Prečo si Chlapčenstvo zaslúži byť filmom roka

1. Nikto nenakrúcal jeden film dvanásť rokov

„Mal som krátko pred štyridsiatkou, osem rokov som bol rodičom a napadlo mi, že by som rád urobil film o detstve,“ hovorí Richard Linklater o prvotnej myšlienke na film Chlapčenstvo.

Potom si však uvedomil, že je to trochu ťažšie – ktorá časť detstva by to mala byť? A vlastne – kedy presne sa detstvo končí? Keď vám dajú občiansky preukaz, keď skončíte školu, alebo až vtedy, keď sa sám stanete rodičom?

Rozhodol sa preto, že urobí niečo, na čo sa dosiaľ nikto neodhodlal. Hlavnú postavu, malého chlapca, ktorý rastie na filmovom plátne, si vybral, keď ešte ani nevedel čítať. Keď sa ho štáb pri prvom nakrúcaní pýtal, čo si myslí, že bude robiť o dvanásť rokov, celkom prirodzene odpovedal, že netuší. Aj Richard Linklater vedel, že nakrúcať jeden film dvanásť rokov je riziko. Že kedykoľvek sa môže stať prakticky čokoľvek vrátane možnosti, že si to hlavný hrdina rozmyslí a odstúpi od projektu.

Nič také sa však nestalo. Ellar Coltrane na konci prispieval vlastnými nápadmi k scenáru a  Richard Linklater o ňom dnes hovorí ako o synovi, ktorého nikdy nemal.

Americký režisér už mal skúsenosti s tým, ako sa dá čas využiť v prospech príbehu i charakteru postáv. S Julie Delpy a Ethanom Hawkeom nakrútil trilógiu Pred úsvitom, Pred súmrakom a Pred polnocou, ktorá od roku 1995 postupne rozvíjala príbeh dvoch dvadsiatnikov, ktorí sa náhodne stretli vo vlaku.

Už tam sa ukázalo, že Linklater vie, ako pracovať s časom. Ako urobiť z reálneho času, ktorý má pramálo spoločné s filmovým rozprávaním, jednu zo svojich najväčších výhod.

2. Herci, čo hrajú tak dobre, ako keby nehrali

„Ak ťa raz uvidím hrať, všetko sa to rozpadne,“ povedal raz Linklater predstaviteľovi chlapcovho otca, ktorého stvárnil Ethan Hawke. S najväčšou pravdepodobnosťou to však hovoril všetkým, lebo práve prirodzenosť výrazu a na filmovom plátne akási zvláštna nenútenosť, sú to, čo robí Chlapčenstvo nesmierne uveriteľným filmom. Vlastne máte pocit, že sa nedívate na nejaký film, ale na reálny príbeh skutočnej rodiny.

Potom už len záleží, v akom životnom období sa nachádzate. Buď vás dostane moment, keď sa Ethan Hawke v kuchyni, akoby medzi rečou poďakuje svojej bývalej žene za to, že z ich syna vyrástol dobrý človek, alebo vás dostane Patricia Arquette, keď si uvedomí, že úloha matky už nemusí byť tou najdôležitejšiou v jej živote, no nevie si vôbec predstaviť, čo iné by to malo byť.

3. Žiadne veľké drámy

Povedať, že sa počas 165 minút v Chlapčenstve neudeje žiadna dramatická udalosť, je trochu zavádzajúce. Menšie či väčšie drámy sa tu, samozrejme, dejú, no nie sú tým najdôležitejším.

Je to presne tak, ako vraví Linklater – často si možno predstavujeme, ako budú vyzerať míľniky nášho života – osemnáste narodeniny, promócie, svadba, narodenie detí – no náš život sa predsa odvíja aj medzi nimi. Tieto udalosti takmer vždy napokon vyzerajú inak, než aké sú v našej predstave, no to vôbec nemusí znamenať, že je to horšie. Navyše, nie vždy sa práve tieto „objektívne“ dôležité udalosti uchovajú v našej pamäti. Aj preto si Linklater zvolil inú stratégiu – zameral sa na všednosť. Na drobné detaily, ktoré zblízka často nevidno.

Napokon, všetko, čo potreboval, už mal. Čo by mohlo byť viac dramatické, ako keď pred sebou vidíte premenu svojhlavého zádumčivého chlapca, čo má rád videohry, na mladého muža s vlastnými názormi na svet.

4. Žiadne veľké posolstvá

Tak ako si Linklater dával pozor, aby herci náhodou príliš nehrali, rovnako dobre ustrážil veľké životné rady a posolstvá, ktoré by kdekoho pri podobnom príbehu mohli zlákať do moralizovania.

Pred kamerami dospieva Ellar Coltrane rovnako ako aj jeho rodičia. Univerzálne pravdy a návody na to, ako byť dobrým manželom, manželkou, matkou, otcom alebo ako vychovať dobrého človeka, tu nenájdete. Iba ak nádej, že sa to dá – napriek všetkému.

Keď potom na konci filmu Ellar Coltrane s novými kamarátmi začína ďalšiu etapu svojho života, a len tak do vetra povie tú poslednú vetu, jej zmysel možno ani nepostrehnete. Čo to povedal? Žiť tu a teraz? Veď to môže byť iba ak ošúchaná fráza tínedžera s pekným dievčaťom po boku, ktorý má pred sebou bezstarostný študentský život. Ale čo ak nie?

5. TAKTO TO FUNGUJE

Chlapčenstvo je skvelý film, lebo je pravdivý. Nemoralizuje, ale dáva nádej. Zachytáva rýchlosť, nevyspytateľnosť a pominuteľnosť života, no nevyužíva na to pátos. Výkony hercov sú civilné a uveriteľné. Je zábavný aj dojímavý.

Ellar Coltrane v ňom však našiel ešte niečo: keď ho videl po prvý raz hotový, bol to vraj brutálny zážitok. Na toho malého chlapca na plátne si najprv veľmi nepamätal. „Tento film ukazuje, ako sa meníme v čase a ako skúsenosti tvarujú osobnosť, ktorou sa stávame. Ale najčudnejšie na tom je, že v tej malej osobe sa vlastne spoznávam. Uvedomujem si, ako málo som sa zmenil – ako málo sa každý z nás mení. Prihodí sa vám všeličo, ale niekde hlboko vo vnútri ostávate tým istým človekom.“