Úpadok je už viditeľný voľným okom
S chátrajúcim štátom upadá aj naša dôvera v budúcnosť, a preto aj v demokraciu.
Po požiari v Banskej Štiavnici sme sa dozvedeli, že ohňu sme sami pomohli sa nasýtiť, lebo nebolo dosť vody a pokazila sa technika. Historické domy doplatili na historické lajdáctvo.
Požiar môže byť náhoda, ale jeho hasenie už je zákonitým prejavom našej slabosti. Nechránime svoje pamiatky, lebo nemyslíme na budúci požiar. A neudržiavame železnice, lebo nemyslíme na budúcu haváriu.
V Grécku zomrelo pred vyše mesiacom pri zrážke vlakov 57 ľudí. Po tragédii sa po celej krajine konali veľké demonštrácie a 19-ročný študent Vasiliki Economaki povedal pre Financial Times vety, ktoré by mohli zaznieť aj na Slovensku: „Mám šťastie, že som v tejto krajine nažive. Všetci sme na vine, lebo sme celé roky nič nerobili.“
Bolo len otázkou času, kedy k zrážke dôjde, zhodli sa grécki experti a ich bývalý šéf pre FT povedal, že grécke železnice sú „najhoršou verziou štátu“.
Som si istý, že je len otázkou času, kedy aj u nás dôjde k nejakej veľkej havárii, hoci možno to nebudú vlaky, čo sa zrazia. Všetko, o čo sa má starať štát, je nahlodané časom a jedného dňa niekde povolí. Potom s hrôzou zistíme, že štát nás celé roky okrádal o našu bezpečnosť.
Česká otázka
Keď sa české železnice posťažovali tým slovenským, že ich vinou sa v Žiline vykoľajil český vlak, nebol to prejav českej arogancie. Bola to nevyslovená otázka: prečo sa o koľajnice nestaráte tak ako my?
Tú istú otázku by mohli Česi položiť v mnohých obmenách: prečo sa nestaráte tak ako my o vaše pamiatky, dediny, mestá, nemocnice, školy, cesty či chodníky? V posledných mesiacoch som bol v Prahe, Znojme, Olomouci a v Ostrave, autom som zámerne prechádzal po okreskách cez dediny a všímal si rozdiely. Nemá význam opisovať detaily, dôležitý je celkový obraz: Slovensko nielen zaostáva, ono už nestíha ani udržiavať to, čo má.
