ČASOPIS PRE KNIHOVNÍCTVO Podpora čítania metodika bibliografia významné výročia vedecké a verejné knižnice biografistika knižná kultúra štvrťročník číslo 03 2020 ročník XXI. 2020 NIŽNICA

KNIŽNÁ KULTÚRA HUMANIZMU A RENESANCIE VO FONDOCH A ZBIERKACH SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE Reprezentatívna monografi a odhaľuje bohaté zbierky tlačí 16. storočia, ktoré dokresľujú obraz o fenoméne európskej kníhtlače a vydavateľskej činnosti v jednom z prelomových období vývoja západnej civilizácie. Klára Komorová – Ľubomír Jankovič Martin, Slovenská národná knižnica, 2020. ISBN 978-80-8149-131-3 OD DAGEROTYPIE PO MODERNÚ FOTOGRAFIU Kniha čitateľa sprevádza vývojom fotografi ckých techník od najstaršej dagerotypie až po súčasnú fotografi u.Prezentované exempláre tvoria súčasť rozmanitých fotografi ckých zbierok Literárneho archívu SNK. Mária Valová Martin, Slovenská národná knižnica, 2020. ISBN 978-80-8149-128-3 ŽIVOTNÁ ODYSEA MARTINA KUKUČÍNA Slovenská národná knižnica si 160. výročie narodenia spisovateľa Martina Kukučína pripomína vydaním bohato ilustrovanej publikácie, ktorá záujemcom odkrýva dosiaľ málo známe fakty o osobnosti, diele i neľahkých životných skúškach tohto svetového Slováka. Mária Rapošová Martin, Slovenská národná knižnica, 2020. ISBN 978-80-8149-137-5 DIÁR SNK 2021 Vybrané skvosty knižnej kultúry z obdobia humanizmu a renesancie, ktoré sú uložené v zbierkach Slovenskej národnej knižnice, predstavujeme aj na stranách inšpiratívneho diára. Z produro kc cie Sloie Slov v e nskeske j j n á á r á od d n e ej j kk n n n ni ižž iž nn ici e Zp duk en n ro n c e P r r i p r a v v vu j e m e : U ž ž ž v p r r re d a j i: Objednávky: [email protected], T+ 421 43 2451 277, www.snk.sk

Vážení čitatelia, prezeráte si tohtoročné 3. číslo časopisu Knižnica , ktoré vychádza po dvadsiatich rokoch v novej grafi ckej úprave. Tá reaguje na potrebu sprostredkúvať informácie publikované v teoretických štúdiách z oblasti knižničnej a informačnej vedy, v strategických materiáloch o rozvoji slovenského knihovníctva a v prís- pevkoch venovaných knižničnému systému SR, metodickému vedeniu knižníc, vzdelávaniu knihovníkov, výskumom čítania, dejinám knižnej kultúry, odborným knižničným činnostiam či biografi stike – a to modernejšou, efektívnejšou a grafi cky príťažlivou formou s interaktívnymi prvkami. Milí čitatelia, 3. číslo časopisu Knižnica je opäť vystavané na tematických pilieroch, ako sú podpora čítania, metodika, bibliografi a, vedecké knižnice či knižná kultúra… So záujmom som čítala štúdiu autoriek Šebová – Marcinová zameranú na faktory podporujúce čítanie detí aj príspevok Gabriely Romanovej z českej Akadémie vied, ktorý informujte o tom, aký „oriešok“ predstavuje samizdat pre bibliografov. Árpád Maczelka z Maďarskej národnej knižnice v Budapešti zoznamuje čitateľov s National Library Project , ktorého cieľom je zdokonaliť súčasnú IT infraštruktúru knižnice a jej služieb. Nepochybne zaujme aj štúdia Vlasty Okoličányovej, venovaná tlači so štyrmi českými veršovanými textami, ktorú vydala pod názvom Pjsně jarnj tlačiarka Alžbeta Dádanová v Žiline v roku 1683. Teší ma aj spolupráca s Katedrou knižničnej a informačnej vedy FF UK. Pavol Rankov približuje jej dynamickú 60-ročnú históriu. A keďže odborníčky z Univerzity Komenského – Jela Steinerová a Miriam Ondrišová vydali výkladový slovník Informačná veda , nemohli sme ich počin nechať nepovšimnutý, a tak sme oslovili Richarda Papíka, popredného predstaviteľa českej informačnej vedy, aby pripravil odbornú recenziu spomínaného knižného titulu. Prajem príjemný čitateľský zážitok. Mgr. Eva Barnišinová zodpovedný redaktor Uverejnené názory vyjadrujú stanoviská autorov, ktorí sú garantom obsahovej správnosti príspevku. Redakcia si vyhradzuje právo robiť v texte štylistické úpravy a jazykové korektúry a v prípade potreby krátiť príspevky. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Pokyny pre autorov príspevkov nájdete na https://www.snk.sk/sk/obchod/edicna-cinnost/pokyny-pre-autorov.html vydáva Slovenská národná knižnica www.snk.sk ISSN: 1336-0965 Zodpovedný redaktor Mgr. Eva Barnišnová e-mail: [email protected] tel.: 0915 071 840 Výkonný redaktor PhDr. Eva Hatarová e-mail: [email protected] tel.: +421 43/2451 277 Technické a grafi cké spracovanie Mgr. Jana Nemcová Adresa redakcie Slovenská národná knižnica Nám. J. C. Hronského 1 036 01 Martin e-mail: [email protected] tel.: +421 43/2451 304, 277 Redakčná rada Ing. Katarína Krištofová, PhD. Mgr. Katarína Buzová, PhD. Mgr. Szabolcs Dancs PhDr. Jana Huňová Mgr. Iveta Hurná Katarzyna Ślaska Mgr. Michal Sliacky Ing. Silvia Stasselová Mgr. Norbert Végh Časopis vychádza 4-krát ročne v elektronickej verzii. https://www.snk.sk/sk/obchod/edicna- -cinnost/casopis-kniznica/archiv-knizni ca.html Imprimované: 11. 11. 2020 NIŽNICA Časopis pre knihovníctvo číslo 3 | 2020 | ročník XXI

4 4 PODPORA ČÍTANIA Support of Reading METODIKA Methodology VÝZNAMNÉ VÝROČIA Major Anniversaries VEDECKÉ KNIŽNICE Scientifi c Libraries VZDELÁVANIE Education Aké faktory podporujú čítanie detí? What Are the Factors Th at Aff ect the Children‘s Literacy? Miriam Šebová, Viktória Marcinová Metodické usmernenie na určenie štandardov pre verejné knižnice Methodological Guidance for Setting Standards for Public Libraries Zuzana Prachárová Dynamika šesťdesiatich rokov Katedry knižničnej a informačnej vedy na Filozofi ckej fakulte UK Dynamics of 60 Years of the Department of Library and Information Science at the Comenius University, Faculty of Arts Pavol Rankov Knižnice ako vzdelávacie inštitúcie v čase koronakrízy Libraries as Educational Institutions in a Time of Corona Crisis Zuzana Prachárová VEREJNÉ KNIŽNICE Public Libraries BIBLIOGRAFIA Bibliography New Solutions of the National Széchényi Library for the Multilevel Nationwide Library Cooperation. Nové riešenia Národnej knižnice Maďarska v oblasti viacvrstvovej celoštátnej spolupráce knižníc Árpád Maczelka Jaký oříšek představuje samizdat pro bibliografy? Samizdat – a Tough Nut to Crack for Bibliographers Gabriela Romanová Edičná činnosť Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach v roku 2019 Publishing Activities of the State Scientifi c Library in Košice in 2019 Martina Feniková Čarnogurská Centrum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho. Nové jazykové centrum v Štátnej knižnici v Banskej Bystrici Th e Vladimír Oleriny Centre for Hispanic Culture Katarína Fiľová Význam komunitných aktivít knižníc. Príklady z praxe Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici Th e Importance of Library Community Activities. Practical Examples from Mikuláš Kováč Public Library in Banská Bystrica Soňa Šóky

5 5 KNIŽNICA 3/2020 KNIŽNÁ KULTÚRA Book Culture Knižnice Prešovského samosprávneho kraja včera a dnes Th e Libraries of the Prešov Self- Governing Region: Yesterday and Today Iveta Hurná Čas v knižnici sa nezastavil ani počas pandémie Th e Time in the Library Did Not Stop Even Due to the Pandemic Nadežda Mičáková, Emília Kudlová Polská literatura v Česku online v době koronakrize Polish e-Literature in the Czech Republic in the Coronavirus Crisis Lucie Zakopalová Informačná veda. Výkladový slovník Information Science. Explanatory Dictionary Richard Papík Unikátna žilinská tlač. Pjsně jarnj. Wytisstené w Žiline u Alžběty Dádanky. Léta Páně 1683 A Unique Print from Žilina Vlasta Okoličányová TALVJ a slovanstvo v zrkadle dejín slovenskej literatúry. 1. časť TALVJ and Slavs in the Mirror of the History of Slovak Literature. Part 1 Anna Jónásová Dve slovaciká z 18. storočia z fondu Seminárnej knižnice Two 18-Century Slovakicist Documents from the Collection of the Seminary Library Monika Danková Božská komédia oslovuje svojou komplexnosťou Divine Comedy Makes an Impression with Its Complexity Martina Grochálová Storočnica narodenia Petra Karvaša. Priblíženie menej známeho tvorcovho diela Centennial of the Birth of Petr Karvaš Peter Cabadaj Milan Rastislav Štefánik ako fotograf. 140. výročie narodenia Milan Rastislav Štefánik as a Photographer. Peter Cabadaj Jubilujúci spisovateľ Peter Mišák Peter Mišák – a Jubilant Writer Blažej Belák ZO ZAHRANIČIA Foreign Coverage RECENZIE Reviews BIOGRAFISTIKA Biography JUBILEÁ Jubilee KNIŽNICA 3/2020

6 Th e paper is focused on the critical factors aff ecting the development of reading literacy. Th ere are four crucial factors based on international re- search: literacy skills, book availability, alternatives and culture. Reading skill is interconnected with the motivation for reading, and it is formed long before children enter the school. Research confi rms that student motivation is a key factor in successful reading. To eff ectively support reading, it is essential to build a functioning system of libraries (public, school and class libraries). Alternatives are other leisure opportunities that may be more attractive if children do not have access to age-suitable and attractive books. Th e reading culture in the country shapes the pre- ferences of individuals. Keywords: literacy, motivation of reading, libraries, early readers, culture of reading AKÉ FAKTORY PODPORUJÚ ČÍTANIE DETÍ? PODPORA ČÍTANIA Doc. Ing. Miriam Šebová, PhD. Mgr. Viktória Marcinová, PhD. 1 [email protected] Ekonomická fakulta, Technická univerzita v Košiciach https://ekf.tuke.sk/wps/portal [email protected] Martinus, OZ Krajina Čitateľov https://www.martinus.sk/ https://krajinacitatelov.sk/

7 KNIŽNICA 3/2020 KN V decembri 2019 výsledky prieskumu PISA opäť potvrdili, že slovenskí stredoškoláci v čítaní s poro- zumením výrazne zaostávajú za rovesníkmi z najvy- spelejších krajín sveta. Slovensko skončilo v čitateľ- skej gramotnosti až na 41. mieste. Aj dospelí Slováci čítajú čoraz menej a zriedkavej- šie navštevujú knižnice, ako je bežné v európskych krajinách. Podľa prieskumu Eurobarometra o kul- túrnej participácii v roku 2013 prečítalo aspoň jednu knihu ročne 68 % ľudí na Slovensku (v porovnaní s rokom 2007 je to o 12 % menej). Verejnú knižnicu navštívilo aspoň raz ročne iba 26 % respondentov (o 16 % menej v porovnaní s rokom 2007). V Európe navštevuje knižnicu raz ročne 31 % ľudí. Nastavenie dobrej politiky na zlepšenie čitateľskej gramotnosti predpokladá do hĺbky porozumieť fakto- rom, ktoré ju ovplyvňujú. Profesori John Miller a Mi- chael McKenn v štúdii World´s Literacy (2016) vyme- dzili štyri kľúčové faktory, ktorým by sa mala venovať pozornosť pri stratégiách zameraných na podporu čítania. Sú to zručnosť, dostupnosť, alternatívy a kul- túra, ktoré analyzujeme v našom príspevku. ZRUČNOSŤ A MOTIVÁCIA Slovenský školský systém je zameraný na výučbu a tréning zručnosti čítať. Výskumy však potvrdili, že rovnako dôležité ako zručnosť čítať sú motivácia čítať a potešenie z čítania (angl. reading enjoyment ), ako to uvádzajú napríklad Adkins a Brendler (2015). „ Naučiť deti, ako čítať, je málo, musíme ich naučiť chcieť čítať “ (Trelease, 1989). Americkí psychológovia Guthrie a Wigfi eld sa v 90. rokoch intenzívne zaoberali úlohou motivácie pri čítaní a dokázali, že práve motivácia je tou pre- mennou, ktorá ovplyvňuje, či sa z dieťaťa stane alebo nestane celoživotný čitateľ (Guthrie, Wigfi eld, 1997). Motivácia je aktivizujúca, mnohovrstvová a mení sa v čase. Pri čítaní zahŕňa ciele, ako aj vnútornú a vonkajšiu motiváciu. Autori Unrau a Quirk (2014) upozorňujú, že je potrebné odlišovať motiváciu od konania (angl. engagement ). Kým motivácia je vnútorný proces, ktorý sa týka myšlienok, domnie- nok a emócií, až konanie je aktivitou (prečítanie). Veľmi často sme svedkami situácie, keď dieťa obľubu- je čítanie, no má iba nízku motiváciu čítať konkrétny titul (fenomén povinného čítania na Slovensku). Na druhej strane sa stretávame s prípadmi, keď dieťa nerado číta, no zároveň je motivované tak robiť (napr. v snahe zapáčiť sa učiteľovi a pod.). Motiváciu teda dlhodobo podporí len opakovaná pozitívna skúsenosť s čítaním a zážitok potešenia z čítania. Autori zdôrazňujú, že iba dôkladné pochopenie tohto psychologického modelu čítania umožní správne nastaviť intervencie v školskom prostredí. AKÉ FAKTORY PODPORUJÚ ČÍTANIE DETÍ?

88 Kriticky dôležité je správne stimulovať motiváciu prvočitateľov . Predstavme si bežnú triedu druhákov na Slovensku, ktorí už poznajú písmenká a čítanie trénujú na textoch v čítanke. Tradičnou pedagogickou metódou je, že žiaci určitý text čítajú spolu v škole a potom ho majú prečítať za domácu úlohu ešte 4-krát doma. Pri texte, ktorý už dieťa pozná zo školy, je to však nuda a moment, ktorý ho nemotivuje, ale naopak, odrádza od čítania. Čítanie sa tak mení na dril, nie na potešenie z príbehu. Vo vyspelejších školských systémoch sa okrem zručnosti čítať rovnako veľká pozornosť venuje metódam na podporu motivácie a potešenia z čítania. Využívajú techniky ako dialogické čítanie , čítanie pútavých príbehov na hodinách či 2 diskusie s rovesníkmi o knihách a rešpektujú výber textov zodpovedajúcich úrovni čitateľskej zručnosti žiaka a i. Zručnosť čítať sa formuje už dávno pred vstupom do školy. Rozvíja sa prakticky od narodenia, pretože každé slovo, ktoré dieťa počuje, sa ukladá do jeho slovnej zásoby a vytvára základy pre neskoršie samostatné čítanie. Preto sa deti, ktorým rodičia čítali v útlom detstve, naučia čítať oveľa ľahšie ako ich rovesníci, ktorým rodičia nečítali. To, či rodičia v deťom v prvých rokoch života čítali, a to, či oni sami čítajú pre radosť, patrí medzi hlavné prediktory toho, či dieťa bude mať čítanie v obľube alebo nie. Výskum v oblasti skorej čitateľskej gramotnosti (angl. early literacy ) ukázal, že tento fakt má závažný dosah najmä u detí, ktoré vyrastajú v málo podnetnom prostredí. Takéto deti už v ranom veku výrazne zaostávajú v slovnej zásobe. Americkí psychológia pozorovali 42 rodín s malými deťmi, ktoré žili v rôznych socioekonomických podmienkach. V týchto rodinách dva a pol roka nahrávali rozhovory a pravidelne sledovali používané slová detí a rodičov. Zistili, že trojročné deti z rodín s vysokoškolsky vzdelanými rodičmi mali skúsenosť so 45 miliónmi slov, deti rodičov z robotníckych profesií s 26 miliónmi slov a deti zo sociálne slabých rodín len s 13 miliónmi slov (Hart, Risley, 1995). Výsledky publikované pod názvom Skorá katastrofa: priepasť 30 miliónov slov vo veku 3 rokov umožnili pochopiť, že deti neprichádzajú do školy s rovnakou štartovacou čiarou. Hendikep slabšej slovnej zásoby pretrváva celý život. Raný náskok sa ukázal priamo prepojený s neskoršími úspechmi v štúdiu, aj keď by systém predškolskej výchovy a neskôr škola mali tieto rozdiely zmenšovať. Mohli by sa zmierniť správnymi intervenciami. V každej triede môžu byť deti, ktoré potrebujú individualizované stratégie na podporu čítania a učitelia by ich mali poznať a využívať. DOSTUPNOSŤ A PODPORA „ Dostupnosť veľkej kolekcie atraktívnych kníh naštartuje špirálu stúpajúcej motivácie, frekvencie čítania a porozumenia pri čítaní “ (Krashen, 2011). To, aký prístup má dieťa ku knihám (ale aj k časopisom, novinám alebo elektronickým zdrojom), priamo ovplyvňuje, koľko číta. Mohlo by sa zdať, že tento faktor zohráva rozhodujúcu úlohu najmä v menej rozvinutých krajinách, pretože vo vyspelých krajinách funguje hustá sieť verejných knižníc. No nie je to pravda. Blízka fyzická dostupnosť kníh pre deti a mladis- tvých ovplyvňuje čítanie aj vo vyspelých krajinách. Preto podporujú školské knižnice a najmä triedne knižnice , teda knižnice priamo v triedach (Mer- ga, 2020). V Holandsku uskutočnili experiment so žiakmi škôl, ktoré boli zapojené do programu obohatených školských knižníc a so žiakmi škôl s bežnými školskými knižnicami (Nielen, Bus, 2015). Školy s obohatenou školskou knižnicou mali najnovšie knihy, na žiaka pripadalo minimálne päť kníh a ročne obnovovali 10 % kníh (s cieľom mať v knižnici vždy najnovšie knihy). Pritom spolupra- covali s miestnymi verejnými knižnicami, odkiaľ chodili profesionálni knihovníci aspoň na štyri hodiny do týždňa medzi žiakov a študentov, aby im pomohli pri správnom výbere kníh. Tieto školy na dennej báze realizovali podporné aktivity. Na- príklad žiaci mali v priebehu vyučovania vyčlenený čas, keď si mohli čítať to, čo chceli, alebo učiteľ čítal

9 9 KNIŽNICA 3/2020 žiakom, prípadne žiaci prezentovali spolužiakom, čo čítali, a pod. Výskumníci sledovali, ako často žiaci čítajú, testovali ich motiváciu čítať a čitateľské zručnosti. Výskum jasne dokázal kauzálnu súvislosť medzi obohatením školskej knižnice a zlepšením čitateľskej gramotnosti žiakov. Žiaci v školách s obo- hatenými školskými knižnicami významne viac a motivo vanejšie čítali a v porovnaní s rovesníkmi zo škôl s horšie vybavenými knižnicami sa zlepšili aj v čítaní s porozumením. Ešte efektívnejšie je vytvoriť knižnicu priamo v triede, kde sú k deťom knihy zodpovedajúce ich veku a čitateľskej úrovni najbližšie. Osobitne dôle- žité sú v triedach s deťmi z nízkopríjmových rodín, ktoré doma knihy nemajú (Allington, 2014). Vo Fín- sku má 51 % žiakov v triede knižnicu, 22 % žiakov s viac ako 50 knihami. Fíni chápu význam tried- nych knižníc a v  Národnej správe o čítaní vo Fínsku ich odporúčajú ďalej rozširovať (ELINET, 2016). Aj učitelia v angloamerických krajinách vydali pod- porné stanovisko k prínosu triednych knižníc a ich potrebe. 3 Samotná dostupnosť kníh však nie je všetko. Najúčinnejšie je, ak je spojená s podporou v podobe knihovníka, ktorý pomáha dieťaťu pri správnom výbere textov a povzbudzuje ho v čítaní. Najmä u slabších čitateľov je veľmi dôležité, aby prekonali ťažkosti a ostali motivovaní čítať, kým sa to na- učia lepšie. Kvalifi kovaní a trénovaní knihovníci sú bežnou súčasťou vzdelávania v školách v USA, vo Veľkej Británii aj v Austrálii (Merga, 2019). ALTERNATÍVY ČÍTANIA Alternatívami čítania sú nové trendy trávenia voľ- ného času v prospech digitálnych médií. Mladšie generácie prirodzene uprednostňujú kratšie texty. Komunikácia cez sociálne médiá ovplyvňuje aj ich štýl písania. Jedným zo spôsobov, akým sa možno priblížiť deťom informačnej doby a pomôcť im „roz- čítať sa“, by mohli byť kratšie texty (napr. komiksy alebo interaktívne knihy). KULTÚRA ČÍTANIA Kultúra čítania vo Fínsku znamená, že „ čítanie pre potešenie sa považuje za normu pre všetky deti a do- spelých… táto kultúra živí motiváciu čítať “ (ELINET, 2016). Kultúra spoločnosti (tradície a spoločenské hod- noty) výrazne ovplyvňuje správanie jednotlivca, pretože určuje, čo sa v danej spoločnosti oceňuje. Jednotlivec má tendenciu vyhovieť týmto očakáva- niam. Preto je dôležité integrovať lásku ku knihám do všeobecne uznávaných spoločenských hodnôt. Vtedy sa stane prirodzenou pre každého rodiča, uči- teľa, a tým aj žiaka. Priviesť deti ku knihám totiž nie je len úlohou učiteľov slovenského jazyka alebo kni- hovníkov. Príkladom národnej čitateľskej kultúry by mohlo byť Fínsko, ktoré samo seba hrdo prezentuje ako „ národ milovníkov kníh “. Fínsko aktívne pod- poruje vydávanie kníh a knižnice. Vyspelé štáty vizualizujú hodnotu čítania aj výstavbou ikonických knižníc. Centrálna knižnica v kanadskom Calgary, knižnica v britskom Birming - hame, v japonskom meste Kanazawa či v nemeckom Stuttgarte sú novopostavené moderné knižnice. Fínska vláda a mesto Helsinky dokončili v roku 2018 mestskú knižnicu Oodi v centre Helsínk za takmer 100 mil. €. Jedna z najlepších knižníc sveta je pre- zentovaná ako „ darček fínskej vlády národu milovní- kov kníh “ (Th e Guardian, 2018). ZÁVER Podnecovanie detí k čítaniu je zložitý proces. Dobrou správou je, že tento proces je pomerne dobre preskúmaný v rámci psychologických aj pedagogických výskumov, ktoré presne vymedzu- jú motivačné faktory a potrebné stimuly. Recept je založený na spolupráci škôl, školských a verejných knižníc a rodičov. Ak je národná stratégia na pod- poru čítania postavená na takejto spolupráci, bude fungovať, čo potvrdzujú skúsenosti z Fínska a Holandska. KNIŽNICA 3/2020

10 POZNÁMKY 1 Publikované zo štúdie Šebová, Marcinová Ako pomôcť deťom, aby rady čítali. Refl exie medzinárodného výskumu a politík na podporu čitateľskej gramotnosti . TUKE, 2020. 2 Hlavným cieľom dialogického čítania je naučiť dieťa vžiť sa do úlohy rozprávača namiesto pasívneho počúvania príbehu. Dieťa je aktivizované uvažovať o príbehu, významoch a interpretáciách kladenými otázkami (Simsek & Erdogan, 2015). 3 https://ncte.org/statement/classroom-libraries/ REFERENCIE ABEBERESE, A. B., KUMLER, T. J. & LINDEN, L. L., 2014. Improving Reading Skills by Encouraging Children to Read in School. A Randomized Evaluation of the Sa Aklat Sisikat Reading Program in the Philippines. Human Resources, Zväzok 49, s. 611 – 633. ADKINS, D. & BRENDLER, B. M., 2015. Libraries and reading motivation: A review of the Programme for Inter- national Student Assessment reading results. IFLA Journal. International Federation of Library Associations and Institutions , 41(2), s. 129 – 139. ALLINGTON, L. R., 2014. How Reading Volume Aff ects Both Reading Fluency and Reading Achievement. Internatio- nal Electronic Journal of Elementary Education , Zväzok 7 (1), s. 13 – 26. ELINET, 2016. Literacy in Finland. Country report., s.l.: European Literacy Policy Network. Guardian, 2018. Th e borrowers: why Finland‘s cities are havens for library lovers . Th e Guardian, 15 Máj, pp. https://www.the guardian.com/cities/ 2018/may/15/why-fi nlands-cities-are-havens-for-library-lovers-oodi-helsinki GUTHRIE, J. T. & WIGFIELD, A., 1997. Reading Engagement: Motivating readers through integrated instruction. , s. l.: International Reading Association. HART, B. & RISLEY, T., 1995. Th e Early Catastrophy. Th e 30 Million Word Gap by Age 3 , s.l.: Report. American Fede- ration of Teachers. KRASHEN, S., 2011. Free Voluntary Reading: Power 2010 . s.l.: Libraries Unlimited. MERGA, M. K., 2020. School libraries fostering children‘s literacy and literature learning: mitigating the barriers. Literacy , 54(1), s. 70 – 78. MERGA, M., 2019. How do librarians in schools support struggling readers? English in Education , 53(2), s. 145 – 160. MILLER, J. W. & McKENNA, M. C., 2016. World Literacy , s.l.: Routledge. NÚCEM, 2019. Národná správa PISA 2018 Slovensk o. Národný ústav certifi kovaných meraní vzdelávania. Scholastic, 2018. Kids & Family Reading Report 2017 , s.l.: s.n. TRELEASE, J., 1989. Jim Trelease speaks on reading aloud to children. Reading Teacher , Issue Vol. 43, No. 3, s. 200 – 206. UNRAU, J. N. & QUIRK, M., 2014. Reading Motivation and Reading Engagement: Clarifying Commingled Concep- tions. Reading Psychology , 35(3), s. 260 – 284. YI, H. a iní, 2019. Do Resources Matter? Eff ects of an In-Class Library Project on Student Independent Reading Habits in Primary Schools in Rural China . Reading Research Quarterly , Zväzok 54.3, s. 383 – 411.  DOC. ING. MIRIAM ŠEBOVÁ, PhD., MGR. VIKTÓRIA MARCINOVÁ, PhD.

11 Methodological guidance for setting standards for public libraries MK-4315/2020-110/11107 valid from 1st September 2020 replaced Methodical instruction MK-1669/2010-00/7472 valid from 1st June 2010. Th is is a new guideline that refl ects the latest trends in librarian- ship in the work of public libraries. It sets out the minimum qualitative and quantitative conditions that public libraries should achieve in their activities. Keywords : methodological guidance, public library, standards METODICKÉ USMERNENIE NA URČENIE ŠTANDARDOV PRE VEREJNÉ KNIŽNICE Mgr. Zuzana Prachárová [email protected] Slovenská národná knižnica, Martin www.snk.sk METODIKA

12 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v nad- väznosti na zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 o mú- zeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a ďalších legislatívnych dokumentov 21. júla 2020 vydalo nové Metodické usmernenie č. MK- -4315/2020-110/11107 na určenie štandardov pre verejné knižnice s účinnosťou od 1. septembra 2020. Do 31. augusta 2020 platil Metodický pokyn Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK- -1669/2010-10/7472 z 1. júna 2010, ktorého cieľom bolo optimalizovať podmienky poskytovania kniž- ničných a informačných služieb verejnými knižni- cami a optimálneho využívania verejných zdrojov poskytovaných zriaďovateľmi verejných knižníc v záujme zabezpečenia slobodného prístupu k infor- máciám a informačným zdrojom. V týchto štandar- doch boli vymedzené konkrétne kategórie s kon- krétnymi parametrami. Určovali počet prírastkov knižničných jednotiek na 1 obyvateľa nadobudnu- tých kúpou za kalendárny rok, počet odoberaných titulov periodík podľa veľkosti sídla obce, priemernú nárast o 634,43 %. So zreteľom na nárast pripojenia sumu na 1 knižničnú jednotku v €, počet počítačov s pripojením na internet prístupných verejnosti, počet študijných miest na 1 knižnicu podľa veľkosti sídla, počet prevádzkových hodín knižnice týžden- ne, priemerný počet výpožičiek na 1 zamestnanca vykonávajúceho knihovnícke činnosti, priemerný počet výpožičiek na 1 obyvateľa, percento používate- ľov z počtu obyvateľov či obrat knižničného fondu. Odvtedy ubehlo desať rokov, situácia sa zme- nila a zmenila sa aj činnosť knižníc. V uvedenom období sme pozorovali celosvetový trend poklesu výpožičiek v knižniciach, ktoré sa čoraz viac me- nili na komunitné centrá. Komunitné centrum ako inštitucionálne zariadenie poskytuje verejnosti predovšetkým primárne programy, pričom reaguje na aktuálne problémy, potreby a záujmy miestnej komunity. Už nie výpožičky, ale narastajúce poč- ty kultúrnych a komunitných podujatí dominujú v štatistikách slovenských verejných knižníc. V roku 2018 usporiadali verejné knižnice o 23,96 % akcií viac ako v roku 2010. Naproti tomu počet výpoži- čiek vo verejných knižniciach neustále klesá. V roku 2018 sa počet výpožičiek v porovnaní s rokom 2010 znížil o 18,41 %. Rovnako sa zmenil prístup na inter- net v knižniciach. Kým v roku 2010 malo pripojenie na internet prostredníctvom wi-fi len 61 knižníc, v roku 2018 to bolo už 448 knižníc, čo predstavuje prostredníctvom wi-fi klesá počet počítačov s pri- pojením na internet pre verejnosť. Od roku 2010 do roku 2018 bol zaznamenaný pokles o 32,95 %. Zvýšil sa aj počet knižníc, ktoré si zriadili vlastnú webovú stránku. Nárast predstavoval 6,03 % a webo- vá stránka knižnice je dnes už bežným štandardom. Tab. 1 Vývoj niektorých parametrov vo verejných knižniciach za posledných osem rokov PARAMETER 2010 2018 % Podujatia 25 909 32 118 24 Výpožičky 17 319 666 14 131 396 –18 Pripojenie wi-fi 61 448 634 Počet počítačov s pripojením na internet pre verejnosť 1 851 1 241 –33 Webové sídlo knižnice 116 123 6 Nové metodické usmernenie určuje už nielen kvan- titatívne, ale aj kvalitatívne podmienky poskytovania knižnično-informačných služieb verejnými knižni- cami a využívania verejných zdrojov poskytovaných zriaďovateľmi verejných knižníc. Knižniciam sa tak predkladajú štandardy, ktorých cieľom je zabezpečiť plnenie úloh knižníc na optimálnej úrovni. V novom metodickom usmernení sa objavuje viacero nových indikátorov, ako sú umiestnenie knižnice v obci, plocha knižnice určená pre používateľov, webová stránka knižnice, online katalóg knižnice, personálne mala byť ľahko dostupná pre používateľov, či už pešo zabezpečenie, kvalifi kácia a vzdelávanie pracovníkov knižníc, meranie spokojnosti používateľov, ako aj kultúrne, vzdelávacie a komunitné aktivity knižnice. Zároveň sa prestávajú sledovať niektoré „staré“ parametre, a to priemerný počet výpožičiek na  1 zamestnanca vykonávajúceho knihovnícke činnosti a priemerný počet výpožičiek na 1 obyvateľa. Ako prvý parameter sa v nových štandardoch sta- novuje umiestnenie knižnice v obci. Knižnica by  MGR. ZUZANA PRACHÁROVÁ

13 KNIŽNICA 3/2020 13 13 13 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 KN IŽ NI CA 3/20 2 20 KN alebo 15 minút jazdy autom v mestských a prímest- ských oblastiach. Priestory určené pre používateľov by mali dosahovať 60 m na 1 000 obyvateľov. 2 Prevádzkový čas knižnice pre verejnosť sa mení podľa veľkosti obce. Knižnica v sídle do 500 oby- vateľov by mala byť otvorená 3 – 5 hodín týždenne a knižnica v sídle, ktoré má viac ako 40 000 obyvate- ľov, by mala mať 50 a viac prevádzkových hodín pre verejnosť. Knižnica je povinná systematicky dopĺňať, odborne evidovať, spracovávať, uchovávať, ochraňovať, využívať a sprístupňovať svoj knižničný fond . Tento fond by mal byť primerane aktuálny, aby uspokojoval potreby a záujmy používateľov. Obecná knižnica by mala v jednom kalendárnom roku vynaložiť na 1 obyvateľa 0,80 € a mestská a regionálna knižnica 1,00 €. Mení sa aj počet študijných miest v knižnici, ktoré sú doplnené o  miesta na oddych . Knižnica by mala vo svojich priestoroch vytvoriť pohodlné miesta na štúdium a čítanie i miesta na stretávanie skupín rôznych veľkostí, priestor na sedenie pre dospelých, mladistvých a detských používateľov, ktorý bude umožňovať oddychové čítanie, skupinovú prácu alebo prácu vo dvojici. Na túto činnosť by mali byť vyhradené osobitné zóny alebo tiché študovne. V priestoroch knižnice by nemali chýbať oddychové zóny. Odporúčaný počet miest na štúdium a čítanie sa mení v závislosti od veľkosti sídla knižnice. Na- príklad knižniciam v sídle, ktoré má 20 000 – 40 000 obyvateľov, sa odporúča zabezpečiť 70 miest na štú- dium a čítanie. Veľkou zmenou prešlo hodnotenie prístupu na in- ternet prístupu k informačným technológiám a  . Verejná knižnica by mala umožniť prístup na inter- net na počítačoch v knižnici, ale zároveň aj pro- stredníctvom wi-fi pripojenia. Realita na Slovensku je však iná. V roku 2018 malo z 1 461 knižníc, čo je celkový počet verejných knižníc na Slovensku, pripojenie na internet len 703 knižníc, t. j. 48,12 %. Prístup na internet majú umožňovať aj tie najmenšie knižnice, preto metodické usmernenie uvádza, že knižnice v sídlach do 2 000 obyvateľov by mali mať minimálne 1 počítač s pripojením na internet aj v prípade, že poskytujú wi-fi pripojenie. Oveľa nižšie percento v štatistikách zaznamenáva nový parameter, ktorým je webové sídlo knižnice . V roku 2018 malo vlastnú webovú stránku zriadenú len 8,42 % verejných knižníc. Každá verejná knižnica by mala poskytovať informácie pre svojich pou- žívateľov práve prostredníctvom vlastnej webovej stránky. Malé knižnice majú možnosť uvádzať tieto informácie aj na webovej stránke zriaďovateľa. Online katalóg verejnej knižnice predstavuje základný nástroj knižnice na sprístupnenie knižnič- ného fondu, ktorý umožňuje používateľom vyhľa- dávať a využívať knižničný fond a služby knižnice pomocou vzdialeného prístupu. Knižnice, ktoré pôsobia v obciach s viac ako 1 000 obyvateľmi, by mali poskytovať elektronický online katalóg knižni- ce. Na sprístupnenie svojho fondu prostredníctvom online katalógu môžu malé knižnice využiť novú verziu Knižnično-informačného systému pre malé a stredné knižnice (KIS MaSK 2) Slovenskej národ- nej knižnice, ktorý je prevádzkovaný v open source systéme KOHA a prioritne je určený pre obecné, mestské, školské a špeciálne knižnice. Malé knižnice môžu využívať aj súborné regionálne katalógy. Novými parametrami sú aj personálne zabezpeče- nie knižnice kvalifi kácia a vzdelávanie zamest- a  nancov knižnice . Personál je mimoriadne dôleži- tým prvkom v prevádzke verejnej knižnice. Každá knižnica by mala mať taký počet zamestnancov, aby mohla počas celej prevádzky bez problémov vykonávať všetky svoje úlohy. Metódou na stano- venie primeraného počtu zamestnancov v kniž- nično-informačných službách môže byť zavedenie benchmarkingu, ktorý je založený na porovnávaní knižníc podobnej veľkosti a rovnakého typu. Každý zamestnanec knižnice by mal venovať odbornému vzdelávaniu 40 pracovných hodín roč- ne. Zamestnanci knižníc, ktoré majú menej ako 20 prevádzkových hodín, by mali venovať vzdelávaniu minimálne 8 pracovných hodín ročne. Pre knižnice má veľký význam meranie spokojnos- ti používateľov . Prieskumy potrieb a spokojnosti používateľov sú cenným nástrojom hodnotenia do- siahnutých výsledkov knižnice. Štandardy stanovujú ako indikátor spokojnosti viac než 90 % používateľov nad 15 rokov hodnotiacich služby knižnice ako dobré alebo veľmi dobré (škála hodnotenia spokojnosti s knižničnými službami obsahuje päť stupňov: veľmi dobré – dobré – primerané – zlé – veľmi zlé). Po- dobne je stanovený indikátor spokojnosti pre použí- vateľov do 15 rokov. METODICKÉ USMERNENIE NA URČENIE ŠTANDARDOV PRE VEREJNÉ KNIŽNICE

14 Verejná knižnica by mala byť centrom komunity, ak má zohrávať plnohodnotnú úlohu v jej fungovaní. Je takých možností a príležitostí, ktoré pomôžu členom dôležité, aby každá verejná knižnica spracovala ana- lýzu potrieb miestnej komunity a premenila kniž- nicu na miesto neformálneho celoživotného vzde- lávania, miesto stretávania ľudí, podpory, kreativity a komunitnej spolupráce. Preto usmernenie v závis- losti od veľkosti sídla odporúča počet vzdelávacích , priestoroch by mali používatelia zmysluplne tráviť kultúrnych komunitných podujatí knižnice a  . Na- príklad knižnica v sídle s počtom obyvateľov 10 001 – 20 000 by mala usporiadať 300 podujatí ročne. Posledným stanoveným indikátorom je percento používateľov z počtu obyvateľov . Ide o dôležitý para- Prirodzene, realizácia takýchto akcií si vyžaduje meter, ktorý možno splniť viacerými spôsobmi. Kniž- nica by sa mala všemožne usilovať o to, aby si získala priazeň používateľov. Každoročne by mala usporiadať služby poskytujú. verejné stretnutie s používateľmi, na ktorom vede- nie knižnice podá správu o činnosti a dosiahnutých výsledkoch s použitím štatistických údajov a predstaví komunity a jej zameranie. Je však pochopiteľné, aktivity knižnice plánované na nasledujúce obdobie. Knižnica by mala propagovať svoje služby a in- formácie o nich zverejňovať rôznymi spôsobmi a všetkými dostupnými prostriedkami. Dôležitý je plán propagácie. Ďalej by mala upriamiť pozornosť na miestnu komunitu a zamerať sa na témy a akti- vity, o ktoré sa jej členovia zaujímajú. Knižnice by mohli zakladať napríklad združenia a spoločnosti priateľov knižnice a pod. Aby bolo nové metodické usmernenie na určenie štandardov pre verejné knižnice účinné, je potrebné, zo súkromných príspevkov či 2 % z daní a pod. aby sa jednotlivé parametre v pravidelných interva- loch hodnotili a najneskôr po uplynutí piatich rokov veľmi náročná na čas, trpezlivosť, tvorivosť a kreati- prehodnocovali. Veríme, že nové štandardy pre verejné knižnice pri- nesú trend, ktorý budú nasledovať. Súčasné verejné knižnice už totiž nie sú iba miestom na vypožičiava- nie kníh, ale musia svoje priestory prispôsobiť tak, aby slúžili ako spoločný priestor pre celú sídelnú komunitu a pre rôzne podskupiny komunity s pri- hliadnutím na fakt, že jeden človek môže byť súčas- ťou viacerých skupín. Knižnica môže slúžiť aj ako neutrálny priestor na zmierňovanie komunitných napätí a konfl iktov a podporným prvkom obce pri budovaní a rozvíjaní komunity. Poslaním takejto knižnice je prostredníc- tvom odborných činností a rôznych iných činností a aktivít prispievať k sociálnemu začleňovaniu osôb do komunity, a to tak na individuálnej, ako aj lokálnej ti-kniznicneho-systemu-151.html. úrovni. Knižnica by sa mala podieľať na vytváraní komunity naplno sa zapojiť do spoločenského a kul- túrneho života v danej lokalite i v širšej spoločnosti. Komunitná knižnica by mala poskytovať predo- všetkým primárne programy, ktoré reagujú na ak- tuálne problémy a potreby miestnej komunity. V jej voľný čas, prezentovať svoju kultúru, zvyky a tradície a vzdelávať sa. Program a ponuka knižničných akcií by sa mali realizovať na základe poznania potrieb, ale najmä záujmov samotných obyvateľov danej komunity. adekvátne materiálno-technické vybavenie a práve od neho neraz závisí, v akej kvalite a forme sa dané Priestorové, materiálne, ale aj personálne mož- nosti knižnice by mali zohľadňovať veľkosť miestnej že knižnica nemôže poskytovať komplexný rozsah činností komunitného centra. Preto je veľmi dôle- žitá spolupráca s ďalšími inštitúciami v obci, resp. v mieste pôsobenia knižnice. Napríklad činnosti pre deti a mládež by sa mali realizovať v spolupráci so školami a s kultúrnymi či osvetovými strediskami. Každá komunitná knižnica potrebuje dostatok fi nančných prostriedkov, ktoré prispievajú k zvýše- niu úrovne poskytovaných služieb. Finančné dotácie zo strany zriaďovateľa by mali byť doplnené o dotá- cie z Fondu na podporu umenia a rôznych nadácií, Činnosť pracovníkov komunitnej knižnice je vitu, no nie vždy sa ich úsilie stretáva s pochopením zo strany používateľov, čo môže mať za následok frustráciu a syndróm vyhorenia. Knižnice by sa mali snažiť upraviť priestory pre používateľov tak, aby boli príťažlivé a umožňovali nielen pokojné, nerušené čítanie, ale aj stretávanie ľudí z komunity. Nové štandardy by mali k naplne- niu týchto úloh súčasných knižníc prispieť a pomôcť im zmeniť sa na nové a moderné komunitné inštitú- cie, do ktorých sa budú používatelia radi vracať. Úplné znenie Metodického usmernenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK – 4315/202- 110/11107 z 21. júla 2020 na určenie štandardov pre verejné knižnice sa nachádza na stránke http://www. culture.gov.sk/vdoc/243/metodicke-pokyny-v-oblas MGR. ZUZANA PRACHÁROVÁ

15 Th e 1919 Czechoslovak Public Library Law expected an educated lib- rarian; but it didn´t address the education itself. Between the wars the university education of librarianship was supplied by lectures. In 1951 two-years-long library studies were opened at the Comenius Universi- ty, Faculty of Arts. One year later the Department of Librarianship and Journalism was established. In 1960 an independent Department of Librarianship originated and later it was renamed to the Department of Librarianship and Scientifi c. Keywords: Department of Librarianship, Library and Information Science, university education DYNAMIKA 60 ROKOV KATEDRY KNIŽNIČNEJ A INFORMAČNEJ VEDY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE UK Doc. PhDr. Pavol Rankov, PhD. [email protected] Filozofi cká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava www.fphil.uniba.sk VÝZNAMNÉ VÝROČIA

16 16 16 16 1 ÚVOD Pred takmer 30 rokmi Blaise Cronin (1992) rozdelil pracoviská poskytujúce vzdelávanie v odbore infor- mačné štúdiá do niekoľkých typov. Katedra knižnič- nej a informačnej vedy Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenského by mohla byť typickým reprezentantom typu, ktorý metaforicky nazval „široká cirkev“. Tento typ sa vyskytuje spravidla v malých krajinách, kde je jediným univerzitným pracoviskom v odbore. Z toho vyplýva nevyhnutnosť širokého odborného záberu (preto „široká cirkev“), veď predmety a témy, ktorým sa nevenuje takáto škola, už nemá kto iný v krajine vyučovať. Kým sa v roku 2002 neobjavilo na Žilinskej univerzite štúdium mediamatiky, bola bratislavská katedra polstoročia jediným vysokoškolským vzdelá- vacím pracoviskom v odbore. PRED VZNIKOM SAMOSTATNEJ KATEDRY Československé medzivojnové knihovníctvo sa vo svete považovalo za vyspelé a aj prvý knižničný zákon bol prijatý pomerne skoro po vzniku štátu. Gabriela Žibritová (2001, s. 410) však upozorňu- je na zaujímavý vnútorný rozpor v zákone č. 430 o verejných knižniciach z roku 1919, pretože ten síce konštatoval, že knihovník má byť vzdelaný, ale neriešil otázku, ako a kde sa má vzdelať. Prax si teda hľadala svoju cestu a na Filozofi ckej fakulte UK sa už v roku 1923 objavil lektorát knihovníctva. V praxi to znamenalo, že študent akéhokoľvek odboru sa mohol prihlásiť na doplnkové (voliteľné) prednášky z knihovníckych predmetov. Prednášajúcimi boli českí odborníci pôsobiaci v Univerzitnej knižnici – najprv Ján Emler a koncom 30. rokov jeho blízka spolupracovníčka Marie Ludmila Černá, ktorá však po vzniku slovenského štátu musela opustiť kraji- nu. Takéto dlhodobé fungovanie lektorátu bolo „ de facto potvrdením záujmu o knihovníctvo ako študijný odbor “ (Lichnerová 2010, s. 6). Po druhej svetovej vojne významnú – dnes by sme povedali lobistickú – úlohu zohral Zväz slovenských knihovníkov, najmä jeho podpredseda Ján Čaplovič. A dôležité opäť bolo, že hlasy žiadajúce vysokoškol- ské štúdium knihovníctva prichádzali z Čiech i zo Slovenska. V roku 1948 na potrebu systematického vzdelávania v odbore poukázal aj I. zjazd českých a slovenských knihovníkov. VÝZNAMNÉ VÝROČIA DOC. PhDr. PAVOL RANKOV, PhD.

17 17 KNIŽNICA 3/2020 17 17 7 7 KN NI K IŽ ŽN N CA CA CA 3/2020 3/2020 3/2020 2 0 KN Konkrétnym krokom, ktorý už naozaj smeroval k vzniku študijného odboru, bol v roku 1950 jedno- semestrový kurz na pôde Filozofi ckej fakulty UK. „ Zúčastnili sa ho pracovníci bratislavských knižníc “ (Žibritová 2001, s. 410). To je oproti predvojnovému lektorátu značný posun, pretože predtým boli frek- ventantmi študenti rôznych odborov fakulty. Tento- raz však išlo o knihovníkov, ktorí vedomosti získané na kurze reálne potrebovali pre svoju prácu. V tom čase aj v Prahe na Karlovej univerzite už vznikala samostatná katedra, hoci okolnosti jej zrodu sú zo súčasného pohľadu prinajmenšom kuriózne. Nesto- rovi katedry Jaroslavovi Drtinovi sa „ ako úradníkovi na Ministerstve školstva a osvety v roku 1950 podarilo previesť odbor knihovníctvo z Pedagogickej fakul- ty UK na Filozofi ckú fakultu UK. Následne sa stal hlavným odborným učiteľom v tomto odbore “ (Heslo 2020). Na jeseň 1951 bolo na Filozofi ckej fakulte UK otvorené dvojročné, „ dnes by sme povedali baka- lárske štúdium knihovníctva “ (Ruttkayová 2001, s. 414). Otváral ho aj už spomínaný podpredseda zväzu Ján Čaplovič; administratívne štúdium spa- dalo pod Katedru slovenského jazyka. O rok neskôr sa na Filozofi ckej fakulte UK objavil ďalší nový študijný odbor – novinárstvo a vznikla spoločná Katedra knihovedy a novinárstva. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že v súčasnosti Katedra knižnič- nej a informačnej vedy Filozofi ckej fakulty UK realizuje študijný program Informačné štúdiá v rámci študijného odboru Mediálne a komunikač- né štúdiá . Blízkosť k novinárstvu (žurnalistike, masmediál- nym štúdiám) je teda dlhodobá a aj logická, keď- že obidva odbory sa zaoberajú informáciami, ich nosičmi, tvorbou a percepciou. V 50. rokoch to však nebolo pre formovanie študijných plánov knihovníc- tva vôbec výhodné, pretože v dobe presiaknutej naj- tvrdším stalinistickým komunizmom sa novinárstvo chápalo ako výsostne propagandisticko-politický od- bor, a tak sa ideologizácii nevyhlo ani knihovníctvo. „ V týchto rokoch sa zakladajú katedry knihovníctva vo všetkých socialistických krajinách. Ako vzor pôso- bili tridsaťročné skúsenosti sovietskych knihovníckych inštitútov “ (Ruttkayová 1986, s. 29). Keď bolo v roku 1957 spoločné pracovisko pre- menované na Katedru novinárstva a knihovníctva, nešlo len o formálnu „zmenu slovosledu“, ale o re- álne ocenenie ideologickej dôležitosti novinárstva. Zároveň táto zmena refl ektovala počty pracovníkov a študentov, veď knihovníctvo malo iba jednu inter- nú zamestnankyňu, a to Dagmar Kukučovú. „ Veľká časť výučby závisela na externých prednášateľoch “ (Lichnerová a Špániová, 2011). Od roku 1954 bolo možné študovať aj externe (v dobovom názvosloví diaľkové štúdium alebo štúdium popri zamestnaní). Táto forma štúdia pre- žila na katedre 40 rokov, ale treba povedať, že často na úkor kvality. S eleganciou sebe vlastnou Gabriela Žibritová (2001, s. 411) zhodnotila externé vzdeláva- nie ako „ nevyhnutnosť hľadania kompromisov medzi vedomosťami a akceptovaním časových možností preťažených žien a matiek “. V súčasnosti katedra po- núka externú formu iba pri doktorandskom štúdiu a stále platí, že štúdium popri zamestnaní je veľmi náročné. Externí doktorandi (a doktorandky) si štúdium prinajlepšom predlžujú, ale často ho nedo- končia vôbec. Zaujímavé zmeny do štúdia priniesol rok 1959. Pre absolventov iných vysokoškolských odborov sa otvorilo ročné postgraduálne štúdium . Okrem toho sa štúdium začalo špecializovať na „smery“ s cie- ľom vychovávať odborníkov pre rôzne typy knižníc a činností. Prvé kroky zamerané na špecializáciu však neboli najšťastnejšie. Napríklad poslucháči Pamätná kronika katedry DYNAMIKA 60 ROKOV KATEDRY KNIŽNIČNEJ A INFORMAČNEJ VEDY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE UK KNIŽNICA 3/2020

18 18 18 1 ve ako konzultačné stredisko pre diaľkovo študujú- cich z východného Slovenska. V tomto roku navyše Katedra knihovníctva otvorila štúdium odboru osveta, čo však nebola nejaká rustikálna ľudovýchova, ale dôležité bolo ukotvenie štúdia v konkrétnej historickej dobe – išlo teda o ideologickú prácu medzi dospelými občanmi socialistického štátu. Hoci tento odbor na katedre dlho nevydržal a ukončilo ho „iba“ niekoľko desia- tok absolventov, katedra sa znovu dostala do poli- tických súkolí. Paradoxne, o štvrťstoročia neskôr museli verejné (ľudové) knižnice viesť dlhodobý boj o identitu i rozpočet práve s osvetovými strediskami a domami kultúry. Naopak, relatívne rýchlo reagovali pražská a bra- tislavská katedra na informatizáciu knižnično-bib- liografi ckých procesov. Už v roku 1966 sa objavil nový názov Katedra knihovedy a vedeckých infor- mácií. Od roku 1973 nové trendy odrážala aj jedna zo špecializácií – „na informatickú techniku“ (ďalšie špecializácie boli na historické knižné fondy, biblio- grafi u a na knižničnú prácu s deťmi a mládežou). Od roku 1979 sa ustálila špecializácia štúdia na dve zamerania – vedecko-informačné a knižnično-infor- mačné. Už predtým (v roku 1975) však bola skrátená dĺžka štúdia z piatich na štyri roky. Podnet na toto skrátenie vyšiel z pražskej katedry a v Bratislave zme- nu niesli ťažko, pretože to „ narušilo celú dovtedajšiu koncepciu štúdia “ (Ruttkayová 1986, s. 35). Od roku 1981 až do roku 1989 bol vedúcim kated- ry Eugen Mešša . KATEDRA PO ROKU 1989 Z porevolučných vedúcich katedry si osobitnú po- zornosť zasluhuje Štefan Kimlička , ktorý ju viedol v rokoch 1990 – 1996 a potom v rokoch 2000 – 2003. Prof. Kimlička sa zaslúžil o obsahovú premenu štúdia a „nastavil“ jeho dnešnú podobu a koncepciu, ktorá je kompatibilná so študijnými plánmi odboru vo svete. V roku 1991 bolo pracovisko premenované na Katedru knihovníctva a vedeckých informá- cií a o osem rokov neskôr na Katedru knižničnej a informačnej vedy. Cieľom tohto druhého preme- novania bolo defi nitívne skoncovať s používaním označenia informatika, ktoré sa v tom čase ešte stále občas používalo na pomenovanie informačnej vedy a informačných štúdií, hoci už jednoznačne patrilo počítačovým vedám. technického smeru štúdia museli postupne absol- vovať sedem predmetov venovaných technológiám – napr. Technológia baníctva, Základy poľnohos- podárstva a pod. (Ruttkayová 1986, s. 32; Žibritová 2001, s. 411). Ako vysvetľuje jedna z absolventiek Gabriela Žibritová (2007, s. 128), logika zaradenia spomínaných predmetov „ vychádzala z toho, že ak máme pochopiť predmet Bibliografi a techniky, tak nutne musíme absolvovať Základy techniky .“ PO VZNIKU SAMOSTATNEJ KATEDRY Ako sme už uviedli, v Prahe bola Katedra knihov- níctva samostatná už od začiatku 50. rokov. V Bra- tislave sa to podarilo až v roku 1960. Jej prvým ve- dúcim sa stal Štefan Pasiar , ktorý ju viedol do roku 1981. Osamostatnenie katedry (jeho 60. výročie si aktuálne pripomíname) bolo aj administratívnou reakciou na vysoký počet študentov, veď v roku 1960 vzniklo ešte aj vysunuté pracovisko katedry v Prešo- Katedra mala od svojho vzniku čulé medzinárodné kontakty, hneď v roku 1960 ju navštívili čínski a sovietski kolegovia (foto z kroniky katedry) DOC. PhDr. PAVOL RANKOV, PhD.

19 19 KNIŽNICA 3/2020 19 19 KN KN IŽ NI NIC CA C 3/ 3 0 3/ 20 3/2020 / 2020 02 KN Na fotografi ách v kronike katedry je prvý vedúci katedry Štefan Pasiar, text pod fotografi ami je rukopisom druhého vedúceho katedry Eugena Meššu Získať na Slovensku doktorát – a predtým kandi- datúru vied (CSc.) – priamo v odbore knižničná a informačná veda nebolo dlho možné. Takéto štúdium sa realizovalo v rámci nadradeného od- boru „pomocné vedy historické“. Až od roku 1994 bolo akreditované doktorandské štúdium vo ved- nom odbore knižničná a informačná veda. Zvonka to možno vyzeralo iba ako nejaká administratívna zmena, no v skutočnosti išlo o ofi ciálne potvrdenie, že v príslušnom odbore existuje dostatok odbor- níkov, ktorí realizovali dostatok špecializovaných výskumov a vyprodukovali dostatok vedeckých publikácií. Z analýzy vedecko-výskumnej činnosti katedry (Čabrunová 2001) vyplýva, že v 90. rokoch väčšinu výskumných projektov viedli Eva Krištofi čo- vá a Štefan Kimlička. V novom miléniu bola zodpo- vednou riešiteľkou výskumných grantov najčastejšie Jela Steinerová. Akademický svet, hoci produkuje najnovšie ve- decké poznatky, je zo štrukturálneho hľadiska znač- ne konzervatívny. Nie je to náhoda, že univerzity sa pýšia svojimi stredovekými koreňmi. Nerady vidia nielen nové univerzity, ale často ani nové pracoviská či odbory vo svojom vnútri. A tak ani odbor a ka- tedra knihovníctva (resp. knihovedy) neboli prijaté v rámci fakulty jednoznačne pozitívne. Vyčítal sa im práve nedostatok vedeckosti (Žibritová 2001, s. 411; Pasiar 1976, s. 13). Preto bola akreditácia doktorandského štúdia veľkou satisfakciou pre ka- tedru a jej pracovníkov. V novom miléniu sa „soft power“ pracoviska v rám- ci fakulty prejavuje aj vstupom pracovníkov katedry do najvyšších manažérskych pozícií. Jaroslav Šušol bol v rokoch 2003 – 2010 dve funkčné obdobia pro- dekanom fakulty a v rokoch 2011 – 2019, teda znovu dve funkčné obdobia, dekanom. Vzápätí sa Lucia Lichnerová stala v roku 2019 prodekankou. Aj preto nám už až tak neprekáža, že starší pracovníci fakulty dodnes nazývajú katedru pôvodným menom „kni- hoveda“. Zatiaľ posledný prieskum názorov absolventov skúmal tých, ktorí ukončili štúdium v rokoch 2007 – 2017. „ Zamestnávatelia absolventov tvo- rili širokú paletu organizácií z rôznych oblastí “ (Lichnerová, Ondrišová a Melicherová 2018, s. 8). Ukázalo sa, že prvým zamestnaním po skončení štúdia bol u 56 % absolventov komerčný sektor, DYNAMIKA 60 ROKOV KATEDRY KNIŽNIČNEJ A INFORMAČNEJ VEDY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE UK KNIŽNICA 3/2020

20 20 2 u 24 % absolventov to boli knižnice a u 14 % štát- ne organizácie (zvyšok sa zamestnal vo vládnych a v neziskových organizáciách). S pribúdajúcimi rokmi praxe však podiel zamestnaných v komerč- nom sektore klesá (na 49 %), čo platí aj pre štátne organizácie (12 %), pričom stúpa podiel absol- ventov zamestnaných v knižniciach (29 %). A tak môžeme konštatovať, že hoci odbor informačné štúdiá nie je už orientovaný výhradne na vzdelá- vanie budúcich knihovníkov, významná časť jeho absolventov naďalej nachádza svoje uplatnenie práve v knižniciach. V porovnaní s predchádza- júcim výskumom sa dokonca ukázalo, že počet absolventov, ktorí deklarujú, že pracujú v odbo- re, stúpol v rokoch 2001 – 2017 zo 40 % na 54 % (Lichnerová, Ondrišová a Melicherová 2018, s. 12).  ZÁVER V súčasnosti je akiste z pohľadu fakulty Katedra knižničnej a informačnej vedy považovaná za sta- bilnú, čo sa týka personálneho zabezpečenia. De iure to znamená, že katedra má dostatok profesorov, docentov a odborných asistentov s doktorátom, ktorí môžu garantovať bakalárske, magisterské aj dok- torandské štúdium. Zároveň sa na katedre nepretržite realizujú výskumy v rámci všetkých hlavných slovenských vedecko-výskumných grantových schém a agentúr (APVV, VEGA, KEGA). Z hľadiska objektu svojho skúmania i z hľadiska používaných metód je infor- mačná veda veľmi dynamická disciplína. Takže aj katedru a študijné plány očakávajú nevyhnutné zme- ny. A to najlepšie ešte len príde… CITOVANÉ PRAMENE CRONIN, B. Information science in the international arena: an educator‘s perspective. In: Aslib Proceedings , 1992, roč. 44, č. 4, s. 195 – 202. ČABRUNOVÁ, A. Vedecko-výskumná činnosť katedry knižničnej a informačnej vedy FF UK po roku 1989. In: Kniž- nica , 2001, roč. 2, č. 8, s. 429 – 433. Heslo Jaroslav Drtina. In: Wikisofi a [online]. Dostupné na: https://wikisofi a.cz/wiki/Jaroslav_Drtina [cit. 2020-07-07]. LICHNEROVÁ, L. O Katedre knižničnej a informačnej vedy na Filozofi ckej fakulte Univerzity Komenského (od histó- rie až po súčasnosť). In: Bulletin Slovenskej asociácie knižníc , 2010, roč. 18, č. 2, s. 5 – 8. LICHNEROVÁ, L., ONDRIŠOVÁ, M. a M. MELICHEROVÁ. Refl exia absolventov na štúdium v odbore „knižnič- no-informačné štúdiá“ na Katedre knižničnej a informačnej vedy na FiF UK v Bratislave. In: ITlib , 2018, č. 1, s. 5 – 12. LICHNEROVÁ, L. a M. ŠPÁNIOVÁ. Katedra knižničnej a informačnej vedy Fif UK jubiluje: krátky pohľad na 60 rokov vysokoškolského štúdia knihovníctva. In: Ikaros [online], 2011, roč. 15, č. 12. Dostupné na: http://ikaros.cz/ node/13791 [cit. 2020-07-18] PASIAR, Š. Štvrťstoročie študijného odboru knihovníctvo a vedecké informácie . Bratislava: Zväz slov. knihovníkov a in- formatikov, 1976. 35 s. RUTTKAYOVÁ, K. Vznik a vývoj štúdia knihovníctva a vedeckých informácií na Filozofi ckej fakulte UK v Bratislave. In: Zborník Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenského Informatika , roč. 11 – 12. Bratislava: SPN, 1988, s. 29 – 38. RUTTKAYOVÁ, K. Začiatky vysokoškolského štúdia knihovedy a knihovníctva (osobné spomienky). In: Knižnica , 2001, roč. 2, č. 8, s. 414 – 415. ŽIBRITOVÁ, G. O dobe, ľuďoch a profesii. In: Zborník Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenského Knižničná a infor- mačná veda , roč. 21. Bratislava: UK, 2007, s. 127 – 136. ŽIBRITOVÁ, G. Päťdesiat rokov vysokoškolského štúdia knižničnej a informačnej vedy na Slovensku. In: Knižnica , 2001, roč. 2, č. 8, s. 410 – 414. DOC. PhDr. PAVOL RANKOV, PhD. 20

21 In 2020, libraries faced a major challenge for the fi rst time, when their ga- tes were closed to visitors and users for long weeks due to a coronavirus pandemic. Th e article talks about how they responded to this challenge, how they worked so that they are not forgotten and especially how they kept in touch with their users. Keywords : library, pandemic, coronavirus, challenge, online space, social networks, Facebook, Youtube, Instagram KNIŽNICE AKO VZDELÁVACIE INŠTITÚCIE V ČASE KORONAKRÍZY Mgr. Zuzana Prachárová [email protected] Slovenská národná knižnica, Martin www.snk.sk VZDELÁVANIE

22 Celoživotné vzdelávanie je témou, o ktorej sa dnes hovorí oveľa častejšie než kedykoľvek predtým. Rýchly vývoj spoločnosti totiž prispieva k tomu, že naše poznatky zo školy a vedomosti nadobudnuté v prvých rokoch praxe už nestačia na úspešné fun- govanie v prostrediach, ktoré prechádzajú prudkými vedeckými, technologickými a ekonomickými zme- nami: Preto je nevyhnutné kontinuálne celoživotné vzdelávanie, ktoré sa týka všetkých odvetví – zdra- votníctva, technických, ekonomických, prírodoved- ných aj spoločenských odborov, a teda i knižničnej a informačnej vedy. Na Slovensku pomerne zriedkavo, ale vo svete úplne bežne stretávame knihovníkov, ktorí blogujú, vlogujú alebo natáčajú inštruktážne videá a zverejňujú „vreckové“ zariadenia, zverejňovala informácie o op- ich na YouTube, aby tak šírili nové poznatky medzi knihovníkmi a odovzdávali ich aj širšej verejnosti. Blogovanie sa zrodilo v 90. rokoch 20. storočia a spočíva vo zverejňovaní svojich názorov, myš- lienok a skúseností na internete v podobe blogu . Príspevky autora blogu – blogera – sa zoraďujú chronologicky. Modernejším variantom sú vlogy , ktorých autori – vlogeri – sa nevyjadrujú písomne, ale prostredníc- tvom krátkych videí, ktoré zverejňujú na rôznych kanáloch, najčastejšie na YouTube. Majú veľa priaz- nivcov, pretože pre veľkú časť súčasnej populácie je prijateľnejšie sledovať videá než čítať texty. Medzi vlogy môžeme zaradiť krátke inštruktážne videá, humorné videá alebo pravidelné súhrny noviniek. Aj v knižničnom prostredí poznáme viacero blo- gerov a vlogerov, ktorí využívajú virtuálnu a rozší- renú realitu na tvorbu inštruktážnych videí. Patrí k nim napríklad Heather Moorefi eld-Langová, ktorá vytvára inštruktážne videá pre používateľov. Počas svojej dlhoročnej praxe v knižnici sa totiž stretávala s mnohými problémami, ktoré mali používatelia, a preto začala už v začiatkoch svojho profesionálne- ho pôsobenia využívať všetky dostupné technológie na to, aby vzdelávala nielen ich, ale i samotných kni- hovníkov. Pri nástupe webu 2.0 prinášala na najlep- ších webových stránkach online workshopy, nástroje na online prezentácie, databázy, citačné stránky a pod. Keď sa začali používať tablety, smartfóny a iné timálnych aplikáciách, využívaní tabletov a rôznych technologických integráciách v prostredí knižníc. Vývoj prináša stále nové a nové technológie, apli- kácie a nástroje na zdieľanie a vzdelávanie, preto je dôležité, aby sa ich knihovníci a používatelia naučili využívať. Počas tohtoročnej pandémie koronavírusom sa knižnice ocitli v nezvyčajnej situácii. Takmer na dva mesiace zavreli brány pre svojich používateľov a museli pristúpiť k elektronickým službám. Tým sa obmedzili aj možnosti ďalšieho vzdelávania. Boli zakázané všetky hromadné akcie, ako aj plánované semináre a kurzy, ktoré sa spočiatku presúvali na ne- skoršie termíny, prípadne sa rušili alebo presúvali do ďalšieho roka. MGR. ZUZANA PRACHÁROVÁ

23 KNIŽNICA 3/2020 KN Hoci sa na Slovensku podarilo udržať výskyt nákazy na nízkej úrovni, obmedzujúce opatrenia priniesli výrazný ekonomický pokles a následne požiadavku na šetrenie fi nančných prostriedkov vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach, od samospráv až po veľké strategické podniky. Samozrejme, vlna šetrenia neobišla ani rezort kultúry vrátane knižníc. V tejto situácii sa Ministerstvo kultúry SR rozhodlo podporiť knižnice tak, že Fond na podporu umenia inicioval výzvu na predkladanie žiadostí o fi nančnú podporu pre oprávnených žiadateľov v podprograme 5.1.4 Akvizícia knižníc, kde bola vyčlenená suma 1 mil. € bez potreby spolufi nancovania. Ako sme už naznačili, aktivity knižníc sa presunuli do online priestoru a ich domovskou stránkou sa stal Facebook, Instagram a Youtube, ktoré sprostred- kúvali nielen umenie, ale aj vzdelávanie. Na Face- booku sa objavila napríklad iniciatíva Dariny Káro- vej, ktorej cieľom bolo zmapovať aktivity kultúrnych inštitúcií. Keďže všetky aktivity knižníc a iných kultúrnych inštitúcií nemôžeme v tomto príspevku spomenúť, priblížime si aspoň niektoré z nich. Slovenská fi lharmónia uverejňovala na Facebooku streamované koncerty. Na tejto sociálnej sieti vzni- kol aj online festival plný kultúrnych zážitkov, ktorý mal pomôcť slovenským umelcom počas pandémie. Prebiehali tu najmä koncerty a online rozhovory. Literárne informačné centrum vytvorilo nový YouTube kanál, na ktorom prinášalo podcasty v cudzích jazykoch aj autorské zápisníky. Pondelky boli venované časopisu Slniečko a detským divákom. Úplne prvým videom v rámci projektu bolo čítanie Jakuba Lužinu, neskôr pribudli dramatizované číta- nia zo Školy po škole a odporúčania detských kníh. V utorok sa na LIC_online objavovalo video s ukáž- kou z kníh vydaných Literárnym informačným centrom, v stredu a vo štvrtok to boli videozápisníky spisovateľov a prekladateľov; išlo o krátke videopo- hľadnice rôznych osobností zo sveta literatúry, ktoré informovali priaznivcov o svojich aktuálnych aktivi- tách. Hodno spomenúť tiež kino Lumiere, ktoré začalo v rámci projektu Lumiere doma streamovať fi lmy, ako aj spustenie novej česko-slovenskej online videotéky edisonline.sk. Rovnako pozoruhodné boli aktivity divadiel. Slovenské národné divadlo sa ako prvé presunulo do online priestoru, kde ponúkalo koncerty, au- torské čítania, poéziu, záznamy hier a pod. Štátne divadlo v Košiciach realizovalo svoje aktivity v rámci projektu Umením skrotiť nudu v online svete . Upúta- lo aj online divadlo Haliganda z obývačky , ktorého predstavenia sledovalo 2 500 divákov. Divadlo sa zapojilo do online čítania autorských rozprávok Romana Sorgera, ktoré si vypočulo 3 000 posluchá- čov. Slovenské komorné divadlo v Martine ponúkalo svojim priaznivcom takisto čítanie online a Divadlo Andreja Bagara v Nitre program uvádzaný pod sloganom Spolu vyhráme , zahŕňajúci divadelné in- scenácie, čítania rozprávok, zábavné aj poučné kvízy a pod. Divadlo Stoka pripravilo scénické čítanie autorských textov popretkávané vlastnými pies- ňami a Bratislavské bábkové divadlo uverejňovalo seriál videí Rozprávka spod rúška . Množstvom akcií zaujalo aj Divadlo scénického umenia Lab. Festival Konvergencie pripravil sériu domácich online kon- certov a špeciálny program na Veľký piatok. Nezaháľali ani galérie, ktoré pripravovali zaujíma- vé virtuálne prehliadky. Jednou z nich bola virtuálna prehliadka výstavy v galerijnej časti Nástupišťa 1 – 12 v Topoľčanoch a nástenných malieb vo verej- nom priestore. Galéria umelcov Spiša priniesla on- line prezentácie rôznych noviniek a nová synagóga v Žiline online vystúpenie Debris Company: Glitch. Občianske združenie Tri bodky na ceste vysielalo na Instagrame takmer každý deň rozhovory so zau- jímavými ľuďmi z kultúry spojené s čítaním poézie a prózy. A čo ponúkali svojim používateľom knižnice? Mno- hé z nich reagovali na novú situáciu veľmi pružne a vytvárali pre návštevníkov svojich stránok vlogy a videopríspevky zábavného aj odborného charak- teru. Veľká odozva zo strany používateľov i širšej verejnosti potvrdila, že knižnice fungovali v online prostredí veľmi úspešne. Slovenská národná knižnica, ako aj vedecké a akademické knižnice sa zamerali predovšetkým na vzdialené sprístupňovanie elektronických in- formačných zdrojov a na metodiky, ako s nimi pracovať. Rešeršné služby poskytovali online a in- formačné služby prostredníctvom chatu. Slovenská národná knižnica okrem toho prinášala na svojej face bookovej stránke videozápisníky známych osob- ností. Jej návštevníci tu mohli vidieť Alana Hyžu, kapelu Hrdza, Braňa Jobusa, Dianu Fabiánovú, Barboru Švidraňovú a mnohých ďalších. Priniesla aj elektronické informačné zdroje v rámci národnej licencie do každej knižnice na Slovensku a spustila pilotnú prevádzku online Digitálnej knižnice, kde si KNIŽNICE AKO VZDELÁVACIE INŠTITÚCIE V ČASE KORONAKRÍZY

24 každý mohol a stále môže bez obmedzení prečítať množstvo diel, ktoré nespadajú pod autorský zákon. Na svojom YouTube kanáli sprístupnila videopre- zentáciu o Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Bro- dzanoch a množstvo ďalších online aktivít. Literárne a hudobné múzeum pri Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici zverejnilo na Face booku súťaž, v rámci ktorej návštevníci stránky každý utorok, štvrtok a sobotu odpovedali na jednu novú otázku. Najúspešnejší súťažiaci získal cenu. Verejné knižnice boli pre svojich používateľov otvorené v online prostredí a prinášali im množstvo zaujímavých aktivít. Malokarpatská knižnica v Pezinku na sociálnych sieťach zintenzívnila komunikáciu so svojimi použí- vateľmi. Založila si profi l na Instagrame a vytvorila YouTube kanál Knižibaba , kde pravidelne pridávala videá s čítaním. Ponúkala aj tréningy pamäti, kto- ré zorganizovala ešte pred pandémiou. Nahrávky vznikli v rádiu Regina a boli zverejnené na You- Tube kanáli. Knihovníčky pripravovali aj recenzie kníh a umožňovali ich online výpožičky. Okrem toho spolupracovali s mnohými umelcami, ktorí sa zapájali do autorského čítania bez nároku na hono- rár. Oslovili tiež slovenských prekladateľov a zná- mych v zahraničí, a tak vznikli rozprávky v rôznych jazykoch (anglicky, taliansky, francúzsky, španielsky, maďarsky, nemecky, dokonca aj čínsky a japonsky). Na YouTube kanáli majú 163 odberateľov, takmer 130 videí a množstvo prezretí. 1 Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove predstavila projekt Karanténna knižná výzva , v rámci ktorej vyzývala používateľov na plnenie rôznych úloh, ktoré sa týkali kníh v domácich knižniciach. Stránka Karanténnej knižnej výzvy zaznamenala 791 návštev. 2 Krajská knižnica vo Zvolene priniesla na svojej facebookovej stránke súťaž Knižničný maratón , v rámci ktorej tam každý týždeň uverejňovala jednu otázku pre svojich priaznivcov. Víťazi boli odmenení knihou. Okrem toho ponúkala na YouTube kanáli čítanie deťom, tréningy pamäti a tvorivé dielne a na svojej webovej stránke uverejňovala stručné recenzie kníh. Knižni- ca pre mládež mesta Košice ponúkala deťom poba- venie v podobe zábavného zošita vo formáte PDF (každý pondelok a piatok), ktorý im umožňoval zmysluplne tráviť čas, kým nemohli chodiť do ško- ly. Zároveň pomáhal rodičom hravým spôsobom podnietiť u detí záujem o knihy a knižných hrdinov. Piešťanská mestská knižnica pripravila online číta- nia, online stretnutia s ilustrátormi a so spisovateľ- mi, bábkové predstavenia a rôzne workshopy. Kniž- nica Juraja Fándlyho v Trnave prezentovala tvorbu regionálnych a slovenských autorov pod spoločným názvom Slovom proti vírusom . Nechýbalo ani online čítanie deťom. Množstvo zaujímavých aktivít prinášala svojim používateľom i širšej verejnosti Mestská knižnica v Bratislave . Zverejňovala napríklad tréningy pamä- ti pre seniorov, kvízy a tipy knihovníkov na rôzne tituly, pričom vyzývala používateľov, aby sa nahrali a uverejnili svoje dojmy z prečítanej knihy. Sprístup- nila tiež videozáznamy z besied s tvorcami fi lmov a so známymi hercami (Ladislav Chudík, Emília a Magda Vášáryové, Štefan Kvietik, Táňa Pauhoff o- vá, Ľuboš Kostelný, Tomáš Maštalír). Na aktuálnu situáciu reagovala aj literárno-výtvarnou súťažou Bratislava, moje mesto 2020 , v ktorej dominovala súťažná téma pre deti a mládež od 6 do 15 rokov pod názvom Život v Bratislave počas koronakrízy očami školákov . Súťažiaci mohli odovzdať svoje práce do konca júna 2020. Okrem toho sprístupnila svojim používateľom takmer 9 200 e-kníh, umožnila bez- platnú online registráciu čitateľov, pripravila počúva- nie e-kníh pre tých, ktorí mali unavené oči z čítania, ponúkla vypracovanie rešerší na diaľku a zabezpečila bezplatné využitie elektronických informačných zdrojov a e-kníh s prístupom odkiaľkoľvek. Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici prinies- la literárnu súťaž, e-knihy aj vlastný YouTube kanál a Knižnica Jána Kollára v Kremnici ponúkala e-knihy a čítanie z domu. Krajská knižnica v Žiline prezen- tovala na YouTube kanáli a na Facebooku ukážky pamäťových techník z tréningov pamäti pre rôzne ve- kové kategórie, autorské čítania s tvorivými dielňami, odborné prednášky o významných slovenských osob- nostiach, prednášku pre maturantov na tému Beatni- ci , rozprávanie o poézii pre mladých a mnoho ďalších zaujímavých videí. Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne sa tak ako iné verejné knižnice zamerala na také aktivity, aby svojim používateľom spríjemnila pobyt doma. Zdarma sprístupnila e-knihy, pre det- ských čitateľov a ich rodičov uverejňovala na Facebo- oku v týždenných intervaloch kvízy, hádanky a tvo- rivé dielne, sprostredkovala autorské čítanie Júliusa Belána a regionálnej spisovateľky Silvie Havelkovej, online pokračovala v realizácii podujatia Deň ľudo- vej rozprávky a vyhlásila dve literárne súťaže – pre dospelých 28. ročník súťaže Studňa sa tajne s dažďom rozpráva a pre deti Píšem, píšeš, píšeme . Okrem toho sprostredkovala priamy prenos z podujatia Povedz mi čo čítaš… , ktorý je v archíve YouTube kanála knižnice, a oslovila známe osobnosti s otázkou, ako MGR. ZUZANA PRACHÁROVÁ

vyzerajú ich dni počas pandémie a ktoré knihy si v tomto období prečítali. Ich odpovede boli spraco- vané v reportáži, ktorú uverejnilo regionálne period- ikum MY Trenčianske noviny . Reportáž sa objavila aj na webovej stránke knižnice. Tribečská knižnica v Topoľčanoch pripravila v online prostredí takisto viacero zaujímavých podujatí, či už čítanie z knihy Kristy Bendovej Ako Jožko Pletko poplietol si všetko alebo Gabriely Futovej Nezblázni sa mamička , zdra- matizovanú ľudovú rozprávku Bez práce nie sú koláče alebo online kvíz pre deti pod názvom O Šalamúnov poklad . Virtuálnej podoby sa dočkala aj Osmijankova literárna záhrada , ktorá je v tomto období inštalova- ná v Tribečskej knižnici v Topoľčanoch. Prezentované aktivity sú len zlomkom toho, čo sa skutočne dialo v knižniciach počas pandémie v jarných mesiacoch tohto roku. Aj napriek ťažkej situácii, v ktorej sa knižnice ocitli (znížené príjmy od zriaďovateľov a následné zníženie fi nančných prostriedkov pre knižnice), ministerka kultúry SR Natália Milanová na stretnutí so zástupcami samosprávnych krajov uviedla: „ Kultúra sa ocitla vo veľmi neľahkej situácii. Chcem vás preto povzbu- diť a vyzvať k tomu, aby ste v čo najvyššej možnej miere prispeli k ochrane kultúry vo svojich krajoch a zachovali čo najviac dotácií pre túto oblasť. “ 3 Môžeme len dúfať, že obmedzenie fi nančných prí- spevkov pre knižnice neovplyvní odborné, vzde- lávacie a komunitné úlohy knižníc na Slovensku do takej miery, aby utrpela kvalita poskytovaných služieb. Knižnice boli, sú a snáď aj naďalej budú studnicami poznania, vzdelania a kultúry, komu- nitnými centrami, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnom a kultúrnom živote jednotlivca i kaž- dej komunity. POZNÁMKY 1 Stav k 13. 5. 2020 2 Stav k 13. 5. 2020 3 Ministerka kultúry SR rokovala so zástupcami krajov. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky [online]. 2020 [cit. 2020-05-29]. Dostupné na: http://www.culture.gov.sk/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=2140 LITERATÚRA MOOREFIELDLANG, Heather. Taking Your Library Instruction to YouTube. Library Technology Reports , vol. 55, no. 5, 2019, p. 17+. Gale Academic OneFile, https://link.gale.com/apps/doc/A593803030/AONE?u=ekon&sid=AO- NE&xid=978e8e52. Accessed 26 Mar. 2020. Spúšťame LIC_online. Literárne informačné centrum [online]. Bratislava 2020 [cit. 2020-05-13]. Dostupné na: https://www.litcentrum.sk/clanok/spustame-liconline?fb clid=IwAR06vk_IebvhCJiAq-VfGG3QxsDMO2Hpwfb - N18PUpgvE24AJTJbZCRuI0Cc Zachráňme kultúru. Facebook [online], 2020  Dostupné na: https://www.facebook.com/20477 124634 9087/videos/239925600757396 TIP REDAKCIE: FELDEKOVCI: Spolu to zvládneme  25 KNIŽNICA 3/2020

2626 In 2017, the NSL in a consortium with the Governmental lnformation Tech- nology Development Agency established the Nation Library System Project. Th e project called the National Library Project aims at the signifi cant overall improvement of the National Széchényi Library’s IT infrastructure and servi- ces to meet the challenges of the 21st century. Th ere are three main sections of the project, which will help the nationwide cooperation of libraries. Th e fi rst one is the creation of a multitenant soft ware solution which guarantees all the conventional functions and modules of integrated library systems (e.g. catalogue, acquisitions, circulation, etc.). However, its purpose is to surpass these systems. Th e second section of the NLS Project includes, among other things, the establishment of the Hungarian National Namespace which will act as a consortium with other repository institutions. Th e third section is the creation of the new Digitization Centre of the National Széchényi Library, which will become one of the largest digitization facilities in Central Europe. Keywords : National library platform, Bibframe, namespace, Digitization, cooperation, common catalogue, FOLIO, electronic eesources PhDr. Kamila Prextová Knižnica pre mládež mesta Košice Košice 045/000 545 522 [email protected] www.kniznica.sk Árpád Maczelka NEW SOLUTIONS OF THE NATIONAL SZÉCHÉNYI LIBRARY FOR THE MULTILEVEL NATIONWIDE LIBRARY COOPERATION The Results and Future Plans of the National Library System Project [email protected] National Széchényi Library, Budapest, Hungary http://www.oszk.hu/ BIBLIOGRAFIA

27 KNIŽNICA 3/2020 KN “ In the nonstop tsunami of global information, libra- rians provide us with fl oaties and teach us to swim. ” Linton Weeks quotes this sentence from Nancy Kranich, chief librarian at New York University, who made this statement at the midwinter meeting of the American Library Association in January 2001. 1 I believe that for the past few years the aforemen- tioned tsunami has gotten bigger and bigger, and so libraries need to provide state-of-the-art tools and services to help users survive in this environment and teach them to swim in the bottomless ocean of information. To achieve this goal a Government Decision was declared in 2016, providing funding for the IT and services development of the National Széchényi Library (NSL). To enforce this Decision the NSL in a consortium with the Governmental ln- formation Technology Development Agency estab- lished the Nation Library System Project. In this article, I am going to introduce this Project focusing on the most important and exciting elements in the subject of cooperation with libraries and patrons. First, I would like to present the most important central element of the NLS Project, the National Library Platform (NLP). Th e NLP is a multitenant soft ware solution that guarantees all the conven- tional functions and modules of integrated library systems (e.g. catalogue, acquisitions, circulation, etc.), but its purpose is to surpass these systems. Th e Platform will be based on the FOLIO ( Future of Library Is Open ) system. 2 FOLIO is an open-source community development and a unique collaboration of libraries, developers and vendors whose aim is to create a wide range of applications/modules suited to the needs of the diff erent partners. Th e host of FOLIO is the Open Library Foundation, and among the partner libraries are Chicago University, University of Glasgow, GBV (the common library network of the seven German federal states) and many others. Among the develo- pers are such companies as EBSCO, @Cult, Arkivum and the Hungarian HerMész-Soft . Source: https://www.folio.org NEW SOLUTIONS OF THE NATIONAL SZÉCHÉNYI LIBRARY FOR THE MULTILEVEL NATIONWIDE LIBRARY COOPERATION

28 Th e graph illustrates its key property, a high degree of modularity. Th e most important part of the de- velopment is the messages bus called Okapi, which manages the connection of the diff erent modules and applications. In the future, libraries (or in later phase archives or other repository institutions will ) be able to pick the apps and modules they need, in a manner similar to the Android system and the Play Store. Many elements are already available. Take, for example, one of the most exciting modules for lib- rary cooperation, the Electronic Resource Sharing module, which provides assistance in the common and eff ective use of subscribed digital content by a group of libraries. Th e Chalmers University Libra- ry is implementing several other modules (catalo- gue, inventory, user management), and their plat- form based on the FOLIO system has been in use since October 2019. Th e NSL would like to use the 3 results of the community developments for as many functions as possible because it can increase sustai- nability in the long term. Th is picture shows us just how complex a platform we want to create is. It will enable us to provide cen- tral services to everybody, but it can also be a tool for the common work of the libraries connected to the platform at diff erent levels. It will be possible to create various virtual collections and users will be able to create their own collections, for example about their family legacy. It will enable the library to use the platform with full functionality it can create and use its own unique display and user interfaces to maintain an independent appearance. Th e Catalogue module is a key element of the NLP, the main goal of which is to create an actual natio- nal common catalogue. Th e Hungarian libraries use the MOKKA ( Magyar Országos Közös Katalógus – Hungarian National Common Catalogue ) service as a common catalogue, but it needs a major renewal. In the future, the NLP’s catalogue can serve as the new common central catalogue. Th e new catalogue will store the data on an entity basis. Th e following formats will be available for cataloguing: MARC 21, Dublin Core and Bibframe. However, in the future, ÁRPÁD MACZELKA

29 KNIŽNICA 3/2020 KN this list will be even longer and will guarantee that other cultural institutions will be able to use the system. Th e system will have a modern discovery element to enable the most sophisticated search for patrons and librarians as well. Aft er many challenges with the procurement pro- cedure, we are proud to report that the contract for the development of the platform was signed in April 2019, and aft er fi nishing the physical and logical system plan in August, the development of the fi rst modules fi nished in November. As part of the deve- lopment, a new online content management system will be developed in autumn 2020. Th is system solu- tion will be fully integrated into the National Library Platform. Th e goal is to make it as easy as possible to create thematic collections. Th e content producers will not need any special IT and web page editor skills, they will be able easily pick the elements to showcase from the catalogue and digital object store of the platform, and give further descriptions and narratives. Th ey will be also allowed to use geo- graphical tagging and timeline functions for better visualization. Th e content management system will contain elements that will make crowd sourcing and citizen science possible. It will be able to create a much more interactive connection between the collections and users and, in a further stage, will help achieve the faster and more complete descrip- tion of the collections. Th e NLS Project includes the establishment of the Hungarian National Namespace, which will act as a consortium with other repository institutions. Th e consortium partners will operate a common editorial offi ce. It guarantees that the elements of the catalogues’ bibliographic data come from the same national namespace, which helps uniform interpretation and makes semantic publication easier. Th e beta version already went live in May at the URL www.abcd.hu . It already contains the geographic namespace, corporate and institutional namespace and the personal namespace. In the near future, it will be expanded with the name- space of the Universal Decimal Classifi cation and other common nouns namespaces. Every entity in the namespaces has its own unique identifi cation and is linked to other databases such as Wikipedia, Viaf, ISNI, Hungarian Electronic Library. To ensu- re that users fi nd the right entity, every geographi- cal record is shown on a map, and a timeline helps proper identifi cation. NEW SOLUTIONS OF THE NATIONAL SZÉCHÉNYI LIBRARY FOR THE MULTILEVEL NATIONWIDE LIBRARY COOPERATION

30 For example, if a town has several names like the Hungarian city, Dunaújváros, which can be found in the geographical namespace as Dunaújváros, Sztálinváros, and Dunapentele, in the map you can see that it is the same city, and the timeline shows what the name of the city was at a given date. For the there is ongoing software development, called users of the personal namespace, a lot of portraits help identifi cation. Th e system is also linked with the data of the Hungarian Central Statistical Offi ce and the National Election Offi ce. Th e Hungarian National Namespace will be fully integrated into the NLP. Another important element of the NLP is the digital storage services, which will operate as a long-term preservation system as well. For preservation purpo- ses and to operate the platform, there will be a stora- ge system with 20 petabytes of storage. It will enable the NSL to fulfi l its legal obligation to preserve the digitized documents handed in by all the libraries of the country. Th is storage capacity is also necessary because as part of the NLS project the NSL’s new Di- gitization Centre will be established on the 8 fl oor th of the library. According to our plans, as the result of the developments, the NSL will have one of the lar- gest digitization plants in Central Europe. We have already purchased all the equipment that guarantees all document protection criteria are met, making it possible to digitize all document types in the hete- rogeneous document group of the library. For this purpose, we have purchased top camera scanners, map scanners capable of recording size A0 maps, professional document-photo stations, robot scan- ners and microfi lm scanners. Th e reconstruction of the 8 level of the NSL is currently under progress, th it is set to provide the proper environment for the Digitization Centre with 80 workstations. The aim of the Centre is to operate at a profes- sional level capturing about 10 million pictures a year so that over a period of 10 years we can record all the physical documents of the NSL, whose physical conditions make it possible. Work of this volume cannot be undertaken without the proper software support. For this purpose, Digitization Support Framework. The framework aims to control the entire process of digitization. It consists of several modules that will operate fully integrated into the NLP. It will be able to organize the workflow management of the digi- tization centre and guarantee that every workflow will result in a Submission Information Package suitable for the OAIS model, which will be trans- ferred to the long-term preservation system. This system aims not only to serve the NSL’s needs but also those of remote users of libraries and cul- tural institutions, thereby helping national coo- peration. The NLP will have an element called di- gital desiderate, which will be a special database where every institution based on its digitization plan will be able to provide information on what they would like to digitize in the near future, so duplicates can be avoided. The digitization plan of the NSL’s Digitization Centre will be a part of this database as well. As part of our project, a web-archiving pilot started in 2017 yielding substantial results. In the future, it will be fully integrated into the platform, and the online content management system will serve as the publication tool for the results of the harvesting and archiving of Hungarian webpages. Th e National Library System Project as its name indicates that it is not only about the renewal of the national library, it is also a constant develop- ment package which will make sectoral coopera- tion possible, providing adequate technological assistance. NOTES 1 WEEKS, Linton, 2001. Th e Old-Fangled Search Engine. In: Th e Washington Post [online]. 2001 (January 13). [Accessed: 2020, January 14]. Available at https://www.washingtonpost.com/archive/lifestyle/2001/01/13/the-old- -fangled-search-engine/c9314a91-2076-4ad5-ad45-c99e5691bfb b/ 2 For more information, visit the offi cial website www.folio.org . 3 Chalmers University of Technology is the First Institution to Go Live with FOLIO Library Service Platform [onli- ne]. [Accessed: 2020, January 14]. Available at: https://www.ebsco.com/news-center/pressreleases/chalmers-univer- sity-fi rst-institution-to-go-live-with-folio ÁRPÁD MACZELKA

31 Th e article briefl y presents bibliographical databases processed within Czech literary Bibliography department in the Institute of Czech Litera- ture (Czech Academy of Sciences) and focused on problems which must be solved by bibliographers dealing with samizdat periodicals. It descri- bes several key problems which diff ers samizdat from the offi cial edited press production. Keywords : Czech Literary Bibliography, samizdat, periodicals, biblio- graphy, pen-names, bibliographical methodology JAKÝ OŘÍŠEK PŘEDSTAVUJE SAMIZDAT PRO BIBLIOGRAFY? Mgr. Gabriela Romanová [email protected] Ústav pro českou literaturu Akademie věd ČR, v.v.i., Praha, Česká republika http://ucl.cas.cz/ BIBLIOGRAFIA

32 HISTORIE A SOUČASNÝ KONTEXT Nedílnou součást Ústavu pro českou literaturu Akademie věd České republiky (AV ČR) tvoří již bezmála 70 let Česká literární bibliografie (ČLB; http://clb.ucl.cas.cz/). Jádrem její činnosti je zpracování průběžně aktualizovaného souboru bibliografických databází, které systematicky podchycují otisky beletristických prací, kulturní publicistiku i odborné texty o české literatuře a literárním životě v českých zemích. Databáze ČLB jsou tvořeny dvěma hlavními zdroji. Prvním z nich je tzv. „současná“ bibliografie, obsahující záznamy od roku 1945 až po aktuální časopisec- kou a knižní produkci. Další část bibliografické- ho fondu představuje retrospektivní bibliografie tvořená články z časopisů z let 1770 – 1945. V samostatné databázi je zpracována i databáze českého literárního exilu (1948 – 1989) a dále existují ještě dílčí databáze literárních cen, edic a českých literárních osobností. Nejnovějšími databázemi vytvářenými v rámci ČLB jsou data- báze literárního samizdatu a databáze literárního internetu. Tým pro zpracovávání článkové bibliografi e sa- mizdatových periodik vznikl v rámci ČLB v roce 2016. Zaměřuje se především na neofi ciální časopisy české, ale i polské a slovenské provenience, jejichž doba vzniku spadá do druhé poloviny 20. století. Největší zastoupení v této databázi však v důsled- ku velkého nárůstu samizdatové produkce v době normalizace mají časopisy z let sedmdesátých a osmdesátých. Vzhledem k unikátnosti materiálu jsme se rozhodli upravit kritéria pro výběr článků, jež do databáze zaznamenáváme. Na rozdíl od tzv. „současné“ bibliografi e podléhá samizdat širšímu excerpčnímu záběru – databáze obsahuje českou i světovou beletrii včetně dramatu a písňové tvorby, překlady do češtiny a kulturní publicistiku nejen českého jazykového prostoru, ale rovněž zahraniční (výběr se v tomto případě řídí kritériem literárních témat, událostí a osobností). Neméně důležitou část samizdatové databáze tvoří i literární věda a fi lo- zofi e, okrajově je zastoupena historie, sociologie a politika. Unikátní je její široké zaměření na zahra- niční literární diskurz; v podobně širokém záběru je zpracována již jen bibliografi e retrospektivní před rokem 1945. KDE HLEDAT? Databáze je přístupná online na adrese sambibl.ucl. cas.cz , využívá vyhledávací rozhraní ALEPH a je dostupná i z vyhledávače zahrnujícího komplet- ně všechny databáze ČLB, přístupného nyní nově na adrese biblio.ucl.cas.cz (Aleph) či vufi nd.ucl.cas. cz (betaverze nového vyhledávacího rozhraní). Základní vyhledávací formulář v Alephu MGR. GABRIELA ROMANOVÁ

33 KNIŽNICA 3/2020 KN Základní vyhledávací formulář ve VuFindu Výsledky vyhledávání pro klíčová slova „Dominik Tatarka“ a „samizdat“ JAKÝ OŘÍŠEK PŘEDSTAVUJE SAMIZDAT PRO BIBLIOGRAFY?

34 JAK NA SAMIZDAT? Zdrojem zpracovávaného materiálu jsou speciali- zované knihovny – největší podíl na zpřístupňo- vání archiválií má pražská Libri prohibiti doplněná online verzí některých časopiseckých titulů z jejího fondu, který postupně skenuje a na webové stránce scriptum.cz zpřístupňuje plzeňské sdružení občanů Exodus. Další významnou položku představují osob- ní archivy pamětníků, z nichž mnozí jsou počítáni mezi samizdatové autory či redaktory ineditních časopisů. A v neposlední řadě je důležitým zdrojem samizdatů archiv Československého dokumentační- ho střediska, v současnosti náležejícího pod správu archivu Národního muzea. MARC 21 K vytváření a zpracování všech databází ČLB je užíván výměnný formát MARC 21, používaný stov- kami knihoven po celém světě. Jeho struktura má umožnit standardizovanou formu bibliografi ckého zápisu bez ohledu na specifi ka, která může excerpo- vaný materiál vykazovat. Částečně je to výhoda, pro- tože databáze tak může obsahovat záznamy širokého spektra zdrojových materiálů, částečně ovšem toto strojově defi nované zpracování staví samizdatové bibliografy před závažné metodologické otázky a ne- zřídka do role badatelů, vyhledávajících daleko větší množství informací o excerpovaném materiálu, než musejí dohledávat bibliografové využívající MARC 21 ke zpracování standardizovaných tiskovin. JAK VYPADÁ A CO OBSAHUJE ÚPLNÝ BIBLIOGRAFICKÝ ZÁZNAM? Tradiční bibliografi cká citace vypadá například takto: MACHALICKÁ, Jana. Dopisy Marii jako dopisy Olze. Lidové noviny . 4. 2. 2020, roč. 33, č. 29, s. 7. Jak patrno, tento záznam obsahuje informace jako autor článku, název, zdrojový dokument speci- fi kovaný údaji o přesném datu vydání, ročníku, roce vydání, čísle a stránkovým rozsahem. Formát MARC 21 umožňuje tento „holý“ bibliografi cký zápis obohatit o klíčová slova (předmět, osobnost, událost a instituci, odkazované dílo), údaj o překla- du a jazyce originálu, údaj o vedlejších autorských rolích (překladatel, ilustrátor, redaktor, editor, autor komentáře atd.). U standardizovaných periodik, či přinejmenším periodik procházejících redakčním procesem, jsou tyto údaje běžnou součástí. Jak si však ukážeme dále, nebývá tomu tak vždy u časopisů samizdatových. Příklad záznamu v MARC 21 MGR. GABRIELA ROMANOVÁ

35 KNIŽNICA 3/2020 KN V ČEM SE LIŠÍ SAMIZDAT OD STANDARDIZOVANÉ TISKOVINY Samizdatové časopisy nezřídka vykazují mnoho odliš- ností oproti časopisům dodržujícím jednotné formální zpracování a tyto odlišnosti představují pro bibliografy překážky různé míry obtížnosti. Nelze ale házet všechny samizdatové časopisy do jednoho pytle. Jako je pestrá paleta časopisů vydávaných ofi ciálními vydavatelský- mi kanály, existuje i veliká variabilita mezi časopisy samizdatovými. To se netýká jen tematického zaměře- ní, ale i formálního zpracování – obdobně jako mezi samizdatovými edicemi můžeme nalézt profe sionální „nakladatelské podniky“ jako například Edici Petlice a Edici Expedice, lze i samizdatové časopisy hodnotit z hlediska úrovně jejich redakční úpravy. Vedle dobře a systematicky připravovaných titulů jako například Acta incognitorum Jazz-stop Dialog Kritický sborník , , , … musí se bibliograf vypořádat s rozevlátějšími tituly, jako jsou například DRU Možnost Nový brak , , a po- dobně. Následující výčet samizdatových specifi k tedy nelze brát jako matrici, do které zapadají automaticky všechny samizdatové tituly. Jde o jakýsi pokus o shrnutí nejčastějších problémů, s nimiž se bibliograf může při zpracovávání setkat. 1. NEPRAVIDELNOST A NEDŮSLEDNOST V ČÍSLOVÁNÍ, ROČNÍKOVÁNÍ, ČETNÉ ZMĚNY V NÁZVU ČASOPISU Je vcelku běžné, že změní-li časopis název, začne se jeho ročník počítat znovu od jedničky. Většinou jde o změ- nu, která periodikum potká pouze párkrát za dobu existence a je patřičně okomentována a doprovozená jednoznačným systémem ve změně číslování. U sa- mizdatových časopisů o systematičnosti v názvech a číslování v řadě případů nemůže být ani řeči. Setkává- me se tak s různě obměňovanými variantami názvů jako Historické studie Historický sborník Historické – – a sociologické studie Albín Bonifác Čestmír Drozd , – – – (souhrnně se tento časopis začal označovat Abecední almanach Dynamit Upír Hustolesský upír ), – – atd., s číslováním typu 7 a půl (u undergroundového časo- pisu Sado-Maso ), č. 49, 50, 50a, 51 (trampský časopis Možnost ), č. 2,5 (hippie časopis Jen pro blázny ). Uvádění ročníků nebo roku vydání je zpravidla luxus, kterým se pyšní jen časopisy míněné jako rovnocenná alternativa k tehdejší ofi ciální časopisecké produkci. U tiskovin fanzinového charakteru nebo kolujících pouze v uzavře- ných společnostech přátel přesné určení vydání hledá- me zpravidla marně a je tedy úkolem bibliografa určit dataci excerpovaného svazku. 2. CHYBĚJÍCÍ NEBO NEPRAVIDELNÁ PAGINACE U celé řady samizdatových časopisů chybí číslo- vání stránek. Pro bibliografa tu vzniká povinnost neuvedenou paginaci dopočítat ručně a údaj vepsat do hranatých závorek, jak je ostatně nutné učinit u všech informací, které nejsou explicitně uvedené v excerpovaném dokumentu. Před každým tako- vým dopočítáváním je ovšem nutné rozhodnout se, zda u daného titulu bude bibliograf paginovat každou stránku (v případech, kde jsou texty otištěny na obou stranách jednoho listu), nebo pouze každý list (pokud je ve svazku důsledně dodržováno po- tištění vždy jen jedné stránky). V některých přípa- dech samizdatu je kamenem úrazu skutečnost, že texty zařazené do časopisu opisovali na stroji různí autoři a nedodržovali jednotnou úpravu textu. Ně- které články v témže svazku jsou tedy psány pouze jednostranně, jiné naopak oboustranně. Je na roz- hodnutí bibliografa, jak takové případy řešit. S problematikou více opisovačů souvisí i výskyt několika stránek se stejným číslováním. Dochází k němu tehdy, pokud každý z opisovačů čísloval svůj článek samostatně. Nezřídka se pak v jediném svaz- ku objevuje několik stránek s čísly 1, 2, 3 atd. Takové případy bibliograf řeší zavedením dvojí paginace: PAVLÍČEK, František. Život a dílo. Obsah [samizdat] . 1989, č. 10, s. [64] – [71] ([1] – 8). 3. EXISTENCE RŮZNÝCH VERZÍ TÉHOŽ ČÍSLA JEDNOHO ČASOPISU Nestává se to často, nicméně existují případy, kdy totéž číslo samizdatového časopisu vyšlo v různých verzích. Tak například časopis Akát v jednom svazku 4. čísla obsahuje článek navíc – recenzi na Uhdeho fi lmový Některé samizdatové časopisy z archivu Libri prohibiti (foto Gabriela Romanová) JAKÝ OŘÍŠEK PŘEDSTAVUJE SAMIZDAT PRO BIBLIOGRAFY?

36 muzikál Balada pro banditu , který se v jiné verzi téhož čísla vůbec nevyskytuje. Nebo třeba židovský časopis Kalendář z roku 1982 má ještě jednu verzi, bez uve- deného vročení byl opsán pod názvem Nový Petřín a k článkům publikovaným v příslušném Kalendáři byly přidány výpisky z kronik o pražském vrchu Petřín. 4. ABSENCE PODPISŮ U ČLÁNKŮ Z důvodů utajení a často vzhledem k důvěrné obez- námenosti čtenářů se samizdatovými tvůrci chybí u velkého množství článků publikovaných v samizda- tu údaje o autorství. Úkolem bibliografa je samozřej- mě tyto případy vyřešit a autora pokud možno určit. Ne ojediněle to ale bývá badatelský úkol vyžadující pátrání v četných archivech, knihovních databázích a encyklopediích – hlavními zdroji tohoto druhu jsou nedávno vydaná encyklopedie Český literární samizdat 1948 – 1989 a online přístupný Slovník české literatury po roce 1945 ; http://www.slovnikceskelitera- tury.cz/, obsáhlý seznam autorských šifer je k dispozi- ci na již zmíněné stránce scriptum.cz. Nedílnou součást bibliografovy práce v této fázi bádání představuje i komunikace s pamětníky. V mnoha případech se ale stává, že autorství již určit nelze. A netýká se to pouze autorů článků, samizda- tový bibliograf dohledává jména překladatelů, ilu- strátorů i osob v jiných autorských rolích, jsou-li pro daný článek relevantní. 5. SIGNOVÁNÍ ŠIFRAMI NEBO PSEUDONYMY, ZÁMĚRNĚ CHYBNĚ UVEDENÉ AUTORSTVÍ Obdobný postup musí bibliograf uplatnit, chce-li de- šifrovat autorskou značku nebo pseudonym. V tomto ohledu jsou naštěstí k dispozici různé soupisy a tiště- né bibliografi e jednotlivých samizdatových periodik – připomeňme zde především dlouholetou archivní práci Jiřího Gruntoráda, zakladatele a ředitele světově nejrozsáhlejší knihovny českého samizdatu, letos třicetileté Libri prohibiti, jehož bibliografi e periodik a edic neofi ciální literatury pravidelně vycházely v ča- sopise Kritický sborník , historika a archiváře Viléma Prečana, zakladatele a ředitele Československého do- kumentačního střediska nezávislé literatury, editora Martina Machovce, díky němuž máme velký přehled o české undergroundové scéně a především o díle Egona Bondyho; k dispozici jsou ale i dílčí práce, například plzeňské samizdatové aktivity zmapovala Jana Petrová, knižní edice Jitka Hanáková, katolický samizdat Marta Edith Holečková a další. 6. PŘEBÍRÁNÍ ČLÁNKŮ Z JINÝCH PERIODIK BEZ UVEDENÍ ZDROJE Jak známo, copyright byl pro tehdejší samizdatové tvůrce věcí zcela efemérní. To, co jim usnadňovalo práci a vyvazovalo je například z povinnosti vyřizovat svolení k publikování převzatého textu, ukazuje se jako významné ztížení práce bibliografovy. V mno- hých případech nalézáme články převzaté z jiných zdrojů, které ovšem nejsou blíže určeny. Jde-li o text převzatý z ofi ciálně vydané publikace, je jeho iden- tifi kace snazší, ale pokud jsme postaveni před úkol identifi kovat samizdatový zdroj převzatého textu, je to opět práce vyžadující často několikaměsíční bádání. A je nutné přiznat, že ne vždy je u neoznačených textů odhaleno, že jde o články převzaté. 7. PŘEKLÁDÁNÍ TEXTŮ Z CIZÍCH JAZYKŮ BEZ UVEDENÍ SKUTEČNOSTI, ŽE JDE O PŘEKLAD, ČI BEZ UVEDENÍ ZDROJE ORIGINÁLU Podobný případ představují texty zahraničních autorů přeložené pro samizdatovou publikaci do češtiny nebo slovenštiny. U kanonických textů bibliograf s určováním nezaváhá, i když údaj o autorství a originálním jazyce není v článku explicitně uveden, problém nastává v pří- padě, že se jedná o překlad (bibliografovi) neznámého textu a tato skutečnost není u článku uvedena. V kraj- ním případě se může stát, že v záznamu o článku bude informace, že jde o překlad, zcela chybět. 8. NEDOSTATEČNÉ ČI CHYBNÉ OZNAČENÍ PŘEDMĚTOVANÝCH POLOŽEK Jak již bylo výše uvedeno, celá řada samizdatových časopisů nepodléhala jednotné redakční úpravě. Neprojevovalo se to jen na formalitách typu jed- nostránkové/dvoustránkové otiskování textu nebo několikeré číslování stránek. Závažnější problémy z toho pramenící představují pro dnešní bibliografy oříšek například i při určování událostí, o nichž je v textu řeč, či při dohledávání názvů recenzovaných děl – nezřídka se totiž stává, že přesný název knihy, divadelního představení, kulturní události atp. v celé recenzi chybí. Vytváření věcného popisu u takových článků vyžaduje opět podrobnou rešerši – v lepším případě pouze v katalogu Národní knihovny ČR. Z uvedených příkladů vyplývá, že bibliografi cká prá- ce je z větší části vlastně práce badatelská. Vytvořit jeden záznam o článku ze samizdatového periodika leckdy vyžaduje úsilí téměř detektivní. Na druhou stranu je objev v této oblasti cenný nejen pro biblio- grafi i, ale mnohdy i pro literární historii. MGR. GABRIELA ROMANOVÁ

37 Th e article presents publishing activity of the State Research Library in Košice in 2019. Library has published two books. Th e fi rst one is Biblio- graphy of periodicals published until 1918 in the historical library collec- tion of the former Law Academy in Košice, which contains a list of pe- riodicals published outside Slovakia and the other one is the monograph of the Municipalities during coup, which deals with the rural history of Eastern Slovakia during the end of the Austro-Hungarian Monarchy. Th e third published is an exhibition guide In Time and Space. Keywords : Th e State Research Library in Košice, publishing activity EDIČNÁ ČINNOSŤ ŠTÁTNEJ VEDECKEJ KNIŽNICE V KOŠICIACH V ROKU 2019 Mgr. Martina Feniková Čarnogurská [email protected] Štátna vedecká knižnica v Košiciach http://www.svkk.sk VEDECKÉ KNIŽNICE

38 Edičná činnosť Štátnej vedeckej knižnice v Koši- ciach (ďalej ŠVKK) má dlhoročnú tradíciu, ktorá je spojená s činnosťou oddelenia bibliografi e (súbežnej a retrospektívnej) a oddelenia historických fondov. Predmetom edičnej činnosti knižnice sú personálne, regionálne a tematické bibliografi e, súpisy starých tlačí a zborníky z vedeckých konferencií organizova- ných knižnicou, ktoré sú zamerané na dejiny knižnej kultúry a regionálny výskum východného Slovenska z rôznych uhlov pohľadov a sú určené odbornej, ale i širšej verejnosti. V roku 2019 vydala ŠVKK tri tituly. Prvým z nich je Bibliografi a periodík vydaných do roku 1918 v his- torickom fonde bývalej Právnickej akadémie v Koši- ciach . Celkový rozsah historického knižničného fon- du ŠVKK je približne 90 000 tlačí, z nich podstatnú časť (cca 66 000 tlačí) tvorí práve fond bývalej Práv- nickej akadémie. Oddelenie historických fondov ho od svojho založenia v roku 1995 systematicky biblio- grafi cky spracováva a sprístupňuje čitateľom pro- stredníctvom tlačených bibliografi í, online katalógu, ako aj v študovni historických fondov a regionálnej literatúry. Prvotne boli spracované slovacikálne tlače – košické, trnavské, bratislavské, jazykové slovaciká a menšie tlačiarenské centrá na Slovensku a násled- ne aj bohemiká. Ďalšie hľadisko, ktoré sa pri spracovávaní fondu v súčasnosti uplatňuje, je chronologické. Takto sú spracované inkunábuly, kompletne tlače 16. a 17. storočia a vo veľkej miere aj tlače 18. storočia. Fond bývalej Právnickej akadémie je síce podchytený v ka- talógu, od jeho vydania však uplynulo viac než sto rokov, a tak nezodpovedá skutočnému stavu zacho- vania titulov ani súčasným požiadavkách kladeným na rýchle, presné a podrobné informácie. Napriek rozsahu fondu je snahou a zámerom knižnice urých- liť prístup čitateľov k historickým tlačiam. Preto sa už od počiatkov fungovania oddelenia pristúpilo k systematickej analýze fondu. Posledným výsledkom tejto časovo i fyzicky ná- ročnej práce je už spomínaná Bibliografi a periodík vydaných do roku 1918 v historickom fonde bývalej Právnickej akadémie v Košiciach . Rozhodnutie vydať tento titul vychádzalo zo záujmu čitateľov o takýto typ dokumentov. Okrem slovacikálnych, už spracovaných periodík sa prostredníctvom tejto bibliografi e sprí- stupnili aj periodiká vydané mimo územia súčasného Slovenska. Prechádzajúc v sklade celý historický fond zväzok za zväzkom je takto zaznamenaných 1 289 titulov zachovaných pravých i nepravých periodík v prevažnej miere v maďarskom a nemeckom jazyku. Záznamy v bibliografi i sú radené abecedne podľa názvu periodika. V zázname nasledujú mená redak- torov a zostavovateľov, miesto tlače a tlačiarensko-vy- davateľské údaje. Ďalej je záznam periodika radený chronologicky – uvádza sa rok, nasleduje údaj o roč- níku, zväzku, čísle a počte strán. Pri každom titule je uvedená signatúra. Záver bibliografi e tvorí miestny register a v rámci jednotlivých miest je následne uve- dený abecedný zoznam periodík. Obálka a ukážka z Bibliografi e periodík vydaných do roku 1918 v historickom fonde bývalej Právnickej akadémie v Košiciach Vydaním uvedenej bibliografi e bola zavŕšená dl- horočná práca bibliografov oddelenia historických fondov, ktorí na nej pracovali priebežne popri iných úlohách a sprístupnili tak ďalšiu časť rozsiahleho a rôznorodého historického knižničného fondu bývalej Právnickej akadémie v Košiciach. Druhým titulom, ktorý v roku 2019 spolu so ŠVKK vydalo Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, je ko- lektívna monografi a Obce za prevratu s podtitulom MGR. MARTINA FENIKOVÁ ČARNOGURSKÁ

39 KNIŽNICA 3/2020 KN Mocenské, etnické a hospodárske zvraty na vidieku 1914 – 1923 . Vydaniu tejto monografi e predchádzala rovnomenná vedecká konferencia, ktorá prebiehala v troch sekciách (Košice 14. 11. 2018; Spišská Nová Ves 15. 11. 2018; Stropkov 16. 11. 2018) a ktorej or- ganizátormi boli Centrum spoločenských a psycho- logických vied – Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied, Centrum pre religionistiku a histo- rické štúdiá v Košiciach, Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi a Krajské múzeum v Prešove. Sté výročie ukončenia prvej svetovej vojny a tur- bulentných zmien s tým súvisiacich, rozpad Ra- kúsko-Uhorska a vznik nástupníckych štátov ponúklo možnosť obzrieť sa za týmito dejinnými udalosťami. V historiografi i boli skúmané najmä z globálneho hľadiska. Monografi a Obce za prevratu však kladie akcent na skúmanie rurálnej histórie východného Slovenska; aký bol dopad týchto udalostí na vidiecke obyvateľstvo, akými zmenami prešlo a ako sa zmenil spôsob ich života. V jedenástich štúdiách sú zohľad- nené lokálne aspekty a reakcie ľudí na politické zme- ny. Možno sa domnievať, že táto monografi a vytvorila dobrý predpoklad na to, aby sa v odkrývaní neprebá- danej histórie našich regiónov pokračovalo. Obálka a obsah monografi e Obce za prevratu Posledným vydaným titulom je sprievodca výstavou autoriek Daniely Slezákovej a Eleonóry Blaškovej s názvom V čase a priestore . Výstava bola venovaná životu a tvorbe piatich generácií košických staviteľov a projektantov z rodín Forgách, Rešatko (aj Resat- kó) a Slavkovský. Vďaka vydanému sprievodcovi sa uchová množstvo hodnotných informácií nielen o zaujímavých osobnostiach košických staviteľov, ale aj o ich realizovaných stavbách. Pozvánka na výstavu V čase a priestore Tieto tituly, rovnako ako publikácie vydané v ŠVKK v predchádzajúcich rokoch, si možno zakúpiť osobne 1 v ŠVKK u konzultantiek na Hlavnej ul. 10 a na Odde- lení historických fondov a regionálnej literatúry na ul. Pri Miklušovej väznici 1, prípadne e-mailom: konzul- [email protected] alebo [email protected] POZNÁMKA 1 Prehľad vydaných publikácií možno nájsť na stránke knižnice www.svkk.sk , časť Edičná činnosť. EDIČNÁ ČINNOSŤ ŠTÁTNEJ VEDECKEJ KNIŽNICE V KOŠICIACH V ROKU 2019

40 Th e paper deals with the establishment and activities of the language center of the State Scientifi c Library in Banská Bystrica, Th e Vladimír Oleriny Center for Hispanic Culture, within the framework of its one- -year work. Th e paper presents the basic concept of the language center, the com- position and focus of the library collection and a summary of activities, events and agenda of the center. A certain space is also devoted to the presentation of the personality of the translator and hispanist Vladimír Oleríny. Keywords : library, language center, event, library collection, translator CENTRUM HISPÁNSKEJ KULTÚRY VLADIMÍRA OLERÍNYHO Mgr. Katarína Fiľová katarina.fi [email protected] Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici https://www.svkbb.eu/ VEDECKÉ KNIŽNICE

41 KNIŽNICA 3/2020 KN KONCEPCIA CENTRA HISPÁNSKEJ KULTÚRY VLADIMÍRA OLERÍNYHO V Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici sa nachádza jedinečná sieť šiestich jazykových centier, ktoré sprostredkúvajú návštevníkom bohatý kniž- ničný fond zameraný na cudzie jazyky a pravidelne organizujú vzdelávacie hodiny pre školy a kultúrne podujatia pre širokú verejnosť. Konzultanti jazyko- vých centier poskytujú konzultačné služby súvisiace s jazykom a kultúrou jednotlivých krajín a poraden- stvo o možnostiach štúdia cudzích jazykov, študij- ných pobytoch a stážach. Najmladším jazykových centrom knižnice je Cen- trum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho , ktoré bolo otvorené 11. marca 2019 za účasti veľvyslanca Španielska Luisa Belzusa de los Ríosa. Na slávnost- nom otvorení vystúpili študenti bilingválneho gym- názia s piesňami a recitáciou v španielskom jazyku. Podujatie pokračovalo prezentáciou vedeckej mo- nografi e Dějiny Španělska Jiřího Chalupu, pedagóga na Katedre romanistiky Filozofi ckej fakulty UMB v Banskej Bystrici, a vernisážou výstavy Za hispán- skou kultúrou. Životná cesta Vladimíra Olerínyho . V Banskej Bystrici sú ideálne podmienky na vznik a činnosť centra zameraného na španielsky jazyk. V meste sa nachádza španielske bilingválne gym- názium, Filozofi cká fakulta UMB so študijným programom Španielsky jazyk a kultúra a pôsobí tu aj niekoľko jazykových škôl, ktoré ponúkajú štúdium španielskeho jazyka. Na základe týchto skutočnos- tí bol reálny predpoklad, že vybudovanie centra zameraného na španielsky jazyk a kultúru hispano- fónnych krajín bude mať svoje opodstatnenie a jeho služby sa budú využívať. Cieľovými skupinami centra sú najmä žiaci zá- kladných a stredných škôl s vyučovaním španielske- ho jazyka, študenti romanistiky, učitelia španielske- ho jazyka a kultúry, španielsky hovoriaci cudzinci žijúci na Slovensku, ako aj záujemcovia o španielsky jazyk a kultúru španielsky hovoriacich krajín. Centrum umožnilo knižnici rozšíriť spoluprácu s existujúcimi partnermi (Filozofi cká fakulta UMB, Gymnázium Mikuláša Kováča v Banskej Bystri- ci) a začať spoluprácu s novými partnermi, najmä s Veľvyslanectvom Španielska na Slovensku, ktoré aktívne podporilo otvorenie centra, a s inštitúciou Aula Cervantes v Bratislave. Centrum počas svojho ročného pôsobenia nadviazalo spoluprácu s organi- zátormi Španielskeho týždňa v Bratislave a s učiteľmi španielskeho jazyka z celého Slovenska. V blízkej budúcnosti je dôležitým cieľom nadviazať spoluprá- cu so zahraničnými partnermi, s knižnicami v Špa- nielsku a v Latinskej Amerike. VLADIMÍR OLERÍNY Centrum hispánskej kultúry nesie meno významné- ho slovenského hispanistu a prekladateľa Vladimíra Olerínyho, rodáka z Banskej Bystrice, kde sa narodil v roku 1921. Je považovaný za zakladateľa hispanis- tiky na Slovensku. Preložil množstvo diel španielskej a latinskoamerickej literatúry, pôsobil ako pedagóg, historik a vedecký pracovník a stal sa nositeľom štát- nych španielskych vyznamenaní za šírenie hispán- skej kultúry na Slovensku. Prestrihnutie pásky počas slávnostného otvorenia centra, 11. 3. 2019. Zľava Luis Belzus de los Ríos, veľvyslanec Španielska na Slovensku, Blanka Snopková, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, Milan Oleríny ml., syn Vladimíra Olerínyho (foto Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici)

42 Vladimír Oleríny prežil svoje detstvo v Argentíne, kde sa jeho rodičia v roku 1923 vysťahovali za prá- cou. V škole sa s domácimi deťmi naučil po španiel- sky, a tak sa začala jeho životná cesta spätá so špa- nielčinou a s hispánskym svetom. Argentína zohrala dôležitú úlohu aj v jeho neskoršom profesionálnom živote. Znalosť španielčiny, vtedy ešte málo rozší- reného jazyka v našom prostredí, bola základným predpokladom jeho ďalšieho profesijného smerova- nia. Do krajiny sa opäť vrátil a v rokoch 1947 – 1950 tam pôsobil ako tajomník na Veľvyslanectve Česko- slovenskej republiky v Buenos Aires. Vladimír Oleríny nebol „len“ prekladateľom. Španielsky jazyk a hispánska kultúra sa stali jeho celoživotnou vášňou a jeho meno sa stalo zárukou kvalitného literárneho zážitku. Literárno-prekladateľskú činnosť začal ako pre- kladateľ poézie Pabla Nerudu. Prvú knihu, sociálny román Temná rieka Alfreda Varelu, preložil zo špa- nielčiny v roku 1951. Celkovo preložil viac ako 140 kníh. Medzi jeho najvýznamnejšie preklady patria diela klasikov. Prekladal literárnu tvorbu španiel- skeho autora Miguela de Cervantesa y Saavedru ( Príkladné novely ), novely a poviedky kolumbijské- ho spisovateľa Gabriela Garcíu Márqueza ( Príbehy z Maconda Zlá hodina Oči modrého psa , , ), diela argentínskeho básnika, prozaika a dramatika Julia Cortázara ( Krk čiernej mačky ), diela argentínskeho spisovateľa Ernesta Sabata ( Tunel samoty ), diela čil- skej autorky Isabely Allende ( Skazené dievča ), prózu pre deti uruguajského autora Horacia Quirogu ( Roz- právky z pralesa ) a mnoho iných. Vladimír Oleríny bol ocenený viacerými vyzna- menaniami za šírenie španielskej a latinskoamerickej jazyka DELE, obchodná španielčina a prekladové, literatúry a kultúry. Tri razy získal Cenu Jána Hollé- ho za umelecký preklad a  Striebornú Zlatú plaketu i  Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied za vedec- ko-výskumnú činnosť. Významným ocenením je aj Strieborná medaila Španielskeho kráľovstva za zá- sluhy v krásnych umeniach Občiansky rád Alfonsa a  X „Múdreho“ , udelený španielskym kráľom Juanom Carlosom I. KNIŽNIČNÝ FOND CENTRA Základom fondu jazykového centra sú dokumenty z pozostalosti Vladimíra Olerínyho, ktoré slúžia po- užívateľom knižnice na prezenčné štúdium. Návštev- níci centra majú k dispozícii dokumenty z osobnej knižnice prekladateľa, najmä beletriu významných španielskych a latinskoamerických autorov (napr. Miguela de Cervantesa, Leopolda Lugonesa, Luisa de Góngora, Juana Ramóna Jiméneza, Alejandra Ca- sona, Antonia Machada a i.). Celkovo sa v tejto časti fondu nachádza 365 kníh. Druhú časť fondu tvoria dokumenty, ktoré boli preradené do centra zo skladových priestorov knižnice, a ďalšiu časť knižnica zakúpila na základe akvizičných návrhov. Pri príležitosti otvorenia cen- tra Veľvyslanectvo Španielska na Slovensku darovalo knižnici 62 kníh zameraných najmä na oblasť eko- nomiky, politiky a diplomacie. Významné obohate- nie knižničného fondu centra predstavuje aj viac ako 1 000 kníh, ktoré knižnici sprostredkovane daroval Cervantesov inštitút ( Instituto Cervantes ) vo Viedni. Ťažiskovú časť fondu tvoria učebnice španielskeho jazyka, učebnice pre samoukov, materiály určené na prípravu na jazykové skúšky zo španielskeho výkladové, ekonomické a špeciálne slovníky. Vý- znamne využívanou časťou fondu je aj literatúra s rôznymi úrovňami španielskeho jazyka, ktorú vyhľadávajú najmä používatelia začínajúci štúdium jazyka, prípadne mladší návštevníci. So zreteľom na úzku spoluprácu s vysokoškol- skými pedagógmi knižnica na základe akvizičných návrhov pravidelne nakupuje materiály, ktoré sa zaoberajú teóriou literatúry, prekladu a tlmočenia. Študenti tak získavajú prístup k zdrojom, ktoré po- trebujú pri písaní seminárnych či záverečných prác. Návšteva veľvyslanca Španielska na Slovensku a odovzdanie knižného daru riaditeľke knižnice, 30. 5. 2019 (foto Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici) MGR. KATARÍNA FIĽOVÁ

43 KNIŽNICA 3/2020 KN Významnú časť fondu tvoria publikácie o dejinách a literatúre Španielska a krajín Latinskej Ameriky. Používatelia nájdu vo fonde aj širokú zbierku španiel- skej a latinskoamerickej beletrie, poézie a divadelných hier. Zaujímavé sú knihy o kultúre Španielska (napr. o tradičnom španielskom tanci fl amenco), tradič- né španielske kuchárske knihy, materiály o histórii a podstate býčích zápasov a pod. Pre záujemcov o ces- tovanie sú k dispozícii cestopisy a turistický sprievod- covia španielsky hovoriacich krajín. Knižnica pravi- delne odoberá dve periodiká v španielskom jazyku. ČINNOSŤ CENTRA Centrum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho sa v rámci šírenia španielskeho jazyka a informácií o kultúre hispanofónnych krajín venuje aj rôznym aktivitám pre žiakov a študentov a organizovaniu širokého spektra podujatí pre verejnosť. Centrum navštevujú skupiny žiakov zo základných a stredných škôl, ktorí sa prostredníctvom zaujímavých skej Bystrici sa pravidelne a aktívne zúčastňujú prezentácií dozvedajú množstvo informácií o týchto krajinách. Cieľom hodín je motivovať mladých ľudí k štúdiu cudzieho jazyka a rozšíriť ich vedomosti o da- ných krajinách. Žiaci majú možnosť oboznámiť sa so základnými faktami o jednotlivých krajinách, so spô- sobom života ich obyvateľov, s ich významnými sviat- kami a festivalmi, s tradičnými jedlami a so spôsobmi stolovania, s rôznymi zvykmi aj zvláštnosťami. Takto spoznajú rozdiely medzi kultúrou Slovenska a cudzoja- zyčných krajín, ich pamiatky, architektúru i atrakcie jednotlivých miest. Cudzie kultúry môžu spoznať aj prostredníctvom ukážok tradičných tancov a hudby. Na hodinách si osvoja podstatné informácie o špa- nielskom jazyku, naučia sa pozdravy, základné slovíč- ka a pod. Motiváciou k štúdiu španielčiny môže byť informácia, že španielsky jazyk je druhým najpoužíva- nejším jazykom na svete a že sa ním dohovoria nielen v Španielsku, ale aj vo veľkej časti Latinskej Ameriky. Súčasťou hodín sú praktické aktivity a hry zamerané na overenie a prehĺbenie získaných vedomostí. Pre študentov bilingválneho gymnázia pripravilo centrum úspešnú aktivitu Prekladateľský workshop . Študenti sa tu môžu oboznámiť s náročnou prá- cou prekladateľa, vyskúšať si preklad úryvku diela španielskeho autora a v skupine diskutovať o využití rôznych prekladateľských postupov a riešení. Jazykové centrá Štátnej vedeckej knižnice v Ban- na  Európskom dni jazykov . Pre školy, ale i verejnosť každoročne pripravujú veľký kvíz jazykových centier o reáliách jednotlivých krajín či jazykovú kaviareň, ktorá slúži na neformálne konverzácie účastníkov. Pre širokú verejnosť centrum organizuje rôzne typy aktivít. Uvedieme niekoľko najvýznamnejších Podujatie Noche de fl amenco, 12. 6. 2019 (foto Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici) CENTRUM HISPÁNSKEJ KULTÚRY VLADIMÍRA OLERÍNYHO

44 podujatí, ktoré centrum pripravilo počas svojho ročného pôsobenia. CESTOVATEĽSKÉ PREZENTÁCIE Ide o sériu podujatí, na ktorých cestovatelia predsta- vujú účastníkom prostredníctvom fotografi í svoje zážitky z cestovania po Španielsku a krajinách Latin- skej Ameriky. Centrum sprostredkovalo prezentácie o Mexiku, Peru, Bolívii, Kolumbii, Čile a pripravuje prezentáciu o španielskom meste Granada. KURZ O KULTÚRE ŠPANIELSKA A KRAJÍN LATINSKEJ AMERIKY + ZÁKLADY ŠPANIELČINY Kurz je určený pre registrovaných používateľov kniž- nice a pozostáva zo šiestich hodín, v rámci ktorých sa účastníci dozvedia základné informácie o španiel- skom jazyku a kultúre španielsky hovoriacich krajín, osvoja si výslovnosť a naučia sa základné slovíčka a frázy v španielskom jazyku. Cieľom kurzu je vzbu- diť záujem o španielsky jazyk a kultúru a motivovať účastníkov kurzu k ďalšiemu štúdiu jazyka . NOCHE DE FLAMENCO Centrum zorganizovalo v letných mesiacoch mi- nulého roka úspešné podujatie Noche de fl amenco , ktoré sa konalo v priestoroch letnej čitárne knižnice. Tanečnica a vyučujúca fl amenca predstavila tradičný španielsky tanec, predviedla niekoľko ukážok tanca a napokon sa návštevníci podujatia mohli naučiť základné tanečné kroky. ARCHITEKTÚRA ŠPANIELSKA Začiatkom roka centrum zorganizovalo v spolupráci s architektom prednášku o architektúre Španielska. Účastníci sa oboznámili s najzaujímavejšími a naj- kontroverznejšími stavbami v Španielsku a spoznali mená významných architektov. Na základe pozitív- neho ohlasu centrum zorganizovalo aj ďalšiu pred- nášku o architektúre Latinskej Ameriky. ŠPANIELSKY FILMOVÝ VEČER Centrum v spolupráci s Veľvyslanectvom Španiel- ska na Slovensku zorganizovalo sériu premietaní fi lmov v španielskom jazyku so slovenskými titul- kami. SOIRÉE FRANCOESPAGNOLE V roku 2019 zorganizovalo centrum v spolupráci s Alliance Française Banská Bystrica francúzsko-špa- nielsky večer, ktorý sa niesol v duchu oslavy priateľ- stva a blízkosti dvoch významných európskych kultúr – francúzskej a španielskej. Na soirée vystúpilo nie- koľko žiakov bilingválneho gymnázia so španielskymi piesňami, nechýbalo vystúpenie tanečníkov fl amenca a tradičné španielske občerstvenie. KONFERENCIA STUDIA ROMANISTICA BELIANA V Výsledkom dobrých vzťahov a spolupráce s Filo- zofi ckou fakultou UMB bola medzinárodná roma- nistická vedecká konferencia Studia Romanistica Beliana V , ktorá sa konala na pôde Štátnej vedeckej knižnice. Témou 5. ročníka konferencie bol Jazyk a literatúra v historicko-spoločenskom kontexte . Na konferencii odzneli príspevky v rámci troch jazy- kových sekcií (španielskej, talianskej a francúzskej) a vystúpili s nimi prednášajúci nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, zo Španielska, z Francúzska, Talian- ska, Poľska, zo Slovinska, z Maďarska a Rumunska. Centrum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho navštívilo počas jeho ročného pôsobenia viac ako 1 800 návštevníkov. Konferencia Studia Romanistica Beliana V , španielska sekcia, 11. 10. 2019 (foto Filozofi cká fakulta UMB v Banskej Bystrici)  LITERATÚRA CHALUPEKOVÁ, Dana, BÔBOVÁ, Mária, ŤAŽKÁ, Veronika eds. Vladimír Oleríny. Preklady zo španielčiny a z portu- galčiny . 2., doplnené vydanie. Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2019, s. 66. Encyklopedie osobností České a Slovenské republiky . London: BPH – British Publishing House, 2018, s. 885 – 886. MGR. KATARÍNA FIĽOVÁ

45 VÝZNAM KOMUNITNÝCH AKTIVÍT KNIŽNÍC Príklady z praxe Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici Mgr. Soňa Šóky, PhD. Th e goal of this article is to present Mikuláš Kováč public library in Ban- ská Bystrica as an active community library, which realizes community activities for several diff erent groups of visitors, links city communities, is open for everyone, is creative and always tries to bring new ideas and serviced aimed on the visitor’s satisfaction. It also presents specifi c real- -world experiences and succesful community activities and projects for the past four years, with a special focus on challenged visitors of the lib- rary. Keywords : library, community, artetherapy, bibliotherapy, target groups, presentation, projects, seniors, challenged [email protected] Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Banská Bystrica https://www.vkmk.sk/ VEREJNÉ KNIŽNICE

46 ÚVOD „ Verejná knižnica musí byť centrom komunity, ak má zohrávať plnohodnotnú úlohu v jej fungovaní. Preto by mala spolupracovať s ostatnými skupinami a organizáciami v komunite, či už ide o orgány štátnej správy, miestnej samosprávy, podnikateľskú sféru alebo dobrovoľnícke organizácie “ (Smernica IFLA pre služby verejných knižníc, 2011). Výňatok z uvedenej smernice komplexne defi nuje postavenie verejných knižníc ako centier komunity. Z toho vyplýva, že úloha verejných knižníc sa v sú- časnom svete výrazne mení. Už nie sú iba miestom požičiavania kníh, ale plnia aj širšiu kultúrnu, infor- mačnú, vzdelávaciu, sociálnu a komunitnú funkciu. Práve komunitné aktivity sa v posledných pätnástich rokoch stali neodmysliteľnou súčasťou ich činnosti a veríme, že to tak bude aj naďalej. Niektoré knižnice sú celkom prirodzene súčas- ťou komunity, v ktorej pôsobia. Komunitné aktivity sú nadstavbou základných služieb, ktoré knižnica poskytuje svojim používateľom a návštevníkom, a posúva ju bližšie k miestu svojho pôsobenia. Záleží však na samotných knihovníkoch, či budú veno- vať komunitným aktivitám dostatočnú pozornosť a budú mať záujem vymieňať si svoje skúsenosti a navzájom sa inšpirovať. Dôležitými aspektmi pri organizovaní komunit- ných aktivít sú znalosť reality a potrieb miestnej komunity, iniciatíva a záujem z okolia knižnice, spo- lupráca pri výbere tém, osobností, príprave a realizá- cii, ako aj dokumentovanie a prezentácia lokálneho komunitného obsahu. Knižnica ako komunitné centrum umožňu- je pracovníkom knižnice spoznávať ľudí z iných komunít, realizovať sa v rôznych tvorivých činnos- tiach a otvárať pomyselné brány knižnice širokej verejnosti. V tomto príspevku si priblížime rozvoj komunit- ných aktivít na Slovensku v rámci projektu Komu- nitná knižnica a podrobnejšie predstavíme Verejnú knižnicu Mikuláša Kováča ako aktívnu a kreatívnu komunitnú knižnicu, ktorá realizuje komunitné aktivity pre rôzne skupiny návštevníkov, spája ko- munity v meste, je otvorená pre všetkých a neustále sa snaží prinášať nové nápady a poskytovať služby smerujúce k spokojnosti návštevníkov. Zároveň upozorníme na úspešné projekty knižni- ce, realizované v posledných štyroch rokoch s oso- bitným zreteľom na komunitu zrakovo znevýhodne- ných návštevníkov. PROJEKT KOMUNITNÁ KNIŽNICA NA SLOVENSKU Pojmom komunita (z lat. communitas – spoločen- stvo, spoločnosť, ale aj vľúdnosť, láskavosť, blaho- sklonnosť) rozumieme určité spoločenstvo alebo skupinu ľudí žijúcich v určitom prostredí, ktorí sú schopní bez ohľadu na svoje odlišnosti účinne a otvorene komunikovať a spolupracovať na dosiah- nutí spoločných cieľov. Významným medzníkom v budovaní komunit- ných knižníc na Slovensku bol vznik Odbornej pracovnej skupiny pre komunitné aktivity kniž- níc pri vtedajšom Odbore pre knižničný systém Slovenskej republiky Slovenskej národnej knižnice (OKS SR SNK) v januári 2008. Cieľom tejto pracov- nej skupiny bolo prezentovať komunitné aktivity realizované knižnicami v zahraničí i na Slovensku a budovať knižnice ako komunitné centrá. Vedúcou pracovnej skupiny sa stala Mgr. Emília Antolíková, jej členmi boli PhDr. Milan Gonda, Marta Szilágyo- vá a Mgr. Iveta Hurná a v roku 2009 Mgr. Zuzana Mjartanová. Odborná skupina vypracovala plán svojej činnosti a v súlade s ním organizovala pracovné stretnutia, rozvíjala aktivity zamerané na podporu komunitnej činnosti knižníc, zabezpečovala konzultácie a pra- videlne hodnotila svoje pôsobenie. Hoci činnosť pracovnej skupiny trvala iba pol roka, výrazným spôsobom ovplyvnila komunitné dianie na Sloven- sku (Antolíková 2010, 16). V roku 2008 vznikol z iniciatívy Hornozemplín- skej knižnice vo Vranove nad Topľou a občianskeho združenia Korálky projekt Komunitná knižnica , ktorý bol priamym výsledkom činnosti odbornej pracovnej skupiny pre komunitné aktivity knižníc. Projekt fi nančne podporilo Ministerstvo kultúry SR. Pod vedením vtedajšej riaditeľky Hornozemplín- skej knižnice vo Vranove nad Topľou Mgr. Emílie Antolíkovej sa v rámci projektu Komunitná knižni- ca úspešne realizovali rôzne aktivity. V súčasnosti pokračuje v týchto aktivitách nové vedenie Horno- zemplínskej knižnice. Vďaka tomu sa konalo mnoho úspešných celoslovenských komunitných work- shopov a odborných seminárov. Celoslovenské semináre pod názvom Komunit- ná knižnica sa uskutočnili v Podtatranskej kniž- nici v Poprade (2008), Oravskej knižnici Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne (2008), Knižnici Antona Bernoláka v Nových Zámkoch (2009), MGR. SOŇA ŠÓKY, PHD.

47 KNIŽNICA 3/2020 KN Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave (2010), Kniž- nici P. O. Hviezdoslava v Prešove (2011), Verej- nej knižnici Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici (2012), Staromestskej knižnici v Bratislave (2013), vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach, v Knižnici pre mládež mesta Košice (2014), Kraj- skej knižnici v Žiline (2015) a niekoľkokrát v Hor- nozemplínskej knižnici vo Vranove nad Topľou (Antolíková 2015). Spoluorganizátormi týchto podujatí boli mestá a samosprávne kraje, Slovenská asociácia knižníc, Spolok slovenských knihovníkov a knižníc, Goethe- ho inštitút v Bratislave a i. Hlavným a trvalým cieľom projektu je prezen- tovať komunitné aktivity knižníc, vytvárať priestor na tvorivú diskusiu a výmenu skúseností a riešiť potreby knihovníckej komunity na odbornej úrovni. Miestom stretnutia knihovníkov bývajú knižnice, mestské úrady a miesta, kde sa uskutočňujú poduja- tia a akcie pre verejnosť, a to s aktívnym prepojením na miestnu komunitu. Potešujúci je záujem slo- venských knihovníkov o prezentácie komunitných aktivít, ktorými sa navzájom inšpirujú a skvalitňujú svoju prácu. Inšpirovať sa môžu aj prácou knihov- níkov zo zahraničia (Česko, Maďarsko, Poľsko), kde sú komunitné aktivity neodmysliteľnou súčasťou knižničného diania. Funkcie komunitnej knižnice : ■ poskytuje priestor pre aktivity jednotlivých skupín ľudí, ■ prepája jednotlivé aktivity skupín s ďalšími skupi- nami a jednotlivcami v súlade s rozvojom komu- nity, ■ podieľa sa na spoločnom živote mesta alebo obce, ■ spolupracuje s miestnymi organizáciami a inšti- túciami, ■ prepája verejný a súkromný sektor, ■ rozvíja partnerstvo medzi organizáciami, podni- kateľmi a pod. (Antolíková 2010, 16). Ciele komunitnej knižnice : ■ zapojiť obyvateľov do aktívnej účasti na živote mesta alebo obce, ■ pomáhať pri riešení problémov komunity infor- mačnou podporou všetkých zainteresovaných, ■ posilňovať vzťah ľudí k miestu, v ktorom žijú, ■ v spolupráci s ďalšími organizáciami koordino- vane rozvíjať kultúrne, vzdelávacie a voľnočasové aktivity (Antolíková 2010, 16). VEREJNÁ KNIŽNICA MIKULÁŠA KOVÁČA Banská Bystrica, mesto, v ktorom sídli Verejná knižnica Mikuláša Kováča (VKMK), má približ- ne 80 000 obyvateľov a je dôležitým kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska. Je tiež významným centrom vzdelávania. Sídli tu Univerzita Mateja Bela, niekoľko stredných škôl s rôznym zameraním, ako aj vzdelávacích a kultúr- nych inštitúcií. Verejná knižnica Mikuláša Kováča pôsobí ako regionálna knižnica (pre okresy Banská Bystrica a Brezno) a mestská knižnica (pre mesto Banská Bystrica). Bola založená v roku 1973, od roku 2002 je jej zriaďovateľom Banskobystrický samosprávny kraj. Od roku 1997 nesie vo svojom názve meno Mikuláša Kováča (1934 – 1992), významného slo- venského básnika, publicistu a dramaturga, ktorý miloval Banskú Bystricu, knižnicu pravidelne na- vštevoval a bol veľkým priateľom kníh. Knižnica napĺňa svoje poslanie v súlade s knižnič- ným zákonom a  Manifestom UNESCO/IFLA o verej- ných knižniciach . To znamená, že poskytuje služby na základe rovnosti prístupu pre všetkých, ponúka tradičné i na moderných technológiách založené knižnično-informačné zdroje a služby vrátane prí- stupu na internet a vlastných regionálnych databáz, podporuje individuálne i skupinové vzdelávanie, výchovno-vzdelávací proces v školskom prostredí (najmä v materských, základných a stredných ško- lách) s osobitným zameraním na podporu rozvoja čitateľských návykov a zručností a informačnej gramotnosti, ponúka špeciálne dokumenty a služby pre zrakovo znevýhodnených, realizuje podujatia pre hospitalizované deti a skupiny marginalizova- ných osôb, spolupracuje s relevantnými partnermi na lokálnej regionálnej úrovni, vytvára regionálne bibliografi cké a personálne databázy a poskytuje ko- ordinačné a metodické služby verejným knižniciam v regióne. VKMK pôsobí na území mesta Banská Bystrica ako sieť oddelení a pobočiek – oddelenie pre dospe- lých, oddelenie pre deti a tri komunitné pobočky na sídliskách. V roku 2019 mala VKMK vo svojom fonde 115 349 knižničných jednotiek a evidovala 6 521 po- užívateľov, 58 170 návštevníkov, 182 826 výpožičiek a 399 podujatí pre 8 472 účastníkov. VÝZNAM KOMUNITNÝCHAKTIVÍT KNIŽNÍCPRÍKLADY Z PRAXE VEREJNEJ KNIŽNICE MIKULÁŠA KOVÁČA V BANSKEJ BYSTRICI

48 KOMUNITNÉ AKTIVITY VEREJNEJ KNIŽNICE MIKULÁŠA KOVÁČA VKMK, ktorá pracuje v meste Banská Bystrica prostredníctvom svojich piatich pobočiek, aktívne spolupracuje s miestnou komunitou. Celoročne organizuje náučné a tematické podujatia pre mater- ské, základné a stredné školy i pre širokú verejnosť, organizuje celoslovenské podujatia a je partnerom mesta pri rôznych kultúrnych aktivitách. Koncom roka 2015 knižnica otvorila novú komu- nitnú pobočku na sídlisku Fončorda. A práve tu má ambíciu rozširovať svoje aktivity pre rozličné skupi- ny znevýhodnených a marginalizovaných občanov s využitím progresívnych prístupov práce (artetera- pia, dramatoterapia, muzikoterapia, biblioterapia, činnostná terapia a i.). Komunitných knihovníkov privítala banskobys- trická knižnica v októbri 2012, keď sa konala medzi- národná konferencia pod názvom Aké podmienky aktívneho starnutia majú seniori v Európe . Ako sme už uviedli, VKMK v minulom roku zorganizovala 399 podujatí pre 8 472 návštevníkov, z toho 85 komunitných podujatí pre 1 729 návštev- níkov. Išlo o medzigeneračné podujatia Veľkonočná knižnica Prázdninová knižnica Predvianočná kniž- , a  nica a tiež o nové aktivity pre znevýhodnené skupiny najmladšej generácii zvyky a tradície, ktoré sa občanov, najmä slabozrakých a nevidiacich používa- teľov a návštevníkov (premietanie fi lmov s hlasovým komentárom, odborné podujatia, tvorivé a umelecké aktivity a i.). Cieľové skupiny komunitných aktivít : ■ bežní návštevníci knižnice, ■ seniori, ■ študenti so špeciálnych škôl (zo sociálne znevý- hodneného prostredia a pod.), ■ klienti z domovov dôchodcov a i., ■ znevýhodnení návštevníci (zrakovo, mentálne, telesne, rómska komunita, nezamestnaní, mamič- ky na materskej dovolenke a i.). Typy komunitných podujatí : ■ komunitné projekty (medzigeneračné podujatia pre deti, dospelých, seniorov, znevýhodnených), ■ tvorivé podujatia (arteterapia, biblioterapia, mu- zikoterapia, dramatoterapia), ■ odborné podujatia s participáciou komunít a znevýhodnených skupín (semináre, prednášky, workshopy), ■ výstavy, ■ fi lmové predstavenia, ■ zážitkové podujatia (besedy, prezentácie a i.). VKMK spolupracuje pri realizácii komunitných aktivít a podujatí s viacerými organizáciami a part- nermi. Sú nimi Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Krajské stredisko Únie nevidiacich a slabozrakých v Banskej Bystrici, Únia nevidiacich a slabozrakých v Bratislave, Základná organizácia Únie nevidiacich a slabozrakých Slo- venska – pobočka Banská Bystrica, TRNKA, n. o., Slovenský fi lmový ústav v Bratislave, ako aj špeciálne školy, občianske združenia, domovy a kluby dô- chodcov, médiá, sponzori a nadácie. ÚSPEŠNÉ KOMUNITNÉ PROJEKTY VEĽKONOČNÁ KNIŽNICA Cieľom komunitného projektu Veľkonočná kniž- nica , ktorý je určený deťom, rodičom a seniorom, teda trom generáciám, je prezentovať veľkonočné tradície a zvyky na celodennom tvorivom stretnutí v knižnici. Tento projekt realizuje knižnica opa- kovane, lebo sa vždy stretáva s veľkým záujmom verejnosti. Knižnica v spolupráci s ľudovými reme- selníkmi a dobrovoľníkmi predstavuje na stretnutí viažu na sviatok Veľkej noci. Komunitný projekt Veľkonočná knižnica

49 KNIŽNICA KNIŽNICA 3/2020 KN PREDVIANOČNÁ KNIŽNICA Knižnica doteraz realizovala trinásť ročníkov toh- to úspešného komunitného podujatia. Projekt pre tri generácie (deti, rodičia, seniori) je zameraný na podporu zážitkového čítania, dramatizovaných príbehov a tvorivých aktivít v priestoroch knižnice s hlavným zreteľom na vianočné tradície a zvyky (umelecké pásma, spev, recitácia, koledy, vianočné tvorivé dielne, prehliadka ľudových remesiel). Pro- jekt sa realizuje vo forme celodenných komunitných stretnutí na troch pracoviskách knižnice. Komunitné podujatie Predvianočná knižnica Súťaž v čítaní Braillovho písma v knižnici KOMUNITA ZRAKOVO ZNEVÝHODNENÝCH NÁVŠTEVNÍKOV Služby pre zrakovo znevýhodnených občanov poskytuje knižnica na Oddelení beletrie, odbornej, regionálnej literatúry a bibliografi e (Švantnerova ul. 18, Banská Bystrica). Nevidiaci, slabozrakí a inak zdravotne znevýhodnení návštevníci tu majú k dis- pozícii počítač s pripojením na internet a so špeci- álnym soft vérom (JAWS & WinTalker), ktorý môžu využívať podľa svojich potrieb a bezplatne. Služby pre uvedenú skupinu poskytuje knižnica v spoluprá- ci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Pre používateľov vo vyššom veku alebo so zhoršenou mobilitou zabezpečuje donášku kníh priamo do ich domovov. ÚSPEŠNÉ PODUJATIA PRE ZRAKOVO ZNEVÝHODNENÝCH 2015  2019 SÚŤAŽE V ČÍTANÍ BRAILLOVHO PÍSMA Knižnica v spolupráci s Krajskou organizáciou Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska pripravila regionálne kolo súťaže v čítaní a písaní slepeckého bodového písma (2015, 2017). Na súťaži sa zúčast- nili zrakovo postihnutí ľudia všetkých vekových kategórií z celého banskobystrického kraja, ktorí ovládajú Braillovo písmo. Sprievodnou aktivitou 49

50 podujatia bola tvorivá činnosť detí základných škôl so zameraním na Braillovo písmo. POBYTOVÝ PRÁZDNINOVÝ TÁBOR PRE SLABOZRAKÉ DETI Krajské stredisko Únie nevidiacich a slabozrakých v Banskej Bystrici zorganizovalo pre slabozraké a nevidiace deti pobytový týždenný tábor (2016). Jeho cieľom bolo podporiť rozvoj zručnosti a tvo- rivosti u detí so zrakovým postihnutím a zlepšiť ich priestorovú orientáciu, sebaobslužné činnosti a fungovanie v bežných životných situáciách. Tvo- rivé aktivity v rámci programu tábora sa realizovali aj v knižnici (podujatie pod názvom Čo sa za mladi naučíš ). P REMIETANIE FILMOV PRE SLABOZRAKÝCH A NEVIDIACICH S AUDIO KOMENTÁROM Knižnica v súlade s poslaním sprístupňovať kultúru aj znevýhodneným skupinám občanov začala vo svojej komunitnej pobočke na Fončorde (Jilemnic- kého ul. 48) premietať pre slabozrakých a nevidia- cich fi lmy s hlasovým komentárom (raz za mesiac). Prvé premietanie sa uskutočnilo v júni 2016. Túto aktivitu sa podarilo rozbehnúť vďaka spo- lupráci s neziskovou organizáciou Trnka, n. o., a so Slovenským fi lmovým ústavom v Bratislave. Okrem slabozrakých a nevidiacich návštevníkov sa na pre- mietaní zúčastňujú aj seniori z klubov dôchodcov a denných centier a inak marginalizovaní spoluob- čania. Audio komentár pomáha nevidiacim a sla- bozrakým zmierniť dôsledky postihnutia v každo- dennom živote, kompenzuje ich znevýhodnenie a uľahčuje im prístup k audiovizuálnym médiám a ku kultúre. Knižnica umožňuje voľný vstup na premietanie všetkým záujemcom a aj takýmto spôsobom plní sociálne funkcie a poslanie komunitnej knižnice (bod 1.2.2 Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2015 – 2020 ). KLUBOVANIE NA CESTÁCH  TVORIVÉ A ZÁŽITKOVÉ PODUJATIE Toto podujatie podporuje umeleckú tvorivosť zrako- vo znevýhodnených píšucich autorov poézie a prózy a ich integráciu do umeleckého a tvorivého diania. Knižnica opakovane pripravuje podujatie v spo- lupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (výjazdový literárny klub, 2016, 2017). PODPORA VEREJNEJ ZBIERKY BIELA PASTELKA V rámci dobrovoľníckych aktivít počas Týždňa dobrovoľníctva knižnica opakovane podporila verejnú zbierku na podporu ľudí so zrakovým postihnutím. AMBIENTNÝ SYSTÉM RUDO  ODBORNÁ PREDNÁŠKA Knižnica v spolupráci so Základnou organizáciou Únie nevidiacich a slabozrakých v Banskej Bystrici pripravila pre komunitu slabozrakých a nevidiacich používateľov, ale i bežných návštevníkov a odbor- nú verejnosť prednášku RNDr. Milana Hudeca, PhD., vedeckého pracovníka Katedry informatiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, pod názvom Ambientný systém RUDO – asistenčné technológie zamerané na pomoc nevidiacim ľudom . Prednáška spojená s prezentáciou priniesla informácie a poznatky z výskumu a praxe o prototype systému asistovaného bývania pre nevi- diacich. Pozoruhodné bolo, že prednášateľ i moderá- tor podujatia boli nevidiaci. CESTA SVETLA  VÝSTAVA O ŽIVOTE A TVORBE ZRAKOVO ZNEVÝHODNENÝCH S cieľom sprístupňovať kultúru aj znevýhodneným skupinám občanov knižnica pripravila výstavu, na ktorej prezentovala výber fotografi í z celosloven- skej fotografi ckej súťaže, a tým umožnila návštevní- kom nahliadnuť do sveta ľudí so zrakovým postih- nutím (13. ročník, 2016). Výstava bola inštalovaná v štyroch pobočkách knižnice a boli na nej vystavené aj fotografi e sla- bozrakých a nevidiacich autorov z Banskej Bystrice a jej okolia. Klubovanie na cestách MGR. SOŇA ŠÓKY, PHD.

51 KNIŽNICA KNIŽNICA 3/2020 KN DIGITÁLNA KNIŽNICA… NIELEN PRE NEVIDIACICH Odborný seminár pripravený v spolupráci so Slo- venskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hreben- du v Levoči bol určený pre pracovníkov knižníc a užívateľov Digitálnej knižnice pre slabozrakých a nevidiacich používateľov , ktorú spravuje Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči. SVET SPOZA MIKROFÓNU  ZÁŽITKOVÉ PODUJATIE V rámci komunitných podujatí pripravila knižnica stretnutie s úspešnými, zrakovo znevýhodnenými mladými redaktormi – s Ondrejom Rosíkom z Rá- dia Lumen a so Zuzanou Rojíkovou z RTVS – Rádia Regina. SENIORI V KNIŽNICI Významnou komunitou, s ktorou VKMK dlhoročne a pravidelne spolupracuje, sú seniori. Knižnicu nav- števujú spravidla organizovane ako členovia rôznych klubov dôchodcov, denných centier alebo domovov sociálnych služieb. Časté sú však aj individuálne návštevy seniorov, ktorí využívajú klasické knižnič- no-informačné služby a zúčastňujú sa na rôznych komunitných podujatiach. U seniorov sú obľúbené a žiadané tréningy pamäti, ktoré realizuje vyškolená certifi kovaná knihovníčka. TRÉNINGY PAMATI Tréning pamäti je preventívny program zameraný na posilňovanie pamäti a vitality seniorov. Prebieha vo forme skupinových sedení (zaradenie do skupín podľa závažnosti pamäťových problémov) a tvorí ho cyklus desiatich cvičení (jedno cvičenie s certifi - kovaným lektorom trvá 90 minút). Tréning pamäti podporuje u seniorov nezávislosť a pomáha pred- chádzať depresívnym náladám a pocitom osame- losti. Cieľom tréningov vo všeobecnosti je využiť prís- lušné metodiky na zlepšenie pamäti v každodennom živote, posilňovať jednotlivé druhy pamäti, stimu- lovať rôzne oblasti mozgu a zvýšiť sebavedomie účastníkov. ARTETERAPIA V KNIŽNICI Tvorivá výtvarná činnosť patrí k osvedčeným psy- choterapeutickým metódam. Ako hlavný terapeu- tický prostriedok využíva výtvarný prejav. Nezáleží na tom, aby bolo konečné dielo dokonalé, dôležitý je samotný proces jeho tvorby. Arteterapia sa ako špeciálny odbor vyvíja zhruba sto rokov (Caseová a Dalleyová 1995, 9). Arteterapia je vhodná najmä pre tých klientov, ktorí sa ťažko slovne vyjadrujú, čo sa môže vysky- tovať u ľudí trpiacich psychózami, ale aj u dospieva- júcich a detí, starších ľudí a mentálne hendikepova- ných (Caseová a Dalleyová 1995, 10). V širšom zmysle rozumieme arteterapiou lieč- bu umením vrátane hudby, poézie, prózy, divadla, tanca a výtvarného umenia. V užšom zmysle zna- mená liečbu výtvarným umením (Šicková 2002, 30) a zahŕňa súbor umeleckých techník a postupov, ktorých cieľom je okrem iného zmeniť sebahodnote- nie človeka, zvýšiť jeho sebavedomie, integrovať jeho osobnosť a priniesť mu pocit zmysluplného naplne- nia života. Tréningy pamäti v knižnici Arteterapia v knižnici – študenti odborného učilišťa internátneho Viliama Gaňu 51

52 Vo VKMK sa tvorivá arteterapia realizuje so štu- dentmi Odborného učilišťa internátneho Viliama Gaňu a s Občianskym združením SANARE pre duševne chorých. Arteterapia v knižnici – členovia Občianskeho združenia SANARE nitná knižnica bez bariér a umožnila, aby knižnicu navštevovali aj ľudia s obmedzenou mobilitou a vozičkári. Hlavným cieľom tohto projektu bolo zabezpečiť bezproblémový prístup verejnosti do komunitnej pobočky knižnice bez ohľadu na vek a zdravotný stav (v zmysle Manifestu UNESCO/IFLA o verejných knižniciach ), eliminovať sťažený prístup starších návštevníkov po schodisku, zabrániť sociálnemu vylúčeniu zdravotne znevýhodnených občanov a umožniť im osobnú návštevu knižnice. PRÍNOS PRE VŠETKÝCH NÁVŠTEVNÍKOV Inštaláciou schodiskovej sedačky Acorn 180 sa po- darilo úplne debarierizovať priestor knižnice. Scho- disková sedačka uľahčuje prístup na 1. poschodie, kde sa nachádza požičovňa kníh a kde sa konajú aj vzdelávacie, kultúrno-výchovné a komunitné podujatia. V týchto priestoroch evidujeme ročne okolo 18 000 návštevníkov. Nemalé percento z nich BIBLIOTERAPIA Biblioterapia (Křivohlavý 1987) ponúka istú šká- lu možností pôsobiť na čitateľov prostredníctvom vhodne vybranej či odporúčanej literatúry alebo zážitkovým čítaním preventívne pôsobiť proti ne- gatívnym javom (napr. proti šikane, násiliu, drogám a pod.). V individuálnych prípadoch môže ponuka vhodnej literatúry čitateľovi pomôcť preklenúť ťažké životné situácie. V rámci komunitných podujatí VKMK realizuje aktivity s využitím prvkov biblioterapie pre deti zo špeciálnych škôl a pre klientov z domovov dôchod- cov a domovov sociálnych služieb, s ktorými knižni- ca spolupracuje. Poetoterapia je podporná metóda pri liečbe psy- chických či osobnostných problémov, ktorá využíva ako terapeutický prostriedok poéziu, jej vnímanie a prežívanie, ale aj vlastnú tvorbu. PROJEKT KOMUNITNÁ KNIŽNICA BEZ BARIÉR Významným počinom VKMK bola debarierizácia priestorov komunitnej pobočky na sídlisku Fon- čorda, ktorá sa realizovala v rámci projektu Komu- Schodisková sedačka v knižnici pre imobilných

53 KNIŽNICA 3/2020 KN tvoria znevýhodnené skupiny občanov – slabozra- kí a nevidiaci, seniori, klienti z domova dôchod- cov a domova sociálnych služieb SENIUM (185 klientov), v ktorom knižnica sídli. Projekt v celom rozsahu fi nančne podporila Nadácia SPP v rámci svojho grantového programu Podpora partnerstiev (8 000 €). Pri vchode do knižnice sú nainštalované nájazdo- vé plošiny na bezpečný vstup vozičkárov do knižni- ce, ktorí následne môžu využiť schodiskovú sedačku. Po vyvezení na 1. poschodie môžu využiť na prepra- vu do požičovne kníh rehabilitačný vozík. ZÁVER Verejná knižnica Mikuláša Kováča má obrovský potenciál pri vzdelávaní a rozvoji komunity, v ktorej pôsobí. Obohacuje osobnosť každého návštevníka, pomáha odstraňovať stereotypy v myslení, zlepšuje sociálne zručnosti a je príjemným miestom na vý- menu skúseností a názorov. V súlade so Stratégiou rozvoja slovenského kni- hovníctva na roky 2015 – 2020 (bod 1.2) je úlohou knihovníkov budovať knižnice ako multifunkčné a  multikultúrne centrá a formovať ich ako miesta neformálneho celoživotného vzdelávania. Aj kniž- ničný zákon č.126/2015, § 9, odsek c Z. z. charakte- rizuje funkciu verejných knižníc ako komunitných centier. Komunitné aktivity sú u návštevníkov VKMK veľmi obľúbené a žiadané. Je potešujúce, že knižnica má priestorový aj personálny potenciál, aby takéto podujatia realizovala i v budúcnosti. Okrem toho má ambíciu pripravovať cielené aktivity pre ďalšie vybrané skupiny používateľov – rómsku komuni- tu, dlhodobo nezamestnaných, ženy na materskej a rodičovskej dovolenke, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, imigrantov, občanov v po- stproduktívnom veku a občanov s nízkym stupňom vzdelania alebo nízkym sociálnym statusom. Neza- búda ani na podporu dostupnosti knižnično-infor- mačných služieb pre inak znevýhodnené skupiny občanov. Cieľom nášho príspevku bolo poukázať na vý- znam komunitných aktivít knižníc a ich nezastu- piteľnú úlohu pri rozvíjaní komunitného života v vo svojom okolí. Názorné príklady komunitných podujatí zameraných na rôzne skupiny občanov môžu poslúžiť ako inšpirácia pre pracovníkov iných knižníc. Foto archív VKMK POUŽITÉ ZDROJE ANTOLÍKOVÁ, Emília. Komunitná knižnica II. In: Ikaros [online]. Praha: Ikaros, z. s., 2008, roč. 12, č. 12 [cit. 2017-04- 20]. ISSN 1212-5075. Dostupné na: https://ikaros.cz/komunitna-kniznica-ii ANTOLÍKOVÁ, Emília. Komunitná knižnica IV. In: Knižnica [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, roč. 11, č. 11 – 12, s. 29 – 30 [cit. 2017-04-20]. ISSN 1336-0965. Dostupné na: http://www.snk.sk/images/snk/casopis_ kniznica/2010/november_december/29.pdf ANTOLÍKOVÁ, Emília, 2010. Správa o činnosti pracovnej skupiny pre komunitné aktivity knižníc. In: Knižnica [onli- ne]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, roč. 11, č. 7, s. 16 – 20 [cit. 2017-04-20]. ISSN 1336-0965. Dostupné na: http://www.snk.sk/images/snk/casopis_kniznica/2010/jul/16.pdf ANTOLÍKOVÁ, Emília, 2015. Komunitné knihovníctvo na  Slovensku. In: Duha [online]. Brno: Moravská zemská knihovna, 2015, roč. 29, č. 3 [cit. 2017-04-17]. ISSN 1804-4255. Dostupné na: http://duha.mzk.cz/clanky/komunit- ne-knihovnictvo-na-slovensku BLAŽEK, Miroslav, 2008. In: Infl ow, Information Journal [online]. Brno: Filozofi cká fakulta Masarykovej univerzity, 2008, roč. 1, č. 6 [cit. 2017-04-20]. ISSN 1802-9736. Dostupné na: http://www.infl ow.cz/fi les/infl owpriloha/Prilo ha6_2008.pdf CASEOVÁ, Caroline a Tessa DALLEYOVÁ, 1995. Arteterapie s dětmi. Speciální pedagogika . Praha: Portál. ISBN 80-7178-065-0. JANCZAK, Barbara. Biblioterapia: Teória a prax. In: Knižnica [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2006, roč. 7, č. 2, s. 7 – 10 [cit. 2017-04-20]. ISSN 1336-0965. Dostupné na: http://www.snk.sk/images/snk/casopis_knizni ca/2006/februar/07.pdf Komunita: In: Wikipédia – slobodná encyklopédia [online], [cit. 2017-04-20].  VÝZNAM KOMUNITNÝCHAKTIVÍT KNIŽNÍCPRÍKLADY Z PRAXE VEREJNEJ KNIŽNICE MIKULÁŠA KOVÁČA V BANSKEJ BYSTRICI

54 Dostupné na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Komunita_(sociol%C3%B3gia) KŘIVOHLAVÝ, Jaro, 1987. Biblioterapie. In: Československá psychologie , 1987, roč. 31, č. 5, s. 472 – 477. ISSN 0009- -062X. Manifest IFLA/UNESCO o verejných knižniciach . [cit. 2017-04-20]. Dostupné na. http://www.infolib.sk/fi les/Novy_por tal_infolib_subory/dokumenty_ifl a/manifest_ifl a_unesco_o_verejnych_knizniciach.pdf MATTHAEIDESOVÁ, Marta. Znevýhodnený používateľ a knižnica. In: Knižnica [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2006, roč. 7, č. 11 – 12, s. 34 – 39 [cit. 2017-04-20]. ISSN 1336-0965. Dostupné na: http://www.snk.sk/ima ges/snk/casopis_kniznica/2006/november-december/34.pdf Smernica IFLA pre služby verejných knižníc [online]. 2., úplne prepracované vydanie. Bratislava: Spolok slovenských knihovníkov, edícia Publikácie IFLA, 2011, s. 66 [cit. 2017-04-20]. ISBN 978-80-89586-01-1. Dostupné na: https:// www.ifl a.org/fi les/assets/hq/publications/series/147-sk.pdf ŠICKOVÁ, Jaroslava, 2002. Základy arteterapie . Praha: Portál. ISBN 80-7178-616-0. ŠICKOVÁ, Jaroslava. Medzinárodná arteterapeutická konferencia, súčasná arteterapia – presahy a výzvy. In: Revue lie- čebnej pedagogiky [online]. Bratislava: PRO LP Asociácia liečebných pedagógov, 2007, roč. 1, č. 1, s. 40 – 43. ISSN 1337-5563. Dostupné na: prolp.fi les.wordpress.com/2008/02/revue_liecebnej_pedagogiky012007pdf.pdf ŠKORVANKOVÁ, Gabriela. Klasifi kácia porúch znevýhodnených návštevníkov knižníc. In: Knižnica [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2006, roč. 7, č. 11 – 12, s. 6 – 8 [cit. 2017-04-20]. ISSN 1336-0965. Dostupné na: http:// www.snk.sk/images/snk/casopis_kniznica/2006/november-december/6.pdf ŠÓKY, Soňa. Knižnice v ústrety zrakovo a inak znevýhodnených používateľov. Odborný celoslovenský seminár s medzi- národnou účasťou. In: Bulletin Slovenskej asociácie knižníc . 2016, roč. 24, č. 3, s. 47 – 51. ISSN 1335-7905. ŠÓKY, Soňa. Komunitná knižnica bez bariér na Fončorde [online]. Banská Bystrica: Regionálny spravodajský por- tál Bystricoviny.sk, 2016 [cit. 2017-04-20]. Dostupné na: http://www.bystricoviny.sk/titulka/komunitna-knizni ca-bez-barier-foncorde/ ŠÓKY, Soňa. Knižnica v ústrety znevýhodneným návštevníkom. In: Bulletin Slovenskej asociácie knižníc , 2017, roč. 25, č. 1, s. 46 – 49. ISSN 1335-7905. ŠÓKY, Soňa. Múzeum a realizácia projektov pre znevýhodnených návštevníkov. In: BALUŽINSKÝ, Jozef a Františka MARCINOVÁ. Múzeum pre všetkých. Zborník z konferencie venovanej debarierizácii múzeí pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva . Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2016, s. 61 – 73. ISBN 978-80-89860- -02-9. ŠÓKY, Soňa. Knižnica a komunitné aktivity pre zdravotne a inak znevýhodnených návštevníkov. In: BALUŽINSKÝ, Jozef. Múzeum a galéria pre všetkých . Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2017, s. 72 – 96. ISBN 978-80-89860-07-4. ŠÓKY, Soňa. Knižnica a komunitné aktivity pre zdravotne a inak znevýhodnených návštevníkov. In: BALUŽINSKÝ, Jozef. Múzeum a galéria pre všetkých . Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2017, s. 72 – 96. ISBN 978-80-89860-07-4. ŠÓKY, Soňa. Kultúrna inštitúcia – možnosti a príklady ako sa „priblížiť“ k znevýhodneným. In: BALUŽINSKÝ, Jozef. Múzeá a galérie bez bariér . Dubnica nad Váhom: Dubnické múzeum, m.r.o. 2019, s. 68 – 104. ISBN 978-80-82000- -055-2. Zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach [cit. 2017-04-20]. Dostupné na: http://www.infolib.sk/fi les/sskk/kniznicny-zakon_1_7_2015.pdf ŽABKOVÁ, Soňa. Knižnice v ústrety znevýhodeným používateľom. In: Knižnica [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2006, roč. 7, č. 11 – 12, s. 3 – 5 [cit. 2017-04-20]. ISSN 1336-0965. Dostupné na: http://www.snk.sk/images/ snk/casopis_kniznica/2006/november-december/3.pdf ŽABKOVÁ, Soňa. Priestor pre všetkých. Projekt pre hendikepovaných návštevníkov v Štátnej vedeckej knižnici – Lite- rárnom a hudobnom múzeum v Banskej Banskej Bystrici. In: Knižnica [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2006, roč. 7, č. 11 – 12, s. 22 – 28 [cit. 2017-04-20]. ISSN 1336-0965. Dostupné na: http://www.snk.sk/images/snk/ casopis_kniznica/2006/november-december/22.pdf MGR. SOŇA ŠÓKY, PHD.

55 Th e Prešov Region is the second-largest region by area in Slovakia. Th ere are 232 public libraries, they have a total of 76,721 readers and the library fund consists of 2,153,549 library units. Th e libraries of the Prešov self-governing region are cultural public-community institutions that try to increase their position by introducing modern technological conveniences, modernizing the premises, and the level of library information services provided. Th ey put great emphasis on improving electronic services for users, communication, and promo- tion of activities. Th e priority of libraries is the support of children’s reading literacy and habits, satisfying the reading interests and needs of the population, the development of leisure activities for active education and recreation. Almost every library has big plans for the future associated with new interesting projects. Keywords : public libraries, library information services, library fund, absence and in-house book loans, readers, events, projects KNIŽNICE PREŠOVSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA VČERA A DNES Mgr. et Mgr. Iveta Hurná [email protected] Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava, Prešov https://www.kniznica-poh.sk/ VEREJNÉ KNIŽNICE

56 Prešovský kraj je podľa rozlohy druhým najväčším krajom na Slovensku. Tvoria ho historické regióny severného, stredného a čiastočne južného Spiša, hor- ného a dolného Šariša a horného Zemplína. V kraji je 232 verejných knižníc, spolu evidujú 76 721 používateľov a ich knižničný fond tvorí 2 153 549 knižničných jednotiek. Knižnice plnia vo svojich mestách a regiónoch dôležitú úlohu. Okrem toho, že ponúkajú svoj- im návštevníkom širokú škálu literatúry, tlačovín a ďalších médií, snažia sa byť zjednocujúcou silou v komunitách, kde pôsobia, miestom, kde majú prístup všetci občania. Vytvárajú im tu podmienky na stretávanie, sebavzdelávanie, ale i na pokojné čítanie a oddych. V mnohých komunitách po celom svete sú knižnice stále jediným miestom, kde môže každý, bez ohľadu na svoje vzdelanie či zručnosti, získať prístup k informáciám. Knižnice zaujímajú nezastupiteľné miesto v rozvoji miest, obcí a zna- lost nej ekonomiky a verejnosť ich vníma ako tretie bezpečné miesto po škole a domove. Počet verejných regionálnych knižníc Prešovské- ho samosprávneho kraja sa od 1. januára 2019 zvýšil o jednu knižnicu, a to zriadením Knižnice Jána Henkela v Levoči, ktorá bola do konca roku 2018 Mestskou knižnicou mesta Levoča. Knižnice Prešovského samosprávneho kraja sú kultúrne verejno-komunitné inštitúcie, ktoré po- skytujú prístup k tradičným aj novým knižnič- no-informačným zdrojom a službám jednotlivcom i rôznym sociálnym skupinám. Svoje postavenie sa snažia upevňovať uplatňovaním nových technológií, modernizáciou priestorov a skvalitňovaním knižnič- no-informačných služieb. Veľký dôraz kladú na zlep- šovanie elektronických služieb pre používateľov, komunikáciu a propagáciu svojej činnosti. Prioritou súčasných knižníc je podpora čitateľskej gramot- nosti a čitateľských návykov u detí, uspokojovanie čitateľských potrieb a záujmov občanov a rozvoj ak- tivít zameraných na vzdelávanie, prospešné trávenie voľného času a na oddych. V roku 2019 tvorilo knižničné fondy verejných regionálnych knižníc Prešovského samosprávneho kraja 789 422 knižničných jednotiek. Regionálne knižnice disponujú živým aktuálnym fondom a no- vými knižnými titulmi. Akvizícia knižného fondu formou nákupu nových knižných titulov (prírastky knižničných jednotiek) je hlavnou podmienkou zabezpečenia kvalitných knižnično-informačných služieb pre registrovaných používateľov knižníc a potenciálnych nových čitateľov. Druhoradým fak- torom prírastkov knižničných jednotiek je realizá- cia výpožičiek a podujatí zameraných na podporu čitateľských aktivít, zážitkového čítania, tvorivých dielní, celoživotného vzdelávania používateľov a návštevníkov knižníc a aktívneho trávenia voľné- ho času. Regionálne knižnice kraja vyčlenili v roku 2019 na nákup knižničného fondu fi nančné prostriedky vo výške 296 365 €. Úrad Prešovského samospráv- neho kraja poskytol na nákup nových kníh pre všetky regionálne knižnice účelovú fi nančnú dotáciu vo výške 95 500 €. Pracovníci oddelení akvizície a spracovania knižného fondu regionálnych knižníc okrem toho pravidelne využívajú rôzne zľavy inter- netových kníhkupectiev (akciové, množstvové, vý- stavné a pod.), aby zabezpečili efektívny nákup kniž- ničných jednotiek za čo najvýhodnejšiu a najnižšiu cenu. V roku 2019 predstavoval celkový prírastok knižničných jednotiek v regionálnych knižniciach Prešovského samosprávneho kraja 32 342 knižnič- ných jednotiek. V roku 2019 sa vo verejných regionálnych kniž- niciach Prešovského kraja absenčne aj prezenčne vypožičalo celkovo 1 523 871 knižničných jednotiek. Najvyšší priemerný počet výpožičiek na 1 obyvateľa dosahuje regionálna knižnica v Starej Ľubovni (8,26) a po nej regionálna knižnica vo Vranove nad Topľou (8,10). Najvyšší priemerný počet výpožičiek na  1 používateľa zaznamenávajú v regionálnej knižnici s krajskou pôsobnosťou v Prešove (48,06) a v regio- nálnej knižnici vo Vranove nad Topľou (39,58). V roku 2019 bolo vo verejných regionálnych knižniciach Prešovského kraja 41 185 registrova- ných používateľov. Knižnice ponúkajú rôzne formy zvýhodneného členstva – rodinné zápisné, bezplatné ročné zápisné počas rôznych akcií alebo pri rôznych príležitostiach (napr. Deň Prešovského samosprávne- ho kraja Deň sv. Valentína Deň detí Týždeň sloven- , , , ských knižníc a pod.). Členstvo v knižniciach súvisí s celkovým vývojom demografi ckej krivky. Knihovníci sa často stretávajú s tým, že jeden preukaz používajú viacerí čitatelia, najmä rodinní príslušníci a študenti. Popularita knižníc sa udržiava najmä prostred- níctvom médií a moderných informačných techno- lógií, internetu a sociálnych sietí. Veľmi dôležitým faktorom pri získavaní používateľov je individuálny prístup knihovníkov ku každému používateľovi, pra- videlné a dostatočné dopĺňanie knižničného fondu, marketing knižnice a propagácia jej služieb. MGR. ET MGR. IVETA HURNÁ

57 KNIŽNICA 3/2020 KN Počet používateľov v roku 2019 medziročne vzrás- tol vo všetkých regionálnych knižniciach a zvýšil sa najmä podiel detí do 15 rokov na celkovom počte používateľov. Z regionálnych knižníc regis- truje najvyššie percento detí z celkového počtu používateľov Podduklianska knižnica vo Svidníku, ktorá poskytuje knižničné služby aj formou Biblio- busu so zastávkami pri obecných úradoch regiónu. Návštevnosť v knižniciach je pozitívnym javom aj napriek tomu, že čoraz viac používateľov využíva elektronickú komunikáciu s knižnicou (informácie na webovej stránke a na sociálnych sieťach, referenč- né a e-mailové dopyty, online chat). Svoje knižničné kontá si individuálne sledujú cez internet, výpožičky si predlžujú prostredníctvom online katalógu a sa- mostatne si vytvárajú rešerše. V minulosti museli prísť kvôli takýmto službám do knižnice. Dnes ich môžu využívať online, čo zvyšuje fl exibilitu poskyto- vaných služieb a komfort používateľov a návštevní- kov knižníc. V roku 2019 registrovali verejné regionálne knižnice v Prešovskom kraji celkovo 526 032 náv- števníkov, ktorým boli poskytnuté knižnično-in- formačné služby alebo sa zúčastnili na podujatiach organizovaných knižnicami. Kultúrno-vzdelávacie podujatia sú už neodmysliteľnou súčasťou kniž- ničnej práce. Knižnice organizujú aktivity a netra- dičné podujatia na podporu a propagáciu čítania a literatúry. Väčšina podujatí je určených pre deti a mládež a zameriava sa na rozvoj čitateľskej gramotnosti. Patria k nim tvorivé dielne, zážitkové čítanie, dramatizácie rozprávok a povestí, kvízy, literárne súťaže, fablab – priestor nových nápadov, realizácia tvorivých techník, práca na 3D-tlačiarni a pod. Okrem besied a hodín informačnej výchovy sa v knižniciach čoraz viac rozvíjajú komunitné aktivity zamerané na rôzne záujmové skupiny. Ide napríklad o informačné vzdelávania – kurzy pre seniorov, nezamestnaných, znevýhodnených, klubové stretnutia a pod. Treba zdôrazniť jedi- nečnosť knihovníckych podujatí, ktoré dávajú príjemcom, či už deťom alebo dospelým, určitú pridanú hodnotu, aby ich zaujali, oslovili a pod- nietili ich čitateľské, vzdelávacie a záujmové potreby. Knižnice stále evidujú na podujatiach vysokú návštevnosť. Podstatné je, že rozhoduje nielen počet uskutočnených podujatí, ale predo- všetkým ich kvalita, zážitok, atmosféra a zážitok. Práve to láka do knižníc stále viac používateľov. V roku 2019 sa v regionálnych knižniciach Pre- šovského samosprávneho kraja uskutočnilo 3 972 podujatí. So zvýšeným počtom podujatí sa zvýšila aj návštevnosť knižníc, ktoré zaznamenali celkovo 101 399 návštevníkov. Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove patrí medzi krajské knižnice s najväčším počtom regionál- nych knižníc v kraji. Knižnično-informačné služby poskytuje širokému okruhu čitateľov z celého kraja v štyroch sídliskových pobočkách mesta a pia- tich odborných oddeleniach, ktoré sa nachádzajú na Hlavnej ul. mesta. Knižnica získala v roku 2015 za dlhoročnú prácu v oblasti kultúry a angažovanosť v komunitných aktivitách Cenu predsedu Prešovské- ho samosprávneho kraja . Knižnica je už dlhodobo hlavným organizátorom viacerých významných podujatí – medzinárodné- ho literárneho festivalu Prešov číta rád , festivalu na podporu rodinného čítania detí Zvedavé čítanie , odborného podujatia pre knihovníkov v rámci Slo- venska Prehliadka knižničných podujatí a i. Okresná knižnica Dávida Gutgesela v Bardejove plní úlohu regionálnej i mestskej knižnice zároveň. V spolupráci s mestom Bardejov a Centrom sociálnych služieb realizuje pravidelné výmeny kníh v Centre sociálnych služieb v Bardejove, čo umožňuje seniorom aktívne využívať svoj voľný čas, získavať nové vedomosti a upevňovať si pozitívny vzťah ku knižnici. Knižnica má svoju pobočku aj v Bardejovských kúpeľoch, kde si kúpeľní hostia môžu vypožičať knihy a časopisy, a tak si spríjemniť liečebný po- byt. Dôležitá je tiež aktívna účasť knižnice na regio- nálnom rozvoji v oblasti celoživotného vzdelávania a cestovného ruchu v rámci miest UNESCO. Vihorlatská knižnica v Humennom sídli v peknom a pokojnom prostredí na okraji pešej zóny v mestskej časti Centrum pri rieke Laborec. Ide o jedi- nú účelovú budovu knižnice v rámci Prešovského samosprávneho kraja s rozlohou takmer 2 000 m . V rámci komunitných 2 aktivít ponúka priestor na voľnočasové a vzdelávacie aktivity, spoločenské podujatia, kultúru i kreatívne KNIŽNICE PREŠOVSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA VČERA A DNES

58 činnosti a umožňuje ľuďom nadväzovať neformálne kontakty s ostatnými členmi komunity. Knižnica Jána Henkela v Levoči sa stala ďalšou regio- nálnou knižnicou v Prešovskom kraji, čo ovplyvnilo aj jej čin- nosť. Knižnica sa zameriava nie- len na budovanie živého knižničného fondu s kvalit- ným obsahom, ale aj na organizovanie zaujímavých podujatí. Jej víziou je stať sa modernou bezbariéro- vou knižnicou 21. storočia so zrekonštruovanými účelnými a príťažlivými priestormi. Podtatranská knižnica v Poprade je výnimočná vďaka blízkosti Vysokých Tatier a ce- zhraničnej spolupráci s knižni- cami v Poľsku – s Centrálnou horskou knižnicou Poľského turisticko-vlastived- ného spolku (poľ. Polskie Towarzystwo Turystycz- no-Krajoznawcze , PTTK) v Krakove a s Knižnicou Tatranského národného parku (poľ. Tatrzański Park Narodowy , TPN) v Zakopanom. V tejto súvislosti sa knižnica zameriava na tvorbu regionálnych biblio- grafi ckých a faktografi ckých databáz, súbežnej re - gionálnej bibliografi e a na propagáciu medzinárodnej knižnej tvorby. Má vybudované príťažlivé a moderné jatia oddelenia a pobočky s priestormi vyhovujúcimi používateľom všetkých vekových kategórií, ktoré sú umiestnené v najväčších lokalitách mesta so stálym čitateľským zázemím. Keď Podtatranská knižnica v Poprade zakúpila v minulom roku 3D tlačiareň, nikto nemohol vedieť, aké dôležité bude jej využitie počas tohtoročnej pan- démie na Slovensku. Pridala sa k tým, ktorí bezplat- ne pomáhali tlačiť ochranné štíty aj pre zamestnan- cov knižníc Prešovského kraja. Ľubovnianska knižnica v Starej Ľu- bovni je jedinou verejnou knižnicou v meste a regióne. ktorá poskytuje zá- kladné a špeciálne knihovnícke služby šesť dní v týždni, čím plní svoju po- vinnosť poskytovať slobodný prístup k informáciám. Profi lovaním a aktualizáciou svojho knižničného fondu a organizovaním podujatí pri- spieva pomáha rozvíjať kritické myslenie u svojich používateľov. Medzi vyhľadávané aktivity zamerané na podporu čítania detí patrí napríklad podujatie Stonožkové čítanie alebo súťaž Kráľ čitateľov . Podduklianskej knižnici vo Svidníku patrí nielen v Prešovskom kraji, ale na celom Slovensku primát v po- skytovaní knižnično-informačných služieb prostredníctvom bibliobusu v obciach okresov Svidník a Stropkov. Knižnica úspešne rozvíja aj komunitné aktivity, pričom spolupracuje s Okresnou organizáciou Rusínskej obrody, s Regionálnou organizáciou Zväzu Rusínov a Ukrajincov vo Svidníku, s mestom Svidník, Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku, s denným stacionárom Atrium, so sociálnym zariadením Senior dom Svida, s Úniou nevidiacich a slabozrakých, s občianskymi združeniami a i. Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou získala historic- ky prvé ocenenie titul Knižnica roka 2018 v kategórii regionálna knižnica. Tento titul udeľuje Ministerstvo kultúry SR za vý- sledky dosiahnuté pri plnení stanovených kniž- ničných parametrov v príslušnom roku. Knižnica získala tento titul najmä vďaka projektu Tradície a remeslá v dreve – Poľsko-slovenská etnografic- ká cesta , ktorý pripravila v spolupráci s obcou Malá Domaša, za realizáciu komunitného podu- Komunitná knižnica a za významné počiny v oblasti skvalitňovania knižnično-informačných služieb – projekt FABLABIK. Je to ocenenie práce celého kolektívu, filozofie knižnice a jej marke- tingu. V súčasnosti je vranovská knižnica jediným kul- túrnym zariadením vo svojom regióne, ktoré podpo- ruje rozvoj čitateľských návykov a ponúka príjemné miesto na stretávanie v komunite. Je miestom, kde môžu deti užitočne tráviť voľný čas. Pomáha pri prí- prave do školy, organizuje aktivity pre skupiny detí a detský letný tábor, umožňuje stretávanie seniorov a detí na IT kurzoch, realizuje tvorivé dielne (jedni učia druhých) a i. Knižnice Prešovského samosprávneho kraja slúžia čitateľom, používateľom a návštevníkom celého re- giónu. Takmer každá knižnica má svoje veľké plány do budúcnosti spojené s novými, zaujímavými pro- jektmi. Ľudský aj odborný potenciál, ktorým dispo- nujú knižnice, sa úspešne využíva na ich rozvoj, aby sa stali nielen dôstojným stánkom kultúry a vzde- lávania, ale aj aj obyčajného ľudského stretávania a zbližovania sa. MGR. ET MGR. IVETA HURNÁ

59 Th e summary of the Podduklianska Library’s activities provided during the fi rst wave of COVID-19 pandemic caused by the new coronavirus. While the library was closed (from March to May 2020), the library staff ’s main focus was on putting activities online (via the website or social media). Activities aimed at children as well as adults included an exhi- bition of photographs, a trivia quiz, a calendar of historical events and personalities related to the Svidník District, publishing the new issue of the Poddukliansky knihovník magazine, developing cooperation with a regional periodical, preparing events for the upcoming year, revision of the library’s collection, and transformation of the library premises into a tailor’s workshop. Keywords: Podduklianska Library in Svidník, COVID-19, Lockdown, COVID-19 Measures, World Wide Web, Facebook, Online Activities, Events ČAS V KNIŽNICI SA NEZASTAVIL ANI POČAS PANDÉMIE Nadežda Mičáková Emília Kudlová doplnovanie@ podduklianskakniznica.sk bibliografi a@ podduklianskakniznica.sk Podduklianska knižnica vo Svidníku http://podduklianska kniznica.sk/new/ VEREJNÉ KNIŽNICE

6060 Knižnice sú významnou súčasťou spoločnosti. Na- priek mnohým problémom, s ktorými v minulosti zápasili a zápasia aj dnes, majú svoje stále miesto v živote jednotlivcov i širšej verejnosti. Sú miestami, kde ľudia môžu získavať informácie, vzdelávať sa, ale i relaxovať, oddychovať, nachádzať upokojenie a stretávať sa s ľuďmi z komunity. Nie sú teda iba miestom, kde sa dajú požičať knihy, ale aj miestom, kde môžu nájsť príjemnú spoločnosť a ochotné knihovníčky, ktoré im poradia pri výbere literatúry, prípadne si vypočujú ich radosti či starosti… Tohtoročná situácia súvisiaca s pandémiou ocho- renia COVID-19 spôsobeného koronavírusom síce priame sociálne kontakty v knižniciach obmedzila, no tie kontakt so svojimi používateľmi nestratili a komunikovali s nimi v online prostredí. Podduklianska knižnica vo Svidníku, ktorá bola rovnako ako iné knižnice na Slovensku zatvorená od 13. marca 2020, za nimi prichádzala priamo do ich domovov a na svojej webovej a facebookovej stránke ich informovala o významných výročiach aj udalostiach doma i vo svete (napr. Medzinárodný deň detskej knihy Svetový deň zdravia Svetový deň , , darcov krvi Svetový deň dizajnu Medzinárodný deň , , hasičov Medzinárodný deň tanca , ) alebo prinášala profi ly významných osobností zo sveta literatúry, hudby či politiky (napr. Andreja Sládkoviča, Hansa Christiana Andersena, speváčky ľudových piesní Márie Mačoškovej či Milana Rastislava Štefánika a i.). Pre deti pripravila vedomostný kvíz, v ktorom si mohli overiť svoje vedomosti z oblasti literatúry, histórie, geografi e, vesmíru, biológie a pod. Kvíz sa stretol s veľmi priaznivým ohlasom. Návštevníkov stránky zaujali aj témy týkajúce sa zdravia (napr. Ako spojiť prechádzku s užitočným počas slnečných jar- ných dní a nazbierať si bylinky Ako si zvýšiť imunitu , správnou a zdravou životosprávou Čo robiť, aby sme , boli vo fyzickej a psychickej pohode ). Na facebookovej stránke vzniklo diskusné fórum pod názvom Ako sa kedysi žilo v kraji pod Duklou a od 1. apríla 2020 tu začala knižnica uverejňovať kalendárium osobností, udalostí a faktov okresu Svid- ník. Informácie vychádzali z publikácie Dvesto rokov svidníckeho regiónu v dátumoch , ktorú vydala Pod- duklianska knižnica v roku 2011. Záujemcovia o re- gionálne dejiny miest a obcí podduklianskeho regió- nu (okres Svidník a okres Stropkov) si mohli „zalisto- vať“ vo výberovej bibliografi i pod názvom Prechádzky dejinami miest a obcí , v ktorej bolo predstavených 82 publikácií, letákov a informačných materiálov o 50 obciach a mestách regiónu, uložených vo fondoch Podduklianskej knižnice. Súčasťou bibliografi e sú aj stručné informácie o histórii a súčasnosti predstave- ných obcí a miest. Knižnica okrem toho posielala kaž- dý týždeň príspevky o nových knihách a osobnostiach zo sveta literatúry a hudby do regionálneho periodika Podduklianske novinky . Informácie o nových kni- hách boli zverejňované vo forme letákov i na webovej a facebookovej stránke knižnice. Tu bolo vystavené aj prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Poddukliansky knihovník , ktorý pripravuje a vydáva Podduklianska knižnica. Podľa požiadaviek čitateľov knižnica posky- tovala online digitálne referenčné služby. V novembri 2019 bola v rámci aktivít bibliobu- su vyhlásená výtvarná súťaž pre deti a mládež pod názvom Kde bolo, tam bolo… Rozprávkové kráľovstvo Výtvarná súťaž pod názvom Kde bolo, tam bolo… Rozprávkové kráľovstvo očami (rukami) detí

61 KNIŽNICA 3/2020 KN očami (rukami) detí , počas ktorej mali deti ľubovoľ- nou technikou stvárňovať svoje obľúbené rozpráv- kové postavičky. Pre pandémiu sa síce vyhodnotenie neuskutočnilo, no knižnica pripravila z detských prác výstavu, ktorú si môžu záujemcovia pozrieť na webovej stránke knižnice a na Facebooku. Knižnica pokračovala v objednávaní a dennom spracovávaní nových kníh pre čitateľov. Na ich ná- kup použila fi nančné prostriedky z grantu, ktorý jej poskytol Fond na podporu umenia na rok 2019, ako aj vlastné fi nančné zdroje. Pracovníci knižnice naďalej spracovávali nové periodiká dochádzajúce do knižnice v roku 2020, pokračovali v spracovávaní bibliografi e pod názvom Laureáti Nobelovej ceny za literatúru a excerpovali regionálne periodiká (10 periodík), ktoré dokumen- tujú život okresov Svidník a Stropkov a na základe ktorých sa buduje regionálna článková databáza regiónu Svidník. Tematicky triedili drobné regiona- liká. Okrem toho pripravovali scenáre k plánovaným podujatiam, ktoré by sa mali uskutočniť do konca tohto roka, triedili a upravovali knižničný fond a vyraďovali poškodené a zastarané knihy. Na istý čas sa knižnica zmenila aj na „šijaciu dielňu“, keď šikovné knihovníčky šili rúška pre za- mestnancov knižnice a ich rodinných príslušníkov. Takisto pripravili knihy pre repatriantov, ktorí boli umiestnení v karanténnom zariadení vo Svidníku. Pozornosť verejnosti vzbudil regál s knihami z burzy pod heslom Zober si knihu, nemusíš ju vrátiť , ktorý sa nachádzal pred vstupom do knižnice. Spracovávanie nových kníh počas pandémie Knižnica ako „šijacia dielňa“ na výrobu rúšok Regál s knihami Zober si knihu, nemusíš ju vrátiť Regál s knihami Zober si knihu, nemusíš ju vrátiť ČAS V KNIŽNICI SA NEZASTAVIL ANI POČAS PANDÉMIE

6262 Brány Poduklianskej knižnice sa pre nedočkavých používateľov otvorili opäť 11. mája 2020. Vysoká náv- števnosť knižnice po znovuotvorení všetkých presved- Knihy v karanténe Prvé podujatie po znovuotvorení knižnice čila, že používatelia i verejnosť ju naozaj potrebujú. Knižnica zatiaľ pracuje v obmedzenom výpožič- nom režime a jej návštevníci musia dodržiavať stanovené pravidlá. To znamená, že každý návštev- ník musí mať v priestoroch budovy rúško, resp. nos a ústa prekryté šálom či šatkou. Pri vstupoch na jednotlivé oddelenia sa na viditeľných miestach nachádzajú dezinfekčné prípravky na ruky a jed- norazové rukavice, ktoré musia návštevníci pou- žiť. Vrátené knihy sa umiestňujú do karanténnej miestnosti a po uplynutí stanoveného počtu dní sa vracajú späť do fondu, aby boli znovu dostupné pre používateľov. Ukázalo sa, že Podduklianska knižnica vo Svidníku dokáže zaujať svojich používateľov i širšiu verejnosť aj vo výnimočných a mimoriadnych situáciách, čo jej umožňujú nielen moderné technológie, ale aj iniciatívne prístupy zamestnancov knižnice. Napriek tomu je však pre nich osobný kontakt s používateľmi nenahraditeľný. Foto Nadežda Mičáková

63 Th e article focuses on the online presentation of Polish literature in the Czech Republic aft er cancellation of the 26th Book Fair and Internatio- nal Literary Festival Book World Prague 2020 (with Poland as a guest of honour) due to Coronavirus Crisis. Keywords : Poland, literature, literary festival, book fair POLSKÁ LITERATURA V ČESKU ONLINE V DOBĚ KORONAKRIZE Mgr. Lucie Zakopalová Čestným hostem mezinárodního knižního v eletrhu a literárního festivalu Svět knihy se od 14. do 17. května 2020 mělo stát Polsko. Polská literatura by se tak na jedné z nejvýznamnějších literárních akcí v České republice představila přesně po deseti letech. Navíc ve stejné roli měla o týden po- zději na veletrhu ve Varšavě vystoupit literatura česká. Programy vznikaly ve spolupráci obou ministerstev kultury, resp. subjektů, které jsou realizací těchto akcí ministerstvy pověřeny – Instytutu Książki a Českého literárního centra, a dalších kulturních institucí, takže došlo k jejich propojení – mimo jiné by se na obou veletrzích představily polsko-české autorské dvojice. Polský institut v Praze spolu s Instytutem Książki připravoval prezentaci polské literatury v Praze. V průběhu února už byly vybráni a pozváni autoři, sepsány anotace, připraven časový harmonogram setkání, osloveni moderá- toři a tlumočníci, ale dojednán byl také bohatý doprovodný program: skupina lucie.zakopalova@ instytutpolski.org Polský institut v Praze, Česká republika https://instytutpolski.pl/ praha/ ZO ZAHRANIČIA

64 Tematické číslo brněnského měsíčníku Host (6/2020) se posunulo až na červnový termín a při- 3 neslo mj. rozhovor s básnířkou Marzannou B. Kielar, která byla hostem veletrhu a měla také v Praze i ve Varšavě vystoupit s básníkem Petrem Hruškou, ale také fejeton Aleksandra Kaczorowského o pol- sko-českých literárních vztazích, esej o polských nobelistech nebo reportáž Olgy Gitkiewicz. Marzanně B. Kielar vychází v nakladatelství Fra výbor z básnické tvorby v překladu Michaela Alexy a Renaty Putzlacher Buchtové. Publikace této knihy se rovněž zpozdila – i proto její redaktor, básník Petr Borkovec, dramaturg autorských večerů v kavárně Fra, připravil čtení z těchto nových překladů. Dne 12. května v tradičních 19:30 měl premiéru jeden z 19 online večerů věnovaný poezii této spisovatel- Tęgie Chlopi, polsko-česká slam poetry, v prostoru Lapidária se na instalaci připravovala výstava nejlepších polských ilustrátorů posledního půlstoletí z dílny Insty- tutu Adama Mickiewicze a mnohé další. To všechno zastavila pandemie onemocnění Covid-19. Dne 1. dubna 2020 představenstvo Svazu českých knihkupců a nakladatelů rozhodlo na svém zasedání o zrušení letošního ročníku veletrhu Svět knihy Praha . Naštěstí se podařilo některé programy převést do virtuální podoby, tematická čísla časopisů mohla – byť některá se zpožděním – vyjít a objevily se také zcela nové online aktivity. Vše vyvrcholilo facebooko- vou akcí Polská literatura zblízka na dálku , která probíhala celý týden od 10. do 17. května, v původ- ním termínu veletrhu, kdy se každodenně představo- vala polská literatura tak, aby publikum mohlo zůstat doma a sledovat vše z bezpečí domova. První takovou pozvánkou do polského literárního světa byly dva polské díly v rámci akce Podpořte čes- kou literaturu aneb Svět knihy představuje české au- tory #kulturažije na MallTV. O polské poezii nebo 1 o překladech českých básníků a básnířek do polštiny hovořila Zofi a Bałdyga, četla také polsky a česky ze své tvorby. O nových knihách a dvou autorech, kteří měli přijet na  Svět knihy , diskutovali překladatelé Lenka Kuhar Daňhelová a Michael Alexa. Díky nim můžeme v češtině číst romány polského žijícího klasika Wiesława Myśliwského, nově vyšel Obzor v Nakladatelství Havran, a také o několik generací mladší hvězdu varšavského literárního nebe Jakuba Żulczyka a jeho Oslněni světlem . Vydání této knihy v ostravském nakladatelství Protimluv bylo i spolu s audiobookem odloženo na podzim. V květnu také vyšlo plánované tematické číslo časo- pisu A2 (10/2020), které se věnovalo jednak současným 2 prozaikům v rozsáhlých ukázkách, rozhovorech a profi - lech (mj. Martyna Bunda, Jakub Żulczyk, Zyta Rudzka, Aleksandra Zielińska), ale také nejmladší polské poezii ve výběru a v překladech Zofi e Bałdygy. Tato již zmí- něná polská básnířka, bohemistka a překladatelka žije v současné době v Praze a propojuje oba literární světy. V jejím překladu vychází mimo jiné v Polsku antologie současné české ženské poezie. Na polskou literaturu se zaměřil i Český rozhlas Vltava. V nových i archivních pořadech představil kromě nositelky Nobelovy ceny za literaturu Olgy Tokarczuk rovněž klasiky polského písemnictví, ať už dalšího nobelistu Władysława S. Reymonta nebo modernisty Karola Irzykowského a Stanisława I. Witkiewicze. Polská publicistka a spisovatelka Martyna Bunda (foto Leszek Zych) Spisovatel Jakub Żulczyk (foto Zuzana Krajewska) MGR. LUCIE ZAKOPALOVÁ

65 KNIŽNICA 3/2020 KN ky. Protože opatření pro organizaci kulturních akcí 4 neumožňovala v malém prostoru kavárny pořádat jakákoli čtení a dodržet zároveň předepsané vzdále- nosti, online proběhl i křest polského čísla a2. 5 na silnou tradici polské školy ilustrace. Tu zmiňuje i Piotr Socha, velký milovník české kultury, v rozhovoru pro portál Iliteratura.cz, kde mimo jiné říká: „ 10 Někteří mladí polští ilustrátoři dnes tvůrčím způsobem přepra- covávají styl starých mistrů, polských ilustrátorů, kteří dosáhli největších úspěchů v šedesátých letech minulého století. Mám moc rád knihy profesora Stanného z té doby. To, že je dnes následují mladí, nejlépe svědčí o tom, jak mimořádné věci před mnoha lety dělali, jak jsou stále moderní a avantgardní. A přitom měli k dispozici jen jednoduché nástroje: tužky, pera, pastelky, štětce a bar- vy, nůžky. Tvořili ještě v době „předpočítačové“. Protože neměli k dispozici tak technicky vyspělé a dokonalé ná- stroje jako my dnes, paradoxně používali kreativněji svou představivost. “ Všechna online čtení, speciální čísla i internetové články nepochybně představili alespoň část novi- nek a různé pohledy na polskou literaturu. Dokonce i z hlediska „návštěvnosti“ se často autorského čtení online zúčastnilo více posluchačů, než se vejde do lite- rární kavárny nebo sálu na veletrhu. Přesto doufáme, že se literární život opět rozběhne – nic nenahradí skutečné setkání autora s jeho čtenářem. I proto se v říjnu uskuteční alespoň část akcí naživo, jako malá náhrada zrušeného programu. Ve spolupráci s Knihov- nou Václava Havla nebo galerií DOX, ale také s český- mi nakladateli, kteří na veletrh vydali nové překlady z polštiny, připravuje Polský institut v Praze například rezidenci Marty Dzido a její večer s Janem Němcem, diskusi Jakuba Żulczyka a Pavla Mandyse nebo setkání s Mariuszem Szczygiełem – tedy s hosty, kteří měli do Prahy přijet v květnu. Na podzim proběhne i  Noc literatury a vyjdou další plánované a odložené tituly. Básnířka Marzanna B. Kielar (foto Aleksandra Muzińska) V rámci propagace polského čestného hostování na veletrhu se připravovala kampaň s českými osob- nostmi věnovaná polské literatuře – osobním tipům na oblíbené autory či knihy. První natáčení proběhla v únoru a zpozdila je pandemie, ale podařilo se je dokončit a později se změnila v samostatné „online události“. Jáchym Topol tak vzpomíná na to, že vyrůstal na Henryku Sienkiewiczovi, že rád čte polskou reportáž a že nosil samizdatovou literaturu přes hraniční hory v rámci Polsko-československé solidarity. Petr Zelenka, 6 který je v Polsku velmi známým divadelním i fi lmovým režisérem, se netají svým obdivem k Mariuszi Szczy- giełovi, nejen pro něj zásadní postavy česko-polských kulturních vztahů. Petra Hůlová zmiňuje ambicióznost 7 polské literatury jako celku a vyzdvihuje i řadu auto- rek – Dorotu Masłowskou, Justynu Bargielskou nebo Margo Rejmer. Literární kritik a historik Jiří Trávníček 8 se vyjadřuje k polskému písemnictví obecně – zatím- co Poláci nám závidí Švejka, Češi by Polákům měli či mohli závidět silnou romantickou tradici, rozvíjenou od 19. století, vůči níž se dodnes autoři vymezují. 9 Na výstavě Kapitáni polské ilustrace , plánované na  Svět knihy , jsou zastoupeny i kresby Piotra Sochy, jednoho z autorů polských knih pro děti, v současné době velmi oblíbených nejen u českých čtenářů, ale i celosvětově. Ilustrátoři jako Aleksandra a Daniel Mizielińští, Jan Bajtlik nebo Emilia Dziubak navazují POZNÁMKY 1 https://www.mall.tv/svet-knihy 2 https://www.advojka.cz/archiv/2020/10 3 https://casopishost.cz/archiv-bibliografi e/10738-cis lo-06-20 4 https://www.youtube.com/watch?v=coHPJqPvt70 5 https://www.youtube.com/watch?v=ma7YimLOloo &t=41s 6 https://www.facebook.com/291361443474/vi deos/292024361817641/ 7 https://www.facebook.com/291361443474/vi deos/680740182500535/ 8 https://www.facebook.com/291361443474/vi deos/944001952711957/ 9 https://www.facebook.com/291361443474/vi deos/530059070995528/ 10 http://www.iliteratura.cz/Clanek/42965/socha-piotr- -pilny-jako-vcela-a-polsky-ilustrator POLSKÁ LITERATURA V ČESKU ONLINE V DOBĚ KORONAKRIZE

66 Th e review of the information science explanatory dictionary. Keywords : information science, library science, library and information science STEINEROVÁ, Jela – ONDRIŠOVÁ, Miriam . Informačná veda.Výklado- vý slovník. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstvo UK, 2020. 278 s. ISBN 978-80-223-4866-9 . Výkladový slovník obecně pro jakýkoli obor je velmi podstatným a žá- doucím informačním pramenem, významným až nepostradatelným druhem dokumentu pro nejrozmanitější kategorie uživatelů a čtenářů. Dle mého soudu tento slovník jistým způsobem odráží jakousi současnou pomyslnou mapu oblastí informační vědy, která je využitelná mj. i pro způsob přemýšlení nad tímto oborem a jeho vývojem v historickém i bu- doucím kontextu. Proto může být určen těm, kteří se seznamují s oborem a terminologií, ale i zkušeným odborníkům, kteří určují směry a trendy daného oboru. Jde především o slovník, který si neklade za cíl, aby byl úplný, ale je výběrový a podchycuje současné základní dění v oboru. INFORMAČNÁ VEDA. VÝKLADOVÝ SLOVNÍK Doc. PhDr. Richard Papík, Ph.D. [email protected] Ústav bohemistiky a knihovnictví Filozofi cko-přírodovědecké fakulty, Slezská univerzita, Opava http://fpf.slu.cz RECENZIE

67 KNIŽNICA 3/2020 KN Slovník navazuje na výborný terminologický a vý- kladový slovník informační vědy, který vyšel s hlav- ním názvem Informačná výchova (hlavními autory a editory Dušan Katuščák, Marta Matthaeidesová, Marta Nováková) ve Slovenském pedagogickém na- kladatelství v roce 1998 a byl vydán v rámci slovníků určených pro pedagogické vědy. S odstupem více než dvaceti let vychází tedy další podstatný stavební kámen odborné terminologie v našem oboru. Je zají- mavé obě díla mírně porovnávat a zároveň odlišovat a uvědomovat si jistou stabilitu i právě zmíněný posun informační vědy. Slovník není sice rozsáhlý kvantitou hesel, obsahuje zajímavě kulatě až magicky zaokrouhlených 100 he- sel z různých oblastí informační vědy, ale i souvisejí- cích disciplín, které informační vědu ovlivňují nebo doplňují, je však ve svém výkladu hesel velmi eduka- tivní a zároveň čtivý. Reprezentuje několik hlavních témat informační vědy, a to teorii informační vědy, organizaci poznání, informační průzkum, infor- mační chování, informační architekturu, informační zdroje, informační gramotnost, informační služby a bibliometrii s informetrií. Jednotlivá autorizova- ná hesla jsou uspořádaná podle slovenské abecedy. Každé heslo má následující strukturu: termín, jazy- kový ekvivalent termínu v anglickém jazyce, vlastní výklad, odkazy na zdroje a jméno autora – zpracova- tele výkladu termínu. S potěšením odborným i osobním musím konstato- vat vysokou úroveň díla po stránce metodologické vzhledem k samotné informační vědě i k encyklo- pedickým cílům díla. Výkladový slovník byl zpraco- vaný v rámci řešení projektu APVV 15-0508 HIBER Informačné správanie človeka v digitálnom prostredí . Oceňuji tento fakt z hlediska komplementárního propojení projektové a publikační činnosti. Terminologie informační vědy se dynamicky vyví- jí a není snadné udělat výběr hesel, která mají být čtenáři představena a vyložena. Na jednu stranu zůstává historicky nadčasová a stále důležitá termi- nologie a na druhé se posouvá do nových a i me- zioborových souvislostí, a to zejména s nástupem nových technologií a způsobů komunikace informa- cí (např. v díle jsou to termíny pojící se k tématům, jako jsou procesy digitalizace nebo sociální sítě či obecně síťové sdílené informace, přitom některé termíny před řadou let neexistovaly). Dílo, které mi je ctí posuzovat, je psáno nejen od- borně a dle encyklopedických zásad, ale současně i čtivě a didakticky. Dílo má v sobě silnou edukační dimenzi, je zároveň přehledové a má ukázat zejména na jádro témat pomocí vybrané terminologie pojící se k informační vědě. Dílu je možno popřát čtenářský, studijní i badatel- ský úspěch a účel, a to mezi profesionálními zájem- ci o informační vědu, zejména pak mezi studenty a pedagogy, vědeckými pracovníky, informačními profesionály a knihovníky, ale také mezi případný- mi zájemci z jiných oborů se zájmem o informační tematiku. Po řadě let vzniklo významné termino- logické dílo, které slouží nejen slovenským čtená- řům, ale bude inspirativní a plně využitelné i mezi českými zájemci. Autoři a potažmo editoři odvedli velký kus prá- ce kreativní a systémové a velmi přispívají dalším podstatným střípkem k rozvoji a zachycení aktuální terminologie oboru informační věda . INFORMAČNÁ VEDA. VÝKLADOVÝ SLOVNÍK

68 Th e article introduces the authors of lyrics of three spiritual songs, Václav Elam, Jiří Štyrsa and Ján Amos Komenský (J. A. Comenius), who were active members of the Unity of Brethren in Bohemia du- ring the course of the 16th and 17th centuries. Th e author highlights particular texts and melodies included in various sources and pre- sents samples of three lyrics of spiritual songs together with a sample of a text of the so-called fair – or pilgrim/carnival – song from the print entitled Pjsně jarnj. Its single copy, which was printed by Alžbe- ta Dádanová in Žilina in 1683, is currently preserved in the National Library of Hungary in Budapest. Keywords : Historical Prints, Territorial Slovakicist Documents, 16th Century, 17th Century, Spiritual and Secular Poetry, Spiritual Songs, Hymnals, Fair Songs, Unity of Brethren, Bohemia UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ Prom. knih. Vlasta Okoličányová [email protected] KNIŽNÁ KULTÚRA

69 KNIŽNICA 3/2020 69 69 69 69 6 6 3/ 3 2 20 2 2 20 0 0 0 0 KN N KN NIŽ IŽ NI CA A Na Slovensku je všeobecne známa tradícia vydá- vania ľudových a duchovných piesní vytlačených v češtine pôvodne na území Čiech a Moravy a ne- skôr aj tlačiarmi pôsobiacimi na Slovensku. Mno- hé z týchto tlačí patria v súčasnosti k unikátom, jediným zachovaným exemplárom, ktoré sú však dostupné skôr v zahraničí ako v našich kultúrnych inštitúciách. Na našom území sa mnohé z nich ne- zachovali, v lepšom prípade sú registrované v do- mácich bibliografi ách, kde je zaznamenané, kedy a v ktorom fonde niektorej zo slovenských inštitúcií sa nachádzali. Žiaľ, naše hľadanie sa často končí nu- lovým výsledkom, čo znamená, že v súčasnosti nie je k dispozícii žiadny zachovaný exemplár tlače a kniha stavíme ich textovú stránku a pozornosť budeme ve- je označená ako nezvestná. Podobný osud má drobná tlač so štyrmi českými veršovanými textami, ktorú vydala pod názvom Pjsně jarnj tlačiarka Alžbeta Dádanová v Žiline v roku 1683 v 12° formáte s rozmermi 100 × 60 mm. Knihu evidujú bibliografi e Ľudovíta V. Riznera a Jána Čaploviča, ako aj český Knihopis . Na jediný doteraz známy exemplár tlače zachova- ný v Maďarskej národnej knižnici ( Országos Szeché- nyi Könyvtár , OszK) v Budapešti (sign. RMK II. 1533) ma upozornila doc. PhDr. Gabriela Žibritová, PhD., ktorá zabezpečila jej digitalizovanie a získa- ný digitalizát mi poskytla na preskúmanie. Podľa autografu na titulnom liste tlač pochádza zo vzácnej knižnej zbierky Juraja Ribaya, ktorá sa v celku nezachovala (asi 2 000 zv. z nej získalo Maďarské národné múzeum v Pešti). Posesor Juraj Ribay (1754 Bánovce nad Bebravou – 1812 Sonino Selo) bol slovenský evanjelický kňaz, jazykovedec, publi- cista a bibliofi l. 1 Tejto vzácnej tlači sa doteraz venovali iba dvaja naši známi literáti. Takmer pred 60 rokmi uverej- nil Ján Mišianik v  Slovenských pohľadoch niekoľko informácií o reedíciách dvoch diel staršej českej literatúry v 17. storočí na Slovensku a tu stručne opísal aj tlač, ktorú si v našej štúdii predstavíme. 2 Druhým autorom bol Jozef Minárik, ktorý sa bližšie rozboru tlače nevenoval, uviedol len názvy jednotli- vých „ oslavných básní na prírodu “ (s. 156) a vyzdvi- hol odlišnosť jej zamerania v porovnaní s ostatnou piesňovou produkciou 17. storočia (s. 172). Autora 1. piesne, ktorého uvádzajú obidvaja literáti podľa skratky jeho mena v tlači W. Elam Že, presnejšie ani jeden z autorov neidentifi koval a nebola naznačená ani možnosť, že by pri textoch mohlo ísť o viacerých autorov. Minárik ďalej zdôraznil, že „ prvé tri piesne tvoria spoločnú skupinu. Podobnými, ale i odlišnými motívmi zobrazujú radosť z odchodu zimy a príchodu jari. Oslavujú prebudenú prírodu, tvorstvo a prácu. “ Oslava Stvoriteľa vyjadrená vo všetkých piesňach však bola zamlčaná a autori nespomenuli ani mož- nosť, že by v prípade prvých troch piesní mohlo ísť o duchovné piesne, i keď sa pri dvoch textoch nachádza informácia, že sa dajú spievať na nápevy konkrétnych žalmov. Vidíme v tom zjavný prejav neslobody v období, v ktorom uvedení autori svoje texty publikovali. Išlo o 70. – 90. roky 20. storočia, keď nebolo vhodné uvádzať, že sú to texty s duchov- nou tematikou. Pri piesňach uverejnených v skúmanej tlači pred- novať aj nápevom, na ktoré sa mohli spievať. Výsled- ky nášho skúmania potvrdzujú prvotný predpoklad, že v tejto tlači sa stretávame s českými textami pies- ní, vydanými pôvodne v iných českých tlačiach. Pri prvých troch textoch ide o texty z protestantského prostredia. Zbierka štyroch piesní vydaná v 17. sto- ročí na Slovensku je výnimočná v tom, že ich texty a nápevy neboli prevzaté z jedného spevníka – kan- cionála, ale každá pieseň pochádza z iného prameňa, od iného autora textu a z iného časového obdobia. Spoločným atribútom, ktorý sme zaznamenali u troch identifi kovaných autorov, bola ich prísluš- nosť k Jednote bratskej v Čechách v 16. a 17. storočí. Dvaja z nich pôsobili aj ako tlačiari – Václav Elam, ktorý bol aj drevorezbárom a kresličom, v Kraliciach a Náměšti nad Oslavou a Jiří Štyrsa, známy tiež ako autor duchovných piesní, v Mladej Boleslavi. Dvaja z troch autorov boli zároveň poprednými predsta- viteľmi Jednoty bratskej (duchovný správca Václav Elam a biskup Ján Amos Komenský). Autora textu a skladateľa nápevu 4. piesne sme zatiaľ neidentifi ko- vali, no súdiac podľa jej tematiky (žalospev sedlia- kov na prísny pôst, oslava prírody a práce na poli, svätenie cirkevných sviatkov a i.) mohol autor (ale nemusel) pochádzať z ľudového (sedliackeho) pro- stredia. V tomto prípade totiž nejde ani o duchovnú pieseň, ktorá by sa mohla vyskytovať v niektorom cirkevnom spevníku, zodpovedá skôr tzv. jarmočnej, kramárskej piesni, aký má aj samotná tlač miniatúr- nych rozmerov, v ktorej sú piesne publikované (tento druh tlače je známy ako tzv. špalíček, slovensky polienko). V tlači je pri každej piesni uvedený nápev, na kto- rý sa mohol text spievať. Skúmaním sme zistili, že niektoré piesne bolo možné spievať aj na viacero nápevov, v jednom prípade i na nápev pôvodnej ľu- dovej piesne pochádzajúci z 15. storočia, čo zname- UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ 69 KNIŽNICA 3/2020 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ K KN N KN

70 70 0 70 70 0 0 0 ná, že melódia bola známa sto rokov predtým, ako autor napísal text. V samotnej tlači Pjsně jarnj je uvedený len au- tor textu 1. piesne, ktorého osobnosť bola doteraz neznáma, nám sa však podarilo bližšie ho identifi ko- vať. Pri ďalšom skúmaní sme zistili aj autorov textov 2. a 3. piesne. V našom príspevku citujeme aj pramene, v kto- rých je vytlačená notácia nápevov tzv. ženevských žalmov, na ktoré možno dva z našich textov spievať, a nápevy, ktoré sú publikované k piesňam v iných kancionáloch. Piesne nerozoberáme z hudobného hľadiska (to ponecháme muzikológom), tejto historickej tlači vy- danej na Slovensku sa venujeme len z knihovedného hľadiska. Identifi kovali sme troch zo štyroch autorov textov a výskyt nápevov, na ktoré sa mohli prvé tri texty spievať. Uvádzame tiež výber nenotovaných i no- tovaných tlačí z niekoľkých storočí, v ktorých boli melódie publikované, a vo vybraných ukážkach niekoľkých slôh stručne charakterizujeme obsahovú stránku piesní. Získané informácie o pôvodcoch tex- tov a príslušných melódiách sú o to významnejšie, že ide o unikátnu tlač, jediný zachovaný exemplár na svete, na Slovensku nezvestný. 3 PJSNĚ JARNJ Od Rozličných Autorů složené Nyni pak k žádosti a potěssenj mno- hých lidj w nowě wytlačené. Žalm 65. W. 12 Korunugess Pane Rok sstedrostj swau a sslepěge Twé skropugj země tučnosti. Wytisstěné w Žilině, v Alžběty Dádanky. Léta 1. 6. 8. 3. 12° Složená od W. Elama Že: Notau Žalmu 81. Na titulnom liste tlače sa nachádza v prepise zo švabachu tento text: PÍSNĚ JARNÍ od rozličných autorů složené. Nyní pak k žádosti a potěšení mnohých lidí v nově vy- tlačené. Žalm 65, v(erš) 12. Korunuješ Pane rok štědrostí svau a šlepěje Tvé skropují země tučnosti. Vytištěné v Žiline u Alžbety Dádanky (Dádanovej) v roku 1683 . 12°. 100 × 60 mm. 4 Pjsně jarnj. Od Rozličných Authorů slože- né… 1683. OszK Budapest, RMK II. 1533 Text od Václava Elama Aj již přišel čas, nápev na 81. žalm. OszK Budapest, RMK II. 1533 PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ

71 71 KNIŽNICA 3/2020 71 71 1 71 7 7 3/ 3 2 20 2 2 20 0 0 0 0 KN N KN NIŽ IŽ NI CA A INFORMÁCIE O PRVEJ PIESNI 1. pieseň: Ay giž přissel čas, slaužjcý k Radosti, w němž se slyssj hlas, tworu diwného, z přjbytku geho po zymnj vzkosti . Autor textu: Václav Elam. Prvú pieseň z vytlačenej zbierky štyroch piesní v miniatúrnom 12° formáte zložil Václav Elam Že. (Že?), spieva sa na melódiu 81. žalmu, má 37 slôh. 5 Aj již prišel čas, sloužící k radosti, v němž se slyší hlas, tvoru divného, z příbytku jeho po zimní úzkosti. Ptactvo rozličné k nám se navrátilo, zpěvy milost- né, veselým hlasem, přítomným časem, rozkošne začalo. Slunce nebeské tomu přisluhuje, bylinky zemské, stromy i kvítí k zrůstu způsobuje. Protož vesele jemu prozpěvujme, vším srdcem, cele, jak se nám sluší, tělem i duší, jeho oslavujme. VÁCLAV ELAM A OSLAVA JARI Text 1. piesne sme doteraz nenašli v žiadnej známej tlači, poznáme len autora Václava Elama. Autor osla- vuje v piesni krásu jari ako ročného obdobia, ktoré vzbudzuje u ľudí radosť, na rozdiel od zimy, ktorá vyvoláva úzkosť a strach. Opisuje krásny spev vtác- tva, ktoré sa vracia z rôznych kútov sveta a nachádza krajinu krajšiu ako v čase svojho odletu na jeseň, keď zvädli všetky kvety a zo stromov opadalo suché lístie. Vo veršoch sa spomínajú viaceré druhy vtáči- kov („ kos, čermáček, strnad, slavíček, žežule “), ktoré ďakujú spevom svojmu Stvoriteľovi za milosť. Elam ospevuje krásu a pestrosť jarnej prírody, ktorá podľa neho prevyšuje tie najkrajšie obrazy veľkých malia- rov. Spomína stromy kvitnúce v máji, ktoré prináša- jú potešenie ľuďom vracajúcim sa podvečer z polí, a chváli spev slávika, ktorý ich sprevádza, aj keď sa s návratom oneskoria. Autor nezabúda ani na deti tešiace sa z krásnych kvetov a myslí tiež na starcov, ktorí pre svoju starobu a slabosť musia zostávať doma, ale krásu jarnej prírody môžu pozorovať aspoň zo svojich príbytkov. Na záver vyzýva ľudí k spevu a oslave Božej milosti za darovanú hojnosť. Posledný 37. verš piesne je vlastne modlitbou, pros- bou za dobrú úrodu a radostnú žatvu: „ Ráč vyliať Božské požehnanie a rozmnožiť úrody zeme, nech ich zožneme s radostným jasaním! Amen. “ ŽALMOVÉ PARAFRÁZY Vďaka viacerým českým prameňom sa nám poda- 6 rilo bližšie spoznať autora prvého textu z knižočky Pjsně jarnj (ďalej ako Jarné piesne ), ktorej vydanie pochádza zo žilinskej tlačiarne Alžbety Dádanovej z roku 1683. 7 Zistili sme, že samotné texty štyroch piesní v kni- žočke veľkosti 12°formátu sú oveľa staršie a pochá- dzajú zo 16. a začiatku 17. storočia. Autor textu 1. piesne Václav Elam, ktorého meno sa v tlači uvádza v skratke W. Elam Že., sa narodil asi v roku 1560 a zomrel v roku 1622. Václav Elam pracoval najprv 8 ako pomocník v kralickej tlačiarni (od roku 1592) pôsobiacej na žerotínskom panstve, ktorá patrila Jed- note bratskej a on bol jej členom. Po smrti vedúcich tlačiarov Zachariáša Solína (1596) a jeho nástupcu Samuela Sylvestra (1605) sa stal vedúcim tlačiarom a zároveň duchovným správcom bratského zboru. Už ako pomocník spolupracoval aj na vydávaní význam- ného prekladu Biblie z pôvodných jazykov do češtiny, tzv. Kralickej šestidílky . Vo vydaní jej 6. dielu, ktorý sa tlačil na prelome rokov 1593 a 1594 a vyšiel v náklade 1 000 výtlačkov, už nachádzame podľa Marty Keř- kovskej Elamov monogram WE, ktorým označoval vlastné drevorezové ilustrácie. Používal aj svoj vlastný signet znázorňujúci Merkúrovu palicu s dvoma kvet- mi alebo iba prekrížené písmená svojho mena WE. Elam bol veľmi nadaný rezbár, čo sa naplno prejavilo vo vydaní samostatnej kralickej jednozväzkovej českej Biblie, tzv. Jednodílky z rokov 1596 a 1613. V súvislosti so skúmaným vydaním Jarných piesní je zaujímavé aj to, že Václav Elam sa podieľal na via- cerých vydaniach českého prekladu parafráz na žal- my, ktoré vyhotovil Jiří Strejc Zábřežský (1587) podľa pôvodného vydania tzv. ženevských žalmov od hudobného skladateľa Clementa Marota a para- fráz kalvínskeho teológa Th eodora de Béze (1565). 9 Strejc sa podieľal aj na prekladaní Biblie z pôvod- ných jazykov do češtiny. Práve na melódie dvoch z týchto žalmov je odkaz v  Jarných piesňach , kon- krétne pri 1. piesni zloženej Elamom odkaz na meló- diu k 81. žalmu a pri 3. piesni od iného autora odkaz na melódiu k 50. žalmu, podľa ktorých sa dali tieto dva texty spievať. Žalmy Jiřího Strejca boli veľmi ob- ľúbené. Obidva uvedené žalmy sme našli vo vydaní 10 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ KNIŽNICA 3/2020 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ K KN N KN

72 72 2 72 72 2 2 2 kralického bratského kancionála, ktorý vyšiel pod názvom Písně duchovní evangelistské 11 (v priebehu 16. storočia boli vydané najmenej desaťkrát). Pod označením žalmu LXXXI (= 81) je uvedený nápev najprv v latinčine – Exultate Deo adiutori a potom v češtine – Hlasem veselým zvučně prospěvujte (s. 311 – 312). Počet slôh v tomto spevníku je oproti nášmu vydaniu o viac ako polovicu menší (16). Samostatné vydanie Strejcových žalmov bolo vytla- 12 čené aj s notami, čo dnes umožňuje k textom 1. a 3. piesne Jarných piesní pridať konkrétnu melódiu. Strejcov preklad žalmových parafráz bol veľmi obľúbený aj u príslušníkov iných cirkví, utrakvistov a luteránov. Okrem toho ich nájdeme v luteránskom kancionáli Karolidesa z Karlsberka z roku 1620 a ich vplyv siaha aj na Slovensko, keď ich v roku 1636 Juraj Tranovský zaradil do svojho spevníka Cithara sanctorum . Až 18 Strejcových žalmov sa pre svoju obľúbenosť dostalo aj do prvého českého katolíckeho kancionála ( Kancional cžeský . Praha: Jiří Černoch, 1683), kde ich bez uvedenia autora zaradil, upravil a skrátil jezuita Matěj Václav Štajer (Šteyer), jeho zostavovateľ. 13 VÁCLAV ELAM  TLAČIAR, UMELEC A KŇAZ Vrátime sa stručne ešte k autorovi textu 1. piesne. Ako sme už spomenuli, Václav Elam pôsobil počas svojho života v Kraliciach na viacerých postoch – ako tlačiar (od roku 1592, samostatne od roku 1605 do roku 1615, potom až do svojej smrti v roku 1622 v Náměšti nad Oslavou) a zároveň ako drevorytec a kresliar. Od roku 1605 bol vedúcim tlačiarom a duchovným správcom Jednoty bratskej. Keď v roku 1615 tzv. kralickú tvrz zničilo v rámci protireformačných bojov kráľovské vojsko, pôsobil Václav Elam ďalej tajne pod ochranou moravského šľachtica, politika, zemského sudcu, patriota a literá- ta Karla st. zo Žerotína, aktívneho člena a politické- ho ochrancu Jednoty bratskej, na inom z jeho pan- stiev, a to v Náměšti nad Oslavou, kde sa v tajnosti 14 presťahovala aj kralická tlačiareň. Na krátky čas bola premiestnená do Přerova a napokon do poľského Lešna (1627 – 1629?). 15 Karel st. zo Žerotína poskytoval po bitke na Bielej hore (1620) bezpečný úkryt a zaopatrenie viacerým prenasledovaným členom Jednoty bratskej. Známy je najmä ako dlhoročný mecenáš Jána Amosa Ko- menského, biskupa Jednoty bratskej a autora textu jednej z  Pjsní jarnjch , ktorý sa stal v Lešne neskôr správcom tlačiarne, kde sa tlačili aj jeho diela. Sa- motný Žerotín sa vysťahoval spolu s mnohými oby- vateľmi svojich panstiev do Vroclavu (poľ. Wroclaw, nem. Breslau), kde mohli českí protestantskí exulan- ti verejne praktizovať svoju vieru. INFORMÁCIE O DRUHEJ PIESNI 2. pieseň: Hospodářům a sedlákům k potěšení slože- ná . Autor textu: Jiří Štyrsa. Jako: Probuď se v mysli věrný (nápev) Probuďte se nedbalj, Hospodáři ospalj, společně wssicknj kteřj sme spali . Probuďte se nedbalí, hospodáři ospalí, společne všichni, kteří sme spali. Pochvalmež pana Boha za dobrodiní mnohá, nehřešme, lépe činiti moha. Daufejmež silně v něho, chválíce jméno jeho, že sme až dosud dožili skrze něho. Jedni řežou chmelnice, jiní klesní štěpnice, a někteří spravují vinice. Štepení nastává, ten hnojí, okopává, však Pan Bůh všem věcem svůj vzrůst dáva. Mák sejte, česnek saďte, o meze se nevaďte, co vyroste, jedni druhým nekraďte. Bože, všem pracujícím, dej vzrůst rozsívajícím, požehnej nám v tebe doufajícím. TEXT JIŘÍHO ŠTYRSU A JEHO NÁPEVY Ján Mišianik o 2. piesni tejto zbierky napísal, že „ pieseň poznal aj Ján Liborčan, ktorý si z nej do svoj- ho rukopisného tzv. Turolúckeho spevníka z r. 1684 pod názvom Píseň o milostném jaru zapísal prvých dvadsať strof “. „ Za samostatnú a neznámu báseň “ pokladali podľa Mišianika tento text aj „ J. Ďurovič a V. Houdek “. Text 2. piesne ospevuje nielen jar, ale zasahuje až do tzv. podletí , teda začiatku leta. Začí- na sa výzvou na prebudenie, adresovanou ospalým a nedbanlivým hospodárom, ktorej dôvodom je prebúdzajúca sa príroda: „ Všelijaké kvítíčko otvírá se nyníčko, když jasně svítí teplé sluníčko. “ Autor opisuje vetrík, dáždik a osobitne vyzdvihuje mesiac máj, keď „ oseníčko vzchádzí, dobytek i zvěř pastvu nachází “. Ďalej obdivuje zelené hory, lesy, kvitnúce byliny a štebotavé vtáčiky tešiace sa z leta. Niekoľ- PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ

73 73 KNIŽNICA 3/2020 73 73 73 73 73 73 3/ 3 2 20 2 2 20 0 0 0 0 KN N KN NIŽ IŽ NI CA A ko veršov je venovaných mešťanom, vidiečanom i ľuďom rôznych povolaní – povozníkom, remesel- níkom, poslom a mäsiarom. Štyrsa spomína aj rôzne druhy prác v sadoch, záhradách, chmelniciach a vo viniciach – hnojenie, štepenie, orezávanie stromov, okopávanie. Pri sadení maku a cesnaku sedliakov napomína, aby si navzájom nekradli úrodu, nehádali sa o medze a nespôsobovali si nepríjemnosti. Nie- ktoré slohy sú vyjadrením prosieb k Bohu za dobrú úrodu obilia a všetkého, čo sa zaseje: „ … ráčiž nás naděliti, ať máme co chudým uděliti “, v ktorých zaznieva zároveň sociálny motív, súcit s chudobnými a snaha obdarovať biednych. Pieseň sa končí pros- bou za dobré počasie a konštatovaním, že po skon- čení všetkých prác ľudia túžia už len po jednom – po večnom živote v nebi. Najstarší vytlačený výskyt nápevu Probuď se v mysli věrný (patř, a nebuď lenivý, na skutky, kteréž činil Bůh věčný… ), podľa ktorého sa dá spievať 16 2. pieseň tejto zbierky s názvom Probuďte se nedbalí, hospodáři ospalí, společně všickni, kteří sme spali… , bol publikovaný v roku 1541 v kancionáli Jána Roha s 31 slohami. V  Kancionáli českom z rokov 1559 a 1596 sa uvádza ešte starší ľudový nápev Stůj formánku nehýbaj (aj nehejbej ) z 15. storočia. Podľa Otakara Hostinského naň odkazuje v tzv. Šamo- tulskom kancionáli Jan Blahoslav v roku 1561 (aj Ivančice 1564 a Kralice 1583). Pre autora textu pies- ne Jiřího Štyrsu (jeho autorstvo uvádza už citovaný Rohov kancionál z roku 1541 pod č. 370 a Štajerov Kancionál český pod č. 669 Probuď se… , aj s notá- ciou) bola hudobným podkladom ľudová melódia Stůj formánku, nehýbaj a aj kancionálová melódia Probuď se… Podľa informácie Antonína Podlahu sa obidva tieto texty nachádzajú pod č. 207 aj v rukopisnom zborníku Quodlibetica , ktorý zostavoval od roku 1680 Evermod Jiří Košetický v Strahovskom kláštore. V neskorších vydaniach kancionálov (napr. v  Ewang. Kancyonáli Václava Kleycha z rokov 1717, 1722 a 1727) je uvedený pri tejto piesni aj ďalší nápev, na ktorý ju možno spie- vať – Pochvalmež Pána Boha . Informácia o nápeve 17 piesne, niekde len s jej textom, inde aj s notami (Štajerov Kancionál český ), sa nachádza vo viacerých spevníkoch, najmä protestantských cirkví ( Kan- cionál , 1685, s. 574, s 31 slohami, s malou obmenou na konci verša 1. slohy: „ … všickni, jenž jsme jara dočkali “). Text od Jiřího Štyrsu Probuďte se nedbalí, nápev Probuď se v mysli věrný Text od Jána Amosa Komenského Aj již radostné léto nastává, nápev 50. žalmu UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ KNIŽNICA 3/2020 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ K KN N KN

74 74 4 74 74 4 4 4 Text 2. piesne Probuďte se nedbalí, hospodáři ospalí… v rozsahu 37 slôh bol publikovaný len v diele Capel- la regia musicalis z roku 1694, ktoré zostavil Václav Karel Holan Rovenský (1644 – 1718), s. 294 – 295, aj s notáciou pri texte Probuď se v mysli… V Opave bola v roku 1719 vytlačená tzv. kra- mářská píseň (jarmočná pieseň) pod identickým ná- zvom ako nami citovaná 2. pieseň, a to s rovnakým rozsahom 38 slôh a s odkazom na rovnakú melódiu Probuď se v mysli věrný , o ktorej informuje Bohuslav Beneš v práci Světská kramářská píseň; tam je uvede- ná pod názvom Písnička nová všem sedláčkům v čas podletní k pobožnému potěšení a ku práci ponoukající složená (k nížto jsou jiné dvě za déšť též za ourody zemské přidané) a má 38 strof. Túto informáciu môžeme doplniť našimi presnej- šími zisteniami. Celý text piesne sme našli publiko- vaný v knihe Kapka rosy tekoucí. Malý výbor z ba- rokní poezie. Jako příležitostný tisk k oslavám 500 let českého knihtisku (Brno: nakladatelství Blok, 1968, 1969, s. 34 – 41) pod citovaným názvom Písnička nová, všem sedláčkům… s poznámkou na s. 68, že sa nachádza v konvolúte tzv. kramářských tisků v Uni- verzitnej knižnici v Brne pod sign. S 128.631, prív. 4; skladba bola vytlačená spolu s inými dvoma piesňa- mi v Opave v roku 1719 pravdepodobne v tlačiarni Jana Šindlera. Malé zmeny v texte sa vyskytujú 18 už od 1. slohy (je to už tretí nájdený variant textu, v poslednom treťom riadku je obmena … společne všickni, kteříž jsme vstali! (v našom texte … kteříž jsme spali ). Text z tohto konvolútu je vytlačený už novšou českou gramatikou, nie švabachom, ale an- tikvou a niektoré slová majú len nepatrné odlišnosti od nášho textu. Tieto nami citované staršie pramene z roku 1719, Knihopis č. 13 472 z roku 1961, ako aj novšie pramene z rokov 1968 a 1969 uvádzajú, že text piesne pochádza od anonymného autora, z čoho vyplýva, že autorstvo Jiřího Štyrsu im nebolo známe. JIŘÍ ŠTYRSA  TLAČIAR A SKLADATEĽ Autor 2. piesne Jiří Štyrsa (používal viacero varian- tov svojho mena – G. S., G. W., Georg Wylneschwe- rer, Wildenschwert, Wilhelnswerde podľa názvu rodiska v nemčine Wilhelmswerd) pochádzal z Ústí nad Orlicí, kde sa narodil okolo roku 1490. Zomrel v roku 1536. Štyrsa sa tlačiarenskému remeslu vyučil zrejme za hranicami Čiech. V roku 1521 založil s podporou biskupa Lukáša Pražského tlačiareň v Mladej Bo- leslavi, kde tlačil najprv na vlastné náklady a neskôr s podporou Jednoty bratskej vydával literatúru pre jej vnútorné potreby. Svoje tlače označoval adresami Na Podolci alebo Na hoře Karmel . Štyrsa nebol iba tlačiarom, ale aj autorom duchov- ných piesní. Podľa Kateřiny Fajtlovej samotný biskup Jan Blahoslav zhodnotil jeho básnické nadanie týmito slovami: „ Muž výtečného nadání a přebohaté básníc- ké žíly, jak dosvědčují jeho písně mistrovsky složené. “ V spevníku Juraja Tranovského Cithara sanctorum sa nachádza Štyrsova pieseň Probuď se v mysli věrný v rozsahu 31 veršov s uvedením nápevu Pochvalmež Pána Boha . Do tohto vydania zaradil Tranovský pod 19 č. 124 aj Štyrsovu pieseň Všemohúcí Stvořiteli, nebe, země slavný králi… , ktorá tu má 22 slôh. Doteraz bolo známych deväť piesní od Jiřího Štyrsu, najnovšie však Kateřina Fajtlová cituje až 20 desať Štyrsových piesní ( Blahoslavův Rejstřík… ), ktorých incipity uvádza. Niektoré sa nachádzajú aj v tzv. Šamotulskom kancionáli pod názvom Piesně chwal Božských , ktorý vytlačil Alexander Oujezdec- ký v roku 1561. Poslednou tlačou Jiřího Štyrsu bol českobratský kancionál Michaela Weißeho Ein new Gesengbuchlen (Mladá Boleslav 1531) v nemčine, ktorý je najstarším vydaním tohto druhu a zároveň prvou nototlačou domácej českej kníhtlače. Ukážka z tohto spevníka sa nachádza v knihe Petra Voita Český knih tisk I . V súvislosti so skúmaným vydaním Pjsní jarnjch je zaujímavé, že Weißeho spevník vy- tlačil v roku 1531 Jiří Štyrsa v takom miniatúrnom formáte s rozmermi 100 × 60 mm, v akom je tlač od Alžbety Dádanovej. Zo spevníka vytlačeného Štyr- som prevzal Juraj Tranovský do kancionála Cithara sanctorum (1636) 15 Weißeho melódií, ktoré sa vyše 300 rokov spievali v evanjelickej cirkvi na Slovensku. Ako signet používal Jiří Štyrsa pár morských mu- žíčkov. Je zaujímavé, že Štyrsov drevorezový signet použil v roku 1637 (o 101 rokov neskôr) vo svojej tlači český exulantský tlačiar Václav Vokál v Trenčí- ne a nachádza sa aj v tlači jeho vdovy Doroty Voká- lovej z roku 1642. 21 INFORMÁCIE O TRETEJ PIESNI 3. pieseň: Ay gižť radostné léto nastáwá . Autor textu: Ján Amos Komenský. V čas jarní (1. – 4., 15. verš). 22 Ostatné doplnené verše – 5. – 14., 16. – 17. Autor: neznámy PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ

75 75 KNIŽNICA 3/2020 75 75 75 75 75 7 3/ 3 2 20 2 2 20 0 0 0 0 KN N KN NIŽ IŽ NI CA A Notau žalmu 50 (uvádzame text a prepis veršov len od J. A. Komenského): Takž i země, jenž matkou jest všeho, kvítí vydáva z sebe krásného nezčislné množství, všudy ze všech stran pěkně odívá svého těla stan: ku podivení trá- vy zelenosti, barev přepěkných v divné rozličnosti. An milo již z příbytku vyjíti, žádostivo člověku po- byti někde na laukách, v poli, zahrádce, ptáčkové když tam zpívají sladce, jedni po druhých rozličný- mi hlasy, zvláště potom dále letními časy. Kdež ty, rozumný člověče, tvoru, zdaž nepozdvih- neš též očí zhůru? Odkud ti všickní plynau darové, saudě, aby si se roznítil v nové k Bohu vděčnosti, jméno jeho právě horlivě chválil, živ jsa k jeho slávě. JÁN AMOS KOMENSKÝ A AMSTERDAMSKÝ KANCIONÁL 1659 Autorstvo piatich slôh 3. piesne sa pripisuje Jánovi Amosovi Komenskému (1592 Nivnica – 1670 Am- sterdam), významnému náboženskému spisovateľo- vi, fi lozofovi, medzinárodne uznávanému pedagó- Nototlač nápevu 50. žalmu; Deus Deorum Dominus s textom Nejsilnější Bůh všeho tvoru Pán . Žalmowé 1596 (Strejc), K 17531. MZK Brno, STS-0035-086 govi a poslednému biskupovi Jednoty bratskej, ktorý pôsobil v mnohých európskych krajinách, okrem Moravy a Čiech v Poľsku, Uhorsku, Nemecku, An- glicku, vo Švédsku a v Holandsku. Komenský bol aj skladateľom duchovných piesní. Už v roku 1631 vydal zbierku Nové písně některé , ale pieseň Aj již radostné léto nastáva sa v nej nenachá- dza. S názvom V čas jarní na s. 671 pod č. W VIII je pieseň Aj již radostné léto nastáva publikovaná až Ay gižť radostné Léto nastáwá, wssecko stwořenj smutku pozbýwá, giž nynj plesse wssecko wesele, když widj an zyma vwedá cele, mnohou trpkostí trápiti přestáwá, prič se odnássjc s námi nezůstáwá. Aj jižť radostné léto nastává, všecko stvoření smutku pozbývá, již nyní plésá všecko vesele, když vidí, jak zima uvedá cele, mnohou trpkostí trápiti přestává, prič se odnášíc, s námi nezůstává. Nad námi zhúru nebe překrásné, slunečko vůkol nosící jasné, jenž světlostí svou svítí rozkošně, všecky zahřívá věci milostně, divnou mocí svou mrtvost obživuje, což pak starého, zase obnovuje. Ž UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ KNIŽNICA 3/2020 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ K KN N KN

76 76 6 76 76 6 6 6 v kancionáli, ktorý vydal Komenský v Amsterdame v roku 1659 pod názvom Kancyonál. To gest Kniha žalmů a Pjsnj duchownjch k chwále Božj v náklade cca 2 000 exemplárov. Hoci sa meno Komenského v tlači nenachádza, úvod je datovaný v Amsterdame v deň jeho 67. narodenín a o jeho autorstve svedčí aj niekoľko listov z jeho korešpondencie. Pieseň tu má len 5 slôh s označením nápevu 50. žalmu Nejsilnější Bůh všeho tvoru Pán , ktorý je známy už z kancionála z roku 1587 i z ďalších vydaní (s. 671). Do tzv. Amsterdamského kancionála zaradil Komenský aj 150 žalmov z citovaného žaltára Jiřího Strejca. Celkovo je do neho zaradených 605 žalmov a piesní, z toho je 411 vytlačených aj s notami, pri 194 piesňach je uvedený len nápev, na ktorý možno texty spievať. O autorovi ďalších veršov (5. – 14. a 16. – 17.), ktoré neznámy autor pridal k piatim veršom J. A. Komenského, sa nám nepodarilo nič bližšie zistiť. Hypotetickou ostáva možnosť, že pieseň dotvoril niekto z českých exulantov pôsobiacich po bitke na Bielej hore (1620) na Slovensku (v Uhorsku). Patril k nim napríklad Jan Marx z Horažďovíc, ktorého piesne vydala Dorota Vokálová v roku 1645, ale žiadny exemplár sa nezachoval. Rovnako to však mohol byť niekto z priameho prostredia českých bratov, prípadne niektorý evanjelický kňaz alebo kantor pôsobiaci v Žiline. Do úvahy prichádzajú Adam Plintovič a Gašpar Motešický, ktorí istý čas pôsobili v Žiline. Obidvaja sú známi ako úspešní hu- dobní skladatelia, autori a prekladatelia niekoľkých tlačí, ktoré obsahovali aj duchovné piesne. Viaceré z týchto vydaní patria, podobne ako predchádzajúce dielo Jana Marxa z Horažďovíc, medzi nezvestné alebo nezachované vydania, preto nemožno potvrdiť ani vyvrátiť podobné hypotézy… Nototlač nápevu 81. žalmu na text Hlasem veselým zvučně prozpěvujte Nototlač nápevu s textom Probuď se v mysli věrný PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ

77 77 KNIŽNICA 3/2020 77 77 77 77 77 7 3/ 3 2 20 2 2 20 0 0 0 0 KN N KN NIŽ IŽ NI CA A INFORMÁCIE O ŠTVRTEJ PIESNI 4. pieseň: Oznamugjcý gakých koli pokrmů w roce vžjwagj Gako: Půgem do města slawně (Pieseň ozna- mujúca, aké pokrmy v roku jedia od jedného pôstu k druhému.) Nápev ako: Půjdem do města slavně . Autor textu a nápevu: neznámy. (30 slôh) Pominuly nám Slepice, obrátily se w Bělice. Kyselo zelj gjsti nám welj, smutné nasse weselj . Pominuly nám slepice, obrátili se v bělice (ryby). Kyselé zelí nám jísti velí (prikazujú), smutné naše veselí. Již máme klobás nechati, se suchými rybami se spokojiti: Buď kapry, štiky, koštiky (?), nebo suché preclíky. Bohatí hojnost ryb mají, rozličné pokrmy jídají: huspenina, dobrý nápoj, víno, a z lahůdek svačina. Velí nám, abychom táhli, dajíc nám pohánku neb jáhly, nám řípou suchou, co Káni hluchou (vták) velmi nás v břiše tlukou. Jen co sme tři dny hodovali, dobré jídlo nám pobrali: Co se divíme, když kroupy jíme, že v noci málo spíme. Posledná, 4. pieseň zo zbierky Jarných piesní sa tematicky odlišuje od prvých troch piesní, ktoré sú oslavou krásy prírody. Ján Mišianik ju charakterizu- je ako báseň „ plnú rozpustilej poživačnosti, takmer obžerstva, súc takmer jedálnym lístkom hodujúceho sedliaka “. Takéto vyjadrenie je však príliš stručné a nie celkom presné, pieseň má totiž charakter tzv. masopustnej piesne, ktorá sa svojou tematikou radí medzi kramárske, jarmočné piesne. KRAMÁRSKE, JARMOČNÉ A PÚŤOVÉ PIESNE A TLAČE Kramárske, jarmočné a púťové piesne sa vydávali jednotlivo v samostatnej tlači (v rozsahu štyroch, neskôr dvoch listov) s tým zámerom, aby ju predá- vali jarmoční speváci ( písňoví kramáři ) na panstvách sa na pánov, ktorí majú hojnosť a pestrosť všetkých alebo obchodníci po dedinách. Piesne boli tlače- né jednotným typom písma (až do 19. storočia sa používal švabach, keďže jednoduchí ľudia neovládali čítanie latinky). Tlače sa vydávali v malom 12° – 16° formáte (vydanie Jarných piesní z roku 1683 má for- mát 12°), väčší formát 8° používali niektorí tlačiari až od roku 1850. Kramárske tlače mávali aj rovnakú úpravu, na titul- nom liste bol názov piesne, väčšinou s dodatkom, na aký známy nápev ju možno spievať (išlo spravidla o nápevy ľudových piesní a melódií z kancionálov). Titulný list niekedy zdobila drevorezová ilustrácia. Impresorské údaje (miesto, tlačiar, rok vydania) často chýbali, napriek tomu sú známe informácie už zo 16. storočia, že tento typ tlačí vydával v roku 1586 v Pra- he napríklad Jiří Melantrich ml. z Aventína. Vydávanie jarmočných tlačí dosiahlo plný rozkvet v 18. storočí, potom však záujem o tento druh tlačí v druhej polovici 19. storočia postupne klesal a za- čiatok 20. storočia znamenal ich úpadok. V Čechách sa tlačeniu jarmočných piesní veno- valo okolo 200 tlačiarov v 50 mestách, dodnes je známych asi 40 000 vydaní. Ak boli piesne krátke, vytlačilo sa ich v jednej tlači naraz viacero. Piesne mávali náboženské aj svetské námety. Z náboženských to boli najčastejšie biblické príbehy, udalosti zo života svätých a zázraky, svetské témy sa týkali nových politických alebo mimoriadnych uda- lostí, vojen, tragédií, vrážd a pod. Piesne sa končie- vali zvyčajne tzv. moralitou (ponaučením). Kramárske, jarmočné a púťové piesne sa nielen spievali, ale často boli sprevádzané aj hudobnými nástrojmi a širokému obecenstvu na jarmokoch a púťach sa prezentovali aj pomocou obrázkov. Ľudia si tieto piesne zvykli zaväzovať do obalu z látky alebo kože, do tzv. špalíčkov (polienok). Prakticky išlo o jediný tlačený druh literatúry, ktorú čítavali vidiecki ľudia a odovzdávali ju ďalšej generácii. Kramárske, jarmočné a púťové piesne sa vydávali nielen v Čechách a na Slovensku, ale aj v Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Rusku (podľa Bohuslava Beneša a Jiřího Sehnala). Jarmočné piesne bývali pre svoju obľúbenosť často súčasťou tlačených ľudových kalen- dárov. PRVÝ TEMATICKÝ OKRUH 4. PIESNE  PÔST Začiatok textu je žalospevom sedliakov sťažujúcich pokrmov, ale im prikazujú, aby po troch dňoch ho- dovania zanechali dobré pokrmy a namiesto sliepok, klobás a zveriny jedli iba nemastné pôstne odvary UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ KNIŽNICA 3/2020 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ K KN N KN

78 78 8 78 78 8 8 8 a kaše z obilia, suché ryby, huby či repu. Inšpiráciou tohto typu piesní sa stal tzv. pôst, obdobie trvajú- ce šesť týždňov, v ktorom sa mali ľudia postiť, čo sa osobitne zdôrazňovalo a prikazovalo veriacim v katolíckej cirkvi. „ Velí nám, abychom táhli, dajíc nám pohánku neb jáhly: nám řípou suchou, co Kání 23 hluchou velmi nás v břiše tlukou. “ „ Jen co sme tři dny hodovali, dobré jídlo nám pobrali: Co se divíme, když kroupy jíme, že v noci málo spíme. “ Obdobie tzv. masopustu našlo mimoriadnu odo - zvu v ľudovej tvorivosti, preto je pravdepodobné, že aj 4. pieseň mohla vzniknúť v 15. – 16. storočí v ľudovom prostredí. Nemôžeme však vylúčiť ani možnosť, že pieseň mala svojho konkrétneho autora, kňaza, jarmočného alebo púťového predriekava- ča, ktorého verše boli také obľúbené, že zľudoveli a meno autora zostalo v anonymite, verejnosti neznáme. Text 4. piesne Oznamující jakých kdy pokrmů v roce užívají na nápev Půjdem do města slavně s textom Pominuly nám slepice . OszK Budapest, RMK II. 1533 DRUHÝ TEMATICKÝ OKRUH 4. PIESNE  O WELIKÉ NOCY Již jsme kyselo dopili, všecky se ryby stopili (mi- 24 nuli), máme v tyto časy veselé hlasy, vejce, plece (mäso), klobásy. Suché ryby chuť stratili, jeřábky nám navrátili: Prostá čeládka jí holaubátka, nadívaná kuřátka. Místo štokfi še, vyzyny, dost telat a hovězyny, kdo má být smutný, beránek tučný, s polní pastvy (?) jest chutný. Všickni na půst zapoměli, y ti, kteří nauzy měli: slavíček zpívá, zem se zhřívá, tu každý vesel bývá. Druhá časť s podnázvom Na Veľkú noc vyjadruje radostným spevom a veselým hlasom potešenie sed- liakov týmito slovami: „ … už sme kyselo dopili… “, a ďalej „ … máme v tyto časy veselé hlasy, vejce, maso, klobásy “ alebo „ Prostá čeládka jí holaubátka, nadí- vaná kuřátka “ a končí sa slovami: „ Všickni na půst zapoměli, y ti, kteří nouzy měli: slavíček zpívá, zem se zhřívá, tu každý vesel bývá. “ Tému veľkonočného obdobia súvisiaceho s do- znievajúcim pôstom sme zaznamenali v danom období vo viacerých vydaniach piesní, ale ani jedna z piesní nebola identická s textom našej piesne. PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ

79 79 KNIŽNICA 3/2020 79 79 79 79 7 7 3/ 3 2 20 2 2 20 0 0 0 0 KN N KN NIŽ IŽ NI CA A V ďalšom konkrétnom prípade nebolo možné texty ani porovnať, pretože z vytipovanej tlače sa neza- choval ani jeden výtlačok (napr. pieseň O žufníčku masopustním, potom o kyselu postním 25 vytlačená v Litomyšli u Matouša Václava Březinu v roku 1631). 26 TRETÍ TEMATICKÝ OKRUH 4. PIESNE  PŘI SWATÉM JANU Již minuly slavné hody, rostau třešne i jahody, seno se sklídí, žežulka vidí, kuku se spívat stydí. Potoční ryby i raky, lapají se vúbec taky (chytají se taky), parmy, joždíky, střevle, mřeny, měří se na žejdlíky. 27 Tu čerstvé potoky tečou, ptáčkové na sovu [křídly] třepou. Sýkorky, čermáčky, čížíčky, jiřičky v plet- kách váznou brzyčky. A když se žeň přibližuje, ovotce se ukazuje, višně y lusky, jablka a hrušky, špendlíky neb morušky. To všecko v léte dozrává, vúbec se po stole dává (stále se na stůl dává), mnohé ovotce, každý jí co chce, nemáš to tak v celém roce. Tretia časť s podnázvom Při sv. Janu (zrejme ide o 24. jún, cirkevný sviatok sv. Jána Krstiteľa) sa začína slovami: „ Již minuly slavné hody, rostou třešne i jahody, seno se sklídí, žežulka vidí, kuku se spívat stydí. “ Ďalšie verše vyjadrujú radosť sedliakov z hojného lovu rýb, vtáctva a zveri- ny, keď máva na stole každý hojnosť pokrmov i ovocia. „ A když se žeň přibližuje, ovotce se ukazuje, višně, lusky, jablka a hrušky, špendlíky, neb morušky. “ ŠTVRTÝ TEMATICKÝ OKRUH 4. PIESNE  NA PODZYM A když se podzymek blíží, tu se čápi k zemi níží (při zemí létají): drozdi, stehlíci, ptáci všelicí, letí, kam se jim lící (líbí). Ale my, dobrá družina, a jako nuzná chudina, radčé (raději) hus máme, nebo to známe, že po ní lep (líp) zpíváme. Až svatý Martin přispeje (příde), tuť naše dobrá naděje (to máme dobrou naději) Nebť jest hus jistá, pečená, čistá, každý se s nožem (na ni) chystá. Erb mesta Žiliny a impresum: i Vytištěné v Žiline u Alžběty Dádanky Léta 1683V iš ě é . OszK Budapest, RMK II. 1533 E b Ži li Ži li A lžbě D ád k Lé 1683 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ KNIŽNICA 3/2020 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ K KN N KN

80 80 80 0 80 80 0 Lehnem, vztáhna (vytáhnouc)se za pecí, dadauc (dajíc) koláčů napéci, zvlášť k posvícení, opět zle není, zhošťujem se vaření. Nebo sme již sobě volní (svobodní), tehdá když tu práci polní tak vykonáme, v dům se schováme, na masopust čekáme. A M E N. Posledná časť textu Na podzim opisuje obdobie jese- ne, ktoré sa vyznačuje odletom drobného spevavého vtáctva a divých husí. Jeseň sa približuje aj sviatkom sv. Martina (11. november), keď sa koná tzv. posví- cení (hody). Tento deň bol známy už od 7. storočia veľkým hodovaním a v Nemecku i Čechách bol spojený s mnohými zvyklosťami, ku ktorým patrilo jedenie pečenej husi, pitie dobrého vína a pečenie martinských rožkov. Na niektorých panstvách v Če- chách a na Morave museli sedliaci odovzdávať v po- lovici 16. storočia panstvu vykŕmenú pečenú alebo tzv. bielu hus (napr. na telčianskom a krumlovskom panstve). Od 15. storočia sú známe aj martinské ko- ledy. Koniec jesenného obdobia je charakterizovaný spokojnosťou sedliakov z dobre vykonanej a dokon- čenej práce. ZÁVER Na záver môžeme zhrnúť, že pri skúmaní unikát- nej žilinskej tlače sme ako autorov textov identi- fi kovali okrem Václava Elama, tlačiara, drevorez- bára a správcu Jednoty bratskej, aj ďalších dvoch autorov textov piesní, ktorí rovnako pochádzali z prostredia Jednoty bratskej. Išlo o tlačiara a au- tora duchovných piesní Jiřího Štyrsu a o pedagóga, fi lozofa a biskupa Jednoty bratskej Jána Amosa Komenského. K publikovaným textom piesní sme v kancionálovej literatúre našli aj melódie s no- totlačou (nápevy žalmov 50 a 81) z francúzskeho protestantského prostredia, ktoré sa tešili veľkej obľube nielen v protestantskej, ale i v katolíckej cirkvi viacerých európskych krajín. Identifi kovali sme aj melódiu českej ľudovej piesne s notáciou, ktorej nápev pochádza z 15. storočia, a je asi o sto rokov starší ako príslušný text zo 16. storočia v tla- či vydanej na Slovensku až o dvesto rokov neskôr (v 17. storočí). Nezodpovedanou otázkou zostáva meno autora textu a nápevu 4. piesne zo žilinského vydania kni- žočky Pjsně jarnj z roku 1683 od Alžbety Dádanovej , ktoré sa nám nepodarilo zistiť v žiadnom zo skúma- ných prameňov (pozri v Zozname literatúry vydania českých aj slovenských kramárskych, jarmočných a púťových piesní s označením nulového výskytu textu 4. piesne z  Jarných piesní ). Je možné, že pie- seň bola vytlačená v zbierke ľudových alebo tzv. kramárskych, jarmočných a púťových piesní, keďže nemá charakter duchovnej piesne, ale mohla byť aj súčasťou niektorého zo starších rukopisných alebo tlačených zborníkov tohto charakteru. Napríklad v poézii Adama Michnu z Otradovic nachádzame tematiku oslavy jarnej a letnej prírody v dvoch bás- ňach pod názvom Píseň času májového (s. 100 a 294) a v básní Na nové léto (s. 256), no tieto texty nie sú totožné s nami citovaným textom. Nenašli sme ich ani v barokovej skladbe Zdoroslavíček od nemeckého autora Friedricha von Spee v preklade Felixa Kad- linského. Hypoteticky by pieseň s podobným textom mohla byť publikovaná aj v niektorom z mnohých kalendárov určených na každodennú potrebu širo- kých ľudových vrstiev v Čechách, na Morave alebo na Slovensku, čo si vyžaduje ďalší výskum. Prikláňame sa k názoru, že zbierka Jarných piesní bola, usudzujúc podľa jej miniatúrneho formátu a relatívne malého počtu vytlačených piesní, určená na tzv. obchodné účely, na rýchly predaj na jarmo- koch a púťach pre čo najširšie publikum. Do úvahy prichádza i možnosť, že samotná tlačiarka bola zostavovateľkou tlače a že výber textov na hranici svetskej poézie urobila premyslene, aby boli ľuďom zrozumiteľné. Ako tlačiarka v podnázve tlače uviedla, „ piesne vydala na žiadosť a pre potešenie mnohých “. Túto in- formáciu nevieme bližšie objasniť. Kto boli tí „ mno- hí “, ktorí ju o vydanie piesní takéhoto charakteru žiadali? Vynára sa tiež otázka, či tlačiarka nezaml- čala mená autorov textu 2. a 3. piesne s úmyslom, aby si piesne protestantských autorov bez zábran kúpili aj katolícki veriaci. Bola totiž vytlačená v ob- dobí silnej rekatolizácie, keď bolo tlačenie evanjelic- kej literatúry zakázané. Zároveň je možné, že mená všetkých autorov piesní tlačiarka nemusela poznať. Rovnako nepoznáme odpoveď na otázku, prečo za- radila na záver (ona alebo niekto iný v tlači vydanej predtým?) k trom protestantským piesňam jednu pieseň z ľudového katolíckeho prostredia. Podľa svetského zamerania piesní oslavujúcich krásu jarnej prírody a jej ďalších ročných obdo- bí spojených s prácou na poliach, v sadoch a vo viniciach, so žatvou a zberom úrody, nevynímajúc ani radostné svätenie cirkevných sviatkov či smut- PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ 80 PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ

81 81 KNIŽNICA 3/2020 81 81 1 81 8 8 3/ 3 2 20 2 2 20 0 0 0 0 KN N KN NIŽ IŽ NI CA A né obdobie pôstu a odriekania, možno usudzovať, že témy týchto piesní boli blízke širokému okruhu ľudových vrstiev. Obyčajný chudobný človek alebo sedliak si ich mohol za pár drobných kúpiť, nosiť ich po celý rok so sebou vo vrecku a ich spievaním si uľahčovať a spríjemňovať namáhavú prácu či pre- konávať ťažkosti života, bez ohľadu na svoju konfe- sijnú príslušnosť. POZNÁMKY 1 SBS, 5. zv., 1992, s. 83 – 84. 2 Na stať Jána Mišianika ma upozornila doc. PhDr. Gabriela Žibritová, PhD., s ktorou sme rozoberali aj otázku, či by mohlo ísť o reedíciu českej tlače na Slovensku, ku ktorej sa autor prikláňal. Po spoločnom hľadaní a nulovom výskyte tlače v českých bibliografi ách sa prikláňame k názoru, že pravdepodobne nejde o reedíciu, ale skôr o tlač samostatne vydanú na Slovensku. 3 Pracovali sme s kópiou originálu zachovaného vo fonde OSzK v Budapešti, ktorú poskytla táto inštitúcia prostredníc- tvom svojho pracovníka Dr. Farkasa Gábora Farkasa pani doc. Gabriele Žibritovej, sign. RMK II. 1533. Vedeniu in- štitúcie a obidvom odborníkom vyslovujeme veľkú vďaku za poskytnutý digitalizát tlače aj za súhlas na publikovanie ukážok z neho. 4 Tlač evidujú aj bibliografi e Čaploviča, č. 2537 a Riznera IV. 97, podľa ktorého sa tento titul nachádzal okrem exem- plára zachovaného v Maďarskom národnom múzeu (MNM) aj v Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSSp), exemplár z MSSp je nezvestný; Knihopis 12 950a. 5 Pri každej piesni uvádzame len výber niekoľkých slôh – najprv pôvodný text 1. slohy vytlačený švabachom a prepísa- ný latinkou a za ním niekoľko slôh s doplnkami podľa súčasnej češtiny. 6 Napríklad české databázy Knihopis digital a Encyklopedie knihy , pozri Literatúra. 7 RMK II. 1533. 8 Za priezviskom Václava Elama je vytlačená skratka ., čo by mohlo znamenať prvé písmená názvu jeho geografi cké- Že ho pôvodu. Žiaľ, žiadny prameň sa tejto otázke nevenuje, preto zostáva skratka neidentifi kovaná. 9 S týmto významným kalvínskym teológom sa od čias svojich štúdií osobne poznal Karel st. zo Žerotína a až do svojej smrti s ním viedol korešpondenciu. 10 Nateraz nie je známe, či Strejc prekladal texty parafráz žalmov podľa pôvodného francúzskeho vydania, alebo podľa jeho neskoršieho prekladu do nemčiny od Abraháma Lobwassera (Lipsko 1573); druhá možnosť sa pre Strejcovu výbornú znalosť nemčiny zdá pravdepodobnejšia. 11 Knihopis eviduje viacero vydaní od č. 12 868. 12 Knihopis 17 528. 13 Pozri Knihopis 15 935. Niektorí ďalší jezuitskí autori odsúdili Strejcove žalmy ako heretické. Jezuita Koniáš však o nich v 1. vydaní tzv. Klíča – zoznamu heretických kníh píše, že by sa mohli polepšiť po malých úpravách, odsúdil iba pridávané modlitby a katechizmy, samotné texty žalmov nezavrhol, zrejme aj preto, že boli vernými citáciami biblic- kých textov. Až 2. vydanie Koniášovho Klíča ich už na základe záverov Tridentského koncilu označilo za heretické (ten striktne zakázal používať všetky pôvodné práce aj preklady náboženských spisov od heretikov). 14 Okres Třebíč, kraj Vysočina. 15 Lešno sa stalo centrom českých protestantov a tam fungovala aj tlačiareň s ďalšími tlačiarmi. Počas vypálenia mesta v roku 1656 však zhorela aj táto tlačiareň. 16 V tzv. Amsterdamskom kancionáli J. A. Komenského z roku 1659 je na s. 277 – 279 pieseň s podobným textom a s podobnou, čiastočne odlišnou melódiou s 37. slohami. Pieseň aj s notáciou je vytlačená pod č. B VIII. s nadpisom Historia pádu z přelstení Satanova. Gen(esis) 3 ; 1. verš má text: Probuď se každý živý, patř, a nebuď lenivý, velikých k poznání věcí chtivý. 17 Nápev piesne Probuď se v mysli věrný s textom 1. verša Pochvalmež Pana Boha za dobrodiní mnohá, jenž činí a v zlosti shovívá , mohol Kleych (Klejch) prevziať zo spevníka Johanna Gottfrieda Eichhorna, ktorý bol preložený z nemčiny do češtiny pod názvom Duchownj Zbranj Pokladůw wěčných Pokogjk slovenským evanjelickým farárom Michalom Lánim, vtedy exulantom v sliezskom Giebultówe (Gebhardsdorff e) a vydaný v Žitave u O. F. Hybnera v roku1683 v 12° formáte, s. 347. Knihopis 2218, ďalšie vydania v rokoch 1718, 1744, 1780. UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ KNIŽNICA 3/2020 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ K KN N KN

82 82 82 82 2 82 82 2 18 Knihopis č. 13 472 spresňuje v zátvorke s otáznikom meno tlačiara ako Jana Václava Šindlera a pridáva informáciu, že na ff . IVb sa nachádza text o tom, že pieseň sa spieva na všeobecnú sedliacku nôtu. „Pohůnkové neb zapenboři“ , ktorí orali alebo siali, ju spievali: Hau, hau, hau, chvaltež Pána Boha, wěrní robotníci. 19 Výskyt som overila v zdedenom rodinnom kancionáli po babičke vo vydaní z roku 1912, Senica: J. Bežo, ako pieseň č. 846. 20 Pozri Zoznam literatúry. 21 Do poznámky: Duraeus, Ján. Deo Duce Decades Dvae. V: Martin, SNK, sign. SD 2695/3. 22 KOMENSKÝ, J. A. Duchovní písne. Vyd. Antonín Škarka. Praha 1952, č. 108, s. 284, V. – XIII., 671. 23 Jáhly sú olúpané zrno z prosa. 24 Kyselo je pôstny odvar. 25 Žufníček podobne ako kyselo bol názov pre pôstne odvary, polievky a kaše. 26 Knihopis 17 631. 27 Drobné potočné ryby – bohatý rybolov. PRAMENE Písně duchovní evangelistské. Knihopis č. 12 868 a iné vydania. Pjsně jarnj. Wytisstěné w Žilině, v Alžběty Dádanky. Léta 1. 6. 8. 3. 16°.100 × 60 mm. Digitálna kópia. RMK II. 1 533, originálny exemplár pochádza z knižnice Juraja Ribayho, Čaplovič č. 2 537, Knihopis 12 950a, Rizner IV. 97. Žalmové neb Zpěwowé swatého Dawida, prel. Od G. S. Z. (= Jiříka Strejce Zábřežského). V Kralicích, v tiskárně Českých bratří, 1587. Knihopis 17 528. LITERATÚRA BÁLENT, Boris C. Banskobystrické púťové tlače. Martin: Slovenská národná knižnica, 1947. s. 38. Uvádza zoznam 490 púťových tlačí. Nulový výskyt textov z  Jarných piesní (ďalej len nulový výskyt). BENEŠ, Bohuslav. Poslyšte Písničku Hezkou. Kramářské Písně Minulých Dob. Praha: Mladá fronta, 1983. BENEŠ, Bohuslav. Světská kramářská píseň. Příspěvek k poetice pololidové poezie. Brno: Universita J. E. Purkyně, 1970. Capella Regia Musicalis – Kaple královská. Zost. V. K. Holan Rovenský. Praha 1693, s. 294 – 295. [online]. [cit: 2019-05- -10]. Dostupné na: https.//books.google.cz/ ČAPLOVIČ, Ján. Bibliografi a tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. Diel 2. Martin: Matica slovenská, 1984. FAJTLOVÁ, Kateřina. Problematika autorství duchovních písní v kancionálech 16. a 17. století. Blahoslavův Rejstřík a jeho pokračovatelé. Dizertační práce. Brno: Masarykova univerzita, Filozofi cká fakulta, 2016, č. 370 Probuď se , pôvodný autor Jiří Štyrsa. 1. vydanie Br 1541, MHB 615 [online]. [cit.2019-05-10]. Dostupné na: https://is.muni.cz./th/b0qu or./disertace_76gr.pdf FÚROVÁ, Mirka. Bible kralická a její tiskaři. In: Český bratr, 2013, č. 4. [online]. [cit. 2019-06-24]. Dostupné na: www. ceskybratr.cz/archives/3507 HOSTINSKÝ, Otakar. 36 nápěvů světských písní českého lidu z XVI. století. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1957, s. 30, č. 31, nototlač k piesni Stuoj, formánku, nehýbaj. Hymnorum Th esaurus Bohemicus [online]. Dostupné na: www.clavmon.cz/htb/ KEŘKOVSKÁ, Marta [rkp.]. Titulní listy a ilustrace Bible kralické šestidílné. Bakalářská práce. Vedúci práce Jan Royt, Univerzita Karlova v Praze, Katolická teologická fakulta, Ústav dějin křesťanského umění. Praha 2011, 119 s.  PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ PROM. KNIH. VLASTA OKOLIČÁNYOVÁ

83 KNIŽNICA 3/2020 83 83 83 83 8 83 3/ 3 2 20 2 2 20 0 0 0 0 KN N KN NIŽ IŽ NI CA A Knihopis českých a slovenských tisků od doby nejstarší až do konce VIII. století. Red. František Horák. Díl II. tisky z let 1501 – 1800. Část IX. Praha: Academia, 1967. Dostupné na: www.knihopis.cz KOMENSKÝ, Jan Amos. Duchovní písně. Zost. A. Škarka. Praha: Vyšehrad, 1952. KOPECKÝ, Milan. Kapka rosy tekoucí. Malý výbor z barokní poezie. 2. vyd. Brno: Blok, 1969. KOUBA, Jan. Slovník staročeských hymnografů. Praha: Etnologický ústav AV ČR, v.v.i., Kabinet hudební historie, 2017. Nulový výskyt. ISBN 978-8088081-13-5. MALURA, Jan. Písně pobělohorských exulantů 1670 –1750. Praha: Academia, 2010. ISBN 978-80-200-1836-6. MAŃKOMATYSIAK, Anna. Sliezske kancionále raného novoveku. Schlesische Gesangbücher 1525 – 1741. Wrocław 2006. In: Jahrbuch für Liturgik, 2006. [online]. Dostupné na: http://www.gesangbuch.org MINÁRIK, Jozef. Baroková literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava: SPN, 1984. MIŠIANIK, Ján. Reedície českých diel na Slovensku v 17. storočí. In: Slovenská literatúra: revue pre literárnu vedu , 1961, roč. 8, č. 1, s. 130 – 131. Bratislava: Slovak Academic Press, 1961. NĚMEČEK, Jan. Zpěvy XVII. a VXIII. století. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1956. Nulový výskyt. PODLAHA, Antonín. Rukopisní sborník Evermoda Jiřího Košetického In: Sborník historického kroužku, 1902, roč. 3, č. 2, s. 106 – 100. PUMPRLA, Václav. Knihopisný slovník českých, slovenských a cizích autorů 16. – 18. století. Praha: Kabinet pro klasická studia, Fú AV ČR, 2010. ISBN 978-80-254-7790-8. RIZNER, Ľudovít Vladimír. Bibliografi a písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. S pripojenou bibliografi ou archeologickou, historickou, miestopisnou a prírodovedeckou. Diel 4: P – R. Martin: Matica slovenská, 1932, s. 97. 8°. 12 n. l. MNM (Maďarské Národné múzeum). MSSp (Muzeálna slovenská spoločnosť). SEHNAL, Jiří. Nápěvy světských písní kramářských v 17. a 18. století. In: Acta Universitatis Palackianae VI, 1963, s. 275 – 286. SCHEYBAL, Josef V. Senzace pěti století v kramářské písni. Přízpěvek k dějinám lidového zpravodajského zpěvu. Hradec Králové: Kruh, 1991. ISBN 8070316241. Nulový výskyt. Slovenský biografi cký slovník. V. zv. R – Š. Martin: Matica Slovenská, 1992, s. 83 – 84. SMETANA, Robert a Bedřich VÁCLAVEK. České písně kramářské. Praha: Svoboda, 1949. ŠKARPOVÁ, Marie. Šteyerův Kancionál český – návrh českého hymnografi ckého kánonu. Vedúca práce Michaela Solei- man pour Hashemi. Dizertačná práca. Brno: Masarykova univerzita, Filozofi cká fakulta, 2006, č. 669 Probuď se , s. 804 aj s notáciou [online]. [cit. 2019-05-10]. Dostupné na: https://is.muni.cz/th/g8azu/ TICHÁ, Zdeňka. Adam Václav Michna z Otradovic. Vydáno k 300. výročí úmrtí A. V. Michny z Otradovic (asi 1600 – 1676). Praha: Melantrich, 1976. Nulový výskyt. Verše bolesti, posměchu i vzdoru. Z časové poesie lidové a pololidové 17. a 18. století. Vyd. a úvod Zdeňka Tichá. Praha: Nakladatelství ČSAV, 1958. Nulový výskyt. VOIT, Petr. Český knihtisk mezi pozdní gotikou a renesancí I. severinsko-kosořská dynastie 1488 – 1557. Praha: KLP, 2013, s. 128, 129. ISBN 978-80-86791-98-2. VOIT, Petr. Encyklopedie knihy I., II. Praha: Libri, 2007 – 2008 [online]. Dostupné na: encyklopedieknihy.cz UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ 83 KNIŽNICA 3/2020 UNIKÁTNA ŽILINSKÁ TLAČ K KN N KN

84 Introduction of the German writer, linguist and Slavist Th erese Alberti- na Louise von Jacob-Robinson (1797 – 1870), pseudonym Talvj, whose life theme were languages, literature and folk poetry of Slavic Nations. In the fi rst half of the 19th Century she translated Serbian national songs (Vuk Karadžič). In English and German language she has compiled and published historical overviews of languages, literature and folklore of the all Slavic Nations including the examples translated into English and German language. Th e Slovak Language and literature were also inclu- ded. Th e author of this study is focused on the refl ection of the work of Th erese von Jacob in the works of our contemporary writers: Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Alexander Boleslav Vrchovsky and Jozef Miloslav Hurban. Th e author gives us Štúrs review of her translation of Serbian national songs available. She draws attention to the publication of ex- cerpts from her work in the journal Hronka (1838) and in the Calendar of Žiwena (1852). Later, these were only rare mentions of Jaroslav Vlček in his history of Slovak Literature, a record in Rizners bibliography and a few marginal notes. Th e study is complemented by a rich note-taking apparatus, a bibliography of the work Talvj, a bibliography of literature about it, which is also a list of used and studied literature. Th e study is a contribution to the 150th anniversary of her death. Keywords : Talvj, Jacob Th erese Albertine Louise von Robinson, Slavs, Slavic languages, Slovanian literature, folk literature, Kollár Ján, Štúr Ľudovít, Šafárik Pavol Jozef, history of Slovak literature, compilation, ethics of professional work TALVJ A SLOVANSTVO V ZRKADLE DEJÍN SLOVENSKEJ LITERATÚRY 1. časť PhDr. Anna Jónásová [email protected] KNIŽNÁ KULTÚRA

85 KNIŽNICA 3/2020 KN V apríli 2020 uplynulo 150 rokov od smrti Th erese Albertine Louise von Jacob-Robinson, nemec- ko-americkej lingvistky, slavistky, prekladateľky a literátky. Určite je to vhodná príležitosť na to, aby sme si pripomenuli ženu, ktorá svoj nevšedný zá - ujem o slovanské jazyky korunovala pozoruhod- nými publikáciami, najmä prekladom srbských ľudových piesní a prehľadnou príručkou o dejinách slovanských jazykov a literatúre s príkladmi ľudovej poézie jednotlivých národov. Autorku, ktorá zaujala najmä svojím netradičným pseudonymom, si treba všimnúť tým skôr, že v bib- 1 liografi ách prameňov k dejinám slovenského jazyka a literatúry jej meno chýba, hoci slovenskí súčasníci o nej vedeli a okrajovo ju vo svojich prácach spo- menuli. V kontexte historických prameňov o Slo- 2 vensku takisto chýbajú zmienky o nemecky píšucich ženách a ich snahách predstaviť nemeckým vzde- 3 lancom prvej polovice 19. storočia marginalizované slovanské národy (medzi nimi aj Slovákov) prostred- níctvom ich reči, literatúry a ľudovej slovesnosti. Život a tvorbu Talvj stručne sprístupňuje Wikipé- dia (v nemeckom, anglickom a maďarskom jazyku) a informujú o nej aj nemecké a americké encyklopé- die a prehľady vzdelaných a tvorivých žien. Zastúpe- né sú tiež recenzie a hodnotenia týkajúce sa jednot- livých diel. Bola aj témou niekoľkých dizertačných prác. 4 Bibliografi e prinášajú nielen záznamy jej kníh a značný počet dobových ohlasov na ne, ale i výsled- ky komparačných hodnotení jej všestranných edícií z pera srbských a slovinských literárnych vedcov. 5 Novšie publikácie dokazujú, že život a tvorba Talvj na svoju priateľku. poskytujú materiál na viacrozmerné, nie iba literár- ne aspekty hodnotenia. Málokto zaregistroval, že 6 k storočnici jej narodenia drobnú brožúrku o živote a diele tejto pozoruhodnej ženy spracoval a v Bratislave pod názvom TALVJ (1797 – 1870) vydal Dr. Ludwig Wagner. Toto prehľadné dielko som s prekvapením našla v zozname použitej literatúry v dizertácii americkej autorky Irmy Elisabethy Voigt a v dizertácii Milana Čurčina. 7 ŽIVOTOPIS Th erese Albertine Louise sa narodila 26. januára 1797 v Halle v rodine profesora Ludwiga Heinricha von Jacoba, fi lozofa, politológa a ekonóma. Mala dve staršie sestry a brata. V čase ohrozenia Nemec- ka napoleonským vojskom sa rodina v roku 1806 presťahovala do Charkova, kde jej otec pôsobil ako univerzitný profesor. Dobrovoľný azyl nebol pre malé dievča najľahším obdobím. V roku 1840 napísala vlastný životopisný medailón pre Brockhauzische Conversations – Lexicon , v ktorom priznala, že silné pocity vlastenectva a obáv o osud vlasti v nej vyvolá- vali ľútosť, hnev a slzy. Jej prvou múzou bol smútok. Absencia rovnocennej detskej spoločnosti spôso- bila, že z Th eresy vyrastalo vážne, utiahnuté dievča. Začala intenzívne čítať knihy a pomocou nich sa vzdelávať. Siahala po vážnej literatúre určenej dospe- lým a jej hlad po poznaní a vzdelaní bol taký domi- nantný, že už ako dieťa využívala služby univerzitnej knižnice. Čítala romány, memoáre i cestopisy a ob- ľubovala najmä historické knihy. Dvojdielnu Teóriu krásneho umenia od Johanna Georga Schultzera si 8 v tom čase takmer celú opísala. Učila sa aj jazyky. Tieto činnosti významne ovplyvnili jej ďalší tvorivý život. Keď sa jej otec stal štátnym radcom cára Alexan- dra, rodina sa v roku 1810 presťahovala do Petrohra- du. Th erese už v Charkove citlivo vnímala ľudovú slovesnosť, najmä elegické tóny slovanských piesní a dychtivo sa učila po rusky, aby porozumela ich tex- tu. Bol to dobrý základ pre to, aby neskôr spoznala, pochopila a reprodukovala „ najkrajšie a najzložitej- šie zo všetkých slovanských básní, piesne Srbov “. 9 Začala písať básne. Bez akýchkoľvek vedomostí o metrike a prozódii prenášala svoje pocity do ver- šov, pričom napodobňovala verš Schillerovej poé- zie. V tom čase napísala veľa listov imaginárnemu, o niekoľko rokov staršiemu dievčaťu, ktoré povýšila Aj v Petrohrade sa intenzívne venovala samo- vzdelávaniu a okrem ruštiny sa učila klasické jazyky. Zaujímala sa tiež o anglosaské a škandinávske jazyky a neskôr k nim pridala francúzštinu a španielčinu. Prirodzene inklinovala k ďalším slovanským jazy- kom, najmä k srbčine. V roku 1816 sa rodina vrátila do Nemecka. Žili v Halle, kde otec prijal miesto univerzitného profeso- ra. Th erese písala básne, niektoré uverejnila v  Aben- dzeitung pod pseudonymom Reseda. V roku 1822 preložila novely Waltera Scotta Old Mortality Black a  Dwarf , no vzhľadom na vtedajšiu situáciu vyšli opäť pod mužským pseudonymom Ernst Berthold. Pre li- terárne časopisy napísala niekoľko recenzií, väčšinou koncipované ako „ listy jednej fraucimerky “. Medzi- tým sa usilovne učila po latinsky. Vďaka kontaktom vplyvného otca sa bližšie spoznala s Alexandrom V. Humboldtom, Jernejom TALVJ a slovanstvo v zrkadle dejín slovenskej literatúry

86 Kopitarom, Vukom S. Karadžičom a s jeho dcérou Minou, s Jacobom Grimmom, no najmä s Johan- nom W. Goethem, ktorý ju povzbudil k preloženiu Karadžičových srbských ľudových piesní. 10 V takomto intelektuálnom prostredí sa formovala na „ bytosť, ktorá má srdce ženy, ale mozog muža “ (J. W. Goethe). Rakúsky spisovateľ a dramatik 11 Franz Grillparzer, ktorý v tom čase navštívil Goe- theho, vo vlastnom životopise opisuje takýto obraz: „ Večer som išiel ku Geothemu. Bolo tam už 27 ľudí, ktorí sa zhromaždili v obývacej izbe a čakali na pána tajného radcu. Keď som zbadal medzi nimi istého H. Jacoba a jeho dcéru, ktorá bola mladá a krásna, a ako bola krásna, tak bola aj talentovaná, stratil som plachosť a pri rozhovore s touto najmiernejšou mladou ženou som takmer zabudol, že som v dome Goetheho… “ Aj Amo Dusini spomína túto epizó- 12 du v knihe venovanej životu Grillparzera a dodáva: „ Táto krásna a vzdelaná žena neskôr získala literárnu povesť pod menom Talvj. Bola to Th erese Albertina Jacob, dcéra berlínskeho profesora fi lozofi e. Neskôr povedala Emilovi Kuhovi, že v ten večer na ňu uro- bil Grillparzer taký silný dojem, že by sa bola určite zamilovala, keby vtedy tak skoro neodišla. “ Napriek 13 svojim nesporným prednostiam zostala po celý život vážna, skromná, nesmierne pracovitá, „ dobre infor- movaná spisovateľka a pohotová svedkyňa doby “. 14 Th erese bola už vtedy presvedčená, že jej talent neuspokojí len písanie umeleckej literatúry. Jej hlav- né záujmy spočívali v širších oblastiach ľudskej kul- túry: jazykovo aj teritoriálne. Dokázala to na ženu tých čias dosť nezvyčajným sústredením sa na rôzne jazyky, medzi nimi aj na jazyky, literatúru a slovesný folklór slovanských národov. Po stretnutiach s Vu- kom Karadžičom a spoznaní jeho zbierky srbských ľudových piesní ich výberovo preložila a vydala pod názvom Volkslieder der Serben. Metrisch über- setzt und historisch eingeleitet von Talvj. 2 Bände (1823, 1826). Tu prvý raz použila ako pseudonym akronym Talvj. Svojmu priaznivcovi, veľkému bás- 15 nikovi Goethemu venovala v úvode prvého zväzku báseň, v ktorej ho nazvala „ kráľom ríše krásy “. Tomu- to dielu sa budeme venovať neskôr. V roku 1825 na podnet otca zozbierala svoje staršie práce a pripravila ich do tlače. Tri poviedky vyšli knižne pod názvom Psyche , ďalšie publikovala v časopise Morgenblatt a v  Almanach für Liebe und Freundschaft . Mladá Th erese sa musela v mladom veku pomer- ne v krátkom čase vyrovnať so stratou sestry (1823) aj obidvoch rodičov (otec zomrel v roku 1827 a mat- ka v roku 1829). V tom čase sa zoznámila s 32-roč- ným americkým profesorom teológie, klasickým fi lológom a literátom Dr. Edwardom Robinsonom, ktorý od roku 1826 hosťoval postupne na univerzi- tách v Göttingene, Berlíne a v Halle. V roku 1827 sa Th erese a Edward zasnúbili a v roku 1828 zosobášili. Bola jeho druhou manželkou. Vďaka svojmu vzdela- niu, intelektu a tvorivosti s ním prežila život napl- nený láskou, vzájomnou podporou, pochopením a pomocou, a to nielen v rodine, ale aj v literárnej a vedeckej práci. Po absolvovaní poznávacích pobytov vo Švajčiar- sku, Francúzsku a v Taliansku sa manželia Robinso- novci v roku 1833 presťahovali do Ameriky. V čase adaptácie na novú krajinu, keď si Th erese myslela, že sa úplne vzdá písania, sa k nej dostalo viacero pozitívnych recenzií na jej srbské piesne. Ako píše Elizabeth Pribič, jej preklad sa dostal za oceán už v roku 1827 a vzápätí sa objavila jeho recenzia. Znova sa naplno oddala literárnej tvorbe v presved- čení, že ako humanitárny kompas z Európy prispeje ku Goetheho želaniu nastoliť univerzálnu toleranciu medzi rôznymi kultúrami sveta. Th erese prežila v Amerike s krátkym prerušením tridsať rokov. Do jej profesionálneho životopisu pribudli vedecké lingvistické, historické, etnografi c- ké, prekladové aj literárne práce, ktoré obyvateľom Nového Anglicka približovali literatúru jej vlasti a ďalších európskych národov. Irma Elisabeth Voigt v precíznej a poctivo spra- covanej biografi ckej dizertácii (1911) veľmi detailne spracovala „americké obdobie“ Th eresy a zhod- notila každé jej dielo, aby mohla konštatovať: „ ... k zoznamu Nemeckoameričanov, ktorí Američanom poskytli nielen interpretáciu kultúry svojej vlasti, ale aj službu svojho talentu a osobnosti, malo by sa pridať aj meno pani Robinsonovej. Je skutočne zvláštne, že sa to neuznáva, pretože jej pracovná oblasť bola široká, jej talent horlivý, jej postoj k životu skutočne sympatický. Od začiatku aktívnej kariéry v roku 1830 po rok 1864, keď sa natrvalo vrátila do Nemecka, spájala svoju energiu a záujmy so záujmami krajiny svojho manžela, pričom sa nebadane zúčastňovala na kultúrnom vývoji mladej republiky prostredníctvom množstva pozoruhodných diel… Pritom s politikou nemala nič spoločné ,“ dodáva autorka. Hoci upred- nostňovala sústredenú prácu v samote pred spo- ločenským životom, v Andoveri, Bostone a v New Yorku sa spoznala s významnými vzdelancami, lite- rátmi a predstaviteľmi spoločenského života, ktorí si ju vážili a vysoko hodnotili jej diela. PhDr. Anna Jónásová

87 KNIŽNICA 3/2020 KN Intelektuálna produkcia Talvj bola bohatá a rôzno- rodá žánrovo i tematicky. V Amerike pokračovala vo vedeckom výskume, dokončila rozpracované diela a vyberala si nové témy odborných prác a prekladov. „ Vzhľadom na jej vedomosti, oduševnenie a horlivosť vlastné skôr nemeckému profesorovi a vďaka ženskej intuícii a citlivosti bolo zjavné, že má na toto štúdium predpoklady. “ Venovala sa napríklad jazyku Indiá- 16 nov, osídľovaniu Ameriky, otázke kolonizácie Nového Anglicka, prisťahovalcom, ruským Slovanom, poézii južného Francúzska, jazykom a literatúre Slovanov, škótskej národnej balade Ossian aj koloniálnej politike na Kaukaze. Od apríla do júla 1834 publikovala v štvrťroční- ku Th e Biblical Repository texty z pripravovaného diela o slovanských jazykoch a literatúre. V tomto 17 periodiku publikovala aj niekoľko prekladov a hod- notení nemeckých diel, čím prispela k poznaniu nemeckej literatúry na americkej pôde. Historický pohľad na slovanské jazyky, ktorý bol podobne ako predchádzajúci text iba úryvkom z pripravovanej práce o ľudovej poézii, napísala aj pre North Ameri- can Review (1836). 18 Kým Edward Robinson absolvoval študijné poby- ty v Palestíne, dva razy pobudla v Nemecku – najprv v rokoch 1837 – 1840 a potom v rokoch 1850 – 1852. Aj tu usilovne pracovala. Do nemčiny preložila mocenských štruktúr, ale na druhej strane sa stávali významné dielo svojho manžela Biblical Researches of Palestine a v Lipsku vydala publikáciu o nemec- kých ľudových piesňach pod názvom Pokus o histo- rickú charakteristiku ľudových piesní germánskeho národa s prehľadom piesní neeurópskych národov . 19 Je pravdepodobné, že do Ameriky sa vrátila s množstvom poznámok, výpisov a publikácií, ktoré jej poslúžili ako pramene pri písaní ďalších diel. (Chronologický súpis jej knižne vydaných prác uvá- dzame na konci 2. časti príspevku. 20 ) Manželia Robinsonovci mali údajne tri deti. Syn 21 Edward vstúpil po skončení vojenskej kariéry do diplomatických služieb. Po smrti otca (1863) sprevá- dzal matku, ktorá sa v roku 1864 natrvalo vrátila do Nemecka. Tu žila najprv v Baden-Badene a potom v Berlíne, Karlsruhe a Hamburgu, kde po krátkej chorobe 13. apríla1870 zomrela. Nekrológ uverejnil časopis Pražský denník . Edward Robinson ako ge- 22 nerálny konzul Spojených štátov amerických pôsobil v Štrasburgu a Hamburgu. Zomrel v roku 1894. Dcéra Mary bola klaviristka, skladateľka a editorka zborníka matkiných noviel. Zomrela v New Yorku v roku 1906. O údajnom treťom synovi nie sú v lite- ratúre nijaké správy. PREKLAD SRBSKÝCH NÁRODNÝCH PIESNÍ A ŠTÚROVA KRITIKA Prvú polovicu 19. storočia v Európe charakterizo- vali významné politické, spoločenské a národnost- né pohyby. K životu sa hlásili nové ekonomické a spoločenské sily, ktorým už nevyhovoval feudálny spôsob hospodárstva a snažili sa o radikálnu zmenu usporiadania spoločenského života. Národy, ktoré pociťovali existenčný útlak, biedu a nerovnoprávne postavenie, sa začali prebúdzať a uvedomovať si, že nastáva historická príležitosť zmeniť svoju situáciu, pokiaľ išlo o národnú existenciu a identitu i zlepše- nie životných podmienok, kultúry a vzdelanostnej úrovne ľudu. Situácia vyústila do revolúcie, ktorú Pavol Jozef Šafárik charakterizoval jednou vetou: „ Zem sa chveje pod hnutím národa. “ 23 Na čele týchto snáh stála mladá generácia vzde- lancov, ktorí začali kultivovať národné jazyky, písať v reči ľudu a dvíhať povedomie o starobylosti svo- jich národov poukazovaním na hrdinské obdobia z národných dejín. Refl ektovali osvietenské a obro- denecké úsilia svojich predchodcov, ktoré boli na jednej strane konfrontované s odporom vtedajších zdrojom formovania nových ideových a estetických ideálov. Tie sa naplno transformovali do oblasti kul- túry a literatúry a zásadne menili jej obsah a formál- ne i tvorivé postupy. „ Rozvíjalo sa aj nové chápanie dejín. Pre defi níciu národa na etnickej báze (odlišnej od starej predstavy zemského patriotizmu) sa domi- nantným znakom , ba až synonymom, stal jazyk. “ 24 Vzorom pre spisovateľov už nebola antika, ale ľudová slovesnosť. Bohatým zdrojom ich tvorby boli najmä ľudové piesne, ktoré viedli vzdelancov k sú- stredenej zberateľskej činnosti a vydávaniu zbierok národných piesní. Klasicizmus vystriedalo obdobie literárneho romantizmu. Éra romantizmu charakte- rizovaná príklonom k reči, piesňam, poézii a epike ľudu, ktorá sa v národoch stáročia tvorila a tradova- la, mala svojich prirodzených predchodcov a učite- ľov v prechodnom období preromantizmu. Nevyčerpateľné a nepoznané bohatstvo ľudovej tvorivosti ponúkli svetu najmä slovanské národy. U nás k tomu prispeli najmä Pavol Jozef Šafárik a Ján Kollár a neskôr samostatne Ján Kollár mohut- ným dielom Národnie spievanky . Na nich nadvia- zali mladí národovci, predovšetkým Ľudovít Štúr, 25 ktorý mal okrem znalostí slovenských piesní hlboké TALVJ a slovanstvo v zrkadle dejín slovenskej literatúry

88 vedomosti aj o slovanskej piesňovej poézii, najmä ľudových piesňach Srbov. Jeho zásluhou ovplyvnila ľudová slovesnosť tvorbu celej štúrovskej generácie básnikov a prozaikov. Ľudové piesne našich „pobratimov“ Srbov našli svojho zberateľa v osobe reformátora srbského jazy- ka Vuka S. Karadžiča. Po prvých edíciách srbských piesní (Viedeň 1814 – 1815) vydal v Halle (1823 – 1824) štyri zväzky Srbských národných piesní . Jeho 26 dielo, ako aj osobná prítomnosť v Nemecku spôsobi- li, že o srbskej ľudovej poézii, najmä o možnostiach jej prekladu do nemčiny, sa živo diskutovalo. Táto téma bola v nemeckom literárnom prostredí prítom- ná niekoľko rokov a zapĺňala obsah korešpondencie aj medzi takými osobnosťami, ako boli Johann W. Goethe a Jacob Grimm. Už sme spomenuli, že mladá Th erese sa popri otcovi dostala do intelektuálnych kruhov a ako žena nenápadne presviedčala mužských literátov o svojom intelekte, šírke vedomostí a talente. Keď sa stretla s Vukom Karadžičom a s jeho zbierka- mi srbských národných piesní, bola pripravená na prácu, ktorá zásadne ovplyvnila jej život a etablovala ju do prvej línie literárnej spoločnosti nielen v Ne- mecku. Stalo sa to aj vďaka podpore jazykovedca, knihov- níka a zberateľa ľudových rozprávok Jacoba Grim- ma, ktorému sám Karadžič napísal: „ Ste najväčším šťastím pre naše piesne, pre náš jazyk a našu litera- túru. “ Talvj sa o srbských piesňach totiž dozvedela 27 z Grimmových recenzií a rozhodla sa uviesť ich do nemeckej literatúry. A bol to práve Grimm, kto sprostredkoval Karadžičovi a neskôr Th erese náv- števu u veľkého básnika. Th eresa však navštívila Goetheho vo Weimare už v roku 1824 a odvtedy sa jej meno častejšie objavovalo i v jeho denníkoch. 28 Druhý raz bola vo Weimare v spoločnosti svojho otca v roku 1826. Po rannom rozhovore s Goethem boli pozvaní na večerný „veľký čaj“. Tam sa stretla aj s rakúskym spisovateľom Franzom Grillparzerom. Živý záujem a podpora Goetheho posilnili jej zámer a po jeho odporúčaní sa pustila do preklada- nia výberu srbských piesní, ktoré uzreli svetlo sveta v dvoch zväzkoch. 29 Goethe, ktorý Th eresu od začiatku podporoval, sa v januári 1825 vyjadril, že pre srbské piesne bolo veľ- kým šťastím, keď ich dostala do rúk práve žena. „ Te- ším sa z tejto intelektuálky z Halle, ktorá nás uviedla do srbského sveta s mužsky silnou mysľou. Básne sú vynikajúce! Sú medzi nimi také, ktoré sú hodné umiestnenia vedľa Piesne piesní, a to veľa znamená! “ 30 Napriek intenzívnemu tútorstvu obidvoch velikánov vtedajšej nemeckej literatúry nebola práca na pre- kladoch Karadžičových srbských piesní jednoduchá. Th erese s nimi preto často korešpondovala, posielala im ukážky a diskutovala o výbere piesní a ich zara- dení do zbierky. Hoci bola mladá, tvrdohlavo si pre- sadzovala napríklad baladu o Markovi Kraljevičovi, ktorú Goethe neodporúčal. Napokon ju zaradila až do druhého zväzku. Vydanie prekladov srbských ľudových piesní bolo udalosťou nielen v Nemecku. Grimm, ktorý dispo- noval väčšou empatiou k jazyku originálu, mal rôzne námietky, no Goethe hodnotil preklady ako celok kladne. Jeho „ … srdečný a živý záujem bol skutočne hlavným faktorom pri zabezpečení okamžitej priazne, s akou sa kniha stretla. “ Preklad spomenul v eseji, 31 ktorá vystihovala postoj veľkého básnika k ľudovej slovesnosti tohto slovanského národa. Po vyjdení prvého zväzku napísal: „ V tomto okamihu nemohlo byť nič príjemnejšie ako to, že žena so zvláštnymi vlastnosťami a talentom, ktorá pred pobytom v Rusku vôbec nebola oboznámená so slovanskými jazykmi, rozhodla sa venovať srbskému s najvyššou dôsled- nosťou a aktivitou. Preložila veľké množstvo básní … a zhrnula ich v jednom oktávovom zväzku, ktorý je potrebný na oboznámenie sa s týmto vynikajúcim ty- pom poézie. “ Ďalej uviedol, že Talvj „ 32 produkty ľudu zhromaždila do masy, ktorá sa stala jej odrazovým mostom do budovy svetovej literatúry. “ Preklady mali vďaka Goetheho priaznivému hodnoteniu veľký úspech. Vyvolali živé debaty vo vzdelaných kruhoch, bolo im venovaných mnoho recenzií a reklám a u viacerých autorov iniciova- li túžbu spoznať reč, dejiny a mravy hrdinského, výnimočného a nedoceneného srbského národa a chuť prebásniť jeho piesne do svojho jazyka. Podľa predlohy Talvj ich do francúzštiny preložila Élise Voiart a do angličtiny John Bowring. Do nemčiny nanovo prebásnil najmä „ženské“ piesne Peter von Goetze (dedikoval ich ruskej cárskej Výsosti Hele- ne Pavlovne) a český rodák Siegfried Otto Kapper, ktorý ocenil dva aspekty, a to Goetheho hlboké precítenie poetického živlu srbských piesní a u Talvj ich rozsiahlu a hlbokú vecnú znalosť. Títo autori sa na jej predlohu odvolávajú, resp. svoje preklady po- rovnávajú s jej prácami. Vlna nadšenia pretrvávala, 33 dostala sa až za oceán a po desiatich rokoch sa jej srbské piesne dočkali druhého vydania. 34 Etapu tvorby prekladu, diskusie a polemiky o presnosti pretlmočenia, o vystihnutí ducha jednot- livých piesní a o dodržaní formálnych prozodických PhDr. Anna Jónásová

89 KNIŽNICA 3/2020 KN vlastností srbčiny v nemeckej verzii na základe vzá- jomnej korešpondencie, denníkov a publikovaných ohlasov všetkých zainteresovaných spracoval srbský básnik Milan Čurčin v dizertácii v roku 1904. Th ere- se von Jacob a jej prekladom venuje podkapitolu b) Goethe a Talvj (s. 130 – 187). Preklady hodnotí s pri- rodzeným časovým odstupom, s vycibrenou znalos- ťou zákonitostí obidvoch jazykov a s nevyhnutnou kritickou optikou. Je to precízna vedecká analýza, ktorá vychádza z hlbokého poznania Karadžičových originálov a spôsobu, akým sa prekladateľka zmoc- nila ich obsahu a formy. Napriek tomu, že preklady sa realizovali za „ potlesku Goetheho “ a prekladateľka sa snažila vystihnúť čistotu, sviežosť, prirodzenosť a nádhernú čarovnosť Karadžičovej predlohy, autor dizertácie nachádza v preklade nepresnosti a vý- znamové odchýlky. Čurčin ich považuje za svojvoľné a podľa neho svedčia o nepochopení pôvodného textu. Preto sú niektoré preklady opisné a rozvláčne a zaostávajú za originálom. Dokonca spochybňuje básnický talent prekladateľky. „ Talvj bola praco- vitá a zručná, no nemala poetický talent, ktorý by jej dovolil vyjadriť vznešené duchovné útvary v jej materinskom jazyku. Pomoc pri tejto úlohe jej možno poskytnúť, no talent jej nemôže dať nikto. “ 35 V tomto sa rozchádza s názorom Goetheho, ktorý aj v prípade srbských piesní považuje nemecký jazyk za veľmi vhodný na preklad ľudovej poézie z tohto slovanského jazyka. „ Na tento účel je obzvlášť vhodný nemecký jazyk; všetky idiómy ľahko sleduje, vzdáva sa tvrdohlavosti a nebojí sa, že nezvyčajné, neprípustné riešenia budú vyčítané; vyzná sa tak dobre v slovách, slovných formáciách, frázach a vo všetkom, čo môže patriť do gramatiky a rétoriky, že aj keď niekto chce obviňovať našich autorov z presadzovania vlastnej čudnosti, dá sa predpokladať, že preklad sa priblíži k originálu. “ 36 Preklad srbských piesní do nemčiny si všimol aj Pavol Jozef Šafárik, ktorý na malom priestore zhodnotil nielen obsahovú stránku, ale i prozodické zvláštnosti originálu, ktoré prekladateľka dodržala aj v nemčine: „ Všetky plody doterajšieho srbského básnictva sa delia, okrem niekoľkých rýmovaných i prózou napísaných hier, na národné piesne a ódy. Tu treba uviesť tie nádherné spevy všetkých druhov, ktoré pán Stefanović uverejnil v Lipsku r. 1823 v troch zväz- koch a Talvj preložila ich časť, … ktoré však úplne zozbierané tvorili by viac ako tucet zväzkov. Všetky tieto spevy sú nerýmované, ale nie bez rytmu, ako to dokazuje pravidelne dodržiavaná cenzúra v 2. stope v desaťslabičnom, podľa počtu prstov na päť stôp roz- delenom najstaršom slovanskom epickom verši, ktorý nachodíme i v českých zlomkoch i v ruských ľudových spevoch. “ 37 Ako uvidíme neskôr, Šafárik poznal aj ďalšie práce Talvj, najmä tie, v ktorých sa v čo najväčšej možnej miere opierala o jeho diela, dokonca s podozrením na značnú kompiláciu štruktúry i obsahu textu. Bol tu aj ďalší Slovák, ktorý si všimol preklady srbských piesní. Dvadsaťtriročný Ľudovít Štúr, znalec srbskej národnej poézie, sa s nimi zoznámil počas štúdií v Halle (1838 – 1839) a v pražských Květoch uverejnil recenziu, v ktorej zhodnotil klady a mínusy práce vzdelanej Talvj. Štúr hodnotil prvé 38 vydanie z roku 1825, hoci v roku 1835 bolo známe už aj ich druhé vydanie. Prekvapuje, že zahraniční autori tento Štúrov pohľad na preklady Talvj nepo- znali, resp. v dobových prácach sa jeho meno v tejto súvislosti neobjavuje. U nás si ho všimol Jozef Miloslav Hurban, kto- rý ho svojsky interpretoval v Štúrovom životopise. Jaroslav Vlček v roku 1923 spomenul recenziu v pia- tej časti Dejín literatúry slovenskej Spevci vrstovníci : v duchu prostonárodnom Počas hallských štúdií . „ Štúrov názor na prostonárodné básnictvo slovanské ešte sa prehĺbil. V posúdení dielca panej Talvj ,Volks- lieder der Serben‘, vydaného v Halle r. 1825 (Kvety 1839), Štúr nielen zavracia mylné mienky nemeckej spisovateľky dobroprajnej Slovanom, lež i proti zá- padníckej precibrenosti citovej a prepiatosti fantázie dôraz kladie na zdravú prostotu a priamosť piesne slovanskej. “ 39 Štúrova recenzia bola neskôr publikovaná v sú- bornom vydaní jeho diela v časti Posudky a recenzie , naposledy v rámci projektu Zlatý fond. sme.sk. Tu bola doplnená podrobnými poznámkami a vysvet- livkami. 40 V úvode recenzie Štúr predstavuje preklad srbských piesní, ktorý bol adresovaný nemeckému obecenstvu. Vysvetľuje, že nemá poruke Karadži- čov originál, preto sa pri posudzovaní presnosti prekladov spolieha na svoju pamäť. Mnohé srbské piesne totiž poznal naspamäť. Vzápätí vyjadruje nespokojnosť s opisom „ dejepravy srbskej “ v úvode prvého zväzku. Považuje ho za „ zbúchaný “, ne- pravdivý prehľad bludných domnienok o dejinách Srbov a vôbec Slovanov. Viaceré tvrdenia o krutosti Slovanov vyvracia porovnávaním s dejinami Ger- mánov a pripája príklady z ich dejín. V podobnom tóne posudzuje úvod k druhému zväzku, kde vy- svetľuje mylnú interpretáciu mravov, hlavne srb- ských svadobných obradov. V tejto časti Štúr jasne TALVJ a slovanstvo v zrkadle dejín slovenskej literatúry

90 deklaruje svoj konzervatívny názor na postavenie slovanskej ženy ako podriadenej mužovi, čo podľa neho zaručuje šťastie a blaho v rodine. Neodpustil si ani kritiku módnych trendov šíriacich sa z cudzi- ny, ktoré narušujú prirodzený poriadok v slovan- ských rodinách. Spomína najmä názory emanci- pačných anglických a francúzskych ženských hnutí (simonistky), ktoré môžu našom prostredí môže plodiť iba nešváry a neresti. Štúr mal vážne námietky aj k chápaniu jazyka, k chybnému vysvetľovaniu niektorých výrazov a nepochopeniu ich preneseného významu. Je však zhovievavý, gramatické omyly „ pani prekladateľke odpúšťame, pripisujúc to ženskej slabosti “. Napriek vysloveným kritickým výhradám vyjadruje prekla- dateľke vďačnosť za prelomenie všeobecnej nevšíma- vosti k ľudovým dielkam iných národov a jej dielo považuje za hlas spravodlivosti. Rok nato v stati Zásluhy Slovanov o európsku civi- lizáciu Štúr nazýva Th eresu „ znamenitou pani “: „ Čo však najutešenejšie rozkvitá dosiaľ u Slovanov, to je pole básnictva, prirodzený to dôsledok kvitnúcej fan- tázie a hojnosti citov, vlastných tomuto národu. Zna- menitá schopnosť Slovanov k básneniu neprejavuje sa istotne nikde lepšie ako v ich nevinných, ľúbezných, dôvtipných, tu lásku, tu nešťastie, tu hrdinskosť a veľ- ké skutky pradedov ospevujúcich piesňach, o ktorých veľkej hodnote najmä veľký Goethe a znamenitá pani Talvj vo svojom preklade srbských národných spevov a inde sa tak krásne boli vyslovili. Ak toto vieme a ak uvážime, že tieto piesne sú u všetkých slovanských ná- rodov zdomácnené, právom môžeme slovanský národ veľkým básnikom nazvať. “ 41 Štúrov postoj k vlne obľúbenosti srbských ľu- dových piesní v nemeckom intelektuálnom pro- stredí nemohol chýbať v jeho životopise z pera Jozefa Miloslava Hurbana, jeho blízkeho súpút- nika. Komentuje obsah recenzie, Talvj zaraďuje 42 k dobrosoľským učencom, ktorí prajú Slovanom. 43 „ V konverzáciách týchto prišla na stôl i Tereza Amália Louisa Jakob, spisovateľka nemecká, ktorá 44 pod pseudonymom ‚Talvj‘ so zvláštnym zaľúbením písala o Slovanoch a menovite vydala bola v Halle 1825 dva diely srbských národných piesní pod titu- lom ‚Volkslieder der Serben, metrisch übersetzt und historisch eingeleitet von Talvj‘. To bola v nemeckej literatúre udalosť, s ktorou pred Štúrom chlúbievali sa profesori dobrosoľskí. Štúr nám zdelil výsledok týchto konverzácií v Prílohe ku ‚Kvetom‘, ročníku 1839, č. XIV. z 11. júla. Zásady a náhľady tam vy- slovené majú u serióznych Slovanov i dnes, navzdor haraburdáctvu literárnych pobehajov, svoju velikú cenu a platnosť. Už ten článok, keby sa kritikastrom tým chcelo čítať v starších knihách, mohol by im byť mocným dôkazom proti všetkým posudzovateľom povrchným, Štúrovi akýsi neplodný idealizmus a cu- dzotársky hegelizmus podstrkujúcim alebo pripisujú- cim a nehľadiacim na pôvodnú hĺbku jeho vlastných dobre oprávnených názorov. “ 45 Hurban v tomto tóne pokračuje ďalej a rozvíja najmä Štúrove odmietavé názory na mravy a na snahy cudzokrajných propagátorov rovných ob- čianskych práv mužov a žien, čo v našej spoločnosti bude spôsobovať „ len zmätky a rušenie blaha domá- ceho “. S odstupom 42 rokov od publikovania recen- zie Hurban rigorózne oznamuje, že Štúrove varovné slová sa napĺňajú, lebo „ národy zachvátila bohapustá zženštilosť “. „ Každá ušpinená devečka myslí na veľ- komožnú a bedár chlebíka žiadostivý cifruje si žienku do hodvábu a talmi zlata, a slečinka z trochy majetku pafá cigarety a vydrichmáva… “ Až takéto ďalekosiahle asociácie vyvolali u Hur- bana názory prekladateľky Talvj uverejnené v úvode k jej druhému zväzku Srbských piesní a ich kritic- ké Štúrovo posúdenie. Myslím si však, že napriek Štúrovej celoživotnej nedôvere k mentálnym schop- nostiam žien, a tým aj k ich spôsobilosti k hodnotnej vedeckej práci ( ženská slabosť ), Th eresu Albertine Louise von Jacob uznával už len preto, že slovan- ským národom, ich literatúre, jazykom a ľudovej slovesnosti kliesnila cestu v nemeckom, ba ako uká- žeme ďalej, aj v americkom prostredí. POZNÁMKY 1 TALVJ (Talvj) = akronym z prvých písmen jej krstných mien a priezviska. V Nemecku a Amerike ju vďaka tomuto pseudonymu istý čas považovali za muža. 2 Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Alexander Boleslavín Vrchovský a neskôr Jaro- slav Vlček. Neušla Riznerovej bibliografi ckej pozornosti, ktorý pod základnými osobnými údajmi autorky uvádza jej prácu Übersichtlichen Handbuch… a upozorňuje aj na úryvok z nej uverejnený v roku 1852. PhDr. Anna Jónásová

91 KNIŽNICA 3/2020 KN 3 Patrila k nim aj rakúska dramatička a poetka Maria Th erese von Artner (pseud. Th eone; 1772 Šintava – 1829 Záhreb), pôsobiaca u Zayovcov v Bučanoch a Uhrovci, ktorá napísala básne o rodnej dedine Šintave a Bučanoch; v básni ospievala aj Súľovské skaly. Spolupracovala s Jánom Kollárom a na základe ľudovej povesti napísala a uverej- nila rozsiahlu baladu Willi Tanz . Viac: Jónásová, Anna. Th eone (Galanta 2012). 4 1. Voigt, Irma Elisabeth (dizertácia v roku 1910 a viaceré vydania od roku 1911), ktorá sa sústredila na jej americké pobyty, naplnené intenzívnou literárnou a vedeckou prácou; 2. Čurčin, Milan sa v roku 1904 sústredil na obdobie tvorby prekladu srbských piesní (dizertácia bola publikovaná v roku 1905); 3. Diver Stuecher, Dorothea (1981). 5 Milojkovič, Durič Jelena (2013;); Mojaševič, Miljan (1997); Miličevič, Vaso (1983); Milovič, Jevto (1988) a ďalší autori, ktorí sú uvedení v záverečnej bibliografi i. 6 Juliana Jovičič prispela štúdiou o Talvj a Wilhelmine Karadžič do témy o migrujúcich ženách pôsobiacich ako interkul- túrne mediátorky. Vyslovila názor, že hoci bola Talvj ako žena v mnohých smeroch v Nemecku i v adoptovanej krajine marginalizovaná, jej práca má obrovskú hodnotu a musí byť dnes uznaná. Martha Kaarsberg Wallach skúmala jej dielo z hľadiska národnosti, etnicity a gender aspektu v nemeckom jazykovom prostredí. Pozri: Použitá literatúra. 7 Wagner, Ludwig, Dr. TALVJ. 1797 – 1870 . Pressburg: Buchdruckerei Wiegand, 1897. 24 s. V bibliografi i dizertačnej práce Irmy E. Voight (s. 142 – 145) je zaznamenaných 59 kníh a 30 článkov o živote a diele Talvj. V časti Appendix (s. 145 – 147) je zoznam jej prác (32 samostatných publikácií a 21 štúdií a článkov); Milan Čurčin (s. 131) považoval Wagnerovu biografi u za bezvýznamnú. 8 Schultzer, Johann Georg. Allgemeine Th eorie der schönen Künste (1771 – 1774). 9 Wagner, s. 7. 10 Karadžič, Vuk. Mala prostonarodnja slaveno-serbska pjesnarica . 11 Citujú: Voigt, Irma Elisabeth; Ogden, Emily. Credulity… v podkapitole TALVJ, s. 192 – 200. 12 Grillparzer, Franz (rakúsky spisovateľ a dramatik): (Selbstbiografi e). In: Sämstliche Werke . XV. Bd. Stuttgart 1887, s. 145; Aj: Voigt, Irma Elisabeth, s. 42. 13 Dusini, Amo. Die Ordung… , s. 109. 14 Voigt, Irma Elisabeth. 15 Irma Elisabeth Voigt však píše, že pseudonym Talvj prvý raz použila vo vydaní poviedok Psyche a aj v roku 1825. 16 Voigt, Irma Elisabeth, s. 29. 17 Historical View of the Slavic Language in its various Dialects . 18 Historical View of the Languages and Literature of the Slavic Nations . Úryvok z tejto štúdie preložil a v  Hronke v roku 1838 uverejnil Alexander B. Vrchovský. 19 Talvj. Versuch einer geschichtlichen Charakteristik der Volkslieder germanischer Nationen, mit einer Übersicht der Lieder aussereuropäinischer Völkerschaft en von Talvj . Leipzig: F. A. Brockhaus, 1840. 614 s. 20 Okrem kníh publikovala 21 kratších článkov a štúdií. 21 Niektoré pramene uvádzajú dvoch synov a jednu dcéru. 22 Úmrtí. Pražský denník , 21. 4. 1870. 23 List ruskému historikovi Michailovi Petrovičovi Pogodinovi dňa 1. apríla 1848. In: Listy . 24 Podolan, Peter. Aspekty slovenskej historiografi e generácie Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika. (Podľa dizertačnej práce) In: Forum historiae (2007), s. 1 [online]. 25 Štúr, Ľudovít. O národních písních a pověstech plemen slovanských . V Praze: V kommissí u Františka Řivnáče, 1853. Dostupné na: https://zlatyfond.sme.sk/autor/53/Ludovit-Stur#ixzz6LOexv4bc TALVJ a slovanstvo v zrkadle dejín slovenskej literatúry

92 26 Karadžič, Vuk Stefanovic. Mala prostonarodnja slaveno-serbska pjesnarica . Wien 1814 – 1815. (Sabrana delà Bd. I) 27 Jacob Grimm sa s vydaním srbských piesní stretol počas mierového kongresu vo Viedni (1814/15). Aktívne sa začal učiť jazyk, napísal recenziu a prebásnil do nemčiny 18 piesní. Preložil „wukijskú gramatiku“ a napísal k nej predslov, ktorým otvoril mnohým nemeckým vzdelancom cestu k srbskej literatúre: Wuk Stephanowitsch‘ Kleine Serbische Grammatik, verdeutscht mit einer Vorrede (Leipzig and Berlin 1824). Pozri: Krajčí Jan; Pribič, s.139. 28 O srbských piesňach Goethe často píše v denníkoch (od apríla do decembra 1824) väčšinou v súvislosti s menom slečny Jacob. „ 30. novembra som znova prečítal veľkú srbskú báseň. V tejto dobe sa objavila už spomínaná slečna Jacob. “ Bližšie: Čurčin, Milan, s. 130 – 131. 29 Talvj. Serbische Lieder . 1825 – 1826. 30 Eckermann. Gespräche mit Goethe . Leipzig 1825. Aj In: Voigt, s. 49. 31 Voigt, s. 49. 32 Johann Wolfgang von Goethe. Berliner Ausgabe. Kunsttheoretische Schrift en und Übersetzungen . [Band 17 – 22], Band 18. Berlin 1960. 33 Záznamy jednotlivých diel sú v bibliografi i. O Bowringovi a jeho vzťahoch k českej romantickej literatúre pojednáva dizertácia Jamesa Duncana Naughtona Th e reception in nineteenth-Century England of Czech literatur . Cambridge 1977. 34 Vyšli v roku 1835 v Halle a Lipsku. 35 Čurčin, Milan, s. 160. 36 Goethe. Serbische Lieder . 37 Šafárik, Pavel Jozef. Spisy Pavla Jozefa Šafárika: Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí . Zväzok 1. Pre- šov: Východoslovenské vyd. pre UPJŠ, 1992. 413 s. Dostupné na: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1202/Safarik_Deji ny-slovanskeho-jazyka-a-literatury-vsetkych-nareci-Juhovychodni-Slovania/3#ixzz6JR21oKd0 38 Š. Ľudevít [Štúr, Ľudovít]. Písně Srbů. Květy , VI. 1839. Príl. s. 53 – 54. Dostupné na: http//zlatyfond.sme.sk/die lo/1280/Stur.Posudky- a- recenzie/2 39 Vlček, Jaroslav. Dejiny literatúry slovenskej . Turčiansky sv. Martin: Matica slovenská, 1923. 434 s. 40 Štúr, Ľudovít. Slovania, bratia! Dielo v piatich zväzkoch. Zväzok II. Bratislava: SVKL, 1956. 443 s. (Editor a autor poznámok Jozef Ambruš). Dostupné na: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1280/Stur_Posudky-a-recenzie/2#ixzz6J VWIFraN 41 Štúr, Ľudovít. Zásluhy Slovanov o európsku civilizáciu. In: Slovanstvo . Dostupné na: https://zlatyfond.sme.sk/die- lo/1279/Stur_Slovanstvo/3#ixzz6KtnHW6To; stať vyšla pôvodne v časopise Květy bez uvedenia autora: Zásluhy Slovanů o europejskou civilisací . VII. 1840, s. 89 – 91 a 97 – 100. 42 Hurban, J. M. Ľudovít Štúr . Bratislava: SVKL, 1951. 961 s. O recenzii sa zmieňuje v Knihe prvej, s. 680 – 684. Ži- votopis vyšiel pôvodne na pokračovanie v  Slovenských pohľadoch v rokoch 1881 – 1884. Skladá sa zo štyroch kníh. Dostupné na: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1#ixzz6JQnQDe8i 43 Dobrosoľ = Halle. 44 Správne má byť Albertina. Ako Amaliu ju uvádzal aj Štúr. 45 Hurban, J. M. Tamže, s. 683. 2. časť príspevku uverejníme v nasledujúcom čísle časopisu Knižnica . PhDr. Anna Jónásová

93 Contribution presents two Slovak records from the 1730s. Both are connected by the theme of Th omistic philosophy and their authors both originate from the territory of today’s Slovakia. Th e fate of these prints was diff erent during the 19th century, because the work “Florilegium sponsalitium canonico morality” by Ľudovít Paxy was a part of the library of the Episcopal Seminary of St. Karol Boro- mejský in Banská Bystrica since the seminar was founded. Th e se- cond work “Lapis Angularis” by Jozef Inocent Dežerický was since its publication a part of the Piarist library in Krupina, intended for studying. Both libraries were united in the beginning of the 20th century into a unifi ed diocesan library and their collections became known today as the Seminar Library. Keywords: old prints, Slovak records, bishop’s seminar of St. Karol Boromejský, Banská Bystrica, Piarists, Krupina DVE SLOVACIKÁ Z 18. STOROČIA Z FONDU SEMINÁRNEJ KNIŽNICE Mgr. Monika Danková, PhD. [email protected] Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici https://www.svkbb.eu/ KNIŽNÁ KULTÚRA

94 94 94 Biskupský seminár sv. Karola Boromejského pôsobil v Banskej Bystrici v rokoch 1807 – 1950. Jeho kniž- nica obsahovala najmä náboženskú literatúru, ktorá mala slúžiť seminaristom pri štúdiu, ale aj vyučujú- cim pri ich ďalšom vzdelávaní a vypracúvaní pred- nášok. Po násilnom zatvorení a zrušení seminára bol v roku 1968 celý fond umiestnený a skatalogizovaný v miestnom pracovisku Matice slovenskej v Brati- slave. Knižnica sa v roku 1998, v rámci reštitúcie, vrátila do majetku Biskupského úradu v Banskej Bystrici. V súčasnosti je v správe Štátnej vedeckej 1 knižnice v Banskej Bystrici a je vedená pod historic- kým názvom fondu – Seminárna knižnica. V príspevku sa budeme venovať dvom dielam zachovaným v tomto fonde od autorov, ktorí pochá- dzajú z územia dnešného Slovenska. Diela cirkevných otcov a scholastická fi lozofi a tvo- rili významný prvok teologického učenia, v rámci ktorého vynikala fi lozofi a sv. Tomáša Akvinského, vrcholného predstaviteľa scholastiky. Patrila aj k zá- kladným pilierom vyučovania fi lozofi e v bansko- bystrickom kňazskom seminári. Kňazské semináre 2 tak vychovávali kňazov, ktorí túto fi lozofi u ovládali a neraz sa jej venovali počas svojho pôsobenia alebo vyučovania na teologických fakultách a v seminá- roch. Ani územie Slovenska neobišla snaha o vytvá- ranie nových diel, ktoré sprostredkovávali a nadvä- zovali na tomistickú fi lozofi u. Prvým zo skúmaných diel je Florilegium sponsa- litium canonico morale , ktoré sa venuje morálnej 3 teológii podľa učenia sv. Tomáša Akvinského. Ako jediná z tomistických tlačí zachovaných vo fonde Seminárnej knižnice pochádza z územia dnešného Slovenska, a to z komárňanskej tlačiarne Mikuláša Jána Schmida. Mikuláš Ján Schmid pôsobil ešte v roku 1736 ako tlačiar v Šoproni, no v blízkom období, možno ešte v tom istom roku, svoje pôso- benie presunul do Komárna, kde sa tlačiareň stala v poradí treťou ofi cínou pôsobiacou v meste. Na tomto trhu sa však udržala pomerne krátko a okolo roku 1740 zanikla. Dielo Florilegium sponsalitium 4 canonico morale je jediným dielom, ktoré sa zacho- valo z komárňanského pôsobenia Mikuláša Jána Schmida. Druhá časť diela vyšla v roku 1741 už v Košiciach. Samotné dielo však vzniklo oveľa skôr, pretože aprobácie v diele sú datované do rokov 1732 a 1733. Autorom diela je Ľudovít Paxy (1695 – 1751), ktorý pochádzal z trnavského šľachtického rodu Titulný list diela Ľudovíta Paxyho a priamo v Trnave sa aj narodil. V roku 1713 sa stal členom rádu Paulínov a následne študoval teológiu na Trnavskej univerzite, kde získal doktorát. Od roku 1736 vyučoval fi lozofi u na paulínskom kolégiu v Marianke a neskôr sa stal predstaveným kláštora Marianostra neďaleko Ostrihomu v dnešnom Ma- ďarsku. 5 Dielo je venované veľkovaradínskemu biskupovi 6 Mikulášovi Čákimu (1698 – 1757), ktorý pozval 7 v roku 1740 Ľudovíta Paxyho, už ako vedúceho kláštora Marianostra, do Veľkého Varadína, aby tu vyučoval fi lozofi u na teologickej škole. 8 V pôvodnom katalógu knižnice seminára, ktorý bol spísaný v rokoch 1802 – 1807, sa nachádzal jeden 9 exemplár, ale v súčasnosti existujú vo fonde Semi- 10 nárnej knižnice dva exempláre. Jeden sa dostal do Seminárnej knižnice zo súkromných rúk, no meno majiteľa je zle čitateľné, preto jeho totožnosť ostáva skrytá. Druhý obsahuje len pečiatku seminára Sigil- lum Bibliothecae Seminarii Episcopalis Neosoliensis, ktorá nahradila pôvodný rukopisný exlibris. Obidva exempláre si zachovali svoju pôvodnú koženú väz- bu so zlátenou slepotlačovou výzdobou na chrbte a so štítkom obsahujúcim názov a meno autora diela. Aj keď sú značne ošúchané, neobsahujú žiadne ruko- pisné poznámky, preto nevieme viac o ich využívaní. MGR. MONIKA DANKOVÁ, PhD. 94

95 KNIŽNICA 3/2020 95 KN NICA IŽ 3/ 3 20 20 KN Titulný list diela Jozefa Inocenta Dežerického Pečiatka biskupského seminára sv. Karola Boromejského Druhý titul nesie názov Lapis Angularis 11 a zaoberá sa klasickou tomistickou témou o vplyve Boha na sekundárne príčiny. Jeho autorom je Jozef Inocent Dežerický (1702 – 1765), piaristický historik a učiteľ, ktorý pochádzal z Dolných Orešian. Na titulnom liste je uvedený ako Inocent, profesor teológie na piaristickej škole v Nitre, kde pôsobil v rokoch 1732 – 1733. V roku 1733 následne zmenil miesto pôso- benia a stal sa riaditeľom gymnázia a predstaveným rádu vo Váci. 12 V roku 1733 vyšlo aj skúmané dielo, napísané však bolo opäť o niečo skôr, pretože muselo prejsť schválením, čo si vyžadovalo určitý čas. Schvále- né bolo 12. augusta 1732 piaristom Alexiom, pro- vinciálom pre Uhorsko, a 27. septembra 1732 ge- nerálnym vedúcim rádu Jozefom. Zakrátko bolo odobrené aj predstaviteľmi Viedenskej univerzity: 7. februára 1733 sa pod schválenie podpísali au- gustiánsky kňaz a dekan teologickej fakulty Hu- golinus Wanderer a Christophorus Ruck, doktor fi lozofi e a medicíny a vtedajší rektor Viedenskej univerzity. Zrejme preto bola Viedeň aj miestom vydania diela. V univerzitnej tlačiarni ho vytlačil viedenský tlačiar Johann Ignatz Heyinger (1701 – 1755). Dielo je venované ostrihomskému 13 arcibiskupovi a prímasovi Uhorska Imrichovi Esterházimu z Galanty (1663 – 1745). 14 V Seminárnej knižnici sa nachádza v troch exemplároch. Dve knihy tvoria dielo ako také, tretí exemplár radíme k promočným tlačiam. Oznáme- nie o promócii bolo v tomto prípade dodatočne vytlačené a priviazané k viedenskému vydaniu knihy Lapis angularis z roku 1733. Dôvodom je určite fakt, že tejto obhajobe predsedal sám autor knihy Jozef Inocent Dežerický. Promočná tlač vyšla pri príležitosti verejnej obhajoby Andrea- sa Kallócziho, ktorá úspešne prebehla 7. marca 1737. Tento príväzok tvorí celkovo šesť strán. Na úvodnej strane sa nachádza latinský nadpis Tézy z univerzálnej teológie z myšlienok svätého Tomáša Akvinského. Nasledujú údaje o samotnej obhajobe, príhovor Andreasa Kallócziho k sv. Tomášovi Ak- vinskému a 50 téz, ktoré boli predmetom skúšky. Lapis Angularis obsahuje provenienčný záznam viažuci sa ku krupinskej piaristickej škole. Všetky tri exempláre majú vo svojom exlibrise „ Domus Carpona Scholarum Piarum “. Túto provenienciu majú viaceré tituly zo Seminárnej knižnice. Piaristi prišli do Krupiny 25. mája 1720 a stali sa dôležitým činiteľom vzdelania v meste. Už v roku 1726 tu zriadili kolégium a prevádzkovali gymnázium, pri ktorom bola zriadená aj kniž- 15 nica pre študentov. V roku 1909 sa krupinská pia- ristická knižnica presťahovala do Banskej Bystri- ce, pretože sa stala súčasťou spoločnej diecéznej knižnice. Tá bola vytvorená zjednotením fondov banskobystrickej seminárnej, kapitulskej a kru- pinskej piaristickej knižnice. Zjednotená diecézna knižnica, ktorú spravoval Anton Richter, bola umiestnená v priestoroch niekdajšej seminárnej knižnice a naďalej slúžila pre potreby seminára. 16 95 KNIŽNICA 3/2020

96 96 96 Pravdepodobne preto si do budúcnosti zachovala pomenovanie podľa miesta uloženia. Dielo Lapis Angularis takto pribudlo do fondu knižnice, ktorá dnes nesie názov Seminárna knižnica. O využívaní kníh veľa nevieme, pretože neobsahujú žiadne ruko- pisné poznámky. Predstavili sme si dve slovacikálne tlače z 30. rokov 18. storočia. Jazykom obidvoch diel je latin- čina, ktorá bola univerzálnym jazykom teológie niekoľko storočí. Aj keď bol osud kníh v 19. storočí rozdielny, obidve sa na začiatku 20. storočia ocitli pod jednou strechou a stali sa súčasťou spoločného knižného fondu banskobystrickej diecéznej kniž- nice, ktorá sa dnes nazýva Seminárna knižnica. Keďže sa jej obsahu venovalo zatiaľ málo pozornos- ti, veríme, že príspevok bude prínosom pre dejiny knižnej kultúry. Foto Monika Danková POZNÁMKY 1 ŽIFČÁKOVÁ, Anna. Seminárna knižnica Banskobystrického biskupstva. In: Historické knižničné fondy ako súčasť kultúrneho dedičstva . Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica, 1999, s. 45 – 46. 2 ŠURJANSKÝ, Anton. Muž viery a vedy. In: Poznáte náš seminár? Banská Bystrica: Biskupský kňazský seminár, 1946. s. 33 – 35. 3 PAXY, Ludovicus. Florilegium Sponsalitium Canonico Morale Foro Fori, & Poli accomodatum. Essentiam, Proprietates, & eff ectus sponsalium, nec non decisiones L. cum fundamentis, pro & contra discussis, complectens. Juxta inconcussa, tutissimaque dogmata Doctoris Angelici Divi Th omae Aqvinatis, aliorumque pobatorum authorum . Comaromij: Typis Nicolai Joannis Schmid, Civis & Typographi, 1740, [12], 503 s. 4 VALACH, Július. Staré tlačiarne a tlačiari na Slovensku . Martin: Matica slovenská, 1987, s. 171; Catalogus Bibliothecae Hungaricae nationale Széchényianae. Tomi I.: Scriptores hungaros et rerum hungaricarum typis editos complectentis, supplementum I . Posonii: Typis Belnaianis, 1803, s. 314 – 315. 5 Paxy, Lajos [online]. [cit. 2020-05-11]. Dostupné na: http://lexikon.katolikus.hu/P/Paksi.html 6 Veľký Varadín, rum. Oradea, mesto v dnešnom Rumunsku. 7 Mikuláš Čáki pochádzal zo Spiša. Už v roku 1723 sa stal veľkovaradínskym kanonikom, neskôr veľprepoštom a kráľovským radcom. Od roku 1737 bol veľkovaradínskym biskupom a biharským županom, neskôr kaločským. V roku 1751 sa stal ostrihomským arcibiskupom a prímasom Uhorska. Čáki, Mikuláš. In: Slovenský biografi cký slovník I. : A – D . Martin: Matica slovenská, 1986, s. 401. 8 EMŐDY, András. A Nagyváradi Egyházmegye alsópapságának könyvkultúrája a korai újkor végén:Adattár XVI – XVIII. századi szellemi mozgalmaink történetéhez (19/4). Budapest, Szeged, Nagyvárad: Nemzetközi Magyarságtudományi Társaság, Szegedi Tudományegyetem, Partiumi Keresztény Egyetem, 2014, s. xxii. 9 TATÁRIKOVÁ, Monika. Katalóg knižnice banskobystrického biskupského seminára sv. Karola Boromejského zo začiatku 19. storočia. In: Kniha 2019 : zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry . Martin: Slovenská národná knižnica, 2019, s. 201 – 202. 10 Elenchus librorum , s. 264, č. 36, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. 11 DEŽERICKÝ, Jozef Inocent. Lapis Angularis Sive Praemotio Physica Th omistica Primum Ac Potissimum Scholae Divi Th omae Fundamentum, Dilucide exposita;atque quod profecto sit Germanus Angelici Doctoris Partus, legitimis vindiciis asserta Opera & Studio P. Innocentii a D. Th oma Aquinate, e Clericis Regularibus Scholarum Piarum Sacrae Th eologiae Professoris Actualis, Nitriae in Hungaria ad S. Ladisalaum . Viennae Austriae: Impressum apud Joannem Heyinger, Universitatis Typographum, 1733, [22], 238, [2] s. 12 Dežerický, Jozef Inocent. In: Slovenský biografi cký slovník I. : A – D. Martin: Matica slovenská, 1986, s. 468 – 469. 13 Druhé vydanie knihy bolo vytlačené v  roku 1741 v akademickej tlačiarni v  Trnave [online]. [cit. 2020-06-03]. Dostupné na https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-magyar-irok-elete-es-munkai-szinnyei -jozsef-7891B/d-8025B/desericzky-dezericzki-desericius-jozsef-incze-dezsericzai-80E4D/?list=eyJxdWVyeSI6ICJsY XBpcyBhbmd1bGFyaXMifQ 14 Esterházi, Imrich. In: Slovenský biografi cký slovník II. : E – J . Martin: Matica slovenská, 1987, s. 28. 15 FONÓD, L. – LUKÁČ, M. Školstvo. In: Krupina : monografi a mesta . Banská Bystrica: Harmony, 2006, s. 158. 16 Magyar minerva a magyarországi múzeumok és könyvtárak címkönyve. IV. évfolyam: 1904 – 1911 . Budapest: Athenaeum, 1912, s. 65. MGR. MONIKA DANKOVÁ, PhD. 96

97 Th e text presents the publication of Dante Alighieri’s work “Divi- ne Comedy” in one volume published by the Publishing House St. Adalbert Association. Th e book has received an award in the com- petition Najkrajšie knihy Slovenska 2019 (Th e Most Beautiful Books of Slovakia 2019) as well Red Dot Award 2020, the prestige design award. Th e author focuses on the visual and (typo)graphical repre- sentation, as well as the technical processing of the publication. Th e article brings the views of the publisher, illustrator, graphic designer and member of the expert jury. Keywords : book, dante, divine, commedy, graphic, illustration, competition BOŽSKÁ KOMÉDIA OSLOVUJE SVOJOU KOMPLEXNOSŤOU Mgr. Martina Grochálová, PhD. [email protected] Spolok svätého Vojtecha, Trnava www.ssv.sk KNIŽNÁ KULTÚRA

98 Danteho Božská komédia patrí medzi vrcholné diela svetovej literatúry. V roku 2019 vyšla v slovenči- ne vo vydavateľstve Spolok svätého Vojtecha prvý raz kompletná v jednom zväzku a za svoje celkové stvárnenie získala Cenu Ministerstva kultúry Slo- venskej republiky v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2019 , ako aj prestížne ocenenie Red Dot Award 2020 , označované za dizajnového Oscara. Božskú komédiu v brilantnom preklade reno- movaných romanistov Jozefa Felixa a jeho žiaka Viliama Turčányho vydal Spolok svätého Vojtecha v Trnave v edícii Krásne slovo . V nej toto najstar- šie katolícke vydavateľstvo, ktoré si v roku 2020 pripomína 150. výročie svojho vzniku, vydáva od roku 2014 nové vydania alebo reedície diel svetovej literatúry. „ Nadväzujeme tak na tradíciu nášho vy- davateľstva, ktoré predovšetkým v tridsiatych a šty- ridsiatych rokoch minulého storočia siahlo nielen po výsostne náboženských dielach, ale aj po kvalitnej beletrii zahraničných autorov ,“ vysvetľuje riaditeľ vydavateľstva Ivan Šulík. „ Chceli sme sa k tejto myšlienke vrátiť, a keďže kniha nie je iba textom, ale aj umeleckým artefaktom, stavili sme na kvalitu a rozhodli sme sa pozvať do tvorby týchto publikácií renomovaných autorov. “ V spomínanej edícii tak v rozličnom, no vždy v originálnom výtvarnom a grafi ckom stvárnení vyšli diela anglického spisovateľa Gilberta K. Chestertona Ohromné maličkosti Ortodoxia Svätý František , a  z Assisi, dielo Snúbenci talianskeho autora Alessandra Manzoniho, Citadela francúzskeho spisovateľa Anto- ine de Saint-Exupéryho, tragédia Faust nemeckého básnika Johanna W. Goetheho a napokon Božská komédia Dante Alighieriho, ktorého považujú za otca talianskeho jazyka. TVORBA AKO UVAŽOVANIE A ROZHODOVANIE Diela Faust Božská komédia a  získali rok po roku rovnakú cenu za celkové stvárnenie, a to vďaka súhre vynikajúceho ilustrátora Miroslava Cipára a špičkovej grafi ckej úprave a typografi i trnavské- ho štúdia vizuálnej komunikácie Pergamen. Keďže obidve publikácie vychádzajú z rovnakého konceptu, no predsa sa líšia, nemožno o nich hovoriť oddelene. „ Obidve knihy majú rovnaký formát. Pri Faustovi sme hľadali veľký formát, na ktorom by vynikli ilus- trácie, a zároveň by sa nestratil bohato štruktúrovaný text. Tento formát funguje aj pri Božskej komédii s jednoduchšou stavbou textu, ale bohatším poznám- kovým aparátom ,“ hovorí grafi cký dizajnér a zakla- dateľ Pergamenu Juraj Demovič. Výber formy bol kľúčový už pri Faustovi , ktorý vyšiel v roku 2018. „ Rozhodovanie malo dlhé trva- nie a vyvíjalo sa v procese tvorby. Každý text je iný, preto si vyžaduje špecifi cký prístup. Faust sa vyvíjal od monochrómnosti, Božská komédia sa mi už na za- čiatku javila čiernobiela. Faust je plno ilustrovaný, ale Božskú komédiu som od začiatku videl len v charak- teristikách jednotlivých častí ,“ opisuje spôsob svojho uvažovania akademický maliar Miroslav Cipár. Dlhé štúdium a ešte dlhšie premýšľanie zachytené v mno- hých štúdiách a skiciach je vždy neodmysliteľným základom jeho tvorivého procesu, v ktorom samotné ilustrácie vznikajú alla prima. V  Božskej komédii je pozoruhodná dramaturgia umiestnenia čiernobielych ilustrácií, ktoré charakte- rizuje typická cipárovská čiara. Veľkoryso sú zara- dené hlavne na začiatku a na konci knihy, potom už otvárajú iba jednotlivé časti – Peklo Očistec Raj , a  . Obálka knihy Božská komédia. Spolok sv. Vojtecha (2019) Mgr. Martina Grochálová, PhD.

99 KNIŽNICA 3/2020 KN Vzácnym prínosom sú štyri schémy celkového diela i jednotlivých častí, ktoré umelec nakreslil rovnakým známe svojou dôslednosťou a na jeho prácu sa štýlom ako ostatné ilustrácie, slúžia však predovšet- kým na lepšie pochopenie diela. ILUSTRÁTOR VERZUS GRAFIK Jednoduchosť, prehľadnosť a čitateľnosť sú hlavnými atribútmi typografi e tak vo Faustovi , ako aj v  Bož- skej komédii Nechceli sme, aby to bola typografi c- . „ ká exhibícia, ktorá pôjde proti textu a ilustráciám. Použili sme iba jedno písmo a štruktúru sme tvorili jeho možnosťami, ako sú italica či kapitálky. Tiež sme si pomohli jednou doplnkovou farbou, ktorá uľahčuje orientáciu vo veršoch a v poznámkach. Samotný titul a názvy častí Božskej komédie nakreslil Miroslav Ci- pár. Tak sa prepojili ilustrácie s typografi ou ,“ sumari- zuje Juraj Demovič. Z pohľadu grafi ckého dizajnu vyniká dielo podľa Juraja Demoviča ilustráciami, ktoré tvoria impozant- ný vstup do knihy a jej častí, a grafi ckou úpravou „ s príjemnými proporciami a jednoduchou typogra- fi ou, ktorá nebráni čitateľovi vychutnať si text “. Ako tvrdí Miroslav Cipár, štúdio Pergamen je možno spoľahnúť, hoci vo všetkom sa jeho vnímanie s návrhom grafi ckých dizajnérov nezhoduje. „ Moja predstava Fausta bola viac robustná, no zmieril som sa s navrhnutým riešením. Pri Božskej komédii som už mal presnejšie požiadavky a stretli sme sa pri uspo- kojivom kompromise ,“ hovorí výtvarník. VÝROBA AKO VÝZVA Okrem kvalitného výtvarného a grafi ckého návrhu zohráva pri tvorbe knihy dôležitú úlohu jej technic- ké spracovanie, s ktorým súvisí tak výber technoló- gií, ako aj jednotlivých komponentov knihy. Pri Bož- skej komédii tvorcovia nezabudli ani na jediný detail. Do čiernobielej publikácie sa rozhodli vložiť zlatý kapitálik a dve lacetky – červenú a sivú. Mimoriad- ne pôsobivý je prebal, a to nielen s celostranovou ilustráciou na prednej i zadnej strane a s anotáciami o autoroch na záložkách, ale aj so zväčšeným detai- lom ilustrácie na vnútornej strane prebalu, ktorý sa Božská komédia – prezentácia

môže použiť samostatne ako obraz, čo dáva knihe ďalší umelecký rozmer. Dosky knihy sú potiahnuté pieskovohnedým plátnom, na ktorom boli použité dva typy razby – sleporazba vpredu a razba striebor- nou fóliou na chrbte. Aby čiernobiele stvárnenie ne- stratilo na svojej dynamickosti, rozhodli sa dizajnéri pre decentné sivohnedé predsádky, ktoré príjemne ladia s plátnom. „ Veľkou výzvou bola pre nás tlač a spracovanie vyše 800-stranovej publikácie s rozmerom 200 × 283 milimetrov. Použitý bol papier Munken polar rough s volumenom 1,4, chrbát dosiahol hrúbku 70 mili- metrov, “ predstavuje špecifi káciu knihy a použité materiály Jiří Matuszek z oddelenia obchodu tla- čiarne Finidr v Českom Těšíne, ktorej vydavateľstvo zverilo produkciu cennej knihy. „ Tlačili sme ofsetom na osemfarebnom tlačovom stroji Heidelberg XL-106- 8-P, ktorý je najmodernejší v kategórii B1. Výroba celej knihy bola skutočným zážitkom počnúc tlačou, sleporazbou dosiek či ručným lepením dvoch šesťmili- metrových lacetiek. “ Podľa Jiřího Matuszka bola najnáročnejšia razba. „ V priebehu výroby bolo potrebné upravovať dáta, pretože na pôvodnej veľkej ploche nebolo možné urobiť kvalitnú sleporazbu ,“ vysvetľuje a dodáva, že konečný výsledok sleporazby – portrét Danteho – presiahol aj očakávania samotných tlačiarov. VYVÁŽENOSŤ A KOMPLEXNOSŤ Práve komplexnosť knihy ako celku bola kritériom odbornej poroty súťaže Najkrajšie knihy Slovenska 2019 , ktorej predsedal výtvarník a grafi k Karol Felix. „ V prípade vydania Danteho Božskej komédie z vydavateľstva Spolok svätého Vojtecha bola táto po- žiadavka skutočne naplnená. Od výberu ilustrátora, grafi ckej úpravy, zvoleného papiera a fontu až po kni- hárske spracovanie ,“ hovorí Karol Felix. Rozhodo- vanie poroty bolo napriek tomu zložité, pretože do posledného výberového kola sa dostali podľa jeho slov naozaj pekné knihy. „ Božská komédia dostala cenu práve pre vyváženosť všetkých komponentov architektúry knihy. “ To, že ide o skutočný umelecký skvost, potvrdzu- je aj Jiří Matuszek, ktorého rukami prejdú denne desiatky kníh. „ Našu tlačiareň opúšťajú ročne tisíce nových titulov, no trúfam si povedať, že bude opäť chvíľu trvať, kým sa u nás vyrobí podobne krásna knižka. “ Tvorba knihy sa neuspokojí iba s kategóriami kva- lity a profesionality, každý tvorca do nej vkladá kus seba. Prekladateľ Viliam Turčány obetoval prekladu a komentovaniu Božskej komédie tri desaťročia a zaiste nesklamal nádej, ktorú do neho na začiatku vložil jeho pedagóg a spoluprekladateľ Jozef Felix. Miroslav Cipár si zasa cení dôveru, ktorú mu prejavil Spolok svätého Vojtecha. „ Ilustrovať takú knihu je snom kaž- dého výtvarníka. Zároveň padla na mňa tieseň zodpo- vednosti, obava, či to nie je nad moje sily, či to zvlád- nem. Bola to veľká chvíľa, veľká úloha, veľké tvorivé vzrušenie ,“ prezrádza úspešný a oceňovaný 85-ročný výtvarník, ktorý bol v minulosti sám viackrát členom poroty v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska , ale aj v po- dobných súťažiach v zahraničí. Božská komédia je pre neho viac ako kniha, pretože je „ podnetná nielen literárne. Je fi lozofi ckým postojom. “ Riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík na prezentácii Štefan Bučko pri recitácii Božskej komédie MGR. MARTINA GROCHÁLOVÁ, PHD. 100

101 KNIŽNICA 3/2020 POCTA VÝTVARNÍKOVI To, že ilustrátor naplnil, ba i presiahol tak očakáva- nia vydavateľa, ako aj čitateľskej či odbornej verej- nosti, potvrdzuje o generáciu mladší výtvarník Karol Felix: „ Cením si, samozrejme, vynikajúce ilustrácie Miroslava Cipára. Jeho tvorbu si veľmi vážim a jeho ilustrácie ma oslovili už v detstve. Rovnako mám rád vždy výbornú prácu grafi ckého štúdia Pergamen. Kniha ma inšpirovala práve komplexnosťou všetkých zložiek. To je to, o čo sa snažíme všetci, ktorí sa venu- jeme knižnej tvorbe. “ Božská komédia – autogramiáda Získané ocenenie je pre tvorcov výzvou, nechcú však zaspať na vavrínoch. „ Faust i Božská komédia získali cenu za celkové spracovanie v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska, takže by sme mali byť spokojní. No u nás v Pergamene vždy hľadáme skôr chyby a nedostatky. Potom vieme, čo sa dá v budúcnosti vylepšiť. “ Riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík zdôraz- ňuje, že vydavateľstvo netvorí knihy preto, aby zbiera- lo ocenenia, vníma aj kritické hlasy na margo vydania Fausta či Božskej komédie . Cieľ vydavateľstva je však jednoznačný – aj naďalej vydávať knihy, ktoré budú hodnotné svojím obsahom a krásne spracovaním. Foto Erika Litváková ZAUJÍMAVOSŤ: V zbierkovom fonde Literárneho múzea SNK sa nachádza 1 342 ilustrácií Miroslava Cipára, ktoré vytvoril k 32 knižným titulom. Medzi zbierkami sú aj vzácne nepublikované varianty knihy Vyletela guľa z dela (Ľubomír Feldek) z roku 1968. BOŽSKÁ KOMÉDIA OSLOVUJE SVOJOU KOMPLEXNOSŤOU 101 KNIŽNICA 3/2020 BOŽSKÁ KOMÉDIA OSLOVUJE SVOJOU KOMPLEXNOSŤOU KN

102 STOROČNICA NARODENIA PETRA KARVAŠA PRIBLÍŽENIE MENEJ ZNÁMEHO TVORCOVHO DIELA Mgr. Peter Cabadaj Storočnica narodenia Petra Karvaša ponúka ideálnu príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad jeho pohnutým životným príbehom a odkazom bohatého a rozmanitého diela. Dramatik, prozaik, poviedkár, románopisec, humoris- ta, satirik, zakladateľ žánru apokryfu v slovenskej literatúre, reportér, no- vinár, fejtonista, publicista, kunsthistorik, teatrológ, dramaturg, televízny a fi lmový scenárista, redaktor, fotograf, hudobník, ale i diplomat, verejný činiteľ, vysokoškolský pedagóg, výskumný pracovník, úradník, robotník, partizán… To všetko stihol za jeden ľudský život Peter Karvaš (25. 4. 1920 – 28. 11. 1999 Bratislava), rodák z Banskej Bystrice, ktorý patrí bez akýchkoľvek po- Th e article about Peter Karvaš refl ects the screenwriting work of this extremely versatile writer. Keywords : t he 100th anniversary of the birth of an important writer [email protected] BIOGRAFISTIKA

103 KNIŽNICA 3/2020 KN chybností medzi najvýraznejšie zjavy našej moder- nej kultúry a umenia. Literárny vedec Peter Darovec označil Karva- ša v  Slovníku slovenských spisovateľov z roku 2005 „ vzhľadom na žánrový i druhový rozsah a kvantum diela, za jedného najčinorodejších, ale i hodnotovo nevyrovnaných slovenských autorov 20. storočia “. 1 Faktom navždy zostane, že po nástupe komunistic- kého režimu (1948) prešiel autor od existenciálne ladených polôh k socialistickému realizmu, resp. schematizmu. Participoval tiež na súvekých defor- máciách a prešľapoch, ktoré následne naprával ako redaktor progresívneho časopisu Kultúrny život . Od konca 50. rokov Karvaš vo svojej dramatickej tvorbe odkrýval mechanizmy pôsobenia zvrátených totalit- ných praktík a ideológie na život jednotlivca. Ter- čom jeho kritiky boli obidve zainteresované strany, teda nielen obludná mašinéria mocenského aparátu, ale i stádovité a slabošské konanie človeka vo vzťahu k totalitnému systému. Uvedená línia našla popri satiricko-humoristickom rozmere silné uplatnenie aj v dlhometrážnych hraných a televíznych fi lmoch, na ktorých sa Karvaš podieľal ako scenárista, resp. ako autor literárnej predlohy či námetu. VIETOR NÁHLE ZMENIL KURZ Pred vyše šesťdesiatimi rokmi, vo februári 1959 zorganizovali fi lmoví pracovníci v Banskej Bystrici pamätnú konferenciu, ktorá mala odzvoniť dovte- dajším skostnateným pomerom a priniesť kvalita- tívne novú éru nielen v československej kinema- tografi i, ale v kultúre a umení vôbec. Dogmatický komunistický pohlavár a prezident v jednej osobe Antonín Novotný bol však kategoricky proti. Prvým terčom jeho represie sa stala politicko-fi lozofi cká publicistika. Onedlho prišiel rad i na ďalšie kreatív- ne sféry, fi lm nevynímajúc. Čoraz nezmyselnejšie administratívne zásahy postihovali tak rozpracované fi lmové projekty, ako aj dokončené diela. Vietor, ktorý v Banskej Bystrici smeroval proti „starým“, náhle zmenil kurz. Na pomyselnej trestnej lavici sa ocitla najmä mladá tvorba. „Prischli“ jej azda všet- ky ťažké hriechy, ktoré pozná dogmatický trestný register. Niektoré tituly boli obvinené z nenáročnos- ti, v prípade ďalších bola prekážkou údajná fi lozofi a „z druhého brehu“, ba nechýbali ani podozrenia z ideologickej diverzie… Dokončené opusy museli pred uvedením prechádzať martýriom pochybnos- tí a námietok. Ideologických mocipánov však ani v najmenšom netrápila otázka, prečo sa uvedených „zlyhaní“ dopustila generácia, ktorá už bola odcho- vaná socialistickým zriadením a ktorá ani vo svojich najkritickejších prejavoch nehľadala východisko mimo neho. 2 Uvedený historický exkurz bol potrebný na to, aby sme súčasníkom aspoň v maximálnej skratke ozrejmili časopriestor, v ktorom vstupoval do kine- matografi e Peter Karvaš. Skostnatené, obmedzené a nekompetentné vedenie Slovenskej fi lmovej tvorby zamietlo v druhej polovici 50. rokov v rámci schva- ľovacieho procesu niekoľko námetov, resp. už pri- pravených scenárov. Tvrdo kritizovalo napríklad aj viacero neskôr zrealizovaných známych titulov ( Prí- pad Barnabáš Kos – na motívy poviedky spoluscená- ristu Petra Karvaša, Kolíska Samota Strach Drak sa , , , vracia ). Pamätník tých čias, uznávaný režisér Eduard Grečner spomína „ ohnivé kritické rozčúlenie “ riadi- teľa Koliby Pavla Dubovského. Tohto schematického stalinistu označil za „ slovenského fi lmového Koniá- ša, ktorý prikázal spáliť fi lm Čisté ruky “. Ohľadom primitívne skritizovaných diel Dubovský uviedol, že „ … takéto apoliticky humánne pocity súčasníka nie sú pre náš dnešok už charakteristické. Patria do hrdzavej propagandistickej výzbroje predfebruárových demokratov, dnešných revizionistov a západných odideologizovaných ideológov. “ Medzi kategoricky 3 zamietnutými projektmi nájdeme aj scenár Delegát do Káhiry a námet Zločin Dariny Pivoňovej . Obidva tituly, inšpirované Karvašovými literárnymi textami, už fi gurovali v dramaturgickom pláne progresívnej tvorivej skupiny Moniky Gajdošovej. POLNOČNÁ OMŠA Slovenské národné povstanie (SNP) bolo do konca 80. rokov najčastejšie spracovávanou látkou domácej kinematografi e. Filmové diela, ktoré refl ektovali túto významnú kapitolu moderných slovenských dejín, charakterizuje najmä – povedané veľmi jemne – ich rôznorodá umelecká a výpovedná hodnota. Kriti- ka, ktorá sa zaoberala touto tvorbou komplexnejšie a v širších súvislostiach, rozlišovala tituly „z Povsta- nia“ od titulov „o Povstaní“. Názorne to ilustrovala na príklade dvoch umelecky pozoruhodných fi l- mov vzniknutých v roku 1948 – na Vlčích dierach Paľa Bielika a  Bielej tme [Bílá tma] českého režiséra Františka Čápa. Scenár k obidvom dlhometrážnym snímkam napísal Leopold Lahola, spolu s Karvašom profi lový slovenský dramatik povojnovej éry. Hoci STOROČNICA NARODENIA PETRA KARVAŠA

104 Vlčie diery ako fi lm zo SNP zožal – s istými výhra- dami – po nástupe komunistického režimu ofi ciálnu slávu, Bielej tme bolo vytknuté, že pred konkrétnou historickou situáciou uprednostnila nadčasový (uni- verzálny) pohľad. Nasledujúce 50. roky jednoznačne ukázali, kadiaľ vedie pomyselná hranica umeleckej hodnoty – nie medzi Vlčími dierami Bielou tmou a  , ale medzi týmito fi lmami a skutočnosťou, ktorá prišla po nich. Azda len s výnimkou inej Bielikovej snímky Kapitán Dabač (1959) nebolo v uvedenom decéniu nakrú- tené nič, čo by sa umelecky vyrovnalo prvým dvom dielam, nesúcim rukopis autorskej značky Leopolda Laholu (od roku 1949 žil v zahraničí). Očividná zmena nastala až v 60. rokoch, a to tak v myšlienkovej rovine, ako aj v samotnom uhle vní- mania témy. Pokiaľ ide o kvantitatívny ukazovateľ, 60. roky charakterizuje úbytok partizánsko-povsta- leckých fi lmov. V súvislosti s touto zmenou zohra- la dôležitú úlohu snímka Polnočná omša (1962), nakrútená podľa rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša, ktorý bol spolu s Albertom Marenčinom a českým režisérom Jiřím Krejčíkom jej spoluscená- ristom. Pripomíname, že autor drámy bol za voj- nového slovenského štátu pre svoj židovský pôvod internovaný v pracovnom tábore. Neskôr pracoval v matičnom tlačiarenskom podniku Neografi a a v Slovenskom komornom divadle v Martine, po vypuknutí SNP pôsobil v Slobodnom slovenskom vysielači v rodnej Banskej Bystrici a potom bojoval v horách ako partizán. Rodičov mu fašisti a ich gar- distickí prisluhovači „ popravili vo vápenke v Nemec- kej na jar 1945. On zostal nažive pod ochranou pár vplyvných ľudí aj vďaka svojmu talentu. “ 4 Stvárnenie povstaleckej atmosféry v  Polnočnej omši nie je dominantným prvkom drámy, autor v nej kladie akcent na morálne zretele. Rezultátom je strhujúca psychologická dráma o malomeštiactve, zbabelosti a zúfalej snahe prežiť aj za cenu popretia všetkých základných mravných a ľudských princí- pov. Alebo povedané inak: ide o výkrik človečenskej dôstojnosti proti fašizmu v akejkoľvek forme, proti egoizmu, závisti a bezhraničnej chamtivosti. Renomovaný český fi lmový kritik Jan Žalman uvádza: „ Polnočná omša Jiřího Krejčíka, nepochybne vďaka kvalite literárnej predlohy, trasovala nový smer v zobrazení najdramatickejšej éry moderného Slo- venska. Predznamenáva nástup významnej skupiny fi lmov ako Organ, Obchod na korze, Naši pred brá- nami, ktoré sa s obrazom vojnového, resp. tisovského Slovenska vyrovnávali s kritickou otvorenosťou. Niečo z toho síce už zaznelo vo fi lme Jiřího Weissa Zbabelec (1961), nakrúteného podľa námetu Ivana Bukovčana v barrandovskej produkcii, ale až v Polnočnej omši vynikla táto kritická črta vo všetkej svojej ostrosti. Panoráma charakterov, postojov a správania, ktoré predkladala Polnočná omša, bola panorámou Sloven- ska mnohých tvárí, z ktorých tie záporné boli práve tak pravdivé ako tvár, ktorá historicky zvíťazila. “ 5 (preklad autor). Režisér Krejčík obsadil do fi lmu plejádu zná- mych a populárnych slovenských hercov – Jozefa Kronera, Hanu Meličkovú, Ladislava Chudíka, Karola Machatu, Ivana Mistríka, Emíliu Vášáryovú, Ela Romančíka… Priestor dostali aj niekoľkí českí a nemeckí herci a hudbu skomponoval nezameni- teľný český skladateľ Zdeněk Liška, ktorého meno fi guruje v titulkoch mnohých úspešných fi lmových diel. Vynechať nemôžeme ani osobnosť samotné- ho režiséra Jiřího Krejčíka, ktorého časť umeleckej kritiky spoza rieky Moravy považovala za „enfant terrible“ českej kinematografi e. Medzi najznámejšie 6 Krejčíkove fi lmy patria Vyšší princíp (získal niekoľko prestížnych medzinárodných ocenení), Penzión pre slobodných pánov Svadba ako remeň , či Božská Ema so slovenskou herečkou Božidarou Turzonovovou v hlavnej úlohe. Domáca kritika neprijala Polnočnú omšu bez výhrad. Zdôraznila najmä skutočnosť, že fi lm nedosiahol úroveň javiskovej verzie. Zaujímavú reakciu uverejnil Ivan Bonko, ktorý v nej predostrel aj otázku česko-slovenskej kooperácie. „ Po dlhom volaní po konkrétnejšej spolupráci českých a sloven- ských fi lmových pracovníkov treba privítať, že fi lmy Zbabelec a Polnočná omša nakrútili poprední a jedni z najuznávanejších barrandovských režisérov… Reži- séri ako Krejčík sú na Kolibe nesporne ešte aj v bu- dúcnosti veľmi potrební, práve ako je potrebné, aby slovenskí fi lmári nakrúcali na Barrandove… “ Hlasy 7 volajúce po spolupráci Barrandov – Koliba však boli prekonané už v momente, keď Bonko písal citované riadky. Nezodpovedali totiž dosiahnutému stupňu vývoja slovenskej hranej tvorby a skôr protirečili potrebám a záujmom jej ďalšieho autonómneho rozvoja. Sotva pol roka po dokončení Polnočnej omše pri- šiel do kín fi lm Štefana Uhra Slnko v sieti a po ňom niekoľko ďalších titulov, ktorými naša kinematogra- fi a prispela silným vkladom do legendárnej česko- slovenskej novej vlny. Mimochodom, za jej „Jána Krstiteľa“ označil celosvetovo slávny režisér Miloš Forman práve spomínaného Štefan Uhra… Mgr. Peter Cabadaj

105 KNIŽNICA 3/2020 KN Petra Karvaša spája s režisérom Krejčíkom ešte je- den titul, a to česky televízny fi lm Psíčci lorda Car- ltona (1970), nakrútený podľa jeho knihy. Hlavný protagonista bizarnej komédie, vedúci kráľovského cenzorského úradu lord Carlton, dostane na posú- denie niekoľko chúlostivých fotografi í. Zobrazené je na nich nahé ženské telo a plyšový psík. Lord to bez váhania kategoricky odsúdi, ale pred defi nitívnym ortieľom vezme ešte snímky domov na „meritórne“ preskúmanie. Tým spustí lavínu neočakávaných udalostí a zvratov. Azda najzaujímavejší je z dnešné- ho pohľadu fakt, že odvážne erotické sekvencie boli nasnímané a použité hneď na prahu ťaživého normalizačného obdobia. Zverené postavy s veľkou chuťou stvárnili Juraj Herz, Miloš Kopecký, Franti- šek Filipovský, Ilja Prachař a Božidara Turzonovová. TANDEM KARVAŠ & SOLAN Bezpochyby najvýraznejšiu Karvašovu stopu v de- jinách slovenského, resp. československého fi lmu predstavuje jeho spolupráca s režisérom Petrom Solanom, tiež banskobystrickým rodákom a profi - lovou osobnosťou našej kinematografi e. Vlaňajšiu nedožitú deväťdesiatku tohto neodmysliteľného príslušníka svetovo uznávanej československej novej vlny domáce médiá ignorovali. Pripomeňme, že Pe- ter Solan uzrel svetlo sveta 25. apríla 1929. Maturo- val na gymnáziu v Banskej Bystrici a v rokoch 1949 – 1955 študoval fi lmovú réžiu na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe. Hneď po jej absolvova- ní začal pracovať v Štúdiu dokumentárnych fi lmov v Bratislave, kde nakrútil niekoľko zaujímavých sní- mok. Po prechode do Štúdia hraných fi lmov nakrútil v spolupráci s režisérom a dramaturgom Františkom Žáčkom celovečerný titul podľa satirických povie- dok Petra Karvaša Čert nespí (1956). Samostatne už režíroval vôbec prvú slovenskú fi lmovú detektívku Muž, ktorý sa nevrátil (1959). Hoci mala táto kriminálka mierne politický podtext triedneho boja 50. rokov, diváci ju prijali kladne, čo Solana povzbudilo do ďalšej umeleckej činnosti (fi lmy Tvár v okne Kým sa skončí táto noc Slávny pes , , a i.). Nepochybne najznámejším a najúspešnejším Solanovým dielom bol vojnový titul Boxer a smrť (1962), ktorý získal na 7. medzinárodnom fi lmo- vom festivale v San Franciscu (1963) cenu za hud- bu a zvláštnu cenu poroty za porozumenie medzi národmi. Hlavné ocenenie ( Grand prix ) však fi lm minulo, pretože Američania nemohli uveriť záveru, keď sa hlavný protagonista deja, bravúrne stvárnený Štefanom Kvietikom, dobrovoľne vracia na istú smrť do koncentračného tábora – namiesto toho, aby si vybral ponúknutú slobodu a možnosť šťastnejšej budúcnosti… Sľubne rozbehnutú kariéru Petra Solana nemilo- srdne pribrzdila éra normalizácie. Hoci celú aktívnu fi lmársku činnosť režiséra sprevádzala v 60. a najmä v 70. rokoch nedôvera so sabotovaním jeho tvorivej práce, predsa len sa po roku 1989 dočkal satisfakcie i verejného uznania. Zomrel 21. septembra 2013 v Bratislave. Prvou kooperáciou Karvaša so Solanom bol už spomenutý celovečerný hraný fi lm Čert nespí . Tvo- ria ho tri samostatné satirické poviedky – Smutný káder Typický prípad Veľkorysá ponuka , a  – vybrané z rovnomennej Karvašovej zbierky próz (1954). Knižným cyklom tzv. čertovín ( Čert nespí Čertovo , kopýtko Maľovať čerta na stenu , ) spisovateľ pohoto- vo reagoval na dobové volanie po satire. Poviedky v hranej snímke Čert nespí spájajú zábery z rokova- nia schvaľovacej komisie, ktorá si fi lmové príbehy necháva premietať. Členovia komisie sa v jednot- livých postavách na plátne spoznávajú a v pauzách medzi premietaním vyslovujú svoje námietky. PRÍPAD BARNABÁŠ KOS Konkrétnym výsledkom tvorivej kooperácie tande- mu Karvaš & Solan bolo nakrútenie štyroch žánrovo i tematicky vyhranených dlhometrážnych a televíz- nych fi lmov – Prípad Barnabáš Kos (1964), Sedem svedkov (1967), Malá anketa (1969) a  Pán si neželal nič (1970). Hranú satirickú tragikomédiu Prípad Barnabáš Kos , nakrútenú podľa Karvašovej poviedky, spre- vádzali od začiatku realizácie obrovské problémy. Schvaľovanie diela trvalo neuveriteľných sedem rokov! Vedenie Slovenskej fi lharmónie sa snažilo výrobu snímky otvorene bojkotovať, a to tým, že členom hudobného telesa v nej zakázalo účinkovať, resp. akokoľvek participovať na tvorbe titulu. Išlo o zjavné nepochopenie zámeru scenáristov Petra Karvaša a Alberta Marenčina a režiséra Petra Sola- na. Snímka totiž pranieruje malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo. Je to príbeh trianglistu veľkého symfonického orchestra, ktorého nečakane vymenovali za jeho riaditeľa. Skromný hudobník sa spočiatku bráni, čoskoro však pochopí, aké pravidlá STOROČNICA NARODENIA PETRA KARVAŠA

106 sprevádzajú fungovanie mechanizmu kariéry. Ne- vyhnutne k nim patrí aj pochlebovanie a šplhúnstvo kolegov, ktorí idú svojmu šéfovi po ruke a vo všet- kom mu vychádzajú maximálne v ústrety. Predtým nenápadný trianglista sa zrazu stáva sebavedomým a neústupným inovátorom a opitý mocou začína pretvárať orchester na vlastný obraz. Dokonca je odhodlaný naplniť svoj veľký životný sen – sólo pre triangel. Titulnú rolu presvedčivo stvárnil známy český herec Josef Kemr. Názornou ukážkou dobových pomerov a atmosféry je zachovaný posudok režiséra Paľa Bielika na fi lm Prípad Barnabáš Kos . Zakladateľská osobnosť sloven- skej kinematografi e zvolila ironicko-sarkastický tón, z ktorého možno ľahko dedukovať negatívnu reakciu, resp. odporúčanie. „ … Vieš, Barnabáš, mne je ťažko, a preto nie nadarmo zaťahujem do hry aj tvojho tvor- cu. Keby ti bol on vdýchol jasnú, jednoznačnú podobu, mohol som ti ešte ako-tak vyveštiť budúcnosť. Lenže ty si ako Golem. Pokiaľ si bol v hline – teda v poviedko- vom či anekdotickom tvare, bol na teba dosť zábavný pohľad. No len čo ťa tvoj tvorca oživil a pustil z reťaze, stal sa z teba špásovný bobák, neškodné strašidlo, ktoré aj deti naťahujú za frak. Nafúkol si sa. Stratil si rozme- ry. Zásluhou tvojho tvorcu… napuchol si desaťnásobne – zo 16 strán rozprávočky na 160 strán scenára. To si nemal robiť. Nebol si na to stvorený. Nebol si predurče- ný pre fi lm… A teraz mi dovoľ, takým istým neviaza- ným štýlom, privravieť sa k tvojim stvoriteľom. Zdatní chlapci. Koketujú so smelosťou. Vtrhli do zakázaných oblastí. Neberú si už na mušku len úbohých policajtov a kádrovníkov, ale priam hlavy a reprezentačné telesá. A to všetko s nezvyčajným taktom. Ani ten najpo- stihnutejší z postihnutých sa neopováži zagágať. Aby podobnosť s kýmkoľvek bola úplne jasná, ohlásia titulky fi lmu, že je podobnosť s čímkoľvek úplne vylúčená. Bolo by skutočne smiešne, keby po takomto oznámení hľadal niekto pod fi rmou ‚námestník‘ námestníka povereníka kultúry. Konečne, ak by sa Dubovský v tom poznal, mal by byť vlastne rád, že sa o ňom robí fi lm. Najmä, keď sa mu prisudzujú také báječné vlastnosti. Aj fi lharmonici (ak pravda nejde o vyšší inotaj) by mohli byť vďační, že si konečne cez fi lm nazrú do vlastného svinčíka. A my, Barnabášovci, Gajdošovci a podobné typy výskytné, nemáme tiež nič proti tomu, že z nás robíte neškodných hlupáčikov, ak nám aspoň na konci fi lmu dožičíte vý- chodiskový povzdych. Ach, Barnabáš, Barnabáš! No dovoľte nám ešte raz si povzdychnúť: Ach, Peter, Peter, Maximilián! Kam až vás to zaviedol ten nešťastný triangel? Bo v ňom to všetko väzí, začína i končí. V špekulatívnej, obludnej nadsádzke, ktorá sa v tej istej chvíli zákonite mení – neváham použiť toho slova – v hlúposť. Od chvíle, čo Kosov triangel znie nad New Yorkom, nad Pekingom, nad Varšavou, nad celou krútiacou sa zemeguľou, mizne človeku aj ten vymyslený úsmevček z úst, postupne chladne, tuhne, až napokon zamrie v mrazivom úškľabku. Narastá triangel, narastá počet i hlúposť hlupákov. Jedna ab- surdnosť plodí druhú a nikde ani iskierka nádeje, ani zásvit zdravého rozumu. Na konci zostáva len úbohý, opustený zneužitý malý človiečik, nad ním smeč- ka vládcov-trubcov a nad tým všetkým bezúhonný jasnozrivý tvorca-stvoriteľ, ktorý (medzi nami) túto hlúposť dávno videl, ale náročky nechal veci dokvasiť až sem, aby sa o tých blbcoch mohol nakrútiť fi lm za 2 milióny korún. Lebo na tom nič nenavyberáš. V časoch Gogoľovho Revízora to bolo dokonca o niečo lepšie. Vtedy sa tí blbci aspoň sami volili – dneska ich volíme my, tak sme akosi v tom – ale zato si môže- me o tom natočiť fi lm. My s Barnabášom sme za to. Aspoň pôjdeme po premiére do krčmy. “ 8 Dlhší citát z Bielikovho posudku, v ktorom spomína krstné mená scenáristu Karvaša, režiséra Solana a strihača fi lmu Maximiliána Remeňa, neu- verejňujeme samoúčelne. Chceli sme ním ilustrovať skutočnosť, že liberálne 60. roky predstavujú v slo- venskej kinematografi i éru výrazného omladenia, ktorému v médiách drukuje nová krv fi lmovej kritiky. Ak bola ešte druhá polovica 50. rokov spätne hodnotená ako čas „odstávky mladých“, v nasledujú- cej dekáde sa karta obracia. Étos mladosti, no predo- všetkým nedôvera k akýmkoľvek formám schema- tizmu znamená skôr „odstávku starých“. Paľo Bielik 9 – mimochodom, takisto rodák z Banskej Bystrice (mestská časť Senica) – mal s estetickou a gene- račnou výmenou a vôbec s celou československou novou vlnou evidentný problém. Túto skutočnosť potvrdzujú aj jeho posudky na iné fi lmy (scenáre) mladších kolegov. Ich poetika mu bola ako silnému konzervatívcovi a bytostnému realistovi cudzia, nija- ko s ňou nesympatizoval, ba vlastné neporozumenie dával neraz otvorene najavo. Dráždil ho tiež menší divácky potenciál titulov novej vlny a nesúlad medzi vysokým rozpočtom vynaloženým na realizáciu diel a slabšou fi nančnou návratnosťou. SEDEM SVEDKOV Podľa Karvašovho pôvodného scenára – predtým úspešnej rozhlasovej hry, ktorá bola uvedená aj v Čechách a zahraničí – nakrútil Solan televízny fi lm Mgr. Peter Cabadaj

107 KNIŽNICA 3/2020 KN Sedem svedkov s detailne psychologicky vykresle- nými postavami. Pôdorys snímky o medziľudských vzťahoch, ľahostajnosti a odmietnutí spoluzodpo- vednosti v prípadoch, do ktorých nemôže zasiahnuť zákon, nie je zložitý. Dvaja typologicky diametrálne odlišní kriminalisti sa počas nočného vyšetrovania v uzavretom prostredí usilujú zrekonštruovať zločin uskutočnený za bieleho dňa, takmer pred očami verejnosti. Tvorcovia diela však nesledujú iba krimi- nalistickú líniu príbehu. Svedkovia, ktorých vyšet- rovatelia vypočúvajú, reprezentujú každý svojím spôsobom iný variant zbabelosti či alibizmu. Vypo- vedajú tak viac o sebe samých, ako o tom, čo videli na ulici. Divák, podobne ako vo fi lme slávneho japonského režiséra Akira Kurosawu Rašómon , sle- duje sedem rozdielnych pohľadov na jednu udalosť. Detaily i relevantné fakty sa v podaní jednotlivých svedkov rôznia – akoby ani nešlo o tú istú príhodu. Každý má na to svoje vlastné dôvody… Objasnenie znásilnenia a vraždy ženy predstavuje akúsi vzor- kovnicu ľudských charakterov, myslenia, konania a svetonázoru tak svedkov, ako aj kriminalistov. Všetkých zúčastnených dôkladne sníma oko kame- ry, ktorá prispôsobuje formu monitorovania aktérov typologickej škále ich osobností, situačným grima- sám a náladám, miere spolupráce s vyšetrovateľmi… Film Sedem svedkov je mimoriadne sugestívna dráma o prejavoch ľudských charakterov a správaní človeka vo vyhrotenej situácii – excelentne napísa- ná, zrežírovaná i zahraná. MALÁ ANKETA Experimentálne ladený televízny fi lm scenáristu Karvaša a režiséra Solana Malá anketa je tzv. pa- radokumentom, tváriacim sa ako blok reportáží o procese so ženou – matkou, zrejme vrahyňou svojho trojročného synčeka. Snímka formou „živého štúdia“, zriadeného v predvečer konania súdneho procesu s obžalovanou, prináša rozhovory so zain- teresovanými osobami (lekári, sudcovia, obhajkyňa, prokurátor, exmanžel, susedia), ako aj anketu, ktorá sonduje názory náhodných chodcov. Širokú vzorku ich vyjadrení a postojov možno vnímať ako jedineč- ný sociologický portrét dobovej spoločnosti. Pro- stredníctvom roztočenej rulety názorov a výpovedí ľudí fi lm kladie divákom základné otázky o hodnote ľudského života a eutanázii ako takej. Súčasne ide o konfrontáciu s nemilosrdným faktom, že kruté problémy existujú a s najväčšou pravdepodobnosťou existovať nikdy neprestanú. Čakajú len na občiansku reakciu, a to nielen v príznačne depresívnom roku 1969, keď dielo vzniklo. Malá anketa , hraná snímka urobená dokumen- tárnym spôsobom, vzbudila mimoriadny divác- ky ohlas a vyvolala vášnivé diskusie o zvolených rozprávačských postupoch. Nevšedná autentickosť fi lmu, realizovaného uplatnením viacerých origi- nálnych efektov (zdanlivá nekvalita nakrúteného materiálu, improvizácia „naoko“, výrazné civil- né, spontánne výpovede nehercov), oslovovala recipienta silnou naliehavosťou a výzvou zaujať k prípadu vlastné stanovisko, nezostať ľahostaj- ným. Tvorcovia predbehli dobu o niekoľko decénií a strhujúcim spôsobom predložili verejnosti tému, ktorá bola dovtedy i potom absolútnym tabu. Malá anketa , ktorá vznikla podľa rovnomennej Karva- šovej rozhlasovej hry, však po úspešnej premiére ihneď putovala na dvadsať rokov do trezoru ako zakázaný titul… PÁN SI NEŽELAL NIČ Autorský súzvuk „banskobystrického tandemu“ na- plno zaznel aj v dlhometrážnom fi lme Pán si neželal nič , ktorý vznikol na motívy rovnomennej povied- ky z Karvašovej zbierky Polohlasom . Snímka mala premiéru 22. januára 1971 a zobrazuje absurdný príbeh – hlboko ironický a súčasne veľmi jednodu- chý. Rozprávanie je postavené na hereckom kumšte (skvelý Jozef Kroner v hlavnej úlohe), vtipných dialógoch a vypointovaných epizódach, ktorým majstrovsky „sekunduje“ hudba famózneho Zdenka Lišku. Takmer monotónny sled udalostí pritom ešte zdôrazňuje a umocňuje zásadný rozpor medzi spust- nutosťou prostredia i ľudí a výnimočnosťou situácie, v ktorej sa aktéri deja ocitli. Krátko po dokončení fi lmu normalizační strážcovia ideologickej čistoty snímku uzamkli do trezora a režiséra Solana prera- dili do Štúdia krátkych fi lmov, pričom mal takmer desať rokov striktný zákaz točiť hrané diela. Film Pán si neželal nič vedno s Hanákovými Ob- razmi starého sveta a s Havettovými Ľaliami poľný- mi z roku 1972 možno označiť za labutiu pieseň slo- bodnejších 60. rokov. Bola to búrlivá a nesmierne plodná dekáda, počas ktorej sa na Slovensku naplno rozvinula a dozrela moderná fi lmová tvorba, a tým sa slovenská kinematografi a defi nitívne autorsky i organizačne osamostatnila od českej fi lmovej tvorby. STOROČNICA NARODENIA PETRA KARVAŠA

108 BAŠTA Ako scenárista spolupracoval Peter Karvaš aj so známym režisérom Martinom Hollým. Historický fi lm Bašta (1969) bol televíznou adaptáciou jeho rovnomennej divadelnej hry – triptychu Vzbu- ra Revolúcia Povstanie , a  . V tomto diele tvorcovia obdivuhodne dokázali organicky prepojiť experi- mentátorskú líniu s ideovým zmyslom dramatických skladieb. Tri navonok samostatné príbehy z roz- dielnych dejinných etáp spája vášeň, odveká túžba človeka po dôstojnejšom a šťastnejšom živote, ako aj poznanie, že kým budú ľudia ľuďmi, bude jestvo- vať láska, žiarlivosť, pomstychtivosť, zrada… Tento človečenský rozmer zostáva ponad čas konštantný, menia sa akurát vonkajšie kulisy, reálie a životná úroveň. Revoltujúci protagonisti rozprávania musia okrem kritickej existenčnej situácie čeliť aj násilným krvavým udalostiam. Divák sa postupne stáva sved- kom baníckej vzbury z prvej polovice 16. storočia, nahliadne do zákulisia hurbanovsko-štúrovského revolučného vystúpenia (1848) a sleduje ústup po- vstaleckej jednotky do hôr počas SNP o takmer sto rokov neskôr (jeseň 1944). Na prehĺbenie umeleckej výpovede i celkové umocnenie atmosféry opakujú- cich sa historických mechanizmov obsadil režisér Hollý vo všetkých troch príbehoch do hlavných úloh rovnakých hercov – Vlada Müllera, Soňu Valentovú, Ivana Mistríka, Štefana Kvietika a Michala Dočolo- manského. Ich charakterové fi lmové postavy odlíšil len menami. METEOR Normalizačná moc, ktorá ovládla vtedajšie socialis- tické Československo po invázii spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy (21. augusta 1968), v najlepších rokoch a na dlhší čas zabrzdila umelecký rozlet kvalitného tvorcu a človeka s vyhranenými občian- skymi postojmi Petra Karvaša. Dostal striktný zákaz publikovať svoje literárne texty, divadlá prestali uvádzať jeho hry, nedobrovoľne musel zanechať i pedagogickú činnosť (v rokoch 1968 – 1974 vyučo- val na VŠMU)… Do oblasti audiovizuálnej tvorby sa vrátil až v roku 1991, keď režisér Stanislav Párnický nakrútil televíznu adaptáciu Karvašovej divadelnej hry o permanentne trvajúcej vojnovej hrozbe a ne- bezpečenstve zabíjania ľudí Meteor . Dielo nastoľuje hraničnú etickú dilemu jednotlivca, či oznámiť svetu závery vedeckého výskumu o blížiacej sa katastrofe a nezachrániť si tak svoje životy, alebo všetko zatajiť a zachrániť sa. Symbolické podobenstvo Meteoru , ohrozujúceho planétu Zem, bolo nielen Karvašovou umeleckou reakciou na dôsledky vojny, ale i me- mentom pre ľudstvo v mierových časoch. Ako zau- jímavosť uvedieme, že televízny fi lm Meteor vznikol podľa verzie rovnomennej komornej drámy z roku 1945. Iná verzia, ktorú napísal autor neskôr (1958), obsahuje viac historických korelácií spätých s dru- hou svetovou vojnou. Českí tvorcovia nakrútili v roku 1991 televíznu adaptáciu Karvašovej rozhlasovej hry Nočná návšte- va [Noční návštěva]. Dramatik v nej položil „ akcent na individuálny pátos chápaný ako utrpenie a záro- veň ako oslobodenie, kde sa už nevyrovnávajú dva činy svojou vinou a nevinou, ale kde sa dostávajú do konfl iktu dva motívy viny pravdepodobne rovnakej hodnoty a hĺbky. Okrem mnohých závažných etických otázok tu môže človek nájsť aj mnoho ľudskej osame- losti, spôsobenej rubom i lícom jednej mince – totality a jej neskorších následkov. “ 10 Na realizácii televíznej inscenácie Nočná návšte- v a, ktorú režíroval Vladimír Kavčiak, participoval Karvaš nielen ako autor literárnej predlohy, ale aj ako spoluscenárista. Komorné dielo o bolesti člove- ka, jeho mravnosti, sile, zodpovednosti a svedomí ponúklo svojou etickou, myšlienkovou a fi lozofi ckou hĺbkou možnosť vyniknúť špičkovým českým her- com Otakarovi Brouskovi a Vladimírovi Rážovi. OBOHATIL NAŠU KINEMATOGRAFIU Nielen teoreticky podkutí koryfejovia, ale i roz- hľadení knihomoli potvrdia, že Peter Karvaš vedel rovnako dobre napísať silnú drámu zo súčasnosti aj z dávnych čias, komornú psychologickú hru, tragi- komédiu, plnokrvný román, existenciálne ladenú poviedku či novelu, štipľavú satirickú prózu, hu- moristické žánre, napínavý príbeh s kriminálnou zápletkou, apokryf, text experimentálneho strihu, causerie, reportáž… Suverénne a s noblesou sa pohyboval i na poli fi lmovej a televíznej tvorby. Ako vnuk renomovaného maliara Dominika Skuteckého, odmalička obklopený umením, mal cit pre vizuálnu stránku svojich diel. Preto po jeho hrách a povied- kach radi siahali slovenskí aj českí režiséri, preto bol vyhľadávaným scenáristom. Náš príspevok si – bez nároku na vyčerpávajúci obraz skúmanej látky – Mgr. Peter Cabadaj

109 KNIŽNICA 3/2020 KN kládol za cieľ bližšie ozrejmiť práve túto dimenziu širokospektrálneho diela banskobystrického rodáka. Hoci vekovo prevyšoval fi lmárov československej novej vlny, poetika mladších kolegov, intenzívna komunikácia a spolupráca s nimi mu nerobili žiadne problémy. Aj vďaka európsky rozhľadenému Pet- rovi Karvašovi tak mohla v „zlatých šesťdesiatych“ preniknúť do našej kinematografi e rozporuplnejšia, subjektívnejšia, viac zvnútornená a najmä dôsled- nejšia generačná autorská výpoveď a vízia sveta. Rovnako ako nové, najmä mestské témy, bytostné moderné či modernistické motívy konfl iktu s vlast- ným svedomím, absurdného správania a konania súčasníka, umelecká persifl áž, konfrontácia s dô- sledkami ťaživej minulosti, samota, nedorozumenie, odcudzenie… Slovenský fi lm na tieto línie nadviazal a plnohod- notnejšie ich rozvinul až oveľa neskôr. POZNÁMKY 1 MIKULA, Valér a kol. Slovník slovenských spisovateľov . Bratislava: Kalligram – Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005, s. 273. 2 CABADAJ, Peter. Rozprávanie o fi lmárovi Petrovi Solanovi: Nedožité 90. narodeniny. In: Slovenské národné noviny – revue pre mladú literatúru, umenie a spoločnosť Orol tatranský . – Roč. 20, 2019, č. 10, s. 9. 3 GREČNER, Eduard. Slovenský fi lm videný znútra (8). In: SME.sk – Blog.SME – Eduard Grečner – fi lm (17. 3. 2008). 4 RAKÚSOVÁ, Lucia. Divadelné „storočnice“. In: Slovenské pohľady . – Roč. IV. + 136, 2020, č. 4. Príloha pre mladú literatúru a umenie; pohlady.sk č. 1, s. 11. 5 ŽALMAN, Jan. Umlčený fi lm: Kapitoly z bojů o lidskou tvář československého fi lmu . Praha: Národní fi lmový archív, 1993, s. 191. 6 MELOUNEK, Pavel. Čeští fi lmaři, něžní barbaři: 22 + 2 portréty našich režisérů . Praha: Nakladatelství Bohemia, 1996, s. 23. 7 BONKO, Ivan. Povstalecká tematika v našej kinematografi i. In: Film a doba . – Roč. 8, 1962, č. 11, s. 578. 8 HANÁKOVÁ, Petra. Paľo Bielik a slovenská fi lmová kultúra . Bratislava: Slovenský fi lmový ústav, 2010, s. 183 – 184. 9 BAHNA, Vladimír. Pokračovať v rozhovore. In: Kultúrny život . – Roč. XVIII, 1963, č. 34, s. 9. 10 KRŠKO, Jaromír. O dramatickom profi le Petra Karvaša. In: Slovenský jazyk a literatúra v škole . – Roč. 39, 1992/1993, č. 1, s. 12. LITERATÚRA BAHNA, Vladimír. Pokračovať v rozhovore. In: Kultúry život . – Roč. XVIII, 1963, 24. 8., č. 34, s. 9. BONKO, Ivan. Povstalecká tematika v našej kinematografi i. In: Film a doba . – Roč. 8, 1962, č. 11, s. 574 – 579. CABADAJ, Peter. Rozprávanie o fi lmárovi Petrovi Solanovi: Nedožité 90. narodeniny. In: Slovenské národné noviny – revue pre mladú literatúru, umenie a spoločnosť Orol tatranský . – Roč. 20, 2019, č. 10, s. 9 – 10. GREČNER, Eduard. Slovenský fi lm videný znútra (8). SME.sk – Blog.SME.sk – Eduard Grečner – fi lm (17. 3. 2008). HAMES, Peter. Československá nová vlna . Praha: Levné knihy, 2008. 344 s. (Registre) HANÁKOVÁ, Petra. Paľo Bielik a slovenská fi lmová kultúra . Bratislava: Slovenský fi lmový ústav, 2010, s. 181 – 185, 224, 262. HRÚZOVÁ, Mária. Peter Karvaš: Personálna bibliografi a . Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica, 1995. 35 s. KOVÁČ, Mišo A. Peter Karvaš mnohovrstvový a zavŕšený. In: Slovenské pohľady . – Roč. IV. + 116, 2000, č. 2, s. 79 – 83. KRŠKO, Jaromír. O dramatickom profi le Petra Karvaša. In: Slovenský jazyk a literatúra v škole . – Roč. 39,1992/1993, č. 1, s. 9 – 13. LAJCHA, Ladislav. Dramatický svet Petra Karvaša . Bratislava: Národné divadelné centrum, 1995. 261 s. LAJCHA, Ladislav. Osobnosť a dielo Petra Karvaša . Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 1996. 122 s.  STOROČNICA NARODENIA PETRA KARVAŠA

110 LIEHM, Antonín J. Ostře sledované fi lmy: Československá zkušenost . Praha: Národní fi lmový archiv, 2001, s. 230, 233, 239, 441. MACEK, Václav – PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografi e . Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997. 599 s. (Registre) MACEK, Václav – PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografi e 1896 – 1969 . Bratislava: Slovenský fi lmový archív, 2017. 624 s. (Registre) MELOUNEK, Pavel. Čeští fi lmaři, něžní barbaři: 22 + 2 portréty našich režisérů . Praha: Nakladatelství Bohemia, 1996, s. 23 – 30. MIKULA, Valér a kol. Slovník slovenských spisovateľov . Bratislava: Kalligram – Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005, s. 272 – 274. RAKÚSOVÁ, Lucia. Divadelné „storočnice“. In: Slovenské pohľady . – Roč. IV. + 136, 2020, č. 4 – príloha pre mladú literatúru a umenie pohlady.sk č. 1, s. 10 – 12. ŤAŽKÝ, Ladislav. Koliba nie je Hollywood a predsa... alebo aj my máme krstných otcov. In: Filmová revue . – Roč. IV, 1996/1997, č. 1 – 2, s. 41 – 55. ŽALMAN, Jan. Umlčený fi lm: Kapitoly z bojů o lidskou tvář československého fi lmu . Praha: Národní fi lmový archív, 1993, s. 188 – 191. 11 0 TIP REDAKCIE: Prinášame fi lmovú ochutnávku diela Petra Karvaša – Polnočná omša (1962). Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=SiN9JMsuZHc&fbclid=IwAR11OjZR_ QlkPoFDKMJz6XHSDuZd7Am506XCoJeQFztuHUnmpuwfBdE9Kh8  110

111 MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK AKO FOTOGRAF 140. VÝROČIE NARODENIA Mgr. Peter Cabadaj Th e article pays attention to the photographic work and personal libra- ry of M. R. Štefánik stored in the Slovak National Library. Keywords : 140 years since the birth of a key fi gure in Slovak history Vplyvný britský diplomat Harold Nicolson nazval Milana Rastislava Šte- fánika supermanom. Na prvý pohľad tak však vôbec nevyzeral. Išlo totiž vzrastom o malého muža, ktorého permanentne trápili zdravotné ťažkosti a neraz aj fi nančné suchoty. Ako však uviedla Louise Weissová, jedna z jeho obdivovateliek, „mal vôľu kalenú z ocele“. Kľúčovo prispel k vzniku nového štátu, ktorý nakoniec uvidel len zo vzduchu. Osud mu nedožičil pristáť so svojím lietadlom živý. [email protected] BIOGRAFISTIKA

112 Minulý rok sme si pripomenuli storočnicu tragic- kého úmrtia Milana Rastislava Štefánika – okrem iného aj víťaza televíznej ankety o  Najväčšieho Slováka . Letné 140. výročie jeho narodenia (21. júla 1880) však nemienime refl ektovať bilanciou chronicky opakovaných historických faktov. Tohto obdivuhodne činorodého muža si bližšie priblížime ako fotografa. Medzinárodne uznávaný astronóm, vedec, cestovateľ, vojenský pilot, diplomat, vynálezca a konštruktér, francúzsky generál, zakladateľ prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov a minister voj- ny novovzniknutej republiky je v tejto pozícii známy len okruhu zasvätených ľudí. VEĽKÁ DOKUMENTÁRNA HODNOTA Fotografi ckú pozostalosť M. R. Štefánika vďaka jej námetovej i žánrovej rozmanitosti právom označu- jeme prívlastkom impozantná. Unikátna kolekcia zhruba 400 negatívov s atypickým formátom (8 × 8 cm a 8 × 16 cm) sa nachádza v zbierkových fondoch Slovenského národného múzea v Martine. Rozdeliť ju možno do niekoľkých tematických okruhov. Naj- početnejšie zastúpenie má krajinárska fotografi a, čo predstavuje vzhľadom na cestovateľskú vášeň tvorcu logický a zákonitý jav. On bol vlastne na cestách od svojich pražských štúdií nonstop… Zoznam území a destinácií, ktoré navštívil, by zabral veľa miesta. Štefánik v krajinárskej fotografi i harmonicky rozložil záujem na exteriér aj interiér zobrazovaného prostredia. „ Celkové zábery s veľkou dokumentárnou hodnotou “ – uvádza známy teoretik Marián Pauer – „ umožňujú porovnávať premeny, kto- rými v priebehu rokov prechádzali jednotlivé krajiny, mestá a prírodné scenérie. Zároveň sú dokladom Štefánikovej schopnosti vidieť charakteristické črty, ktoré krajine dodávajú neopakovateľný kolorit. Vý- borne, možno intuitívne, pritom využíva hru svetla, ktorá umožňuje plasticky vykresliť jednotlivé zábery. Také sú napríklad snímky z Mont Blancu, na ktorých si divák môže konfrontovať rozľahlosť hôr s malos- ťou človeka. A predsa to bol práve človek, ktorý ich pokoril. “ VYSOKÁ MIERA EMPATIE Asi je to tak. Prejde človekom vlna vzduchu, doznie očistením a v tichosti si nájde miesto v osídlach katarznej samoty. Poznanie, skúsenosť – ani smutná ani veselá, ani tragická ani euforická. Často sa však stáva, že to niekedy súčasníkovi podráža nohy, lebo nie je hodný vlastnej skúsenosti, znervóznie, stráca istotu a začína byť vo svojom živote nevítaným hos- ťom. Videnie a defi novanie pojmu krajina môžeme interpretovať aj ako uhol slobody a odvahy prejaviť vlastnú osobitú vnímavosť. Alebo tiež ako schopnosť „zarámovať“ to, čo citlivý tvorca vidí v hľadáčiku či na displeji – „zvečniť“ okamih a ponúknuť ho ako postoj, svetonázor, posolstvo, odkaz. Pod tlakom rôznych zlomov, otrasov a protirečení sa krajina rozvážne preskupuje do nových vrstiev, súradníc a významov. Senzibilný pútnik Štefánik to ako foto- graf registroval s vysokou mierou empatie a osob- nostného zaujatia. Napríklad veľkosť tragédie, ktorú prinieslo železničné nešťastie v Turkestane (1906), zachytil vskutku ako profesionálny reportér. Sním- ky z podhľadu na rozbité vagóny vyznievajú krajne deprimujúco. Rozľahlosť šírošírej ruskej zeme dýcha Mgr. Peter Cabadaj M. R. Štefánik, fotografi a (LA SNK, SŠ 51/96) – pred cestou na Mont Blanc, 1905

113 KNIŽNICA 3/2020 KN zo záberu koľajníc, popri ktorých putuje sprievod s ťavou. Fotograf tak monumentálnosť námetovej línie umocnil špecifi ckou atmosférou. Na pozadí všadeprítomnej deštrukcie starého hodnotového systému sa Štefánik snaží byť korektný a tradičný zároveň. Dokázal si napriek všetkému a všetkým uchovať vlastný vnútorný čas, rytmus, resp. nenechal si okolnosťami pôžitkársky vnú- tiť tempo, ktoré pozná iba „tu a teraz“, bez pamäti, reminiscencií, zážitkov a očakávaní. Ako nezainte- resovaní pozorovatelia máme vzácnu možnosť byť svedkami Štefánikových dobrodružstiev, počas kto- rých si lepšie ozrejmujeme, preciťujeme a dešifruje- me to svoje videnie a chápanie zobrazovanej reality. PRVÝ FOTOGRAFICKÝ AKT Fascinujúci rozhľad Štefánika a jeho jedinečný cit pre úctu k dedičstvu po predchádzajúcich generá- ciách silno vyžaruje z fotografi í historických pamäti- hodností. Človečenskú dimenziu alžírskych miest a ulíc ilustruje momentkami úzkych chodníkov s osobitým čarom a fl uidom. Snímky z Tahiti, odkiaľ ako hvezdár pozoroval Halleyovu kométu, nemajú ďaleko k sociologickej štúdii zachyteného prostredia. Atraktívnosť milieu je často umocnená a zinten- zívnená protisvetlom, z čoho vznikli mimoriadne sugestívne krajinárske zátišia. Ostaňme ešte chvíľku na Tahiti, ktorému patrí v de- jinách nášho vizuálneho umenia interesantné postave- nie. Práve v tejto exotickej destinácii totiž Štefánik zho- tovil prvý slovenský fotografi cký akt (1910). Zobrazuje mladú nahú domorodkyňu opretú o kmeň stromu, cudne si zahaľujúcu telo. Technicky aj umelecky ide o dokonalú fotku, esteticky pôsobivé dielo s jemným nádychom šteklivej erotiky. Slovami chvály a uznania nešetrili ani odborníci na akty. Pravdepodobne je to však len ojedinelý a súkromný záber. Nijaký ďalší akt v Štefánikovom archíve už nájdený nebol… Keď spomíname archív a pozostalosť, pripo- meňme, že nesmierne vzácne artefakty, odrážajú- ce hvezdársku misiu na Tahiti, tvoria integrálnu súčasť zbierkového fondu Národnej galérie v Pra- he. Medzi nimi fi guruje aj kolekcia drevorezov a drevorytov, ktoré patria k tomu najcennejšiemu, čo ich tvorca – svetoznámy francúzsky výtvarník Paul Gauguin – zhotovil počas svojho pôsobenia v Oceánii. Súbor jedenástich štočkov (tri sú reza- né obojstranne) Štefánik na Tahiti doslova objavil a priviezol do Paríža. OSOBNÁ BIBLIOTÉKA Hoci to s témou nášho príspevku bezprostredne nesúvisí, v časopise Knižnica hádam môžu odznieť aj základné informácie o Štefánikovej osobnej knižnici, uloženej v historických fondoch Slovenskej národnej knižnice. Bibliotéka odzrkadľuje všestranný tvorivý záber jej úžasne rozhľadeného majiteľa. Uvedené slová platia aj napriek faktu, že sa z nej zachovalo len torzo, presnejšie asi štvrtina jej pôvodného rozsahu. Mimoriadne vzácnu a cennú pozostalosť M. R. Štefánika spolu s knižnicou previezli z jeho pa- rížskeho bytu do Prahy ešte v roku 1919 (krátko po generálovej tragickej smrti). Bibliotéku, ktorú tvorilo 3 067 zväzkov, umiestnili v Pamätníku od- boja. Možno predpokladať, že knižných jednotiek bolo za Štefánikovho života ešte viac, hoci posled- ná signatúra na štítku má označenie PO Š 3067 (skratky znamenajú Pamätník odboja a Štefánik). Vedúca Odboru správy historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov Slovenskej národnej knižnice Jana Cabadajová v tejto súvislosti uvádza, že „ nájdené boli aj Štefáni- kove knihy s oveľa vyššími signatúrami, napísanými rukou. Chýbajú im však štítky z Pamätníka odboja. Keďže pôvodný historický katalóg sa nezachoval, Štefánik si pravdepodobne žiaden súpis kníh nevy- tvoril, preto nemôžeme presne povedať, koľko kníh pôvodná knižnica v skutočnosti obsahovala. V roku 1929 Pamätník odboja spojili s Vojenským archívom Československej republiky – boli premenované na Památník osvobození. Knižnica zostala v priestoroch tejto inštitúcie do roku 1940. Dňa 29. septembra zbierku presunuli do Slovenského národného múzea v Martine, kde v roku 1941 sprístupnili expozíciu o Štefánikovi, ktorej súčasťou bola aj jeho osobná knižnica. Po ukončení expozície sa knižnica dostala do fondov Matice slovenskej v Martine. Následne bol vypracovaný jej katalóg, podľa ktorého mala už len 824 zväzov. Pri viacerých prevozoch knižnice v Prahe aj na Slovensku sa väčšia jej časť roztratila a rozplynula v iných fondoch. Dnes v Slovenskej ná- rodnej knižnici v Martine z nej zostalo 801 zväzkov. “ Citované vety doplníme informáciou, že odborní pracovníci Slovenskej národnej knižnice Štefáni- kovu bibliotéku očistili, zreštaurovali, elektronicky spracovali, a tým ju pripravili na vyhlásenie za historický knižničný fond. Pre potenciálnych bádateľov, resp. záujemcov uve- dieme, že knižnica obsahuje tlače 16. – 20. storočia. Logicky dominujú francúzske tituly, ale nájdeme MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK AKO FOTOGRAF

114 v nej aj anglické, talianske, nemecké, španielske, rus- ké, české, maďarské a samozrejme slovenské diela. Najväčšie zastúpenie majú prírodné vedy, konkrétne oblasť astronómie, fyziky, matematiky, meteorológie, letectva, rádiotelegrafi e, geológie a geografi e. Nechý- bajú však ani interesantné cestopisy, kolekcia titulov klasickej literatúry, poézia, próza, fi lozofi a či teológia vlastné širokospektrálne aktivity? Pravdu majú zrej- (H. de Balzac, V. Hugo, Moliére, G. de Maupassant, E. Zola, G. Sandová, G. Flaubert, M. de Cervantes Saavedra, L. N. Tolstoj, ktorého osobne navštívil v Jasnej Poľane v roku 1907, Platón, Konfucius, B. Pascal, H. Bergson, A. Compte, F. Nietzsche, T. G. Masaryk a ďalší). Osobitnú kategóriu tvoria knižné diela Štefánikových priateľov a vplyvných známych zo sféry vedeckého života (P. J. Janssen, H. Poincaré, G. Bigourdan, C. Flammarion, K. V. Zenger…). Zo slovenských autorov čítal Štefánik napríklad Andre- ja Sládkoviča, Pavla Dobšinského, Pavla Országha Hviezdoslava, Janka Jesenského, Ivana Kraska a i. NEUSTÁLE V EPICENTRE DIANIA Vráťme sa však k našej hlavnej téme. Vizuálne posolstvo Štefánikových fotografi í sa v konečnom dôsledku stáva v tom najlepšom zmysle slova provo- katívnym a naliehavým. Ustavične putujúci tvorca je ako cestovateľ i fotograf odvážnym samotárom v pozícii tuláka-prieskumníka, vytrvalo obnažujúce- ho krajinu znepokojivých extrémov a paradoxov. Neúnavne hľadal, pričom ani omylom nepo- treboval zachytávať a refl ektovať vyzývavé masky ulíc či námestí. Vlastné upokojenie, katarziu i slasť nachádzal v objavovaní navonok skrytých autentic- kých krás, jaziev a vrások na tvári krajiny, ku ktorej ako tvorca a človek pristupoval priam s posvätnou úctou. Práve preto Štefánikove fotografi e nenúte- ným spôsobom vzbudzujú očarenie, tieseň, súcit, clivotu. Zároveň nemal ani v najmenšom úmysle minimalizovať vklad seba samého a vlastného estetického vkusu do fi nálneho tvaru jednotli- vých snímok. Opak je pravdou! Často ho môžeme identifi kovať na záberoch, ktoré zhotovil. Zrejme to súvisí so Štefánikovou ctižiadostivosťou, snahou byť neustále v epicentre diania, nebyť len obyčaj- ným suchopárnym glosátorom, pozorovateľom či štatistom. Jednoducho, nechcel po návrate do Paríža čeliť možným rozpakom či skepse o autor- stve fotografi í, a keď musel, mohol argumentovať – vidíte, tu som bol tiež… Všetko však mohlo byť napokon úplne inak. Čo ak len objektívom svojich aparátov dokumentoval me skôr tí, čo tvrdia, že ide o neobvyklý úkaz. Alebo napísané inými literami, neexistovalo a neexistuje veľa fotografov, ktorí by často a radi pózovali na svojich záberoch tak, ako Štefánik… PRERAZÍME LEN VZDELANÍM A VEDOU Verejnosti nie príliš známe fotografi cké dielo M. R. Štefánika možno vnímať ako spontánny dialóg s his- tóriou, ktorej rozmanité tváre, prejavy a súvislosti tvorca zachytil v okamihoch všedných aj sviatoč- ných. Marián Pauer, znalec témy, dopĺňa: „ Čas by bol bez fotografi e ochudobnený minimálne o jeden rozmer svojho obrazu. Bola by len prítomnosť; minu- losť by sa stratila v nedohľadne. V tom je prapôvodný zmysel fotografi e – zastaviť čas, v zlomku sekundy mu nastaviť zrkadlo. Dozaista však môže byť aj ušľachti- lou zábavou. To je bonus, veľmi frekventované a často nadužívané slovo týchto dní, ktorý dáva fotografi a všetkým svojím vyznávačom k dokumentárnej a vý- tvarnej hodnote obrazu. Možno takto chápal foto- grafi u aj náš, postavou síce neveľký, a predsa veľký človek, generál Milan Rastislav Štefánik. Muž, ktorý sa rozprával s hviezdami a vo vesmíre sa pokúsil určiť súradnice svojej duše. Možno tým chcel naznačiť, kadiaľ vedie cesta k prameňom, v ktorých zazrieme aj naše tváre. “ Keď M. R. Štefánik cestoval v apríli 1910 loďou Mariposa po Tichom oceáne zo San Francisca na Tahiti, do denníka si zapísal túto myšlienku: „ Kul- túra, vedecké poznanie a umelecké dielo, to sú jediné zbrane, akými sa môžu Slováci trvalo obrniť proti násiliu a nadvláde, proti lži a bezpráviu. Len vzdela- ním, vedou môžu preniknúť do sveta, stať sa občan- mi Európy! “ Citované slová spred 110 rokov, ktoré vyznievajú ako nadčasový testament i posolstvo adresované rodákom, už vari nepotrebujú nijaké ďalšie dopovedanie. Mgr. Peter Cabadaj

115 JUBILUJÚCI SPISOVATEĽ PETER MIŠÁK PaedDr. Blažej Belák Th e study gives tribute to slovak writer Peter Mišák on the occasion of his round life´s jubilee (70). Author high evaluates his imaginative poetry and prose, appriciates his important critical essays and broad activity within organization of authors in Slovakia. Keywords : belle-letres, prose, poetry, composition, language Slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a publicista Peter Mišák, na- rodený 10. septembra1950 v Ružomberku, sa v rozmachu tvorivých síl dožíva sedemdesiatky. Je to príležitosť pripomenúť si jeho mnohostran- nú kultúrnu a spoločenskú aktivitu a učiniť niekoľko literárnokritických úsudkov o jeho najvýznamnejších počinoch na poli literárnej publicistiky a beletrie. [email protected] JUBILEÁ

116 Ak odvodzujeme pôvod slova beletria od francúz- skeho belles lettres , teda „krásne písmená“ alebo „pekné listy“ (čitateľom), tak jubilant túto etymolo- gickú predstavu napĺňa bezvýhradne od samého po- čiatku svojho účinkovania v krásnej spisbe. Dôkazy nájdeme vo všetkých jeho zverejnených prozaických i poetických zväzkoch, ako aj v povestiach a poves- ťových adaptáciách doplňujúcich jeho spisovateľský profi l. Mišákove literárne diela a dielka sa napospol vy- značujú originalitou myšlienok, premyslenou kom- pozíciou a bohatstvom poetických fi gúr, ktoré majú v prozaickom i básnickom podaní jasnú tendenciu zrovnoprávňovať epiku s lyrikou a prózu s poéziou. Dôvod tejto tendencie je jednoduchý – sklon vyjad- rovať sa metaforicky obrazne a objavne, čo je v jeho próze, poézii aj publicistike takmer záväzkom. Touto prednosťou sa vyznačujú aj autorské povesti v krajnom, hoci celkom prirodzenom odpore k uni- a derivácie pokladov ľudovej slovesnosti. Takto sú ustrojené ním spracované Povesti z Liptova (2009), Najkrajšie slovenské povesti o zvonoch (2012), Roz- právky spod slovanskej lipy (2013), Rozprávky z po- kladu Pavla Dobšinského (2016), ako aj príležitostné malé eseje, ktoré nachádzame v precítených predho- voroch a doslovoch k dielam a literárnym námahám iných autorov. Vskutku príznačné sú v tomto zmysle dve knihy jeho krátkych próz – Pointa smrť (2007) a  Alicine psy (2017). Obidve prozaické knihy možno označiť za moderné realistické črty zo života a s istou termi- nologickou toleranciou aj za humoresky či grotesky, pravda, veľmi špecifi cké témou a výberom zobra- zovaného prostredia, a najmä vážnym zacielením naoko humorných obsahov. Jeho krátke prozaické momentky i širšie rozvrh- nuté novely a novielky vynikajú vysokou organizáci- ou sujetu, dôsledným smerovaním deja za poučnou a oslobodzujúcou pointou a zjavnou snahou vyvodiť z fi ktívnej témy aj reálnej udalosti rozprávačské a di- daktické maximum. Autor napĺňa tento zámer dokonalou znalosťou opisovanej reality, ktorej sa prozaickým perom najprv zľahka dotýka, no vzápätí ňou ostrými kri- tickými rezmi hlboko preniká a jej zmysel pointou vysvetľuje. Pri tejto operácii pružne využíva znalosť viacerých špecifi ckých, niekedy až atypických sociál- nych prostredí (sú to predovšetkým ústredné kul- túrne ustanovizne, vydavateľstvá, vojenské posádky a úrady verejnej správy), v ktorých žijú a trápia sa jeho zväčša precitlivení, ukrivdení alebo príliš am- biciózni hrdinovia, pričom autor dáva na známosť výborné poznanie ich hovorového aj odborného ja- zyka, prípadne ich sociálne podmieneného žargónu a konverzačných návykov, ktoré bývajú uchu zveda- vého čitateľa často skryté, ale pri vnesení do krátkej prózy vždy zaujímavé. Poviedka Pri ceste zo zbierky Pointa smrť je vzorom takejto typizácie. Odkrýva osud človeka, ktorý by vari ani nebol „osudový“, keby nebola vojna a v nej osudové strety ideológií. Hrdina je pôvo- dom žid, s malým „ž“, pretože v jeho príbehu nejde o etnický princíp, dokonca ani nie o náboženskú identitu – jednoducho ide o človeka, ktorý sa dostal nezavinene do siete nepriateľských vzťahov medzi národmi a ideológiami počas druhej svetovej voj- ny na našom území a stane sa aktérom aj obeťou vlastnej túžby po ľudskej dôstojnosti a občianskej rovnosti. Jeho túžba narastá až do bizarnej podoby – formám akéhokoľvek druhu, a to už v podmienkach osobnej slobody, keď sa v presile emócií fyzicky vŕši na najnápadnejších symboloch vojny – na unifor- mách, dokonca aj na poštárskych a železničiarskych. Príbeh z tej istej knihy nazvaný Telegram ako haiku je zasa akousi skratkou životopisu našej povojnovej generácie. V dramatickom a zároveň takmer humor- nom výjave, ktorého účastníkom je sám rozprávač, prebieha očistný zápas medzi ľudskosťou a nehumán- nosťou v konaní príslušníkov represívnych zložiek v trestnom pracovnom tábore v Handlovej. Scéna dostáva z odstupu mnohých rokov prekvapujúcu dimenziu ako dôkaz existencie svedomia v každom človeku, keď v dave neprehľadných typov služobníkov režimu sa objaví a potvrdí záblesk ľudskosti v jednom z dozorcov tábora. Kostra tohto jedinečného príbe- hu sa začína úryvkom z telegramu: „ Môžete prísť na návštevu vtedy a vtedy… “ – píše manžel z pracovného tábora svojej manželke. Matka so synčekom v kočíku ide teda v nemalom napätí na návštevu do tábora. Chlapča v kočíku má pri nôžkach zavinutý kontra- band – fľašku domácej slivovice – taký príznačný pre Slovensko z totalitných i netotalitných čias. Pri kontrole vstupu rodinky do tábora fľaša s cinknutím vypadne z perinky na tvrdú handlovskú zem. Napätie vrcholí, dozorca však odvráti hlavu, akoby sa práve vtedy musel pozerať inam, a hoci nikdy nič nepočul o symbolike a symboloch, stáva sa hrdinom povýše- nia drobnej udalosti do kategórie veľkého symbolu ľudskosti. Iná krátka próza súvisí priamo s názvom celej zbierky a týka sa udalosti, ktorá poznačila mnoho ľudských životov v Európe – výbuchu v Černobyli PaedDr. BLAŽEJ BELÁK

117 KNIŽNICA 3/2020 KN v apríli 1986. Historická udalosť je povýšená na úro- veň hlavného sujetového prvku, pretože autor ňou kladie závažné otázky mravného charakteru, ktoré vrcholia v axióme: „ Ožiarené bývajú nielen telá, ale aj duše! “ Kniha Alicine psy (2017) je tematickým zamera- ním iná, ale obsahuje rovnako výnimočné hodnoty. Člení sa na tri celky ( Pointa kniha Pointa človek , , Alicine psy ), pričom každá časť vychádza z iného spoločenského a profesijného prostredia. Ústredným pojmom prvej časti je „kniha“, teda príbehy sa odo- hrávajú v slovenských vydavateľských a redakčných kruhoch, so zjavnou väzbou na autorov zamestna- necký životopis a skúsenosti načerpané práve v ta- komto prostredí. „Pointa človek“ je oveľa všeobec- nejšia kategória, keďže o osud človeka zobrazeného v príbehoch sa zaujíma autor v každom prípade aj v každom okamihu. Tretia časť koreluje s názvom celej zbierky a príbeh je vykreslený najširšie, takže ho možno nazvať aj novelou alebo noveletou z vo- jenského prostredia za totality. Všetky prózy z tejto zbierky vynikajú presne vymeraným epickým plánom, na ktorom stojí nadstavba malých udalostí a detailne až minuciózne prepracovaný dialóg ako hlavný nástroj psychologic- kej presvedčivosti postáv. Cez vycizelovaný dialóg Mišákovo majstrovské pero slobodne a pružne prináša čitateľovi správu o myslení a cítení zobra- zovaných hrdinov. Tento postup je mimoriadne prepracovaný, reč hrdinov ako nástroj na odhaľo- vanie charakterov a objavovanie pravdy o ich živote je naozaj živá, presná a psychologický hodnoverná. Túto hodnovernosť umocňuje navyše široká pale- ta dobre odpozorovaných konverzačných zvratov, nedokončených a nedopovedaných viet, polovičných ako jednotný lyrizovaný príbeh o láske a životnej slov a slovných náznakov v podobe troch bodiek a zámlk, ako ich poznáme zo života, ako aj perfekt- ná drobnokresba mimorečových prejavov, ktorá sa opiera dokonca o detailné vyhodnocovanie gesta a ľudskej mimiky pri rozprávaní. Cez takéto rečo- vé i mimorečové prejavy a cez opis fyziologických mikro-pohybov človeka pri rozhovore, cez vzdychy, zámlky a nedopovedané fragmenty slov vstupujú do charakteristiky hrdinov veľmi dôležité príznaky. Ich súhrn obohacuje tradíciu slovenského literárneho dialógu o celkom nové, mimoriadne cenné prvky. Mišákove prózy prinášajú mimoriadne cenné poznatky o myšlienkovej výbave a mravnom cítení súčasného slovenského človeka, keď ho zobrazujú nielen ako aktéra dnešného vedecko-technického rozvoja, ale aj ako jeho obeť. Osobitne cenné je najmä konštatovanie, že politická sloboda (ako ju prežívame u nás po roku 1989) nie je absolútnou hodnotou ani ideálom, ktorý by mal utlmiť naše ďalšie snaženia o dokonalejšiu a spravodlivejšiu ľudskú spoločnosť. Pred nami je trvalý zápas o pravú ľudskosť, ktorá sa prejavuje za akýchkoľvek okol- ností, v akomkoľvek režime a je vždy podmienkou zmysluplnej existencie človeka. * Myšlienky pravého humanizmu, ktoré autor rozvíja v dômyselných prozaických konštrukciách, sú dobre čitateľným východiskom mravného a poznávacieho odkazu aj v každej zo siedmich zbierok jeho poézie. Prvá z nich, nazvaná Listovanie (1988), sa vy- značuje jemným slovným výrazom a zdržanlivou emocionálnosťou, čo je jedným zo znakov autorovej originality a predzvesťou jeho špecifi ckého vzťahu k témam. Vo veršoch sa odráža nostalgia za domo- vom a za istotami nenávratne uplynutého detstva a vzďaľujúcej sa mladosti, ktoré prežil pod rodnou strechou. Druhá zbierka Deň (1989) rozširuje autorov reper- toár o tóny podnecované zásadnými spoločenskými zmenami na konci 20. storočia, pravdaže v prísne osobnom, poeticky intimizovanom znení ľúbostných a nostalgických veršov. Básne z tejto zbierky hovoria priamo o vernosti rodnej krajine a zviazanosti s ňou. Nové dimenzie nadobúdajú aj ľúbostné verše ako svedectvá o milujúcom srdci a o milujúcej skúmavej mysli básnika. Cyklus básní Soľ v nás (1998) komponuje básnik radosti i napätiach plynúcich z nej. Láska je navždy nepreskúmaný dej, ktorého tajomstvá môže lyrická refl exia odkryť iba čiastočne, lebo je nielen extázou, ale hlavne konfrontáciou mužského a ženského živlu a záujmu, teda „koncertom pre dvoch“, čo je skôr kultúrny fenomén než výboj prostého prírodného senzualizmu. Takto to vyjadruje báseň Soľ v nás : Prihnúť si k ústam vriaci pohár vášne Až do biela rozznieť tmavomodrý čas Uprostred svitania akoby sa našiel Akoby bol veky vekov náš JUBILUJÚCI SPISOVATEĽ PETER MIŠÁK

118 príkry odklon od línie intímnej lyriky k diskurzívnej polemike, so všetkými rizikami takého radikálneho medzižánrového prestupu. Autor zreteľne opúšťa pokojnú líniu predchádzajúcich zbierok a skladba sa stáva akousi odbočkou, resp. až vybočením na pole fi lozofujúcich refl exií, ktorými sa lyrický hrdina snaží získať odpoveď na ťažko zodpovedateľné otázky o pô- vode a poslaní človeka a jeho osude vo vesmíre. Sú to otázky skôr v kompetencii teológie, a preto sa dostáva do sporu so „žrecmi“ ako protivníkmi svojho názoru, osobitne v tvrdení, že stvorenie je nedokonalé a ne- dokonané, vrátane „nedokončeného“ človeka, ktorý sa takisto „nie celkom vydaril“. V takomto duchu kladie lyrický subjekt ironické až sarkastické otázky „pánovi“, ktorého zámerne a dosť opovážlivo oslovuje „pane“ s malým „p“, čím sa rozhovor dostáva na samú hranicu persifl áže, a tým aj na hranicu hodnovernosti a logiky. Tú možno v plnej miere vysvetliť iba skutoč- nosťou, že hrdina otázkami netrýzni iba „pána“, ale ich vlastne kladie historickému človeku zodpovedné- mu za vojny, násilia a iné prejavy krajného individua- lizmu. Básnickou zbierkou Stanice (2013) sa autor vracia k hlbokým ponorom do duše moderného človeka. Nachádza v nej mnoho vyčerpanosti a nostalgie, podmienenej stratou existenciálnych istôt a rozpor- ného vývoja ľudskej spoločnosti, v ktorej jedinec síce získava status osobnej slobody, ale zároveň sa stáva bezmocným účastníkom a postupne aj otrokom glo- balizácie, upadajúcej ekológie a nekontrolovateľných trendov vedeckého a technického vývoja. Súhrn negatívnych javov vyúsťuje do pocitu ohrozenia a samoty, na precítenie ktorej je priam ideálne pro- stredie pustých železničných staníc a odchádzajúcich vlakov. V tejto atmosfére citlivé indivíduum pociťuje ťaživosť a miestami aj nemožnosť odpovedať na otázku, čím vlastne som, čím ostávam: „ Čoraz viac som/ nikto. Len to skrývam. Ne- / / úspešne. Vieš to aj ty. Vieme. Hlásia nám prvý / / / / perón a na trati výluku. / “ Básnikovu vysoko hodnotnú ľúbostnú poéziu a premyslené spoločenské refl exie nateraz uzatvá- ra zbierka Rút (2014), ktorá sa otvorene inšpiruje biblickou Knihou Rút . Využíva jej prechodné adap- tácie v podaní iných (svetových) autorov, aby mohol rozvinúť svoj originálny pohľad na večné tajomstvá zbližovania a vzďaľovania sa milujúceho muža a milujúcej ženy v obrazoch kmitajúcej bipolarity ich záujmov, ako výrazu dynamickej príťažlivosti dvoch organicky najbližších, no nerovnakých svetov, známych a ovládateľných iba človekom. Túto zbierku ilustroval Ján Kudlička samostatným cyklom expresívnych kresieb a aj s touto pridanou hodnotou patrí knižný celok k tým najhodnotnejším v slovenskej ľúbostnej poézii. Zbierka Necelé sonety o láske (2004) potvrdzuje umelecké výdobytky Soli v nás obsahom aj tvarom. Navyše ich znásobuje inovatívnym využitím tra- dičného sonetu, ktorý autor pomenúva výrazom „necelý sonet“, akoby chcel týmto nezvyčajným prívlastkom podčiarknuť neobmedzenú využiteľnosť sonetovej formy v širokom spektre tém, osobitne však v takej citlivej oblasti, akou je oznamovanie ľúbostného citu verejnosti. Jeho „necelé sonety“ však vôbec nie sú „necelé“, naopak, sú veľmi „celé“, kompozične celistvé, majú ucelenú štruktúru i zmys- luplný obsah. Príkladné rýmy a asonancie vystužujú každú dôležitú vetu vo výpovedi, uľahčujú čitateľovi orientáciu na ceste za pointou, lebo tá je v každom sonete opäť najdôležitejšia. Túto funkciu podporujú v Mišákových sonetoch aj ďalšie osvedčené a staro- dávne poetické pútače, najmä jednoduché opakova- nie ťažiskových slov a bohato využitá epifora. Osobitné postavenie má v Mišákovej tvorbe veršo- vaná skladba Rozhovor na ulici (2009), ktorá znamená PaedDr. BLAŽEJ BELÁK