Nový zákon Pána nášho Ježiša Krista II. (Listy apoštolské a Zjavenie sv. Jána apoštola)

NOVÝ ZÁKON PÁNA NÁŠHO

JEŽIŠA KRISTA. Ča s ť II.: LISTY APOŠTOLSKÉ A

ZJAVENIA SV. JÁNA APOŠTOLA.

NÁKLADOM SPOLKU SV. ADALBERTA (VOJTECHA).

ČÍSLO PODIELOVÝCH KNÍH 114.

V TRNAVE — NAGYSZOMBAT 1914.

Nihil obstat.

Richardus Osvald.

1283/1912.

Imprimatur.

Strigonii, die 29. Februarii 1912.

Ludovicus Rajner, Episcopus, Vicarius Generalis Archeppalis.

LISTY APOŠTOLSKÉ.

Tlačil Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine.

LISTY APOŠTOLSKÉ. Pod „Listami apoštolskými“ rozumie sa Sbierka tých listov, ktoré sv. apošto­ lovia napísali jednotlivým cirkvám, aby dľa naskytlej potreby poučili veriacich a porobili potrebné poriadky. Keďže apoštolovia písali tieto listy jako cirkevní predstavení, z vnuknutia a pod vedením Ducha sv., aby obšírnejšie vyložili, vysvetlili a na skutočný súkromný i verejný život preniesli kresťanské nauky, preto Cirkev prijala tieto listy do sv. Písma. Sem patria: 1) 14 listov sv. Pavla [1. Rimanom; 2. Korinťanom prvý; 3. druhý; 4. Galaťanom; 5. Efezanom; 6. Filipanom; 7. Kolosanom; 8. Tesaloničanom prvý; 9. druhý; 10. Timotejovi prvý; 11. druhý; 12. Titovi; 13. Filomenovi; 14. Židom]. 2) Obecný list sv. Jakuba. 3) Dva listy sv. Petra. 4) Tri listy sv. Jána. 5) Obecný list sv. Júdu. Spolu 21 listov.

LISTY SV. PAVLA APOŠTOLA. Pavel narodil sa niekoľko rokov po Kristu v meste Tarze v Cilicku z rodičov židovských, z pokolenia Benjaminovho, ktorí mu pri obriezke dali meno Saul, t. j. Vyprosený. Otec Pavlov bol zámožný Žid a rimský mešťan, čo v tom čase poskytovalo ľudom veľké výhody. Majetný otec zaumienil si, že svojho bystroumného, nadaného syna dá na vysoké učenie, a preto od malička ho starostlive vychovával. Avšak toto neprekážalo, aby starostlivý otec nedal svojho syna dľa vtedajšej židovskej obyčaje vyučiť i dosť výnosnému remeslu čaluníckemu (robiť pokrovce). Asi po smrti Krista Pána prišiel do Jeruzalema na židovské vysoké školy, kde bol žiakom vtedy slávneho Gamaliela. Pod vplyvom pomerov jeruzalemských a následkom svojej živej, za pravdu horiacej povahy pripojil sa k farizejom, ktorí asi najhorlivejšie a v mnohom najideálnejšie ponímali židovské náboženstvo. (Ve­ rili v anjelov, vo vzkriesenie atď.) V tom čase v Jeruzaleme apoštolovia rozširovali kresťanstvo; Saul = Šavel teda, keď ako horlivý bojovník za pravdu a za svoje náboženstvo videl, že kre­ sťanstvo hrozí mu zkazou, musel prísť do boja s kresťanstvom. Prenasleduje teda kresťanov, hlasuje na ich smrť, chytá ich a vláči pred súd; až na ceste do Da­ mašku P. Ježiš sa mu zjaví (25. januára) a vyvolí si ho za najhorlivejšieho roz­ širovateľa svojho náboženstva. Od tohto času Šavel je najvzdelanejším, najneunavnejším a najhorlivejším rozširovateľom kresťanstva. Po obrátení cyperského miestodržiteľa Sergia Pavla Šavel vzal si jeho meno, a od tých čias volá a píše sa Pavlom. On bojuje zo všetkých apoštolov najrozhodnejšie za to, že pohani môžu byť kresťanmi a že nemusia zachovávať zákon Mojžišov. Aby čím viac rozšíril kresťanstvo, podujal tri veľké cesty po Malej Ázii a po Grécku, až ho rozľútení Židia v Jeruzaleme chytili a chceli zabiť. Im z rúk vy­ svobodil ho rimský veliteľ (tisícnik). Potom ho šetrne síce, ale predsa väznili v Cezarei, a konečne dva roky v Ríme. Ďalšie osudy sv. Pavla nie sú úplne zistené. Niektorí myslia, že po dvoj­ ročnom väzení, roku 64 po Kr., pod Nerom bol sťatý; iní hovoria, že z tohto vä­ zenia bol prepustený, že ešte raz pochodil Malú Aziu, ba i Španielsko a Dalmatsko, a že až roku 67 alebo 68 bol sťatý za cisára Nera, v roku po smrti sv. Petra dňa 29. júna. Z jeho listov žiari neohraničená horlivosť a zaujatosť za Krista, vznešené mravné stanovisko, čistý nezlomný ráz, nepredpojatosť, široká učenosť, bystrý, hlboký, prenikavý rozum. Sv. Pavel vedľa sv. Petra požíva najväčšiu úctu v Cirkvi zpomedzi všetkých apoštolov, a právne. Konečne isté je (Rim. 16, 22), že sv. Pavel nepísal všetky svoje listy vlastno­ ručne, že použil na to iných kresťanov, ale nakoľko títo vplývali na ich vypraco­ vanie, nedá sa určiť.

8

LIST SV. PAVLA APOŠTOLA RIMANOM. Podnet napísať tento list zavdaly trenice, ktoré povstaly v Ríme medzi pohano- a židokresťanmi. Rimania, jako svetovládci, jako držitelia najsilnejšej svetovej dŕžavy, najpevnejšieho štátu, jako majetníci naj vyvinutejšej vzdelanosti, najblýskavejších umení, najdokonalejšej spisby, najhlbšieho mudroslovia, čo všetko si tak ľahko osvojili od Grékov, hrdo, len tak svpleca pozerali na prišelských, barbar­ ských Židov a osobovali si prednosť. Ale Židia sa nedali; Židia sa držali za prvo­ rodený národ, za vyvolený národ Boží, a na tomto základe osobovali si tiež prednosť. Do toho vkročil sv. Pavel s týmto listom a v ňom dokazuje: 1. že vzdelanosť, mudroslovie nevládne napraviť ani len mravy, nie to že by mohlo človeka preporodiť, ospravedliviť, spasiť; 2. že starý zákon tiež nemohol ospravodliviť človeka, nakoľko opravdivé ospravodlivenie pochádza od Krista. Židia požadovali od pohanokresťanov, abyv zachovávali zákon Mojžišov, Pavel toho nežiada ani od židokresťanov. Sľuby dané Židom sa duchovne splnily v Kristu. Po týchto vývodoch sv. Pavel podáva mravné naučenia, a najmä, aby jedni druhých nepohoršovali ohľadom jedál a sviatkov, a s pozdraveniami zaviera list. V akej reči bol písaný tento list? Niektorí myslia, že v latinskej, keďže Ri­ mania hovorili po latinsky a keď tento list písal istý Tertius, už i dľa mena latinák, a tak že do gréčtiny bol preložený až potom. No iní sú tej mienky, že keď grécka reč v Ríme bola bežná, sv. Pavel na­ písal tento list po grécky. Isté je len to, že terajšia latinská osnova je prekladom osnovy gréckej, a nie naopak. Tento list bol písaný pravdepodobne v Korinte, keďže medzi tými, ktorí po­ zdravujú Rimanov, spomína sa viac Korinťanov. V ktorom roku? Nevieme.

HLAVA 1. Pozdrav; nedostatočnosť múdrosti ľudskej k spaseniu.

1. Pavel, sluha Ježiša Krista, po­ volaný apoštolx), pridelený k evanjeliumu12) Božiemu, 2. ktoré predtým bol prisľúbil skrze svojich prorokov vo svätých písmach, 3. o svojom Synovi3), ktorý sa mu narodil zo semena Dávidovho podľa tela45), 4. ktorý je predustanovený Syn Boží v moci podľa posväcujúceho 1) Sv. Pavel predovšetkým označuje svoju osob­ nosť, aby Rimania vedeli, kto je ten, ktorý im píše, — a tu vyzdvihuje svoje povolanie na apo­ štolstvo, aby upevnil svoju apoštolskú nadvážnosť. 2) Evanjelium je slovo grécke, po slovensky: dobrá zvesť, blahozvesť, a tu označuje vykupiteľské dielo. 3) Ježiš Kristus je teda Syn Boží. *) Podľa tela; P. Ježiš je teda len podľa tela potomkom Dávidovým, čo —jako hovorí Kalvín — poukazuje, že v Kristovi bolo čosi vznešenejšieho od tela, teda božstvo.

ducha zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista, Pána nášho1), 5. skrze ktorého sme dostali milosť a apoštolstvo slúžiť2) viere medzi všetkými národami za jeho meno, 6. medzi ktorými ste i vy povo­ laní od Ježiša Krista. 7. Všetkým, ktorí sú v Ríme, mi­ lým 3) Božím, povolaným svätým4): milosť vám a pokoj5) od Boha, nášho otca, a Pána Ježiša Krista! 1) Latinská osnova je chybne preložená, preto nejasná. Dľa gréckej osnovy: Zasľúbil o svojom synovi, narodenom zo semena Dávidovho podľa tela, uriadenom Synovi Božem v moci podľa po­ sväcujúceho Ducha, zo zmŕtvychvstania, o Ježišovi Kristovi, Pánovi našom. 2) Rozširovať vieru a tým jej poslúžiť. 3) Miláčkom Božím, t. j. kresťanom; ako v st. zákone Židia boli miláčkami Božími, tak teraz sú kresťania. 4) Kresťania sú povolaní k tomu, aby sa po­ svätili, aby boli svätí, a skrze krst sú i ozaj po­ svätení, a jestli neztratili túto svätosť smrteľným hriechom, sú ozaj svätí. 5) Apoštol praje im najväčší dar Boží: milosť, ktorá ich činí účastnými prirodzenosti Božej, a pokoj s Bohom, ktorý majú vtedy, ked sú v stave milosti.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

8. A síce ponajprv ďakujem môjmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých, že sa vaša viera rozhla­ suje po celom svete.1) 9. Veď svedok mi je Boh, ktorému slúžim svojím duchom v evanjeliume jeho Syna, že bez prestania pripo­ mínam si vás 10. vždy vo svojich modlitbách, a prosím, aby sa mi nejako už raz pošťastilo, až bude Bohu vôľa, prísť k vám. 11. Lebo si žiadam vidieť vás, aby som vám udelil nejakú duševnú milosť, utvrdiť v ás*12), 12. to jest spolu potešiť sa s vami spoločnou vierou, vašou totižto a mojou. 13. A chcem, aby ste vedeli, bratia, že som si často zaumieňoval ísť k vám (ale hatený som bol až dosavád), že by som mal aký-taký úži­ tok i u vás, ako i u ostatných ná­ rodov. 14. Grékom i Negrékom, múdrym i nemúdrym som dlžníkom3), 15. a tak, čo sa mňa týče4), ho tový som i vám, ktorí ste v Ríme, ohlasovať evanjelium. 16. Veď nehanbím sa 6) za evan­ jelium, lebo je to moc Božia6) ku spaseniu každému veriacemu, Židovi predne a Grékovi. 17. V ňom totižto spravedlivosť Božia zjavuje sa z viery ku viere7),

9

jako písané je: Spravedlivý žije z viery. (Habak. 2, 4.) 18. Lebo hnev Boží zjavuje sa s neba nad každou bezbožnosťou a nespravedlivosťou tých ľudí, ktorí zadržujú pravdu Božiu v nespravedlivosti ‘), 19. poneváč, čo sa o Bohu vie, zjavné je u nich, lebo im Boh zjavil2): 20. veď jeho neviditeľná bytnosť od stvorenia sveta z toho, čo je stvo rené, rozumom spozorovaná býva, i večná jeho moc a božstvo, tak že sa nedajú vyhovárať3); 21. preto, že, hoci Boha poznali4), neoslavovali ho jako Boha, ani mu neďakovali, lež zmĺkveli vo svojich rozumovaniach, a zatemnilo sa im nemúdre srdce. 22. Nuž keď hovorili, že sú múdri, zostali hlúpi. 23. I zamenili slávu neporušiteľ­ ného Boha za vyobrazenú podobizeň porušiteľného človeka5), a vtákov, a štvornožcov, a zemeplazov.

V kresťanstve z uverenia prirodzených a dejepisne zistených právd duša prejde k vereniu čisto od­ ťažených právd; na pr. ód zázrakov na božstvo Kristovo, zo vzkriesenia Kristovho, Lazárovho a iných k nášmu vzkrieseniu. 1) Mnohí ľudskými klamnými vtipmi zatemňujú evanjelium; tieto vtipy sú nespravedlivosťou, preto, že oklamú bližného; toto ich pokračovanie je ne­ spravedlivosťou, lebo škodia bližnému; je bezbož­ nosťou, lebo zatemňujú pravé poznanie Boha a tak jeho vonkajšiu slávu. A toto platí najmä, keď takíto vtipkári robia posmech zo spravedlivosti Božej, t. j. z toho, že Boh dobré odpláca a zlé tresce vo večnosti, čo obyčajne najmohutnejšie pobáda človeka veriť. No takýchto Boh tresce. 2) Že je Boh, to je prirodzená pravda, na ktorú 9 Z tohto vysvitá: 1. Že v Ríme už pred Pavlom bolo kresťanstvo, že ho tam ktosi iný do­ človek môže dôjsť i zo svojich síl. A takouto prav­ niesol (sv. Peter); 2. že už vtedy Rím bol stre- dou sú i vlastnosti Božie. Boh sa zjavil i pohan­ dišťom kresťanstva a pravidlom, keďže sa ich viera ským učencom skrze ich prirodzený rozum, a i skrze prvotné zjavenie v raji, o ktorom znalosť, rozhlasovala po celom svete. keď i zatemnená, prešla ku všetkým národom. 2) K vášmu utvrdeniu; jako apoštol národov 3) Za času sv. Pavla pohanské mudrctvo už chcel i v Ríme preukázať výsledok svojho kázania. klesalo, v obehu boly názory (teorie) dávnych mu­ 0 Som podlžný ohlasovať evanjelium. drcov, a najmä tých, ktorí upierali jestvovanie 4) Vlastne: s mojej strany. 6) Vysokovzdelaným Grékom a Rimanom kre­ Boha (atei = neznabohovia, na pr. básnik Lukrec), sťanstvo zdalo sa hlúpym. Hlúpe im bolo, že P. alebo ktorí učili o Bohu mýlne veci. Kdežto tento Ježiš je Syn Boží, že Boh stal sa človekom, že P. svet vedie nás ako k tomu, že je Boh, tak i k tomu, Ježiš vstal z mŕtvych, že Boh umrel za človeka, jaký je. 4) Už i medzi pohanmi boli mudrci, jako na jako aj, že kresťania obetujú isté pôžitky tu na zemi za neisté v nebi. A preto mudroslovci opo­ pr. Sokrates, ktorí prišli na to presvedčenie, že je len jeden Boh, ale ochabli a zamlkveli vo svojich vrhovali kresťanmi. No sv. Pavel sa nehanbil. «) Práve v tom, čo sa rozumkárom zdá hlúpym, vývodoch a neuviedli ich do skutočného života, javí sa- všemohúcnosť a moc Božia, že to spravil, a pridŕžali sa bájoslovia a bájoslovných bohov. 5) Tak sa zdá, že tu sv. Pavel hovorí o poha­ a tým činom nás ospravedlivil. 7) Z viery ku viere = z viery, že P. Ježiš vstal noch vôbec a vytýka im, že nielen že sa klaňali z mŕtvych, ku viere, že i my vstaneme z mŕtvych. lžibohom, lež aj ich obrazom.

10

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

24. Preto ich Boh oddal žiadostiam ó, človeče, každý*), ktorý súdiš; lebo ich srdca, nečistote1), aby zhanobili v čom súdiš druhého, sám seba od­ svoje telá na sebe samých. sudzuješ, preto, že to isté robíš, čo 25. Oni zamenili pravdu Božiu za sudis. 2. Lebo však vieme, že súd Boží lož, a klaňali sa a slúžili radšej stvoreniu, nežli Stvoriteľovi, ktorý je podľa pravdy proti tým, ktorí je požehnaný na veky. Amen. také veci robia. 26. Preto ich Boh oddal hanebným 3. To si myslíš, ó, človeče, ktorý žiadostiam. Totižto ich ženské pre­ súdiš tých, ktorí také veci robia, a menily prirodzené seba užívanie na sám ich činíš, že ty ujdeš súdu Bo­ také užívanie, čo je proti prírode. i)2> žiemu ? 27. A podobne i mužskí opustili 4. Alebo pohŕdaš bohatstvom2) prirodzené užívanie ženskej a roz­ jeho dobroty a trpelivosti a shoviepálili sa vo svojej žiadosti jeden vavosti ? Nevieš, že dobrotivosť Božia k druhému, mužskí s mužskými pá­ k pokániu ťa vedie? chali ohavnosti3), a tak, ako bolo 5. Ale podľa svojej zatvrdlivosti treba, obdržali odplatu za ich blud a nekajúceho srdca shromažďuješ si sami na sebe. hnev na deň hnevu a zjavenia spra28. A jako zavrhli podržať si po­ vedlivého súdu Božieho, znanie Boha, vydal ich Boh svrhlému 6. ktorý dá každému podľa jeho smýšľaniu, aby robili to, čo sa ne­ skutkov: sluší ; 7. a síce tým, ktorí s trpelivosťou 29. preplnení všelikou neprávo­ v dobrej práci vyhľadávajú slávu a sťou, zlosťou, smilstvom, lakomstvom, česť a neporušenosť, život večný, nešľachetnosťou; plní závisti, vraždy, 8. kdežto tým, ktorí sú strannícki rozbroja, klamstva, potmehúdstva; a ktorí nepristávajú na pravdu, lež klebetníci, veria neprávosti, hnev a zanevrenie. 30. utrhači, Boha nenávidiaci, 9. Útisk a súženie na dušu ^ka­ spupní, pyšní, chvastaví vynález- ždého človeka zle robiaceho, Žida níci zlých''vecí, rodičom neposlušní, predne a Gréka; 31. nerozvažití, vierolomní, nelá­ 10. kdežto sláva a česť a^pokoj skaví, nesmieriteľní, nemilosrdní. každému dobre robiacemu, Židovi 32. Ktorí, hoci poznali spravedli­ predne a Grékovi; vosť Božiu, neporozumeli, že tí, ktorí 11. lebo u Boha niet ohľadu na to robia, hodní sú smrti, a nielen osoby. tí, ktorí to robia, ale i tí, ktorí sú. 12. Lebo ktoríkoľvek bez zákona3) usrozumení s tými, ktorí to robia.4) zhrešili, bez zákona zahynú, a ktoríHLAVA 2.

1) V poslednom verši v predošlej hlave sv. Pavel hovorí, že Boh bude trestať všetky neprávosti. Toto bola všeobecná mienka u Židov, lenže oni to rozumeli len o pohanoch. Sv. Pavel teraz obracia sa k Židom a hovorí, že Boh potresce i Židov za neprávosť, a nasledovne výhovorka, že ja som Žid, nič nestojí, ked to robím, čo pohani. 2) Tu bohatstvo znamená toľko, jako množstvo, 1. A preto nemôžeš sa vyhovoriť, vlastne: pohŕdaš jeho veľkou dobrotou a trpeli­ vosťou a shovievavosťou? Židia nechceli prijať kresťanstvo, už i preto, že veď keby Kristus bol i) Boh tak oddal ich nečistote, že to neprekazil. býval Synom Božím, Boh by bol musel trestať jeho Bez pravej viery niet mravnosti. i) Neúplné sodomstvo, zverstvo atd. vrahov. Na to^sv. Pavel odpovedá, že oddiaľuje 3) Úplný hriech sodomský. s trestom, aby Židia mali čas pokánie činiť. Alebo: 4) Týmto sv. Pavel dokázal, že prirodzený roz­ Boh netresce Žida hneď, ako zhreší, aby mohol um nevládne ani na tomto svete oblažiť ľudí, nie pokánie činiť. to na druhom. 3) Bez starého zákona mimo židovstva. Ani Židia nie sú lepší od pohanov, hoc ich odsudzovali. I pohani majú od Boha zákon prirodzený, ale jako tento nedo­ stačí, tak nedostačí ani zákon židovský, ani obriezka.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

koľvek pod zákonom zhrešili, budú súdení dľa zákona.1) 13. Lebo však nie poslucháči zá­ kona sú spravedliví u Boha, ale činitelia zákona budú spravedlivými. 14. Veď pohani, ktorí nemajú zá koná12), od prirodzenosti robia to, čo zákon káže; títo, nemajúci zákona, sami sú si zákonom. 15. Ktorí ukazujú, že dielo3) zá­ kona majú napísané vo svojich srd­ ciach, čo im dosvedčuje ich sve­ domie, a myšlienky medzi sebou vzájomne sa obviňujúce alebo i vy­ hovárajúce, 16. v ten deň, keď Boh bude súdiť skrytosti ľudské podľa môjho evan­ jelia skrze Ježiša Krista. 17. No keď sa ty menuješ Židom4), a spoliehaš sa na zákon, a vychva­ ľuješ sa Bohom, 18. a znáš jeho vôľu, a poučený zákonom zkúšaš to dôležitejšie, 19. a trúfaš, že si ty sám vodičom slepých, svetlom pre tých, ktorí sú vo tme, 20. vychovávateľom nerozumných, a učiteľom maloletých, lebo máš v zákone podstatu vedomosti a pravdy: 21. nuž ktorý učíš druhého, sám seba neučíš ? ktorý kážeš nekradnúť, kradneš? 22. ktorý hovoríš, nemá sa cudzo­ ložiť, cudzoložíš ? ktorý máš v oškli­ vosti modly, páchaš svätokrádež? 23. ktorý sa vystatuješ zákonom, prestupovaním zákona zneuctievaš Boha? 24. (Veď meno Božie pre vás po1) A tiež zahynú, t. j. podstúpia tie tresty, ktoré sú vynesené v zákone na patričné zločiny. 2) Pohani nedostali od Boha starý zákon, ale Boh im napísal do srdca prirodzený zákon; títo, keď i nemajú knihy Mojžišovej, no majú zákon­ níky prirodzených zákonov. 3) Podstatu alebo zákon sám, teda Bohom daný zákon majú v srdci, čo dokazujú 1. ich dobré, Mojžišovmu zákonu zodpovedajúce skutky (v. 14.), 2. ich svedomie, 3. ich obviňujúce a vyhovárajúce sa myšlienky. 4) Prechádza na Židov, že oni síce majú v sta­ rom zákone pravú mravouku, lenže čo im to spo­ môže, keď ju nezachovávajú v živote.

11

tupuje sa medzi pohanmi, jako písané je.) [Iz. 52, 2.] 25. Obrezanie síce osoží, jestli za­ chovávaš zákon, ale jestli si prie­ stupníkom zákona, tvoje Obrezanie stalo sa neobriezkou.1) 26. Teda keď neobrezaný zachová predpisy zákona, či sa mu neob­ riezka nebude pokladať za obriezku ? 27. a ten, kto je podľa prirodze­ nosti neobrezaný, ale plní zákon, súdiť bude teba. ktorý napriek písmu a obrezaniu priestupníkom si zákona. 28. Veď nie ten je Židom, kto je ním verejne2), ani Obrezaním3), čo je zrejmé na tele, 29. ale kto je vnútri4) Židom, a obrezaný srdcom5) v duchu, a nie podľa písmena6), kto má pochvalu7) nie od ľudí, ale od Boha. HLAVA 3. Sľuby Božie, dané Židom, sú platné i pri ich neprávostiach, ba viera Kristova sotre všetky neprávosti, a preto viera neruší zákon.

1. Akú prednosť má teda Žid? alebo jaký je úžitok obrezovania? 2. Mnoho na každý spôsob. A síce ponajprv, že im sú sverené výpo­ vede Božie. 3. Lebo čože, keď i niektorí z nich neuverili? Či ich nevera zničí ver­ nosť Božiu? To už niel 1) Tu sv. Pavel zrejme hovorí, že st. zákon ne­ dostačí; kto nezachováva starý zákon, rovná sa pohanom, je taký, jako by ani nebol obrezaný. 2) Dodaj: Židom. 3) Sv. Pavel podkladá obriezke vyšší duchovný význam, t. j. odstránenie neprávosti. A tak Židom vlastne je každý, kto odstránil od seba neprávosti, či je olí už pohan alebo Žid. 4) Vo svojom smýšľaní. Ten je sluhom Božím, kto má také smýšlanie, jako sluha Boží. 5) Obrezanie srdca v duchu je vytvorenie se­ beckosti zo smýšľania. 6) Obrezanie podľa písmena je: telesné Obre­ zanie. 7) Obrezanec bol údom židovského národa, Židia ho uznávali za schopného všetkých židovských práv a výhod; sv. Pavel obracia vec a povedá, že ten, kto je obrezaný srdcom v duchu, je údom národa Božieho (má túto chválu) a je podmetom všetkých práv a výhod, ktoré patria vyvolenému ľudu Božiemu. Obrezanca uznávajú Židia za svojho; zachovávateľa zákona uznáva Boh za svojho.

12

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

4. Však Boh je pravdomluvný, a každý človek lhár, ako je písané: aby si sa preukázal spravedlivým vo svojich rečiach a aby si zvíťazil, keď ťa posudzujú. 5. Ale keď tak naša neprávosť dotvŕdzuj e123) spravedlivosť Božiu, čo povieme? či azda nespravedlivý je Boh, keď si na nás vylieva hnev?8) 6. (Po ľudsky4) hovorím.) Veru nie; lebo ináč ako bude Boh súdiť tento svet?5) 7. Ale keď pravda Božia skrze moju6) lož zveľadila sa k jeho sláve: prečože ešte i ja súdený som ako vinník? 8. Avšak nemáme (jako nám na cti utŕhajú a jako niektorí hovoria, že my kážeme) robiť zle, aby vyšlo dobré. Takých odsúdenie je spra­ vedlivý. 9. Čo teda? Máme prednosť pred nim i?7) Vonkoncom nie. Veď sme dokázali, že Židia i Gréci sú jednako pod hriechom. 10. Ako písané je: Niet žiadneho spravedlivého, 11. niet rozumného, nieto, kto by vyhľadával Boha; 12. všetci sa odchýlili, naporad zdarebáčili sa, nieto, kto by dobre robil, niet ani len jedného. 13. Otvoreným hrobom je ich

hrdlo; jazykmi svojimi podvody stvárajú, hadi jed majú pod pernami, 14. ich ústa sú plné zlorečenia a trpkosti; 15. ich nohy chytré cediť krv; 16. zkaza a nešťastie po ich ce­ stách, 17. a cesty pokoja nepoznali: 18. niet bázne Božej pred ich očami. 19. Už ale vieme, že čokoľvek mluví zákon, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom1), aby sa kdektoré ústa zapchaly2), a všetok svet bol poddaný8) Bohu. 20. A preto zo skutkov zákona neospravedlivie žiadne telo; skrze zákon sa poznáva len hriech. 21. Ale teraz bez zákona zjavila sa spravedlivosť4) Božia, o ktorej zákon a proroci svedčili. 22. A síce spravedlivosť Božia skrze vieru5) Ježiša Krista pre vše­ tkých a na všetkých, ktorí veria v neho, lebo niet rozdielu6), 23. poneváč všetci zhrešili a ne­ majú slávy pred Bohom, 24. ospravedliveli zadarmo jeho milosťou, skrze vykúpenie, čo je v Kristu Ježišovi, 25. ktorého ustanovil Boh zasmierčivú obetu skrze vieru7) v jeho krvi, preukázať svoju spravedlivosť8), na odpustenie predošlých previnení,

1) Grécky: No nech je Boh pravdomluvný atď. 1) čokoľvek sa hovorí v starom zákone, to padá 2) Vo verši 3. bolo povedané, že Boh je verný na Židov, a tak i slová horeuvedené v. 11—18., vo vyplňovaní sľubov daných Židom, ešte i napriek ktoré dokazujú, že Židia nie sú lepší od pohanov. ich nevere, z čoho nasleduje, že takto tým viac 2) Aby sa Židia nemohli chvastať. bije do očú jeho vernosť, a tak naša -neprávosť 3) Grécky: a všetok svet bol pred súdom Bo­ tým viac vynáša, činí len tým nápadnejšou Božiu žím ; alebo: aby všetok svet bol trestateľný (trestuspravedlivosť, t. j. svätosť. hoden) Bohu. 3) Ale tu sa natíska otázka: keď moja neprá­ 4) Spravedlivosť Božia je tá, ktorá pochádza vosť preukazuje službu Božej svätosti, nakoľko ju od Boha a je i pred ním platná, a táto zjavila sa činí zrejmejšou, vypuklejšou, prečože ju Boh tre­ bez zákona starého, lebo Krista vyvrhli zo syna­ sce? Nie je to od neho nespravedlivosť? gogy, a on založil novú cirkev, nový zákon. 4) Toto hovorím, ako je obyčaj medzi ľuďmi. 6) Táto spravedlivosť nadobúda sa skrze vieru. 5) Toto je Pavlov dôvod. Pavlovi to bolo zrejmé, 6) Všetci bez rozdielu: Židia i pohani sú hriešni, že Boh bude súdiť svet, a preto z toho dôvodí, teda potrebujú vieru v Ježiša Krista, skrze ktorú že je spravedlivý. ospravedlivejú. 3) V predošlom verši sv. Pavel vyslovil, že Boh 7) Ježiš Kristus je smiernou obetou, a s našej je spravedlivý. Do tejto výpovedi mohlo sa za­ stránky tejto obety sa zúčastníme skrze vieru, že drapiť židovstvo a predniesť tú námietku, ktorá jeho krv má ozaj moc nás smieriť s Bohom. 8) So stránky Boha bola táto obeta potrebná, sa nachádza v tomto verši: Nuž keď moja lživosť slúži na česť a slávu Božiu, jako ma môže trestať aby sa ukázal spravedlivým, nakolko smrťou tresce Boh, keď je on spravedlivý ? Na to odpovedá v na­ každý hriech, i tie'hriechy, ktoré nám odpustil, sledujúcom verši. trestal smrťou na svojom Synovi. Ba preto nám 7) Ci Židia majú prednosť pred pohanmi? odpúšťa hriechy, že P. Ježiš už vytrpel trest za ne.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

13

26. počas shovievania Božieho1), HLAVA 4. aby preukázal svoju spravedlivosť Na dôkaz, že st. zákon a obriezka nev terajšom čase2), že je spravedlivý ospravedlivuje, uvádza Abraháma, ktorý ešte pred obriezkou ospravedlivel. on sám, a že ospravodlivuje toho, kto je z viery Ježiša Krista.3) 1. Nuž čo povieme, že čo obdržal Abrahám, náš otec, podľa tela? 27. Kde je teda tvoje vystato­ 2. Lebo jestli Abrahám zo skutkov vanie?45) Vytvorené je. Skrze ktorý zákon? skutkov?6) Nie, ale skrze ospravedlivel, mal slávu ‘), ale nie u Boha. zákon viery.6) 3. No čo povedá písmo? Uveril 28. Nuž myslíme, že človek ospra- Abrahám Bohu, a počítalo sa mu za vedlivie skrze vieru bez skutkov spravedlivosť. zákona?7) 4. Lenže tomu, kto koná skutky, 29. Či je Boh len pre Židov?8) a odplata nepočíta sa z milosti, ale či nie i pre pohanov? Ba veru i pre z podlžnosti12), pohanov; 5. kdežto tomu, kto nekoná skut­ 30. lebo však jeden je Boh, ktorý kov, lež verí v toho, ktorý ospra­ ospravodlivuje obriezku9) z viery, vodlivuje bezbožného, jeho viera po­ číta sa za spravedlivosť, podľa usta­ a neobriezku101) skrze vieru. novenia milosti Božej. 31. Nuž teda zrušujeme my zákon“) 6. Ako i Dávid ospevuje blahosla­ skrze vieru? Božechráň: ba po­ venstvo človeka, ktorému Boh pri­ tvrdzujeme zákon. počíta spravedlivosť bez skutkov: 7. Blahoslavení, ktorým sa od­ 1) Boh v starom zákone neodpúšťal hriechy, pustily neprávosti a ktorým sa priale len shovieval. kryly hriechy. 2) A hriechy i počas starého zákona páchané 8. Blahoslavený muž, ktorému Pán úplne odpustil až po smrti Krista Pána. 3) Ešte i zo starého zákona svätí (na pr. Dávid) nepripočítal hriechu. obsiahli odpustenie len skrze vieru v Ježiša Kri­ 9. Toto blahoslavenstvo3) je teda sta, jako budúceho Vykupiteľa. len v obriezke, a či aj v neobriezke ? 4) Táto otázka vzťahuje sa na Židovstvo a má sa k nej dodať: zákonom? Veď povedáme, že Abrahámovi pri­ 5) Zákon skutkov je starý zákon, v ktorom ešte nebolo milosti, ktorý predpisoval dobré skutky, počítala sa viera za spravedlivosť. 10. Ako sa teda pripočítala? V ob­ ale nedával milostí. 6) Zákon viery je nový zákon, v ktorom hlavný riezke, a či pred Obrezaním? Nie zástoj má viera, nakoľko jeho údmi sme nie skrze telesný pôvod a odznak (ako v st. zák.), lež skrze v obriezke, lež pred Obrezaním. vieru, a vierou sa zúčastňujeme na ovocí vykú­ 11. I dostal znamenie obriezky, penia. jako uhodnovernenie spravedlivosti 7) Človek ospravedlivie pri krste skrze vieru, nakoľko sa mu odpúšťajú všetky hriechy i bez z viery, ktorú mal pred Obrezaním, všetkých výkonov starého zákona, ktoré samy o sebe nemohly nikoho ospravodliviť i bez dobrých skutkov, len pre vieru. 8) Keby st. zákon mohol ospravodliviť človeka, nový by bol nepotrebný, a keďže Boh nemôže robiť zbytočných vecí, nový zákon by bol nemožný, nasledovne spasení by mohli byť len Židia, keďže st. zákon je len pre Židov, a tak Boh by bol len pre Židov, a nie i pre pohanov. Keďže je to protirozvmné, nasleduje z toho, že st. zákon nemohol ospravodliviť človeka. ô) Vlastne: obrezaných, t. j. Židov. 10) Neobrezaných, Nežidov. 11) Židia namietali, že toto učenie zrušuje st. zákon, na čo Pavel odpovedá: Nielen že nezrušuje, ale ešte i potvrdzuje, t. j. doplňuje, čo už i Spa­ siteľ bol povedal.

1) Dolož: u ľudí, u Židov. Jestli Abrahám má len tú zásluhu, že skrze obriezku stal sa pôvodcom židovského národa, a nie hlavne i tú, že skrze vieru stal sa otcom pravých ctiteľov Božích, nuž má slávu u ľudí, ale nie u Boha. 2) Azda správnejší by bol preklad: Lenže tomu, kto robí skutky, odplata neráta sa podľa milosti, ale podľa podlžnosti, t. j. dá sa mu toľko, koľko si zaslúžil, t. j. len odplata zemská. My svojimi skutkami bez milosti Božej nemôžeme si nikdy viac zaslúžiť, než časnú odplatu, a tak ani milosti, ani neba; toto si zaslúžime nie dľa podlžnosti, ale len podľa milosti, t. j. nebo zaslúžil len P. Ježiš, a tieto jeho zásluhy my si osvojujeme, keď veríme v neho. 3) Či sa hriechy odpúšťajú a či človek ospra­ vedlivie len v medziach st. zákona, a či aj pomimo ?

14

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

aby bol otcom všetkých neobreza­ 20. a nepochyboval nedôverčivé ných veriacich, aby sa aj im pripo­ o prisľúbení Božom, ale posilnil sa vierou, a dal česť Bohu čítalo za spravedlivosť, 12. a aby bol otcom obriezky b, 21. v úplnom presvedčení, že čo­ nielen tým, ktorí sú z obriezky2), koľvek sľúbil, má moc i vykonať. ale i tým, ktorí nasledujú šľapaje 22. Preto sa mu to i pripočítalo viery, ktorú za neobriezky mal náš za spravedlivosť. 23. Avšak nielen pre neho je to otec Abrahám. 13. Veď nie skrze zákon (stalo sa) napísané, že sa mu pripočítalo za prisľúbenie Abrahámovi a jeho ple­ spravedlivosť, menu 3), že bude dedičom sveta, ale 24. lež i pre nás, ktorým sa pri­ počíta, keď veríme v toho1), ktorý skrze spravedlivosť z viery: 14. teda jestliže tí zo zákona sú vzkriesil Ježiša Krista, Pána nášho, dedičmi, zmarená je viera, zrušené z mŕtvych, 25. ktorý bol vydaný pre naše je prisľúbenie.4) 15. Zákon totižto zapríčiňuje hnev, viny a z mŕtvych vstal pre naše lebo kde nieto zákona, nieto ani ospravedlivenie.12) prestúpenia. 16. Preto z viery, aby podľa mi­ HLAVA 5. losti pevné bolo prisľúbenie veškerému potomstvu, nielen tomu, ktoré Z viery pochádza pokoj medzi človekom je zo zákona, ale i tomu, ktoré je a Bohom, ktorý je základom blaha, za nielen umrel, ale i žije jako z viery Abrahámove j, ktorý je nám ktoré Kristusprotiva Adama. všetkým otcom5), 17. (ako písané je: Za otca mno­ 1. Teda jako z viery ospravodli­ hým národom ustanovil som ťa) pred vení, majme pokoj3) s Bohom skrze Bohom, ktorému uveril, ktorý oži­ Pána nášho Ježiša Krista, vuje mŕtvych a dovoláva to, čo nie 2. pre ktorého máme i prístup skrze vieru do tejto milosti4), v kto­ j e 6), jako to, čo je. 18. On proti úfnosti7) s úfnosťou rej stojíme, a honosíme sa nádejou uveril, že bude otcom mnohých ná­ na slávu synov Božích. rodov, podľa toho, jako sa mu po­ 3. A nielen to, ale tešíme sa i sú­ vedalo: Tak bude tvoje plemeno. ženiami, lebo vieme, že zo súženia 19. A neoslabol vo viere, ani8) pochádza trpelivosť, nehľadel na svoje odumreté telo, 4. z trpelivosti dokázalosť5), a z dohoci mal už do sto rokov, ani8) na kázalosti nádej6), 5. a nádej nesklame, lebo láska vymretý život Sárin, Božia vyliala sa nám do sŕdc ^ skrze 1) Ctiteľov Božích. Ducha svätého, ktorý nám je daný. 2) Ktorí sú zo židovstva.

3) Abrahámovo semeno je Kristus, a o tom sľúbil Boh, že mu dá svet, t. j. všetky národy, jako dedictvo, ale to sa nemohlo splniť skrze st. zákon, keďže Abrahámovými telesnými potomkami boli len Židia, lež len skrze spravedlivosť z viery, skrze nový zákon, skrze krst, skrze ktorý pohani sú duchovní synovia Abrahámovi. 4) Keby len Židia boli dedictvom Božím, vtedy by sa nemohol splniť sľub Boží, a tak daromná by bola viera kresťanská. 5) Duchovným otcom. 6) Z ničoho vyvolá, t. j. stvorí, čo chce. 7) Už neúfal, že bude mať syna, a ani nemohol úfať, ale keď mu Boh sľúbil, predsa len úfal. 8) Grécky: A neoslabol vo viere, keď hľadel... i na odumrelosť matky Sáry.

1) V Boha Otca. 2) Vzkriesenie je najväčším dôkazom, že Kristus je Messiášom, a tak najsilnejšou pohnútkou k viere, skrze ktorú ospravedlivieme. V tejto hlave sv. Pavel najzákladnejšie a najjasnejšie odôvodňuje prednosť viery pred starým .zákonom. 3) Buďme smierení s Bohom. 4) Smrť Kristova nás smierila s Bohom, a túto milosť si my osvojíme skrze kresťanskú vieru. 5) Dokázalosť, že sa dokážeme byť veriacimi. 6) Z toho, že sme sa dokázali byť pravými veria­ cimi, môžeme čerpať nádej, že budeme spasení. 7) Kde je tá živá viera, ktorá môže i trpieť za Krista, tam musí byť i láska, lebo veď viera žije z lásky.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

15

6. Lebo načože Kristus12345), keď sme ešte boli slabí 2), v ten čas 3> za bez­ božných umrel? 7. Veď sotva kto umre za spravedlivého; najviac za dobrodincu azda by sa niekto odvážil umrieť. 8. Nuž Boh svoju lásku dokazuje k nám, že kým sme boli ešte hrieš­ nikmi, v ten čas4) 9. Kristus umrel za nás: tým viac teda teraz, keď sme ospravedlivení jeho krvou, budeme skrze neho osvobodení od hnevu. 10. Lebo jestliže, keď sme boli nepriatelia, boli sme smierení s Bo­ hom skrze smrť jeho Syna: tým viac ako smierení budeme spasení jeho životom. 11. A nielen to, ale i honosíme sa Bohom 6) skrze Pána nášho Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz ob­ siahli smierenie. 12. Preto jako skrze jedného člo­ veka hriech prišiel na tento svet, a skrze hriech smrť, a tak na vše­ tkých ľudí prešla smrť, v ktorom všetci zhrešili.8^ 13. Lebo až do zákona bol hriech vo svete 7>, ale hriech sa nepočitoval, keďže nebolo zákona, 14. a predsa smrť panovala od Adama až do Mojžiša i nad tými, ktorí nezhrešili podobným prestú­ pením8), ako Adam, ktorý je pred­ obrazom budúceho.9)

15. Lenže nie, jako hriech, tak i dar; lebo jestliže pre priestupok jedného mnohí umreli: omnoho viacej milosť Božia a dar z milosti jedného človeka Ježiša Krista na viacerých prekypuje. 16. A nie jako skrze jeden hriech l\ tak i dar, lebo rozsudok síce z jed­ ného na odsúdenie, kdežto milosť na ospravedlivenie z mnoho prie­ stupkov. 17. Lebo jestliže pre hriech jed­ ného panovala smrť za jedného2), omnoho viacej tí, ktorí prijali hoj­ nosť milosti a podarovania a spra­ vedlivosti 3), kraľovať budú v živote skrze jedného Ježiša Krista. 18. Nuž teda jako skrze priestupok jedného na všetkých ľuďoch bolo odsúdenie, tak i skrze spravedlivosť jedného na všetkých ľuďoch je ospra­ vedlivenie života.4) 19. Lebo jako skrze neposlušnosť jedného človeka hriešnikmi zostali mnohí, tak i skrze poslušnosť jed­ ného spravedlivými zostanú mnohí. 20. Že nastúpil zákon, len hriech sa rozmnožil, ale keď sa rozmnožil hriech, ešte nad to rozhojnila sa milosť.6) 21. Aby, jako hriech panoval na smrť, tak i milosť panovala ®) skrze spravedlivosť na život večný skrze Ježiša Krista, Pána nášho.

1) Touto otázkou sv. Pavel dokazuje, že nás Boh chce oblažiť. 2) Slabí mravne, teda hriešni. 3) V ten čas, keď Kristus umrel, boli sme ešte bezbožní, s Bohom nesmierení, s ktorým nás až smrť Kristova smierila. Načo umrel Kristus? Do­ zaista, aby nás posvätil, smieril s Bohom a oblažil. 4) „V ten čas“ v gréckej pôvodine chybí. 5) Sme hrdí na Boha; sme hrdí na to, že máme takého Boha. 6) Tu máme nedokončenú vetu, a nasledujúce verše ju pretrhly, znovu ju pochytil až vo v. 18. Y Adamovi zhrešili všetci ľudia. 7) I tí, ktorí žili pred st. zákonom, zhrešili v Adamovi, hoci osobné hriechy, jestli len neboly proti prírode, sa im nepočítaly. 8) Osobným hriechom, ako na pr. nemluvňatá. 9) Adam je predobrazom, vzorom budúceho Adama, t. j. Krista. Jako Adam dal telesný život všetkým ľuďom, tak Kristus dal duchovný život všetkým ľuďom.

í) Grécky: A nie jako skrze jedného hriešnika... A nie tak dar, ako nešťastie, pochádzajúce z jed­ ného či už hriechu a či z hriešnika, lebo dar je väčší než nešťastie. Boh vyniesol výrok, ktorým odsúdil pokolenie ľudské z jedného hriechu alebo hriešnika, kdežto milosť sotiera nielen hriech de­ dičný, ale i osobné hriechy, ktorých je mnoho. 2) Za Adama mrieme všetci. 3) Grécky: ktorí dostali hojnosť milosti a daro­ vanej spravedlivosti. 4) Ospravedlivenie k večnému životu. 5) Starý zákon nezničil hriech, ale ho len roz­ množil, a to tým činom, že mnoho prikazoval a zakazoval, čo v prirodzenom zákone nebolo ani prikázané ani zakázané, a neposkytol ľuďom po­ máhajúcej milosti zachovávať predpisy. Židia teda viac hrešili, než pohani. 6) Hriech mal prevahu v človeku, z čoho na­ sledovalo jeho nešťastie, neblaho; v novom zákone má prevahu milosť, čoho výsledkom je časné i večné blaho.

16

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

HLAVA 6.

6. To vieme, že náš starý človek l>

Krst sa podobá Kristovej smrti a vzkrie­ je spolu ukrižovaný, aby zahynulo seniu; preto, jako povstalým k novému hriešne telo2), tak že by sme viac životu, treba sa nám zdržovať hriechu a neslúžili hriechu. slúžiť Bohu.

1. Čo teda povieme? ostaneme v hriechu, aby sa milosť rozhojňovala? 2. Pán Boh chráň! Veď keď sme odumreli hriechu12), jakože ešte bu deme^žit v ňom? 3. Či neviete, že ktoríkoľvek po­ krstení sme v Kristu Ježišovi, v jeho smrti sme pokrstení? 4. Veď skrze krst pochovaní 3) sme spolu s ním ako mŕtvi, aby sme, jako Kristus vstal z mŕtvych skrze slávu Otcovu, tak i my nový život viedli. 5. Lebo keď sme srastení s po­ dobenstvom jeho sm rti: tiež i (s po­ dobenstvom) vzkriesenia budeme.4) 1) Sv. Pavel vracia sa k tej istej myšlienke, ktorú popustil v hl. 3., v. 5., a v hl. 5., v. 20. V poslednom verši povedal: Keď sa rozmnožil hriech, ešte nadto rozmnožila sa milosť. Z tohoto by niekto mohol uzavierať, že treba zostať v hrie­ chu, aby sa tým viac rozhojnila milosť. Na túto námietku odpovedá sv. Pavel v tejto hlave. Na­ sledujúci dôvod je vzatý z tomuprimeranosti (ana­ lógie). Smysel Pavlových vývodov a dôvodov v tejto hlave je hádam tento: Jako Kristus umrel pre hriešny svet, obetoval sa za česť a slávu Bo­ žiu, takto i my máme umrieť pre tento svet. Ta­ kúto dokonalosť dosiahli mnohí svätí mnísi a pu­ stovníci, tak že oni úplne umreli pre svet, o r om nechceli nič ani počuť, a"i vedieť. No toto ne­ mohlo byť všeobecným pravidlom, lebo ináč kre­ sťanstvo nebolo by štátotvorným a spoločenským náboženstvom, a tak v sebe by nosilo zárod za­ niknutia. Preto Pavel požaduje od kresťanov len to, abv odumreli hriechu, hriešnym žiadostiam, rozkošiam a svetským náruživostiam. 2) Výklad podávajú nasledujúce verše 3—4. 3) Za času sv. Pavla krstili tak, že patričného celkom pohrúžili do vody (pod vodu) a potom ho vytiahli z nej. To pohrúženie malo predstavovať Kristovu smrť, Kristovo pochovanie do hrobu, a vytiahnutie z vody malo predstavovať Kristovo povstanie z hrobu, teda jeho vzkriesenie. T. j. pohan alebo Žid, syn Adamov, starý, smyselný človek, pri krste pohrúžený do vody, tam akoby zahynul, a z vody povstal iný, nový, duchovný človek, syn Ježiša Krista. Toto si tak prví kre­ sťania predstavovali a z tejto predstavy Pavel čerpá dôvod. 4) Táto veta je neúplná a má sa nasledovne doplniť: Lebo keď sme srastení s podobenstvom jeho smrti, budeme srastení tiež i s podobenstvom jeho života, t. j. keď sme v podobenstve s ním umreli, prestal v nás smyselný život, s ním v po­ dobenstve i vstaneme k novému, duchovnému životu.

7. Lebo ten, kto umrel, osvobodený je od hriechu.3) 8. A keď sme umreli s Kristom, veríme, že i žiť budeme spolu s Kri­ stom; 9. lebo vieme, že Kristus, ako z mŕtvych vstal, už neumiera, smrť nikda nebude panovať nad ním. 10. Lebo že umrel hriechu4), umrel raz, kdežto že žije, žije Bohu. 11. Tak sa i vy považujte, že ste totižto mŕtvi hriechu, ale živí Bohu v Kristu Ježišovi Pánu našom. 12. Nech teda nepanuje hriech vo vašom smrteľnom tele, že by ste ho­ veli jeho žiadostiam. 13. Ale ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroje neprávosti, lež oddajte sa Bohu, jako z mŕtvych ožití, a svoje údy Bohu za nástroje spravedlivosti. 14. Lebo hriech nemá panovať nad vami, poneváč nie ste pod zá­ konom 5), ale pod milosťou. 15. Čo teda? budeme hrešiť, po­

1) Sterý človek tu znamená smyselnosť. Tá je ukrižovaná spolu s Kristom, t. j v krste umrela. 2) Hriešne telo je tiež smyselnosť, ktorá nás vedie k hriechu. 3) Vlastne: ospravedlivel od hriechu. Toto je právnické pravidlo (právna zásada). Smrť je úplné zadosťučinenie za jakýkoťvek hriech pred svetským súdom, a tak kto si vytrpel tento trest, osprave­ dlivel, a keby vstal z mŕtvych už bv ho za jeho predošlé hriechy viac netrestali, bol by poriadnym, spravedlivým človekom. Takto je to i s nami, a zvlášte s tými, čo sa dajú v dospelom veku po­ krstiť. Oni v očiach Božích pri krste umreli, ale i vstali z mŕtvych, nasledovne sú takí spravedlivý jako keby ani nikdy neboli zhrešili, a preto treba teraz už začať nový život, aby sme boli hodní tejto výsady. No môže sa tento verš vykladať i takto: Ten, kto umre, prestane hrešiť, lebo jeho neprá­ vosti, náruživosti tiež umrú v ňom, sprostí sa ich, teda i my pri krste osvobodili sme sa od hriechov. 4) Za naše hriechy. Hriech je vlastne: ničenie diela Božieho. A smrť je tiež zničením života, a k»*dže zničenie života samo v sebe trvá navždy, preto dostačí raz umrieť za hriechy. Kdežto Boh je večný život, a preto keď nás vzkriesil, jemu máme večne žiť po kresťansky, lebo sme mu večne zaviazaní. 5) Že kresťania nemajú hrešiť, to dokazuje tým, že sú osvobodení od starého zákona.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

neváč nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Božechráň! 16. Neviete, že ked sa odovzdáte niekomu za sluhov poslúchať, ste sluhmi tomu, koho poslúchate; budto hriechu, aby ste umreli, alebo poslušnosti *), aby ste ospravedliveli? 17. Nuž ďakovať Bohu, boli ste síce sluhmi hriechu, ale ste zo srdca poslušní tomu tvaru učenia*2), ku ktorému ste sa pridali. 18. Ako osvobodení od hriechu, stali ste sa sluhmi spravedlivosti. 19. Po ľudsky povedám, pre sla­ bosť vášho tela, že jako ste dávali svoje údy slúžiť nečistote a neprá­ vosti k neprávosti, tak teraz vydá­ vajte svoje údy slúžiť spravedlivosti ku posväteniu.3) 20. Lebo keď ste boli sluhmi hriechu, boli ste svobodní4) od spra­ vedlivosti. 21. Aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte, keďže koniec toho je smrť? 22. Ale teraz osvobodení od hrie­ chu, a jako sluhovia Boží máte svoj úžitok v posvätení, a koniec život večný.5) 23. Lebo odplata za hriech je smrť, kdežto milosť Božia je život večný v Kristu Ježišovi Pánu našom.

17

panuje nad človekom do tých čias, kým žije? 2. Tak žena, ktorá je za mužom, dokiaľ muž žije, viazaná je k zákonu4), ale keď jej muž umre, je osvobodená od zákona mužovho. 3. Nasledovne dokiaľ muž žije, volá sa cudzoložnicou, jestli je s iným mužom; ale keď jej muž umre, osvobodená je od zákona mužovho, tak že nie je cudzoložnicou, keď je s iným mužom. 4. A tak, bratia moji, aj vy od­ umreli ste zákonu skrze telo Kri­ stovo, aby ste boli druhého, ktorý vstal z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu.2) 5. Lebo dokiaľ sme boli v tele 3), hriešné žiadosti, čo boly následkom zákona, účinkovaly4) v našich údoch, aby ony ovocie rodily sm rti5), 6. ale teraz sme osvobodení od zákona sm rti6), v ktorom sme sa zdržovali, tak aby sme slúžili v no­ vote ducha, a nie vo starobe pí­ smena. 7. Teda čo povieme? je zákon hriešny?7) Božechráň! Ale nepoznal som hriechu, iba skrze zákon, veď neznal by som požiadania, keby zá­ kon nehovoril: Nepožiadaš.8) 8. No keď sa naskytla príležitosť,

t) K vernosti ku svojmu mužovi. 2) Tá smrť, ktorou veriaci odumierajú hriechu, zbavuje ich i zákona, v ktorom má hriech svoju Ako keď muž umre, žena osvobodí sa od silu, lebo ním vzbudená býva žiadostivosť. Ale len nato boli osvobodení od hriechu, aby zaviazanosti k nemu, takto, lebo v Kri­ jestli žili spravedlivosti, tak sú i zákona svojou du­ stovi umrel starý zákon, on už neviaže chovnou smrťou )en preto zbavení, aby inému, veriacich. P. Ježiš vysvobodil -nás zpod a to celkom inakšiemu pánovi slúžili. Keďže sme starého zákona, v ktorom panovala smy­ sa stali údmi Kristovými, môžeme i prinášať ovocie dobrých skutkov na česť Božiu. selnosť. 3) V tom stave, v ktorom človek pochádza od Adama jako dieťa hnevu Božieho. 1. Či neviete, bratia (lebo veď 4) Zákon nedával sily premáhať náruživosti a sa od toho, za čím ony išly, od hriechov. hovorím znajúcim zákon), že zákon zachrániť 5) Náruživosti idú za svojím uspokojením, toto väzí v hriechu, a odplata hriechu je smrť, teda 1) Tu sa má rozumieť poslušnosť oproti Bohu, náruživosti idú za tým, aby prinášaly ovocie pre smrť. teda viera. 2) Tomu druhu učenia = kresťanskej náuke. 6) Zákonom smrti nazýva sa zákon, lebo pri­ 3) T. j. keby ste aspoň s takou horlivosťou slú­ vádza svojich poddaných k smrti, keď vzbudzuje žili Bohu, s akou ste slúžili diablovi, žiadostivosť, ale nedáva sily k jej utlačeniu. 4) Sprostení spravedlivosti, t. j. nemali ste spra­ 7) Nie zákon, ale z príčiny zákona popudzovaný hriech je bezprostrednou príčinou duševnej smrti. vedlivosti. 5) Tretí dôvod, že máme viesť svätý život, je 8) Zákon je daný, aby človek poznal nesporiaten, že za taký život dostaneme večnú odmenu. danú žiadostivosť, ktorú od prvých rodičov zdedil.

HLAVA 7.

18

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

hriech1) skrze prikázanie zapríčinil vo mne všeliká požiadanie, lebo bez zákona12) hriech bol mŕtvy.3) 9. J a 4) som však žil niekdy bez zákona. Ale keď prišlo prikázanie56), hriech ožil, 10. a ja som umrel8); i ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo byť životom, to isté mi je smrťou.7) 11. Lebo hriech, keď sa naskytla príležitosť skrze prikázanie, sviedol ma a skrze to ma usmrtil. 12. A tak zákon ovšem je svätý, aj prikázanie je sväté a spravedlivé a dobré. 13. Teda to, čo je dobré, stalo sa mi smrťou? Božechráň! Ale hriech, aby sa ukázal8) hriechom, skrze to dobré zapríčinil mi smrť, tak že hriech stáva sa nad mieru hriešnym skrze prikázanie. 14. Veď vieme, že zákon je du­ chovný9), ale ja10*) som telesný, za­ predaný pod hriech; 15. nuž nerozumiem, čo robím, nakoľko nie to dobré robím, čo chcem, ale to zlé robím, čo nená­ vidím.11) 1) Následok dedičného hriechu, nesporiadaná žiadostivosť, prameň všetkých smrteľných hriechov. 2) Bez prikázania v 7. verši: Nepožiadaš. 3) Nie žeby bol umrel, ale nakoľko bol skrytý. Pred prikázaním, ktoré ho vzbudilo, ešte neukázal svoju moc a neprejavil sa skutkom. 4) Vsebe (ja) zosobňuje človečenstvo, alebo aspoň židovstvo. 5) Prikázanie: Nepožiadaš. 6) Ja som umrel duchovne, lebo jako som pri­ šiel k užívaniu rozumu, začal som poznávať zákon, a tento zákon dráždil žiadostivosť, tak že začal som prejavovať jej silu. Ztratil som život nevinnosti. 7) Zákon s jeho prikázaniami bol daný, aby ich človek zachovával, Bohu sa ľúbil a tak spasený bol. Ale vinou človeka stal sa smrtonosným. 8) Nie to, čo je dobré, lež hriech stal sa mi smrťou, a to dopustil Boh, aby, keď skrze dobré účinkuje mi smrť, zjavil sa jako hriech, za bezmierne hriešny bol poznaný skrze prikázanie. 9) Zákon je od Boha, teda božský, vznešený, duchovný. 10) Tá nízka časť v človeku, ktorá nie je ná­ chylná k dobrému (v. 18.) a nepriateľská Bohu, nepoddáva sa jeho zákonu (8, 7.), len to pozná, čo je telesné, a tým vedená býva k smrti. íl) Nemôžem si vysvetliť, čo robím. V človeku sú dva pudy: 1. Pud udržať seba (osobnosť). 2. Pud udržať svoj rod (druh). Pud udržať seba má človek na to, aby si nadobudol všetko to, čo je potrebné, užitočné, príjemné pre udržanie seba

16. Už ale keď robím to, čo ne­ chcem 4), prisvedčujem zákonu, že je dobrý. 17. Ale takto už to nekonám ja, lež hriech2), čo prebýva vo mne. samého. A toto je sebeckosť. Keď odhliadneme od všetkého, ešte i od náboženstva, prvý človek je neobmedzeným pánom a majiteľom tejto zeme. Lenže keď je na zemi viac ľudí, títo alebo musia obmedziť svoje práva, alebo musia bojovať na život a na smrť, až sa vykynožia do jedného, ktorý potom ostane neobmedzeným pánom Avšak takéto vy­ kynoženie nie je možné nielen prirodzene (fyzicky), ale i spoločensky, lebo človek je od prirodzenosti tak spoločenským tvorom, ako včely a mravce. Už ale aby mohla obstáť spoločnosť, ľudia musia obetovať čiastku svojich p*áv, svojej sebeckosti a obmedziť sa. — V oči sebeckosti stojí obetivosť. Asi na prostriedku stojí pud udržať svoj rod. Tento pud má človek na to, aby použil každej vhodnej príležitosti udržať svoj rod. Tu je teda sebeckosť. Lenže práve tento pud núti človeka k obetivosti, aby sa zriekol zčiastky svojich práv, aby žil v istej spoločnosti so ženskou a deťmi, asi tak, ako kuropatvy. Ľudský rozum, duch nahliada, že človek svoj cieľ môže úplne dosiahnuť jedine a výlučne len v dobre usporiadanej spoločnosti, a preto káže človeku, aby obetivosť držala na úzde mohutnú sebeckosť aspoň v tom, Čo nemôže obstáť so spo­ ločenským životom, a tak čo človeka zbavuje cieľa a rúti do nešťastia. Toto je teda ten rozumný a tak i vnútorňajší, nasledovne i duchovný zákon. Naproti sebeckosť: pud udržať seba a svoj rod, i Da úkor spoločenstva, je telesný zákon. Tieto dva pudy, pud sebecký a spoločenský, sú v každom človeku, lenže dľa jeho prírodoslovných (fyziologických), vychovávateľských (pädagogick^ch), osobných, časových, národných okolností, dľa okolnosti dedenia, počatia atď. pomer medzi nimi nie je v každom človeku jeden a ten istý. Kde prevláda pud sebecký (udržať seba a svoj rod) na úkor pudu spoločenskému, tam povstáva hriešny, zločinný život; kde prevláda naopak cit spoločen­ ský na úkor citu sebeckému, tam povstáva čestný, ctnostný, ba až hrdinský a svätý život. Dľa nášho náboženstva prví ľudia boli nesmr­ teľní, nasledovne u nich pudy sebecké: pud udržať seba a svoj rod, boly zbytočné a preto nevyvinuté, kdežto pud spoločenský, obetivosť, bol úplne vy­ vinutý. Keď prví ľudia zhrešili, ztratili nesmrteľ­ nosť, nastúpila potreba, aby sa starali o udržanie svojej osoby a svojho rodu, t. j. vyvinuly a zostupňovaly .sa pudy sebecké. Na úzde ich drží mi­ losť Božia. Tu sv. Pavel rozpráva o prirodzenosti ľudskej, a nie o sebe samom, ä hovorí: pud sebecký často strhuje človeka i k takým skutkom, ktoré cit spo­ ločenský, z rozumu vyplývajúci zazlieva, zatracuje. Môže tu byť reč i o tých pohyboch duše, ktoré ešte nie sú uvážené (motus indeliberati). 1) Keď môj rozum tiež zazlieva to, čo zákon, tým uznáva, že je zákon dobrý, i vtedy, keď ma sebeckosť strhne k takému výčinu, ktorý sa pro­ tiví bytiu spoločenskému. 2) Keď ja robím zle, vtedy to nerobí to, čo je vo mne ľudské, rozumné, šľachetné, ale len to, čo je vo mne nerozumné, zverské, sebecké, robí to nerozumný pud udržať seba a svoj rod, ktorý (pud) sv. Pavel tu pomenoval hriechom, preto, že je zárodom všetkých hriechov.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

19

HLAVA 8. 18. Lebo viem, že vo mne, to jest v mojom tele1) neprebýva dobré: Po dokázaní toho, že ani pohanstvo svojou poneváč chcieť mi je napohotove, múdrosťou, ani židovstvo svojím zákonom ale vykonať dobré nenachádzam12), nemohlo ospravodliviť, polepšiť a spasiť ľudí: v tejto hlave dokazuje, že to vyko­ 19. nakoľko nerobím to dobré, čo nalo kresťanstvo pomocou Ducha sv., chcem, ale robím to zlé, čo nechcem. z čoho nasleduje neohraničená oddanosť a prítulnosť ku Kristovi. 20. Už ale keď robím, čo nechcem, už to nekonám j a 3), ale hriech4), 1. Tak teda niet žiadneho zatra­ ktorý prebýva vo mne. tenia1) pre tých, ktorí sú v Kristu 21. Nachádzam teda zákon, že keď Ježišovi, ktorí nepokračujú podľa chcem robiť dobre, zlé mi je pri tela. 2. Nakoľko zákon životného Du­ ruke, cha 2) v Kristu Ježišovi osvobodil ma 22. nakoľko obľúbenie mám v zá­ od zákona hriechu a smrti. kone Božom podľa vnútrajšieho5) 3. Lebo čo nemohol zákon3), preto človeka, že bol oslabovaný skrze telo, Boh 23. no vidím druhý6) zákon vo poslal svojho Syna v podobe hrieš­ svojich údoch, ktorý bojuje proti neho tela a pre hriech zatratil hriech zákonu mojej mysli a uvádza ma v tele, do zajatia7) pod zákon hriechu, ktorý 4. aby právo zákona4) vyplnilo sa je v mojich údoch. na nás, ktorí nežijeme podľa tela, 24. Ja nešťastný človek! Ktože ma ale podľa ducha. vysvobodí z tohto smrteľného tela? 5. Lebo tí, ktorí sú telesní5), te­ 25. Milosť8) Božia skrze Ježiša lesne smýšľajú; kdežto tí, ktorí sú Krista, Pána nášho. Tak teda ja, duchovní, duchovne smýšľajú. 6. Ale smýšľanie telesné je smrť, ten istý, mysľou slúžim zákonu Bo­ žiemu, kdežto telom zákonu hriechu. í) Sv. Pavel v predošlých hlavách dokazoval, 1) Podmetom sebeckosti je smrteľné telo, lebo chce sa udržať, dokiaľ je len možno, v jednotli­ vosti, keď je to nemožné, nuž v rode (v druhu, v potomstve). Porušiteľné telo je teda celkom pri­ rodzene sebeckým. V ňom niet a ani nemôže byť obetivosti. 2) Celkom ináč sa má duša; duša, keďže je ne­ smrteľná, nie je sebecká a chce, aby človek bol obetivý; lenže konať obetivosť možno len pomocou tela, ktoré jako prvok sebeckosti zdráha sa napo­ máhať obetivosť. 3) „Ja“, nakoľko som rozumným prvkom. 4) Hriech, t. j. zvierací pud, ktorý, keď sa roz­ ťahuje za medze, ktorými ho Boh ohradil, je hriešny. 5) VnútrajŠí človek je v človeku to, skrze čo je človek človekom, teda rozum, duša, a rozum uznáva potrebu obetivosti a ohraničenia nemiernej sebe­ ckosti. 6) Tento druhý zákon je sebecký, bezrozumný pud: udržať seba a svoj rod. 7) Pod nadpanstvo. Pud udržať seba a svoj rod je taký mohutný, — a celkom prirodzene, lebo ináč by vyhynulo pokolenie ľudské, —že ho ťažko držať na úzde, a zväčša on podmaňuje, premáha obetivosť. 8) Niektorí čítajú grécku osnovu: Vďaka Bohu skrze atď.

že ani pohanské mudroslovie, ani židovský zákon nemohol ľudí ospravedliviť, polepšiť a spasit. V tejto hlave sv. Pavel dokazuje, že to vykonalo kresťanstvo, nakoľko ono dáva Ducha sv., ktorý premáha v nás sebecké pudy, ktorý vzkriesi naše telá, ktorý nás činí dedičmi kráľovstva nebeského, nie hneď, ale až po časnom utrpení, aby sme mali nádej s celou prírodou na obnovenie, ktorý nás učí, za čo sa máme modliť, ba i sám primlúva sa za nás. A práve preto všetko i utrpenia slúžia nám k blahu a k nadprirodzenej sláve. Z toho nasleduje neohraničená láska ku Kristovi. 2) T. j. Ducha, od ktorého je život, t. j. nový zákon pomocou Ducha sv. osvobodil nás od hrie­ chov a od zatratenia. No mohla by sa táto veta i takto prekladať: Lebo duchovný zákon žiť dľa Krista Ježiša vysvobodil ma zpod hriešneho a zkazného zákona. 3) Čo nemohol docieliť starý zákon, preto, že mal len časné, zemské odmeny, alebo lepšie, že nemohol dať Ducha svätého, to vykoná nový zákon, keď Boh poslal svojho Syna, aby svojou telesnou smrťou zničil hriech. 4) Právo starého zákona záležalo v tom, že Židia boli vyvoleným národom Božím a dedičmi jeho požehnania, a toto právo prešlo na nás a vyplní sa na nás, pravda, v duchovnom smysle. 5) Židia sú telesní, im sa sníva o kráľovstve zemskom, o statkoch zemských, a preto stoja v protive s Bohom, ktorý je Duch, a tak na nich nemôže sa splniť právo starého zákona.

20

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

kdežto smýšľanie duchovné je život ckého1) zase v strachu, ale dostali ste Ducha, ktorý prijíma za synov2), a pokoj, 7. preto, že smýšľanie telesné ne­ v ktorom voláme: abba, otče!3) priateľsky sa má naproti Bohu, lebo 16. Nakoľko sám Duch vydáva zákonu Božiemu nie je poddané, ale svedectvo4) nášmu duchu, že sme ani nemôže byť. dietkami Božími. 8. Ale tí, ktorí sú telesní, nemôžu 17. A keď dietkami, aj dedičmi, sa ľúbiť Bohu. a síce dedičmi Božími, a spolude­ 9. No vy nie ste telesní, lež du­ dičmi Kristovými; jestli totižto i chovní, jestli len duch Boží prebýva spolu trpíme6), aby sme boli i spolu vo vás. Ale jestli kto nemá ducha oslávení. Kristovho, ten nie je jeho.1) 18. Tak myslím, že trápenia teraj­ 10. Ale keď Kristus je vo vás, šieho času nie sú hodné tej budúcej telo12) síce je mŕtve pre hriech, ale slávy, ktorá sa zjaví na nás. duch žije pre ospravedlivenie.3) 19. Lebo očakávanie6) tvorstva7) 11. A ked Duch toho, ktorý vzkrie­ čaká na zjavenie8) synov Božích. sil Ježiša z mŕtvych, prebýva vo 20. Nakoľko pominuteľnosti pod­ vás: ten, ktorý vzkriesil Ježiša Kri­ dané je tvorstvo9), nie samochtiac, sta z mŕtvych, oživí i vaše smrteľné ale pre toho10*), ktorý ho poddal telá45) pre jeho Ducha, prebývajú­ v nádeji, ceho vo vás.6) 21. že i samo tvorstvo vysvobodí 12. A tak teda, bratia, dlžníci sme sa od služby porušenia na slávnu nie telu6), aby sme podľa tela žili. svobodu synov Božích. 22. Veď vieme, že všetko stvorenie 13. Lebo ked budete podľa tela žiť, umrete; kdežto keď duchom vzdychá11) a k pôrodu pracuje až umŕtvite telesné skutky, budete žiť.7) posaváď. 14. Nakoľko všetci, ktorí Duchom 23. A nielen ono, ale i my sami, Božím vedení bývajú, tí sú synmi ktorí máme prvotiny12) Ducha, i my sami v sebe vzdycháme a očakáBožími. 15. Veď nedostali ste ducha otro- 1) Otrocký duch, alebo duch, ktorý činí ľudí

otrokmi, je diabol, a otrok má vždy strach. 2) Duch, ktorý prijíma za synov, je Duch sv., 1) Kresťania nie sú telesní. Toto sa sv. Pavlovi veľmi ľahko dalo povedať. Kde Duch sv. zachváti a jako synom Boh nám je otcom a tak nemáme človeka, tam je oduševnenie, a toto ľahko premáha sa ho čo báť. 3) Abba, aramajsko-židovské slovo, jeho preklad telesnosť, aké oduševnenie za času sv. Pavla bolo medzi kresťanmi. Lenže už i vtedy našli sa nedbalí, je: otče. 4) Duch sv. vydáva svedectvo nášmu duchu, ľahostajní kresťania, ktorých Duch sv. neopanoval, u ktorých oduševnenie neovládalo sebeckosť: čo že sme dietkami Božími, keď nás učí Boha volať je s tými? O týchto sv. Pavel vyslovil sa, že tí otcom (Otče náš atď.). 5) Spolu trpíme predne vtedy, keď premáhame nie sú Kristovi. 2) Telo je smrti podrobené, lebo skrze hriech sebeckosť, keď mŕtvime svoje telá. 6) Očakávanie, vlastne: vyzeranie, vyhliadanie. prišla smrť. 3) Duša, posväcujúcou milosťou vystrojená, žije, 7) Tvorstvo = stvorené veci: zvery, rastliny aby dobre robila a bola účastná slávy. atď., všetko sa protiví siprti, porušeniu, v čom 4) Len kresťanstvo, ktoré dáva Ducha sv., môže sa javí jeho túžba po prvotnom stave. 8) Oslávenie, jaké budú mať po súdnom dni telu zaopatriť nesmrteľnosť vo vzkriesení, čo ne­ mohlo ani židovstvo, ani pohanské mudroslovie. synovia Boží, dobrí, duchovní kresťania. 9) Tvorstvo je po páde Adamovom nútené slúžiť 5) Ako Otec telo svojho Syna, ktoré i po smrti ostalo spojené s jeho božstvom, pre to v ňom pre­ márnym, prevráteným žiadostiam človeka. Človek bývajúce božstvo nemohol nechať v smrti, tak ho nadužíva i proti Bohu. Tento stav je pre tvor­ i telá veriacich, ktoré boly chrámami Ducha svä­ stvo násilný, preto žiada vysvobodiť sa z neho. to) Pre Boha, ktorý tvory poddal márnosti, dal tého, ktorý v nich prebýval, vzkriesi k večnému im i nádej vysvobodenia. životu. 3) Poneváč i naše telo z Ducha sv. (v. 11.) má ti) Vzdychanie a pracovanie k pôrodu ukazujú večný život, z toho nasleduje, že máme duchovne na namáhanie sa po lepšom stave. Keď už túžba prírody nie je daromná, tým menej túžba milosti a nie telesne žiť. 7) I podľa tela vo vzkriesení na veky, a (Tom.) to po oslávení. 12) Ktorí máme prvé dary, t. j. Ducha svätého. preto, že budete i podľa tela synmi Božími.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

21

varne prijatie za synov Božích, vy­ nebezpečenstvo? alebo prenasledo­ kúpenie1) nášho tela. vanie? alebo meč? 24. Totižto v nádeji sme spasení. 36. (jako je písané: Pre teba No úfať, čo vidno12), nie je nádej, mŕtvení bývame celý deň; považujú lebo čo kto vidí, na čo by úfal? nás, ako ovce na zabíjanie.) 25. Už ale keď úfame to, čo ne­ 37. Ale v tom vo všetkom víťa­ vidíme, s trpelivosťou očakávame. zíme pre toho, ktorý zamiloval si nás. 26. A na tento spôsob i Duch 38. Lebo presvedčený som 1), že napomáha našu slabosť, lebo za čo ani smrť, ani život, ani anjeli, ani sa máme modliť, ako treba, nevieme, kniežatstvá, ani mocnosti, ani prí­ ale sám Duch primlúva sa za nás3) tomnosť, ani budúcnosť, ani mohu­ tnosť, nevysloviteľnými vzdychmi. ani vysokosť, ani hlbokosť, 27. A ten, ktorý skúma srdcia, ani39. žiadne stvorenie nebude môcť vie, jaký úmysel má Duch, že podľa odlúčiť násiné od lásky Božej, ktorá je vôle Božej prosí sa za svätých.4) v Kristu Ježišovi Pánu našom. 28. Nuž a vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko dopomáha k do­ HLAVA 9. brému, tým, ktorí podľa určenia po­ Tým, že len kresťanstvo môže spasiť člo­ volaní sú za svätých.56) veka, neprepadlo slovo Božie, nakoľko 29. Lebo o ktorých predvídal, tých sľuby Božie vzťahujú sa nie na telesných, i predurčil, aby boli podobní obrazu ale na duchovných synov Abrahámových, jeho Syna, aby on bol prvorodeným ktorých si on ľubovoľne volí jako z po­ hanov, tak i zo Židov, ako to predpove­ medzi mnohými bratmi. dali proroci. 30. Nuž a ktorých predurčil, tých i povolal, a ktorých povolal, tých 1. Pravdu hovorím v Kristu, ne­ i učinil spravedlivými, no a ktorých lužem, a prisvedčuje mi vlastné sve­ učinil spravedlivými, tých i oslávil. domie v Duchu svätom2), 31. Čože teda povieme na to? Keď 2. že mám veľký zármutok a usta­ vičnú bolesť v svojom srdci. Boh za nás, kto proti nám? 32. Ten, ktorý ani svojho vlastné­ 3. Veď žiadal som si ja sám za­ ho Syna neušetril, ale vydal ho za vrhnutým 3) byť od Krista za svojich nás za všetkých: akože nám s ním bratov, ktorí sú moji rodáci podľa tela, nedal i všetko? 33. Kto bude žalovať na vyvole­ 4. ktorí sú Izraelci4), ktorí majú ných Božích? Boh je, ktorý ospra­ prijatie za synov5) a slávu *), a vodlivuje. 1) Viera ma učí, že žiadne stvorenie neodlúči vy­ 34. Kto je, kto by zatratil? Kri­ volených od lásky, ktorou ich Boh v Kristu a skrze miluje, ani najžiadúcnejšie, život, ani naj­ stus Ježiš je, ktorý umrel, ba, čo Krista hroznejšie, smrť, ani zlí anjeli, ktorí svoje pri­ viac, i z mŕtvych vstal, a je na pra­ rodzené sily zachovali, ani viditeľné veci, či prí­ tomné, radosť a žiaľ, či budúce, ktoré želanie alebo vici Božej, a i primlúva sa za nás. strach vyvolávajú, ani ukrutníci a prenasledo­ 35. Kto nás teda odlúči od lásky vatelia. 2) Svedomie môže sa i mýliť, ale nie, keď od Kristovej ? trápenie ? alebo súženie ? Ducha svätého osvietené pohnuté býva vydať alebo hlad? alebo nahota? alebo svedectvo. 3) Žiadal som si: od Krista preč, prepadnúť 1) Vykúpenie od porušiteľnosť!, t. j. vzkriesenie. 2) Čo vidno, t. j. prítomné veci úfať nie je vlastne nádejou, ktorá sa vzťahuje na budúcnosť, t. j. na tie veci, ktoré ešte len majú byť našimi. 3) Grécky: zastáva nás. 4) Za kresťánov. 5) Za kresťanov.

večnej muke, jako Kristus niekdy za nás stal sa kliatbou. 4) Izraelec je toľko, jako syn Izraelov, čiže Jakubov, ktorému Boh premenil meno na Izrael — (ten, ktorý sa pasoval s Bohom), nasledovne Izraelci = Židia. 5) Boh prijal Židov za synov. (2. Mojž. 4.) 6) Oslávenie od Boha, jeho zvláštnu pomoc.

22

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

13. že starší bude slúžiť óftladšiemu, smluvu1), a zákonodarstvo, a boho­ službu, a prisľúbenia; jako je písané: Jakuba som miloval 5. ktorých sú otcovia12) a z kto­ a Ezaua som nenávidel. (L Mojž. 25, rých je Kristus podľa tela3), ktorý 23; Mai. t, 2.) je nado všetko Boh požehnaný na 14. Nuž čo povieme? Azda nespravedlivosť je u Boha? Božechráň! veky. Amen. 6. Ale nie, jako by slovo Božie 15. Veď Mojžišovi povedá: Smibolo prepadlo.45) Lebo nie všetci, lujem sa, nad kým sa smilujem, a ktorí sú z Izraela6), sú i Izraelcami. sľutujem sa, nad kým sa sľutujem. ú 7. Ani tí, ktorí sú potomkami 16. Teda nie je na tom, kto chce2), Abrahámovými, nie sú všetci synmi6), ani kto beží, ale na Bohu, ktorý sa ale po Izákovi budú sa volať tvojím smilúva. 17. Lebo písmo hovorí Faraónovi: potomstvom7): Práve na to som ťa vzbudil8), aby 8. to jest nie tí, ktorí sú telesní som ukázal svoju moc na tebe a synovia, sú synmi Božími, ale tí, ktorí sú prisľúbení synovia, počítajú aby sa rozhlásilo moje meno po celej zemi. sa do potomstva.8) 18. Teda nad kým chce, smiluje 9. Lebo slovo prisľúbenia9)je toto: sa, a koho chce, zatvrdí.4) O tomto čase prídem, a Sára bude 19. Na to mi povieš: Prečo sa mať syna. (i. Mojž. 18, 10.) ešte sťažuje? 10. A nielen ona10*), ale i Rebeka, jeho vôli?6) Veď ktože sa sprotiví hoci bola obťažená z jedného skutku11) 20. Ó, človeče, kto si ty, že sa od nášho otca Izáka. dohaduješ s Bohom? Nuž či výtvar 11. A keď sa ešte neboli narodili, povie tomu, kto ho utvoril: Prečo ani nespravili nič dobrého alebo si ma tak spravil? zlého (aby zostalo rozhodnutie Božie 21. Či hrnčiar nemá moci nad následkom voľby), hlinou z toho istého miesiva spraviť 12. nie pre skutky, ale pre povo- jednu nádobu na počestnosť a druhú lávateľa12) povedalo sa jej: na potupnosť?6) 22. Nuž keď Boh chce ukázať hnev 1) Starý zákon. a známou učiniť svoju moc, s veľkou 2) Praotcovia = patriarchovia. 3) Kristus P. bol rodom Žid. 4) Ale z toho, že Boh sľúbil Židom Spasiteľa, trpelivosťou znášal nádoby hnevu, kdežto Židia ho neprijali, nenasleduje to, že tento súce zahubiť, sľub Boží prepadol. 23. aby ukázal bohatstvá svojej 5) Lebo nie tí sú synmi Jakubovými, ktorí od

neho telesne pochádzajú. 6) Abrahám splodil viac detí mužského po­ hlavia, ale z nich len Izáka pokladal za svojho syna; len tento po ňom dedičil (celý majetok), ostatní dostali len dary. 7) Deti po Izákovi budú sa považovať za po­ tomstvo Abrahámovo, deti po druhých jeho synoch nebudú platiť vraj a ani nikdy neplatily za po­ tomstvo Abrahámovo. 8) Potomstvo (synovia Boží) sú duchovní sy­ novia Abrahámovi. 9) Boh dal Abrahámovi tento sľub. 10) A tento prípad nestal sa len so Sárou, že totižto jej syna si vyvolil Boh za svojho syna, ale i s Rebekou, ba s touto ešte nápadnejšie. íl) Rebeka mala dvojčatá od Izáka, a to: Ezaua a Jakuba, teda pochádzali oba od Izáka a Rebeky, z jednej postele, z jedného pôrodu, a predsa si Boh vyvolil Jakuba za syna, kdežto Ezaua zavrhol, a to nie preto, že si to tak zaslúžili, lebo Boh to učinil prv, než sa narodili. 12) Nie pre zásluhy, ale pre vôľu Božiu.

1) Smilujem sa nad tým, nad kým sa mne páči. 2) Nie je ten spasený, kto chce, ani kto sa vy­ nasnažuje, ale nad kým sa Boh smiluje. 3) Na to som ti dal narodiť sa a dostať sa za kráľa. 4) Zatvrdí, t. j. nesmiluje sa. 5) Prečože si sťažuje, keď niekto zle robí? Lebo veď ináč nemôže robiť, lebo nikto nemôže robiť to, čo Boh nechce; nik nemôže sa sprotiviť jeho vôli. Toto sú najväčšie záhady. Boh chce, aby každý človek bol spasený a každému dá svoju pomáhajúcu milosť, avšak mnohí, ktorí aj dostanú len dostatočnú milosť, neúčinkujú s ňou a zahynú; druhí, ktorí dostanú účinlivú milosť, spolupracujú s ňou a sú spasení. «) Sv. Pavel odvoláva sa na bezpodmienečnú, svrchovanú (absolútnu) moc Božiu. Boh môže spraviť, čo chce, a čo spraví, je dobré,.,a aby to učinil prijateľným, odvoláva sa na umelca a na jeho výtvar. Tvorca má právo určiť osud svojho diela.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré prihotovil k sláve.1) 24. Za jakých povolal i nás, nie­ len zo Židov, ale i z pohanov, 25. ako hovorí u Ozeáša: Nie „môj ľud“, budem ho volať: „ľudom mojím“, a nemilovanú milovanou, a na milosť neprijatú ha milosť pri­ jatou.12) (Oz. 2, 24.) 26. A bude: namiesto, kde sa im povedalo: Vy nie ste môj ľud, tam budú pomenovaní synmi Boha ži­ vého. 27. Izaiáš však volá o Izraelstve: Čo by bolo synov Izraelových na počet ako morského piesku, pa­ berky3) budú spasené. 28. Poneváč splní slovo a skoro v spravedlivosti: lebo Pán spraví krátky súd na zemi. 29. A jako predpovedal Izaiáš: Keby nám Pán zástupov nebol za­ nechal semena, boli by sme bývali jako Sodoma a boli by sme podobní Gomore.4) 30. Nuž čo povieme? To, že po­ hani, ktorí nechodili za spravodli­ vosťou, dosiahli spravedlivosti, a to spravedlivosti, ktorá je z viery; 31. kdežto Izraelstvo, hoc išlo za zákonom spravedlivosti, neprišlo k zákonu spravedlivosti. 32. Prečo? Preto, že nie z viery, ale jakoby zo skutkov6); potkli sa totižto o kameň urážky6), 33. jako je písané: Hla, ja kla­ diem na Sione kameň urážky a skalu pohoršenia, a žiaden, kto uverí v ňom, nebude zahanbený. (Iz. 28, 16.)

23

HLAVA 10. Účelom starého zákona je Kristus, ako ktorý nie jako starý zákon dáva len život časný, ale i večný. Židia v nerozumnom horlení za zákon zavrhli Krista a nemôžu sa vymlúvaf, že nepočuli kresťanstva.

1. Bratia, zaiste túžba môjho srdca a modlitba k Bohu je za nich ‘), aby boli spasení. 2. Veď svedectvo im vydávam, že sú horlive zaujatí za Boha, ale ne­ rozumne.2) 3. Lebo, keďže neznajú spravedli­ vosti Božej3) a hľadia staväť svoju vlastnú, nepoddali sa spravedlivosti Božej.4) 4. Lebo cieľom5) zákona je Kri­ stus, na ospravedlivenie každého, kto verí. 5. Veď (už) Mojžiš napísal, že ktorý človek bude konať spravedli­ vosť, ktorá je zo zákona, žiť bude v nej.6) (3. Mojž. 18, 5.) 6. Ale spravedlivosť, ktorá je z viery, takto hovorí: Nepovedaj vo svojom srdci: Ktože vystúpi na nebo? Totižto Krista dolu priviesť. (5. Mojž. 30, 12.)

7. Alebo ktože sostúpi do priepasti?

1) Za Židov. 2) VJastne: ale nie s poznaním. Pri všetkom prenasledovaní so strany pohanov Židia pridŕžali sa zákona a hľadeli verne ho zachovať. Ale ne­ oznali pravdy tak úplne a celkom, aby uznali pasiteľa za prisľúbeného Messiáša a verili v neho. 3) T. j. tú spravedlivosť, stav milosti Božej, ktorú dáva Boh pre zásluhy P. Ježiša. 4) Neprijali kresťanské náboženstvo, v ktorom sa dáva spravedlivosť od Boha, ktorá je platná pred Bohom. 3) St. zákon bol na to, aby pripravoval ľudí na príchod prisľúbeného Spasiteľa, ktorý spasí ka­ ždého, kto verí. 3) Ktorý človek zachová to, čo st. zákon vy­ hlásil za dobré, za spravedlivé, ten bude žiť, ani 1) Z týchto slov vysvitá, že všetci ľudia zaslu­ si nepodkope zdravie, neukráti život výstupkami, ani neprepadne smrteľnému trestu. No Boh prisľu­ hujú zatratenie, a len milosrdenstvo ich spasí. 2) ' Tí, ktorí neboli mojím (Božím) ľudom, t. buje j. tu nielen časný život, ale nadovšetko večný. pohani, budú mojím ľudom, t. j. vyvoleným ná­ Svätí starého zákona vierou v budúceho Messiáša rodom Božím, ako kresťania. dospeli k tomu, že ospravedliveli a v stave a po­ 3) Len málo Židov bude spasených. mocou milosti plnili zákon. Naproti tomu Židia, 4) T. j. boli by sme celkom vyplienení, vy­ o ktorých tu apoštol hovorí, chceli prirodzenými kynožení. silami vyplniť zákon a hľadali zvláštnu spravedli­ 5) Preto, že chceli ospravedlivieť nie z viery, vosť, za ktorú by dostali večný život na príslušnú t. j. nie z prijatia P. Ježiša za Messiáša, ale zo odplatu. Po smrti a vzkriesení P. Ježiša prestal skutkov, ktoré st. zákon predpisoval. zákon, a keďže Židia nechceli veriť v P. Ježiša, 6) Kameňom urážky bola poníženosť Spasite­ ostala im len písmena zákona, ale bez milosti, ktorá bola potrebná k plneniu zákona. ľova, jeho smrť a duchovné stanovisko.

24

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

Totižto Krista zpomedzi mŕtvych po­ prvý hovorí: Ja vás do žiarlivosti uvediem pre „nie národ“ ’), pre ná­ volať. 8. Ale čo hovorí písmo? Blízko rod nemúdry2) rozdráždim vás ku je slovo v tvojich ústach a v tvo­ hnevu. (5. Mojž. 32, 21.) jom srdci; to je slovo viery, ktoré 20. A Izaiáš opovažuje s a 3) zas ohlasujeme. povedať: Našli ma t í 4), ktorí ma ne­ 9. Lebo keď svojimi ústami vy­ hľadali; zjavne som sa ukázal tým, znáš Pána Ježiša a vo svojom srdci ktorí sa na mňa nedopytovali. (Iz. uveríš, že ho Boh vzkriesil z mŕt­ 65, 1.) vych, budeš spasený. 21. Kdežto o Izraelstve hovorí: 10. Lebo srdcom sa verí na ospra­ Celý deň vystieral som svoje ruky vodlivenie a ústami deje sa vyznanie k ľudu neveriacemu a odporujúcemu. na spasenie. (Iz. 65, 2.) 11. Preto hovorí písmo: Ktokoľ­ v ek 1) uverí v neho, nebude zahan­ HLAVA 11. bený. (Iz. 28, 16.) Židia síce neuverili, ale preto Boh ich 12. Lebo niet rozdielu medzi Ži­ nezavrhol; niektorí prijali kresťanstvo, dom a Grékom, poneváč ten istý je ostatní nie, aby ich miesto zaplnili po­ hani; za pohanmi uveria i Židia. Pánom všetkých, bohatý pre vše­ tkých, ktorí ho vzývajú. 13. Lebo každý, ktokoľvek bude 1. Pýtam sa teda: Či azda Boh vzývať meno Pánovo, bude spasený. 12> zavrhol svoj ľud? Nezavrhol. Lebo veď i ja som Izraelec, z plemena (Joel 2, 32.) 14. Ale j akože budú vzývať, keď Abrahámovho, z pokolenia Benja­ neuverili v neho? Alebo j akože mínovho.5) uveria tomu, o ktorom nepočuli? 2. Nezavrhol Boh svoj ľud, ktorý prv poznal.6) Či neviete, čo hovorí A jakože počujú bez kazateľa? 15. No a jakože budú kázať, keď Písmo o Eliášovi, jako sa ponosuje ich nepošlú? Jako písané je: Jak Bohu na Izraelstvo? krásné sú nohy tých, ktorí zve­ 3. Pane, tvojich prorokov poza­ stujú pokoj, ktorí zvestujú dobrobyt. bíjali, tvoje oltáre povyvracali, len (Iz. 52, 7.) ja sám som ostal, a číhajú mi na 16. Lenže nie sú všetci poslušní Život. (3. Kráľ. 19, 10.) evanjeliumu; veď Izaiáš hovorí: 4. Ale čo mu hovorí odpoveď Pane, kto uveril to, čo počul od Božia: Ponechal som si sedem tisíc nás? (Iz. 53, 1.) mužov, 17. Teda viera je z počutia, a Bálom.7) ktorí nezohli kolien pred počutie skrze slovo Kristovo,. 18. A teraz pýtam sa: Či azda 5. Tak teda i v tomto čase pozo­ nepočuli ? Však predsa „po celej 1) V st. zákone pomer medzi Bohom a židov­ zemi rozliehal sa ich hlas a až do stvom pripodobľiuje sa pomeru medzi mužom a jako manželka žiarli, keď vidí, že muž končín okršleku zemského ich^slová“. ženou; druhú prijíma do milosti, takto Židia žiarlili, keď 19. A teraz pýtam sa: Či azda videli, že Boh prijíma do milosti Nežidov, t. j. tých, ktorí dosiaľ neboli jeho národom, akoby jeho Izraelstvo sa nedozvedelo ? 3) Mojžiš nevestou. 2) Nemúdry = bezbožný národ boli pohani, 1) Žiaden, či je Žid a či Nežid, keď uverí v P. keď sa klaňali lžibohom. 3) Nebojí sa Židov povedať im do očú. Ježiša, nebude zatratený. 4) T. j. pohani. 2) Za času Messiáša je živá viera v Krista pre všetkých ľudí jedinou cestou k obsiahnutiu spra­ 5) Keby Boh Izraela bol celkom zavrhol, nebol vedlivosti a spásy. by z tohoto ľudu povolal apoštolov. 3) Toto je prisvedčujúca otázka, na ktorú sa 6) Boh pred pohanmi poznal Židov ako svoj nemusí odpovedať áno, lebo sa to samo sebou národ. 7) Bal (Baal = Pán), boh semitických národov. rozumie.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

statky podľa vyvolenia z milosti sa zachránily.1) 6. A keď z milosti12), už nie zo skutkov3), ináč by milosť už nebola milosťou.4) 7. Čo teda? Čo Izraelstvo hľadalo, toho nedosiahlo.5> Ale vyvolenci do­ siahli, kdežto ostatní boli zaslepení6), 8. jako je napísané: Dal im Boh ducha omamujúceho; oči, aby nevi­ deli, a uši, aby nepočuli, až do dneš­ ného dňa. (Iz. 6, 9.) 9. A Dávid hovorí7): Ich stôl nech im je osídlom a polapením a pohor­ šením a odplatením. (ž. 68, 23.) 10. Nech im oči otemnejú, aby nevideli, a chrbát im navždy zohni. 11. Pýtam sa teda: Či sa tak po­ tkli, aby padli?8) Nie. Ale pre ich poklesnutie dostalo sa spasenia po­ hanom9), aby ich101) nasledovali. 12. Už ale keď ich úpadok je bo­ hatstvom sveta a ich ztrata je bo­ hatstvom národov (pohanov), čím viac ich oplývanie?11) 13. Nuž povedám vám, národom: Nakoľko ja som apoštolom národov, oslávim svoju službu, 14. aby som nejako k nasledo­ vaniu povzbudil12) svojich pokrevných a zachránil niektorých z nich. 15. Lebo keď ich zavrhnutie je 1) Grécky: Tak teda i v terajšom čase dľa vy­ volenia z milosti zbytky zostanú. 2) Z milosti Božej. 3) Nie zo svojich skutkov, zo svojich zásluh. 4) Keď milosť nie je zadarmo, už nie je mi­ losťou. (Aug.) 6) Izraelstvo hľadalo Messiáša a jeho kráľovstvo. 6) Väčšia časť chudobného Krista neuznala za Messiáša. 7) Toto hovorí Dávid o svojich nepriateľoch, ktorí sa pripojili k Absalonovi vo vzbure proti Dávidovi. 8) Padli = zahynuli. 9) Apoštolovia až vtedy obrátili sa k pohanom, keď židovstvo ich zavrhlo. 10) Aby Židia nasledovali pohanov v tom, že sa i oni obrátia na kresťanskú vieru. 11)Keď židovský úpadok vo viere a ztrata Messiášovho kráľovstva mala. za následok, obrátenie ná­ rodov, aký následok bude mať ich oplývanie v kre­ sťanskej viere ? 12) Aby som rozdráždil revnivosť v Židoch, aby sa pretekali v prijatí kresťanstva.

25

smierením sveta, čím bude ich pri­ jatie, jak len nie ožitím z mŕtvych? *) 16. Veď keď prvotiny2) sú sväté, je i cesto, a keď koreň3) je svätý, sú i ratolesti. 17. Preto, že niektoré z ratolestí sa odlomily4), a ty B), ktorý si bol planou olivou, zaštepený si do nich a stal si sa účastným koreňa a tuč­ nosti olivovej: 18. nevystatuj sa na úkor rato­ lestiam6), a keď sa vystatuješ, nie ty udržuješ koreň, ale koreň teba.7) 19. Ale povieš: Odlomily sa rato­ lesti, aby som ja bol zaštepený. 20. Dobre; pre neveru sa odlo­ mily, kdežto ty skrze vieru stojíš; nebuď vysokomyseľný, ale sa boj8), 21. že keď Boh prirodzeným ra­ tolestiam neodpustil, že azda ani tebe neodpustí.9) 22. Viď teda dobrotivosť a prís­ nosť Božiu; k tým totižto, ktorí padli, prísnosť, a k tebe dobrotivosť, jestli len ostaneš v dobrote, ináč i ty budeš odťatý. 23. Ale i oni, jestli nebudú ostá­ vať v nevere, vštepení budú10), lebo mocný je Boh zase ich vštepiť. 24. Lebo keď ty si vyťatý z pri­ rodzene planej olivy a proti priro­ dzenosti si zaštepený do dobrej olivy,

1) Tieto slová sú veľmi temné a preto sa naj­ rozličnejšie vykladajú. Najlepšie zdá sa poňať ich ako príslovie (Chrys.), ktoré najväčší úžitok, naj­ väčšie blahoslavenstvo znamená. 2) Prvotiny, prvé chleby, t. j. keď prvotiny židovstva, apoštolovia, boli svätí, svätí budú i ostatní Židia. 3) Koreňom sú patriarchovia; keď tí sú svätí, budú i ostatní Židia, ktorí sú jako ratolesti na strome. 4) Niektorí zo Židov sa odtrhli od kráľovstva Božieho tu na zemi. 6) Ty, ktorý si Nežidom, si len zaštepený do kráľovstva Božieho, ktorého peň vyrástol zo ži­ dovstva. 6) Keď pohani počujú, že sa im dáva prednosť pred Židmi, mohli by sa vzbudiť k pýche. 7) Nie Židia dostali spásu od pohanov, ale, naopak, spása prichádza od Židov. (Tom.) 8) Viera je dar Boží bez našej zásluhy, ktorým sa nemôžeme honosiť. A viera, od ktorej závisí spasenie, nemôže sa zachovať bez pokory. 9) Neodpustí ti pýchu, že sa nadýmaš nad Židov. 10) I Židia budú údmi kráľovstva Božieho na zemi.

26

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

čím viac oni, keď oni podľa priro­ dzenosti budú zaštepení do svojej olivy? 25. Nuž, bratia, nechcem, aby ste nevedeli to tajomstvo (aby ste ne­ boli sami pre seba múdri), že zasle­ penosť zčiastky sa prihodila v Izraelstve, až kým plnosť pohanov vojde 4), 26. a tak všetko Izraelstvo bude spasené, jako písané je: Príde so Siona vysvoboditeľ a odvráti bez­ božnosť od Jakuba.2) (Iz. 59, 20.) 27. A to bude Smluva moja s nimi, ked odnímem ich hriechy. 28. Podľa evanjelia sú síce 4ne­ priateľmi pre vás3), ale podľa vyvo­ lenia sú najmilšími pre otcov. 29. Lebo bez oľutovania4) sú dary a povolania Božie. 30. Tak ako i vy kedysi neverili ste Bohu, ale teraz ste obsiahli mi­ losrdenstvo pre ich neveru, 31. tak i títo teraz neuverili k vášmu omilosteniu, aby i sami obsiahli mi­ losrdenstvo. 32. Boh totižto zavrel všetko do nevery5), aby sa nad všetkými smi­ loval. 33. Ó, hlbokosť bohatstva, mú­ drosti a vedomosti Božej! Aké ne­ pochopiteľné sú jeho súdy a nevy­ skúmateľné jeho cesty! 34. Veď ktože poznal smysel Pá­ nov, alebo ktože mu bol radcom? 35. Alebo ktože mu dal prvšie, aby sa mu navrátilo? 36. Poneváč z neho a skrze neho a v ňom je všetko6), jemu sláva na veky. Amen. 1) Vojde do Cirkvi. 2) Od Židov. 3) Ohľadom na to, že neprijali evanjelium, sú nepriateľmi Božími, čo sa stalo k vôli tomu, aby ste sa vy obrátili; ale ináč oni sú predsa najmil­ ším národom Bohu pre patriarchov. 4) Boh neodvolá svoj dar a svoje slovo. 5) Boh, aby ukázal svoju nekonečnú milosť, dopustil najsamprv, aby pohani zavrhli pravého Boha a tak upadli do nevery, a potom dopustil, aby Židia zavrhli Krista a tak upadli do nevery, aby sa tak mohol smilovaf nad všetkými národami. 6) Všetko, čo má pravé bytie, teda nie hriech. (Tom.)

HLAVA 12. Sväto treba žiť, Bohu obetovať telo, bliž­ ných milovať, ešte i nepriateľov.

1. A tak prosím vás, bratia, pre milosrdenstvo Božie, aby ste vydá­ vali svoje telá4) za obetu živú, svätú, Bobu ľúbeznú, na- duchovnú svoju službu. 2. A nepripodobňujte sa tomuto svetu 2>, ale sa premeňte obnovením svojej myšie, aby ste vyskúmali, čo je vôľa Božia dobrá, ľúbezná a do­ konalá.3) 3. Lebo povedám skrze milosť, ktorá mi je daná, každému z vás, aby ste viac nemysleli4) o sebe, než treba5) myslieť, ale aby ste mysleli skrovné a jako udelil Boh každému mieru viery. 4. Lebo jako v jednom tele máme mnoho údov, ale údy nemajú všetky to isté zamestnanie6), 5. tak sme všetci jedno telo v Kristu a každý sme jeden dru­ hému údmi. 6. A máme rozdielne dary, podľa milosti, ktorá je nám daná, budto proroctvo, podľa pomeru viery; 7. budto úrad na posluhovanie, alebo, kto učí, na učenie; 8. kto napomína, na napomínanie; kto udeľuje, na úprimnosť; kto je predstaveným, na horlivosť; kto pre­ ukazuje milosrdenstvo, na veselosť. 9. Láska nech je bez pretvaro­ vania. Nenáviďte zlé- a pridržujte sa dobrého.123456 1) Grécke slovo „logikos“ je: rozumný, myšlien­ kový, duchovný. Keď obetujeme svoje telo Bohu, to je rozumné, lebo on je naším pánom; nerozum je obetovať ho diablovi, nepoctivosti. Ale je to i duchovná, t. j. vznešenejšia obeta, než zvieratá, ktoré sa predtým obetovávaly. A je to duchovná obeta, lebo telo nesmrtíme, ale len umŕtvime. 2) T. j. svetákom, nepoctivým. 3) Táto Božia vôľa je: žiť sväte Bohu a bližným, a tým činom zaopatriť si blaženú nesmrteľnosť. 4) Aby ste neboli vysokomyseľný pyšní. 5) Avšak na seba má každý držať, lebo sme všetci ľuďmi rovnakými, synmi Božími a dedičmi kráľovstva nebeského. 6) Tak ani všetci ľudia nemôžu mať jedno za­ mestnanie, a každé čestné zamestnanie je počestné a ctihodné.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

27

10. Láskou bratskou sa vospolok 2. A tak kto sa protiví vrchnosti x>, milujte, úctivosťou sa vospolok pred­ Božiemu sriadeniu sa protiví, a tí, chádzajte. ktorí sa protivia, sami si odsúdenie 11. V horlivosti nepopúšťajte, du­ nadóbývajú.2) 3. Veď nemajú sa čo báť panov­ chom buďte vrúcni, Pánu slúžte. 12. Buďte v nádeji veselí, v sú­ níkov tí, ktorí dobre robia, ale tí, žení trpeliví, v modlitbe vytrvanliví. ktorí zle robia. Chceš teda, aby si 13. Svätým v potrebách udeľujte, sa nebál vrchnosti? Rob dobre, a budeš mať pochvalu od nej.3) pohostinstvo pestujte. 14. Dobrorečte tým, ktorí vás pre­ 4. Veď je služobník Boží, tebe nasledujú, dobrorečte a nepreklí­ k dobrému. Ale keby si zle robil, boj sa, lebo nie nadarmo nosí meč. najte. 15. Radujte sa s radujúcimi, plačte Veď je Služobník Boží, jako pomstiteľ na potrest toho, kto zle robí. s plačúcimi. 16. Buďte napospol toho istého 5. Preto treba sa podriadiť, nielen smýšľania; nebuďte vysokomyseľní, pre trest, ale i pre svedomie.4*) ale skloňujte sa k nízkym. Nedržte 6. Lebo preto i dane platíte6), po­ seba samých za múdrych. neváč sú služobníkmi Božími, a práve 17. Nikomu sa neodplácajte zlým nato slúžia. 7. Dávajte teda každému podlž­ za zlé; vynasnažte sa na dobré nie­ len pred Bohom, ale i pred všetkými nosť : daň6), komu daň; mýto, komu mýto7); úctu, komu úctu; česť, komu ľuďmi.1) 18. Ak je možno, nakoľko od vás česť. závisí, majte pokoj so všetkými ľuďmi. 8. Nebuďte nikomu nič dĺžni8): 19. Nepomstite sa, najmilší, ale okrem aby ste sa vospolok milovali, ustúpte hnevu, jako je napísané: lebo kto miluje bližného, vyplnil Moja je pomsta, ja odplatím, povedá zákon. Pán. boly vrchnosti; ale len vôbec, lebo to už nepo­ 20. Ba keď je hladný tvoj ne­ vedal, jaké ony majú byť: či králi a či predse­ priateľ, nasýť ho; keď je smädný, dovia, toto závisí jedine od spoločnosti ľudskej. A preto musíme poslúchať vrchnosti v tom, Čo ony napoj ho, lebo keď to spravíš, žera­ nakladajú pre všeobecné dobro. vého uhlia nahrnieš mu na hlavu. 12> 1) Kto by chcel zrušiť vrchnosti, jako anarchisti, kto sa protiví ich ku všeobecnému dobru 21. Nedaj sa premôcť zlu, ale do­ alebo namereným rozkazom. brotou zlo premáhaj. 2) Utŕžia, berú si, uvalia na seba.

3) Takéto by maly byť vrchnosti; no keď roz­ kazujú to, čo sa protiví prirodzenému, alebo Bo­ žiemu zákonu, nemusíme, ba ani nesmieme po­ HLAVA 13. slúchať vrchnosti, lebo viac treba poslúchať Boha, Vrchnosti treba poslúchať, bližného mi­ nežli ľudí. Avšak vzbúriť povstanie nesvobodno krvi. lovať, vziať na seba Kristov spôsob žitia. pre4)prelievanie Kto sa sprotiví vrchnosti, nielen ona ho tresce, ale má i hriech. Predpisy, ktoré cirkevná 1. Každá duša nech je poddaná alebo svetská vrchnosť dľa práva dáva, viažu pod­ vo svedomí a pred Bohom. vyšším vrchnostiam; lebo nieto vrch­ daných .5) Daň, akoby obeta, patrí Bohu na uznanie, nosti, iba od Boha, ale ktoré sú, od že od neho máme všetko, a keďže vrchnosti sú namiesto Boha tu na zemi, Boh sa zriekol istej Boha sú sriadené.3) čiastky obetí pre ne. — No dnes sa dane pochopujú jako odsluhovanie za bezpečnosť, za výhody, 1) Nielen pred Bohom pre svedomie, ale i pred ktoré jednotlivcom poskytuje sriadená spoločnosť. ľuďmi, aby ste im dali dobrý príklad. 6) Dan je od osôb, výdelku atď. 2) Keď preukážeš dobrodenie svojmu nepriate­ 7) Mýto alebo clo je poplatok od dovezeného ľovi, jestli on mň len iskru ľudského citu, bude tovaru. Klamať nesmieme aui v týchto veciach, ho mrzieť, vo svedomí žrať, že ti ublížil. ale nemusíme dať viac, než pýtajú, alebo patrí. s). Boh stvoril človeka za tvora spoločenského, 8) T. j. 1. Nesvobodno robiť také dlhy, ktoré a tak on založil spoločnosť; ale spoločnosť nie je nemôžeme splatiť. 2. Nemáme sa zadlžiť, aby sme možná bez vrchnosti, nakoľko už i v rodine je neztratili svoju samostatnosť, lebo dlžník je otro­ otcovská nadvláda, a preto Boh ustanovil to, aby kom svojho veriteľa.

28

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

9. Lebo: Nescudzoložíš, nezabiješ, 2. Lebo niekto si trúfa jesť všetko, nepokradneš, nepremluvíš krivého no kto je nemocný, nech jie zele­ svedectva, nepožiadaš, a kdektoré niny.1) iné prikázanie obsahuje sa v tomto 3. Ten, ktorý jie, nech nemá za slove: Milovať budeš svojho bliž­ nič toho, ktorý nejie, a ten, ktorý nejie, nech neposudzuje toho, ktorý ného, jako seba samého. 10. Kto miluje bližného, nerobí jie, lebo Boh sa zaň zaujal.2) mu zle. Teda láska je vyplnením 4. Ktože si ty, že súdiš cudzieho sluhu?3) Svojmu Pánovi stojí alebo zákona. 11. A to, poznajme čas, že je už padá; no stáť bude, lebo mocný je hodina, aby sme sa zo sn a 1) zobu­ Boh ustáliť ho. dili. Lebo teraz je bližšie naše spa­ 5. Jeden zas robí rozdiel medzi dňom a dňom4), kdežto druhý drží senie, nežli keď sme uverili.12) 12. Noe3) pominula a deň4) sa každý deň za jednaký: nech sa priblížil, odhoďme teda skutky tem­ každý vo svojej mienke uspokojí. nosti5) a vezmime na seba zbroje 6. Kto berie ohľad na deň, Pánovi svetla.6) berie ohľad5), a kto jie 6), Pánovi 13. Jako vo dne, poctivé choďme, jie, lebo ďakuje Bohu, a kto nejie nie v hodovaniach a v opilstvách, Pánovi nejie, a tiež ďakuje Bohu. nie v smilstvách a v nestydatostiach, 1 7. Veď nikto z nás nežije sebe, nie v rozbroji a v nenávisti, ani nikto neumiera sebe. 14. ale oblečte si Pána Ježiša 8. Lebo keď žijeme, Pánovi žijeme, Krista7), a o telo nemajte starosti, a keď umierame, Pánovi umierame: aby zbujnelo.8) teda či žijeme a či umierame, Pánovi sme. HLAVA 14. 9. Kristus zaiste na to umrel a z mŕtvych vstal, aby panoval i nad Treba sa za slabých vo viere zaujať, ohľadom na sviatky a jedlá sa neurážať, mŕtvymi, i nad živými. opovážlive nesúdiť, svedomie nasledovať. 10. Ty prečo súdiš svojho brata? a ty zas čo opovrhuješ svojho brata, 1. I za slabého vo viere sa za­ keďže všetci budeme stáť pred súd­ ujímajte, bez dohadovania o mien­ nou stolicou Kristovou? kach.9) 1) Sen tu znamená telesné smýšlanie: jako vo sne nevie človek veci si vážiť podľa ich ceny, tak je to i v telesnom smýšľaní; pominuteľné veci sa cenia nad večné. 2) Čo deň, to sme bližšie k smrti, a tak i k svoj­ mu spaseniu. 3) Tma pohanskej zaslepenosti. 4) Deň kresťanskej osvety. 5) Skutky temnosti sú vôbec zlé skutky, jaké konáme len potme, alebo osamote, keď nás nikto nevidí. 6) Zbroje svetla sú prostriedky obrany, ktoré nám svetlo kresťanské poskytuje. 7) Vystrojte sa duchom P. Ježiša Krista. 8) Svoje telo musíme pestovať, ale len natoľko, nakoľko to požaduje zdravie a spôsobnosť k práci; no nikdy nie tak, aby zbujnelo, aby v ňom po­ vstaly náruživosti. 9) Podmetne pravda je len jedna, ale predmetne ľudia ju všelijako pochopujú, každý dľa svojho spôsobu, nasledovne povstávajú rozličné mienky, o ktorých, keďže sú osobné, netreba sa dohadovať, z čoho by povstala len neláskavosť, čo sa protiví kresťanskému náboženstvu.

1) Z pohanstva obrátení kresťania hovorili, že je kresťanom dovolené všetko jesť, teda i Mojži­ šom zakázané jedlá, kdežto zo židovstva obrátení kresťania si mysleli, že oni ani jako kresťania nesmú jesť nečisté pokrmy (bravčovinu atď.). Týmto hovorí sv. Pavel, že jako slabého žalúdka človek musí a smie jesť len zeleniny: práve takto človek slabého, neistého, pochybujúceho svedomia smie jesť len to, o čom je istý, že je dovolené. 2) Osvietený kresťan nech nemá za nič plachosvedomého Žida, ktorý neje nečistých pokrmov, ale i židovčiaci kresťania nech nezavrhujú kre­ sťanov z pohanstva, lebo Boh si ich vyvolil za veriacich. 3) Právo súdiť sluhu patrí jeho pánovi, a tak, keďže sme sluhovia Boží, nemáme práva súdiť jedni druhých, — toto právo patrí Bohu. 4) Kresťania zo židovstva robili rozdiel medzi dňom a dňom, sviatočné dni židovské držali za sväté, kdežto Mešťania z pohanstva nedali nič na sviatky židovské. A sv. Pavel vec nerieši, ale po­ necháva ich na svojom. 5) Kto“svätí sviatky židovské, svätí ich Bohu. 6) A kto jie nečistý pokrm, tiež nehreší. 7) Kto sa postí.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

11. Lebo písané je: Jakože žijem ja, povedá Pán, tak predo mnou kľačať bude každé koleno a každý jazyk bude vyznávať Boha. (Iz. 45,24.) 12. Nasledovne každý z nás za seba bude počet vydávať Bohu. 13. Nesúďme teda viac jeden dru­ hého, lež radšej to si usúďme, aby sme nekládli závady alebo pohor­ šenia bratovi. 14. Viem a presvedčený som v Pánu Ježišovi, že samo v sebe nie je nič nečistého x); okrem kto niečo za ne­ čisté drží, tomu je nečisté. 15. Ale keď sa tvoj brat pre pokrm pohoršuje12), už nepokračuješ podľa lásky. Nebuď svojím pokrmom na zkazu tomu, za ktorého Kristus umrel. 16. Teda nech sa nepotupuje naša dobrá vec. 17. Veď kráľovstvo Božie nie jé pokrm a nápoj, ale spravedlivosť a pokoj a radosť v Duchu svätom. 18. Lebo kto v tom slúži Kristu, ľúbi sa Bohu, a má uznanie u ľudí. 19. A tak vynasnažujme sa za tým, čo slúži k pokoju, a to zachovávajme jeden proti druhému, čo slúži k po­ vzbudeniu. 20. Pre pokrm nerúcaj diela Bo­ žieho.3) Všetko je síce čisté, ale zle je pre človeka, keď s pohoršením jie. 21. Dobre je: nejesť mäsa, nepiť vína, ani čím sa brat uráža, alebo pohoršuje, alebo oslabuje. 22. Že ty máš presvedčenie? Maj si ho sám u seba pred Bohom.45) Bla­ hoslavený, kto nepochybuje v sebe o tom, čo za dobré drží. 23. Ale kto pochybuje, či má jesť, 1) Tie pokrmy, ktoré Mojžiš vyhlásil za nečisté, samy v sebe nie sú nečistými, iba pre toho, kto ich za nečisté drží, nakoľko nesvobodno konať proti presvedčeniu (svedomiu). 2) Svobodno nám jesť každý pokrm, ale treba dať pozor, aby sa nepohoršil náš bližný, t. j. aby sme ho svojím príkladom nesviedli konať proti jeho presvedčeniu. 3) Brata, ktorého Boh učinil veriacim. 4) Drž sa ho a nasleduj ho vo svojom živote, keď nie je prítomný slabý, ktorý by sa mohol pohoršiť.

20

odsúdený je, preto, že nie je pre­ svedčený. A všetko, čo nie je z pre­ svedčenia, je hriech.1) HLAVA 15. Treba sa snášať a byť jednomyseľnými, keďže Boh všetkých povolal k spáse. To káže jako apoštol národov, ako taký k nim prijde po púti Jeruzalemskej.

1. Povinní sme teda my silnejší znášať slabosti nevládnych a nebyť do seba zaľúbenými.2) 2. Každý z vás nech sa ľúbi svojmu bližnému, k dobrému, na vzdeláva­ nie.3) 3. Veď i Kristus nebol do seba zaľúbený, ale jako písané je: Hany haniacich teba padaly na mňa.4) 4. Lebo čokoľvek' je napísané, k nášmu poučeniu je napísané, aby sme skrze trpelivosť a potešenie z Písem úfnosť mali. 5. A Boh trpelivosti a potechy nech vám dá vospolok jednomyseľ­ nosti podľa Ježiša Krista, 6. aby ste jednomyselne a jed­ nými ústami ctili Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. 7. A preto zaujímajte sa jeden za druhého, jako i Kristus zaujal sa za vás na česť Božiu. 8. Lebo tvrdím, že Kristus Ježiš bol služobníkom obriezky6), pre pravdu Božiu6), aby potvrdil sľuby otcom; 9. kdežto pohani7), aby za milo1) Kto pochybuje, Či smie niečo jesť a či nesmie, a v tejto pochybnosti jie, hreší. Len to smieme spraviť, o čom sme presvedčení, že nám je dovolené. A keďže pochybný zákon neviaže, môžeme sa hneď presvedčiť, že nám je dovolené. (In dubiis libertas = v pochybnosti svoboda.) 2) Do seba zaľúbený je, kto si v sebe zakladá a druhými opovrhuje, kto vyhľadáva svoj prospech. 3) Tak treba žiť, aby sme boli na prospech bližnému, že by sa on povzbudil k dobrému. 4) Kristus nehľadal svojho prospechu, ale pro­ spech svojho Otca. 5) P. Ježiš bol služobníkom Židov, nakoľko im mal dopomôcť k spaseniu. 6) Aby sa dokázalo, že je Boh pravdomluvný, že sa tak stalo, jako sľúbil. 7) Pohanom dopomáha Kristus k spaseniu len z milosrdenstva.

30

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

o ňom, uvidia, a ktorí neslýchali, porozumejú. 22. A to bola i príčina, že som bol veľmi hatený k vám prísť a zdr­ žovaný som až posaváď.1) 23. Ale teraz, keďže nemám už miesta12) v týchto krajoch a keďže už od mnoho pominutých rokov žia­ (Ž. 116, 1.) dosť mám k vám prísť: 12. A zase Izaiáš volá: Bude koreň 24. úfam, že keď nastúpim cestu Jesseho, a v tom, ktorý povstane pano­ do Španielska, pomimo idúcky na­ vať nad národami, národy budú dúfať. vštívim vás, a že vy ma odpreva­ (Iz. 11, 10.) díte ta, ale až keď sa najprv s vami 13. A Boh nádeje nech vás naplní trochu nateším. všetkou radosťou a. pokojom vo viere, 25. No teraz odcestujem do Jeru­ aby ste oplývali nádejou a mocou zalema, službu preukázať svätým. Ducha svätého. 26. Totižto Macedónčania a Achaj­ 14. Istý som síce o vás, bratia čania za dobré uznali spraviť nejalní moji, i ja sám, že ste i sami plní sbierku pre chudobných svätých, milovania, naplnení všetkou vedo­ ktorí bývajú v Jeruzaleme. mosťou, tak že môžete napomínať 27. Tak za dobre uznali, i sú im jeden druhého; to podlžní. Lebo keď sa pohani 15. predsa písal som vám, bratia, účastnými stali ich duchovných vecí, trochu smelšie, lebo si vás uvádzam nuž povinní sú im poslúžiť telesnými. na pamäť k vôli tej milosti, ktorá 28. Teda keď to vykonám a odo­ mi je daná od Boha, vzdám im tento pôžitok3), pôjdem 16. aby som bol služobníkom cez vás do Španielska. Krista Ježiša medzi národami, po­ 29. A viem, že keď prídem k vám, sväcujúcim1) Božie evanjelium, aby prídem do hojného požehnania Kri­ obetovanie národov bolo príjemné2) stovho.4) a posvätené skrze Ducha svätého. 30. Teda prosím vás, bratia, pre 17. Mám sa teda čím chváliť Pána nášho Ježiša Krista a pre lásku v Kristu Ježišovi pred Bohom. Ducha svätého, prispejte mi na pomoc 18. Veď neopovážil by som sa nič svojimi modlitbami k Bohu za mňa, povedať, čo nevykonal skrze mňa 31. aby som bol osvobodený od Kristus na obrátenie pohanov, slo­ neveriacich, ktorí sú v Judsku, tiež vom a skutkami, aby obeta mojej úslužnosti bola prí­ 19. mocou divov a zázrakov, mo­ jemná svätým v Jeruzaleme; cou Ducha svätého, tak že od Jeru­ 32. aby som tak, jestli Bohu vôlä, zalema dookola až po Illyrsko roz­ s radosťou došiel k vám a u vás si hlásil som evanjelium Kristovo. odpočinul. 20. A síce tak som kázal3) toto 33. A Boh pokoja nech je s vami evanjelium, nie tam, kde meno Kri­ so všetkými. Amen. stovo bolo znájtne, aby som nestaväl na cudzom základe, lež ako písané je: 1) To, že chcel kázať evanjelium na tých stra­ nách, na ktorých ani jeden kazateľ nechodil, bolo 21. Tí, ktorým nebolo zvestované na príčine, že prv nedošiel do Ríma, kde už sv. srdenstvo oslavovali Boha, jako pí­ sané je: Preto vyznávať ťa *budem medzi národami, Pane, a tvojmu menu budem spievať. (2. Kráľ. 22, 50.) 10. A zase povedá: Veselte sa, národy, s jeho ľudom. (Ž. 17, 50.) 11. A zase: Chváľte Pána všetky národy a zvelebujte ho všetci ľudia.

Peter založil cirkev. 1) Uplatňujúcim; do života uvádzam a osla2) Nemám stanoviska. ujem evanjelium. 3) Pôžitkom z role sa menuje to, čo roľa pri­ 2) Bohu. náša; tu sa Sbierka menuje pôžitkom, preto, že 3) Grécky: No tak som ctibažil ohlasovať evan­ je ovocím kresťanskej lásky. jelium. 4) Najdem prekvitajúci kresťanský život.

LIST SV. PAVLA AP. RIMANOM

31

14. Pozdravujte Asynkrita, Flegonta, Herma, Patroba, Hermesa a Pozdravy. bratov, ktorí sú s nimi. 1. Odporúčam vám Fébu, našu 15. Pozdravujte Filologa a Juliu, sestru *), ktorá je v službe* 23) u cirkvi, Nereja a jeho sestru, a Olympiasa čo je v Cenchreách8), i všetkých svätých*), ktorí sú s nimi. 2. aby ste ju, jako sa sluší na svä­ 16. Pozdravte jeden druhého svä­ tých, prijali v Pánovi, a aby ste jej tým poľúbením. Pozdravujú vás boli nápomocní, v akejkoľvek zále­ všetky cirkve Kristove. žitosti by vás potrebovala, lebo i ona 17. No prosím vás, bratia, aby ste bola nápomocná mnohým, i mne sa­ dali pozor na tých, ktorí robia roz­ mému. broje a pohoršenia proti učeniu, kto­ 3. Pozdravujte Prišku a Akvila, mo­ rému ste sa vy naučili, a vyhýbajte im. jich pomocníkov v Kristu Ježišovi, 18. Lebo takí neslúžia Kristu, Pánu 4. (ktorí za môj život svoje hrdlá nášmu, ale svojmu bruchu, a slad­ nasadili, ktorým nielen ja sám ďa­ kými rečami a požehnávaniami svákujem, ale i všetky cirkve národov), dzajú nevinné srdcia. 5. aj ich domáce shromaždenie. Lebo vaša poslušnosť rozhlásená, Pozdravujte môjho milého Epeneta, je 19. na všetky strany, a preto radosť ktorý je prvotný4) z Ázie v Kristu. mám vás; ale chcem, aby ste boli 6. Pozdravujte Mariu, ktorá mnoho múdri zna dobré a nevedomí na zlé. pracovala medzi vami. 20. A Boh pokoja nech skoro potre 7. Pozdravujte Andronika a Junia, mojich súkmeňovcov a spoluväzňov, satanáša pod vašimi nohami. Milosť ktorí sú znamenití medzi apoštolmi 5*), Pána nášho Ježiša Krista s vami! ktorí ešte predo mnou boli v Kristu.8) 21. Pozdravuje vás Timotej, môj 8. Pozdravujte Ampliata, mne pomocník, a Lucius, a Jáson, a Sosipater, moji súkmeňovci. v Pánu premileného. 22. Pozdravujem vás v Pánu ja 9. Pozdravujte Urbana, nášho po­ mocníka v Kristu Ježišovi, a Sta­ Tertius, ktorý som písal tento list. chysa, môjho milého. 23. Pozdravuje vás Kajus, môj 10. Pozdravujte Apellesa, spoľa­ hospodár, a celá cirkev. Pozdravuje hlivého v Kristu. vás Erastus, mestský pokladník a 11. Pozdravujte domácich Aristo­ brat Kvartus. bulových. Pozdravujte Herodióna, 24. Milosť Pána nášho Ježiša Krista môjho súkmeňovca. Pozdravujte do­ nech je s vami so všetkými. Amen. mácich Narcissových, ktorí sú v Pánu. 25. A tomu, ktorý je mocný po­ 12. Pozdravujte Trifenu a Trifosu, tvrdiť vás v mojom evanjeliume a ktoré pracujú v Pánu. Pozdravujte v kázaní Ježiša Krista, o zjavení Persidu najmilšiu, ktorá mnoho pra­ toho od večných časov zamlčaného covala v Pánu. tajomstva, 13. Pozdravujte Rúfa, vyvoleného 26. ktoré sa teraz zjavilo skrze v Pánu, a matku jeho, i moju. písma prorocké, na rozkaz večného Boha, a všetkým národom sa ozná­ Sestra = kresťanka. milo, aby sa poddaly viere, 2) Grécky: jahenka = diakonissa. 3) Kenchre = prístav v Korinte, na Saronskom 27. samému múdremu Bohu skrze mori. Ježiša Krista, jemu česť a sláva na 4) Prvý z Ázie uveril, 5) Medzi ohlasovateľnii evanjelia. Grécka osnova veky vekov. Amen. dá sa lepšie preložiť takto: ktorí sú vo vážnosti HLAVA 16.

u apoštolov. 3) Už pred Pavlom boli kresťanmi.

í) Kresťanov. _

32

PRVÝ LIST SV. PAVLA APOŠTOLA KORINŤANOM. Korint bol hlavným mestom rímskej provincie, známej pod menom Achajsko. Toto mesto ležalo medzi Hellaskom a Peloponeskom na Istme a spojovalo dve morá, totižto Egejské a Jonské, prečo sa ono menovalo i dvojmore, a na oboch morách malo výborné morské prístavy. Už toto položenie vábilo obyvateľov, aby sa dali na kupectvo. Pomocou námorného kupectva Korint nadobúdal nesmierné bohatstvá, a jako rástlo jeho kupectvo, jeho obchod, tak rástol i priemysel a s tý­ mito počet obyvateľov, natoľko, že boly časy, keď Korint počitoval vyše 300.000 obyvateľov. Ako rástly bohatstvá, tak rástol i prepych a s týmito vývin rozličných umení, vied a všeobecného vzdelania, tak že v tomto ohľade Korint nedal sa za­ hanbiť ani samým Aténam. Ale s bohatstvom, prepychom, so všeobecným blaho­ bytom, s množstvom najrozmanitejšieho obyvateľstva zakorenila sa v Korinte i hrozná nemravnosť. Je pravda, roku 146 pred Kr. rimský vodca Mummius úplne sboril Korint, ktorý potom asi 100 rokov ležal v rumoch; no Julius Cäzar dal znovu vystaviť mesto, a keď toto nové mesto za časov sv. Pavla — vtedy stálo už zase asi 100 rokov — ešte nemohlo sa vyrovnať starobylému Korintu, predsa i za časov sv. Pavla bolo už veľké, bohaté, vysoko vzdelané a mravne hlboko kleslé, zkazené. Do tohto mesta zavítal sv. Pavel asi 53—54. roku po Kr. a založil v ňom na údov bohatú cirkev. Keď sv. Pavel odišiel z Korintu, kde pôsobil asi za pol druha roka, jeho váž­ nosť hlboko klesla, zčiastky pre nadvážnosť Petrovu, zčiastky pre výrečnosť a mudroslovecké vznešené učenie Apollovo, ale hlavne pre lživých apoštolov, ktorí tupili Pavla. Okrem toho v Korinte povstaly veľké roztržky a lžiapoštolovia ich ešte viac roznecovali. Cirkev roztrhala sa na stúpencov Kristových, Kefasových, Pavlových a Apollových, ba vyskytol sa i prípad ohavného smilstva. Konečne prívrženci Pavlovi poslali k nemu poslov, ktorí ho upovedomili o týchto záležitostiach, ako i predniesli mu niektoré otázky straniva stavu manželského, straniva panien a vdov, straniva požívania obetného mäsa, straniva poriadku v chráme a tela vzkrie­ senia z mŕtvych. Tieto okolnosti pohly Pavla napísať Korinťanom tento list, v ktorom ich chlá­ cholí a vyzdvihuje svoje apoštolstvo, vyobcúva smilníka a rozlušťuje otázky mu predložené. Jako sa niektorým pozdáva, tento prvý list bol písaný v Efeze asi okolo 57—58. roku, a písaný bol v reči gréckej, keďže Korinťania boli sami Grékmi.

HLAVA 1.

rinte, posväteným v Kristu Ježišovi, povolaným svätým1), so všetkými vzývajúcimi meno Pána nášho Je­ žiša Krista, na každom mieste2) ich i našom. 1. Pavel, povolaný apoštol Ježiša 3. Milosť vám a pokoj od Boha Krista ^ z vôle Božej, a brat Sosten, Otca nášho, i Pána Ježiša Krista! 2. cirkvi12*i) Božej, ktorá je v Ko­ 4. Ďakujem svojmu Bohu vždy za

Po pozdravení ďakuje Bohu za milosti, ude­ lené Korinťanom; napomína ich k jedno­ myseľnosti a dáva výstrahu pred rôznicami, pred vysokomyseľnosťou.

1) Pavel tu stavia do popredia svoje povolanie. On nie je o nič menší od tých apoštolov, ktorých bol povolal sám Spasiteľ, lebo veď i jeho povolal sám Spasiteľ na ceste do Damašku. 2) Cirkev, po grécky shromaždenie označuje celú viditeľnú spoločnosť na zemi žijúcich kresťa­ nov. Inokedy zase označuje ona i náboženskú spo­ ločnosť kresťanskú v niektorom meste.

t) Pod svätými rozumejú sa kresťania, a to preto, lebo sú Duchom svätým posvätení, jako i preto, lebo sú povolaní, aby boli ozaj svätí. 2) Na každom mieste, kde prebývajú kresťania, teda nielen na tých miestach, kde Pavel založil cirkve a ktoré on nazýva našimi, t. j. svojimi, ale i na tých miestach, kde cirkve založili druhí vierozvestci a ktoré sa tu označujú slovom ich.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

vás pre milosť Božiu, ktorá je vám daná v Kristu Ježišovi, 5. že vo všetkom ste skrze neho obohatení, vo všetkom učení a vo všetkom poznaní1); 6. jako svedectvo o Kristovi bolo potvrdené u v ás12), 7. tak, že nemáte žiadneho nedo­ statku v žiadnej milosti, ktorí vyčká­ vate zjavenie Pána nášho Ježiša Krista, 8. ktorý vás i utvrdí až do konca, bez zločinu na deň príchodu Pána nášho Ježiša Krista. 9. Verný je Boh, skrze ktorého ste povolaní k spoločenstvu jeho Syna, Ježiša Krista, Pána nášho. 10. No prosím vás, bratia, v mene Pána nášho Ježiša Krista, aby ste všetci to isté hovorili, a že by nebolo medzi vami rozkolov, ale budte do­ konalí v jednej mysli a v rovnakej mienke. 11. Lebo dostala sa mi zpráva o vás, bratia moji, od domácich Chloe3), že sú škriepky medzi vami. 12. Mienim však týmto, že každý z v ás45) povedá: Ja som Pavlov, a ja Apollov, ja zas Kefasov, a ja Kristov.6) 13. Rozdelený je Kristus? Či Pavel bol ukrižovaný za vás? alebo či ste v mene Pavlovom boh pokrstení? 14. Ďakujem Bohu, že som neokrstil nikoho z vás, iba Krispa a Kája, 15. aby niekto nepovedal, že ste v mojom mene pokrstení. 16. No pokrstil som i dom Stefa­ nášov ; ostatne neviem, či som koho iného pokrstil. 1) V poznaní toho všetkého, čo slúži ľuďom k spaseniu. 2) Boh potvrdzoval kázne Pavlove zázrakmi a inými milosťami práve tak hojne, jako i po iných mestách. 3) Chloe bola istá kresťanka v Korinte. 4) Každý = mnohí. 5) Veriaci v Korinte roztrhli sa na tri strany: na prívržencov Pavlových, Apollových a Petro­ vých (Kefasových), kdežto všetci mali byť Kristovi, za jakých sa poniektorí vydávali, alebo za jakého sa tu vydáva azda sám sv. Pavel.

33

17. Lebo Kristus neposlal ma krstiť, ale kázať evanjelium1), ale nie v múdrosti slova, aby nebol olúpený svojej sily kríž Kristov.2) 18. Lebo slovo kríža je síce tým, ktorí zahynú, bláznovstvom; kdežto tým, ktorí bývajú spasení, to jest nám, je silou Božou.3) 19. Veď písané je: Zahubím mú­ drosť mudrákov, a zavrhnem chytrosť chytrákov.4) (Izai. 29, 14.) 1) Kristus Pán povedal apoštolom: Iďte, učte všetky národy a krstite ich. V prvom rade teda apoštolovia mali učiť, presviedčať ľudí, viesť k do­ brému a len potom krstiť. Pravdepodobne krstili kňazi a jahni. 2) Aby apoštolovia presvedčili ľudí o pravdi­ vosti kresťanského náboženstva, k tomu nepotre­ bujú ani rečníckych úchvatov, ani mudrosloveckých sietí; oni oznámia pravdu, a pravda svojou mocou a tou milosťou, ktorú nám Kristus nado­ budol na kríži, podmaní si ľudí, ktorí majú dobrú vôľu. Korinťania podceňovali Pavla preto, že v svo­ jich kázňach neupotreboval vzletného rečníctva a hlbokých mudrosloveckých dôvodov, čomu Ko­ rinťania boli navyknutí a čo im poskytoval Apollo, ktorý im po Pavlovi hlásal evanjelium. Tu im Pavel odpovedá, že on nechcel toho upotrebiť, a to jednoducho preto, aby sa nemohlo povedať, že ich on svojím rečníctvom a svojou mudrosloveckou hotovosťou omotal a naklonil k tomu, aby verili v Krista, lebo takto by bol kríž olúpil o jeho moc. Už ale keď on tak jednoducho kázal a Ko­ rinťania predsa uverili, zrejmé je, že to nespravily kázne Pavlove, ktoré si tak málo cenia, ale mi­ losť Božia. 3) Učenie o ukrižovanom Kristovi svetákom a ich studenému rozumu je bláznovstvom, preto, že prevyšuje rozum. Ľudskému rozumu totižto hlú­ pym sa zdá i to, že Boh umrel za ľudí, i to, že ten, ktorý tak potupne umrel na kríži, je Boh. Kdežto tým, ktorí sú predurčení k spaseniu, je Božou mocou, t. j. my v tom vidíme nekonečnosť božskej lásky a moci, keď Boh tak miloval svet, že poslal svojho Syna, aby zaň umrel, že Boh stal sa človekom a umrel. 4) Keď kráľ Ezechiáš a jeho ministri a radcovia videli, že Assýrsko veľmi vzrastá a že môže pohltnúť Júdsko, vtedy rozhodli sa, že sa spoja s Egyptom proti Assýrsku. Ale táto antisemitická politika protivila sa verejnej židovskej mienke, a preto Izaiáš v mene Božom predpovedal Ezechiá­ šovi (29.), že od jeho mudrákov, t. j. radcov ujde múdrosť a ztratí sa vtip jeho politikom, lebo Sennacherib, kráľ assýrsky, premôže Egyptčanov a porazí i Židov. Po týchto porážkach židovskí po­ litikovia potratili rozum i odvahu. Ich prirodzený rozum nahliadol, že tu niet nijakej pomoci, že Sennacherib, ako sa im i vyhrážal, tak ich i pre­ nesie do Assýrska, keď zrazu na prosbu Izaiášovu a Ezechiášovu Boh učinil zázrak a cez jednu noc skrze anjela zabil 185.000 z assýrskeho vojska. Toto proroctvo sv. Pavel vzťahuje na dobu Kri­ stovu. Židovskí a pohanskí mudrci a chytráci po­ stavili sa proti kresťanstvu, vyzbrojení mudrckou hotovosťou a rečníckou sečnosťou, a predsa padli pred náporom kresťanstva.

34

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

20. Kde je mudrc1)? Kde zákon­ ník? Kde skúmač tohoto veku? Ci Boh neučinil hlúpou múdrosť tohoto sveta? (Izai. 33, 18.) 21. Lebo, keďže svet svojou mú­ drosťou v múdrosti Božej nepoznal Boha, zaľúbilo sa Bohu bláznovstvom kázania spasiť veriacich.12) 22. Keďže i Židia žiadajú zázraky, i Gréci hľadajú múdrosť3); 23. kdežto my zvestujeme Krista ukrižovaného, Židom síce pohor­ šenie4) a pohanom hlúposť56), 24. ale samým povolaným ®), i Ži­ dom i Grékom, Krista moc Božiu a múdrosť Božiu; 25. lebo čo Božieho je sprosté, múdrejšie je od ľudí, a čo Božieho je slabé, silnejšie je od ľudí.7) 1) Kde sú pohanskí mudrci, židovskí zákonníci, kde posmešní mudrlanti (sofisti)? Všetko sa po­ minulo, všetci sa zodrali, a ľudský rozum, osvie­ tený Kristovou náukou a milosťou, skoro nahliadol, žé všetky námietky židovských a pohanských mudrákov a mudrlantov sú samé číre hlúposti. 2) Ani pohanské mudroslovie nedoviedlo ľudí k pravému poznaniu pravého Boha, nakoľko blú­ dilo v mnohobožstve. Ale ani židovstvo, ktoré nikdy nepoznalo nesmiernej lásky Božej, že by totižto Boh chcel umrieť za ľudí, a ktoré neobsa­ hovalo hlavných tajomství o Bohu, jako na pr. o najsv. Trojici atď. K čomu nedospelý židovský zákon a pohanské mudrctvo, k tomu dospelo prosté kázanie apoštolov. 3) Židia žiadali i od Krista Pána zázraky, a tak žiadajú i od apoštolov. Ako Kristus Pán, tak i apo­ štolovia činili zázraky, ale Židia predsa neuverili. Prečo? Nemali dobrej vôle; zázraky prekrucovali a vysvetľovali z prirodzených, alebo neznámych, alebo konečne z diabolských síl. Pohani hľadali rozumové náboženstvo, ale keďže kresťanská viera prevyšuje rozum, obsahuje v sebe nepochopiteľné a nerozlúštiteľné tajomstvá, nuž nenašli v ňom mudrctvo, a to tým menej, že kresťanstvo nebolo hotovou mudrosloveckou sústavou. A tak ani Židia ani pohani nenašli v kresťanstve to, čo hľadali. 4) Židia sa pohoršovali nad tým, že ukrižovaný Pán Ježiš je ich Messiášom, Spasiteľom, ktorého oni očakávali jako mocného zemského kráľa. 5) Pohanom sa to zdalo hlúposťou, že by Boh stal sa človekom, že by umrel a, nadvrch, že by umrel za človeka. 6) Ale tí, ktorí sa obrátili, či to už zo židovstva a či z pohanstva, práve v tomto zázračnom diele božskej lásky na kríži vidia a poznajú Božiu vše­ mohúcnosť a lásku. 7) Toto božské dielo, t. j. smrť Kristova, rozumu zdá sa byť sprostosťou, lebo ju nechápe, kdežto ona prevyšuje rozum ľudský, a tak je múdrejšia od neho. Jako i táto smrť Kristova rozumu ľud­ skému zdá sa byť slabosťou (veď len bezpomocný slabúch tak biedne umiera), kdežto touto smrťou bol premožený diabol, ktorého premôcť nevládali

26. Pozrite len, bratia, na svoje povolanie4), lebo nie mnohí sú múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, 27. ale čo je svetu sprostým, vy­ volil si Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabým, vyvolil si Boh, aby zahanbil, čo je silné2); 28. a čo je svetu nepatrné a ne­ vážené, vyvolil si Boh, ako i to, čo nie je nič, aby zničil to, čo je niečo, 29. aby žiadne telo nevystatovalo sa pred jeho obličajom.3) 30. No vy ste z neho v Kristu Je­ žišovi, ktorý nám je od Boha mú­ drosťou, i spravedlivosťou, i posvä­ tením, i vykúpením (Jer. 23, 5), 31. aby, jako je napísané, kto sa chváli, chválil sa v Pánovi. (2. Kor. 10, 17; Jer. 9, 23—24.)

HLAVA 2. Rozdiel medzi múdrosťou Božou a svet­ skou, medzi človekom duchovným a teles­ ným.

1. I ja, bratia, keď som k vám prišiel, neprišiel som so vznešenou rečou alebo múdrosťou4) zvestovať vám svedectvo o Kristovi, 2. lebo tak som si Umienil: nič iného nevedieť medzi vami, iba Je­ žiša Krista, a to ukrižovaného.

všetci ľudia dohromady, a tak táto smrť, táto sla­ bosť bola silnejšia, než ľudia. No tak sa zdá, že sv. Pavel v tomto verši robí priechod k nasledujúcim, a vtedy smysel tohoto verša môže byť i tento: I najsprostejší nástroj v ru­ kách Božích prevyšuje všetku ľudskú múdrosť a najslabší všetku ľudskú moc a silu, t. j. Boh i s naj malichernejšími ľuďmi uskutoční svoje zá­ mery, aby totižto oblažil celý svet, a keby sa mu i celý svet protivil. i) Naším povolaním, naším cieľom je, aby sme boli blažení, ale nie tak na tomto, jako na druhom svete. Na tomto svete len málo ľudí žije v praj­ ných okolnostiach. '*) Len ponížení budú vládnuť kráľovstvom Božím, kdežto pyšní budú ponížení. 3) Ponížení nebudú sa vystatovať, lebo všetky svoje ctnosti pripisovať budú milosti Božej, ale ani vysokomyseľní nebudú sa vystatovať v pekle, lebo uvidia svoju ničomnosť. 4) Korinťania podceňovali sv. Pavla; tu im dáva na vedomie, že on naschvál neupotreboval reč­ níckych tvarov a mudrosloveckých vzťahov, aby vnútorná moc kresťanstva tým viac bila do očú.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

35

3. A ja bol som u vás v slabosti tohoto sveta *), ale Ducha, ktorý je a v bojazlivosti a v mnohom strachu z Boha, aby sme vedeli, čo sa nám (Sk. ap. 18, 1.), od Boha darovalo, 4. a moja reč a moje kázanie nie 13. o čom i mluvíme nie učenými je v presvedčujúcich slovách ľudskej slovami múdrosti ľudskej, ale ná­ múdrosti, ale v dokazovaní ducha ukou Ducha, keď s duchovnými vecmi a moci, duchovné porovnávame.2) 5. aby vaša viera nezakladala sa 14. Ale smyselný človek nechápe na múdrosti ľudskej, ale na moci toho, čo je Ducha Božieho, lebo je Božej. mu bláznovstvom, a nemôže poroz­ 6. Mluvíme síce múdrosť medzi umieť, preto, že sa to duchovne má dokonalými ale nie múdrosť tohoto posudzovať: veku12), ani kniežat tohoto veku3), 15. kdežto duchovný človek po­ ktoré hynú, súdi všetko, ale sám od nikoho ne­ 7. ale mluvíme múdrosť Božiu býva posúdený.3) v tajomstve4), ktorá je skrytá, ktorú 16. Lebo: Kto poznal smysel Pá predurčil Boh pred vekmi na našu nov, aby ho učil? My však máme slávu, smysel Kristov. (Izai. 40, 13; Mudr. 9, 8. ktorej nikto z kniežat tohoto 13; Rim. 11, 34.) veku nepoznal, lebo keby ju boli poznali, nikdy by Pána slávy6) neboli HLAVA 3. ukrižovali. 9. Ale jako písané je: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca ľudského nevstúpilo, čo Boh prihotovil tým, ktorí ho mi­ lujú. (Izai. 64, 4.) 10. Nám však zjavil to Boh skrze svojho Ducha, lebo Duch skúma všetko, i hlbokosti božské. 11. Lebo kto z ľudí vie, čo je v človeku, leda duch človeka, ktorý je v ňom ? Tak ani čo je Božie, nikto nezná, iba Duch Boží. 12. No my sme nedostali ducha 1) Pavel podáva druhý dôvod, prečo nepred­ nášal Korinťanom hlbších právd, na porozumenie ktorých vyžaduje sa istá zbehlosť v mudrosloví. Prvý bol: aby Korinťania neprivlastňovali svoje obrátenie Pavlovej rečníckej výmluvnosti a mudrosloveckej vycibrenosti. Druhý je: Korinťania ešte boli len nováčkovia vo viere, oni by to ani neboli pochopili. Medzi dokonalými i Pavel vie mluviť hlboké pravdy. 2) Múdrosť tohoto veku je: svetská veda, ktorá sa vzťahuje na tento vek, a nie na budúci. 3) Pohlavári, kniežatá tohoto veku sú tí, ktorí vynikajú zpomedzi ľudí a najmä predstavitelia mudrosloveckých škôl a sústav, ktorých múdro­ sťou sú mudroslovecké názory, vývody a sústavy. No toto zahynie, lebo dosiať ešte každá mudroslovecká sústava prepadla. 4) Kresťanstvo, jako nadprirodzená viera, má a musí mať tajomstvá, ktoré rozum nepochopí. 5) Pán slávy je Ježiš Kristus.

Korinťania nemúdre sa delia na stránky dla svojich učiteľov, lebo všetci učitelia staväjú na jednom základe, Kristu, ten istý jeden chrám, ktorým sú veriaci, a tak veriaci nenáležia učiteľom, lež Kristu.

1. I j a 4), bratia, nemohol som vám mluviť ako duchovným, ale jako te­ lesným, ako malučkým v Kristu, 2. dal som vám piť mlieko, nie pokrm5), lebo ste ho ešte nezmohli, ani teraz ešte nezmôžete, lebo ste ešte telesní. 3. Veď keď je medzi vami žiarli1) Keďže apoštolovia dostali Ducha sv. a nie ducha svetáckeho, myseľ svetácku, preto oni po­ znajú tajomstvá Božie. 2) Duchovné veci dokazujeme duchovnými dô­ vodmi. 3) Duchovného človeka smyselný človek nemôže posúdiť, a to preto nie, že ho nechápe, že nemá pravidla, dľa ktorého má ho súdiť, ako i slovenské porekadlo hovorí: Podľa seba súdim teba; už ale nadprirodzené nedá sa súdiť podľa pravidiel a zjavov prirodzených. Duchovný človek však súdi všetko, a to preto, že pozná obe pravidlá: nad­ prirodzené i prirodzené, a tak môže súdiť. 4) Sv. Pavel obšírnejšie vykladá druhú príčinu, pre ktorú im neprednášal hlbokých článkov viery, a to je tá, že boli ešte nedokonalí. 5) Ako sa deťom dáva záživné a predsa ľahko stroviteľné mlieko, takto i nedokonalým kresťanom prednášajú sa najprv hlavné pravdy. Z počiatku ťažších článkov by nezniesli, a nie sú ani nevy­ hnutne potrebné.

36

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

vosť a škriepka, či nie ste telesní a nepokračujete po ľudsky?1) 4. Lebo keď niekto povie: Ja som Pavlov, druhý zas: Ja Apollo v, či nie ste ľuďmi? Lebo čo je Apollo a čo Pavel? 5. Služobníci toho, v ktorého ste uverili, a jako každému dal Pán. 6. Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dal vzrast. 7. A tak ani ten, kto sadí, nie je nič, ani kto polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast. 8. Ten, kto sadí a kto polieva, sú jedno, no každý dostane svoju vlastnú odmenu dľa svojej práce. (Mat. 20, 4, 8.)

15. jestli čie dielo zhorí, utrpí škodu, ale sám spasený bude, avšak tak, ako cez oheň.1) 16. Či neviete, že ste chrámom Božím a že Duch Boží prebýva vo vás? 17. Jestliže však kto chrám Boží pokazí, toho zkazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, ktorým ste vy. 18. Nech nikto sám sa nemámi. Jestli kto z vás vidí sa byť múdrym v tomto veku, buď bláznom, aby bol múdrym.2) 19. Veď múdrosť tohoto sveta je hlúposťou u Boha3), lebo je napí­ sané: Chytím múdrych v ich chy­ trosti.4) (Job. 5, 13.) 20. A zase: Pán zná myšlienky múdrych, že sú mámé. (žalm 93, 11.) 21. A tak nech sa žiaden nevy­ statuj e ľuďmi, 22. lebo všetko je vaše, či Pavel, či Apollo, či Kefas % či svet, či život, či smrť, či prítomnosť, či budúcnosť; všetko je vaše, 23. kdežto vy ste Kristovi, a Kri­ stus Boží.

9. Lebo my sme spolupracovníci Boží, vy ste roľa Božia, ste Božia stavba. 10. Dľa milosti Božej, ktorá mi je daná, jako múdry staviteľ, položil som základ12), druhý však stavia na ňom. No každý nech pozoruje, jako na ňom stavia. 11. Lebo nikto nemôže položiť iný základ, okrem toho, ktorý je polo­ žený, ktorým je Kristus Ježiš. HLAVA 4. 12. Avšak či kto stavia na tom základe zlato, striebro, drahé ka­ Akí majú byť služobníci Kristovi; oni ne­ majú v duchovných záležitostiach obzerať mene, drevo3), seno, stmište, sa na posudzovanie svetské. Netreba ich 1Q. každého práca bude zjavná. predčasne posudzovať, netreba sa vypínať Lebo deň Pána to zjaví, lebo ukáže a nadúvať. sa to v ohni, a jaké je dielo ka 1. Nech nás človek tak považuje, ždého, oheň dokáže.45) 14. Jestli zostane čie dielo, ktoré 1) Kto síce pracoval za Krista na diele Božom, nie celkom úprimne alebo nie celkom s čistým na ňom vystavil, dosiahne odplatu6); ale úmyslom, tieto nedostatky pred súdom Božím ne­ 1) V niektorých gréckych bibliách stojí: Telesní teda: Či nie ste telesní? 2) Cirkev je podobná budove, ktorá stojí na Kristovi, jako na základnom kameni. Tento základ položil Pavel, keď Korinťanov obznámil s Kristom. Apollo a ostatní učitelia staväjú ďalej. 3) Všetci kazatelia nemajú jednakých vlôh, všetci pastieri nepracujú s rovnakou horlivosťou a zaujatosťou. Veď už i na budove sú kamenné, drevené, ba i slamené Čiastky, a mnoho ráz na prvý pohlad ani nedá sa vedieť, z čoho je ktorá časť, ale oheň to najlepšie ukáže. 4) Takto i to, s akým výsledkom pracovali du­ chovní, dokáže sa v čas pokušenia a prenasledo­ vania a ešte väčšmi na súdny deň, na deň Pánov. 5) Kto pracoval úprimne a s pravým úmyslom za Krista, toho dielo obstojí i pred prísnym súdom Božím.

obstoja, a tak on bude mať z toho škodu. Keďže však predsa konal dielo Božie, bude spasený, ale najprv musí niečo ešte pretrpieť alebo na tomto svete, alebo v očistci. Dľa niektorých je tu vraj reč o očistci. 2) Kto myslí v sebe, že je zbehlý vo svetskej múdrosti, nech si v tom nezakladá, ale nech sa riadi dľa kresťanskej múdrosti, ktorá je svetákom bláznovstvom. 3) Prirodzená múdrosť je z nadprirodzeného stanoviska hlúposťou, lebo nemôže dopomôcť člo­ veku k jeho hlavnému cieľu, k večnému spaseniu. 4) Podvrátim ich úmysly a zámery. 5) Všetci sú služobníci Kristovi a skrze Krista vaši služobníci. Ba všetko je určené k úžitku ve­ riacich: všetok viditeľný svet, život, čas zásluhy, smrť, dvere do večného života, v tejto časnosti udeľované a druhému životu podržané dobroty, všetko bez výnimky.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

37

jako služobníkov Kristových a správ­ 11. Až do tejto hodiny i hladu­ cov tajomství Božích.1) jeme, i žížnime, i nahí sme, i po­ 2. Tu sa už vyžaduje od správcov, hlavkoval bývame, a sme bez sta­ aby sa hociktorý našiel verným.*2) noviska, 3. Avšak mne na tom ani naj­ 12. a namáhavé robíme svojimi menej nezáleží, aby som bol súdený rukami; zlorečia nám, a dobrorečíme; od vás, alebo od ľudského súdu, ale trpíme prenasledovanie, a znášame ani sám seba nesúdim. (Sk. ap. 20, 34; 1. Thess. 2, 9; 2. Thess. 4. Lebo ničoho nie som si pove­ 3, 8); domý, avšak tým ešte nie som ospra­ 13. preklínajú nás, a modlíme sa ; vedlivený, lebo Pán je, ktorý ma súdi. sme j akoby smeti tohoto sveta a 5. A tak nesúďte pred časom, do­ povrheľ všetkých až dosaváď. kiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti aj 14. Nie preto píšem toto, aby som tmavé úkryty a vyjaví rady sŕdc, a vás zahanbil1), ale napomínam vás, vtedy bude mať každý chválu od ako svojich synov premilených. Boha.3) 15. Lebo keby ste mali i desať­ 6. A toto, bratia, obrátil som na tisíc vychovávateľov v Kristu, ale seba a na Apolla pre vás, že by ste preto mnoho (máte) otcov, po­ sa na nás naučili, aby nad to, čo je neváč nie v Kristu Ježišovi ja som vás napísané, jeden nad druhého sa ne­ splodil skrze evanjelium.2 ) nadúval pre iného.4) 7. Lebo kto ti dáva prednosť?5) 16. Prosím vás teda, buďte mo­ A čo máš, čo by si nebol dostal? jimi nasledovníkmi, jako i ja som A keďže si dostal, čo sa chvastáš, nasledovníkom Kristovým. ako by si nebol dostal? 17. Preto poslal som k vám Ti­ 8. Už ste nasýtení, už ste oboha­ moteja, ktorý je môj syn premilený, tení, bez nás kraľujete, a bohdaj by a verný v Pánovi, on vás upomenie ste kraľovali, aby sme i my s vami na moje cesty, ktoré sú v Kristu kráľovali.6) Ježišovi, jako učím všade, v každej 9. No myslím, že Boh nás apo­ cirkvi. štolov vykázal za najposlednejších, 18. Jako keby som nemal prijsť ako na smrť obecaných. lebo sme k vám, takí sú nadutí poniektorí; za divadlo svetu, i anjelom, i ľuďom. 19. ale prídem k vám skoro, jestli 10. My hlúpi pre Krista, kdežto Pán bude chcieť, a poznám nie reč vy múdri v Kristu ; my slabí, kdežto tých, ktorí sa nadúvali, ale ich silu.3) vy silní; vy slávni, kdežto my opo­ 20. Lebo kráľovstvo Božie nie je vržení.7) v reči, ale v sile. 0 Nás = apoštolov. Správcom je ten, kto s nie­ 21. Čo chcete? Mám k vám prísť čím a hlavne s majetkom dľa svojho dobrozdania nakladá; vydáva, prijíma, usporaduje atď. s prútom, alebo s láskou a v duchu 2) Od správcu žiada sa vernosť. Či apoštolovia sú verní, o tom nemôže súdiť žiaden človek, keď krotkom ?

ani sám sv. Pavel seba nesúdi neomylne. 3) Chválu: odplatu, jakú si zaslúžil. 4) Aby ste sa pre Petra, pre Apolla a iných vašich učiteľov nestaväli jedni nad druhých. 5) V cirkvi sa nemá dávať nikomu prednosť. 6) Vy sa nazdávate, že už máte všetkých mi­ lostí nadostač a že máte uistené večné kráľovstvo i bez našej pomoci. Ja by som vám to prial, veď toto by bolo mojou zásluhou a ja by som mohol tým istejšie očakávať to isté nebeské kráľovstvo. 7) Svet drží nás za hlúpych, za slabých a pod­ lých, keď pre Krista trpíme a strádame, kdežto

vy o sebe myslíte naopak, že ste v Kristu múdri, silní a slávni. 1) Poznanie, jakých vodcov si Korinťania vy­ volili miesto apoštolov, muselo ich naplniť zahan­ bením. 2) Pavel ich obrátil na kresťanstvo. 3) Sv. Pavel chce prísť ako sudca a súdiť nie dľa krásy reči tých učiteľov, ale dľa ovocia, ctnosti, ktoré prináša.

38

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

HLAVA 5. Vyobcovanie smilníka; výstraha pred már­ nou chlúbou. Vysvetľuje názov smilníka v nevlastnom a vo vlastnom smysle.

1. Docela počuť medzi vami o smilstve, a to o takom smilstve, jakého niet ani medzi pohanmi: tak že ktosi má manželku svojho otca. ') (3. Mojž. 18, 7, 8.)

8. A tak hodujme nie v starom kvase, ani vo kvase zlosti a neprá­ vosti *), ale v presniciach úprimnosti a pravdy.2) 9. Písal som vám v liste3), aby ste neobcovali so smilníkmi. 10. Nie síce vôbec so smilníkmi tohoto sveta, alebo s lakomcami, alebo s dráčmi, alebo s modloslu­ žobníkmi, ináč museli by ste vyjsť z tohoto sveta. 11. Ale teraz som vám napísal neobcovať, jestli ten, ktorý sa me­ nuje bratom, je smilníkom, alebo lakomcom, alebo modloslužobníkom, alebo zlorečníkom, alebo opilcom, alebo dráčom; s takým ani pokrmu nepožívať. 12. Lebo čo mňa do toho, súdiť tých, ktorí sú vonku?4) Či vy ne­ súdite tých, ktorí sú vnútri? 13. Lebo tých, ktorí sú vonku, Boh bude súdiť. Odstráňte zlostníka zpomedzi seba.

2. A vy ste nadutí, a nemali ste radšej smútok, aby zpomedzi vás vyvrhnutý bol ten, ktorý tento sku­ tok spáchal.12) 3. Ja síce, vzdialený telom, ale prítomný duchom, už som odsúdil, akoby prítomný, toho, ktorý to spá­ chal: 4. V mene Pána nášho Ježiša Krista, keď sa shromaždite vy s mo­ jím duchom, mocou Pána nášho Je žiša3), 5. odovzdať takého Satanášovi za­ hubiť telo, aby duch bol spasený v deň Pána nášho Ježiša Krista.4) 6. Nie je dobré vaše chvastúnstvo; neviete, že trocha kvasu nakvasí HLAVA 6. celé cesto?6) Karhanie Korinťanov pre súdenie sa pred 7. Vyčistite starý kvas, aby ste pohanskou vrchnosťou; výstraha pred boli nové cesto, jako ste nekvasení6), neprávosťami, zvlášte pred smilstvom. lebo baránok náš velkonočný, Kri­ 1. Opováži sa niekto z vás, keď stus, sa obetoval.7) má záležitosť proti druhému, súdiť 1) Ktosi mal svoju vlastnú macochu. 2) Maii ste tohto verejného hriešnika vyobcovať sa pred nespravedlivými a nie pred svätými?5) z cirkvi. 3) Túto moc som dostal od Pána Ježiša a robím 2. Či neviete, že svätí budú súdiť to namiesto neho. tento svet? A keď vy budete súdiť 4) Sv. Pavel nechcel, ale ani nemal tej moci, odovzdať človeka Satanášovi, čo vysvitá i zo slov, svet, nie ste hodni súdiť maličkosti? že to činí len k zahubeniu tela. Ale čo spravil Pavel? Sv. Pavel vyobcoval verejného hriešnika 3. Neviete, že budeme súdiť anje­ z cirkvi, a tak: pozbavil ho zvláštnej ochrany Kri­ lov? Čím viac svetské veci!6) stovej a účastenstva na modlitbách, obetách a iných dobrých skutkoch katolíckej Cirkvi. Odo 4. Keby ste mali súdy svetské, vzdal ho satanovi, t. j. kedže satan nás chce za­

hubiť, keď Pavel kázal verejnému hriešnikovi, aby sa kajal, aby si trýznil telo a tak ho umŕtvil, nuž odovzdal ho diablovi, aby telo bolo potrestané a náruživosť umŕtvená, čo verejnému hriešnikovi bude slúžiť k spaseniu. 5) Jeden zlý príklad nakazí celú obec. 6) Ako z obce máte vyhostiť smilníka, tak i zo svojich sŕdc vyhostite smilstvo. 7) Na Veľkú noc, keď Židia jedli baránka, pod pokutou smrti nesmeli mať v dome nič kvaseného. A preto Židia odstránili všetko kvasené z domu: takto i my odstráňme zo seba všetky neprávosti a najmä smilstvo, lebo náš veľkonočný baránok už sa obetoval, ba už sme ho prijali do svojich sŕdc.

1) Pokrytstvo. (Theoph.) 2) Presnice sú mačky, nekvasený chlieb. 3) Možno, že sv. Pavel písal aj iný list, ktorý sa ztratil. 4) Cirkev má moc len nad tými, ktorí patria do cirkvi, aspoň právne, keď i nie skutočne, a tak jei zákony neviažu nekresťanov (Židov, po­ hanov), ale viažu odštiepencov a rozkolníkov. 5) Pavel zakazuje súdy, a to najmä pred sud­ cami, ktorí súdia v mene štátnej pohanskej moci. 6) Spravedliví ľudia budú súdiť zlých anjelov na súdny deň, t. j. odsúdia, za trestuhodnú uznajú ich pýchu.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

ustanovte súdiť tých, ktorí sú v cirkvi najnepatrnejší. 5. Na vaše zahanbenie ťo pove­ dám. Tak nieto medzi vami múdreho ani jedného, ktorý by mohol súdiť medzi svojím bratom? 6. Ale brat s bratom sa súdi, a to pred neveriacimi ? 7. Už to je vôbec chyba medzi vami, že máte súdy medzi sebou. Prečo radšej neznášate krivdu? Prečo radšej netrpíte škodu? (Mat. 5, 39;

39

14. Boh však vzkriesil i Pána, i nás vzkriesi svojou mocou. 15. Či neviete, že vaše telá sú údmi Kristovými? Vezmem teda údy Kristove a učiním ich údmi smil­ nice? Boh uchovaj! 16. Alebo či neviete, že kto sa pripojí k smilníci, je (s ňou) jedným telom? Ved budú (vraj) dvaja v jed­ nom tele. (1. Mojž. 2, 24; Mat. 19, 5; Mark. 10, 8; Efez. 5, 31.)

17. Ale kto sa pripojí k Pánovi,

Luk. 6, 29; Rím. 12, 17; 1. Thess. 4, 6.) je s ním jeden duch.1)

8. Ale vy robíte krivdu a škodíte, a to bratom. 9. Či neviete, že nespravedbvci neobsiahnu kráľovstva Božieho? Ne­ mýľte sa! Ani smilníci, ani modlo­ služobníci, ani cudzoložníci, 10. ani mäkkí (sebaprznivci), ani chlapoložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani zlorečníci, ani dráči neobsiahnu kráľovstva Božieho. 11. A takými ste niektorí síce boli, ale ste obmytí, ale ste posvä­ tení, ale ste ospravedlivení v mene Pána nášho Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.1) 12. Všetko mi je dovolené, ale nie všetko mi je prospešné; všetko mi je dovolené, ale ja sa nedám ničomu pod moc.*12) 13. Pokrm je pre žalúdok, a žalú­ dok pre pokrmy; no Boh zruší i tieto i ten. Ale telo nie je pre smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo.3)

18. Vyhýbajte smilstvu. Každý hriech, ktorý človek spácha, je mimo tela; len kto smilní, hreší proti svoj­ mu telu.2) 19. Alebo či neviete, že vaše údy sú chrámom Ducha svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste svoji?- (Srov, 3, 17; 2. Kor. 6, 16.)

20. Lebo kúpení ste za velikú cenu.3) Oslavujte a noste Boha v svo­ jom tele! HLAVA 7. O stave manželskom a jeho povinnostiach; o nerozlučiteľnosti stavu manželského. O povolaniach. O pannách a vdovách.

1. A o čom ste mi písali: Dobre je človeku netýkať sa ženy; 2. ale proti smilstvu nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža.45) (1. Petr. 3, 7.) 3. Muž nech dá žene podlžnosť, a podobne i žena mužovi.®) 1) Ospravodlivenie deje sa pre zásluhy Ježiša Krista, milosťou Ducha svätého. 4. Žena nemá moci nad svojím

2) S týmto veršom Pavel prechádza na iný predmet. Ako človek, ktorý sa pravotí, vydáva sa sudcovi pod moc, kdežto lepšie by bolo nesúdiť sa a tak nevydávať sa sudcovi pod moc, tak i ten, kto sa navykne na hriech, vydáva sa hriechu pod moc. 3) Už i vtedy hovorili pohanskí mudrci-epikurei, že jako človek musí jesť, musí uspokojiť svoj hlad pokrmom, tak musí uspokojiť svoju te­ lesnú rozdráždenosť. No toto nie je pravda; po­ žívanie pokrmov (brucho) je určené len pre tento život, teda má nízke zverské určenie, kdežto telo je určené, aby vstalo z mŕtvych a s dušou večne žilo, a tak ono má vyšší cieľ. Alebo inými slovami: Požívanie pokrmu je potrebné na udržanie jedno­ tlivca; telesné obcovanie je potrebné na udržanie ľudského pokolenia. Prirodený a Boží zákon na­ kladá každému jednotlivcovi, aby udržal ľudské

pokolenie: to sa nakladá len celku, nasledovne každý jednotlivec nemusí telesne obcovať. Konečne pud udržať seba je väčší, bez jedenia človek za­ hynie, kdežto pud udržať svoj rod je menší, a bez telesného obcovania človek nielen že nezahynie, ale prospieva. 1) Tak smýšľa, jako Kristus. 2) Už i nemierne jedenie, ale najmä smilstvo zohyzduje a zoslabuje telo. 3) Kristus vykúpil telo svojou krvou, Otec po­ slal don Ducha svätého, ktorý ho posväcuje za chráín najsvätejšej Trojice. 4) Teraz Pavel odpovedá nn otázky, ktoré mu predložili Korinťania, keď sa ho pýtali, či svobodno nažívať v stave manželskom. 5) Bez príčiny odoprieť je veľký hriech.

40

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

telom, ale muž, a podobne ani muž nemá moci nad svojím telom, ale žena.x) 5. Neodťahujte sa jeden od dru­ hého, jestli len nie so spoluporozumením na čas, aby ste sa venovali modlitbe, a zase vráťte sa k tomu, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdržanlivosť. 6. Ale toto povedám ako dovo­ lenie a nie jako rozkaz.1 2) 7. Veď chcel by som, aby ste všetci boli tak, ako ja sám 3); lež každý má od Boha vlastný dar, a síce jeden tak, druhý zas inak. 8. Neženatým však a vdovám po­ vedám: Dobre im je, keď zostanú tak, ako i ja. 9. Ale jestli sa nezdržia, nech vstúpia do stavu manželského, lebo lepšie je vstúpiť do stavu manžel­ ského, nežli sa rozpaľovali 10. Tým však, ktorí sú v man­ želstve spojení, prikazujem nie ja, ale Pán, aby žena (manželka) od muža neodchádzala. (Mat. 5,32; 19,9. Mark. 10, 9; Luk. 16, 8.)

11. Keby predsa odišla, nech zo­ stane nevydatá, alebo nech sa znovu smieri so svojím mužom. Ani muž nech neprepúšťa manželky. 12. Ostatným však povedám ja, nie P án: Keď niektorý brat má manželku neveriacu a táto svoľuje bývať s ním, nech ju neprepúšťa. 13. A keď niektorá žena veriaca má muža neveriaceho a tento svo­ ľuje bývať s ňou, nech svojho muža neprepúšťa; 14. lebo muž neveriaci posvätil sa skrze ženu veriacu a žena neveriaca posvätila sa skrze muža veriaceho; 1) V lomto ohľade majú rovnaké práva. 2) Keď obe stránky chcú, môžu žit ako brat a sestra. 3) Sv. Pavel bol svobodný (bez ženy). 4) Lepšie je, keď človek ako ženáč s menšou horlivosťou slúži Bohu, než keby mal hrešiť zlými myšlienkami a žiadosťami. Jako i ľahšie je vziať na seba mnohé obťažnosti a starosti, ktoré sú spojené so stavom manželským, než premáhať ne­ čisté náruživosti.

ináč vaše deti boly by nečisté, ale teraz sú sväté.1) 15. Ale keď neveriaci odíde, nech odíde; v tom páde brat alebo sestra nie sú podrobení záväzku, Boh to­ tižto na pokoj povolal nás.2) 16. Lebo odkiaľ vieš, ženo, že spasíš muža? Alebo odkiaľ vieš, mužu, že spasíš ženu?3) 17. Nech len každý tak pokračuje, jako mu Boh udelil, ako každého Boh povolal a jako vo všetkých cirkvách učím. 18. Je niekto jako obrezanec po­ volaný, nech si nepridáva obriezky; je niekto jako neobrezanec povolaný, nech sa nedá obrezať. 19. Obriezka je nič, i neobriezka je nič: ale zachovávanie prikázaní Božích. 20. Každý nech zostáva v tom po­ volaní, v ktorom bol povolaný. (Efez. 4, 1.)

21. Povolaný si jako otrok? Ne­ tráp sa; ale keď môžeš byť svo­ bodný, radšej toho používaj.4) 0 Keď z nekresťanských manželov jeden sa obráti na kresťanskú vieru, kresťan musí ďalej nažívať v manželstve s nekresťanom, jestli to žiada nekresťan. Za príčinu uvádza sv. Pavel židovský náhľad. Židia všetkých pohanov pokladali za psov (goj) a ich manželstvá za psenia a ich deti tiež za štence. („Nie je dobre vziať synom chlieb a dať ho štencom.“) Ale keď pohani uzavreli stav man­ želský so Židmi, vtedy pre židovskú stránku ta­ kýto stav manželský považovali za manželstvo, pohana alebo pohanku, žijúcich v manželstve so Židmi, za ľudí a ich deti za také, ktoré prislú­ chajú k vyvolenému národu, teda za sväté. 2) Keď nekresťanská Stránka alebo vôbec ne­ chce ďalej žiť v manželskom sväzku s kresťanskou stránkou, alebo sa s ňou vadí a ju svádza zpiatky k pohanstvu, alebo k židovstvu, vtedy kresťanská stránka môže zrušiť manželstvo a znovu vstúpiť do manželstva s kresťanom. 3) Proti výšuvedenej výpovedi sv. Pavla mohlo by sa nadhodiť, že kresťanská stránka musí ostať v manželstve s nekresťanskou stránkou ešte i v tom páde, keď sa nekresťan s ňou vadí, a to preto, aby kresťan získal nekresťana Cirkvi. Na túto ná­ mietku odpovedá tu sv. Pavel, že je to nie isté, ba že sa i naopak môže stať, že kresťan odpadne od Cirkvi. 4) Slúž ešte viac. Všetci kresťania sú rovní, hoci ich vonkajšie stavy sú rozličné. Nehľadaj zovnútornej svobody, lebo keby si ju i obsiahol, vnútorne predsa zostal by si nesvobodný, jako i ten, ktorý je jaká svobodný povolaný, po svo­ jom povolaní je nesvobodný, svobodný od panstva kniežaťa tohoto sveta, ale sluha Kristov, jeho krvou kúpený.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

22. Lebo kto je jako otrok povo­ laný v Pánovi, je svobodníkom Pá­ novým; podobne kto je povolaný jako svobodný, je otrokom Kristo­ vým.1) 23. Draho ste vykúpení, nebuďte za otrokov ľudom. 24. Bratia, každý, v čom je povo­ laný, v tom nech zostáva pred Bo­ hom.12) 25. O pannách nemám síce prí­ kazu Pánovho, ale dávam radu, jako taký, ktorý som obsiahol milosrden­ stvo od Pána, aby som bol verným. 26. Myslím teda, je to dobre pre stávajúcu biedu, že dobre je človeku tak byť. 27. Si priviazaný k žene? nehľa­ daj rozvodu. Si svobodný od ženy? nehľadaj ženy. 28. Keď sa však oženíš, nezhrešíš, a keď sa panna vydá, nezhreší; predsa takí budú mať útrapy telesné, kdežto ja vás šetrím.3) 29. To však povedám, bratia: Čas je krátky4); nabudúce aby i tí, ktorí majú ženy, boli, jako by nemali; 30. a ktorí plačú, jako by nepla­ kali; a ktorí sa radujú, jako by sa neradovali; a ktorí kupujú, jako by nič nemali; 31. a ktorí požívajú tento svet, ako by ho nepožívali, lebo podoba tohoto sveta pominie. 32. Chcem však, aby ste boli bez starosti. Kto je bez ženy, stará sa o to, čo je Pánovo, jako by sa za­ ľúbil Bohu; 33. ale kto je so ženou, stará sa o veci svetské, jako by sa zaľúbil manželke, a je rozdelený. 34. I nevydatá žena a panna po1) Každý pán smel učiniť svojho otroka svo­ bodníkom, ba i cudzieho mohol vykúpiť z otroctva a učiniť ho svobodníkom. Na tento spôsob Kristus nás vykúpil z otroctva diablovho a učinil nás za svojich sluhov. 2) Nech nie, je vysokomyseľný a ctibažný. 3) Nastane prenasledovanie, a vtedy tým kre­ sťanom, ktorí majú ženu a deti, ťažšie bude trpieť a umrieť za Krista, než svobodným. 4) Do prenasledovania, alebo i do smrti.

41

mýšľa na to, čo je Pánovo, aby bola svätá na tele i na duchu. Ktorá však je vydatá, myslí na to, čo je sveta, ^jako by sa ľúbila mužovi. 35. Ďalej toto povedám na váš osoh, nie aby som hodil na vás smečku*), ale na to, čo je počestné a čo poskytuje možnosť bez prekážky modliť sa Pánovi.2) 36. Ale keď sa niekto domnieva, že hanby dôjde pre svoju pannu, keď prezreje3), a že tak musí byť, nech spraví, čo chce; nezhreší, keď ju vydá. 37. Kto však pevne ustanoví vo svojom srdci, nie z nutnosti, ale preto, že má vôľu svoju v moci, a tak sa rozhodne vo svojom srdci, že zachová pannu svoju, dobre robí. 38. A tak i ten, kto vydá svoju pannu, dobre robí, a kto nevydá, lepšie robí. 39. Žena viazaná je zákonom, do­ kiaľ jej muž žije; ale keď jej muž umre, je svobodná; nech sa vydá, za koho chce, lenže iba v Pánovi. 40. Ale blahoslavenej šou bude, keď zostane tak, podľa mojej rady, lebo myslím, že i ja mám Ducha Božieho.4) HLAVA 8. Užívanie vecí modlám obetovaných je samo v sebe ľahostajné, ale ohľadom na niektorých môže byť Pohoršlivé, a z tohto ohľadu nemajú sa požívať.

1. Čo sa toho týka, čo sa modlám obetuje5), vieme, že o tom všetci 1) Ako lovci zvieratá smečkou pozbavujú svo­ body, tak zákon obmedzuje svobodu človeka; ale sv. Pavel nechce pozbaviť veriacich ich svobody. 2) Grécky: aby ste bez prekážky vytrvali pri Pánovi. 3) Grécky: že neslušne nakladá so svojou pan­ nou, keď prezreje. 4) Ktorý ma vedie v učení jako apoštola, a tak som neomylný. 5) Korinťania ďalej spýtali sa sv. Pavla, či smú požívať z toho mäsa, ktoré pohani obetovali svo­ jim bohom. Pohani obetovali celé hovädo, z kto­ rého kňazi niečo spálili a niečo sebe podržali, ostatné mäso alebo vzali si domov tí, ktorí obe­ tovali hoviadko, alebo predali ho do jatky, alebo spravili si z neho v pohanskom chráme hostinu,

42

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

máme znalosť. Znalosť (však) nadý­ ma, kdežto láska vzdeláva.1) 2. Ked si však niekto myslí, že niečo vie, ešte nepozná, na jaký spôsob má vedieť.*12) 3. Ale ked kto miluje Boha, je uznaný od neho.3) 4. A preto o pokrmoch, ktoré sa modlám obetujú, vieme, že modla nie je ničím na svete a že niet žiadneho Boha okrem jedného. 5. Lebo keď i sú, ktorí sa nazý­ vajú bohmi, či to na nebi a či na zemi (keďže je mnoho bohov a mno­ ho pánov), 6. my predsa máme len jedného Boha, Otca45), od ktorého je všetko a my pre neho, a jedného Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, i my skrze neho. 7. Ale nie všetci majú vedomosť. Lebo niektorí s dosavádnym pove­ domím o modle jedia jako modlám obetované, a ich svedomie, súc slabé, sa poškvrňuje6*). 8. Pokrm nás však neodporúča Bohu. Ved ani keď jeme, neoplý­ vame, ani ked nejeme, neubývame.e) (Rím. 14, 7.)

9. Ale dajte pozor, aby táto vaša svoboda nebola azda slabým na po­ horšenie. a na túto povolali svojich priateľov, alebo im z neho poslali domov. Keďže pohani aj kresťanov volali na tieto hostiny a im posielali z obetného mäsa, títo nevedeli, čo majú robiť; niektorí si vzali obetné mäso, ba išli aj na hostinu, niektorí ani neprijali takého mäsa, ani nešli na takúto ho­ stinu ; ba boli aj takí, ktorí vôbec nekúpili si mäsa ani z jatky, lebo nikdy nevedeli, či je nie z obet­ ného zvieraťa. Na túto otázku im odpovedá sv. Pavel. 1) Všetci vieme, že modla je ničím, a tak že to mäso my smieme jesť, lenže: nie je radno vždy pokračovať len dľa chladného rozumu, ale radno je poslúchať i srdce. 2) Každá ľudská vedomosť je neúplná. 3) Milejší Bohu je ten, kto ho viac miluje, nežli ten, kto ho viac pozná. 4) Pohani mali vymyslených bohov; za bohov mali slnce, mesiac, hviezdy, kráľov atď. 5) Všetci nevedia, že pohanskí bohovia sú nič, a preto myslia -si, že nesmú jesť z toho mäsa, čo sa týmto bohom obetuje, a keď predsa jedia, hrešia, lebo robia proti svojmu svedomiu. 6) Pokrm nenapomáha prospech v dobrom, ani zdržovanie sa od neho neprináša škody.

10. Lebo ked niekto uvidí toho, ktorý má vedomosť, stolovať v modlárskom chráme, či jeho svedomie, keďže je slabé, nebude svedené k tomu, aby jedol obetované mo­ dlám? 11. A pre tvoju vedomosť zahynie slabý brat, za ktorého Kristus umrel.J) 12. A tak ked hrešíte proti bra­ tom a urážate ich nemocné svedo­ mie, hrešíte proti Kristu.2) 13. Preto, jestliže pokrm pohoršuje môjho brata, nebudem mäsa jesť na­ veky, aby som nepohoršil brata svojho. HLAVA 9. Sv. Pavel príkladom na sebe dokazuje, že nie všetko, co je dovolené a slušné, je i radno konať; že jako pravý apoštol mal by právo žiadať od Korinťanov výživu, a nežiadal; stal sa všetkým všetko, aby všetkých získal.

1. Či nie som svobodný? Či nie som apoštolom? Či som nevidel Je­ žiša Krista, Pána nášho? Či nie ste vy dielo moje v Pánovi? (Sk.ap.9,5.) 2. A keby som nebol apoštolom iným, ale vám som, lebo vy ste pe­ čaťou môjho apoštolstva v Pánovi. 3. Mojou obranou pred tými, ktorí sa o mne vyzvedujú, je toto: 4. Či my nemáme práva jesť a p iť? 8) (Luk. 10, 8; Mat. 10, 10.) 5. Či my nemáme práva so sebou vodiť Ženskú, Sestru, jako i ostatní apoštolovia a bratia Pánovi, i Kefas?4) (Mat. 27, 55; Rim. 16, 1.)

6. A či len ja sám a Barnabáš nemáme práva to robiť? 1) Keď kresťan, ktorý si myslí, že nesvobodno jesť modlám obetované mäso, vidí jesť obetovné mäso takého kresťana, ktorý vie, že je to nie hriech, i on bude jesť obetovné mäso, a keďže to robí proti svojmu presvedčeniu, teda pácha hriech. 2) Keď teda ty, ktorý vieš, že môžeš jesť obe­ tovné mäso, skutočne ješ takéto mäso, hrešíš, nie preto, že ho ješ, ale preto, že pohoršuješ, t. j. svádzaš k hriechu svojho brata. 3) Či nemáme práva žiadať si výživu od tých, ktorým hlásame slovo Božie? 4) A nielen mňa majú živiť kresťania, ale i tú ženičku kresťanskú, ktorá ma opatruje.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

43

7. Kto kedy bojuje na svoje útraty? nám, mám odplatu; kdežto keď núKto vysádza vinicu a nejie z jej teno, úrad sa mi sveril.1) 18. Čo je teda moja odplata? Že ovocia ? Kto pasie stádo a nepožíva keď ohlasujem evanjelium, bez útrat mlieka od stáda? 8. Či to povedám len po ľudsky ? 4) podávam evanjelium, tak že nepo­ užívam svojho práva pri evanjeA či to nepovedá i zákon? liume. 9. Lebo v zákone Mojžišovom je 19. Lebo hoci som svobodný od napísané: Nezaväzuj hubu mlátia­ všetkých2 ), učinil som sa služobní­ cemu volovi. Či azda Boh stará sa kom všetkých, aby som ich čím viac O voly? (5. Mojž. 25, 4; 1. Tim. 5, 18.) získal. 10. A či to nepovedá vlastne pre 20. A zostal som Židom ako Žid, nás? Ba pre nás je to napísané, lebo aby som získal Židov; kto orie, má orať v nádeji, a kto 21. ktorí sú pod zákonom, mláti, v nádeji na podiel z obilia. ako bytým, som bol pod zákonom (hoci 11. Keď sme my vám rozsievali ja nie som pod zákonom), aby som veci duchovné, či je to veľká vec, získal tých, ktorí boli pod zákonom; keď žneme vaše telesné? (Rím. 15,27.) tým, ktorí boli bez zákona, jako by 12. Keď iní sú účastní vášho práva, som bol bez zákona (hoci som nebol prečo nie skorej m y ?2) Ale nepo­ bez zákona Božieho, ale som bol pod užili sme (toho) práva, lež znášame zákonom Kristovým), aby som získal všetko, aby sme neučinili nijakej tých, ktorí boli bez zákona. prekážky evanjeliu Kristovmu. 22. Slabým stal som sa slabým, 13. Neviete, že tí, ktorí pracujú aby som slabých získal. Pre všetkých vo svätyni, jedia, čo je zo svätyne, steil som sa všetkým, aby som vše­ a ktorí slúžia oltáru, s oltára majú tkých spasil.3) 23. A to všetko robím pre evan­ podiel?3) 14. Tak i Pán nariadil, že by tí, jelium, aby som ho bol účastný. 24. Neviete, že tí, ktorí v závo­ ktorí evanjelium zvestujú, z evan­ disku bežia, všetci síce bežia, ale jelia žili. 15. Ale ja som ničoho toho ne­ jeden dostáva odmenu? Tak bežte, užíval. Toto však nenapísal som, aby ste dosiahli.4) aby sa mi tak stalo, lebo lepšie mi 25. A každý, kto v zápase zápolí, je umrieť, nežli aby kto zničil moju zdržuje sa všetkého.5) A oni síce, aby dostali porušiteľnú korunu, my slávu. 16. Lebo keď kážem evanjelium, však neporušiteľnú.9)12345 nie mi je to na slávu, keďže som 1) Keď Pavel káže dobrovoíne, ochotne, horlive, dostane odplatu, lebo robí viac, než povinnosť to povinný4), a beda by mi bolo, káže; kdežto keď to robí len museno, aby konal svoj úrad, svoju povinnosť, za to nemá nijakej keby som nekázal. slávy. 17. Lebo keď to dobrovoľne ko- 2) Hoci nezávisím od nikoho. 1) Vo svojom záujme. 2) Keď živíte tých, ktorí vám po mne kázali, tým viac by ste boli mali živiť mňa. 3) Židovskí a pohanskí kňazi živili sa z obetí. 4) Mojou povinnosťou je kázať evanjelium, lebo to mi sveril Kristus, a tak, keď kážem, plním po­ vinnosť, za čo nezasluhujem nijakej slávy, lebo sláva patrí len za to, čo človek spraví vyše po­ vinnosti. A tak slávu mám za to, že, kým hlásam evanjelium, nepýtam výživy, na ktorú mám právo, čo spraviť nie som povinný, a tedy za toto mám slávu.

3) Grécky: aby som všemožne spasil niektorých. 4) Gréci poriadali verejné hry o závod. Tak určili istú diaľku, potom shromaždili sa mužskí a razom dali sa do behu; kto prvý pribehol k cieľu, dostal veniec dubičový alebo brečťanový a zástupy oslavovaly ho, jako víťaza. Takto bežíme i my do neba, k nášmu poslednému cieľu. 5) Tí, ktorí mienili bežať v závodišti, už me­ siacmi predtým zdržiavali sa od všetkého, čo by im oslabilo svaly a údy, a najmä od telesného ob­ covania, hýrenia, nočných zábav, nemiernosti atď. 3) Keď tí k vôli svetskej pominuteľnej sláve zaprú sa, tým viac máme sa zaprieť my k vôli večnej sláve.

44

PRVÝ LIST SY. PAVLA AP. KORINŤANOM

26. Ja teda tak bežím, nie jakoby na neisté, tak bojujem, nie jakoby do vetra máchal; 27. ale trýznim svoje telo a do služby podrobujem, aby som, kým iným kážem, azda sám nebol za­ vrhnutý. HLAVA 10. Pripomína tresty Izraelcov pre modlo­ službu, aby sa jej Korinťania chránili, ba i pokrmom modlám obetovaným vyhýbali.

1. Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom1) a všetci cez more prešli12) (2. Mojž. 13, 21; 14, 22), 2. a všetci boli Mojžišom pokrstení v oblaku a v mori3), B. a všetci jedli ten istý duchovný pokrm45) (2. Mojž. 16, 15), 4. a všetci pili ten istý duchovný nápoj (pili totižto z duchovnej, spre­ vádzajúcej ich skaly, a skala bol Kristus)6) (2. Mojž. 17,6; 4. Mojž. 20,21); 5. ale vo väčšine z nich nemal Boh zalúbenia, lebo boli porazení na púšti.6) (4. Mojž. 26, 64—65.) 6. No toto stalo sa na obraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, jako i oni boli žiadostiví. (Žalm 105,14.) 7. Ani nebuďte modlármi, jako 1) Keď Židia vyšli z Egypta, cestou do Palestíny vo dne bolo nad nimi husté mračno, aby ich chrá­ nilo od horúčosti, a v noci im svietilo* a hrialo ich ako ohnivý stĺp. Všetci Židia boli pod týmto mračnom. 2) Všetci prešli cez Červené more. 3) Priechod cez Červené more, po ktorom Židia dostali starý zákon, je obrazom sv. krstu, ^ktorým pokrstení vstupujú do nového zákona. Červené more vyobrazuje krstnú vodu a ohnivé mračno Ducha svätého. 4) Mannu. 5) Keď Židia nemali na púšti vody, Mojžiš na rozkaz Boží udrel palicou na skalu a z tej vyšla voda. To sa stalo po dva razy. A sviedol vody jako rieky a potoky sa rozvodnily. (Žalm 77.) Táto voda tiekla za Židmi, alebo oni si ju nosili so sebou a na ceste pili, a tak ich skala, t. j. vody zo skaly sprevádzaly. Manna a táto zo skaly vyvedená voda, jako i skala sama, má sa rozumieť duchovne; pred­ stavuje Krista, ktorý Židov na púšti sprevádzal a ochraňoval, a skala predstavuje Krista, ktorému z boku tiekla voda a krv a ktorý nám dal Svia­ tosť ^oltárnu. 6) Zo 600.000 vošli do zasľúbenej zeme len dvaja: Jozue a Kaleb. Tak i z kresťanov len málokto bude spasený.

niektorí z nich, ako je písané: Sadol si ľud jesť a piť, a povstali hrať sa. (2. Mojž. 32, 6.)

8. Ani nesmilnime, jako niektorí z nich smilnili, a padlo ich triadvadsaťtisíc za jeden deň (4. Mojž. 25,1.) 9. Ani nepokúšajme Krista, jako niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov.1) (4. Mojž. 21, 5—6.) 10. Ani nereptajte, jako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zá­ hubou.2) (4. Mojž. 11, 1; 14, 1; 16, 41.) 11. A toto všetko prihodilo sa im predobrazne, a napísané je na vý­ strahu nám, na ktorých došly po­ sledné veky. 12. A tak kto sa nazdáva, že stojí, nech dáva pozor, aby nepadol. 18. Nech vás nezachvacuje poku­ šenie, leda ľudské.3) Verný je však Boh, že nedopustí pokúšať vás nad vaše sily, ale z pokúšania spraví východ, aby ste mohli zniesť. 14. Preto, moji najmilší, utekajte pred modloslužobníctvom. 15. Ako múdrym mluvím; vy sami posúďte, čo povedám. 16. Požehnaný kalich, ktorý po­ žehnávame, či je nie zúčastnením sa na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či je nie zúčastnením sa na tele Pánovom?4) 17. Lebo jeden chlieb, jedno telo sme mnohí; všetci, ktorí sa zúčast­ ňujeme jedného tela.6) 18. Pozrite na Izraelstvo dľa tela; 1) Chceli sa vrátiť zpiatky do Egypta a reptali proti Mojžišovi a Áronovi. 2) Kore, Datan a Abyron zahynuli od anjela, ktorý ich zahubil, keď sa prepadli. Týmto Pavel napomína kresťanov, aby ho netupili, nezľahčovali, jako Kore Árona. 3) Nevystavujte sa samovoľne pokušeniam, najmä keď samovoľne idete na pohanské obetné hostiny, aby ste neklesli vo viere. Dosť je poku­ šení, ktoré vás zastihnú od zlých ľudí proti vašej vôli a ktorým je ľahšie odporovať, lebo v tomto páde i Boh dáva väčšiu milosť, aby ste ich mohli premôcť. 4) Jako tí, ktorí jedia z kresťanského obetného chleba a pijú z obetného kalicha, majú účasť na samom Kristovi. 5) Nakoľko skrze sv. prijímanie bývajú účastní božskej prirodzenosti.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

45

toho, ktorý to oznámil, a pre sve­ domie. 29. Ale nemienim tvoje svedomie, lež druhého; lebo prečože má nad mojou svobodou súdiť cudzie sve­ domie ? x) 30. Keď ja s vďakou požívam, čo sa mám dať haniť preto, za čo vďaky vzdávam ? 2) 31. Či teda jete a či pijete, a či čokoľvek iného činíte, všetko na slávu Božiu čiňte. (Kol. 3, 17.) 32. Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani pohanom, ani cirkvi Božej, 33. ako i ja som po vôli všetkým (Srov. 6, 12); vo všetkom; nevyhľadávam, čo je 23. všetko mi je dovolené, ale mne užitočné, ale čo mnohým, aby všetko nepovznáša.6) boli spasení. 24. Žiaden nech nehľadá, čo je jeho, ale čo je druhého.8) HLAVA 11. 25. Všetko, čo sa predáva v jatke, Ako sa chovať v shromaždeniach, zvlášte jedzte, bez vyzvedania sa pre sve­ pri večeri Pána. O najsvätejšej Sviatosti tela a krvi Pánovej a o hodnom jej pri­ domie.7) jímaní. 26. Pánova je zem, i všetko, čo ju naplňuje.8) (Žalm 23, 1.) 1. Buďte mojimi nasledovníkmi^ 27. Keď vás pozve niekto z ne­ jako i ja som (nasledovník) Kristov. veriacich, a chcete ísť, jedzte všetko, (Srov. 4, 16.) čo sa vám predloží, bez vyzvedania 2. Chválim však vás, bratia, že si vo všetkom na mňa spomínate, sa pre svedomie. 28. Ale keby niekto riekol: Toto a jako som vám dal, moje prikázania je obetované modlám, nejedzte pre držíte.3) 3. No chcem, aby ste vedeli, že 1) Práve tak, ako Židia, ktorí požívajú obetné každému mužovi hlavou je Kristus,, mäso, sú účastní obety, takto i tí, ktorí jedia obetné mäso z pohanských modiel, sú v istom kdežto žene hlavou je muž, a Kri­ smysle a v istých okolnostiach účastní pohanských stovi hlavou Boh.4) (Efez. 5, 23.) obetí a tak modlárstva. 4. Každý muž, ktorý sa modlí 2) Je pravda, že modla nie je Bohom, a tak ani to, čo sa jej obetuje, nie je vlastne obetou. alebo prorokuje s prikrytou hlavou, 3) Ale pohanské obety predsa sú z návodu diabla, ktorý chce takto ukrátiť Boha a tak pre zohyzďuje svoju hlavu.6)

či nie sú účastní oltára tí, ktorí jedia obete ? 19. Co teda ? Hovorím, že modlám obetované je niečo ? Alebo že modla je niečo?12) 20. Ale čo pohani obetujú, zlým duchom obetujú3), a nie Bohu. Ja však nechcem, aby ste boh spoloč­ níkmi zlých duchov. Nemôžete piť kalich Pánov i kalich zlých duchov; 21. nemôžete byť účastní stola Pá­ novho i stola zlých duchov.45) 22. Či budeme dráždiť Pána? Či sme silnejší od neho? Všetko m ijé dovolené, ale nie všetko je užitočné

seba dostať túto poklonu. A pre toto je zakázané modlárstvo, napriek tomu, že modla je nič. 4) A práve preto nepatrí sa účasť brať na po­ hanských obetných, v chrámoch vystrájaných ho­ stinách, lebo kto sa ich zúčastní, zúčastní sa po­ hanskej modloslužby. 5) Mnoho mi je dovolené, čo sa predsa nesluší robiť, aspoň medzi istými okolnosťami nie. 6) Nech nehľadá svoj časný prospech, ale dru­ hého spásu. 7) Keď kupujete mäso, nemusíte sa vyzvedať, či to mäso nepochádza z modlárskej obete, lebo už sa neuvádza do obchodu jako obetné, ale jako obyčajné mäso, a tak prestáva byť účastenstvo na obete. 8) Všetko je dobré, čo Boh stvoril.

1) Moje svedomie sa nepoškvrňuje, keď to po­ žívam, čo znám, že je dovolené, hoci to iný aj za hriech považuje. 2) Keď niečo s vďakou k Bohu a darcovi po­ žívam, prečo si mám z toho robiť svedomie? Obidve vety vysvetľujú slová: „Ale nemienim tvoje svedomie, lež druhého.“ 3) Sv. Pavel v nasledujúcich riadkoch karhá Korinťanov pre niektoré neporiadky, ktoré sa dialy pri sv. omši; ale aby to vďačnejšie prijali, teda ich zprvu chváli. 4) Dľa židovských a pohanských náhľadov žena závisí od muža, je mu podriadená. B) Čo tu píše sv. Pavel o ženách, aby nosily na hlave ručník v chráme, to už vyšlo z úžitku

46

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

rásť, je to pre ňu česť, lebo vlasy sú jej dané za závoj. 16. Ale keby sa niekomu zazdalo škriepiť sa: my nemáme takej oby­ čaje, ani Cirkev Božia.1) 17. To vám nakladám; Neschva­ ľujem, že sa schádzate nie po do­ brom, ale po zlom.2) 18. Predne totižto počúvam, že keď sa sídete do shromaždenia, sú medzi vami roztržky, a to zčiastky i verím. (1. Mojž. 1, 26; 2, 21.) 8. Lebo nie je muž zo ženy (stvo­ 19. Lebo musia byť i bludy3), aby rený), ale žena z muža. (l. Mojž. 2, tí, ktorí sa dokázali, boli zjavní medzi vami. 21— 22.) 20. Keď sa teda schádzate do­ 9. A nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža.3) (2. Mojž. 2, vedna, už to je nie jesť večeru Pána. 18—22.) 21. Lebo každý najprv berie si 10. Preto žena musí mať na hlave jesť svoju vlastnú večeru: a jeden poddanstvo pre anjelov.4) je ovšem lačný, druhý zas opitý.4) 11. Avšak ani muža niet bez ženy, 22. A čože, či nemáte domov na ani ženy bez muža v Pánovi.5) jedenie a pitie? Alebo znevažujete 12. Lebo jako (je) žena z muža, Cirkev Božiu a ^zahanbujete tých, tak i muž skrze ženu, všetko však ktorí nemajú? Čo vám mám po­ z Boha. vedať? Pochválim vás? Za toto ne­ 13. Vy sami súďte; sluší sa, aby pochválim. žena nezahalená modlila sa k Bohu? 23. Lebo5) ja som prijal od Pána, 14. Neučí vás i sama príroda, že čo som vám i sdelil, že Pán Ježiš keď si muž dá vlasy rásť, je mu v tú noc, v ktorú bol zapredaný, hanba; vzal chlieb, 15. kdežto keď si žena dá vlasy 24. a keď poďakoval, lámal a rie­ kol: Vezmite a jedzte, toto je telo a prejavuje len židovsko-pohanské náhľady. Židia moje, ktoré sa vydá6) za vás; toto sa modlievali s pokrytou hlavou, pohani s nepo­ krytou. U pohanov, keď sa sluha alebo otrok roz­ čiňte na moju pamiatku. prával s pánom, musel si pokryť hlavu, teda za25. Podobne i kalich, keď pove­ krjtie hlavy bolo znakom otroctva. Pavel tu pri­ jíma grécku obyčaj. Prorokovať znamená tu vy­ čeral, a riekol: Tento kalich je nová kladať sv. Písmo, učiť, kázať. 1) U Grékov chodily ostrihané takzvané hetairy, úmluva v mojej krvi; toto čiňte, ouličné nevestičky, nasledovne ostrihať si vlasy koľkorázkoľvek budete piť, na moju olo veľkou potupou. pamiatku. 5. Ale každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hla­ vou, zohyzďuje svoju hlavu, lebo je to jedno, jako by sa ostrihala.1) 6. Lebo keď sa žena nezahaľuje, nech sa dá ostrihať. A jestliže je to škaredé na ženu dať sa ostrihať alebo oholiť, nech si hlavu zahalí. 7. Muž síce nepotrebuje prikrývať si hlavy, lebo je podobizeň a sláva Božia, kdežto žena je sláva mužova.*12)

2) Muž neobdržal síce od Stvoriteľa viac než žena, ale nie je nijakému inému stvoreniu pod­ daný, ba je od Stvoriteľa všetkým predstavený, aby slávu Boha, Pána sveta, dokonale, jako len stvorenie môže, predstavoval. Preto nemá nosiť znamenia poddanosti na hlave. 3) Keďže žena je z muža a pre njtuža, je slávou mužovou: lebo voči ostatným stvoreniam jemu rovná, predstavuje jeho dokonalosť, ako muž, pán nad všetkými živými bytnosťami, predstavuje slávu Boha, najvyššieho Pána. 4) Čepiec musí mať na hlave, jako znak svojho poddanstva, a to pre anjelov, —hádam pre kňazov, aby sa nepohoršili. 5) Tu vyzdvihuje významnosť žien, aby si ich mužovia všímali.

1) Sám Pavel vie, že mnohí nepríjmu toto jeho mudrovanie, a preto vo svojom čase nariadil to svojou nadvážnosťou a nadvážnosťou Cirkvi. 2) Lebo nerobíte pokroku v dobrom, ale v zlom. 4) Grécky: musia byť strany medzi vami. 3) V tých časoch kresťania slávili sv. omšu večer, a asi tak, ako poslednú večeru. Boháči do­ niesli jedlá a nápoje a potom všetci kresťania najprv spoločne sa hostili. Lenže v Korinte boháči ;edli osve a chudobní osve, čo nebolo v poriadku. 5) Hody lásky Korinťanov nie sú hodnou prí­ pravou k prijatiu Sviatosti oltárnej, lebo v tomto tajomstve má sa zvestovať smrť Pánova. 6) Grécky: zlomí; ktoré sa zlomí —bude usmr­ tené za vás.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

47

26. Lebo kedykoľvek budete jesť 3. Preto vám dávam na známosť, tento chlieb a piť tento kalich, bu­ že žiaden, kto mluví v Duchu Bo­ dete zvestovať smrť Pánovu, kým žom, nezlorečí Ježišovi1), a že nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! iba neprijde.1) 27. A tak ktokoľvek bude jesť v Duchu svätom. (Mark. 9, 38.) tento chlieb alebo piť kalich Pánov 4. No milosti sú rozdielné, ale ten nehodne, vinen bude tela a krvi istý Duch.2) 5. I úrady sú rozdielné, ale ten Pánovej. (Ján 6, 59.) istý Pán. 28. Preto nech človek zkúša sám 6. I účinkovania sú rozdielné, ale seba a takto nech jie z tohoto chleba ten istý Boh, ktorý účinkuje všetko a pije z kalicha.12) 29. Lebo kto nehodne jie a pije, vo všetkých. 7. A každému dáva sa zjavenie ten jie a pije si súd, poneváč ne­ Ducha na úžitok.3) rozsudzuje telo Pánovo.3) 30. Preto sú medzi vami mnohí 8. A síce jednému dáva sa skrze nemocní a slabí, ba mnohí usnuli.4) Ducha reč múdrosti4), druhému zas 31. Kdežto keby sme sami seba reč vedomosti5), podľa toho istého posudzovali, zaiste neboli by sme Ducha; 9. inému viera v tom istom Du­ súdení. chu 6), inému milosť uzdravovať v jed­ 32. Ale keď sme súdení, bývame trestaní od Pána, aby sme s týmto nom Duchu7), 10. inému činiť zázraky, inému svetom neboli zatratení. prorokovať8 ), inému rozoznávať du­ 33. A tak, bratia moji, keď sa chov 9 ), inému druhy jazykov10), inému schádzate jesť, čakajte jeden na dru­ vykladanie reči.1 1) hého. 34. Keď je kto lačný, nech sa 11. Ale toto všetko účinkuje jeden najie doma, aby ste sa neschádzali a ten istý Duch, ktorý udeľuje ka­ k súdu. Ostatné však sriadim, keď ždému, jako chce. 12. Lebo jako je telo jedno a má prijdem. mnoho údov, kdežto všetky údy tela, hoci sú mnohé, sú len jedným te­ HLAVA 12. O rozličných daroch Ducha svätého a lom, tak i Kristus.12) o rozličnom povolaní kresťanov.

skrze svojich veštcov a veštice robil tiež podivné

veci. Aby pravé zázraky Božie rozoznali od zdan­ 1 .1 o duchovných5) daroch, bratia, livých divov diablových, na to Pavel v nasledu­ nechcem, aby ste boli v nevedomosti. júcom verši podáva bezpečné pravidlo. 1) Grécky lepšie: nepovie: prekliaty Ježiš... 2. Viete, že keď ste boli pohani,2) Duch sv., pôvodca darov, je jeden. k nemým modlám ste chodievali, 3) Sebe i Cirkvi. 4) Reč múdrosti je poznanie a prednášanie jako ste bývali vodení.6*) cieluprimeraiiosti, súvislosti a sústavnosti kresťan­ 1) Do súdneho dňa. 2) Človek nech zpytuje svoje svedomie, a keď sa cíti nehodným pre ťažký hriech, nech sa učiní hodným, a síce žiada k tomu vyslovené prikázanie Cirkvi — spoveď. 3) Od obyčajného chleba. Alebo nevšíma si tela Pánovho. 4) Mnohí onemocnejú od nehodného prijímania, ba i umrú. Alebo mnohí znášajú za to časné tresty tu na zemi. 5) Duch sv. nielen osvecoval a posilňoval pr­ vých kresťanov, ale dával im i zovnútorné zá­ zračné dary, jako na pr. proroctvo, znalosť ja­ zykov atď. 6) Diabol zaviedol pohanov do modlárstva a

stva, jako i prispôsobenia pre činný život. 5) Reč vedomosti je poznanie a prednášanie jednotlivých kresťanských právd. 6) Dôvera, ktorá robí divy. 7) Zázračné liečenie chorých. 8) Prorokovať znamená: predpovedať budúce, alebo vyjaviť skryté, tajné veci. 9) Rozoznať koho vedie Duch Boží; svoj vlastný, alebo zlý duch. 10) Keď zrazu hovorí jazykom, ktorému sa nikdy neučil. 11) Keď rozumie a druhým tlumočí v cudzom, neznámom jazyku prednesené reči (veci). 12) Tu Pavel slovom: Kristus označuje Cirkev, ktorá pokračuje v jeho diele, keď vedie ľudí k spa­ seniu.

48

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

13. Lebo veď skrze jedného Ducha my všetci sme v jedno telo pokr­ stení, budto Žid a, buďto pohani, buďto sluhovia, buďto svobodní, a všetci sme jedným Duchom napl­ není.1) 14. Lebo ani telo nie je jeden úd, ale mnoho (údov). 15. Keby povedala noha : Keďže nie som rukou, nie som z tela, či preto nie je z tela? 16. A keby povedalo ucho: Keď nie som okom. nie som z tela, či preto nie je z tela? 17. Keby bolo celé telo okom, kdeže by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kdeže by bol čuch? 18. Ale teraz rozpoložil Boh údy, každý z nich v tele, jako chcel. 19. Keby všetky boly jedným údom, kde by bolo telo? 20. Kdežto teraz je síce mnoho údov, ale jedno telo. 21. A nemôže oko povedať ruke: Nepotrebujem tvojej služby; alebo zas hlava nohám: Nie ste mi po­ trebné. 22. Ba, čo viac, údy telesné, ktoré sa zdajú byť slabšími, sú potreb­ nejšie, 23. a ktoré máme za podlejšie údy v tele, tým vzdávame hojnejšiu úctu12), a ktoré sú nám neslušnými, majú hojnejšiu počestnosť3); 24. kdežto ktoré nám sú počestné, ničoho nepotrebujú, lebo Boh tak složil telo, že tomu dal hojnejšiu počestnosť, ktorému jej chýbalo, 25. aby nebolo rozkolu v tele, ale aby sa údy jeden o druhý rovnako staraly. 26. A keď trpí jeden úd, spolu trpia všetky údy, alebo keď sa osla­ vuje jeden úd, spolu sa radujú všetky údy.

27. A vy ste telo Kristovo a údy z úda.1) 28. A Boh postavil niektorých v Cirkvi, a síce po prvé apoštolov, po druhé prorokov, po tretie uči­ teľov; potom (dal niektorým) moc divovčinenia, potom milosť uzdra­ vovania, napomáhačstva2), spravo­ vania 3), mluvenia rozličných jazykov a vykladania reči. 29. A či sú všetci apoštolmi? Či všetci prorokmi? Ci všetci učiteľmi? 30. Či všetci divotvorcami ? Či všetci majú milosť uzdravovania? Či všetci mluvia jazykmi ? Či všetci vykladajú? 31. Vynasnažujte sa dosiahnuť lep­ ších darov. A ešte výbornejšiu cestu4) vám ukážem. HLAVA 13. O neužitocnosti darov bez lásky.

1. Čo by som mluvil jazykmi ľud­ skými i anjelskými, a nemal by som lásky, bol by som ako zvučná meď a jako cvendžiaci cymbal. 2. A čo by som mal proroctvo a znal všetky tajomstvá a všetku ve­ domosť, a čo by som mal všemožnú vieru, tak že by som hóry prenášal, a nemal by som lásky, nič nie som. 3. A čo by som rozdal chudob­ ným na pokrm všetok svoj majetok, a čo by som vydal svoje telo tak, aby som zhorel, a nemal by som lásky, nič mi neosoží.5) 4. Láska je trpelivá, je dobrotivá, láska nezávidí, nekoná ľahkovážne, nenadúva sa,

1) Všetci ľudia nemôžu byť rovnakí ani len v Cirkvi, jako v tele nemôžu byť všetky údy okom. Ináč, keby nebolo nerovnosti, nemohla by obstáť spoločnosť, a tak ani Cirkev. Grécky: a údy po čiastke = po jednom. 2) Napomáhačstva sú tí, ktorí druhých podpo­ rujú almužnou, úslužnosťou atď. 3) Spravovania sú cirkevné vrchnosti. 4) Tou výbornejšou cestou jé láska, ktorá všetko 1) V Cirkvi sú všetci ľudia rovní, nedáva sa prevyšuje. prednosť; no zamestnania sú rôzné. 5) Bez lásky k Bohu a k bližnému ani dobré 2) Ozdobujeme ich zaušnicami, prsteňmi atď. skutky nič nestoja. 3) Neslušné údy zaodievajú ešte i divosi.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

49

5. nie je ctibažná, nehladá svoje vlastné, nerozdrážďuje sa, nemyslí zle, 6. neraduje sa neprávosti, ale teší sa pravde; 7. všetko znáša, všetkému verí, všetko dúfa, všetko pretrpí. 8. Láska nikdy neprestáva, keď i proroctvá prestanú, alebo jazyky pominú, alebo veda vyhynie.1) 9. Lebo (len) zčiastky poznávame a zčiastky prorokujeme.12) 10. Ale keď prijde to, čo je doko­ nalé, prestane to, čo je čiastočné.3) 11. Keď som bol dieťa, mluvil som ako dieťa, cítil som ako dieťa, myslel som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, opustil som, čo bolo detinské.4) 12. Teraz vidíme (Boha) cez zrkadlo v hádanke5), ale vtedy z tvári do tvári. Teraz poznávam čiastočne, ale vtedy poznám tak, ako som i po­ znaný. 6) 13. A teraz zostáva viera, nádej, láska, to troje; ale najväčšia z nich je láska.7)

2. Lebo kto mluví rečou, nie luďom mluví, ale Bohu; lebo nikto to nerozumie, nakoľko skrze Ducha mluví tajomstvá.1) 3. Ale kto prorokuje, mluví ľudom na vzdelávanie a povzbudenie a po­ tešenie.2) 4. Kto mluví rečou, sám seba vzde­ láva3), ale kto prorokuje, vzdeláva cirkev Božiu.4) 5. Chcel by som síce, aby ste všetci mluvili rečami, ale radšej aby ste prorokovali, lebo väčší je, kto prorokuje, nežli ten, kto mluví re­ čami, leda by to i vykladal, aby cirkev dostala vzdelanie.5) 6. Teraz však, bratia, keby som prišiel k vám a mluvil rečami, čo by som vám osožil, keby som vám len nemluvil alebo v zjavení, alebo vo vede, alebo v proroctve, alebo v učení?6) 7. Sú veci bezdušné, ktoré vydá­ vajú zvuk, ako píšťala alebo harfa, a keby nevydávaly rozoznateľného zvuku, jako sa bude vedieť, čo sa píska alebo hrá na harfe? 8. Preto jestli trúba vydá neistý hlas, kto sa bude strojiť na vojnu? HLAVA 14. 9. Tak i vy, jestli nevydáte ja­ zykom srozumiteľnej reči, jako sa O dare prorokovania a o iných daroch, bude vedieť, čo sa hovorí? Budete ako i o ich užívaní. mluviť do vetra.7) 1. Stojte o lásku, dychtite po ve­ 1) Kto mluví v chráme cudzou, poslucháčom ciach duchovných, ešte väčšmi však, neznámou rečou, oslavuje síce Boha, ale z toho shromaždený lud nemá nijakého osohu, keďže ho aby ste prorokovali.

1) Zázračné dary Ducha sv., jako mimoriadné, nie sú Cirkvi nevyhnutne potrebné a preto môžu vystať. 2) Teraz poznávame Boha len neúplne, a preto i len neúplne obznamujeme s ním ľudí. 3 ) Prestanú naše nedokonalé predstavy o Bohu. 4 ) Ako dôvod na toto uvádza, že i naše zemské známosti časom sa zdokonaľujú. 5 ) Ako keď niekomu niečo zahádame, v há­ danke síce označíme vec, poznáme jej vlastnosti, ale len pošmúrne, nejasne, a len keď rozlúštime hádanku, je nám všetko jasné: tak je to i s naším poznaním Boha. 6) Tu sa neoznačuje rovnakosť poznania, ale len podobnosť. 7) Na druhom svete nebude viery, lebo budeme vidieť a vedieť; nebude nádeje, lebo budeme všetko mať; ale láska zostane, lebo budeme Boha večne milovať.

nerozumie, ba môže mať z toho ešte i škodu. V duchu mluví tajomstvá, t. j. veci duši nesrozumiteíné. 2) Kto prorokuje, t. j. so zápalom učí, káže atď. 3 ) Kto mluví v chráme ľudu neznámou rečou; jestli on to rozumie, sebe je na prospech. 4) Kto horlive káže v známej reči, osoží i sebe i poslucháčom. 5) I dar jazyka je dobrý, ale lepšie je horlivé kázanie, ktoré fud rozumie. A dar neznámej reči je len vtedy osožný, keď sa cudzia reč tlumočí. 6) Cudzia reč v chráme je neužitočná, ba často škodná. ?) 7—9. Ako hudobné nástroje vydávajú hlasv a tieto dľa ľubovoľného prijatia niečo označujú, tak: i hlasy reči sú len ľubovoľné znaky. A jako hlas trúby, keď je neistý, keď nevyrazí prijatého znaku, je márny, ba v čas potreby, jako vo vojne, rozhodne škodný, lebo vojaci nevedia, čo majú robiť: takto nesrozumiteľné slová cudzej reči v chráme sú márné, ba i rozhodne škodlivé.

50

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

10. Tak mnoho rozdielnych rečí je na svete, a žiadna nie je bez srozumitelného hlasu. 11. Jestli teda neznám významu hlasu, budem tomu, komu mluvím, cudzincom, a ten, kto mluví, bude mne cudzincom. 12. Tak i vy, keďže horlíte za darmi duchovnými *), hlaďte, aby ste oplývali nimi pre vzdelanie cirkvi. 13. A preto kto mluví jazykom, nech sa modlí, aby vykladal. 14. Lebo keď sa modlím jazykom, môj duch sa modlí, ale moja myse! nemá úžitku.12) 15. Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť i roz­ umom; budem spievať duchom, bu­ dem spievať i rozumom.3) 16. Ináč keď len v duchu dobro­ rečíš, ako ten, čo zaplňuje miesto neznalca4), povie na tvoje dobro­ rečenie Amen, keďže nevie čo ho­ voríš? 17. Lebo ty síce dobre vzdávaš vďaky, ale druhý sa nepovzbudzuje. 18. Ďakujem Bohu svojmu, že mluvím rečou všetkých vás.5) 19. Ale v cirkvi radšej chcem premluviť päť slov sebe srozumiteľných, aby som i druhých poučil, nežli desaťtisíc slov rečou (neznámou). 20. Bratia, nebuďte deťmi ohľadom rozumu, ale čo do zlosti buďte ma1) Za duchovnými darmi, alebo za duchovným vzdelaním. 2) Keď sa človek modlí v nesrozumiteľnom jazyku, nakoľko myseľ jeho je povznesená k Bohu, je mu to užitočné, ale myseľ je bez úžitku, lebo nevie, čo hovorí, nevzdeláva sa, ba keďže takto duša ľahko upadne do roztržitosti, nuž takéto mo­ dlenie je rozhodne škodlivé. 3) Preto Pavel nariaďuje, aby sa v kostole ve­ rejné modlitby, kázne a spevy vykonávaly v reči ľudu srozumiteľnej. Výnimkou sú pri sv. omši a pri vysluhovaní sviatostí, od kňaza upotrebované modlitby, ale i to len z nariadenia Cirkvi, a majú sa tlumočiť. 4) Duchom hovoriť je nesrozumiteľnou rečou hovoriť. Keďteda neznámou rečou hovoríš v chráme, tí, ktorí nerozumejú reči, nemôžu sa pripojiť k tvojej modlitbe. 5) Pavel všade kázal tou rečou, ktorá tam bola v úžitku.

ľučkými, v rozumnosti však buďte dospelí.1) 21. V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými rtami budem mluviť tomuto ľudu, a ani tak nepo­ čúvnu, povedá Pán.2) (Iz. 28, 11.) 22. A tak jazyky sú na znamenie nie veriacim, ale neveriacim; kdežto proroctvá nie neveriacim, ale ve­ riacim. 23. Keby sa teda sišla celá cirkev spolu, a všetci by mluvili rečami, a vošli by ta neznalci alebo neveriaci: či by neriekli, že bláznite? 24. Ale keby všetci prorokovali a vošiel by ta neveriaci alebo neznalec, od všetkých bude zavrátený, od všetkých posúdený; 25. vyjavia sa mu tajnosti srdca, a tak padne na tvár a klaňať sa bude Bohu i sozná, že ozaj Boh je vo vás. 26. Čo teda, bratia? Keď sa sí­ dete, každý z vás má chválospev, má náuku, má zjavenie, má reč, má vykladanie; všetko to nech je na vzdelanie. 27. A keď kto mluví rečou (cu­ dzou), nech po dvoch, alebo naj­ viacej po troch, a po poriadku, a jeden nech vykladá. 28. Ale keď nieto vykladača, nech mlčí v shromaždení a ml uvi sám sebe a Bohu.3) 29. Proroci tiež dvaja alebo traja nech mluvia, a ostatní nech rozvä­ zujú30. No keby zjavenie prišlo inému, ktorý tam sedí, prvší nech mlčí. 1) Veriaci nech sú síce nevinní jako deti, ale nie sprostí, a tak nemajú sa dať spraviť za hračku, za púhy nástroj hlúpych chúťok nepovolaných ľudí. 2) Boh sa vyhráža (ľuďom) Židom, že pošle na nich také národy, ktorých reči nebudú rozumieť, ale ani vtedy neposlúchnu Pána Boha. 3) 27—28. Sv. Pavel nakladá v cirkvi mlčať tým, ktorí chcú cudzou rečou mluviť, a dovoľuje to len v tom páde, keď sa cudzia reč hneď i pretlumočí.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

51

31. Lebo môžete všetci po jednom za naše hriechy, dľa Písem (Iz. 53, prorokovať, aby sa všetci poučili a 4 - 8 ) ; 4. a že bol pochovaný, a že vstal všetci sa napomenuli. 32. A duchovia prorockí poddaní z mŕtvych tretieho dňa dľa Písem (Jon. 2, 1; Mat. 12, 40); sú prorokom, 33. lebo Boh nie je Bohom nepo­ 5. a že sa zjavil Kefasovi, a potom riadku, ale pokoja, jako i vo vše­ jedenástim. (Ján 20,19; 21, 7. Luk. 24, 33—34.) tkých svätých cirkvách učím. 34. Ženy v shromaždeniach nech 6. Potom zjavil sa viac než päťsto mlčia, lebo nedovoľuje sa im mluviť, bratom spolu, z ktorých mnohí až ale poddanými byť, ako i zákon po- dosiaľ žijú ‘), niektorí však usnuli. 7. Potom zjavil sa Jakubovi, ne­ vedá. (1. Mojž. 3, 16.) 35. Ale keď sa chcú niečo naučiť, skoršie všetkým apoštolom. nech sa spýtajú doma svojich mužov, 8. Naposledy však zo všetkých, lebo mrzko je žene mluviť v shro­ ako nedochôdčaťu, zjavil sa i mne.12) (Sk. ap. 9, 3; Ef. 3, 8.) maždení. 36. Ci od vás pošlo slovo Božie, 9. Lebo ja som najmenší z apo­ štolov, ktorý nie som hoden volať alebo k samým vám prišlo?1) 37. Keď sa kto nazdáva, že je sa apoštolom, poneváč som prena­ prorokom alebo človekom duchov­ sledoval cirkev Božiu. (Sk. ap. 8 , 1 . . .) ným, nech vie, že čo vám píšem, 10. Ale milosťou Božou som to, čo som, a milosť jeho nebola vo sú prikázania Pánove. 38. A kto to neuzná, nebude mne márna, lež hojnejšie som pra­ uznaný. coval, nežli oni všetci; no nie ja, 39. A tak, bratia, snažte sa pro­ ale milosť Božia so mnou. rokovať a rečami hovoriť nezabra11. Ale či ja, či oni, tak kážeme, ňujte. a tak ste uverili. 40. Ale všetko nech sa deje slušne 12. Keď sa však už o Kristu káže, a dľa poriadku. že vstal z mŕtvych, akože hovoria niektorí medzi vami, že niet vzkrie­ senia mŕtvych? HLAVA 15. 13. Veď jestli niet vzkriesenia O vzkriesení z mŕtvych. mŕtvych, ani Kristus nevstal z mŕt­ vych. 1. No upomínam vás, bratia, na 14. A keď Kristus nevstal z mŕt­ evanjelium, ktoré som vám kázal, vych, teda márne je naše kázanie, ktoré ste i prijali a v ktorom i sto­ márna je i vaša viera.3) jíte (Gal. 1, 11), 15. Ba ukázali by sme sa i jako 2. skrze ktoré i spasení budete, kriví svedkovia Boží, lebo sme sved­ jestliže ho zachovávate, v akom čili proti Bohu, že vzkriesil Krista, smysle som vám kázal; okrem jestli ktorého nevzkriesil, keďže mŕtvi by ste boli nadarmo uverili.2) z mŕtvych nevstanú. 3. Lebo odovzdal som vám predne, ešte žili, keď Pavel písal tento list. čo som i prijal: že Kristus umrel 2)1) Niektorí Nedochôdča je nezrelý plod ľudský, a sv. 1) Pavel tu oslovuje celú korintskú cirkev; nezavádzajte novoty do chrámu, lebo nie ste ani prvá, ani jediná cirkev; riaďte sa dla druhých cirkví. 2) Jestli neprijímate všetkých článkov viery, darmo ste sa stali kresťanmi, nebudete spasení.

Pavel takto sa menuje pre veľkú poníženosť. Ako nedochôdča nie je opravdivým človekom, takto — povedá Pavel — ani ja nie som opravdivým apoštolom. 3) Jestli Kristus nevstal z mŕtvych, nie je Bohom, ba bol by svodcom, nebol by nás spasil, a vtedy kresťanstvo bolo by márné.

52

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

16. Lebo jestli mŕtvi z mŕtvych nevstanú, ani Kristus nevstal. 17. A ked Kristus nevstal z mŕt­ vych, márna je vaša viera, lebo ste ešte vo svojich hriechoch. (Rim 4, 25.) 18. Teda i tí, ktorí zosnuli v Kristu, zahynuli.1) 19. Jestli len v tomto živote máme nádej v Kristu, biednejší sme od všetkých ľudí.1 2) 20. Ale Kristus vstal z mŕtvych, ako prvotina zosnulých. (Kol. 1, 18; Zjav. 1, 5.)

21. A síce, poneváč skrze človeka smrť, skrze človeka i vzkriesenie z mrtvých.3) 22. A jako v Adamovi všetci umierajú, tak i v Kristu všetci budú oživení. 23. Ale každý vo svojom po­ riadku; prvý Kristus, potom tí, ktorí sú Kristovi, ktorí verili v jeho prí­ chod. (1. Thes. 4,15.) 24. Potom koniec, ked oddá krá­ ľovstvo Bohu a Otcu, ked zničí všetko kniežatstvo, i moc i silu.4) 25. Lebo treba mu kráľovať, do­ kiaľ nepoloží všetkých nepriateľov pod jeho nohy. (Žalm 109,1. Žid. 1,13; 10, 13.)

26. Ako najposlednejší nepriateľ však zničená bude sm rť5), lebo všetko podrobil mu pod nohy. Ale ked povedá (Žalm 8, 8; Žid. 2, 8; Zjav. 21, 4.):

27. Všetko mu je podrobené, bez­ pochyby krem toho, ktorý mu pod­ dal všetko.6) 28. A keď mu bude všetko pod­ dané, vtedy aj Syn poddá sa tomu, 1) I tí, čo s Kristom a za Krista umreli, neboli by spasení, lež zahynuli by, jako zvieratá. 2) Jestliže nám viera nepodáva nádeje vo večné spasenie, musela by nás aspoň na tomto svete činiť blaženými. Ale nie, ona nás núti odriekať sa mnohých vecí, ktorým sa iní tešia, brať na seba mnoho ťažkého, znášať nepočetné prenasledovania, ba podstúpiť i smrť. 3) Skrze Adama prišla smrť, skrze Krista vzkrie­ senie. 4) Potom bude koniec svetu i bojujúcej Cirkvi. 5) Smrť je nám nepriateľom, lebo ničí život. «) Kristovi okrem Boha všetko je poddané.

ktorý mu všetko podmanil, aby bol Boh všetko vo všetkom.1) 29. Ináč čo budú robiť tí, ktorí sa krstia namiesto mŕtvych, jestliže mŕtvi vonkoncom nevstanú ? Načože sa krstia za nich?2) 30. Prečože sa i my vystavujeme nebezpečenstvu každú hodinu?3) 31. Každý deň umieram pre vašu slávu, bratia, ktorú mám v Kristu Ježišovi, Pánu našom. 32. Keď som (na spôsob ľudí) bo­ joval proti divým zverom v Efeze4), čo mi to osoží, jestli mŕtvi nevstanú? Tedy jedzme a pime, lebo zajtra umreme. (Mudr. 2, 6. Iz. 22,13; 56,12.) 33. Nedajte sa svádzať: Zlé reči kazia dobré mravy. 34. Precitnite spravedliví a ne­ hrešte, lebo niektorí nemajú zná­ mosti o Bohu; vám na zahanbenie to hovorím. 35. Ale niekto riekne: Jakože vstanú mŕtvi, alebo: v akom tele prijdú? 36. Nemúdry! Čo ty zaseješ, ne­ býva oživené, iba keď prv umre. 37. A čo seješ, neseješ telo, ktoré bude, ale holé zrno, čo sa nahodí, pšenicu, alebo ktorékoľvek iné. 38. Boh však dáva mu telo, jaké chce, a každému semenu vlastné telo. 1) Boh bude všetko vo všetkom, keď všetko uzná a vyjaví Božiu všemohúcnosť a slávu. 2) Čo slová „ktorí sa krstia namiesto mrtvých“ znamenajú, to Korinťania rozumeli, ale nám i sa­ mým svätým otcom sú tie slová hádankou. Nie­ ktorí vykladači si myslia, že v Korinte niektorí kresťania dali sa krstiť namiesto svojich už umrevších pokrevných, v tom mylnom domnení, že to bude mŕtvym tak platné, jako keby tí mŕtvi za živa na smrteľnej posteli boli bývali pokrstení. Druhí si zase myslia, že tu je reč o pokání (krst pokánia) a dobrých skutkoch, a azda i o odpust­ koch. No čokoľvek robili Korinťania, všetko by bolo nerozumné, keby mŕtvi nevstali z mŕtvych. 3) Keď niet vzkriesenia, nie je hodno trpieť a sa namáhať a zapierať za Krista. 4) Na spôsob ľudí, gladiátorov, bez vyššieho cieľa. Pavel bojoval v Efeze dľa jedných s divými zvermi, jakým trestom pokutovali len veľkých zlo­ čincov, dľa iných bojoval so zverskými, divými ľuďmi. Keby nebolo vzkriesenia, vtedy by to bolo hlúpe; múdrejšie by bolo len jesť a piť.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

39. Nie každé telo je to isté telo; ale iné je ľudské, iné zas zvieracie, iné vtáčie a iné rybie. 40. A sú telá nebeské a telá zem­ ské; ale iná je sláva nebeských a iná zemských. 41. Inakšia je jasnosť slnka, inak­ šia jasnosť mesiaca a inakšia jasnosť hviezd. Hviezda od hviezdy líši sa jasnosťou. 42. Tak (bude) i vzkriesenie mŕt­ vych. Zasieva sa v porušení, vstane v neporušiteľnosti; 43. zasieva1) sa v necti, vstane v sláve; zasieva sa v bezmoci, vstane v silnosti; 44. zasieva sa telo smyselné12), vstane telo duchovné. Keď je telo smyselné, je i duchovné, jako je písané: 45. Prvý človek Adam stal sa dušou živou3), posledný Adam (Kri­ stus) duchom oživujúcim. (1. Mojž. 2,7.) 46. Avšak nie je prvé, čo je du­ chovné, ale čo je smyselné; potom čo je duchovné. 47. Prvý človek zo zeme zemský; druhý človek s nebies nebeský. 48. Aký zemčan, takí aj zemčania, a jaký nebešťan, takí aj nebešťania. 49. Teda jako sme nosievali obraz zemčanov, nosievajme i obraz nebe­ šťanov.4) 50. A toto hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu dosiahnuť krá-

53

ľovstva Božieho; ani porušenie ne­ dosiahne neporušiteľnosti.1) 51. Hľa, tajomstvo vám poviem: Všetci síce vstaneme z mŕtvych, ale nie všetci sa premeníme.2) 52. Náhle, v okamžení, na po­ sledné zatrúbenie3), zavznie totižto trúba, a mŕtvi vstanú neporušení4), a my sa premeníme.56) 53. Musí totižto toto porušiteľné (telo) obliecť si neporušiteľnosť, a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. 54. A keď toto smrteľné oblečie si nesmrteľnosť, vtedy sa naplní slovo, ktoré je písané: Pohltnutá je smrť vo víťazstve. (Os. 13, 14; Žid. 2, 14.) 55. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoje žihadlo? 56. Žihadlo však smrti je hriech ®), ale sila hriechu zákon.7) 57. No vďaky Bohu, ktorý nám dal víťazstvo8) skrze Pána nášho Ježiša Krista. 58. A tak, bratia moji Premilení, buďte stáli a neohrožení; rozhojnení vždycky v diele Pánovom, v pove­ domí, že vaša práca nie je daromná v Pánovi. HLAVA 16. Napomenutie k peclivosti o chudobných; odporúčanie Timoteja; pozdravy.

1. So sbierkami, ktoré sú pre svä­ tých, robte i vy tak, ako som na­ riadil cirkvám galatským. 1) Zasieva, t. j. ukladá do zeme telo, asi jako 2. Prvý deň v týždni9) každý z vás semeno. V necti, t. j. ohyzdné, strašlivé, odporné. V bezmoci, nepohybné. nech odloží a schová u seba, čo sa

2) Smyselné telo je telo s náklonnosťami udržať seba a svoj rod, a takéto telo máme teraz, lebo ) V tomto terajšom telesnom tele nepôjdeme sme smrteľní. Po súdnom dni telo bude nesmrteľné do 1neba, ono sa musí premeniť na duchovné. bez pudu udržať seba a svoj rod, a tak telo du­ 2) Všetci, ktorí umreme, nebudeme oslávení. chovné, podobné duchom. Grécky: Všetci síce usneme, ale všetci sa nepre­ 3) Bytnosť, ktorá skrze Ducha svätého žije a meníme. život dáva. 3) Zavznie trúba, t. j. všetkým čuteľný povel. 4) Nesmrteľní. 4) Vo sv. krste skladáme obraz zemského Adama 5) Dobrí budú oslávení. s Kristom ukrižovaným, ničiac telo hriechu; ale 6) Hriech dedičný. aby sme až do konca nosili podobnosť nebeského 7) Bez zákona niet hriechu. a zostali dľa tela i duše údmi Krista a chrámami 8) Víťazstvo nad smrťou. Ducha svätého, to závisí od nášho spoluúčinko­ 9) Teda v nedeľu. vania.

54

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

mu lúbi, aby sa nerobily sbierky až potom, keď prijdem. 3. A keď budem prítomný, pošlem tých, ktorých budete odporúčať v li­ stoch, aby zaniesli váš dar do Je­ ruzalema. 4. Jestli však bude hodno *>, aby som i ja išiel, pôjdu so mnou. 5. Prijdem však k vám, keď po­ chodím Macedónsko; lebo Macedón­ sko mienim pochodiť. 6. Ale u vás azda zostanem, alebo i prezimujem, aby ste ma vy odpre­ vadili, kamkoľvek pôjdem. 7. Nechcem totižto vás teraz mimoidúcky navštíviť; lebo ufám si po­ budnúť u vás za nejaký čas, jestli Pán dopustí. 8. Ostanem však v Efeze až do Turíc. 9. Lebo otvorily sa mi veliké a zrejmé dvere12), a protivníkov je mnoho.3> 10. A ked prijde (k vám) Timotej, hladte, aby bez strachu bol u vás, lebo pracuje na diele Pánovom, ako i ja. 11. Nech teda nikto ním nepo­ hŕda, ale vyprevaďte ho v pokoji, aby prišiel ku mne, lebo očakávam ho s bratmi. 12. O bratovi Apollovi však ozna­ mujem vám, že som ho veľmi prosil, aby šiel k vám s bratmi, ale na­ skrze nemal vôle teraz ísť, no prijde, kadenáhle stihne.

13. Bedlite, stojte pevní vo viere, zmužile sa držte, a buďte silní. 14. Všetky vaše veci nech sa ko­ najú v láske. 15. Prosím vás tiež, bratia, znáte dom Štefánasov a Fortunátov a Achajkov, že sú prvotiny z Achaj­ ska, a venovali sa službe svätých; 16. aby ste sa i vy podriadili ta­ kýmto, a každému pomocníkovi a robotníkovi. 17. Radujem sa z prítomnosti Štefánasovtj, Fortunátovej a Achajkovej, lebo to, že ste mi chýbali, oni na­ hradili ; 18. občerstvili totiž i môjho ducha, i vášho. Uznajte ich teda za takých. 19. Pozdravujú vás cirkve z Ázie. Pozdravujú vás v Pánovi mnoho ráz so svojím domácim shromaždením Akvila a Priscilla, u ktorých som i na hospode. 20. Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa vospolok bozkom svä­ tým. 21. Pozdravenie mojou, Pavlovou rukou.1) 22. Jestliže kto nemiluje Pána nášho Ježiša Krista, nech je pre­ kliaty: maranatha.2) 23. Milosť Pána nášho Ježiša Kri­ sta s vami! 24. Moja láska s vami so všetkými v Kristu Ježišovi. Amen.

1) Tento list Pavel nepísal vlastnoručne, ale ho 1) Jestli bude značná Sbierka. napovedal pisárovi, a konečne vlastnoručne ho 2) Je tu dobrá príležitosť hlásať evanjelium. podpísal, aby ho Korinťania uznali za list Pavlov. 3) Ale je tu i mnoho protivníkov, a tak mi 2) Maranatha, slovo aramajské a znamená: Pán blízko, i: Pán ide. treba tu ostať.

55

DRUHÝ LIST SV. PAVLA APOŠTOLA KORINŤANOM. Keď list, ktorý sv. Pavel prvý raz písal Korinťanom, došiel do Korintu, tamejší kresťania dali sa do plácu, činili pokánie a oduševnili sa za sv. Pavla. No nie všetci; protivníci Pavlovi, ktorí sa natískali za apoštolov a neboli nimi, ktorí teda boli lžiapoštolovia, i ďalej búrili Korinťanov proti sv. Pavlovi a menovite vyhadzovali mu na oči, že je vrtkavý, nestály, že nedrží slovo, že nezná rozdielu medzi „áno“ a „nie“. Á pritom odvolávali sa na to, že im viac ráz sľúbil, že prijde k nim, a neprišiel. Ďalej, keďže Pavel v prvom liste z veľkej poníženosti povedal, že je nie hoden, aby bol apoštolom, použili to títo jeho nepriatelia a unižovali a podceňo­ vali ho. Keď sa o. tom sv. Pavel dozvedel, napísal Korinťanom tento druhý list, v kto­ rom najsamprv spomína svoje utrpenia, aby v Korinťanoch vzbudil sústrasť, potom sa ohradzuje proti obžalobe, že je vrtkavý, a udáva príčinu, pre ktorú nechcel ísť do Korintu a ktorá záležala v tom, že nechcel Korinťanov karhať, ako zaslúžili. Potom vyzdvihuje vznešenosť úradu apoštolského, chváli Korinťanov za ich po­ kánie a zaujatosť za neho; konečne pre česť a slávu Božiu a pre spasenie veria­ cich, aby nadobudol svojim náukám potrebnej vážnosti, dokazuje, že je takým apoštolom, ako ostatní apoštolovia, ba že ich svojím účinkovaním a milosťami, ktorých mu Boh poprial, i prevyšuje. Tak sa zdá, že Pavel písal tento list toho istého roku, jako prvý, a to v meste Filipy. Písaný je v reči gréckej.

HLAVA 1. Pozdravenie. Apoštol spomína, z akého veľkého trápenia ho Pán v Ázii vysvobodil, aby tiež druhých potešoval. Osved­ čuje svoju úprimnosť a vyhovára sa, že neprišiel k nim.

Kristove v nás, tak hojná je skrze Krista i naša potecha. 6. Lebo či sa sužujeme, pre vaše povzbudenie a spasenie *), či sme po­ tešovaní, pre vaše potešenie, čiže sme povzbudzovaní, pre vaše po­ vzbudenie a spasenie, ktoré pôsobí znášanie tých istých utrpení, ktoré i my trpíme, 7. aby naša nádej pevná bola ohľadom vás, v povedomí, že jako ste účastní utrpenia, tak budete i po­ techy. 8. Lebo nechceme aby ste neve­ deli, bratia, o našom súžení, ktoré sme mali v Ázii, že sme boli nad mieru obťažení nad možnosť2), tak že sa nám zunovalo i žiť. 9. Ba sami v sebe samých mali sme výrok sm rti3), aby sme nedú­

1. Pavel, z vôle Božej apoštol Je­ žiša Krista, a brat Timotej *) cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, so vše­ tkými svätými12), ktorí sú v celom Achajsku. 2. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a Pána Ježiša Krista! 3. Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, Otec milosrďenství a Boh všetkej potechy, 4. ktorý nás potešuje vo všetkom našom súžení, aby sme i sami mohli tešiť tých, ktorí sú vo všelikom uti­ skovaní, povzbudením, ktorým i my bývanie povzbudzovaní od Boha, 1) Apoštol trpí súženie, aby slúžil kresťanom 5. lebo, jako hojné sú utrpenia za príklad, aby sa kresťania povzbudili trpieť za Krista a tak boli spasení. 2) V Efeze jakýsi Demeter, zlatník, ktorý ho­ 1) Timotej = Ctiboh, syn židovky Euniky, vy­ tovil modlárske sošky, pobúril ľudí proti Pavlovi, datej za jakéhosi pohana, bol pomocníkom Pavlo­ že vraj potupuje ich bohyňu Dianu. Sk. ap. 19, vým. 23—40. 3) T. j. i my sami sme videli, že nie je možno 2) Pod svätými majú sa rozumieť všetci kre­ zachrániť svoj život. sťania, nakoľko sú pri krste posvätení.

56

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

fali sami v sebe, ale v Bohu, ktorý kriesi mŕtvych, 10. ktorý nás z toľkých nebezpečenství vytrhol a vytrhuje, v kto­ rého dúfame, že i ešte vytrhne, 11. keď i vy pomôžete modlitbou za nás, aby za to, čo sa nám pre mnohé osoby darovalo, mnohí ďa­ kovali za nás. 12. Lebo to je naša sláva, sve­ dectvo nášho svedomia, že sme v prostote a úprimnosti srdca pred Bohom a nie v telesnej múdrosti1), ale v milosti Božej žili v tomto svete, najmä však u vás. 13. Lebo nepíšeme vám nič iného, než čo ste čítali a poznali.1 2) A ufám, že až do konca poznáte, 14. jako ste nás zčiastky aj po­ znali, že sme vám na slávu, jako i vy nám, v deň Pána nášho Ježiša Krista.3) 15. A v tejto dôvere chcel som prv prísť k vám, aby ste mali druhú milosť, 16. a od vás prejsť do Mace­ dónska, a zase z Macedónska prísť k vám, a od vás dať sa sprevádzať do Judska. 17. Keď som toto chcel, či som bol ľahkomyseľný? Alebo čo za­ mýšľam, zamýšľam podľa tela, jako by u mňa „áno“ bolo i „nie“ ? 4) 18. Verný je Boh, že naša reč, ktorá bola k vám, nebola razom „áno“ a „nie“.5) 19. Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý sa medzi vami skrze nás ohla­ soval, skrze mňa a Silvána a Timo1) V telesnej múdrosti, t. j. po prospechársky. 2) Taký som, akým som sa vám ukázal vo svo­ jom prvom liste a jakého ste ma poznali, a ufám, že takým i zostanem áž do konca. 3) Vzájomne si budeme slúžiť na česť a slávu, najmä^na súdny deň. 4) Ci sa klátim v neistote medzi „ánoa a „nie“? Ci som vrtkavý, aby som robil hned tak a hneď naopak? 5) Mai som úmysel prísť k vám, a že som ne­ prišiel, z toho nenasleduje, jako by som bol vrt­ kavý, nerozhodný, a tým menej, že i moje učenie kláti sa v neistote, že raz učím tak, druhý raz zase inak.

teja, nebol „áno“ a „nie“, ale v ňom bolo „áno“.1) 20. Lebo koľkokoľvek je zasľúbení Božích, v ňom zostaly „áno“, preto i skrze neho Amen Bohu na našu slávu.2) 21. Ten však, ktorý nás potvr­ dzuje s vami v Kristu a nás po­ mazal3), je Boh, 22. ktorý nás i poznačil a dal na závdavok Ducha do našich sŕdc.4) 23. Nuž ja volám Boha za svedka na svoju dušu, že preto, poneváč som vás šetril, neprišiel som viac do Korintu, lebo nepanujeme nad vašou vierou, ale pomáhame vám k radosti, preto, že stojíte vo viere.5) HLAVA 2. Ďalej objasňuje príčinu svojho nepríchodu k nim a napomína ich, aby tamejšieho smilníka zase prijali na milosť; rozpráva o prospechu sv. evanjelia v Macedónsku.

1. Teda sám od seba odhodlal som sa k tomu, že nepôjdem k vám zase v zármutku.6) 2. Lebo keď ja vás zarmútim, kto je, čo mňa obveselí, jestli len nie ten, ktorého som ja zarmútil? 3. A práve toto som vám písal, aby, keď prídem, nemal som zá­ rmutku nad zármutok z tých, z kto­ rých by som sa mal radovať; dúfam vo všetkých vás, že moja radosť je všetkých vás.7) 1) Kristus učil večné pravdy, a preto jeho učenie bolo rozhodné. On si nikdy neprotimluvil, nikdy sa neklátil v neistote. 2) Zasľúbenia zostaly v ňom: áno a amen, t. j. potvrdily a splnily sa v Pánu Ježišovi. 3) Pomazal za apoštola. 4) Duch sv. je závdavkom, zálohom, zárukou večného spasenia. 5) Pavel tu udáva ozajstnú príčinu, pre ktorú neprišiel do Korinta, a táto príčina bola: Korin­ ťania boli takí hriešni, že by ich Pavel bol musel kárať a trestať; keďže to nechcel urobiť, teda rad­ šej ani nešiel k nim. Učiteľ je nie pánom nad vierou, ale len pomocníkom veriacich, aby obsiahli radosť. 6) Medzi takými okolnosťami, medzi jakými by som vás musel kárať, a tak zarmútiť. 7) Že jako sa teším z pobožného života, i vy sa z neho tešíte.

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

57

4. Lebo z mnohého súženia a ňou na život. A kto je k tomu tak úzkosti srdca písal som vám s mno­ spôsobný?1) 17. Lebo nie sme jako mnohí, hými slzami, nie aby ste sa zarmú­ ktorí padelajú2 ) slovo Božie, ale tili, ale aby ste vedeli, jakú prez úprimnosti, jako z Boha pred Bo­ velikú lásku mám k vám. 5. Jestliže však kto zarmucoval, hom mluvíme v Kristovi. nie tak mňa zarmútil, ako zčiastky, aby som neobťažoval, vás všetkých. *) HLAVA 3. 6. Dosť má taký 12) na tom káraní, ktorého sa mu dostáva od mnohých3), Apoštol nepotrebuje odporúčania ľudského, lebo ho odporúčajú výsledky jeho účinko­ 7. tak, aby ste mu naopak radšej vania. O prednosti nového cirkevného pri­ odpustili a ho potešili, aby sa azda sluhovania nad prisluhovaním starého zá­ kona. nepohrúžil do prílišného zármutku ten, ktorý je taký.45) 1. Začíname opäť odporúčať sa­ 8. Preto prosím vás, aby ste mu mých seba? Alebo či azda potrebu­ lásku preukazovali. 9. Lebo i preto som písal, aby jeme (jako niektorí) odporúčajúcich som sa zo zkúsenosti dozvedel o vás, listov k vám alebo od v á s? 3) 2. Náš list ste v y 4), napísaný či ste vo všetkom poslušní. v našich srdciach, ktorý znajú a čí­ 10. Ale komu ste vy niečo odpu­ stili, (tomu) i ja, lebo čo som od­ tajú všetci ľudia; pustil, (odpustil som) pre vás v osobe 3. zjavné je, že ste list Kristov, zhotovený od nás a napísaný, nie Kristovej6), 11. aby sme neboli oklamaní od černidlom, ale Duchom Boha ži­ satana, lebo nie sú nám neznáme vého; nie na kamenných doskách, ale na telesných doskách srdca.6) úmysly jeho. 12. Ale keď som prišiel do Tro­ 4. A takúto dôveru máme skrze ady k vôli evanjeliu Kristovmu a Krista k Bohu; 5. nie, že by sme boli dostatoční dvere sa mi otvorily v Pánovi, niečo myslieť od seba, jako by zo 18, nemal som pokoja vo svojom duchu, preto, že som nenašiel Tita, seba, ale dostatočnosť naša je brata svojho, ale rozlúčil som sa z Boha6), 6. ktorý nás i uspôsobil za súcich s nimi a šiel som do Macedónska. služobníkov nového zákona, nie 14. No vďaka Bohu, ktorý nám podľa písmena7 ), ale podľa ducha; vždycky dáva víťazstvo v Kristu Ježišovi a skrze nás zjavuje vôňu 1) A kto je k tomu tak spôsobný, jako ja? svojho poznania na každom mieste6), 2) Padelať = falšovať. ktorí poburovali Korinťanov 15. lebo sme dobrou vôňou Kri­ proti3) Lžiapoštolovia, Pavlovi, nosili so sebou odporúčajúce listy, stovou Bohu medzi tými, ktorí za­ s týmito prišli do Korinta a i od Korinťanov pý­ tali si také listy. No Pavel a Timotej, ako praví hynú; apoštolovia, toho nepotrebujú. 16. niektorým totiž na smrť umrlčím 4) Naším odporúčajúcim listom ste vy sami, váš kresťanský život, a my vás nosíme v srdci, zápachom, kdežto iným životnou vô- lebo vás milujeme, a tento váš život znajú a vidia 1) Nie tak ma zarmútil, ako pohol k tomu, aby som nešiel k vám a vám nebol na ťarchu. 2) Smilník, ktorého bol vyobcoval z cirkvi. 3) Keď mu vyhýbajú. 4) Aby si nezúfal. 5) Ostrejšiu pokutu som na mieste Kristovom odpustil. Tieto slová sa casto uvádzajú za právo Cirkvi udeľovať odpustky. 6) Tu pod vôňou má sa rozumieť chýr, povesť, ktorá sa šíri po svete, jako vôňa.

všetci ľudia. 5) Vy ste listom zhotoveným od nás, lebo my sme vás obrátili na kresťanskú vieru pomocou Ducha svätého, a ten list nie je vyrytý do kameňa, jako zákon Mojžišov, ale do vašich sŕdc. 6) No toto naše apoštolské dielo je vlastne účinkom Ducha svätého, bez ktorého by nám to nikdy ani na um nebolo prišlo. 7) Nový zákon nie je len súhrnom prikázaní, jako bol starý zákon, ale nový zákon obsahuje v sebe i milosť Ducha svätého.

58

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

lebo písmena zabíja a Duch obživuje.1) 7. Ale keď vysluhovanie usmrcu­ júcich písmen 12), vyrytých do ka­ meňa, bolo tak oslávené, že synovia izraelskí nemohli pozerať Mojžišovi do tvári pre jasnosť jeho obličaja, ktorá bola pominuteľná, 8. jakože nebude prisluhovanie Ducha vo väčšej oslave? 9. Lebo keď vysluhovanie zatra­ tenia je slávne, omnoho viacej pri­ sluhovanie spravedlivosti je slávou. 10. Ba ani oslávené nebolo, čo sa skvelo v tom ohľade pre výtečnú slávu.3) 11. Lebo jestliže to, čo pominie, je slávné, tým viacej, čo zostane, je slávné.45) 12. Keď teda máme takú nádej, máme veľkú dôveru, 13. a nie jako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia izraelskí nehľadeli na tvári jeho na to, čo pominie6): 14. ale otupely im smysly. Lebo až do dnešného dňa neodkrytý zo­ stáva ten istý závoj pri čítaní sta­ rého zákona, poneváč skrze Krista pominie.6) 1) Písmena zabíja, t. j. zákon zabíja tých, ktorí ho prestupujú, a keďže bez milosti bolo nemožno zachovať starý zákon, a milosti nebolo v starom zákone, preto on zabíjal. Bez neho ľudia neboli by mali hriechu. Duch svätý oživotvoruje to, čo bolo umŕtvené skrze smrteľný hriech. 2) Vysluhovanie, t. j. dávanie zákona, ktorý mnohým ľuďom slúžil k zahynutiu, jako časnému, tak i večnému. 3) Ba vysluhovanie starého zákona, hoci bolo slávné, ani sa nemôže pomenovať slávnym, keď sa porovná so slávou nového zákona. 4) Keď starý zákon, ktorý bol dočasný, bol slávny, čím slávnejší je nový zákon, ktorý má trvať až do konca. 5) Grécky: a nie jako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, preto, aby synovia Izraelovi nepo­ zerali na koniec toho, čo pominie. Tvár Mojžišova, keď Židom doniesol s horyv Sinai desať Božích prikázaní, tak sa skvela, že Židia nemohli hľadieť na ňu, a preto si ju musel zakryť závojom. Tento závoj predzvestoval, že jako zašla jasnosť tvári Mojžišovej, keď si ju prikryl: takto je schovaná i jasná pravda starého zákona, a Židia nevidia, že celý zákon je v Kristu. 6) Až Židia uveria, vtedy jasne uvidia, že starý zákon dokonal sa v Kristovi.

15. Ba až do dnešného dňa, keď číta sa Mojžiš, závoj leží na ich srdci; 16. ale keď sa obrátia k Pánovi, sníme sa závoj. 17. Lebo Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je svoboda.1) 18. A my všetci, ktorí odkrytou tvárou pozeráme na slávu Pánovu (jako v zrkadle), premeníme sa na ten samý obraz od jasnosti v jasnosť, akoby od Ducha Pánovho.2) HLAVA 4. Pravda Božia zjavuje sa všetkým, ktorí nie sú zaslepení. Hoci apoštolovia sú sami v sebe krehké nádoby a znášať musia protivenstvo, neustávajú ani v práci, ani v trpelivosti. Časné súženie nadobúda veľkú a vecnú slávu.

1. Preto, keď už máme to prislu­ hovanie3) dľa toho, jako sme obsiahli milosrdenstvo, neustávame; 2. ale zriekame sa skrytej boja­ zlivosti, nechodíme v chytráctve, ani nepadeláme slova Božieho, ale zjavovaním pravdy porúčame seba sve­ domiu všetkých ľudí pred Bohom.4) 3. Jestliže je naše evanjelium i skryté, pred tými je skryté, ktorí zahynú, 4. ktorým boh tohoto sveta za­ slepil mysle neveriacim6), aby im nezasvietilo svetlo evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obraz Boží. 5. Lebo nie seba samých kážeme, ale Ježiša Krista, nášho Pána, seba však ako vašich sluhov pre Ježiša. 6. Poneváč Boh, ktorý povedal, aby sa zo tmy svetlo zaskvelo, ten zasvietil v našich srdciach, aby svie1) Kto má Ducha sv., ten miluje Boha, a preto robí to, čo sa Bohu ľúbi, len preto, že ho miluje, a tak svobodnovoľne. 2) Grécky: My všetci, ktorí odokrytou tvárou spatrujeme v zrkadle (v evanjeliume) slávu Kristovu... 3) Keď teda apoštolovia majú taký slávny úrad a pomoc Božiu, neustávajú v práci. 4) Skrytého oplanstva sa zriekajú, prosto ohla­ sujú slovo Božie a sverujú to na poslucháčov, aby rozsúdili. 5) Len pred tými je skryté slovo Božie, ktorých diabol zaslepil.

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

59

16. Preto neklesáme; ale hoci ten tilo poznanie slávy Božej v tvári náš človek, ktorý je zvonku, hynie, Krista Ježiša.1) 7. No tento poklad máme v hli­ predsa ten, ktorý je zvnútra, obno­ nených nádobách, aby vznešenosť vuje sa so dňa na deň.1) 17. Lebo toto naše terajšie oka­ bola z moci Božej, a nie z nás.12) 8. Vo všetkom trpíme súženie, mžité a ľahké súženie pôsobí v nás ale sa nesužujeme; sme úbohí, ale nesmiernu vážnosť velebnosti večnej slávy, nie zúbožení3); 18. ktorí nehľadíme na viditeľné, 9. trpíme prenasledovanie, ale nie sme opustení; sme povalení, ale ne­ ale na neviditeľné; lebo čo sa vidí, je časné, kdežto čo sa nevidí, je hynieme : 10. vždy nosíme usmrtenie Ježi­ večné.2) šovo na svojom tele, aby i život Ježišov zjavil sa na našich telách. HLAVA 5. 11. Lebo my, ktorí žijeme, vždy O budúcom živote, ktorý máme hladať, sa vydávame na smrť pre Ježiša, ako ho hľadajú apoštolovia, keď ohlasujú aby i život Ježišov zjavil sa na Krista, ktorý nás smieril s Bohom. našom smrteľnom tele. 1. Lebo vieme, že keď sa náš po­ 12. A tak smrť účinkuje v nás, zemský dom3) tohoto prebývania život však vo vás.4) 13. Poneváč však máme toho sa­ sváľa, máme stavänie od Boha, dom mého ducha viery, jako je napísané: nie rukou spravený, večný v nebe­ Veril som, preto som i mluvil, i my sách.4) veríme a preto i mluvíme5) (Žalm 2. I v tomto stoneme, lebo túžime obliecť si naň svoj príbytok, ktorý 115, 10), je z nebies5), 14. lebo vieme, že ten, ktorý 3. jestliže len nájdeme sa oble­ vzkriesil Ježiša, i nás vzkriesi s Je­ čení, a nie nahí.6) (Zjav. 16, 15.) žišom a postaví s vami. 15. Lebo to všetko deje sa pre 4. Lebo i ktorí sme v tomto vás, aby prehojná milosť skrze po­ stánku, stoneme obťažení, preto, že ďakovanie mnohých rozhojnila sa nechceme sa vyzliecť, ale priodieť, aby život schlipol, čo je smrteľné.7) k sláve Božej.6) 5. Ten však, kto nás k tomu pri­ 1) Sám Boh nás osvietil, aby sme my (Pavel a spôsobuje, je Boh, ktorý nám dal Timotej) osvecovali iných, že by v osobe Kristovej Ducha na závdavok.8) poznali slávu Božiu, že P. Ježiš sedí na pravici Božej. 6. Preto sme vždycky odvážliví

2) No ked také vznešené pravdy hlásame, pri­ tom zostávame len slabými ľuďmi, aby tým patrnejšia bola sláva Božia, ktorý víťazí s takýmito slabými nástrojmi. 3) Jednostajne sme v nebezpečenstve, že nás zabijú, tak ako zabili Pána Ježiša, ale jako sa on zázračne vysvobodil z nástrah, tak vysvobodzuje i nás. 4) Keďže sme ustavične v smrteľnom nebezpečí, smrť má vždy s nami do roboty: vy, keď vidíte túto našu horlivosť, to vás povzbudí k dokonalému životu. 5) Ako Dávid v nebezpečenstve života dôve­ roval v Bohu, preto, že mal silnú vieru v neho, a toto i verejne hlásal, že sa mu nič nestane: takto robíme i my, keďže veríme, že keby nás i zabili, ani tak nezahynieme, lebo budeme vzkrie­ sení aj s vami; preto kážeme bez obavy. 6) Za prehojné milosti, ktoré nám Boh dáva, kresťania budú ďakovať Bohu, a tak sa rozmnoží jeho sláva.

1) Ten náš človek, ktorý je zvonku, je časný život, ten, ktorý je zvnútra, je duchovný život. 2) Keď obsiahneme nie hmotné majetky: roz­ koše, slávu, ale nadprirodzené. 3) Pozemský dom je telo, v ktorom prebýva duša. „ 4) Co tu Pavel mieni, ťažko uhádnuť; pravde­ podobne má sa tu rozumieť večná sláva, ktorá pripadne telu v nebi. 6) Nechceme umrieť, ale chceme nebeskú slávu požívať v tele, ako by sme sa obliecť chceli do nej, keby sme sa pred smrťou stali nesmrteľnými a oslávenými. 6) A to sa nám i stane, jestli budeme mať dobré skutky. 7) Aby večný život, večná sláva schlipla, zhltla, čo je smrteľné. «) Duch sv.: jeho milosť je závdavkom na naše oslávenie.

60

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

v povedomí, že dokiaľ sme v tele, vzdialení sme od P ána1); 7. lebo vo viere chodíme, a nie vo videní. 8. Áno, odvážení sme a dobro­ voľne chceme radšej vysťahovať sa z tela a prebývať u Pána. 9. A preto vynasnažujeme sa, buď ako vzdialení, alebo jako prítomní, ľúbiť sa mu.*2) 10. Lebo nám všetkým treba sa zjaviť pred súdnou stolicou Kristo­ vou, aby si každý odniesol, čo patrí telu, jako činil, buďto dobré, alebo zlé. (Rim. 14, 10.) 11. Teda v poznaní bázne Pánovej presviedčame ľudí, a Bohu sme známi, a ufám, že sme známi i vášmu sve­ domiu.3) 12. Neodporúčame sa vám znovu, ale dávame vám príležitosť pochváliť sa nami, že by ste mali niečo proti tým, ktorí sa chvália tvárou, a nie srdcom.4) 13. Lebo či už mysľou preháňame, pre Boha, a či uskromňujeme, pre vás.5) 14. Láska totiž Kristova núti nás tak súdiť, že keď jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli.6) 15. A za všetkých umrel Kristus, aby aj tí, ktorí žijú, už nežili sebe, 1) Žijeme v nádeji, ktorú máme z viery, a nie vo videní Boha. 2) Ako vzdialení od videnia Boha, teda: živí v tele. Jako prítomní: mŕtvi, ktorí vidia Boha. 3) Presviedčame ľudí, aby sa obrátili na kre­ sťanskú vieru a aby dľa nej žili, a toto robíme s čistým úmyslom, lebo vieme, že sa musíme báť Božieho súdu. Bohu sme známi = náš dobrý úmysel je známy Bohu, ale i vám, keby ste to len chceli uznať. 4) Toto nespomínam preto, aby som si vydobyl vážnosti pred vami, ale aby ste sa vedeli zastať, keď vám mňa tupia moji nepriatelia, ktorí sa chvália len ústami, kdežto nie sú chvályhodní. 5) Keď sa chválim takmer bez rozumu, robím to na česť a slávu Božiu, nakoľko vážnosť apošto­ lova zadovažuje vážnosti jeho kázňam, ale keď sa ponižujem, vtedy vy mi porozumiete, čo chcem, aby ste ma totiž nasledovali v poníženosti. 6) Láska ku Kristu núti nás, aby sme všetko robili na česť a slávu Božiu, lebo keď Kristus umrel namiesto nás všetkých, vlastne i my sme umreli a môžeme si osvojiť ovocie jeho smrti.

ale tomu, ktorý za nich umrel a vstal z mrtvých.1) 16. A tak my od terajška nikoho ne­ známe dľa tela, a hoci sme poznali Krista dľa tela, ale teraz už neznáme.2) 17. Keď je kto v Kristu, je nové stvorenie. Starožitnosti pominuly: hľa, všetko je nové.3) (Izai. 43, 19; Zjav. 21, 5.)

18. No všetko je z Boha, ktorý smieril nás so sebou skrze Krista a dal nám vysluhovať smierenie4); 19. lebo totižto Boh smieril svet so sebou v Kristu, keď im nezarátal ich poklesky5) a složil na nás to slovo smierenia. 20. Preto my namiesto Krista ko­ náme posolstvo, jako by Boh napo­ mínal skrze nás; namiesto Krista prosíme: Smierte sa s Bohom. 21. Toho, ktorý nič o hriechu ne­ vedel, učinil hriechom za nás, aby sme my učinení boli spravedlivosťou Božou v ňom.6) HLAVA 6. Napomína kňazov verne plniť povinnosti, a ľud, aby bral účasť na službe apoštolov a vyhýbal modlárstvu.

1. Taktiež napomíname spolupra covníkov, aby ste neprijímali milosti Božej nadarmo7); í) Všetci máme žiť na česť a slávu Kristovi, a nie svojim náruživostiam. 2) My odteraz o nikom nesúdime dľa ohľadov svetských; kráľ a žobrák, boháč a bedár, pán a sluha sú nám jedno; my hľadíme len na ich kre­ sťanský život. Pred naším obrátením sme to brali do ohľadu, kým sme Kristä držali za človeka, ale teraz poznávam o ňom, že je Syn Boží. 3) Kresťan, keď žije v Kristu, žije nový, nad­ prirodzený život, a tak je novým stvorením Bo­ žím a je účastný Božej prirodzenosti. 4) Toto nové stvorenie je darom Božím; Boh si nás smieril skrze Krista. Doopravdy: Kristus smieril Boha s nami, ale Pavel hovorí, že i nás smieril s Bohom. Človek sa hneval na Boha, že ho vyhnal z raja, a toto napravil Kristus, keď nám otvoril nebo. Apoštolovia vysluhujú smierenie vo sv. krste a v pokání. 5 ) Boh nezatratil ľudí pre ich hriechy, ale dal im krst a pokánie, aby sa smierili s ním. 6) Kristus, ktorý nemal nijakého hriechu, vzal na seba naše hriechy a jako hriešnik umrel na kríži, aby sme my boli zbavení hriechov, a tak pred Bohom spravedliví. 7) Napomína Korinťanov, aby spolu pracovali s milosťami, ktoré im Boh dáva.

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

2. lebo hovorí: V čas milostivý1) vyslyšal som ťa a v deň spásonosný spomohol som ti. Hla, teraz je čas milostivý, hla, teraz je deň spasenia. (Iz. 49, 8.) 3. Nedávajme nikomu nijakého pohoršenia, aby sa naša služba netupila12) (1. Kor. 10, 32); 4. ale preukazujme sa vo všetkom ako služobníci Boží, v mnohej trpelivosti, v súženiach, v potrebách, v úzkostiach (l. Kor. 4, 1), 5. v nešťastí, v žalároch, v roz­ brojoch, v prácach, v bedleniach, v pôstoch, 6. v čistote, vo vedomosti, v shovievavosti, v dobrotivosti, v Duchu svätom3), v láske nepretvárenej, 7. v slove pravdivom, v sile Božej, so zbrojou spravedlivosti na pravo i na ľavo45), 8. v oslave i potupe, pri zlopovestnosti i dobrej povesti, jako sud­ covia, a predsa pravdomluvní, jako neznámi, a predsa známi6), 9. jako umierajúci, a hla, žijeme, jako skáraní, ale nie usmrtení, 10. jako smutní a vždycky sa ra­ dujúci, jako chudobní a mnohých obohacujúci, jako nič nemajúci, a predsa všetkým oplývajúci. 11. Ústa naše otvorily sa k vám, ó, Korinťania, naše srdce sa rozší­ rilo.6) 1) V čas milostivý, t. j. v čase, v ktorom ja budem dobrej vôle, milostivý, vyslyším ťa. Tak sľúbil Boh Židom skrze Izaiáša. A tento prisľúbený čas už je tu. 2) Kto inému dáva pohoršenie, toho kázeň býva zanedbávaná a on sám je prekážkou, že jeho účin­ kovanie ostáva bez ovocia. Jestliže len jeden nie je verný evanjeliu, škodí všetkým. 3) V daroch Ducha sv., a najmä v láske. 4) Pravdivé slovo je kázanie evanjelia, sila Božia je konanie zázrakov. Zbroj spravedlivosti je hotovosť napádať bludy a ich premáhať, ako i brániť pravdu proti nim. Rimský vojak totižto mal v pravej ruke meč alebo dýku, ktorými na­ pádal nepriateľa, v ľavej mal štít, ktorým bránil svoje telo proti ranám. 5) Pavla jedni oslavovali, druhí tupili; jedni pomlúvali, druhí ho chválili, jedni ho vyhlasovali za svodcu, za neznámeho atď.; ale on na to nedbá, len plní svoju povinnosť. Takí majú byť i všetci kresťania. 6) Vrelé, nežné slová, prejavujúce lásku Pav­ lovu ku Korinťanom.

61

12. Nie ste stiesnení v nás, ale tesno je vo vašich vlastných srd­ ciach.1) 13. Aby sme teda mali tú istú odplatu, jako dietkam povedám: Rozšírte sa i vy.2) 14. Neťahajte jarma s neveriacimi; lebo jaké účastenstvo má sprave­ dlivosť s neprávosťou? alebo jaké spoločenstvo má svetlo s temno­ sťou ? 3) 15. A jako súhlasí Kristus s Beli­ álom ?4) alebo jaký podiel má ve­ riaci s neveriacim? 16. A jako sa znesie chrám Boží s modlami? A vy ste chrámom Boha živého, jako povedá Boh: Prebývať budem v nich a chodiť medzi nimi, a budem im Bohom a oni budú mo­ jím ľudom. (1. Kor. 3, 16—17; 6, 19. 3. Mojž. 26, 12.)

17. Preto vyjdite zpomedzi nich a oddeľte sa, povedá Pán, a neči­ stého sa nedotýkajte (Izai. 52, 11), 18. a ja prijmem vás, a budem vám za otca a vy mi budete za sy­ nov a dcéry, povedá Pán všemohúci. (Jer. 31, 9.)

HLAVA 7. Osvedčuje svoju lásku k nim; teší sa z toho, čo mu Titus oznámil o nich; vy­ hovára ostrosť predošlého listu.

1. Keďže teda máme tieto zasľú­ benia, premilení, očisťujme sa od všetkej telesnej i duševnej poškvrny a zdokonaľme posvätenie v bázni Božej.6) 2. Pochopte nás; nikomu sme ne­ ukrivdili, nikoho nepokazili, nikoho nesviedli. 0 Vy nemáte tesné, malé miesto v mojom srdci, ale pre mňa vy nemáte miesta vo vašich srdciach. 2) Za moju lásku plaťte láskou, i vy mňa mi­ lujte. 3) Pavel povzbudzoval Korinťanov, aby ho mi­ lovali, ale i to nie pre seba, ale aby plnili svoje povinnosti, a najmä aby sa s pohanmi úzko ne­ spojovali, a to predovšetkým nie v manželstve. 4) Belial (zlosť) je tu prímenom diablovým. 5) Keďže my sme ľudom Božím, lebo Boh pre­ býva v nás, buďme čistí.

62

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

3. Nepovedám to, aby som vás túžbu, ba horlivosť, ba pomstu; vo odsúdil, ved popredku sme vám všetkom ste sa preukázali, že nie riekli, že ste v našich srdciach, aby ste poškvrnení tým skutkom.1) sme spolu mreli i spolu žili.1) 12. Teda, keď som vám písal, nie 4. Mám veľkú dôveru k vám, pre toho, ktorý tú krivdu spáchal, veľkú chválu pre v ás12); naplnený ani pre toho, ktorému sa stala, ale som potešením, oplývam radosťou aby sa vyjavila naša starosť, ktorú pri všetkom našom súžení. máme o vás2) 5. Lebo i keď sme prišli do Mace­ 13. pred Bohom. Preto sme sa dónska, nijakého odpočinku nemalo potešili. A v našom potešení tým naše telo, ale trpeli sme všeliká sú­ hojnejšie sme sa radovali nad Tito­ ženie, zvonku boje, vnútri strachy.3) vou radosťou, že jeho duch okrial 6. Ale Boh, ktorý potešuje poní­ u vás u všetkých.8) žených, potešil nás príchodom Tita; 14. A nehanbím sa, že som sa 7. a nielen jeho príchodom, ale pred ním vami trochu pochválil; ale i potešením, ktorým sa u vás po­ jako sme vám mluvili všetko v pravde, tešil, keď vyprával nám o vašej tak i naše chválenie pred Titom do­ túžbe, o vašom náreku, o vašom kázalo sa pravdou.4) 15. A jeho srdce je ešte viac u vás, horlení za mňa, tak že som sa ešte keď sa rozpomína na poslušnosť vašu viac radoval. 8. Lebo hoci som vás v liste za­ všetkých, ako ste ho s bojazlivosťou rmútil, nie mi je ľúto, a keby mi a strachom prijali. 16. Radujem sa, že sa vo všetkom i bolo bývalo ľúto, však keď vidím, že ten list (čo hneď na hodinu) vás môžem spoliehať na vás. zarmútil4), 9. teraz sa radujem, nie že ste HLAVA 8. sa zarmútili, ale že ste sa zarmútili Chváli štedrosť Macedoncanov; napomína, na pokánie. Zarmútili ste sa totižto aby ich nasledovali; odporúča im do lásky podľa Boha, tak že ste z nás nemali svojich poslov. nijakej škody. 10. Lebo zármutok, ktorý je dľa 1. Tiež oznamujeme vám, bratia, Boha, pôsobí stále pokánie ku spa­ milosť Božiu, ktorá bola daná cir­ seniu, kdežto svetský zármutok spô­ kvám macedonským, 2. že v mnohých zkúškach súže­ sobuje smrť.5*) nia mali hojnosť potešenia a že ich 11. Lebo, hľa, to samé vaše za­ preveliká chudoba rozhojnila sa v bo­ rmútení e dľa Boha koľkú starostli­ hatstvo ich štedrosti5); vosť spôsobuje vo vás; ba i obraňovanie, ba nevrlosť, ba bázeň, ba 1) Pavel poukazuje na to, jaké následky mal 1) Nepovedám to preto, jako by som vás chcel tým zahanbiť a zavrhnúť, áno, tak vás milujem, že s vami chcem žiť i mrieť. 2) Chválim sa vami, že ste ma poslúchli. 3 ) Strach o vás a o iné cirkve 4) Pavlovi bolo ľúto, že napísal prvý list tak prísne, lebo sa bál, kto ho vie, jaké bude mať ná­ sledky. Grécky: Lebo keď som vás v liste i zarmú­ til, nie mi je lúto, ale keby i Túto, a keby som i ľutoval, vidím, že onen list, keď i na hodinu, vás zarmútil. 5 ) Zármutok z nadprirodzených ohľadov nosí v sebe zárodok lásky k Bohu, a tak slúži k spa­ seniu. Svetský zármutok oslabuje telesné sily a zapríčiňuje smrť, a keďže je len pre ztratu zem­ ských vecí, teda i duševnú smrť, nakoľko je to hriech.

jeho prvý list u Korinťanov, a to: starostlivosť a nápravu života, strach pred trestom, túžbu po smierení sa s Pavlom, horlivosť v kresťanskom živote, pomstu, ktorou trestali smilníka a tak do­ kázali, že neschvaľovali jeho skutok, neboli ním nakazení. 2) Pavel nevyobcoval z cirkvi verejného smil­ níka ani pre neho samého, ani k vôli jeho otčimovi, ktorému on učinil krivdu, keď mu odviedol ženu, ale k vôli Korinťanom, aby ich zlý príklad nenakazil. 3) Pavel sa teší aj pre Tita, ktorý bol v Ko­ rinte a ktorý ztade odišiel všetok uspokojený. 4) Pavel pochválil Korinťanov pred Titom, a teraz Tit sa presvedčil, že Korinťania si zaslúžili túto chválu a že Pavel mal pravdu, keď ich chválil. 5) Aby Pavel povzbudil bohatých Korinťanov k štedrosti, vychvaľuje štedrosť chudobných Mace-

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

63

13. Lebo nie aby bolo uľavené 3. lebo vydávam svedectvo o nich, že podlá možnosti, ba nad možnosť iným a vám úzko, ale aby bola rov­ nosť.1) boli ochotní, 4. a mnohým primlúvaním prosili 14. V terajšom čase vaša hojnosť nás o milosť a účasť na sbierke, nech napomôže ich chudobu, aby ktorá sa pre svätých robí.1) aj ich hojnosť nahradila vašu chu­ 5. A nie jako sme úfali, ale naj­ dobu*2), aby bola rovnosť, ako je prv dali seba samých Pánovi, potom písané (2. Mojž. 16, 18): nám skrze vôľu Božiu2), 15. „Kto mnoho nasbieral, nemal 6. tak že sme prosili Tita, aby, nazbyt, a kto málo, nemal ne­ jako počal, tak i dokonal medzi vami dostatku.“ s) túto milosť.3) 16. Ale chvála Bohu, že udelil 7. A jako vynikáte vo všetkom: srdcu Titovmu túto starostlivosť vo viere i v reči, i vo vedomosti a o vás.4) všetkej horlivosti, okrem toho i vo 17. Dostal síce vyzvanie, ale keďže svojej láske k nám, tak aby ste vy­ bol veľmi starostlivý, samovoľne nikali aj v tejto milosti. odišiel k vám. 8. Nepovedám to jako rozkaz, ale 18. Poslali sme s ním i brata, aby som pri horlivosti druhých zkúsil ktorý má pochvalu pre evanjelium i opravdivosť vašej lásky.4) po všetkých cirkvách. 9. Lebo znáte milosť Pána nášho 19. A nielen to, ale i vyvolený Ježiša Krista, že pre vás stal sa chu­ bol od cirkvi za sprievodcu nášho dobným, hoci bol bohatý, aby ste putovania k milosti, ktorú my pri­ vy zbohatli z jeho chudoby.5) sluhujeme na slávu Pánovu a dľa 10. A ohľadom toho vám radu našej odhodlanej vôle, dávam, lebo je to užitočné vám, 20. a vyhýbame tomu, aby nám ktorí ste od predošlého roku začali nikto nevytýkal pre tú hojnosť, ktorá nielen konať, ale i chcieť6); sa skrze nás udeľuje5); 11. preto teraz to i skutkom vy­ 21. lebo staráme sa o dobré nie­ konajte, aby, jako duch je ochotný len pred Bohom, ale i pred ľuďmi.6) chcieť, tak bol i vykonať, z toho, čo (Rim. 12, 17.) máte.7) 22. A poslali sme s nimi i nášho 12. Lebo keď je vôľa ochotná, brata, ktorého sme často v mnohých prijíma sa dľa toho, čo má, nie podľa veciach vyzkúsili, že je starostlivý, toho, čo nemá.8) a teraz omnoho starostlivejší pre veľkú dôveru k vám.

dončanov, ktorí pre kresťanov jeruzalemských nad očakávanie a nad svoju možnosť obetovali. t) Oni prosili Pavla, aby sa smeli zúčastniť na sbierke. 2) Nad očakávanie boli by dali nielen svoje ma­ jetky, ale i seba. Almužna dáva sa vlastne Bohu, lebo pre Boha ju dávame bližnému. 3) Táto horlivosť Macedončanov pohla Pavla, že Titovi rozkázal, aby i v Korinte pokračovali v sbierke. 4) Skutkom dokážte svoju lásku k Bohu a k bliž­ nému, jako Macedónčania. 5) Kristus bol taký chudobný na majetky svet­ ské, že nemal si kde hlavu skloniť, aby nám za­ opatril bohatstvá duchovné. 6) Toto vám nerozkazujem, ale len radím; veď vy ste už pred rokom mali k tomu chuť a ste to i začali, teda ešte pred Macedónčanmi. 7) Z toho, čo máte = dľa možnosti. 8) Pri dobrom skutku Boh hľadí hlavne na dobrú vôľu, a nie na dar; chudobná vdova, ktorá

pustila do pokladnice v chráme jeruzalemskom dva haliere, viac dala, než všetci farizeji, hoci hádzali dukáty. 1) Almužna sa nedáva, aby tí zbohatli, ktorí ju dostávajú, a tí, ktorí ju dávajú, upadli do núdze, ale aby sa vyrovnala nerovnosť v majetkoch. 2) Vy bohatší môžete schudobnieť, a oni chu­ dobní ^zbohatnúť, no potom vás oni napomôžu. 3) Židovské deti, keď sbieraly na púšti mannu, jedny nasbieraly viac, druhé menej, ale keď sa manna merala, všetkým sa dostalo jednako. Tak by to malo byť s majetkom i medzi kresťanmi. 4) Odporúča Tita. 5) Pavel poveril svojich pomocníkov sbierkami, aby ho nik nemohol upodozrievať, že si z nich niečo podrží pre seba, alebo azda i aby mu nevy­ týkali, že nespravedlive rozdelil almužnu, alebo že k vôli almužne káže evanjelium. 6) O dobré meno.

64

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

23. Už či to pre Tita, ktorý je mojím to vary som a u vás pomoc­ níkom, či pre našich bratov, ktorí sú poslovia cirkví, oslava Kristova. 24. Preukážte im teda dôkaz svo­ jej lásky a nášho chválenia sa vami pred cirkvami. HLAVA 9. S akým úmyslom treba dávať almužnu a jaká za to odplata.

aby ste stačili na každý dobrý sku­ tok, 9. ako je napísané: Rozsýpal a dával chudobným; jeho spravedli­ vosť zostáva na veky vekov.1) (Žalm. 111, 9.) 10. A ten, ktorý dáva semeno rozsievačovi, dá i chlieb na jedenie, i rozmnoží vaše semeno, i zveľadí vzrast ovocia vašej spravedlivosti, 11. aby ste vo všetkom obohatení mali hojnosť ku každej dobrosrdeč­ nosti, ktorá skrze nás pôsobí vďakyvzdávanie Bohu.* 2) 12. Lebo vysluhovanie tejto úsluž­ nosti nielen že nahradzuje to, čo chýba svätým, ale i rozhojňuje sa skrze mnohé vďakyvzdávanie v Pá­ novi.3) 13. Keď pre toto preukázané po­ slúženie budú chváliť Boha, za vašu poslušnosť vo vyznávaní evanjelia Kristovho a za štedré udeľovanie im a všetkým, 14. a oni budú sa modliť za vás, lebo túžia za vami pre svrchovanú milosť Božiu vo vás. 15. Chvála Bohu za jeho nevý­ slovný dar.

1. A o poslúžení, ktoré sa pre svätých koná, je mi zbytočné vám písať. 2. Ved znám vašu ochotnú myseľ, pre ktorú sa chlúbim vami pred Macedónčanmi, že i Achajsko ho­ tové je od predošlého roku a že vaša horlivosť povzbudila mnohých. 3. Ale poslal som bratov, aby, v čom sa vami chválime, nebolo v tomto páde márné, aby ste (jako som povedal) boh hotoví, 4. aby sme azda, keby prišli so mnou Macedónci a našli vás nepri­ pravených, neboli zahanbení my (aby sme nepovedali: vy) za túto vec. 5. Teda považoval som za po­ HLAVA 10. trebné poprosiť bratov, aby po­ Obrana Pavlova proti nepravým učiteľom, predku išli k vám a pripravili za­ ktorí ho zľahčovali. sľúbené požehnanie, že by bolo prihotovené tak, ako požehnanie, a nie 1. Ja však sám Pavel prosím vá jako skúposť. pre vľúdnosť a skromnosť Kristovu, 6. Ale toto povedám: Kto skúpe ktorý do tvári som síce pokorný rozsieva, bude i skúpe žať, a kto medzi vami, neprítomný však opo­ s požehnaním rozsieva, s požehna­ vážlivý proti vám.4) ním bude i žať1); 7. každý, jako si zaumienil vo' í) Skromný človek dáva štedre almužnu a Boh tak, že má vždy dosť. svojom srdci, nie so zármutkom, ani mu2)toZavynahradzuje almužnu nás Boh požehnáva už na tomto z nanútenia, „lebo veselého darcu svete. 3) Almužnou preukazujete lásku k bližnému, má rád Boh“. (Sir. 35, 11.) ale zveľaďujete i slávu Božiu, keďže chudobní za ďakujú Bohu a velebia ho. 8. A mocný je Boh rozhojniť vo vašu4) almužnu Pavel obracia sa k svojim protivníkom a vás všetku milosť, aby ste vždycky prosí ich, aby sa obrátili na dobrú cestu a jeho všímali, jako si zasluhuje. Jeho protivníci vy­ mali všetok dostatok vo všetkom a si hlasovali ho za bojazlivého a málovzdelaného. Sv. Pavel bol na pohľad nepatrný, tak sa zdá, že ne­ vedel verejne vystupovať, a toto použili proti nemu i) Almužna je jako semeno; čím hojnejšie se­ jeme, tým hojnejšie žneme, často i na tomto i na a hovorili: „To len v písmach je taký smelý zďa­ leka, v prítomnosti je bojazlivý.“ Pavel odvoláva druhom svete.

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

2. Teda prosím vás, aby som prí­ tomný nemusel sa odvážiť k tej opovážlivosti, pre ktorú sa pozdávam byť opovážlivým proti niektorým, ktorí nás považujú, jako by sme dľa tela žili.1) 3. V tele žijeme, ale nebojujeme dľa tela. 4. Lebo zbraň nášho bojovania nie je telesná, ale mocná v Bohu srúcať ohrady, keď podvraciame zá­ mery *12) 5. a každú vysokosť3), vypínajúcu sa proti poznaniu Božiemu; zajímame každý rozum do poslušnosti Kristo­ v ej4) 6. a hotoví sme trestať každú ne­ poslušnosť, keď sa dokoná vaša po­ slušnosť.5) 7. Na to, čo je pred očima, hlaďte.6) Keď si kto trúfa, že je Kristov, nech si zase to pomyslí, že jako on je Kristov, tak i my.7) 8. Lebo i keď sa niečo viac po­ chválim našou mocou, ktorú nám dal Pán na vzdelanie, a nie na vaše zahubenie, nebudem zahanbený. 9. Ale aby sa nezdalo, jako by som vás listami strašil: 10. lebo vraj listy síce sú vážne a mocné, ale osobná prítomnosť biedna a reč potupná, 11. kto je takýto, nech pomyslí, že jakí sme v slove v listoch neprí­ tomní, takí sme i prítomní v skutku. sa na príklad Kristov, ktorý tiež bol vládny a skromný; ale kde je treba, vie on byť i v prítom­ nosti smelý a odvážlivý. 1) Pavla osočovali, že sa dáva zachvacovať svetskými ohľadmi. 2) My nebojujeme múdrosťou svetskou a reč­ níctvom, ale múdrosťou Božou, ktorá je dosť mocná srúcať ohrady, t. j. odpor Keď podvrátime zámery, t. j. proti nám snováné plány. 3) Vysokosť označuje pyšnú vedu. 4) Nútime veriť, hoci pravdy nami hlásané pre­ vyšujú rozum. 5) Keď uvidíme, že ste dokonale poslušní vy, potom potrestáme našich nepriateľov, vyobcujeme ich z cirkvi. 6) Aspoň na to hlaďte, čo vidíte, čo je na mne zreteľné. 7) Protivníci Pavlovi vyhlasovali, že sú oni praví sluhovia Kristovi.

65

12. Lebo my neopovažujeme sa pripočítať alebo prirovnať k niekto­ rým, ktorí sami seba odporúčajú, ale my primeriavame sa sami sebe a prirovnávame sa k sebe samým. '> 13. My však nebudeme sa chváliť bez miery, ale dla vymeraného úkolu, jako odmeral nám Boh mieru, aby sme čiahali až k vám.2) (Efez. 4,7.) 14. Lebo neroztiahli sme sa cez mieru, jako by sme nesiahali k vám, lebo až k vám sme prišli s evanje­ liumom Kristovým.3) 15. Nechválime sa bez miery cu­ dzími prácami, ale máme nádej vo vašej vzrastajúcej viere, že budeme uveličení medzi vami po našom úkole natoľko, 16. že budeme i tam, čo je za vami, kázať evanjelium a nebudeme sa v cudzom úkole chváliť tým, čo bolo už hotové.4) 17. Ale kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi (Jer. 9,23; 1. Kor. 1,31), 18. lebo nie ten sa dokázal, kto sám seba odporúča, ale ten, koho Boh odporúča. HLAVA 11. Vyslovuje svoju obavu o Korinťanov; do­ svedčuje svoju usilovnosť a bezzištnosť; opisuje lesť lživých učiteľov, pripomína svoje utrpenia.

1. Ó, by ste strpeli máličko mojej nemúdrosti! Áuo, strpte m ňa!6) 1) My nie sme, jako naši protivníci, ktorí sa vychvaľujú a za väčších robia, než sú, ale naša chvála zodpovedá našej vnútornej hodnote a našim skutkom. 2) Protivníci Pavlovi chválili sa, čo všetko oni porobili, hoci to i nevykonali. Na to Pavel hovorí, že len tým sa chváli, čo ozaj vykonal, keď ohla­ soval evanjelium, počnúc od Ázie až po Korint. 3) Neprišli sme k vám už na hotové, jako by sme prekročili cez hranice svojho účinkovania, kde teda iní účinkovali. 4) Ba mienim ešte i ďalej, za vaším mestom, kázať pohanom, a nebudem sa chváliť tým, čo iní prekonali, jako sa chvália moji protivníci, ktorí vždy prijdú ta, kde som už ja založil cirkev, roz­ šíril kresťanstvo, a tak chvália sa vlastne mojimi zásluhami. 5) Apoštol už povedal, že kto sa chváli, je ne­ múdry; teraz teda vymlúva sa a prosí za odpu­ stenie, že chváli sám seba.

66

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

2. Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, poneváč som vás zasľúbil jednému mužovi oddať ako čistú pannu Kristovi.1) 3. Ale bojím sa, aby jako had svojím chytráctvom sviedol Evu, tak neboly zkazené vaše smysly a aby ne vypadly z tej úprimnosti, ktorá je v Kristovi. 4. Lebo keby niekto prišiel a kázal iného Krista, ktorého sme my nekázali, alebo keby ste prijímali iného ducha, ktorého ste neprijali, alebo iné evanjelium, ktoré ste ne­ dostali: dobre by ste ho strpeli. 5. Ale ja myslím, že som o nič menej neučinil, ako tí velikí apošto­ lovia.12) 6. Lebo hoci som v reči nezbehlý3), ale nie v poznaní; však vo všetkom sme vám známi. 7. Alebo či som spáchal hriech, že som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení, preto, že som vám zdarma kázal Božie evanjelium?4) 8. Iné cirkve som olúpil, keď som prijímal podporu na posluhovanie vám. 9. I keď som bol u vás a trpel som nedostatok, nebol som nikomu na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, do­ plnili bratia, ktorí prišli z Mace­ dónska, ba vo všetkom zachoval som sa naproti vám bez obťažo­ vania, i sa zachovám. 10. Pravda Kristova je vo mne, že táto chvála mne nebude naštr­ bená v krajoch achajských. 1) Príčina, že sa chváli, je tá, že ináč nevie ich udržať v neporušenej viere pre Krista, jako nevestu pre ženícha, len tak, keď vyzdvihne svoje diela a svoju vážnosť, čím porazí protivníkov. 2) Tí moji protivníci, ktorí vyhlasujú sami seba za veľkých apoštolov. „Veľkí“ tu stojí uštipačne (sarkazm). 3) V gréckej remekovej reči, alebo v rečníctve. 4) Kým som vám kázal evanjelium, vy ste ma neživili, ale rukami som si zarábal na výživu; tak som sa ponížil pred vami, nie že som pracoval, lebo ručná práca neponižuje, ale že som nepýtal od vás výživy, aby ste vy boli povýšení za kre­ sťanov.

11. Prečo? Že vás nemilujem? Boh vie. 12. Ale čo robím, i budem robiť, aby som odňal príležitosť tým, ktorí chcú príležitosť, aby v tom, v čom sa chvália, ukázali sa, jako i m y.4) 13. Lebo takí lžiapoštolovia sú ľstiví robotníci a pretvárajú sa za apoštolov Kristových. 14. A nie div; veď sám satan pre­ tvaruje sa na anjela svetla. 15. Nie je teda Veliká vec, keď sa i jeho služobníci pretvárajú, jako služobníci spravedlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov. 16. Opäť povedám (aby si niekto nemyslel, že som nemúdry; ostatne, prijmite ma jako nemúdreho, že by som sa i ja čo len trošku pochválil): 17. Čo mluvím, nemluvím dľa Boha, ale jako by v nemúdrosti, o tejto záležitosti chválenia. 18. Keďže sa mnohí chvália dľa tela2), budem sa i ja chváliť.3) 19. Veď radi znášate nemúdrych, keďže ste sami múdri.4) 20. Lebo strpíte, keď vás kto pod­ maňuje, keď kto vyžiera, keď kto berie, keď sa kto vypína, keď vás kto po tvári bije.5) 21. Na hanbu povedám, ako by sme my boli v tomto ohľade slabí: v čom sa kto opovažuje (nemúdre povedám), opovažujem sa i ja.67) 22. Sú Hebrejci, aj j a ; sú Izraelci, aj ja; sú semeno Abrahámovo, aj j a 7); 1) Protivníci Pavlovi chválili sa, že sú mu vo všetkom rovní; Pavel teda nechce od Achajčanov podpory, aby sa mu nemohli vyrovnať jeho pro­ tivníci, ktorí sú sebeckí a požadujú pre seba vý­ živu. 2) Vedení smyselnosťou, z ohľadov sebeckých. 3) Aby som vás získal pravde. 4) Tuším je tu úštip (sarkazmus): keď ste na­ toľko múdri, že znesiete i nemúdre chvály mojich protivníkov, tým skorej mňa. 5) Moji protivníci tak hanebne zachádzajú s vami, a vy to trpíte, tým skorej strpte mňa. 6) Toto povedám na svoju hanbu, nakoľko dľa vašej mienky som ja slabúchom v tejto veci. 7) Hebrejci = Židia, pravdepodobne tí, ktorí bývajú za vodou = Zavoďania. Izraelci, synovia Izraelovi, teda vyvolený národ; semeno Abrahá-

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

67

ale oknom bol som spustený 23. sú služobníci Kristovi (jako 33. menej múdry povedám), viacej ja: v koši cez múr, a tak som ušiel v premnohých prácach, v početných jeho rukám. (Sk. ap. 9, 24.) žalároch, v trýzneniach nad mieru, v smrtiach častokrát.1) HLAVA 12. 24. Od Židov som dostal päťkrát po štyridsiatich bez jednej.*12) (5. Mojž. Zjavenia a pokušenia Pavlove; úprimnosť 25, 3.)

ku Korinťanom.

25. Trikrát som bol palicovaný, Keď sa treba chváliť, hoci nie raz kameňovaný, trikrát som zažil je 1.osožné, prejdem k videniam a stroskotanie lode, deň a noc bol zjaveniam Pánovým. som na hlbine morskej. (Sk. ap. 16, 2. Znám človeka v Kristu 9, ktorý 22; 14, 18; 27, 41); pred štrnástimi rokmi (či v tele, ne­ 26. často na cestách, v nebezpe­ viem, či okrem tela, neviem2), Boh čenstvách na riekach, v nebezpe­ vie) bol vytržený až do tretieho čenstvách pred zbojníkmi, v nebez­ neba.3 ) pečenstvách pred národom3), v ne­ bezpečenstvách pred pohanmi, v ne­ 3. A znám takého človeka (či bezpečenstvách v meste, v nebezpe­ v tele, či okrem tela, neviem, Boh čenstvách na púšti, v nebezpečen­ vie), stvách na mori, v nebezpečenstvách 4. že bol vytržený do raja a počul slová tajnostná, ktoré nesvobodno medzi lživými bratmi4); človeku mluviť.4) 27. v práci a trude, v mnohom bedlení o hlade a smäde, v mno­ 5. Pre takéto budem sa chváliť; ale pre seba nebudem sa chváliť, hých pôstoch, v zime a nahote, jestli len nie svojimi slabosťami. 28. okrem toho, čo je zvonku, čo každodenne nalieha na mňa, starosť 6. Lebo keby som sa i chcel chvá­ liť, nebudem pošetilý, lebo poviem o všetky cirkve. 29. Kto onemocnie, a ja by som pravdu, ale sa zdržím, aby si niekto neonemocnel? Kto trpí pohoršenie, nemyslel o mne viac nad to, čo na mne vidí, alebo čo odo mňa počuje. a mňa by nepálilo? 30. Ked sa treba chváliť, budem 7. A aby ma velikosť zjavení nepodvihla, daný mi je osten môjho sa chváliť svojou krehkosťou.56) 31. Boh a Otec Pána nášho Ježiša tela, posol satanov, aby ma pohlav­ Krista, ktorý je požehnaný na veky, koval.5) vie, že nelužem. 1) Tento človek v Kristu, skrze krst zaštepený 32. V Damašku vladár nad ľudom do Krista, je sám Pavel. Pavel nevedel si rozlúštiť hádku o duchov­ kráľa Aréty strážil mesto damas­ nom2) vytržení, a preto myslel si, že jeho duša a azda i telo bolo odnesené preč so zeme. cénske, aby ma zajal; movo, tiež vyvolený národ, z ktorého mal po­ chádzať Messiáš. 1) Pavel tu vypočituje, čo všetko podstúpil za Krista. 2) Dľa židovského zákona nesmelo sa dať ni­ komu vyše 40 palíc. Aby sa toto ľudské nariadenie zachovávalo, bola obyčaj u Židov namerať 39 palíc. s) Národ tu označuje Židov. 4) Lživí bratia boli židovčiaci kresťania, ktorí tupili Pavla, že hlásal i pohanom slovo Božie a že nekázal zachovávať starý zákon s jeho obriezkou. 6) Krehkosť tu označuje súženia.

3) Až do tretieho neba. Priestor, v ktorom sa naša zem pohybuje a z ktorého kus my vidíme nad hlavou, starodávni Gréci podelili na tri ne­ besá: vzdušné, hviezdné a duchovné; v prvom bolo povetrie, v druhom hviezdy, v treťom mali bývať ich pohanskí bohovia, kde bola večná bla­ ženosť. Podľa tohto názoru rozpráva sv. Pavel, teda do ozajstného neba. 4) Pavel získal si tam také poňatia, pochopy, predstavy, zjavy, na ktoré nemal slova, ani si ne­ mohol utvoriť; reč ľudská mu nestačila, a preto ich ani nemohol vysloviť. 5) Aby Pavel nespyšnel, osten tela = posol satanov, telesná žiadosť ho mala upamätať, že je slabý, krehký človek.

68

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

8. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa; 9. ale riekol mi: Dosť ti je moja milosť, lebo silnosť v nemoci *) sa zdokonaľuje. Rád teda budem sa chváliť svojimi slabosťami, aby sil­ nosť Kristova prebývala vo mne. 10. Preto mám zaľúbenie vo svo­ jich slabostiach, v potupeniach, v nú­ dzach, v prenasledovaniach a v úzko­ stiach pre Krista, lebo keď som slabý, vtedy som silný. 11. Stal som sa nemúdrym, vy ste ma prinútili. Lebo vy ste ma mali odporúčať, preto, že som nebol o nič menší od tých, ktorí sú nad mieru apoštolmi, keď i hneď nič nie som. 12. Predsa znamenia môjho apo­ štolstva udaly sa medzi vami vo všetkej trpelivosti, v divoch a zá­ zrakoch a v mociach. (Rím. 15,18—19.) 13. Lebo čo je, čoho ste mali menej oproti druhým cirkvám, leda že ja sám som vám nebol na ťarchu. Odpustite mi túto krivdu. 14. Hľa, už po tretie hotový som prísť k vám, a nebudem vám na ťarchu, lebo nehľadám, čo je vaše, ale vás. Však ani synovia nemusia shromažďovať poklady rodičom, ale rodičia synom. 15. Ja veľmi rád budem nakladať, ba sám seba vynaložím na vaše duše, hoci čím viac vás milujem, tým menej som milovaný.12) (Rím. 9,3.) 16. Ale nech; ja som vám nebol na ťarchu, lež ako chytrák fígľom som vás dostal.3)

17. Či som vás oklamal skrze niekoho z tých, ktorých som poslal k vám? 18. Poprosil som Tita a poslal som s ním brata. Či vás azda Titus oklamal? Nechodili sme v tom istom duchu, nie v tých samých šľapajach? 19. Dávno si myslíte, že sa vy­ hovárame pred vami? Pred Bohom v Kristu mluvíme, ale všetko, naj­ milší, na vaše vzdelanie. 20. Lebo sa bojím, že azda, keď prijdem k vám, nenajdem vás, akých chcem, a vy mňa nájdete, jakého nechcete, aby azda neboly medzi vami škriepky, žiarlenia, hnevy, straníctva, pomluvy, utrhačstvá, nadu­ tosti, nepokoje; 21. aby ma zase, keď prijdem, neponížil Boh u vás, aby som nemal smútku nad mnohými, ktorí pred­ tým hrešili a nečinili pokánia za nečistotu a smilstvo a nestydatosť, ktorú popáchali.

víťazí. 2) Ako rodičia nakladajú na svoje dietky, keď ich dávajú do škôl, tak ja budem vynakladať na vás svoj vlastný majetok, ba vynaložím i seba samého, aby som len vzdelal vaše duše, a to na­ priek tomu, že ma nemilujete. 3) Ale nech povedia protivníci, že ja som osobne od vás nič nevzal, ale že azda moji pomocníci brali od vás výživu a mne ju dávali. Na to je odpoveď v 17. verši, že nie.

1) Keď prijdem k vám, budem súdiť nad žalo­ bami, a to dľa výpovedí svedkov, a za dokázané budem považovať to, na čo dosvedčia najmenej dvaja svedkovia. 2) Ako som prv povedal, tak povedám i teraz: keď prijdem k vám, budem trestať verejných hrieš­ nikov,^ teda i mojich osočovateľov, lžiapoštolov. 3) Žiadate si zkúsiť moc toho Krista, ktorý je taký mohutný vo vás skrze zázraky a v osobe ktorého ja hovorím ?

HLAVA 13. Napomenutie: polepšiť sa, aby nemusel použiť proti nim prísnosti. Pozdravenia.

1. Hľa, toto po tretí raz prichá­ dzam k vám; v ústach dvoch alebo troch svedkov bude obstávať každé Slovo.1) (Ján 8, 17; Žid. 10, 28; 5. Mojž. 19, 15; Mat. 18, 16.) 2. Predpovedal som a predpove­ dám ako prítomný, tak teraz neprí­ tomný tým, ktorí prv zhrešili, a všetkým ostatným, že keď zase prijdem, nebudem šetriť.2) 3. Žiadate zkúsiť toho, ktorý vo mne mluví, Krista, ktorý vo vás nie je slabý, ale mohutný je vo t) Moc ducha, jako i milosť Božia dokazuje sa vás ? 3) tým väčšou, čím krehkejšie je telo, nad ktorým

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. KORINŤANOM

4. Lebo hoci bol ukrižovaný zo slabosti, ale žije zo sily Božej. A tak i my sme slabí v ňom, ale budeme žiť s ním zo sily Božej vo vás.1) 5. Samých seba zkusujte, či ste vo viere12), samých seba skúmajte: Ci neznáte sami seba, že Kristus Ježiš je vo vás, iba že ste nedostatoční ? 3) 6. Ale ufám, že poznáte, že my nie sme nedostatoční.4) 7. No modlíme sa k Bohu, aby ste nečinili nič zlého; nie preto, aby sme sa my ukázali jako dosta­ toční, ale aby ste vy to činili, čo je dobré, my však aby sme boli nedo­ statoční.5*) 1) Je pravda, že Kristus z lásky k nám, lebo bol i slabý, smrteľný človek, umrel na kríži, ale jako všemohúci Boh vstal z mŕtvych a večne žije. Takto i my sa ukazujeme slabými z lásky k vám, ale dokážem svoju životaschopnosť a moc, ktorú mi dal Boh, keď budem u vás trestať verejných hriešnikov. 2) Či ste v živej viere a tak či Kristus vo vás žije. 3) Nie úprimní kresťania, v ktorých Kristus ne­ môže prebývať. 4) Korinťania majú sa dokázať pravými kre­ sťanmi, Pavel pravým apoštolom. Pre tých dostačí, keď majú živú vieru, pre neho, keď vykonáva moc apoštolskú. 5) Modlím sa k Bohu, aby ste nečinili nič zlého, aby sme sa neukázali dostatočnými trestať

8. Lebo nič nemôžeme proti pravde, ale za pravdu.1) 9. Radujeme sa zaiste, že sme my slabí, vy však mohutní2), a za to sa i modlíme, aby ste boli dokonalí. 10. Preto píšem toto neprítomný, aby som ako prítomný nenakladal tvrdo, dľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie a nie na rúcanie. 11. Ostatne, bratia, radujte sa 8), buďte dokonalí, povzbudzujte sa, smýšľajte jednako, majte pokoj, a Boh pokoja a milovania bude s vami. 12. Pozdravte sa vospolok svätým poľúbením. Pozdravujú vás všetci svätí.4) 13. Milosť Pána nášho Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha svätého nech je s vami so všetkými. Amen. hriech, ale radšej aby sme boli nedostatoční tre­ stať, keďže ste vy dobrí a nemáte hriechov. 1) My máme moc, ale len proti hriechom, tie trestať, a nie proti spravedlivosti. 2) Radujem sa, že ste takí mohutní kresťania* že ja voči vám nemôžem ukázať svoju moc. 3) Vlastne: „zdraví buďte“ alebo „s Bohom“.. 4) Všetci kresťania.

LIST SV. PAVLA APOŠTOLA GALAŤANOM. Galatskom menovala sa istá menšia okrajina v Malej Ázii, a to preto, že tam okolo roku 278 pred Kristom osadily sa isté keltické kmeny. Sv. Pavel a Barnabáš na týchto krajoch založili viacero cirkví, a sv. Pavel na tieto cirkve upravil tento svoj list. Maloázijskí kresťania, ktorí sa obrátili zo židovstva na kresťanstvo, chceli požidovčiť kresťanstvo. Spasiteľ síce prikázal apoštolom, aby hlásali evanjelium každému stvoreniu, ale o tom sa nevyslovil, ci kresťania sú povinní zachovávať predpisy zákona Mojžišovho. A preto, keď pohani začali sa prihlasovať do Cirkvi, hneď sa naskytla otázka: čo s nimi? Sv. Peter síce prijal Kornela a jeho do­ mácich do Cirkvi bez obriezky, ale to sa považovalo za čosi mimoriadneho. A keď sa prihlasovali aj iní, Židia stáli na tom, aby sa dali obrezať, lebo že vraj Boh dal sľuby len Abrahámovi a tým jeho vyvoleným potomkom, ktorí sa dali obrezať. Otázka prišla pred jeruzalemský snem, na ktorom apoštolovia riešili otázku tak, že k spaseniu nevyžaduje sa obriezka, že dostačí pravá viera. Avšak apošto­ lovia naložili kresťanom, aby zachovávali tie štyri predpisy, ktoré sa ukladaly pri­ šelcom (proselytom), t. j. tým pohanom, ktorí prijali zákon Mojžišov, bez toho, že by sa boli dali obrezať, prečo oni platili len za nedokonalých, neúplných ctiteľov

70

LIST SV. PAVLA AP. GALAŤANOM

Božích. A z tohto povstala tá mýlna mienka u mnohých židovčiacich kresťanov, že i tí kresťania, ktorí sa nedajú obrezať, sú len neúplnými kresťanmi, a preto vraj, aby sa stali úplnými kresťanmi, musia sa dať obrezať. Proti tejto mienke postavil sa sv. Pavel. Ale židovčiaci kresťania ohradili sa proti nemu tým, že on nie je opravdivým apoštolom, keďže nikdy nevidel Pána Ježiša v tele, a ostatní apoštolovia že nie sú s ním usrozumení. Takto veľmi mno­ hých kresťanov pomiatli. Keď sa to Pavel dozvedel, napísal tento list, v ktorom dokazuje, že on je takým apoštolom, ako tí najväčší, a že i tí apoštolovia, ktorí sa považujú za stĺpy Cirkvi, s ním sú úplne usrozumení. Áno, i sám Peter dal mu za pravdu, keď ho napomenul, aby aj vo verejnom živote ukazoval, že obriezka nie je potrebná pre kresťanov. Potom dokazuje nedostatočnosť starého zákona a zatvára list rozličnými vývodmi a napomenutiami. Kedy a kde písal sv. Pavel tento svoj list, s istotou nevieme; pravdepodobné je, že ho písal na svojej druhej ceste, a to v Korinte. List bol písaný v reči gréckej.

HLAVA 1. Nápis a pozdravovanie. Pavel diví sa ich nestálosti v pravom evanjeliume a doka­ zuje svoje povolanie za apoštola.

1. Pavel, apoštol1) nie od ľudí, ani skrze človeka, ale skrze Ježiša Krista a Boha Otca, ktorý ho vzkrie­ sil z mrtvých12), 2. a všetci bratia, ktorí sú so mnou, cirkvám galatským! 3. Milosť vám a pokoj3) od Boha Otca a Pána nášho Ježiša Krista, 4. ktorý dal seba samého za naše hriechy, aby nás vytrhol4) z prítom­ ného zlého veku dľa vôle Boha a Otca nášho; 5. ktorému je sláva na veky vekov! Amen. 6. Čudujem sa, že tak chytro od­ vraciate sa od toho5), ktorý vás po­ volal do milosti Kristovej, k dru­ hému evanjeliumu, 1) Dokazuje zákonitosť svojho apoštolstva, jako i to, že ohľadom povolania nie je menší od ostat­ ných apoštolov, keďže i jeho povolal sám Spasiteľ, áno, čo viac, i sám Boh Otec. 2) Ako Človeka, lebo jako Boh vlastnou mocou vstal z mŕtvych. 3) Toto sú tie najväčšie dary, ktoré Boh môže dať človeku: duši milosť, telu pokoj, t. j. dľa ži­ dovského ponímania blahobyt. 4) Z modlárstva a zo vtedajšej mravnej zkazenosti vyrval ich Kristus, lebo to Boh Otec chcel, a vytrhol ich, tak že im dal milosť, aby prijali kresťanstvo a stali sa údmi novej spoločnosti, t. j. Cirkvi. B) Od toho = Otca, Boha.

7. kdežto niet iného1), len že sú niektorí, ktorí vás zmiatajú a chcú podvrátiť evanjelium Kristovo. 8. Ale keby sme hneď m y2), alebo anjel s neba kázal vám, proti tomu, čo sme vám kázali, prekliaty buď! 9. Ako sme prv povedali, tak i teraz zase povedám: Keby vám kto kázal proti tomu, čo ste (od nás) dostali, nech je prekliaty! 10. Lebo či terazv zaliečam s a 3) ľudom, a či Bohu? Či hľadím ľúbiť sa ľuďom ? Keby som sa ešte ľuďom ľúbil, nebol by som sluhom Kristo­ vým. 11. Lebo dávam vám na známosť, bratia, že evanjelium, ktoré som ja kázal, nie je (dielo) ľudské; 12. veď ani ja som ho ani ne­ dostal, ani sa mu neučil od človeka: ale skrze zjavenie Ježiša Krista. 13. Zaiste počuli ste o mojom niekdajšom obcovaní v židovstve, že som nadmieru prenasledoval Cir­ kev Božiu a pustošil ju,

1) Ani nemôže byť iné, než aké som ja káza vám. Kto vás iné učí, nie jako som ja vás učil, je falošný učiteľ. *) T. j. vyvrhnutí zo spoločenstva veriacich. Z týchto slov vidno, že tí falošní učitelia o sv. Pavlovi hlásali, že on inde iné učí, medzitým i to, že obriezka potrebná je ku spojeniu. 3) Komu sa vďačím, čiu priazeň si chcem získať Božiu a či ľudskú ? Na ktorú otázku odpovedá, že sa vďačí Bohu, lebo keby hľadal priazeň ľudskú, nebol by sluhom Kristovým, keďže svet a Kristus si odporujú.

LIST SV. PAVLA AP. GALAŤANOM

14. a vynikal som v židovstve nad mnohých mojich vrstovníkov v mojom národe, a bol som príliš­ ným horlivcom za svoje otcovské podania. 15. Ale, ked sa zahĺbilo tomu, ktorý mňa vyvolil zo života mojej matky a povolal skrze svoju milosť, 16. aby mi zjavil svojho Syna, že by som ho kázal medzi národami: hneď vtedy nepristal som na telo a krv 17. ani som nešiel do Jeruzalema k tým, ktorí boli predo mnou apo­ štolmi, ale odišiel som do Arabie, a znovu navrátil som sa do Damašku. 18. Potom po troch rokoch prišiel som do Jeruzalema oboznať sa s Pe­ trom 2), a zostal som u neho pätnásť dní. 19. A nevidel som nikoho iného 3) z apoštolov, okrem Jakuba, brata Pánovho.4) 20. A čo vám píšem, Ma, pred Bohom5), že nelužem. 21. Potom som šiel na strany sýr­ ske a cilické. 22. A bol som osobne neznámy cirkvám židovským6), ktoré boly v Kristu: 23. iba čo sa dopočuli, že: Ten, ktorý nás predtým prenasledoval, teraz káže vieru, ktorú niekdy pu­ stošil. 24. A oslavovali Boha pre mňa. 1) Telo a krv, t. j. telesná prirodzenosť ľudská nechce sa vystaviť námahám a bojom za Krista, a preto odrádza od nich. Ale sv. Pavel nepristal na to. Takto latinsky. Grécky: „nerozkladal som telu a krvia, t. j. neradil som sa svojej telesnej prirodzenosti, čo bude so mnou, keď budem hlásať evanjelium. 2) Hoci ho sám Boh bezprostredne povolal, predsa považoval za potrebné ukázať sa Petrovi, jako hlave Cirkvi, a u neho pobudol len 15 dní, teda taký krátky čas, že sa od neho nemohol na­ učiť evanjelium Kristovo. 3 ) Dolož: vyjmúc Petra. 4 ) T. j. z rodiny Ježišovej dľa človečenstva. Jakub bol P. Ježišovi bratrancom. Viď. pozn. Mat. 10, 21.

5 ) „Hľa, pred Bohom“, to je toľko: Boh mi je svedkom. T. j. kresťanským cirkvám v Judei, ktoré záležaly z obrátených Židov.

71

HLAVA 2. Pavel dokazuje, že sa on v učení shoduje s ostatnými apoštolmi. Pokáranie Petra v Antiochii. Ospravedlivenie nie je zo skutkov starého zákona, ale z viery Kri­ stovej.

1. Potom po štrnástich rokoch ‘) vystúpil som opäť do Jeruzalema s Barnabášom, a vzal som i Tita. 2. A vystúpil som následkom zja­ venia2), a predložil som im evanje­ lium, ktoré zvestujem medzi po­ hanmi, no zvlášte tým, ktorí sa videli byť váženými3), aby som azda podaromne nebežal, alebo nebol bežal.4) 3. Ale ani Titus, ktorý bol so mnou, jako bývalý pohan, nebol prinútený dať sa obrezať.6^ 4. Ba pre votrelých lžibratov6), ktorí sa vkradli vyzkumovať našu svobodu, ktorú máme v Kristu Ježi­ šovi, aby nás podrobili službe, 5. ani týmto sme ani na hodinu neustúpili a nepoddali sa, aby evanjelská pravda zostala u vás. 6. Až od tých, ktorí videli sa byť niečím (akí boli niekdy, po tom ma je nič; Boh neprijíma osoby človeka7)), tí totižto, ktorí sa mi vi-1234567 1) Po 14. rokoch od prvej jeho cesty do Jeruzálema. 2) Boh mu dal zjavenie, aby šiel do Jeruzalema. 3 ) T. j. ktorí boli pozoruhodní, najprednejší medzi apoštolmi. Srov. v. 9. 4 ) T. j. aby moja apoštolská práca, ktorú konám a konal som, nebola daromná a od Petra, jako hlavy Cirkvi, neuznaná. 5 ) Titus ako neobrezaný prišiel do matkocirkvi jeruzalemskej, a predsa nik ho nenútil dať sa obrezať, ale ponechali to na jeho vôľu, a tak do­ kázali apoštolovia skutkom, že obriezka neviaže kresťanov, nasledovne že kresťanstvo nie je od­ štepom židovským, ale náboženstvom svetovým. 6) Ale táto pravda mnohým Židom nemohla sa vmestiť do hlavy; oni chceli obrezovať kresťanov a preto išli do Antiochie, votreli sa do cirkvi, jako lžikresťania a hlásali, že pohani až vtedy budú pravými kresťanmi, keď sa dajú obrezať, a takto miatli, znepokojovali kresťanov antiochenských. Teraz teda, hoci apoštolovia jeruzalemskí a starší dali Titovi na vôľu, či sa dá obrezať a či nie, sv. Pavel mu to nedovolil, aby sa nepovedalo, že ustúpil kresťanom židovčiacim, že sa poddal ob­ riezke, čím by sa naštrbila kresťanská zásada, ba u vás by i vyhynula. 7) T. j. že tí (apoštolovia) boli predtým chu­ dobní, neučení rybári, kdežto ja som rimský mešťan

72

LIST SV. PAVLA AP. GALAŤANOM

delí niečím byť, ničím mi neprispeli pravdy, povedal som Kefasovi pred všetkými1): Keď ty, hoci si Žid, po 7. ba naopak, keď videli, že sa pohansky2) žiješ, a nie po židovsky: mi sverilo kázať neobriezke, jako prečo nútiš pohanov, aby zachová­ i Petrovi obriezke 7), vali obyčaje židovské? 8. (poneváč ten, ktorý dopomohol 15. My3) sme rodení Židia, a nie Petrovi k apoštolovaniu medzi obre­ hriešnici z pohanov. zanými, dopomohol i mne medzi 16. No keďže vieme, že človek pohanmi), zo skutkov zákon­ 9. a keď poznali milosť*12), ktorá neospravedlivie ných, ale len skrze Ježiša sa mi dostala: Jakub a Kefas3) a Krista4): i my veríme vieru v Krista Je­ Ján, ktorí sa zdali byť stĺpmi, podali' žiša, aby sme ospravedliveli z viery mne a Barnabášovi pravice k spolo­ a nie zo skutkov zákon­ čenstvu, aby sme my (šli) medzi po­ Kristovej, ných, preto, že zo skutkov zákon­ hanov a oni medzi obrezaných. ných neospravedlivie žiaden človek. 10. Len aby sme pamätali na chu­ 17. Ale jestliže sa dokáže, že i my, dobných, o čo som i starostlivý bol, ktorí hladíme ospravedlivieť v Kri­ aby som to učinil. stovi, sme ešte hriešnici: či tak je 11. Ale keď Kefas prišiel do Anti­ Kristus azda napomáhatelom hrie­ ochie, postavil som sa mu do očú, chu?5 ) Božechráň! preto, že bol hoden pokarhania4); 12. prv totiž, než prišli niektorí 18. Lebo jestli budem znovu staväť od Jakuba5), jedával s pohanmi678); to, čo som sboril, stanem sa prie­ ale keď prišli, uťahoval a odlučoval stupníkom.6) sa, lebo sa bál tých, ktorí boli 19. Lebo ja skrze zákon umrel z obriezky.7) som zákonu7), aby som žil Bohu; 13. A k tomuto jeho pretvarovaniu s Kristom pribitý som na kríž. privolili aj ostatní Židia8), tak že i Barnabáš bol od nich svedený t) Teda vo verejnom shromaždení. k tomu pretvarovaniu. 2) T. j. nerobíš rozdielu medzi čistým a neči­ 14. Ale keď som videl, že nepo­ stým (človekom a jedlom). 3) Toto je vzaté z reči, ktorú sv. Pavel povedal kračujú správne dľa evanjelskej v shromaždení pri tej príležitosti, keď karhal sv. (Rim. 2, 11);

Petra. 4) Keď my, ktorí sme sa narodili Židmi, po­ znajúc neužitočnosť starého zákona, opustili sme ho a nový prijali: prečo by sme mali kresťanov z pohanstva podrobovať starému zákonu, ktorému predtým poddaní neboli? 5) My, bývalí Židia, poznali sme, že Kristus je vykupiteľom, na ktorého ukazoval starý zákon, a že len v ňom je spása: preto sme zavrhli starý zákon, ako zastaralý, a prijali sme kresťanstvo. Keby sme znovu prijali starý zákon, tým by sme ukazovali, že je on potrebný a tak že sme zle spravili, t. j. že sme zhrešili, keď sme ho pre Krista zavrhli. Nuž keby tomu bolo tak, to by nám Kristus dopomohol, ale len k hriechu. A keďže to nemôže byť, je zrejmé, že starý zákon prepadol. 6) Keby som teraz učil, že starý zákon je po­ 7) T . j . o b á v a l s a t ý c h ž i d o k r e s ť a n o v , k t o r í s a trebný aj kresťanom k spaseniu, — čo som práve vtedy zavrhol, keď som sa stal kresťanom, — bol n a z d á v a li, ž e i ja k o k r e s ť a n ia m u s ia z a c h o v a ť o b y ­ by som priestupníkom, ničomníkom, šalbiarom. č a je ž id o v s k é v o b c o v a n í s p o k r s te n ý m i p o h a n m i. S k . A p . 1 5 , 5 a 2 0 ; R im . 1 4 , 2 . 7) Starý zákon ma odchoval a upravil ku Kri­ 8) Grécky: a s ním spolu pretvarovali sa i ostatní stovi, na ktorého poukazoval; ale teraz ho už ne­ Židia, čiže židokresťania antiochenskí, za príkla­ potrebujem, ako odchované dieťa materinských dom Petrovým prestali jedávať s pohanmi, t. j. pŕs. (Aug.) Zákon neviaže mŕtvych, a my sme s kresťanmi neobrezanými. umreli s Kristom, nasledovne zákon nás neviaže.

a učený muž; toho rozdielu medzi nami som si nevšímal, lebo Boh nehľadí na osobu, ale na vnú­ torné dary, a toho vyvolí, koho chce. Ale ani títo vážení (apoštolovia Jakub, Peter a Ján), ktorí sú skrze milosť Božiu teraz stĺpmi Cirkvi, nič ne­ pridali k môjmu učeniu, ani ho neopravili, hoci vedeli, že prišiel som do Jeruzalema o to ich žia­ dať, a hoci by to boli museli urobiť, keby sa moje učenie nesrovnávalo s učením Kristovým. 1) T. j. ohlasovať evanjelium medzi neobreza­ nými a obrezanými. 2) T. j. apoštolskú dôstojnosť. Sk. Ap. 13, 2. 3) Kefas je Peter. 4) Preto, že bola proti nemu žaloba pre jeho chovanie sa. Srov. verš 14. 5) T. j. z Jeruzalema, kde bol sv. Jakub bi­ skupom. 6) T. j. s kresťanmi, obrátenými z pohanstva.

LIST SV. PAVLA AP. GALAŤANOM

20. Nuž žijem, už nie ja, ale žije vo mne Kristus.1) A že teraz žijem v tele, žijem vierou v Syna Božieho, ktorý zamiloval mňa a vydal seba samého za mňa. 21. Nezavrhujem milosť Božiu, lebo jestli je skrze zákon ospravo­ dlivenie, teda nadarmo umrel Kri­ stus.12) HLAVA 3. Ospravedlivenie Abraháma a jeho po­ tomkov je z viery, a nie zo skutkov sta­ rého zákona, ktorý len pripravoval k viere Kristovej.

1. Ó, nerozumní3) Galaťania! ktože vás omámil, aby ste neboli poslušní pravde, ktorým pred očima4) Ježiš Kristus bol prv nakreslený, jako by u vás ukrižovaný? 2. Len to sa chcem dozvedieť od vás: Či ste dostali Ducha zo skutkov zákonných, a či z prijatia viery?5) 3. Takí hlúpi ste, že ked ste po­ čali s Duchom, teraz telom dokoná­ vate ? 6) 4. Nadarmo ste trpeli tak mnoho? Jako by predsa nadarmo !7> 1) Že som v tomto časnom živote ospravedlivel, to sa stalo jedine preto, že verím v Ježiša, že je Syn Boží a náš Vykupiteľ. 2) Toto je zakľúčenie Pavlovo: Jestli dopustím, že starý zákon ospravedlivuje, musím uznať, že smrť Kristova bola zbytočná, nasledovne márna. Ale jestli toho nedopustím, vtedy musím uznať, že starý zákon je nedostatočný a teraz po Kristovi márny: teda zavrhnúť musím alebo starý zákon, alebo Krista. Krista nemôžem, teda zavrhnúť mu­ sím starý zákon. 3) Galaťania boli nerozumní, keď sa dali jakoby omámiť vývodmi ľudskými a dali sa odviesť od jasno poznanej pravdy. Tu sv. Pavel ako dobrý, ale prísny otec kára svoje dietky. 4) Tak dôkladne sa dozvedeli o smrti Pána Je­ žiša, o jej okolnostiach a význame, jako keby sa to bolo stalo pred ich očima u nich. 5) V časoch apoštolských Duch svätý, keď so­ stúpil na veriacich pri krste alebo pri birmovaní, zázračným účinkovaním dával na javo svoju prí­ tomnosť. Tak sa stalo i u Galaťanov. Z tejto uda­ losti čerpá sv. Pavel dôvod, že kresťanstvo samo v sebe i bez židovstva môže ospravedlivif, keďže Galaťania, jako bývalí pohani, pred krstom neza­ chovávali starý zákon. 6) Hlúpo je prejsť od duchovného zákona, jakým je kresťanstvo, k telesnému, jakým je židovstvo. 7) Galaťania mnoho trpeli za Krista, ale keby odpadli od viery, ztratili by odmenu. Sv. Pavel nechce veriť, nedrží za možné, že by už boli od­ padli, a preto zvolal: „Jako by predsa nadarmo!“

73

5. Ten teda, ktorý vám udeľuje Ducha a činí divy medzi vami, (či to činí) pre skutky zákonné, a či pre slyšanú vieru? 6. Jako písané je: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spra­ vedlivosť.1) 7. Poznajte teda, že tí, ktorí sú z viery, tí sú synovia Abrahámovi. 8. A keďže Písmo predvídalo, že Boh skrze vieru ospravedliví po­ hanov, predpovedalo Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky ná­ rody.“ 2) 9. Tak teda tí, ktorí sú z viery, požehnaní budú s veriacim Abra­ hámom. 10. Lebo ktoríkolvek sú zo skutkov zákona, pod zlorečenstvom sú 3); pí­ sané je totižto: Zlorečený každý, kto nezostáva vo všetkom, čo je pí­ sané v knihe zákona, aby to činil. 11. Keďže teda v zákone nikto neospravedlivel4) pred Bohom, je zrejmé: lebo spravedlivý žije z viery.5) 12. Zákon však nie je z viery, ale kto to bude činiť, bude žiť v ňom.6) 13. Kristus nás vykúpil zo zlorečenstva7) zákona, nakoľko stal sa 1) I. Mojž. 15, 6; Rím. 4, 3. S týmto sv. Pavel započína zo starého zákona, teda hneď od prameňa, že človeka ospravedlivuje viera, a nie obrady staro­ zákonné. Veď i Abrahám ospravedlivel ešte pred obriezkou, a to vtedy, keď uveril Bohu, teda z viery. 2) I. Mojž. 12, 3; Syr. 44, 20. Všetky milosti za­ slúžil Kristus, a to pre všetkých ľudí, teda nielen pre jednu čiastku, jako lžiučitelia chceli nahovoriť veriacim. 3) T. j. kto mimo viery v Krista dúfa, že za­ chovávaním starého zákona spasený bude, klame sa, lebo bez viery v Krista niet milosti, a bez milosti nemôže sa zákon zachovať, tak potom pre­ padnú zlorečenstvu v zákone písanému. 5. Mojž. 27, 27. 4) Srov. verš. 5. 5) Hab. 2, 4; Rim. 1, 17. Zrejmé je teda, že starý zákon neospravedliví človeka. V starom zákone boli spravedlivý ale len natoľko, nakoľko verili v budúceho Vykupiteľa, teda i tí len skrze vieru. To dosvedčuje prorok Habakuk, keď zjavne píše, že spravedlivý má nadprirodzený život z viery. 6) T. j. starý zákon predpisuje, čo treba robiť, a nie čo treba veriť. (Tom.) 7) On vyriekol kliatbu na tých, ktorí nezacho­ vávajú všetky jeho nepočetné predpisy, a keďže nemal prostriedkov milosti, nebolo možno zachovať všetky predpisy, nasledovne na všetkých Židoch ležala kliatba; z tejto ich vykúpil Kristus, keď zrušil starý zákon.

74

LIST SV. PAVLA AP. GALAŤANOM

pre nás zlorečenstvom *> (lebo písané j e : zlorečený každý, kto visí na dreve), 14. aby na pohanov prišlo pože­ hnanie Abrahámovo skrze Krista Ježiša, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru. 15. BratiaI (po ľudsky hovorím12)) predsa právoplatný závet človeka nikto neruší, ani nedoplňuje. 16. Abrahámovi pririekly sa za­ sľúbenia a jeho semenu.3) Nepovedá: „a semenám“, akoby o mnohých, ale jako o jednom: „a tvojmu se­ menu“, ktorý je Kristus. 17. Teda toto povedám: Zákon, ktorý bol daný po štyristo a tri­ dsiatich rokoch4), neporuší závet od Boha potvrdený, tak aby zničil za­ sľúbenia. 18. Lebo jestliže dedictvo5) je zo zákona, už je nie zo zasľúbenia; kdežto Abrahámovi Boh daroval ho skrze zasľúbenie. 19. Načo je teda zákon? Daný je pre prestupovania6), dokiaľ by neprišlo to semeno, ktorému dal 1) Kristus stal sa kliatbou, t. j. vyvrhnutým z národa židovského, jakých vešali. 5. Mojž. 21, 23. 2) Doteraz dokazoval zo sv. Písma, teraz začína to isté dokazovať z rozumu. Keď ľudia utvrdené smluvy držia, tým viac Boh splní požehnanie Abrahámovi zasľúbené. 3) Teda sľub je platný aj po Abrahámovej smrti, lebo tu je jeho semeno. 4) Toto číslo sa nesrovnáva s tým počtom, ktorý sa nachádza od Abraháma až po Mojžiša v starom zákone. 430 rokov Židia strávili v Egypte. Keďže i praotec Jakub dostal od Boha to isté za­ sľúbenie (I. Mojž. 28, 14), čo Abrahám, sv. Pavel počíta roky od Jakuba. 5) Boh Abrahámovi daroval dedictvo, nasle­ dovne ono je darom, a preto toto dedictvo ne­ môže pochádzať zo zachovávania predpisov staro­ zákonných, lebo takto by nebolo darom, ale od­ menou. Teraz nastáva, aby určil význam starého zákona. 6) T. j. keď sa vec tak má, jaký teda cieľ má zákon? Žákon bol daný k zjavovaniu a množeniu prestúpení, aby tak Človek svoju slabosť uznal a povzbudený býval utiekať sa k milosti a k viere, ktorých pomocou mohol by im vyhnúť. Dľa sv. Tomáša Akvinského ľudia preceňovali svoju vedu a svoju silu. Boh ich teda ponechal za istý čas v prirodzenom stave, aby nahliadli, že rozum ne­ dostačuje. Potom dal Im zákon; ale aby nahliadli, že aj ich sila je slabá, nedal im prostriedkov mi­ losti, teda milosť, bez ktorej nebolo možno zacho­ vávať celý zákon; nasledovne dal ho k vôli pre­ stupovaniam.

sľub *), zariadený od anjelov2) do ruky prostredníkovi. 20. Ale prostredník nie je jed­ ného 3), kdežto Boh je jeden. 21. Je teda zákon proti sľubom Božím? Božechráň! Lebo keby sa bol dostal zákon, ktorý by mohol obživiť, iste zo zákona by bola spra­ vedlivosť. 22. Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech4), aby zasľúbenie z viery Ježiša Krista dostalo sa veriacim. 23. Prv než prišla viera, boli sme pod strážou6) zákona, uzavrení pre tú vieru, ktorá mala byť zjavená. 24. A tak zákon nám bol pestú­ nom 6) pre Krista, aby sme z viery ospravedliveli. 25. Všák ked prišla viera, už nie sme pod pestúnom7); 26. všetci totiž ste synovia Boží skrze vieru, ktorá je v Krista Ježiša. 27. Lebo ktoríkoľvek ste v Kristu pokrstení, Krista ste obliekli.8) 28. Nie je tu Žid, ani Grék9), nie

1) Boh dal sľub Kristovi, že mu dá všetky ná­ rody za dedictvo; starý zákon mal teda trvať len po Krista, kdežto sľub na veky. 2) Preto, dľa ústneho podania židovského. Boh starý zákon nedal Mojžišovi, jako prostredníkovi, bezprostredne, ale pomocou anjelov, kdežto sľuby, jako večne platné, dal sám Abrahámovi, bez pro­ stredníkov. 3) Prostredkovať dá sa len najmenej medzi dvoma, ale zasľúbenie dal len Boh sám. Sľub, závet je Smluva jednostranná, ktorá viaže len Boha, a preto Boh musí splniť svoj sľub bezpod­ mienečne. Smluva dvojstranná nemohla nahradil jednostrannú, teda ani starý zákon Abrahámovi daný sľub. 4) Dľa Písma sme všetci hriešnikmi a len skrze vieru v Ježiša dosahujeme ospravodlivenia. Rim. 3, 9—20. 5) Gréci a Rimania dávali svoje deti vzdela­ nému otrokovi, aby dával pozor na ne; otrok ich pripravoval pre školu, dával im počiatočné na­ učenie (učil ich čítať a písať) a potom ich zaviedol učiteľovi do školy. Tomuto otrokovi podobný bol zákon; on pripravoval Židov pre kresťanstvo a mal ich pripraviť pre Krista a zaviesť ku Kristovi. 3) T. j. starý zákon, ako nejaký pestún, odchovával nás pre Krista. 7) Už nie sme pod starým zákonom, on už nemá platnosti. 8) Ste privtelení do jeho Cirkvi. 9) T. j. pohan. V Cirkvi katolíckej medzi ospravedlivenými nieto rozdielu, ani ohľadom národnosti, ani ohľadom rodu, ani ohľadom stavu, ani ohľa­ dom pohlavia, lebo všetci sú jedno, t j. tajnostná telo Kristovo.

LIST SV. PAVLA AP. GALAŤANOM

75

je sluha, ani svobodný, nie je muž, 7. A tak už nie je sluha, ale syn, ani žena, lebo vy všetci ste jedno a keď syn, tak i dedič skrze Boha. v Kristu Ježišovi. 8. Ale vtedy, keď ste neznali 29. A ked ste vy Kristovi, tedaBoha, slúžili ste tým, ktorí od pri­ ste semeno Abrahámovo *), (a) de­ rodzenosti nie sú bohovia: dičia dľa zasľúbenia. 9. ale teraz, keď poznáte Boha, ba, čo viac, poznaní ste od Boha1); jakože sa zase navraciate k bez­ HLAVA 4. Židia sú jako malé deti a služobníci pod mocným a biednym živlom, ktorým zákonom: kresťania jako dospelí synovia zase znovu slúžiť chcete? sú v svobode viery Kristovej, teda nesluší 10. Zachovávate dni2) a mesiace, im zachovávať zákon. Galaťania, vysvo- a časy a roky. bodení zpod starého zákona, nemajú sa 11. Bojím sa o vás, že som azda dať sviesť pod jarmo tohože zákona, aby daromne pracoval medzi vami. neboli zavrhnutí. 12. Buďte jako j a 3), lebo i ja som 1. Ale povedám im: Za ten čas, ako vy.4) Bratia, prosím vás, nič kým je dedič malučký, nič sa nedelí ste mi neublížili.6) od sluhu, hoci je pánom všetkému 12>: 13. Však viete, že v nevládnom 2. ale je pod poručníkmi 3) a správ­ tele6) ponajprv kázal som vám evan­ cami, až do času predurčeného od jelium, a čo vás na mojom tele po­ otca. kúšalo, 3. Tak i m y4), kým sme boli ma­ 14. nezapovrhli ste, ani neodho­ lučkí5), boli sme služobníkmi pod dili, ale prijali ste ma, jako anjela svetskými živlami: Božieho, jako Krista Ježiša. 4. ale keď prišla plnosť času6), 15. Kdeže je teda vaše blahosla­ Boh poslal Syna svojho učineného venstvo?7) Svedectvo totiž vydávam zo ženy7), podrobeného zákonu8), že keby to bolo možné, oči 5. aby tých, ktorí boli pod záko­ vám, boli by ste si vylúpili a mne dali.8) nom, vykúpil, aby sme obsiahli pri­ 16. Teda som vaším nepriateľom, jatie za synov.9) že som vám povedal pravdu? 6. A keďže ste synovia10), Boh 17. Horlia za vás nedobre: lebo poslal Ducha Syna svojho do vašich vytvoriť vás chcú9), aby ste za nich sŕdc, volajúceho: Abba, Otče! horlili. 18. Ale dobre je pre dobré horliť 1) Mat. 1,1. Ste duchovne potomci Abrahámovi, a nie vám je treba dať sa obrezať, ako vám to vždycky, a nielen keď prítomný som židovskí horlivci kázali. 2) Sv. Pavel pokračuje vo vývodoch ohľadom u vás. židovstva: tí vraj, ktorí žijú pod starým zákonom, 19. Synáčkovia moji, s ktorými sú jakoby nedospelé deti, nič sa nelíšia od sluhov

a čakajú na plnoletosť, t. j. na kresťanstvo. Či by 1) T. j. prijatí ste za synov. to teda nebolo hlúpo z kresťanstva prejsť k ži­ 2) T. j. soboty, nové mesiace, výročité sviatky, dovstvu, z dospelého veku do detinstva! Ba toto milostivé letá židovské atď. je zrovna nemožné. 3) T. j. neviažte sa k starému zákonu, preto, 3) Tútormi. že ste rodom Židia. 4) Rodení Židia. 4) T. j. rodom Žid. 5) Vo viere nedospelí, nekresťania. T. j. boli 5) Doplň: neberte moje slová tak, ako by po­ sme pod mocou starozákonných zovnútorných chádzaly z hnevu. obradov. 6) I. Kor. 2, 1; II. 10, 10. Niektorí myslia, že 6) T. j. keď prišiel určený čas, v ktorom mal v prenasledovaniach; no pravdepodobnejšie jako prísť Vykupiteľ. 7) T. j. z panny (bez pôsobenia mužského) na­ slabý na tele, alebo chatrnej postavy. 7) Galaťania považovali sa za blahoslavených, rodeného. že prijali Pavla a jeho učenie. 3) T. j. narodeného z národa židovského. 3) Srov. 3, 25—26. T. j. Židov. 3) Čo ste mali najmilšieho, to by ste mi boli dali. 10) Skrze krst stali ste sa synmi Božími, preto 9) Usilujú sa vás prilákať k židovstvu. Vytvori i v pravde môžete nazývať Boha Otcom (sýrsky vás chcú z Cirkvi, alebo z mojej lásky, odtrhnúť odo mňa. Abba).

76

LIST SV. PAVLA AP. GALAŤANOM

zase pracujem k pôrodux), kým Kristus nevyobrazí sa vo vás. 20. Ale chcel by som byť i teraz u vás a meniť svoj hlas 12), lebo som v rozpakoch o vás.3) 21. Povedzte mi, ktorí chcete byť pod zákonom, či ste nečítali zákon?4) 22. Písané je totižto, že Abrahám mal dvoch synov: jedného zo slu­ žobnej 5) a druhého zo svobodnej. 23. Ale ten zo služobnej podľa tela sa narodil, kdežto ten zo svo­ bodnej následkom zasľúbenia, 24. čo je v predobraze povedané. Toto sú totižto dva zákony, a síce jeden na hore Sinai, ktorý splodzuje za sluhov, a to je Agar. 25. Sinai totižto je hora v Arabii, ktorá súvisí s tým Jeruzalemom, 1) I. Kor. 4, 15. S bolesťou vás pod srdcom no­ sím, bolestne sa starám o vás, aby ste boli podobní Kristovi. 2) Hlas mocnejšie účinkuje, než písmo, preto, že vyráža city; teda chcel by som citne hovoriť. 3) T. j. neviem, či mám prísne alebo láskave písať. 4) T. j. čítajte sami starý zákon a z neho sa presvedčíte, že vám pravdu hovorím. 5 ) 22—26. Písané je, že Abrahám mal dvoch synov, jedného zo slúžky (otrokyne), druhého zo svojej manželky, ktorá nebola otrokyňou, preto ju sv. Pavel nazýva svobodnou. Svobodná teda tu neznamená, jako hovorievame, ženskú nevydatú, ba práve značí zákonitú manželku, lebo táto nebola ani slúžkou, ani otrokyňou svojho manžela, ale jeho svobodnou družkou. Sára, manželka Abra­ hámova, bola neplodná a už stará, z tej príčiny, aby jej manžel neumrel bez potechy potomstva, dala mu otrokyňu, menom Agar, aby s tou splodil dietky (I. Mojž. 16, 1—4), a táto i porodila mu syna Izmaila. Ale dťa riadenia Božieho syn otro­ kyne nemal byť dedičom a udržovatelom semena Abrahámovho. Lebo čo dťa prírody bolo nemožné, totižto aby Sára porodila, to bolo možné skrze všemohúcnosť Božiu. Boh prisľúbil Abrahámovi syna zo Sáry, čo sa i splnilo: a tento syn z man­ želky (nie z otrokyne, ale zo svobodnej), menom Izák, je syn zasľúbenia, je dedičom Abrahámovým. Izmail je dľa tela, t. j. pôsobením prírodných zá­ konov splodený, lebo Agar bola mladá a plodná; Izák nadprirodzeným spôsobom, následkom zasľú­ benia Božieho, lebo Sára, jako starenka, už ne­ mohla rodiť. V tomto, čo sa skutočne stalo, bol zároveň i obraz starého a nového zákona. Agar vyobrazuje Židov, podrobených starému zákonu. Tento bol daný na hore Sinai, ktorá je v Arábii, odkiaľ otrokov kupovali, a súvisí s Jeruzalemom; preto zákon tento je zákon služobnosti, ktorej oddaný je zemský Jeruzalem so všetkými Židmi, ára je obraz nového zákona, ktorého hlavou je nebeský, duševný Jeruzalem, t. j. Cirkev Kristova so svojimi veriacimi. Tento nový zákon je zákon svobody, lebo nás osvobodil od zachovávania po smrti Kristovej už márnych obradov starého zákona.

ktorý je teraz, a slúži so svojimi synmi; 26. kdežto ten Jeruzalem, ktorý je hore, svobodný je, ktorý je našou matkou. 27. Veď písané je: Vesel sa, ne­ plodná, ktorá nerodíš: plesaj a volaj, ktorá nepracuješ k pôrodu, lebo opu­ stená má mnoho synov, viac nežli tá, ktorá má muža.1) 28. My sme tedy, bratia, dľa Izáka zasľúbenými synmi.2) 29. Ale jako vtedy ten, ktorý sa podľa tela3) narodil, prenasledoval toho, ktorý sa podľa ducha (narodil), tak i teraz. 30. Ale čo povedá Písmo? Vyžeň služobnú, i jej syna, lebo nebude dedičom syn služobnej so synom svobodnej. 31. A tak, bratia, nie sme synovia služobnej, ale svobodnej, ktorou svobodou Kristus nás osvobodil. HLAVA 5. Napomenutie, aby sa chránili ztratif mi­ losť Božiu, podrobujúc sa zákonu; aby zostali v pravej kresťanskej svobode, ne­ používajúc ju k zlému v boji tela proti duchu; aby svobodu evanjelia nepre­ menili v otroctvo tela.

1. Stojte a neberte na seba otrocké jarmo.4) 1) Izaiáš 54, 1. Sv. Pavel berie slová prorokove v tomto smysle: Raduj sa, neplodná Sáro, hoci máš menšie potomstvo, nežli plodná Agar. Smysel je: Raduj sa, Cirkev kresťanská, ktorá si bola v starom zákone neplodná, ale v novom zákone stala si sa plodnou, rodíš svobodných od starého zákona, a nie otrokov starého zákona. 2) Rim. 9, 8. 3) 29—31. Smysel týchto veršov je: Jako niekdy Izmail v hre prenasledúval Izáka, tak že na žia­ dosť Sárinu Abrahám musel z domu odstrániť Agar i s jej synom Izmailom: tak i teraz medzi vami povstali lžiučitelia vás prenasledujú, chcejúc vás podrobiť obradom, obriezke starého zákona. Ale jako vtedy vytvorený bol syn otrokyne z domu otcovského, tak i teraz títo lžiučitelia vyvrhnutí budú z dedictva požehnania národov, t. j. z več­ ného spasenia. Teda, bratia, keďže my nie sme synovia otrokyne, ale svobodnej Sáry, t. j. sv. Cirkvi, osvobodení sme skrze Krista od starého zákona. 4) T. j. buďte verní novému a nie poddaní starému zákonu. Srov. 4, 9.

LIST SV. PAVLA AP. GALAŤANOM

77

2. Hla, ja Pavel vám povedám, že jestli sa dáte obrezovať, Kristus vám nič neosoží. 3. A znovu osvedčujem každému človeku, ktorý sa obrezuje, že je povinný zachovávať všetok zákon. 4. Odlúčili ste sa od Krista, ktorí sa v zákone ospravedlivujete: vy­ padli ste z milosti. 5. Lebo m y*12) v duchu z viery oča­ kávame nádej spravedlivosti.3) 6. Veď v Kristu Ježišovi nič ne­ platí ani obriezka, ani neobriezka, ale viera, ktorá pôsobí skrze lásku. 7. Dobre ste bežali4): ktože vám prekážal, aby ste neboli poslušní pravde ? 8. Tento návod nie je od toho, ktorý vás volá. 9. Málučko kvasu nakvasí celé cesto. 10. Ja dôverujem vo vás v Pánovi, že nebudete nič iného smýšľať: ale ten, kto vás zmiata, bude znášať súd, ktokoľvek on je. 11. Ale, bratia, keďže ja kážem ešte obriezku, prečože trpím ešte prenasledovanie ? 5) Teda prestalo by pohoršenie kríža. 12. Ó, by aj odrezaní6) boli tí, ktorí vás zmiatajú! 13. Lebo vy ste povolaní na svobodu, bratia, len aby ste svobody nezneužili za príležitosť k teles­ nosti7), ale aby ste si slúžili vo­ spolok skrze duchovnú lásku.

14. Lebo všetok zákon vyplňuje sa v jednom slove: „Milovať budeš bližného svojho, jako seba samého.“ 15. Ale jestliže sa vospolok hry­ ziete a žeriete, dajte pozor, aby ste jedni druhých nestrávili.1) 16. Ale povedám: duchom choďte, a nebudete konať žiadosti telesné.2) 17. Lebo telo žiada proti duchu, a duch proti telu; tieto totižto vzá­ jomne sa protivia: aby ste nečinili to, čo by ste chceli.3) 18. Ale jestliže ste duchom ve­ dení, nie ste pod zákonom.4) 19. Zjavné sú skutky tela, ktoré sú: smilstvo, nečistota, nestydatosť, Chlipnosť, 20. modloslužba, čary, nepriateľ­ stvá, škriepky, nenávisti, hnevy, svady, rôznice, rozkoly, 21. závisti, vraždy, opilstvá, ob­ žerstvá a tým podobné, o ktorých vám predpovedám, ako som pred­ povedal : že tí, ktorí také veci činia, do kráľovstva Božieho nevojdú. 22. Kdežto ovocie ducha je: láska, radosť, pokoj, trpelivosť, dobrotivosť, dobrota, shovievavosť, 23. krotkosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota: proti takým veciam niet zákona.5) 24. Lebo ktorí sú Kristovi, tí ukri­ žovali svoje telo s hriechmi a s ná­ ruživosťami.6) 25. Keď duchom žijeme, duchom i choďme.7) 26. Nebývajme žiadostiví márnej 1) T. j. kto by nasledoval Abraháma v obriezke, musel by zachovávať i všetky starozákonné po­ chvály, nepopudzujme jedni druhých vinnosti. 2) T. j. ktorí nie dľa tela a obriezky, ale dľa a nezáviďme jedni druhým. ducha a viery sme potomkami Abrahámovými. 3) T. j. očakávame splnenie nádeje, že nás Kristus ospravedliví. 4) Obraz je vzatý z tých, ktorí bežia o závod. Galaťania dobre bežali, no sišli s pravej cesty. 5) Smysel je: Niektorí hovoria, že i ja prika­ zujem obrezovanie; keď je tomu tak, prečo ma Ži­ dia prenasledujú ? Keby som ja ozaj kázal obriezku, Židia by ľahšie prijali evanjelium, lebo oni sa menej pohoršujú nad tým, že Messiáš na kríži umrel, než nad tým, že starý zákon už viac neplatí. A preto Židia, ktorí tak horlive zastávajú obriezku, prestali by prenasledovať kresťanstvo. 6) Ó, kiež by boli vytvorení z cirkvi! 7) Len aby ste svojou svobodou nedali telu príležitosti hrešiť. Vy ste síce svobodní, len ne-

nadužívajte tejto svobody k hriechu, mysliac si, že už teraz i hrešiť vám svobodno. Nie zle čiňte, ale v láske sa napomáhajte. 1) T. j. aby ste časnú a večnú záhubu na seba neuvalili. 2) I. Pet. 2, 11. 3) Nesvobodno vždy to činiť, čo vaša vôľa chce, lebo ona často k zlému sa kloní. Rim. 7, 14. 4) Nepadáte pod trest, ktorým hrozí zákon. 5 ) Zákon nemá trestov pre ctnosti, ale len pre výstupky. 6) Ktorí sú naozaj a nie len menom nasledov­ níci Kristovi, usmrcujú telo svoje, aby nehrešilo. 7) Keď sme už v srdci kresťania, ukážme to i zovnútorne skutkami, dľa svojej viery.

78

LIST SV. PAVLA AP. GALAŤANOM

HLAVA 6. Napomenutie k tichosti, k trpelivosti, k dobročinnosti naproti učiteľom. Zá­ vierka listu.

1. Bratia, i keby bol človek pre­ kvapený v nejakom hriechu, vy, ktorí ste duchovní1), poučte takého v nežnom duchu, a hľad na seba, aby si i ty nebol pokúšaný. 2. Znášajte jeden druhého ťarchy, a tak vyplníte zákon Kristov. 3. Lebo keď si kto myslí, že je niečím, kdežto nie je ničím, sám seba svádza. 4. Ale každý nech zkúša svoje konanie, a tak len sám v sebe bude mať chválu12), a nie v inom. 5. Lebo každý ponesie bremeno svoje.3) 6. A kto býva slovom vyučovaný, nech sdeľuje všetko dobré s tým, kto ho učí.4) 7. Nemýľte sa, Boh sa nedá po­ smievať. 8. Lebo čo človek rozsieva, to bude i žať. Lebo kto rozsieva vo svo­ jom tele, z tela i žať bude porušenie: kdežto, kto seje v duchu, i žať bude z ducha život večný. 9. Nuž neustávajme dobre činiť, lebo svojím časom budeme žať ne­ prestajne. 1) T. j. lepší, dokonalejší. 2) Každý nech zkúša svoje skutky a usiluje sa polepšiť; tým spôsobom, že sám seba bude súdiť a usilovať sa bude dokonalejším sa stať, získa si chválu u Boha. Kto tým sa chce vyvýšiť, že sa za lepšieho vydáva od druhých, nie je hodný chvály. 3) Sám o seba sa staraj, nie o druhých; z tvo­ jich skutkov budeš niekedy súdený. 4) Galaťania boli skúpi. Sv. Pavel prikazuje im štedrosť, najmä k cirkevným učiteľom.

10. Teda dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, zvlášte však domá­ cim viery. 11. Viďte, jakými písmenami písal som vám svojou rukou! 12. Ktoríkoľvek totižto chcú sa ľúbiť v telex), tí vás nútia, aby ste sa obrezovali, len aby netrpeli pre­ nasledovania pre kríž Kristov. 13. Lebo ani tí, ktorí sa obrezujú, nezachovávajú zákon: ale chcú, aby ste sa vy dali obrezať, aby sa chvá­ lili vaším telom. 14. Ale odo mňa nech je ďaleko, aby som sa chválil, leda v kríži Pána nášho Ježiša Krista, skrze kto­ rého je mi svet ukrižovaný a ja svetu.2) 15. Lebo v Kristu Ježišovi neplatí ani obriezka, ani neobriezka, ale nové stvorenie. 16. A ktoríkoľvek nasledovať budú toto pravidlo, na tých pokoj a milo­ srdenstvo, i na ľud Boží izraelský.3) 17. Ostatne nech mi nikto nie je obťažným, lebo ja nosím jazvy4) Pána Ježiša na svojom tele. 18. Milosť Pána nášho Ježiša Krista s duchom vaším, bratia! Amen. 1) T. j. len aby jako od Židov, ktorí veľkú váhu kladú na obriezku, nemuseli trpieť proti­ venstvo za Krista, tak i od pohanov, ktorých cisári Židom dali svobodu viery, kdežto kresťa­ nom nie. 2) Ja sa ničím nechválim, len krížom Pána Ježiša a jeho smrťou, ktorou som vykúpený od hriechu a obsiahol som milosť pohrdnúť týmto svetom a žiť jedine Kristu. 3) T. j. na pravý lud izraelský, ktorý verí v toho, v ktorého veril a dúfal Izrael (Jakub). Ján 1, 47. 4) T. j. jazvy rán, ktoré som na svojom tele vytrpel pre Krista, a tak nezasluhujem, aby ma kto zľahčoval. Ako otroci mávajú na tele vypá­ lený znak svojho pána, ktorému patria, tak i ja som poznačený ranami, ktoré som pre Krista trpel, a tie predstavujú, čí sluha som.

79

LIST SV. PAVLA APOŠTOLA EFEZANOM. Efez (Efezus) bol hlavným mestom jonickej prednej Ázie, pri ústí Kaystra. Bohaté, priemyselné a kupecké mesto dosť skoro pritiahlo na seba pozornosť sv. Pavla. Už na začiatku svojej druhej apoštolskej cesty mienil ísť do Efezu, ale z vnuk­ nutia Božieho upustil od tohto úmyslu, išiel prv do Macedónska a až na konci tejto svojej cesty došiel ta. Na začiatku svojej tretej cesty Pavel navštívil poznove Efez, asi roku 55, a ostal tam dva roky, Vtedy založil cirkev v Efeze a v okolí, no pred vzburou, ktorú zapríčinil akýsi Demeter, zlatník, musel ujsť do Macedónska. Nasle­ dujúci rok cestoval sv. Pavel z Macedónska na Korint do Jeruzalema s milodarmi, nasbieranými v Grécku, lenže vtedy nenavštívil Efez, ale povolal efezských cirkev­ ných predstavených do Miléta a tam sa rozlúčil s nimi. Keď Pavla jako väzňa za­ viedli do Ríma, asi okolo roku 63, z Ríma napísal tento list Efezanom a poslal im ho po Tychikovi. Pavel v tomto liste rozpráva o hlbokých tajomstvách našej viery, a preto je i veľmi nejasný; potom podáva výstrahu pred mudroslovcami a lžiapoštolmi; konečne dáva predpisy ohľadom kresťanského života. List bol písaný v reči gréckej.

HLAVA 1. Pozdrav na Efezanov; vďaky Bohu za vy­ volenie kresťanov, zvlášte v Efeze; prosba na Boha, aby ich i naďalej osvecoval.

8. ktorá sa rozhojnila v nás vo všetkej múdrosti a opatrnosti: 9. keď nám dal na známosť ta­ jomstvo svojej vôle, podľa svojho dobrozdania, dľa ktorého si za­ umienil *), 10. že v plnosti ustanovených časovi)12) v Kristu obnoví všetko, čo je na nebi i čo na zemi, v ňom, 11. v ktorom i m y3) povolaní sme k podielu, predurčení dľa predsa­ vzatia toho, ktorý všetko pôsobí dľa rozhodnutia svojej vôle; 12. aby sme boli na chválu4) jeho slávy, my, ktorí sme prv dúfali v Krista; 13. v ktorom i vy, keď ste počú­ vali slovo pravdy (evanjelium vášho spasenia), v ktorom i vy, keď ste uverili, poznačení ste zasľúbeným Duchom svätým5), 14. ktorý je nám závdavkom na

1. Pavel, apoštol Ježiša Krista z vôle Božej, všetkým svätým *), ktorí sú v Efeze a veria v Krista Ježiša. 2. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista! 3. Požehnaný buď Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý po­ žehnal nás všelikým požehnaním duchovným, vo veciach nebeských v Kristu, 4. jako nás vyvolil v ňom pred ustanovením sveta, aby sme boli svätí a nepoškvrnení pred jeho obli­ čajom v láske; 5. ktorý predurčil nás prijať si za synov skrze Ježiša Krista, dľa pred­ savzatia svojej vôle, 6. na chválu slávy svojej milosti, 1) T. j. predurčil vykonať skrze Ježiša. ktorou nás omilostil vo svojom mi­ 2) T. j. keď sa naplní čas, určený pre príchod lom Synovi; Messiášov. 7. v ktorom máme vykúpeme 3) Rozumej: ktorí sme zo židovstva. skrze jeho krv, odpustenie hriechov 4) Aby sme oslávili jeho velebnost Židia oča­ kávali Messiáša a úfali od neho, že im podmaní dľa jeho bohatej milosti, pohanské národy. i) T. j. kresťanom, ako vyvoleným Božím.

5) T. j. obsiahli ste Ducha sv., ktorého bol pri­ sľúbil.

80

LIST SV. PAVLA AP. EFEZANOM

naše dedictvo, k vykúpeniu *) vlast­ nosti, na chválu svojej slávy. 15. Preto i ja, keď som počul o vašej viere, ktorá je v Pána Je­ žiša, a o láske ku všetkým svätým, 16. neprestávam vzdávať vďaky za vás a pripomínať si vás vo svo­ jich modlitbách: 17. aby Boh Pána nášho Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám ducha múdrosti a zjavenia k jeho poznaniu, 18. srdcu vášmu osvietené oči, aby ste vedeli, jaká je nádej jeho povolania a jaké je bohatstvo jeho slávneho dedictva vo svätých12), 19. a jaká povznesená je velikosť jeho moci k nám, ktorí veríme dľa pôsobenia jeho mohutnej sily3), 20. ktorú dokázal v Kristu, keď ho vzkriesil z mŕtvych a posadil na svoju pravicu v nebesách, 21. nad všetko kniežatstvo4) a moc­ nosť, i silnosť i panstvo, a nad vše­ liká meno, ktoré sa menuje, nielen v tomto veku, ale i v budúcom. 22. A všetko mu poddal pod nohy, a dal ho za hlavu nad celou Cirkvou, 23. ktorá je jeho telom a plnosťou toho, ktorý všetko vo všetkých na­ plňuje. HLAVA 2. Povolanie Efezanov, hoci boli pohani, k tej jedinej Cirkvi, v ktorej sa majú spojiť v jedno všetky národy.

1. I vás, ktorí, ste boli mŕtvi pre vaše priestupky a hriechy5), 2. v ktorých ste niekdy žili dľa 1) Ktorý Duch pomôže nám nazpät vykúpiť (vymôcť obdržať) vlastnosť našu, blaženosť našu, ktorú sme pre hriech ztratili. 2) Aké slávné dedictvo čaká pravých kresťanov vo večnom živote. 3) T. j. že je to zázrak jeho všemohúcnosti, že nás povolal z nevery k viere Kristovej. 4) T. j. nad všeliká hodnosť na nebi i na zemi. Židovsko-pohanské mudroslovie na Východe ba­ vilo sa tým, že vymýšľalo všelijaké triedy anjelov, ktoré rady maly nahradzovať gréckych lžibohov. Tu sv. Pavel tvrdí, že P. Ježiš hodnosťou prevy­ šuje všetky stvorenia. 5) Dolož: naplňuje (Srov. 1, 23.) a obživuje.

obyčaje tohoto sveta, dľa kniežaťa'), ktorý panuje nad týmto povetrím, dľa ducha, ktorý teraz účinkuje v synoch nevery; 3. medzi ktorými sme i my všet kedysi žili v žiadostiach svojho tela a plnili sme vôľu tela a myšlienok, a boli sme od prirodzenosti synmi hnevu, jako i ostatní: 4. ale Boh, ktorý je bohatý v milo­ srdenstve, pre svoju velikú lásku, ktorou nás miloval, 5. i hoci sme boli mŕtvi pre hriechy, oživil nás spolu v Kristu (ktorého milosťou ste spasení), 6. a spolu vzkriesil, a spolu po­ sadil v nebesách v Kristu Ježišovi; 7. aby v nastávajúcich vekoch ukázal hojné bohatstvo svojej mi­ losti skrze dobrotu2) k nám v Kristu Ježišovi. 8. Lebo ste z milosti spasení skrze vieru, a to nie zo seba, lebo je to dar Boží; 9. nie zo skutkov, aby sa niekto nechlúbil.3) 10. Keďže sme jeho dielom, stvo­ rení v Kristu Ježišovi na dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme v nich žili. 11. Preto pamätajte, že vy, ktorí ste niekdy pohania boli dľa tela, neobrezanými nazvaní od tých, ktorí sú na tele rukou obrezaní; 12. že ste boli za oného času bez Krista, odlúčení od obcovania z Izraelcami a cudzími4) ohľadom smluvy, bez nádeje na prisľúbenie, a 6) bez Boha na tomto svete. 13. Ale teraz v Kristu Ježišovi vy, ktorí ste boli predtým oddialení, stali ste sa blízkymi skrze krv Kristovu. 1) Knieža, ktorý dľa bežnej mienky panuje nad povetrím, je diabol, ktorý vykonáva svoju moc nad zlými ľuďmi na tomto svete. 2) T. j. svojou dobrotou, ktorú nám preukázal skrze Ježiša Krista. 3) Dolož: že je spasený pre svoje zásluhy. 4) Takto dľa gréckej interpunkcie; dľa latinskej: a cudzí ohľadom závetov nemali ste nádeje na za­ sľúbenie. 5) Dolož: a čo modlári boli ste atď.

LIST SV. PAVLA AP. EFEZANOM

81

2. jestli ste len počuli o udelení milosti Božej, ktorá mi je daná pre vás; 3. že skrze zjavenie oznámené mi bolo tajomstvo, jako som predtým písal nakrátko; 4. z čoho, keď budete čítať, mô­ žete porozumieť moju zbehlosť v ta­ jomstve Kristovom; 5. ktoré za iných vekov nebolo známe synom ľudským tak, ako sa teraz zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom1) skrze Ducha: 6. že sú pohani spoludedičmi2) a spoluprivtelenými a spoluúčastníkmi jeho zasľúbenia v Kristu Ježišovi skrze evanjelium, 7. ktorého služobníkom stal som sa z daru milosti Božej, ktorá mi je daná dľa pôsobenia jeho moci3), 8. mne, najmenšiemu zo všetkých svätých, dostala sa táto milosť, aby som medzi pohanmi zvestoval nevyzpytateľné bohatstvo Kristovo4) 9. a osvecoval všetkých, aké je riadenie tajomstva6), od vekov skry­ tého v Bohu, ktorý všetko stvoril; 10. aby kniežatstvá a mocnosti HLAVA 3. na nebesách6) od Cirkvi dozvedely Apoštolovanie Pavlovo medzi pohanmi; sa o rozmanitej múdrosti Božej, prosba, aby neboli malomysebií pre jeho 11. dľa odvekého predurčenia, súženie, a modlitba za ich vytrvalosť vo ktoré uskutočnil skrze Ježiša Krista, viere. nášho Pána; 1. K vôli8) tomu som ja, Pavel, 12. skrze ktorého máme dúfanie väzeň Krista Ježiša, pre vás po­ a prístup7) zabezpečený skrze vieru hanov ; v neho. 13. Preto prosím, aby ste neboli 1) T. j. židovstvo i pohanstvo spojil v jednu 14. Lebo on je naším pokojom, ktorý z obidvoch1) spravil jedno a sboril prostrednú priehradnú stenu12), (totižto) nepriateľstvo skrze svoje telo, 15. keď zrušil zákon príkazov skrze učenie, aby v sebe samom utvoril zo dvoch3) jedného nového človeka, (tak) učinil pokoj, 16. a smieril oboch v jednom tele s Bohom45) skrze kríž, keď zabil ne­ priateľstvo na sebe samom, 17. a prišiel a zvestoval pokoj vám, ktorí ste boli ďaleko, a pokoj tým, ktorí boli blízko6); 18. lebo skrze neho oba máme prístup k Otcovi v jednom Duchu. 19. Teda už nie ste hostia a cu­ dzinci6), ale ste spolumešťania svä­ tých a domáci Boží, 20. vystavení na základe apo­ štolov a prorokov, na samom hlav­ nom uholnom kameni, Kristu Ježi­ šovi, 21. na ktorom celá budova vysta­ vená rastie vo svätý chrám v Pánovi, 22. na ktorom i vy ste spolu vy­ stavení za príbytok Boží v Duchu.7)

Cirkev. 2) T. j. umučením svojím zrušil nenávisť a rozdiel medzi Židom a pohanom. 3) T. j. zo Žida a pohana jedného kresťana. 4) Smrťou svojou zrušil nepriateľstvo medzi Bo­ hom a ľuďmi. Grécky : „na ňom“, t. j. na kríži. 5) Pohanom a Židom; oboch prišiel spasiť. Židia boli blízko, znali pravého Boha; pohani boli ďaleko, lebo ho neznali. 6) Rozumej: akými boli pohani medzi Židmi. 7) Skrze Ducha svätého, alebo „za duchovný príbytok Boží“, v protive s chrámom jeruzalem­ ským. Alebo: „za príbytok Bohu v Duchu“, na­ koľko Duch svätý býva vo vás. 8) K vôli tomu, aby i pohani vstúpili do Cirkvi.

1) Prorokom =■ nadšeným učiteľom. 2) Dolož: so Židmi. Srov. 1, 12. 3) Srov. 1, 19. 4) I. Kor. 15, 9. T. j. bohatstvo milostí, ktoré nám udeľuje Kristus. 5) Že Boh tak zariadil beh vecí, že pohani a Židia patria do jednej Cirkvi, v ktorej stali sa oba vyvoleným národom Božím. Boh ako všetkých stvoril, tak chce i všetkých spasiť. 6) T. j. aby anjeli poznali, čo vykonal Boh, aby spasil ľudstvo. 7) Prístup do neba.

82

UST SV. PAVLA AP. EFEZANOM

malomyseľní x) pre moje súženie pre vás, čo je vašou slávou. 14. Pre túto príčinu zohýbam svoje kolená pred Otcom Pána nášho Ježiša Krista, 15. od ktorého pochádza všetko otcovstvo na nebi i na zemi*12), 16. aby vám dal dľa bohatstva svojej slávy mocou zpevnieť skrze jeho Ducha na vnútornom človeku 3), 17. aby Kristus skrze vieru pre­ býval vo vašich srdciach, že by ste, v láske zakorenení a založení, 18. mohli pochopiť so všetkými svätými, jaká je širokosť a dĺžka a hlbokosť4), 19. a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje všetku vedomosť, aby ste boli naplnení všelikou plnosťou Božou.5) 20. Tomu však, ktorý môže učiniť všetko hojnejšie, než prosíme alebo rozumieme, dľa moci, ktorá pôsobí v nás, 21. tomu sláva v Cirkvi a v Kristu Ježišovi po všetky pokolenia, na veky vekov! Amen. HLAVA 4.

3. usilujúc sa zachovávať jednotu ducha vo sväzku pokoja; 4. jedno telo a jeden duch, ako povolaní ste v jednej nádeji4) svojho povolania. 5. Jeden Pán, jedna viera, jeden k rst2), 6. jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nado všetkých a skrze všetko a vo všetkých nás.3) 7. Ale každému z nás dostala sa milosť dľa miery podarovania Kri­ stovho.4) 8. Preto hovorí5): „Keď vystúpil na výsosť, zajatých viedol väzňov, dal dary ľuďom.“ 9. Ale to, že vystúpil, čože je inšie, jestli nie, že prv i sostúpil do nižších strán zeme?6) 10. Ktorý sostúpil, je te n 7), ktorý aj vystúpil nad všetky nebesá, aby naplnil všetko.8) 11. A on dal niektorých síce za apoštolov9), niektorých za prorokov, iných zas za evanjelistov, iných zas za pastierov a učiteľov

ľudí, z toho nasleduje, že v nej musí byť pokoj, Napomenutia ku kresťanským ctnostiam, lebo ináč nemohla by byť všeobecnou, preto kladie zvlášte k jednote, pri rozličných daroch toľkú váhu na Snášanlivosť a lásku bratskú. 1) Všetci máme jednu a tú istú nádej: že bu­ od Boha. Nový človek. deme v nebi spasení. T. j. jedno náboženstvo. I. Kor. 1, 10—13. 1. Prosím vás teda, ja, väzeň 3)2) Grécky: jeden Boh a Otec všetkých, ktorý v Pánu, aby ste žili dôstojne povo­ je nad všetkých a cez všetkých a vo všetkých. 4) Rim. 12, 3. I. Kor. 12,11; II. 10—13. Sú nie­ laniu, ku ktorému ste povolaní, len občianske, ale i cirkevné rozdiely medzi ve­ 2. so všetkou poníženosťou a krot­ riacimi. kosťou, s trpeli vosťou, snášajúc sa 5) Žalm 67, 19. Čo tam hovorí sa o víťazstve Jehovovej nad nepriateľmi Izraelcov, to rozumie vospolok v láske6), sa duchovne o slávnom nanebevstúpení Krista Pána, keď duše spravedlivých z predpeklia vy­ 1) Keďže život ľudský neskončí sa na tejto svobodil. zemi, ba pravý život až na druhom svete sa za­ 6) T. j. ktorý bol s neba sostúpil na zem. Vy­ čína, preto nezarazte sa nad mojím súžením, za kladá sa to i o sostúpení jeho do predpeklia, aby ktoré ja obsiahnem korunu slávy. vyviedol odtiaľ praotcov. 2) Rim. 8, 15; Gal. 4, 6. 7) Dolož: Ježiš Kristus. 3) Vnútorný Človek je pravé kresťanské smý­ 8) Dolož: čo bolo prorokované o ňom. Alebo: šlanie, a sv. Pavel na kolenách sa modlil, aby aby poslal Ducha svätého a ním naplnil všetkých zmocneli v kresťanskom smýšľaní a živote. Všetky nebesá sú všetky pásma, kde 4) T. j. celý obsah veľkého tajomstva Božieho. veriacich. blahoslavení bývajú, — Kristus ich všetkých pre­ Azda jaký je objem katolíckej Cirkvi. á) T. j. aby ste boli naplnení známosťou o vše­ výšil. tkej hojnosti tajomství a darov Božích. 9) T. j. hlásateľov evanjelia, pomocníkov apo­ 6) Keď sv. Pavel v predošlých hlavách dokázal, štolov v hlásaní evanjelia, za jakého sa spomína že katolícka Cirkev objíme celý svet, všetkých Filip.

LIST SV. PAVLA AP. EFEZANOM

12. zdokonaľovať 1234)* svätých, vyko­ návať služby, budovať telo Kristovo, 13. až by sme všetci dospeli2) na jednotu viery a poznania Syna Bo­ žieho, na muža dokonalého, na mieru veku plnosti Kristovej; 14. aby sme už neboli malučkými, nestálymi a sem - tam hádzanými každým vetrom učenia, skrze zlosť ľudí, skrze chytráctvo, uvádzajúce do bludu. 15. Ale aby sme konali pravdu v láske a rástli v každom ohľade v ňom, ktorý je hlavou, Kristus, 16. skrze ktorého celé telo je slo­ žené a spojené Všetkým sväzkom vzájomnosti, a dľa primeraného pô­ sobenia každého úda nadobúda vzrast telesný345678910), aby sa vzdelalo v láske. 17. Toto teda povedám a osved­ čujem v Pánu, aby ste už nežili, jako i pohania žijú v márnosti svojho smyslu, 18. ktorí majú tmami zatemnený rozum4) a ktorí odcudzení sú od života Božieho následkom nevedo­ mosti, ktorá je v nich pre slepotu6) ich srdca, 19. ktorí v zúfalstve6) oddali sa nestydatosti7), páchaniu všemožnej nečistoty8*) nenasýtenou žiadosťou. 20. Ale vy ste sa neučili tak o Kristu, 21. jestli ste ho len počuli a v ňom 1) T. j. posväcovať veriacich, t. j. úradu apo­ štolského, biskupského a kňazského. Rozširovať Cirkev, ktorá je telom Kristovým a on jej hlavou neviditeľnou. 2) T. j. aby sme dospeli do toho veku, v kto­ rom by sme boli schopní prijať dary Kristove. Smysel je: aby sme, čo tyče sa známostí nábo­ ženských, neboli deťmi, ale mužmi rozumnými (I. Kor. 13, 11), aby sme úplne poznali Krista. 3) T. j. skrze Krista rastie Cirkev, keď veriaci sa milujú a svoje povinnosti plnia, každý dľa svpjho povolania a dľa milosti mu udelenej. 4) Grécky: zatemnení na rozume. *) Grécky: pre zatvrdlivosť. 6) Dolož: ohľadom života za hrobom. ?) Grécky: v otupelosti. 8) Grécky: „páchaním všelijakej nečistoty bez nasýtenia“, alebo „v nenásytnosti“, alebo „lakom­ stve“.

83

ste sa poučili *), jako je pravda2) v Ježišovi: 22. aby ste odložili ohľadom pre­ došlého obcovania človeka starého3), ktorý sa porušuje následkom klam­ livých náruživostí. 23. Nuž obnovte4) sa na duchu svojej mysli, 24. a oblečte si nového človeka, ktorý dľa Boha stvorený je v spra­ vedlivosti a v opravdovej svätosti.6) 25. Preto odložte lož a každý mluvte pravdu svojmu bližnému, lebo sme vospolok údmi.6) 26. Hnevajte sa, ale nehrešte; slnko nech nezapadá nad vaším hnevom!7) 27. Nedávajte miesta diablovi!8) 28. Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech robí, konajúc svo­ jimi rukami to, čo je dobré, aby mal z čoho udeliť tomu, ktorý trpí núdzu. 29. Nech vám žiadna zlá reč ne­ vychádza z úst, len taká, ktorá je dobrá na vzdelanie viery°), aby bola užitočná počúvajúcim. 30. A nezarmucujte Ducha svä­ tého101)Božieho, skrze ktorého ste po­ značení ku dňu vykúpenia. 31. Všetka trpkosť a hnevlivosť, a zášť a krik, a rúhanie so všetkou zlosťou nech sa vzdiali od vás. 1) Kristus hovorí ústami vierozvestcov, nasle­ dovne jeho počúvame, ale i o ňom počúvame, lebo on je obsahom všetkého kázania. 2) Pravdu = skutočnosť, že dejepisný Ježiš je skutočne naším Spasiteľom. 3) Kol. 3, 8. Starý človek je telesné smýšľanie a život, teda toto telesné smýšľanie a život máme odložiť. Telesné žiadosti sú klamlivé, sľubujú blaho a dávajú časnú i večnú zkazu. 4) T. j. na mysli svojej. Rim. 6, 4. Grécky: aby ste obnovili. 5) Kol. 3, 12. 6) Dolož: jedného tela (Cirkvi a Krista). I. Pet. 2, 1; Zach. 8, 16. 7) Žalm 4, 5, Vzbúrenie sa krvi je prirodzené, stáva sa hriechom, keď sa dáme strhnúť hnevu. Luk. 17, 4. 8) Dolož: v srdci rozhnevanom. Jak. 4, 7. 9) Grécky : na potrebné vzdelanie. 10) II. Kor. 1, 22. Zlými, oplzlými rečami zarmu­ cujeme Ducha svätého, preto, že pohoršujeme seba i bratov a znešvárujeme chrám Boží, t. j. naše telo.

84

LIST SV. PAVLA AP. EFEZANOM

32. Ale buďte vospolok dobrotiví, 11. a nezúčastňujte sa na neuži­ milosrdní, odpúšťajúci jeden dru­ točných J) skutkoch temnosti, ale hém u1), jako i Boh pre Krista od­ radšej karhajte ich. pustil vám. 12. Lebo čo oni potajomné pá­ chajú, mrzko je i povedať. 13. No všetko, čo je hodné kar­ HLAVA 5. hania, zjavuje sa pomocou svetla12), Napomenutie k láske, výstraha pred ne­ čistotami; napomenutie k opatrnosti, k po­ lebo všetko, čo sa vyjavuje, je svetlo. 14. Preto sa povedá: Zobuď sa, božnosti, k manželskej láske a svornosti. kto spíš, a vstaň z mŕtvych, a osvieti 1. Budte teda nasledovníkmi Bo­ ťa Kristus.3) žími, jako najmilší synovia, 15. Teda pozor, bratia, aby ste 2. a žite v láske, jako i Kristus opatrne žili; nie jako nemúdri, miloval nás a vydal seba samého 16. ale jako múdri, a dobre po­ za nás, jako dar a obetu2) Bohu na užívajte času4), lebo dni sú zlé. ľúbeznú vôňu. 17. Preto nebuďte nemúdri, ale 3. Smilstvo však a všeliká neči­ rozumiaci, čo je vôľa Božia. stota alebo lakomstvo nech sa ani 18. A neopíjajte sa vínom, v kto­ nespomína medzi vami, jako sa sluší rom je Chlipnosť: ale naplňte sa na svätých; Duchom svätým, 4. ani mrzkosť, alebo bláznivé 19. a hovorte vospolok v žalmoch reči, alebo šašovstvo3), čo nepatrí a chválospevoch a v duchovných piesňach; spievajte a plesajte vo k veci: ale radšej poďakovanie. 5. Lebo vedzte to a rozumejte, svojich srdciach Pánovi; že žiaden smilník, alebo necudník, 20. ďakujte vždycky za všetko alebo lakomec, čo je modloslužbou45), v mene Pána nášho Ježiša Krista nemá dedictva v kráľovstve Kristo­ Bohu a Otcovi. vom a Božom. 21. Poddaní budte jedni druhým6) v bázni Kristovej! 6. Nech vás nikto nesvedie6) már­ nymi rečami, lebo pre tieto veci pri­ 22. Ženy nech sú poddané mužom chádza hnev Boží na synov nevery.#) svojim, ako Pánovi; 23. lebo muž je hlavou žene6), 7. Nebuďte teda ich účastníkmi. jako Kristus je hlavou Cirkvi; on 8. Boli ste síce kedysi tmou7), ale je udržovateľom jej tela.7) teraz ste svetlom v Pánovi. Jako sy­ 24. Ale jako Cirkev poddaná je novia svetla žite, Kristovi, tak i ženy svojim mužom 9. lebo ovocie svetla je vo všetkej vo všetkom.8 ) dobrote a spravedlivosti a pravde. 10. Skúmajte, čo sa ľúbi Bohu, 1) Hriešné skutky sú jako pre tento, tak i pre budúci život neužitočné, ba zrovna škodné pre oba životy. 2) T. j. privádzané býva na svetlo, z čoho na­ 1) Mat. 6, 12; Kol. 3, 13. 2) Obeta vône ľúbeznej je: obeta príjemná Bohu. sleduje polepšenie. Ján 3, 20; 3, 21. 3) Iz. 60, 1. 3) Šašky = plané, prehnané žarty. 4 ) Doslovne: Vykupujte čas. Múdry kupec ne­ 4 ) Grécky: modloslužobník. 5) Grécky: nemámi. Dolož: ako by smilstvo a mámi svoj tovar, s ktorým kupčí, takto i my: Nemámime čas, lebo za dobre vynaložený Čas lakomstvo nebolo hriechom. kúpime si nebo. 6) T. j. na tých, ktorí to neveria. 6) T. j. nižší vyšším. 7) Aký je rozdiel medzi tmou a svetlom, taký 6) T. j. je nad ženou. I. Mojž. 3,16; Kol. 3,18; je medzi pohanstvom s jeho nevedomosťou ohľa­ dom na Boha, s jeho streštenosťou a hnusným I. Petr. 3, 1; I. Kor. 11, 3. 7) T. j. obdariteľ všetkých údov Cirkvi. životom a medzi kresťanstvom s jeho jasným po­ 8) Ovšem čo je nie proti vôli Božej, lebo i Cirkev znaním Boha, s jeho bezpečnosťou ohľadom spa­ »poddaná je Kristu v dobrom. senia a poriadnym životom.

LIST SV. PAVLA AP. EFEZANOM

25. Mužovia, milujte svoje man­ želky, jako i Kristus miloval Cirkev a vydal seba samého za ňu, 26. aby ju posvätil a očistil kú­ peľom vodovýmx) skrze slovo života; 27. aby sám predstavil sebe Cir­ kev slávnu, nemajúcu poškvrny, ani vrásky, alebo niečo takého, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. 28. Tak i mužovia majú milovať svoje manželky, jako svoje telá. Kto miluje svoju manželku, seba samého miluje. 29. Ved nikdy nikto nemal v ne­ návisti svoje telo, ale kŕmi a opa­ truje ho, jako Kristus Cirkev; 30. lebo sme údmi jeho tela, z jeho mäsa a z jeho kostí. 31. Preto opustí človek svojho otca i matku, a pridŕžať sa bude svojej manželky, a budú dvaja jed­ ným telom.12) 32. Toto tajomstvo je veliké, a ja povedám v Kristu a v Cirkvi.8) 33. Dľa toho i vy všetci, každý nech miluje svoju manželku, jako seba samého, a manželka nech sa bojí svojho muža.4) HLAVA 6.

2. „Cti otca svojho a matku svoju!“ — toto je prvé prikázanie so zasľúbením1): 3. aby ti dobre bolo i aby si dlho živý bol na zemi.2) 4. A vy, otcovia!3) nepopudzujte k hnevu svojich synov4): ale vycho­ vávajte ich v kázni a v káre Pá­ novej. 5. Sluhovia! poslúchajte teles­ ných 5) pánov s bázňou a stra­ chom, v prostote svojho srdca, jako Krista6); 6. nie v slúžení len naoko, jako by ľuďom sa ľúbiť, ale jako sluhovia Kristovi, plniaci vôľu Božiu zo srdca; 7. s dobrou vôľou slúžiaci, jako Pánovi, a nie ľuďom; 8. v povedomí, že každý, čokoľvek dobrého spraví, to dostane zpiatky od Pána, či je sluhom a či svobodným. 9. A vy, páni!7) to isté robte im, nechajte hrozby8), v povedomí, že aj ich, aj váš Pán je v nebesách, a u neho niet prijímania osôb. 10. Ostatne, bratia! posilnite sa v Pánovi a v jeho mohutnej sile. 11. Oblečte9) sa do vyzbrojenia Božieho, aby ste mohli obstáť proti úkladom diablovým; 12. lebo nemáme boja proti telu10) a krvi, ale proti kniežatám a moc­

O povinnostiach dietok, rodičov, služob­ ných, pánov; napomenutie k vytrvalosti, 1) Tri prvé prikázania vzťahujú sa na Boha, a k modlitbe za všetkých. Závierka. po týchto prvé, t. j. v rade štvrté vzťahuje sa hneď na rodičov, ako námestníkov Božích na zemi, a Boh tým, ktorí ctia rodičov, sľubuje dlhý život. 1. Dietky! poslúchajte svojich ro­ 2) 5. Mojž. 5, 16. dičov v Pánovi5), lebo je to vec 3) Vôbec: rodičia. 4) Grécky: svoje dietky. spravedlivá. 5) T. j. časných, tuzemských. 6) T. j. aby ste tým vyplnili vôľu Kristovu. 7) T. j. hospodári a vôbec čeliadku majúci. Ako 1) Mat. 28, 19. Kúpeľ vodový je krst, umytie sluhovia majú mať oddanosť a dobroprajnosť k pá­ vodou. Slovo života sú slová, ktoré hovoríme, kým nom, tak i páni k sluhom. 8) Nebuďte naproti sluhom suroví a ukrutní, lejeme krstencovi vodu na hlavu, t. j.: „Ja ťa nechajte nádavky a telesné tresty. krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého.“ 9) Vezmite na seba vyzbrojenie, ktoré nám po­ 2) I. Mojž. 2, 24; Mat. 19, 5; Mar. 10, 17; I. Kor. 6, 16. Tak grécky; latinsky: otca i svoju matku. dáva Boh, aby sme mohli obstáť v duchovnom boji. 10) T. j. proti samým ľuďom. Smysel je: Keď 3) T. j. sviatosť stavu manželského je obrazom bojujeme proti diablovi, to neznamená bojovať spojeniu Kristovho s Cirkvou. proti slabej moci ľudskej, ale proti veľkej moci 4) T. j. nech si ctí svojho muža. zlých duchov, ktorí vykonávajú svoj vliv i na zemi i nad zemou (v povetrí). 5) T. j. ako to Boh prikazuje.

86

LIST SV. PAVLA AP. EFEZANOM

nostiam, proti svetovládcom tejto temnosti, proti zlým duchom y po­ vetrí. 13. Preto vezmite1) vyzbrojenie Božie, aby ste mohli odporovať v deň zlý a dokonalí stáť vo vše­ tkom. 14. Stojte teda, opásaní*12) okolo svojich bokov pravdou a oblečení do panciera spravedlivosti, 15. obutí na nohách do hoto­ vosti3) evanjeliuma pokoja; 16. ku všetkému berte štít viery, ktorým by ste mohli uhasiť4) všetky ohnivé strely toho zlostníka. 1) T. j. v dobe pokušenia. 2) Podobenstvo je vzaté z rimského vojaka. Rimský vojak —ktorého sv. Pavel mal pred očima, keď toto písal — keď išiel do bitky, mal obuté čižmy, aby mu chránily lýtka proti strelkám, a podošvy proti tŕňom a podobným úrazom; na ľadviach mal opasok, na bruchu a prsách brnenie (pancier), obyčajne z tlstej kože; na hlave nosil lebku, obyčajne kovovú, aby mu nepriate! nemohol rozseknúť hlavu mečom, a konečne v Ťavej ruke držal štít, na drevený oblúk pripevnenú vo štvoro kožu. Štít nadložil ako strelám, tak najmä letiacim štiepom, ktoré sa v ňom pristavily, aby mu nezranily telo. Hlavnou zbrojou rimského vojaka bol meč, ktorým sa bránil, ale i napádal nepriateľa. Takéto vyzbrojenie v duchovnom poli nám odpo­ rúča sv. Pavel, a to: najslabšie časti nášho tela sú: ladvie =- boky, t. j. život pohlavný, a tieto si ochránime pravdou, t. j. keď sa náš život srov­ náva s našou vierou a naša viera s učením Kristo­ vým. Pancier ochraňuje najšľachetnejšie čiastky nášho tela, ktorých poranenie ľahko sa stáva smr­ teľným, a označuje azda tri božské ctnosti; žalúdok = vieru, dľa toho spravedlivý žije z viery; pľúca = nádej; srdce = lásku. Tieto tri božské ctnosti najlepšie ochraňuje spravedlivosť, t. j. ospravodli­ venie a ustavičné posväcovanie seba samého. 3) Buďte ochotní a hotoví hlásať učenie Kri­ stovo, ktoré dáva pokoj a spasenie. 4) T. j. udusiť všetky zlé žiadosti, ktoré diabol zapaľuje vo vás. Nepriatelia tu i tu vypaľovali na

17. A vezmite lebku spasenia1) a meč duchovný2) (ktorým je slovo Božie). 18. So všelikou modlitbou3) a prosbou modlite sa každého času v duchu, a pritom bedlite so vše­ tkou vytrvalosťou a s prosením za všetkých svätých, 19. i za mňa, aby mi daná bola reč pri otváraní mojich ú st45), aby som so smelou dôvernosťou ozna­ moval tajomstvá evanjelia6), 20. pre ktoré som poslom v oko­ vách, aby som o ňom tak smele mluvil, ako mi treba. 21. Ale aby ste i vy vedeli, čo je so mnou, čo robím: všetko vám oznámi Tychik, najmilší brat a verný služobník v Pánovi, 22. ktorého som práve preto po­ slal k vám, aby ste vedeli, čo je s nami, a aby potešil vaše srdcia. 23. Pokoj bratom, a láska s vierou od Boha Otca a Pána Ježiša Krista! 24. Milosť so všetkými, ktorí mi­ lujú Pána nášho Ježiša Krista nepo­ minuteľné! Amen. rimských vojakov chytľavú a horľavú látku, ktorá mala spáliť nepriateľa. 1) T. j. lebku nádeje v spasenie. 2) T. j. meč, ktorý preniká ducha. Iz. 59, 17; I. Th. 5, 8. 3) Mat. 26, 41; Kol. 4, 2. Ale najhlavnejšou zbraňou kresťanovi je modlitba a prímluva v duchu, t. j. vrúcna. 4) Aby ma Duch sv. osvietil, že by som vedel, čo mám hovoriť, keď budem stáť pred súdom a budem sa mať brániť rečou (otváranie úst). 5) T. j. Krista a jeho vieru.

87

LIST SV. PAVLA APOŠTOLA FILIPANOM. Filipani boli obyvatelia mesta Filipi v Macedónsku europejskom. Ked apoštol Pavel konal svoju druhá cestu po Malej Ázii a Duch sv. mu zabránil tam ďalej kázať, napomenutý videním v Troade, preplavil sa do Europy a počal tu svoju apoštolskú prácu v Macedónsku u Filipanov. (Sk. apošt. 16, 6—12.) A tak preniesol sv. evanjelium z Ázie do Europy. Na svojej tretej ceste prišiel z Efezu, a keď chodil po celom Macedónsku, zastavil sa i vo Filipi a odtiaľ nastúpil svoju po­ slednú cestu nazpät do Jeruzalema, ktorá sa skončila jeho zajatím, uväznením a v okovách odoslaním do Ríma. Keď to počuli Filipani, vypravili Epafrodita k nemu do Ríma a pridali i peňažitú podporu, jako boli podobne podporovali toho apoštola aj inde, menovite v Tesalonike (Pil. 4, 14), v Korinte (2. Kor. 11, 9). Pri tejto prí­ ležitosti dozvedel sa Pavel i o stave tamejšej cirkvi a že v nej tiež, ako aj inde, príčinou židovsky smýšľajúcich učiteľov vznikly škriepky a bludy vo viere. Preto nemeškal ohľadom tých vecí Filipanom písať a ich k svornosti, vzájomnej láske, vystríhaniu sa bludného učenia, stálosti vo viere a k radosti v Pánu napomínať. Tento list je písaný na konci prvého väzenia Pavlovho, asi r. 63—64, a odoslaný po Epafroditovi, keď sa po prestátej chorobe domov navracal.

HLAVA 1.

2. Milosť vám a pokoj od Boha, Otca nášho, a Pána Ježiša Krista! Vchod; láska k Filipanom; osvedčenie, že 3. Ďakujem svojmu Bohu pri jeho súženie poslúžilo evanjeliu k úspechu, na ktorý úžitok keby nehľadel, na každý každej spomienke na vás. pád chcel by sa pominúť a byť s Kristom. 4. Pri všetkých svojich modlit­ Napomenutie, aby sa dľa evanjelia Kri­ bách vždycky za vás všetkých s ra­ stovho poriadne spravovali. dosťou prednášam prosbu, 1. Pavel1) a Timotej12), sluhovia3) 5. za vaše účastenstvo1) na evanJežiša Krista, všetkým svätým4) jeliume Kristovom, od prvého dňa v Kristu Ježišovi, ktorí sú vo Filipi, až dosiaľ. s biskupmi5) a jahnami. 6. Dúfam to samé, že ten, ktorý začal vo vás dobré dielo, i dokoná 1) Sv. Pavel apoštol, ako pri každom liste, tak až do dňa2) Krista Ježiša. i tu na začiatku sa menuje. 2) Menuje i Timoteja, ktorý mu bol sprievod­ 7. Jako je i slušné, aby som tak com a tovaryšom. Timotej bol cirkvám macedonským, menovite Filipanom, naklonený. Tohoto mal myslel o vás všetkých, preto, že vás apoštol v úmysle onedlho poslať do Filipi. mám v srdci ešte i vo svojich oko­ 3) Len sluhom, a nie spolu i apoštolom menuje vách, a pri obrane i utvrdzovaní sa tu Pavel, lebo o jeho apoštolskom úrade v tejto obci nikto nepochyboval. I preto, že tento list bol evanjelia, že vy všetci ste účastní viac dôverný, nežli úradný. Meno úradu je tu za­ mojej radosti.3) mlčané, preto, že Pavel chcel predstaviť Timoteja

za sebe rovného. Pavel a Timotej, ako kazatelia evanjelia, sú vyvolení sluhovia Boží. 1) Predmetom radostného poďakovania je , 4) Veriaci sa menujú svätými, lebo prináležia Bohu a Duchom svätým sú pri sviatostiach po­ ochotná zaujatosť a štedrá podpora, ktorú Filipani cieľom rozšírenia evanjelia preukazovali. svätení. 5) Pod menom biskupi, t. j. dozorci, rozumejú 2) Na deň, na ktorý Kristus prijde súdiť. Láska, sa tu všetci predstavení Cirkvi, bez ohľadu na to, ktorá všetko dúfa, uisťuje apoštola, že Filipani až či prijali rád biskupský, alebo len kňazský. K boku do konca vytrvajú. im stoja diakoni = jahni, t. j. posluhovatelia, 3) Príčina, pre ktorú apoštol Filipanov na srdci ktorí najviac boli poverení obsluhovaním chudob­ nosí, t. j. miluje, je tá, lebo vie, že oni úzkostlive ných a nemocných a pomáhaním pri duchovnom zaujímali sa za to, čo sám robí vo väzení, a pri úrade. Apoštol vyzdvihuje biskupov a jáhnov pri obrane a rozširovaní evanjelia. Tieto trápenia a celej obci, lebo ich prostredníctvom bola mu so­ práce sú pre Pavla radosťami, nakoľko mu zabez­ sbierané peňažitá podpora, za ktorú on v tomto pečujú večnú slávu; preto ich i menuje účastníkmi svojej radosti. liste Filipanom ďakuje.

88

LIST SV. PAVLA AP. FILIPANOM

8. Veď Boh mi je svedkom, jako túžievam po vás všetkých s naj­ vrúcnejšou láskou ‘) Ježiša Krista. 9. A modlievam sa za to, aby sa vaša láska viac a viac rozhojňovala vo vedomosti a vo všetkej rozum­ nosti 12), 10. aby ste si volili, čo je lepšie, i aby ste boli čistí a bez vady na d eň3) Kristov, 11. naplnení ovocím4) spravedli­ vosti skrze Ježiša Krista na slávu a chválu Božiu. 12. No chcem, bratia, aby ste ve­ deli, že to, čo sa so mnou deje, slú­ žilo na väčší prospech evanjeliu5); 13. tak že moje okovy6) pre Krista sú zjavné celému súdnemu dvoru7) a všetkým ostatným8), 14. a viacerí z bratov9) v Pánovi, pohnutí mojimi okovami, tým smel­ šie, bez strachu opovážili sa hlásať slovo Božie. 15. Niektorí síce i zo závisti a na preteky, ale niektorí aj z dobrej vôle ohlasujú Krista. 16. Niektorí z lásky, lebo vedia, že som postavený na obranu evan­ jelia. 17. Druhí zase na preteky zvestujú Krista, nie úprimne, ale nazdávajú

sa, že môjmu väzeniu pridajú sú­ ženia.1) 18. Ale čo po tom? Ked sa len všelijakým spôsobom zvestuje Kri­ stus, či naoko a či po pravde, i z toho sa radujem2), ba i radovať sa budem. 19. Lebo viem, že mi to3) bude slúžiť k spaseniu pre vašu modlitbu a pomoc ducha Ježiša Krista, 20. podlá očakávania a mojej ná­ deje, že sa v ničom nezahanbím, ale úplne dôverujem, že jako vždy, tak i teraz oslávený bude Kristus na mojom tele, či už skrze život, alebo skrze smrť.4) 21. Ved mne5) žiť je Kristus, a umrieť zisk.6) 22. Jestli však žiť v tele osožné mi je pre moju prácu, nuž neviem, čo si mám vyvoliť.7) 23. Veru mi je tesno s oboch týchto strán: žiadam si rozpadnúť sa a byť s Kristom, lebo toto je omnoho lepšie; 24. kdežto v tele zostať je potreb­ nejšie pre vás. 25. A toto dúfajúc, viem, že zo­ stanem, a síce zostanem vám všet­ kým, na váš prospech a na radosť viery,

1) Ako vás všetkých milujem, podobne láske, ktorou vás miloval Ježiš Kristus. 2) Lebo len tá láska je stála, ktorá úplne zná vznešenosť a cenu milovaného predmetu, teda Boha. 3) Táto láska k Bohu má ich viesť k tomu, aby žili svätý život v očakávaní súdu Kristovho. 4) Náš život je vtedy svätý, keď nie je jalový, keď vykonávame dobré skutky. Ako len ten strom je dobrý, ktorý rodí dobré ovocie, tak i len ten človek je dobrý, ktorý koná dobré skutky. No dobré skutky môže človek konať len napomožený milosťou P. Ježiša. A tieto dobré skutky slúžia na česť a slávu Božiu. 5) Moje žalárovanie, vláčenie ma po súdoch osožilo evanjeliu, preto, že sa o tom verejne ro­ kovalo. 6) Okovy = putá znamenajú žalár. 7) Vlastne prätoriumu. Pravdepodobne má sa tu pod prätoriumom rozumieť vojenské leženie, vystavené od cisára Tiberia pre cisárovu osobnú stráž. No prätoriumom bol i dvor, v ktorom súdil prätor. O väzení Pavlovom dozvedeli sa jako vo­ jaci, ktorí ho strážili, tak i sudcovia, ktorí ho súdili. 8) Celému rimskému obecenstvu. 9) Židovčiaci vierozvestci hlásali slovo Božie zo závisti naproti Pavlovi; chceli ho prevýšiť, predtiecť.

1) Keď Rimani uvidia, jako sa šíri kresťanstvo, tým tvrdšie budú trestať Pavla, jako hlavného predstaviteľa tohto hnutia. 2) Cieľom všehomíra je sláva Božia. A ten cieľ napomáhajú i tí, ktorí zo zlého úmyslu ohlasujú Krista, a dobrí sa i tomuto musia tešiť. 3) „To“; ešte i to neúprimné ohlasovanie Krista bude slúžiť Pavlovi k spaseniu, nakoľko on dal k tomu podnet, a po druhé on bude tým viac trpieť na česť a slávu Kristovu. No toto posledné, totižto za Krista vedieť trpieť, dúfa len napomo­ žený modlitbou veriacich, ktorá mu vyprosí po­ máhajúcu milosť Božiu. 4) Človek je na to, a b y napomohol, rozmnožil vonkajšiu česť Božiu. A tak je to vlastne jedno, či skrze život a či skrze smrť oslávi Boha. 6) Cieľom nášho života je sláva Božia, ktor sa svetu zjavila najúplnejšie v Kristovi. A tak cieľom nášho života je: rozmnožiť slávu Kristovu. 6) Pre toho, kto žije Kristu, umrieť je zisk, preto, že obsiahne to (Krista), za čím sa namáhal cez celý život. 7) Pre Pavla smrť je výhodou, preto, že ho spojí s Kristom; ale takto prestane šíriť slávu Kri­ stovu, za ktorú je dušou i telom zaujatý, a preto nevie, čo si má vyvoliť.

LIST SV. PAVLA AP. FILIPANOM

26. aby sa vaše radovanie nado mnou rozhojnilo v Kristu Ježišovi, keď znovu prijdem k vám. 27. Len sa hodne spravujte dľa evanjelia Kristovho, aby som počul o vás, či keď prijdem a vás uvidím, a či vzdialený, že stojíte v jednom duchu jednomyseľní a spolu pracu­ jete za vieru evanjelia, 28. a že sa v ničom neľakátel) protivníkov, čo im je príčinou za­ tratenia, vám však spasenia, a to od Boha; 29. lebo vám sa dostalo pre Krista, nielen aby ste verili v neho, ale aby ste i trpeli pre neho; 30. poneváč máte ten istý zápas, aký ste i pri mne videli a teraz ste o mne počuli. HLAVA 2. Napomenutie k svornosti a pokore, aby pracovali na svojom spasení. Chvála Timo­ teja a Epafrodita, ktorého po prestátej ne­ moci posiela k nim.

1. Jestli je teda pri vás aká útecha v Kristu, jestli jaké potešenie z lásky, jestli jaké spoločenstvo ducha, jestli jaké milosrdné srdce12): 2. doplňte moju radosť, aby ste boli toho istého smýšľania, jednakej lásky, jedného ducha a jedného citu; 3. aby ste nič zo svárlivosti, ani z márnej chvály nekonali, ale v po­ níženosti jeden druhého za vyššieho vzájomne pokladali3); 1) Im (protivníkom, mojim nepriateľom, židovčíkom) bude slúžiť k zatrateniu to, že sa protivia evanjeliu, kdežto vám bude slúžiť k spaseniu to, že sa ich neľakáte, ked sa vám vyhrážajú, a ne­ uznávate ich nadvážnosti. 2) Jestli jaké napomenutie u vás niečo platí, jestli ktoré láskavé potešenie od vás očakávať možno, jestli jaké duchovné spoločenstvo trvá medzi vami a mnou. Jestli sľutovanie máte nado mnou. 3) Všetci ľudia, jako ľudia, sú rovnakí. Kráľ a žobrák sú rovnakí. Rozdiel je len v tom, že jeden od druhého je milší Bohu. Ale kto je milší Bohu, to nevieme. A preto už i táto neistota, ale najmä láska k bližnému nás núti, aby sme držali bliž­ ného za lepšieho a tak za vyššieho od samých seba. Boháč nech sa nevypína nad žobráka, ale nech sa pred ním poníži, lebo možno, že žobrák ho bude súdiť a prijímať do stánkov nebeských.

89

4. aby ani jeden nehľadel na to, čo je jeho, ale na to, čo je iných. 5. Nuž tak smýšľajte o sebe, jako i Ježiš Kristus'); 6. ktorý, keďže bol v spôsobe Boha, nepokladal to za lúpež2), že je rovný Bohu, 7. ale zmaril3) seba samého, ked si vzal podobu sluhovskú4) a stal sa podobný ľuďom, a zovňajškom56) považovaný bol za človeka. 8. Uponížil seba samého a bol po­ slušným až na smrť, a to na sm rť89) na kríži. 9. Prečo i Boh povýšil ho a da­ roval mu meno, ktoré je nado všetky mená, 10. aby v mene Ježišovom po­ kľaklo každé koleno7) tých, ktorí sú v nebesách, na zemi i pod zemou, 11. a aby každý jazyk vyznával, že Pán Ježiš Kristus je v sláve Boha Otca. 12. A tak, moji najmilejší! (jako ste vždy poslúchali) nielen v mojej prí­ tomnosti8), ale omnoho viac teraz v mojej neprítomnosti, so strachom a hrôzou pracujte na svojom spasení.9) 1) Nebuďte sebeckí, ba obetujte nielen svoj prospech, ale i seba za všeobecné dobro. 2) Kristus bol pravý Boh v ľudskej podobe, na­ sledovne jemu patrila Božia úcta, t. j. poklona, a keď si ju privlastňoval, nebral také niečo, čo mu nepatrilo: teda nekradol, nelúpil, neolupoval Boha o jeho česť, ako to robili tí cisári, ktorí sa vydá­ vali za bohov a boli len ľuďmi, nasledovne im česť Božia nepatrila, a keď si ju predsa privlast­ ňovali, páchali lúpež. 3) Hoci Kristovi patrila česť Božia, predsa sám seba zmaril, sám seba pozbavil tejto česti, složil ju. 4) Sluhovskú = ľudskú podobu, Boh je pán, človek je sluha. 5) Zovňajšok je to, čo človek chápe svojimi smyslami: Kristus bol pravý človek, to ľudia videli, ale Kristus bol i pravý Boh, Čo už telesné smysly nechápaly. 6) Už to bolo veľké uponíženie, že Boh stal sa človekom, avšak P. Ježišovi to bolo málo; on sa uponížil za nás tak hlboko, že sa dal pribiť na kríž. 7) Všetky rozumné stvorenia, anjeli v nebesách, ľudia na zemi a umrevší pod zemou. 8) Filipani, kým sv. Pavel bol u nich, boli mu poslušní; prosí ich teda, aby aj v jeho neprítom­ nosti boli poslušní, nielen z lásky k nemu, ale hlavne aby si zabezpečili spasenie. 9) Spasenie je neisté, preto treba so strachom pracovať na ňom.

90

LIST SV. PAVLA AP. FILIPANOM

13. Veď Boh je to, ktorý spôso­ buje vo vás i chcieť i konať dľa dobrej vôle.1) 14. Nuž robte všetko bez šomra­ n ia 12) a odkladania, 15. aby ste boli bezúhonní a úprimní, jako synovia Boží, bez vady uprostred zlého a zvrhlého národa, medzi ktorými svietite, jako svetlá na svete, 16. slovo života zachovávajúc na moju pochvalu v deň3) Kristov, že som nadarmo nebežal, ani nadarmo nepracoval. 17. Ale hoci aj obetou budem pri obetovaní a službe vašej viery4), teším sa a spoluradujem sa s vami všetkými. 18. Tomu i vy tešte sa a spoluradujte sa so mnou. 19. Dúfam však v Pánu Ježišovi, že skoro pošlem k vám Timoteja, aby som bol i ja pokojnej mysle, keď zviem, čo je s vami. 20. Lebo nemám nikoho tak rovno smýšľajúceho, kto by sa o vás s takou úprimnou náklonnosťou staral. 21. Lebo všetci hľadajú, čo je ich, a nie, čo je Ježiša Krista. 22. A súcosť jeho môžete znať z toho, že jako syn otcovi slúžil so mnou evanjeliu. 23. Dúfam teda, že tohoto pošlem k vám, akonáhle uvidím, čo je so mnou. 1) Naše spasenie nezávisí len od nás samých, závisí ono hlavne od Boha. Bez milosti Božej my nemôžeme ani len chcieť a tým menej vykonať niečo záslužného pre kráľovstvo nebeské. Ne­ smieme sa teda spoliehať, že kedy chceme, vtedy začneme sväto žiť. Nie, toto je nie v našej moci, to závisí hlavne od dobrozdania Božieho, od jeho ľubovôle. A preto . .. (Čítaj ďalej.) 2) Že je niektoré prikázanie ťažké. Kto odkladá, už tým dokazuje, že sa mu nechce robiť, prelo obyčajne zanedbáva dobré. 3) Deň Kristov: je súdny deň. 4 ) Sv. Pavel obetoval sa za Krista a dopúšťa možnosť, že ho pohani zabijú, jako obetného ba­ ránka ; no týmto len poslúži našej viere, ona musí zmocnieť, keď vidíme, že Pavel za ňu umrel. A práve preto sa teší svojej smrti, a veriaci sa majú tiež tešiť tomu, že sa utužili vo viere skrze jeho smrť.

24. No dúfam v Pána, že i sám skoro prijdem k vám. 25. Medzitým držal som za po­ trebné poslať k vám brata Epafro­ dita môjho pomocníka a spolu­ pracovníka, vášho však posla a po­ šlú hovatefa v mojej potrebe; 26. poneváč túžil po vás po vše­ tkých, ba tesknil, preto, že ste o ňom počuli, že bol nemocný. 27. Lebo veru bol nemocný až na smrť; ale Boh smiloval sa nad ním, a to nielen nad ním, ale i nado mnou, aby som nemal zármutku na zármutok. 28. Preto poslal som ho skorej, aby ste sa znovu radovali, keď ho uzrete, a ja aby som bol bez zá­ rmutku. 29. Prijmite ho teda so všetkou radosťou v Pánu, a jako takého2) v úctivosti ho majte. 30. Lebo pre dielo Kristovo už bol blízko smrti, a nasadil3) svoj život, aby vynahradil4) to, čo chýbalo z vašej úslužnosti naproti mne. HLAVA 3. Výstraha proti židovčiacim učiteíom. Roz­ diel medzi lživou a pravdivou obriezkou. Túžba po opravdivej spravedlivosti. Večné spasenie je neisté.

1. Ostatne, bratia moji, radujte sa v Pánovi! Mne sa neťaží písať vám to isté5), a vám je to potrebné. 1) Epafroditus bol vyslaný od obce Filipi k apo­ štolovi do Ríma, aby mu priniesol peňažitú pod­ poru medzi nimi sosbieranú, ktorej on veľmi po­ treboval. 2) Prijmite s kresťanským citom, plným radosti. Grécky: a takýchto v úctivosti majte. 3) Grécke osnovy sa nesrovnávajú; v niektorých stojí: súdil život, t j. postavil, vsadil na kôstku, vystavil nebezpečenstvu. V druhých zas stojí: ne­ staral sa o život; smysel je však ten istý. Tak horlive posluhoval sv. Pavlovi, že nedbal o seba, o svoje zdravie. 4) Filipani nemohli posluhovať sv. Pavlovi v Ríme, vo väzení, preto on posluhoval mu na­ miesto nich, a tak nahradil to, čo oni nemohli urobiť. 5) To isté, čo už prv bol podotkol (hl. 1, v. 28), aby sa totiž varovali židovčíkov, ktorí nanucovali obriezku, a nakoľko vyhlasovali obriezku za po­ trebnú k spaseniu, zneuctili Krista a jeho zásluhy, podkopali kresťanstvo.

LIST SV. PAVLA AP. FILIPANOM

2. Varujte sa psov1), varujte sa zlých robotníkov, varujte sa rozre­ zania !12) 3. Lebo Obrezanie3) sme my, ktorí duchom slúžime Bohu a chválime sa s Kristom Ježišom, a dúfanie neskladáme v tele, 4. hoci ja by som mohol mať dú­ fanie i v tele.4) Jestli kto iný zdá sa dúfať v tele, ja tým viac, 5. obrezaný ôsmeho dňa, som z národa izraelského, z pokolenia Benjamínovho, Hebrej z Hebrejov5), podlá zákona farizej; 6. ohladom horlivosti prenasledo­ vateľ Cirkvi Božej6); ohladom spra­ vedlivosti, ktorá je v zákone, obcovateľ bez úhony. 7. Ale čo mi bolo ziskom, to som považoval pre Krista za ztratu. 8. Veru áno, pokladám za ztratu všetko pre vynikajúcu známosť Je žiša Krista svojho Pána, pre kto­ rého zavrhol7) som všetko, a pova­ žujem za smeti8), aby som získal Krista, 1) Židovčíkov nazýva psami preto, že brecfcajú na apoštolov a na pravé učenie; zlými robotníkmi preto, že rozširujú zatratenie namiesto spasenia. 2) Vyzýva veriacich, aby sa chránili „rozre­ zania“. Obriezka odstraňuje niečo zbytočného a slúži k čistote, rozrezanie nivočí vec. Reč je o uči­ teľoch židovčiacich. (Srov. list Gal. 5,11.) Obriezka prestala smrťou Kristovou, a preto sa tu právom menuje rozrezaním. Aby sa varovali židovskej obriezky, ktorú tu nazýva posmešne: rozrezaním (rozriezkou), preto, že nič nestojí, je márna, lebo na jej miesto Kristus ustanovil krst. 3) V starom zákone Boh dal obriezku za znak, že obrezaný je pravým ctiteľom Božím, že patrí do vyvoleného národa a že je dedičom zasľúbení Božích. A Boh sľúbil, že všetky národy budú patriť k tomuto vyvolenému národu. Kristus ustanovil duchovnú obriezku : krst. Kto sa dá pokrstiť, stane sa pravým ctiteľom Božím, patrí k vyvolenému národu a dediči zasľúbenia Božie, t. j. nebo. Na­ sledovne my kresťania sme duchovne obrezaní. Židia si dôverovali v telesnei obriezke, teda v okaličenom tele, kdežto my v Kristovi. 4) Ja so svojej stránky mám tiež všetko, čo by zakladanie si na tele odôvodniť mohlo, totiž všetky prednosti, na ktoré sú protivníci takí pyšní, a tak dobre, ba takrečeno ešte viac, nežli kto iný, mohol by som sa na také telesné prednosti odvolávať. 5) Hebrej = Žid. 6) Bol som veľmi horlivý za zákon a prena­ sledoval som Cirkev Božiu, tak, ako nikto iný. 7) Latinsky: utratil. Grécky: odpeľal, obetoval. 8) Latinsky: trus, lajná. Grécky: skybalon = psom hodené odpadky, smeti.

91

9. a aby som bol najdený v ňom, nie so svojou spravedlivosťou, ktorá je zo zákona1), ale s tou, ktorá je z viery v Krista Ježiša, ktorá spra­ vedlivosť je z Boha, skrze vieru2): 10. aby som ho poznal, a moc jeho vzkriesenia, a účasť na jeho utrpeniach, ako pripodobnený k jeho smrti, 11. aby som sa nejakým činom dostal ku vzkrieseniu, ktoré je z mŕtvych. 12. Nie jako by som už bol do­ siahol, alebo jako by som už bol dokonalým3), ale doháňam4), aby som nejakým činom uchytil, k čomu som bol uchytený od Krista Ježiša. 13. Bratia! ja sa nepovažujem, že som čo uchytil; ale to jedno (či­ ním), že na to, čo je za mnou, zapomínam5), za tým však, čo je predo mnou, sa napínam; 14. ponáhľam sa k cieľu6), k od­ plate povolania Božieho shora skrze Ježiša Krista. 15. Ktoríkoľvek sme teda dokonalí, takto smýšľajme; a jestli o niečom ináč smýšľate, i to vám Boh zjaví.7) 16. Avšak o tom, k čomu sme už prišliá), rovnako smýšľajme, a zostá­ vajme pri jednom pravidle. 1) Vonkajšiu spravedlivosť, t. j. pred svetom, ktorý ma uznáva za poriadneho Človeka, preto, že môj život zodpovedá zákonu. 2) Spravedlivosť viery je vnútorné ospravodli­ venie pred Bohom pre zásluhy P. Ježiša. 3) No sv. Pavel vo svojej poníženosti vie, že človek, čo by bol aký, nikdy je nie dosť svätý. 4) Ako na dostihoch, tak i v kresťanskom ži­ vote má sa bežať o preteky k vytknutému cieľu, aby sme uchytili odmenu, ku ktorej aby sme be­ žali, schytil nás Kristus. 5) Apoštol nehľadí na to, čo už prebehol, ale na to, čo ešte má prebehnúť, aby prišiel k cieľu. 6) Cieľ (výtka) je znak, po ktorý niečo siaha; tu dráha o preteky, čo je však len obrazom več­ ného spasenia. 7) Pravá dokonalosť záleží v pokore a poníže­ nosti; nikdy sa nedržme za dokonalých, ale my­ slime si, že nám treba ešte mnoho doháňať. No jestli sa najdú medzi nami takí, ktorí takto nesmýšľajú, tým Boh osvieti rozum. 8) To, k čomu kresťania došli, je kresťanstvo; aspoň ohľadom kresťanstva nech sú jednomyseľní, a toto im už po čase dopomôže k pravidlu hore uvedenému, že totižto treba o sebe málo myslieť a v dokonalosti uháňať.

92

LIST SV. PAVLA AP. FILIPANOM

17. Bratia, buďte mojimi nasle­ dovníkmi, a pozorujte na tých, ktorí žijú tak, ako máte príklad na na nás. 18. Lebo mnohí žijú tak, o kto­ rých som vám často hovorieval (a teraz i s plačom hovorím), jako ne­ priatelia kríža Kristovho, 19. ktorých koniec je zahynutie, ktorým bohom je brucho *), a chvália sa svojou hanbou, ktorí starajú sa o ^pozemské veci. 20. Naše obcovanie12345671) však je v ne­ besách, odkiaľ i očakávame Spa­ siteľa, Pána nášho Ježiša Krista, 21. ktorý premení naše nízke3) telo, podobným učiniac ho svojmu slávnemu telu podľa účinkovania, ktorým si aj môže podmaniť všetko.4) HLAVA 4. Napomenutie celej obci a jednotlivým údom k svornosti a radosti, k vynasnažovaniu sa po všetkom dobrom. Poďako­ vanie za odoslanú podporu. Závierka.

1. Preto, najmilší5) a najprežiadanejší bratia moji, moja radosť a moja koruna6), tak stojte v Pánovi, naj­ milší ! 2. Prosím Evodiu a žiadam Syn­ tychu *), aby jednako smýšľaly v Pá­ novi. 1) Ktorí len k vôli bruchu žijú a pokrm a nápoj za najvyššie dobré držia. Mnohí sa chvastajú ob­ žerstvom, smilstvom atď., za čo by sa mali vlastne hanbiť. 2) Grécky: naše občianstvo. My, totižto ja a moji nasledovníci, máme svoju vlasť v nebesách. 3) Telo je nízke, preto, že zhnije. A preto uponížme ho skrze sebazaprenie; lebo takto uponížené telo Kristus niekdy povýši a oslávi, keď ho pri vzkriesení celkom premení a učiní podobným svojmu vlastnému, oslávenému telu. 4) To učiní tou všemohúcnosťou, ktorej sa všetko poddáva, ktorej je všetko možné. 5) Fílipani sú Pavlovi na radosť už i preto, že uverili, ale ešte viac preto, že vo viere zotrvali. 6) Koruna = oslava, čestná odmena za jeho namáhavú prácu. Výsledok jeho kázania. 7) Dve o kresťanstvo veľmi zaslúžilé a y obci Filipi veľmi známe ženy, o ktorých sa mienilo, že do sporu prišly jedna s druhou. Aby boly svorné dľa kresťanského smýšľania.

3. Taktiež prosím i teba, verný súdruhu1), pomáhaj tým, ktorí so mnou pracovali na evanjeliume, i s Klemensom, a s ostatnými mo­ jimi pomocníkmi, ktorých mená sú v knihe života.2) 4. Radujte s a 3) v Pánu vždycky, znovu hovorím, radujte sa! 5. Skromnosť vaša nech je známa všetkým ľuďom; Pán je blízko.4) 6. O nič nebuďte úzkostliví, ale v každej modlitbe a prosbe s poďa­ kovaním nech sa zjavujú pred Bo­ hom vaše žiadosti. 7. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý smysel, nech obhajuje vaše srdcia, i vaše myšlienky v Kristu Ježišovi. 8. Ostatne, bratia, čokoľvek je pravé, čokoľvek poctivé, čokoľvek spravedlivé, čokoľvek sväté, čokoľ­ vek láskyhodné, čokoľvek dobropovestné, jestli čo patrí k ctnosti, jestli čo ku chválitebný kázni, o tom roz­ mýšľajte. 9. Čo ste sa i naučili, i prijali, i počuli, i videli na mne, to čiňte, a Boh pokoja bude s vami. 10. No veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že ste konečne predsa obnovili svoju starosť o mňa, jako ste sa i predtým starali, ale ste ne­ stihli.5) 11. Nehovorím to jakoby pre núdzu, lebo ja som sa naučil spo­ kojný byť s tým, čo mám. 12. Viem sa i uskromniť, viem i hojnosťou oplývať (všade a vše­ tkému som navykol), i nasýteným 1) Pravdepodobne je to hlava cirkvi filipínskej, vlastne biskup. Jeho meno sa nemenuje, lebo naj­ skôr jemu bol list odovzdaný a od neho potom obci oznámený. PodTa mienky viacerých sv. otcov bol to Klemens rimský, jeden z prvých nástupcov sv. Petra na biskupskej stolici v Ríme. 2) Kniha života je soznam tých, o ktorých Boh vie a chce, aby obsiahli život večný. 3) Kresťan s výhľadom na život večný môže sa vždy, ešte i v nehodách, radovať. 4) Náš život je krátky, odmena je blízko. 5) Nemali ste potrebných prostriedkov, aby ste mi poslali väčšiu podporu.

LIST SV. PAVLA AP. FILIPANOM

93

byť, i hladovať, i hojnosťou oplývať, zaopatrený som, ked som obdržal i núdzu trpieť; od Epafrodita, čo ste poslali, ľú­ 13. všetko môžem skrze toho, ktorý beznú vôňu1), Bohu príjemnú a ľú­ beznú obetu. ma posilňuje. 14. Predsa dobre ste spravili ‘), že 19. A môj Boh nech vyplní každú ste účasť brali na mojom súžení. vašu žiadosť, dľa svojho bohatstva 15. Veď i vy, Filipani, viete, že v sláve, skrze Krista Ježiša. na začiatku evanjelia, ked som išiel 20. Bohu však a Otcu nášmu z Macedónska12), žiadna cirkev ne­ sláva na veky veky vekov! Amen. stála so mnou v spojení3) ohľadom 21. Pozdravujte všetkých svätých príjmov a výdavkov, iba vy sami. v Kristu Ježišovi! 16. Lebo i do Tesaloniky poslali 22. Pozdravujú vás bratia, ktorí sú so mnou. Pozdravujú vás všetci ste mi raz-dva na výživu. 17. Nie jako by som hľadal dar, svätí, zvláštne však tí, ktorí sú ale hľadám hojný úžitok pre vás.4) z domu cisárovho.2) 23. Milosť Pána nášho Ježiša Krista 18. Ved mám všetkého, a to hojne; s vaším duchom! Amen. 1) Hoci bych bol mohol nedostatok znášať, predsa dobre ste učinili, keď ste mi podporu poslali, a tým na mojej úzkosti účasť brali, keď ste si z nej jednu čiastku na seba vzali. 2) Z Macedónska do Achajska. 3) Ani jedna obec neposkytla mi hmotnej pod­ pory za duchovné dobrodenia, ktoré som im dal, iba vy. 4) Pavel neraduje sa ich podpore preto, že mu slúži na prospech, ale preto, že tým viac môže roz­ širovať kresťanstvo, čo aj im poslúži k prospechu.

1) Mám všetkého do sýtosti; vy ste to nepo­ slali len ako púhy dar pre človeka, ale jako obetu pre Boha, a Boh to i tak prijíma, jako by to bolo jemu dané; to je mu príjemné a lúbezné, jako vôňa z obety zápalnej. 2) Jednotliví dvorní sluhovia cisára Neróna pri­ znávali sa k učeniu Kristovmu, a apoštol od týchto vzkazuje pozdravenie, aby Filipanov povzbudil upamätaním na tento bohatý výsledok.

LIST SV. PAVLA APOŠTOLA KOLOSANOM. Kolosy bolo znamenitejšie mesto vo frygskej krajine, v Malej Ázii. S dvoma mestami: Laodiceou a Hierapolisom tvorilo trojuholník, obkľúčený úrodnou rovinou. Kresťanskú obec kolosskú nezaložil sám apoštol Pavel, ale Epafras, učeník Pavlov. Bludné náuky vdieraly sa i do tejto cirkvi, a rozsievali ich najmä židovčíci a Simoniani. Židovčíci nútili kresťanov zachovávať i obrady starého zákona, jako by bez nich nebolo spasenia; Simoniani zase, omámení vývodmi východného mudroslovia, chvastali sa jakousi vyššou vzdelanosťou a múdrosťou a učili, že anjeli sú prostredníkmi medzi Bohom a ľuďmi. Keď to videl Epafras, vybral sa k Pavlovi do Ríma, aby on svojou nadvážnostbu napravil stav vecí. Toto dalo Pavlovi prí­ činu písať tento list. Aby podvrátil bludných učiteľov, ktorí sa chvastali zvláštnou múdrosťou, dokazuje, že úplná múdrosť je v Kristu. Úplnosť tejto múdrosti vysve­ tľuje najprv samú v sebe, keď hovorí o požehnaniach kresťanskej spásonosné] ustanovizne, potom dokazuje ju v protive s ich lžimúdrosťou, pred ktorou veria­ cich varuje a upozorňuje ich na škodlivosť a ničomnosť týchto bludných učení; konečne vysvetľuje, jaký účinok má kresťanská múdrosť na život a mravy. Pred­ náška tohoto listu je vznešená. Každé slovo je plné sily a významné; všade vy­ niká útla láska pečlivého otca o svoje deti, ktorý nachodí svoju blaženosť v ich dobrobyte. Tychikus bol kresťan zo Žida, z Malej Ázie. On priniesol list Kolo­ sanom. List bol písaný v Ríme v čas prvého väzenia, r. 62—64.

94

LIST SV. PAVLA AP. KOLOSANOM

HLAVA 1. Pozdravenie. Nauka, že Kristus je doko­ nalým obrazom Boha Otca, stvoriteľom a vykupiteľom sveta.

8. ktorý aj nám oznámil vašu du­ chovnú lásku. 9. Preto i my, od toho dňa, jako sme to počuli, neprestávame sa mo­ dliť za vás a prosiť, aby ste sa na­ plnili poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej rozumnosti; 10. aby ste žili Boha hodneJ) a ľú­ bili sa mu vo všetkom; aby ste pri­ nášali ovocie v každom dobrom skutku a rástli v poznaní Boha; 11. aby ste boli posilnení2) vše­ tkou silou, dľa moci jeho slávy, ku všetkej trpelivosti3) a vytrvalosti4) s radosťou, 12. i aby ste ďakovali Bohu Otcovi, ktorý učinil nás hodnými podielu na dedictve5) svätých vo svetle6); 13. ktorý vytrhol nás z moci tem­ nosti7) a preniesol do kráľovstva8) svojho najmilšieho Syna, 14. v ktorom máme vykúpenie skrze jeho k rv 9), odpustenie hrie­ chov; 15. ktorý je podobizňou10) nevidi­ teľného Boha, prvorodený zo vše­ tkého stvorenia11);

1. Pavel, apoštol Ježiša Krista z vôle Božej J), a b ra t12) Timotej, 2. tým; ktorí sú v Kolosách, svä­ tým 3) a veriacim bratom v Kristu Ježišovi. 3. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista! Ďakujeme4) Bohu a Otcovi Pána nášho Ježiša Krista a vždycky sa za vás modlíme, 4. lebo sme počuli o vašej viere5) v Krista Ježiša a o láske6), ktorú máte ku všetkým svätým, 5. pre nádej7), ktorá je vám ulo­ žená v nebesách, o ktorej ste po­ čuli v pravdivom slove evanjelia, 6. ktoré prišlo k vám, ako je i na celom svete, a prináša úžitok8) a rastie9), jako u vás od toho dňa, v ktorý ste počuli a poznali oprav­ divú milosť Božiu10*), 7. jako ste sa naučili od Epafra11), nášho najmilšieho spolusluhu, ktorý 1) Podľa gréckeho: hodní Pána, Krista, t. j. ako je pre vás verným služobníkom sa sluší na kresťana. 2) Posilnení... Z vlastných síl nik nemôže viesť Krista Ježiša, 1) Apoštol = posol. Pavel, keďže nezaložil túto cirkev, k svojmu menu pripojuje označenie svojej hodnosti. Z vôle Božej: vyjadruje svoju poníženosť. 2) Timoteja si k boku stavia, ktorému azda tento list napovedal. Brat skrze vieru a spolupra­ covník v ohlasovaní evanjelia. 3) Svätým: posväteným, povolaným z bohaprázdneho sveta do kráľovstva nebeského. 4) My: Pavel a Timotej. Skoro vo všetkých listoch po predmluvnom pozdrave nasleduje po­ ďakovanie. 5) Začína s vierou, lebo viera je počiatok a zá­ kladný kameň nadprirodzeného života. 6) Živá viera je účinlivá v láske. 7) Viera sa jakoby stelesňuje v láske, v dobrých skutkoch, ktoré zas konáme horlive a ochotne preto, že očakávame za ne odmenu v nebi, a toto je nádej. Viera, nádej a láska sú tri božské ctnosti, základ, večného blahoslavenstva. 8) Úrodnosť, úžitok tu znamená účinkovanie, dobré skutky, vonkajšie rozšírenie evanjelia. 9) Ako všade, tak i medzi vami prináša evan­ jelium svoje užitočné účinky v celom živote veria­ cich a získava vždy nových prívržencov a veriacich. 10) Opravdivá milosť Božia je obrodenie človeka. u) Epafras založil cirkev kolosskú a bol s Pav­ lom za istý čas vo väzení.

kresťanský život a byť spasený; k tomu nám je potrebná milosť Božia, a túto milosť nám Kristus nadobudol skrze svoju mohutnú slávu, t. j. skrze smrť ja vzkriesenie. 3) Kto chce byť s Kristom oslávený, musí s ním í trpieť. 4) Len kto vytrvá až do konca, bude spasený. 5) Dedictvo svätých je: 1. Cirkev, v ktorej ľudia sú vyvoleným národom Božím; 2. nebo, kde budú kraľovať s ním. 3) Svetlo tu znamená blaženosť, alebo i jasné poznanie nášho nadprirodzeného určenia a mrav­ ných zásad. 7) Moc temnosti je stav, v ktorom ľudia neznali svojho nadprirodzeného určenia, teda ohľädom neho boli jakoby vo tme. V tomto stave panoval hriech a diabol, tí mali ľudí pod mocou. 8) Z otrokov spravil kráľov. 9) „Skrze jeho krv“ chybí v gréckej osnove. 10) Kristus je podobizňou neviditeľného Boha; dľa svojej božskej prirodzenosti je odbleskom a obrazom bytnosti božskej. n) Nič nie je tak Bohu podobného, jako oslá­ vená ľudská prirodzenosť Kristova, ktorá s božskou prirodzenosťou je v jednu osobu sjednotená. V tejto teda neviditeľný Boh sa ukazuje vo viditeľnom obraze. On je prv, nežli ktorékoľvek stvorenie, a nie stvorený, ale splodený, nie stvorenie, lež Syn Boží.

LIST SV. PAVLA AP. KOLOSANOM

16. lebo skrze neho stvorené je všetko v nebesách i na zemi, vidi­ teľné i neviditeľné, či už kreslá alebo panstvá, či už kniežatstvá alebo moc­ nosti, všetko je skrze neho a pre neho stvorené; 17. a on je predo všetkým a všetko pozostáva skrze neho; 18. a on je hlavou cirkevného tela, on, ktorý je počiatok, prvo­ rodený z mŕtvych *2), aby mal vo všetkom prednosť; 19. lebo sa zaľúbilo 3), aby v ňom všetka plnosť prebývala; 20. a že by skrze neho všetko so sebou smieril, ked krvou jeho kríža k pokoju priviedol či to, čo je na zemi, a či to, čo je v nebesách.4) 21. I vás, ktorí ste boli predtým odcudzení a nepriateľského smýšľania v zlých skutkoch, 22. tiež teraz smieril smrťou jeho tela5), aby si vás predstavil pred seba svätých, nepoškvrnených a bez­ úhonných ; 23. jestli len zotrváte verní a stáli vo viere a neoddialite sa od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli a ktoré sa ohlasovalo všetkému stvoreniu, čo je pod nebom, ktorého sluhom som sa stal ja, Pavel; 1) On musí prv byť, nežli všetky stvorenia, lebo tieto všetky v ňom majú príčinu svojho bytia. Svätí otcovia si myslia, že týmto a nasledujúcimi slovami (kreslá, panstvá.. .) sú označené rady anjelské dľa ich hodnosti. 2) Zmŕtvychvstanie je spolu i znovuzrodenie zo smrti; i medzi týmito tak narodenými je Kristus prvorodený, lebo ním sa započína rad vzkriesených. 3) To bólo zaľúbenie Božie, t. j. vôľa Otca. Jemu, Synovi svojmu, sdelil celú úplnosť milosti, aby v ňom stálé zotrvávala tá plnosť, z ktorej my všetci sme prijali milosť za milosť. 4) Ked bolo nepriateľstvo medzi Bohom a ľuďmi, muselo byť nepriateľstvo i medzi anjelmi v nebi, jako služobníkmi a priateľmi Božími, a medzi ľuďmi na zemi. Tak si stály nebo a zem nepria­ teľsky proti sebe. No Boh skrze Krista zase smieril nebo a zem. 5) Pôvodne: mäsového tela. Proti bludovercom učí, že anjeli nás nemohli vykúpiť, lebo nemali tela k trpeniu.

95

24. ktorý sa teraz radujem *) z utrpení pre vás a doplňujem na svojom tele to, čo chybuje2) z utr­ pení Kristových za jeho telo, ktoré je Cirkev; 25. ktorej služobníkom3) som sa stal ja podľa sriadenia Božieho, ktoré sa mi dostalo pre vás, aby som úplne4) hlásal slovo Božie, 26. to tajomstvo, ktoré bolo skryté pred vekmi a pokoleniami5), teraz však je zjavené jeho svätým, 27. ktorým Boh chcel oznámiť medzi národami bohatstvo tohoto slávneho tajomstva, čo je Kristus, ktorý je vo vás nádejou slávy67), 28. ktorého my zvestujeme, ked každého človeka napomíname a ka­ ždého človeka vyučujeme vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka predstavili *) jako dokonalého v Kri­ stu Ježišovi; 29. v čom i pracujem, keď boju­ jem podľa jeho účinkovania, ktoré silne pôsobí vo mne.

í) Keďže som sa stal sluhom evanjelia, preto sa teším tým trápeniam, ktoré sa na mňa pre túto službu dovalily, lebo vám k dobrému poslúži, keď sa vaša viera mojou vytrvalosťou posilní a upevní. Kristus netrpel len vo svojom hmotnom tele, ale on ustavične trpí vo svojom tajnostnom tele, vo svojich údoch, vo veriacich. Všetko, čo veriaci trpia, je jeho utrpením. Apoštol tiež trpí s radosťou, v tom povedomí, že jeho utrpenie je utrpením Kristovým, a hotový je jeho mieru do­ plniť, keď to, čo na svojom tele trpel, telu Kri­ stovmu, Cirkvi, k dobrému pripočituje, lebo to slúži k jej povzbudeniu a rozšíreniu. 2) Zásluhu svojho utrpenia za Cirkev spojujem s nekonečnými zásluhami Ježiša Krista. 3) Keďže Cirkev je duchovným telom Kristo­ vým, Pavel, ktorý je sluhom Kristovým, je spolu i služobníkom Cirkvi; tým jej slúži, že ju rozši­ ruje medzi pohanmi. 4) K plnosti priviedol, t. j. rozšíril slovo Božie u všetkých národov. 5) Pavel hlása pred vekmi... skryté tajomstvo: že totižto všetci ľudia sú vykúpení a povolaní do Cirkvi. 3) Grécky: Ktorým Boh chcel oznámiť, aké je bohatstvo tohoto slávneho tajomstva ohľadom ná­ rodov, čo je Kristus vo vás, nádej na slávu. Celý obsah evanjelia zahrňuje sa v Kristovi a v po­ volaní všetkých národov k spáse. 7) Tak grécky; smysel je: aby sme každého človeka doviedli k tomu, že by bol dokonalý.

96

LIST SV. PAVLA AP. KOLOSANOM

HLAVA 2. Starosť o ich spasenie. Výstraha pred svodcami a napomenutie k vernej vy­ trvalosti vo viere. Milosť a odpustenie hriechov v Kristu. Bezvýznamnosť židov­ ských ustanovizní pre tých, ktorí v Kristu svetu odumreli.

nesviedol mudráctvom1) a márnym mámením2) podľa podania ľudského, podľa zásad svetských, a nie dľa Krista; 9. lebo v ňom prebýva všetka plnosť božstva telesne3), 10. a vy naplnení ste ním 4), ktorý je hlavou všetkých kniežatství a mocností; 11. v ktorom ste i obrezaní6), Obrezaním nie rukou konaným, stia­ hnutím telesného mäsa, ale Obreza­ ním Kristovým. 12. pochovaní ste6) s ním pri krste, v ktorom ste i povstali skrze vieru

1. Lebo chcem, aby ste vedeli, jaká starostlivosť mám o vás a o tých, ktorí sú v Laodicei J) a ktorí­ koľvek nevideli mojej telesnej tvári.12) 2. Aby sa im potešily srdcia, spo­ jené láskou3), a že by všemožne zbohatli na úplnú rozumnosť, aby po­ znali tajomstvo Boha Otca a Krista Ježiša, 1) Grécke mudrctvo ešte za Alexandra Veľkého 3. v ktorom sú skryté všetky po­ s Aristo telesom dosiahlo svojho vrchola, potom už klesalo. Avšak za doby sv. Pavla po všetkých klady múdrosti a vedomosti.4) značnejších mestách malo svoje školy. A keďže 4. A toto povedám5), aby vás mudroslovie vo svojom úpadku prekračovalo svoje (keď nevedelo riešiť záhady o skutočnom nikto neoklamal vzletnými rečami. hranice svete, zabŕdalo do nadprirodzeného živlu), ztratilo 5. Lebo hoci som telom vzdialený, postať zpod nôh, učilo teosofistické vymysleniny sa kresťanstvu. No a keďže ono malo predsa som duchom medzi vami a anaprotivilo sebe náter učenosti, jakúsi sústavu, malo istú teším sa, keď vidím váš poriadok a príťažlivosť, zvlášte na vzdelanejších, a preto za­ kresťanstvu nebezpečné. pevnosť tej viery, ktorá je v Kristu. čalo2) byť Toto vtedy novoveké mudrctvo (stoici, sofisti 6. Nuž ako ste prijali Pána Ježiša atď.) vyvinulo sa na základe starších mudrosloveckých sústav, teda na podaniach ľudských, na tom, Krista, tak choďte v ňom 6), čo dostalo od svojich predchodcov, ktorí ustálili isté mudroslovecké zásady o tomto skutočnom 7. zakorenení a vystavení na ňom, svete, a preto tieto ich zásady boly tiež svetské. a posilnení vo viere, jako ste sa A keďže pozdejší mudráci prenášali svetské mudro­ slovecké zásady a vzťahovali ich na svet nadpri­ i naučili, oplývajte v ňom s poďako­ rodzený, chybili hneď pri prvom kroku a nasle­ vaním. dovne mámili seba i druhých. 3) Ten, kto nás chce poučiť o svete nadpriro­ 8. Dajte pozor, aby vás niekto dzenom, musí patriť i sám tak k nadprirodzenému 1) Laodicea, veľké kupecké mesto bolo v súsedstve Kolos, ktorému so stránky bludoučiteľov tie isté nebezpečenstvá hrozily, jako Kolosanom. Apoštol nebol nikdy ani v Kolosách, ani v Lao­ dicei, ale to ani mak neumenšuje jeho láskavú a obetivú starosť o tieto obce. 2) T. j. ktorí ho nevideli osobne. 3) Nič nemôže tak oblažiť srdce tu na zemi, jako láska, a preto predne lásku im odporúča. Avšak ani ona neoblaží úplne človeka, lebo ju pretrhne smrť. Ale nad smrťou víťazí, nie je pre ňu zro­ nený ten, kto vie, že smrť je bránou ku Kristu do večného života. A preto odporúča im, aby zbohatli v tejto vedomosti. 4) Kristus, jako Boh, je vševedomý, jako človek má toľkú vedomosť a múdrosť, že my ľudia to ne­ môžeme pochopiť, a preto sú nám ony skryté. 5) Tu sv. Pavel prikročil k svojmn vytknutému cieľu, aby totižto vystríhal veriacich od bludných náuk lžiučiteľov, ktorí staväli anjelov za jakýchsi prostredníkov medzi Bohom a ľuďmi a pripisovali im väčšiu hodnosť, nežli ju majú; vydávali ich za jakýchsi polbohov. 6) Vlastne: tak žite dľa neho, t. j. dľa jeho učenia.

svetu (lebo veď len ten, kto patrí k nemu, má 0 ňom známosť), jako i k prirodzenému, lebo len ten vie nadprirodzenú známosť podať nám srozumiteľným, t. j. prirodzeným spôsobom. A takýto je Kristus, ktorý je Boh, ale spolu i človek, Boh v ľudskom tele. 4) A vy ste skrze kresťanstvo naplnení jeho učením, teda celkom istou bezpečnou náukou ohľadom večnosti. Pod kniežatstvami a mocno­ sťami majú sa rozumieť pravdepodobne nadpri­ rodzené mocnosti, anjeli. Kristus je ich hlavou, t. j. je ich pánom. A tak má dokonalejšiu vedo­ mosť, než oni. 5) Okrem mudroslovia mámili veriacich ešte 1 tým, že sa im kázali dať obrezovať dľa zákona Mojžišovho, pri ktorom sa Človeku stiahlo s tela kúsok kože. Voči tomu hovorí sv. Pavel: Vy ste obrezaní Obrezaním Kristovým pri sv. krste, kde vám nesvliekli kúsok kože rukou, ale kde s vás svliekli celú hriešnu, nakazenú prirodzenosť. 6) Tú nakazenú, hriešnu prirodzenosť sme po­ chovali pri krste a nielen vyzliekli, keď nás vhrúžili pod vodu, z ktorej keď nás vytiahli, povstali sme k novému životu. A toto sa stalo preto, lebo sme uverili v Ježiša, že vstal z mŕtvych.

LIST SV. PAVLA AP. KOLOSANOM

v účinkovanie Boha, ktorý ho vzkrie­ sil z mŕtvych. 13. I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanom va­ šom tele, oživotvoril spolu s ním, keď vám všetky viny odpustil, 14. a sotrel rukopis1) proti nám vydaného výroku, čo nám bol pro­ tivný, i vzal ho preč, a pribil na kríž12); 15. a odzbrojil3) kniežatstvá a mocnosti, smelo vyviedol ich na po­ smech a verejne slávil nad nimi4) víťazstvo skrze seba samého.5) 16. Nech vás teda nikto neposu­ dzuje pre pokrm6), alebo pre nápoj, alebo straniva sviatočného dňa, alebo nového mesiaca, alebo sobôt, 17. ktoré veci sú tieňom7) budú­ cich, ale (pravda) telo je Kristovo. 18. Nech vás nikto nesvedie8), kto si obľubuje v sebaponižovaní9), 1) Tu sv. Pavel hovorí v podobenstve, v obraze. Rukopis je písmo rukou napísané, najmä dlžobný úpis (obligator). Niektorí myslia, že pod ruko­ pisom má sa rozumieť starý zákon, ktorý bol pí­ saný; iní myslia, že sa má rozumieť to odsúdenie, tá kliatba, ktorú Boh vyniesol nad hriechom, t. j. odsúdenie na večné zatratenie. 2) Tento úpis, azda starý zákon, Kristus smazal svojou krvou, a na znak, že je už nie platný, pre­ dierkoval klincami, ktorými ho pribili na kríž. 3) Latinsky: keď odobral korisť. Kniežatstvá, t. j. diabli, ktorí patrili pred ich pádom ku knie­ žatstvám. 4) U Rimanov, keď víťaz premohol nepriateľov, týchto nepriateľov, a najmä ich kráľov a vodcov, priviazali k víťazovmu vozu, a víťaz vo víťazo­ slávnom pochode tiahol mestom, pri čom ho ľudia oslavovali, kdežto z premožených nepriateľov robili posmech. Tohoto obrazu použil sv. Pavel, aby načrtal víťazstvo Kristovo. Kristus premohol diablov, odobral im zbroje a korisť, a keď tiahol vo víťazosláve, vyviedol ich na posmech. 5) Grécky: na ňom = na kríži. 6) Keďže Kristus zrušil starý zákon, preto nie ste povinní zachovávať jeho obradné predpisy. A to tým menej, že ony sú... (Ďalej v. 17.) 7) Nie z týchto vecí pozostáva kráľovstvo Božie, ktorého sláva nám je v budúcnosti prisľúbená, ale ony sa tak majú k tomu, jako tieň ku telesu, a sú práve také bezvýznamné a bez účinku, jako tieň. Toto telo, ktoré tento tieň hádže, budúce kráľov­ stvo slávy, patrí Kristovi, lebo on je jeho hlavou. Preto môžete i vy byť účastní tela, t. j. bytnosti a účinkov kráľovstva Božieho, jestli Kristovi patríte. 8) Grécky: „Nech vás nikto nepripraví o od­ menu“, t. j. o kráľovstvo nebeské. 9) Lžiučitelia učili, že Boh je taký veľký a člo­ vek taký malý, že nie je možné, aby sa bezpro­ stredne stýkali; preto teda ponižovali sa.

97

a pocte anjelov ‘), keď zachádza do toho, čo nevidel, a márne2) sa na­ dýma 3) svojím telesným smýšľaním, 19. a nepridŕža sa hlavy, z ktorej všetko telo skrze články a svaly pod­ porované a složené rastie na vzrast Boží. 20. Keďže ste teda s Kristom od­ umreli zásadám tohoto sveta, prečo­ že predsa súdite4), jako by ste žili na svete? 21. „Netýkajte sa, neokusujte, ani nechytajte!“ 5) 22. Toto všetko je na zkazu, keď sa to upotrebuje dľa ľudských prí­ kazov a náuk; 23. čo má síce chýr múdrosti6) pre samovoľnú bohoslužbu a sebauponižovanie a nešetrenie tela, ktoré sa ani toľko neváži, aby sa nasýtilo. HLAVA 3. Napomínanie k smýšľaniu nebeskému, odloženiu starého a k oblečeniu sa v no­ vého človeka. O povinnostiach údov ro­ diny vzájomne medzi sebou.

1. Keď ste teda povstaň s Kristom, hľadajte, čo je tamhore, kde je Kri­ stus a sedí na pravici Božej. 2. Čo je tam hore, majte na mysli, a nie čo je na zemi! 3. Lebo ste umreli7) a život váš je ukrytý s Kristom v Bohu.

1) Hovorili, že musíme znať a ctiť anjelov, ako prostredníkov medzi nami a Bohom. 2) Toto, pravda, boly len vymysleniny chorob­ ného mozgu, lebo veď o tom sami nevedeli nič istého. 3) Pri svojej ukazovanej poníženosti títo Ižiučitelia boli pyšní, keď zavrhli evanjelium pre svoje ľudské vymysleniny. 4) Grécky: prečože si ešte dáte predpisovať. Pod svetskými zásadami majú sa rozumieť staro­ zákonné predpisy a mudroslovecké názory. Keď sme tieto zavrhli, reriaďme sa podľa nich. 5) Toto je starozákonný predpis ohľadom neči­ stých vecí, ktorý dnes už neplatí. o) Toto my môžeme síce zachovávať zo zdra votných ohľadov, ale nie z ohľadov náboženských, lebo takto by nám slúžilo na zkazu, na večné za­ tratenie. 7) Praví kresťania neviažu sa k zemi, žijú nad prirodzeným, teda neviditeľným, skrytým životom v Bohu a pre Boha.

98

LIST SV. PAVLA AP. KOLOSANOM

4. Keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy aj vy zjavíte sa s ním v oslave. 5. Mŕtvite1) teda svoje údy, ktoré sú na zemi, smilstvo, nečistotu, Chlip­ nosť, zlú žiadosť a lakomstvo, čo je modloslužobníctvom 12), 6. pre ktoré veci prichádza hnev Boží na synov neverných; 7. za čím ste niekdy aj vy cho­ dili, keď ste žili medzi nimi. 8. Ale teraz odložte i vy všetko: hnev, nenávisť, zlosť, rúhačstvo, mrzkú reč z vašich úst. 9. Neluhajte jeden druhému a složte so seba starého človeka3) s jeho skutkami, 10. a oblečte sa do nového4), ta­ kého, ktorý sa obnovuje v poznaní na podobenstvo toho, ktorý ho stvoril; 11. kde niet pohana a Žida, obriezky a neobriezky, inorodca a Scyta5), sluhu a svobodného, ale všetko a vo všetkom Kristus. 12. Oblečte si teda, jako vyvolení Boží, svätí a milí, srdečné milosr­ denstvo, dobrotu, pokoru, skrom­ nosť a trpelivosť; 13. snášajte sa vospolok a odpú­ šťajte si jeden druhému, keby kto mal žalobu proti niekomu, jako i Pán odpustil vám, tak i vy. 14. Ale nad to nado všetko majte lásku, čo je sväzkom dokonalosti. 15. A pokoj Kristov nech opanuje vaše srdcia, k čomu ste i povolaní v jedno telo, a buďte povďační! 16. Slovo Kristovo nech prebýva vo vás hojne, vo všetkej múdrosti. 1) Mŕtviť máme svoje telo, nie prehnaným odo­ pieraním mu pokrmu, ale odopieraním zakázaných rozkoší. 2) Lakomec považuje za najvyššie dobro, tedy za Boha, zlato a striebro, je teda modlárom. 3) Ten spôsob života, na jaký ste žili pred svo­ jím obrátením. 4) Vezmite na seba ten spôsob života, ktorý sa podobá Bohu, jeho životu a ktorý poznáte z evan­ jelia. 5) Scyti boli národy, ktoré bývaly severo-východne od Grékov a ktoré Gréci držali za divo­ chov. V Kristovi prettal všetok rozdiel medzi ľuďmi, ktorý beztak povstal len následkom hriechu.

Učte a napomínajte sami seba žal­ mami, chválospevmi a duchovnými piesňami, povďačné prespevujte Bohu vo svojich srdciach. 17. Všetko, čokoľvek činíte slo­ vom alebo skutkom, všetko (čiňte) v mene1) Pána Ježiša Krista s po­ ďakovaním Bohu a Otcovi skrze neho. 18. Ženy! poddané buďte mužom, tak, ako sa sluší v Pánu. 19. Mužovia! milujte svoje man­ želky a nebuďte k nim trpkí. 20. Dietky! poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo to sa lúbi Pánovi. 21. Otcovia! nedráždite svojich synov k hnevu, aby neboli malomyseľní. 22. Sluhovia! poslúchajte svojich telesných pánov vo všetkom a ne­ slúžte naoko, len aby ste sa ľúbili ľuďom, ale úprimným srdcom z bázne Božej. ^ 23. Čokoľvek robíte, pracujte zo srdca, jako Pánovi, a nie ľudom, 24. v povedomí, že od Pána do­ stanete na odplatu dedictvo.2) Kristu Pánu slúžte! 25. Lebo kto robí krivdu, dostane nazpät to, čo nespravedlivého po­ páchal, lebo u Boha niet ohľadu na osoby. HLAVA 4. Ďalšie napomínanie k domácim povinno­ stiam, k modlitbe, k múdremu obcovaniu. Odporúčanie Tychika a Onesima. Pozdra­ venie. Blahoželanie.

1. Páni! spravodlive a slušne3) na­ kladajte so sluhmi, v povedomí, že i vy máte Pána v nebesách. 1) V mene P. Ježiša Krista vtedy činíme, ked činíme v jeho duchu, tak, ako on to chcel a kázal. 2) Kráľovstvo nebeské. 3) Nielen to poskytujte vašim sluhom, čo ste im dľa prísneho práva podlžní, jako živnosť a šatstvo, ale i to, čo slušnosť a ľudskosť žiada, na pr. šetrenie ich síl, prehliadnutie ich chýb atď. Podľa gréckeho: „Právo a rovnosť majte“, totižto že ich pred Bohom za seberovných pokladáte.

LIST SV. PAVLA AP. KOLOSANOM

2. Vytrvajte1) v modlitbe a bedlite pri nej s poďakovaním. 3. Zároveň modlite sa i za nás, aby Boh otvoril dvere našej reči5), mluviť tajomstvo Kristovo (pre ktoré som i uväznený), 4. aby som ho oznamoval, tak, ako mi ho treba mluviť.8) 5. Múdre pokračujte pred tými, ktorí sú vonku4); dobre používajte času. 6. Vaša reč nech je vždy láskavá, so soľou5) smiešaná, aby ste vedeli, jako máte každému odpovedať. 7. Čo je so mnou, všetko vám dá na vedomie Tychik6), premilý brat a verný služobník a spolusluha v Pánovi, 8. ktorého som práve na to poslal k vám, aby sa dozvedel, čo je s vami, a potešil vaše srdcia, 9. s Onesimom7), premilým a ver­ ným bratom, ktorý je od vás. Všetko vám oznámia, čo sa tu robí. 10. Pozdravuje vás Aristarchus8), môj spoluväzeň, a Marek, bratranec Barnabášov, o ktorom ste dostali rozkazy9); prijmite ho, keď prijde k vám; 11. a Jezus10), ktorý sa menuje 1) Nasledujúce záverečné napomenutia sú zase na všetkých veriacich dohromady upravené. 2) Aby mi dal príležitosť slovo Božie bez pre­ kážky ohlasovať, teda predovšetkým, aby mi dvere môjho väzenia otvoril, aby som mohol jeho slová po celom svete roznášať. 3) Aby som svojím kázaním toto tajomstvo v tom objeme a v tej miere oznamoval a na ve­ rejnosť dával, ako to moje apoštolské povolanie žiada. 4)

V

v in u jte a n i

o b ch o d e v šetk u

n e d á v a li,

a

stý k a n í

m ú d ro sť a n i

n a

sa to ,

n e d o s tá v a li.

s

n e v e r ia c im i

a b y ste

vy-

p o h o r š e n ie

5) Soľ dáva jedlám chuti, bez nej sú jedlá ne­ chutné. Sof má ostrú a na Východe korenistú chuť, a preto je obrazom ostrovtipnosti. Smysel je teda: Vaša reč nech je láskavá, chutná a ostrovtipná, premyslená. 6) Sprievodca sv. Pavla na jeho tretej ceste do Europy (Sk. ap. 20, 4), ktorého posiela teraz s li­ stom do Kolos. 7) Onesim (Osožný), otrok Filemónov, kresťan. 8) Aristarch bol Tesaloničan, ktorý s apoštolom z Cezarei do Ríma cestoval. (Sk. ap. 27, 2.) 9) Predmet a obsah týchto rozkazov je nám neznámy. 10) Jezus bolo jeho židovské meno; Židia vždy menili si mená a prijímali mená z jazyka toho

99

Justus; ktorí sú z obriezky'), títo sú jediní moji pomocníci v kráľov­ stve Božom, ktorí mi boli na pote­ šenie. 12. Pozdravuj e vás Epafras123), ktorý je od vás, sluha Krista Ježiša, vždy ustarostený o vás v modlitbách, aby ste ostali dokonalí a vyplnili všetku vôľu Božiu. 13. Vydávam totiž svedectvo o ňom, že mnoho pracuje pre vás a pre tých, ktorí sú v Laodicei a ktorí v Hiera­ poli.8) 14. Pozdravuje vás Lukáš4), pre­ milý lekár, a Démas.5) 15. Pozdravujte bratov, ktorí sú v Laodicei, aj Nimfáša6), aj shro­ maždenie, ktoré je v jeho dome. 16. A keď sa tento list prečíta u vás, dajte ho prečítať i cirkvi laodickej; a vy prečítajte te n 7), čo patrí Laodičanom. 17. A povedzte Archipovi8): „Hľaď, aby si plnil úrad, ktorý si dostal od Pána.“ 18. Pozdravenie mojou, Pavlovou, rukou. Spomeňte si na moje väze­ nie. 9) Milosť s vami! Amen. národa, ktorý vynikal mocou a panoval nad nimi. Za gréckeho mocnárstva dávali si mená grécke, za latinského latinské. Jesus = Spasiteľ. Justus = spravedlivý. Ináč sa nikde nespomína. 1) Z obriezky, t. j. zo židovského národa. Mnohí iní totižto, ktorí kráľovstvo Božie ohlasovali, uka­ zovali sa k Pavlovi nepriateľsky, alebo aspoň ne­ dôverčivé. (Srov. Fil. 1, 14.) 2) Kresťan. 3) Hierapolis, ako Laodicea, súsedné mesto pri Kolosách. 4) Ktorý práve tak, ako Aristarch, bol s apo­ štolom v Cezarei a ztadiaľto tiahol do Ríma. 5) Démas bol už v prvom rímskom väzení u apoštola. (Srov. II. Tim. 4, 9.) 6) Zdá sa, že tento Nimfáš v Laodicei jednu čiastku obce vo svojom dome k službám Božím shromažďoval, ako Akvila a Priscila v Ríme. (Rím. 16.) 7) Z tohoto miesta vysvitá, že Pavel i Laodi­ čanom musel písať list, kt >rý sa nám, žiaľbohu, ztratil; jestli je to len nie ten list Efezanom, ktorý bol neskôr za okolné písmo ustanovený, aby ho i súsedným obciam Jonska a Frygska oznámili. 8) Archip bol pravdepodobne počas Epafrasovej vzdialenosti, jako jeho námestník, predstavený cirkvi koloskej. 9) Spomeňte si, že väzenie trpím pre Krista, a buďte hotoví smele a vytrvale trpieť, ako ja.

100

PRVÝ LIST SV. PAVLA APOŠTOLA TESALONIČANOM. Tesaloniky, terajší Solún (Salóniky), rodisko slovenských apoštolov sv. Cyrilla a Metoda, bolo naj znamenitejšie mesto v Macedónsku. Väčšia čiastka jeho oby­ vateľov boli Gréci a Rimania, ale kvetúce kupectvo tohoto mesta privábilo sem i mnoho Židov. Z Filipi, kde apoštol započal v Europe svoju činnosť, židovskými úkladmi zahnatý, prišiel r. 52 do Solúna. Tu učil najviac v synagoge, dokiaľ ho nevera židovskej väčšiny neprinútila obrátiť sa ku Grékom pohanským. Za krátky čas utvoril kresťanskú obec. Nad týmto úspechom vzbúrili sa Židia proti sv. Pav­ lovi a prinútili ho opustiť mesto a dať sa na cestu do Atén. Odtiaľto, plný starosti o stav novozaloženej obce, vyslal Timoteja do Tesaloník utvrdiť obec vo viere. Timotej skoro sa odtiaľ navrátil, ale apoštola nenašiel už v Aténach, lež v Korinte. Pavel dozvedel sa od neho dosť potešiteľného o horlivosti novoobrátených, o ich vytrvalosti vo viere a o ich účinlivej láske k bližnému, ale i dosť zarmucujúceho. Niektorí z novoobrátených oddávali sa výstupkom a klamstvám, iní zahálke, mimo toho šírily sa bludné náuky o novom príchode Kristovom a o vzkriesení. Pozdávalo sa, že Židia osobu samého Pavla začali upodozrievať, ako by on z chýru- a zisku­ chtivosti rozširoval bludné učenie a obrátených zanechával ich osudu. Pre tento stav obce Pavel poslal z Korintu ešte 53. roku po Kristu prvý list Tesaloničanom.

HLAVA 1. Úvod. Nápis a poďakovanie za výsledok, ktorý evanjelium medzi Tesaloničanmi prinieslo. Poďakovanie za vieru. Ubezpe­ čovanie, že ich Boh vyvolil, keďže apo­ štol u nich mocne kázal a oni prijali vieru s radosťou, takým spôsobom, že mnohým cirkvám slúžia za príklad.

1. Pavel1) a Silván12) a Timotej3) cirkvi Tesaloničanov v Bohu Otcu4) a Ježišu Kristu. 2. Milosť5) vám a pokoj! Ďaku­ jeme Bohu vždy za vás za všetkých a neprestajne pamätáme na vás vo svojich modlitbách; 3. pamätajúc na skutky vašej viery, na ustávanie, lásku a vytrvalú nádej 1) Nápis je kratší, nežli v iných listoch. Ne­ menuje sa apoštolom, lebo túto cirkev len ne­ dávno bol založil a ona sa k nemu s vernosťou túlila. Strojí sa chváliť ju a oduševňovať. 2) Silván bol na apoštolskom sneme vyvolený, aby šiel do Antiochie oznámiť uzavretia tohoto snemu. On bol jeden z najvážnejších bratov. Už od dávna bol pomocníkom apoštolovým. Po ňom poslal sv. Peter apoštol svoj prvý list obciam v Malej Ázii. 3) Timotej bol od Pavla na druhej ceste, po­ čnúc od Lystry, za cestovného sprievodcu vyvo­ lený. Obidvaja mu pomáhali pri zakladaní cirkvi tesalonickej. 4) Slová „v Otcu i Kristu“ označujú kresťan­ skú obec, rozdielnu od politickej. 5) Milosť (namiesto pohanského: radosť) a pokoj sú najväčšie dary Božie.

v Pána nášho Ježiša Krista, pred Bohom a Otcom naším; 4. poneváč vieme, Bohu milí bra­ tia, že ste vyvolení.1) 5. Lebo naše evanjelium nebolo k vám len v reči, ale i v sile2) a Duchu svätom, a v mnohej úpl­ nosti3), jako viete, jakí sme boli u vás pre vás. 6. A vy stali ste sa nasledovníkmi našimi a Pánovými, keď ste prijali slovo v mnohom súžení4) s radosťou Ducha svätého, 7. tak, že slúžite za príklad vše­ tkým veriacim v Macedónsku a v Achajsku.5) 8. Veď od vás rozhlásilo sa slovo Pánovo nielen po Macedónsku a po Achajsku, ale i na každom mieste 1) Ako v starom zákone Židia boli vyvoleným národom, tak teraz sú namiesto nich kresťania. 2) Živá viera u Tesaloničanov pochádza z toho, že Pavel u nich nielen kázal, ale i zázraky činil, ba Tesaloničania obdržali aj viditeľné znaky"Ducha svätého (dar jazykov). 3) Reč je vtedy úplná, keď je vystrojená vše­ tkými presvedčujúcimi dôvodmi. 4) Ďalšiu príčinu svojho presvedčenia o vyvo­ lení Tesaloničanov berie apoštol z toho, že pre slovo Božie trpeli veľké súženia. 5) Grécko bolo od Rimanov podelené na dva kraje (provincie): Macedónsko a Achajsko (Hellas a Peloponesus), s mestami: Atény a Korint.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TESALONIČANOM

rozniesla sa vaša viera v Boha, tak, že nám netreba nič mluviť. 9. Oni totižto sami o nás rozprá­ vajú, jaky sme mali príchod k vám a jako ste sa obrátili k Bohu od modiel, slúžiť živému a pravému Bohu, 10. a očakávať s nebies jeho Syna (ktorého vzkriesil z mŕtvych), Ježiša, ktorý nás vysvobodil od budúceho hnevu. HLAVA 2. Pripomenutie, že jeho kázanie bolo úprimné, ďaleké od pochlebovania, podvodu a zisku­ chtivosti, a že nebol nikomu na obtiaž.

1. Veď sami viete, bratia, že náš príchod k vám nebol daromný1), 2. ale keď sme predtým trpeli a potupu podstúpili (jako viete) vo Filippách, dôverovali sme v Bohu našom ohlasovať vám evanjelium Božie v mnohej starostlivosti12); 3. lebo my napomíname nie z bludu, ani z nepoctivosti, ani z klamstva3), 4. ale jako nás Boh45) uznal za súcich, aby sa nám sverilo evan­ jelium, tak mluvíme, nie aby sme sa azda ľuďom ľúbili, ale Bohu, ktorý nám skúma srdcia. 5. Veď nikdy sme nepoužili reči podlizačnej, ako viete, ani príleži­ tosti k lakomstvu, Boh je tomu svedkom; 6. ani sme nehľadali chvály u ľudí, ani u vás, ani u iných. 7. Hoci sme vám mohli byť na ťarchu, jako apoštolovia Kristovi,

101

predsa sme boli medzi vami jako malučkí; jako dojka, keď si kojí dietky *), 8. tak sme túžili po vás a vrúcne sme si želali oddať vám nielen evan­ jelium, ale i svoj život, preto, že ste nám boli Premilení. 9. Však sa pamätáte, bratia, na našu prácu a ustávame, jako sme dňom i nocou pracovali2), aby sme nepadli na ťarchu nikomu z vás, keď sme vám evanjelium Božie zve­ stovali. 10. Vy ste svedkovia, i Boh, jakí svätí, spravedliví a bezúhonní sme boli k vám, ktorí ste uverili; 11. jako viete, že každého z vás (ako otec3) svojich synov) 12. sme prosili, napomínajúc a te­ šiac, aby ste sa chovali hodne Boha4), ktorý vás povolal do svojho kráľov­ stva a slávy. 13. Preto i my bez prestania ďa­ kujeme Bohu, že keď ste prijali od nás počuté slovo Božie, prijali ste ho nie jako slovo ľudské, ale (čo je opravdu) jako slovo Boha, ktorý účinkuje vo vás, ktorí ste uverili. 14. Veď vy, bratia! stali ste sa nasledovníkmi cirkví Božích, ktoré sú v Judsku6) v Kristu Ježišovi, lebo ste i vy to isté trpeli od vašich spolukrajanov, čo i oni od Židov,

1) 6—7. Hoci sme jako apoštolovia Kristovi boli oprávnení žiadať živobytie od vás, predsa sme toho neučinili, ale boli sme medzi vami bez vše­ tkých nárokov, ako deti. Jako sa dojka pri opa­ trovaní dieťaťa sama dieťaťom robí. 2) Spomína, že si ťažkou ručnou prácou chlieb zarábal, totižto čaluníctvom, pri čom však hlásanie 1) S odvolávaním sa na vlastné svedectvo Te- evanjelia považoval za hlavnú vec. saloničanov prevádza apoštol ďalej to, čo v 1. hl., 3) Svoju oddanú lásku prezrádza v obraze v. 9. vyzdvihol: totižto ten spôsob, na jaky on, matky (v. 7.) a tu zase v obraze otca, lebo láska ako kazateí evanjelia medzi nimi, vystúpil (v. 1— materinská pestuje a láska otcovská vychováva' 12) a jakým spôsobom oni jeho kázne prijali (13 dietky, a to vtedy dokonale, keď sa, jako tu, stane -16). 2) V gréckom: „medzi velkým bojom“, t. j. život otcov školou svätosti pre dietky. 4) Hodne Boha znamená: tak, aby to slúžilo medzi prenasledovaniami a úkladmi, ktorým som na česť Božiu. udatne odporoval. 5) Júdsko je bývalá židovská krajina, Palestína, 3) Naše hlásanie nepochádza zo sebaklamu a z nečistých sebeckých pohnútok, ani nechceme kde Židia prenasledovali kresťanov. V Tesälonikách síce kresťania trpeli prenasledovanie od svo­ mámiť iných. 4) Boh poslal Pavla kázať, preto hľadí v prvom jich rodákov, ale títo boli od Židov podráždení, rade Iúbiť sa Bohu, a nie ľuďom, preto nemôže preto pripojuje apoštol nasledujúce prísné slová proti Židom. odstúpiť od pravdy k vôli ľuďom.

102

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TESALONIČANOM

15. ktorí zabili*) i Pána Ježiša, i prorokov, i nás prenasledovali, a neľúbia sa Bohu12), a všetkým ľuďom sú protivní, 16. keď nám zabraňujú mluviť po­ hanom3), aby boli spasení, že by vždy doplňovali mieru svojich hrie­ chov; avšak hnev Boží prijde na nich až do konca. 17. My však, bratia! na krátku chvíľu od vás oddelení osobne, lež nie srdcom, tým viac sme sa poná­ hľali s veľkou túžbou vidieť tvár vašu; 18. lebo sme chceli k vám prijsť, totižto ja, Pavel, i raz, i podruhé, ale nám satan prekazil. 19. Lebo čože je naša nádej 41234>, alebo naša radosť, alebo koruna slávy? Či nie ste to vy pred Pá­ nom naším Ježišom Kristom, pri jeho príchode? 20. Áno, vy ste naša sláva i radosť. HLAVA 3. Z obavy, aby následkom súženia neodpadli od pravdy, od viery, vyslal k nim Timo­ teja, aby ich posilnil. Keď sa tento od nich s dobrým chýrom navrátil, ďakuje Bohu, že pevní zostali vo viere a láske. Dáva im na vedomie, jako by ich rád navštívil, len aby doplnil nedostatok ich viery.

1. Preto nestrpeli sme to dlhšie, 1) Vypočituje Židom hriechy, obzvlášte najhorší ich zločin a bezprávie, že Messiáša ukrižo­ vali. Na nevedomosť sa nemôžu vyhovárať, lebo Messiáša proroci predpovedali a apoštolovia o ňom teraz svedectvo vydávajú. 2) Tým činom, že Krista, stred náboženského života, zapovrhli, prestali byť národom vyvoleným. Teraz leží hnev Boží na nich. 3) Židia dokazujú sa nepriateľmi všetkého po­ kolenia ľudského, lebo nechcú, aby učenie, ktoré jedine vedie ku spaseniu, všetkým ľuďom, teda i pohanom, sa hlásalo. Oni neprajú všetkým spa­ senia, lebo si myslia, že ono je len im prisúdené. Práve to bola hlavná príčina, prečo Židia tak veľmi prenasledovali sv. Pavla, lebo on všetok dôraz kládol na to, že spasenie Messiášovo je nie len pre Židov, ale i pre pohanov. 4) 19—20. Apoštol menuje Tesaloničanov svojou nádejou, lebo dúfa, že vo viere, ktorú od neho prijali, stále až do konca vytrvajú; svojou rado­ sťou, lebo vieru v slávnom ovocí lásky zachovajú; svojím slávnym vencom (korunou), lebo tento pekný stav obcí je dôkazom výsledku jeho práce a spolu i odmenou jeho víťazstva. Ale týmto nie

i odhodlali sme sa v Aténach *> sami zostať, 2. a poslali sme Timoteja 2>, nášho brata a služobníka Božieho v evanjeliume Kristovom, aby vás utvrdil a povzbudil vo vašej viere, 3. aby sa nikto nesklátil v tých súženiach; však sami viete, že sme na to ustanovení.3) 4. Veď keď sme boli u vás, pred­ povedali sme vám, že my budeme trpieť súženia, čo sa i stalo, jako viete. 5. Preto i ja netrpel som ďalej i poslal som vyzvedať, sa o vašej viere, či vás pokušiteľ4) azda ne­ pokúša a či naša práca je nie da­ romná. 6. Ale teraz, keď Timotej prišiel od vás k nám a upovedomil nás o vašej viere a láske, a že nás máte stále v dobrej pamäti, a prajete si nás vidieť, ako i my vás, 7. preto, bratia, máme z vás po­ tešenie pri všetkej svojej núdzi a súžení pre vašu vieru; 8. lebo vtedy ožívame, keď ste vy stáli v Pánovi. 9. Veď akým poďakovaním sa mô­ žeme odplatiť Bohu za vás, za každú radosť, ktorou sa tešíme pre vás, pred naším Bohom? 10. Vo dne i v noci hojnejšie sa modlíme, aby sme uzreli vašu tvár, sú len dľa úsudku ľudského, lež za takýchto budú uznaní výrokom Pána Ježiša Krista, keď prijde súdiť. 1) Pavel sám išiel so svojím sprievodom z obce Beroa do Atén, kým Silas a Timotej v Beroi zo­ stali. Od sprievodcov nazpät idúcich Pavel odkázal i pre Sílasa a Timoteja, aby čím skorej za ním prišli. Sotvaže za ním prišli, už odosiela Timoteja do Tesaloník. 2) Apoštol vždy vyznačuje svojich pomocníkov, keď ich spomína, nejakým čestným prívlastkom. Timotej bol ešte primladý, aby však predsa mal vážnosť, odporúča ho jako uznatého brata, spolurobotníka, ktorého prostredníctvom so samým Pavlom prijdú do styku. 3) My sme k tomu určení, aby sme trápenia a prenasledovania trpeli. 4) Nemohol ďalej strpieť tú neistotu, či ich po­ kušiteľ, satan, ustavičnými súženiami vo viere ne­ oslabil. V gréckej osnove vyjadruje sa slovom: radostné posolstvo.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TESALONIČANOM

a doplnili *) to, čo chýba vašej viere. 11. Ale sám Boh a Otec náš a náš Pán Ježiš Kristus nech spravuje našu cestu k vám; 12. vás však Pán nech rozmnoží12) a nech rozhojní vašu lásku vospolok i ku všetkým, ako je naša k vám; 13. aby sa vám utvrdily srdcia bez úhony vo svätosti pred Bohom a Otcom naším, keď prijde náš Pán Ježiš Kristus s jeho všetkými svä­ tými. Amen. HLAVA 4. Napomenutie, aby zachovávali príkazy, od nečistoty sa zdržovali, vospolok sa milovali, rukami pracovali, aby od nikoho nič nemuseli žiadať. Spôsob zmŕtvych­ vstania ; netreba nemierne žalostiť za umrevšími.

103

5. a nie v bujnej náruživosti, jako i pohani *), ktorí Boha neznajú; 6. aby nikto nepredbehoval2) a nepodvádzal svojho brata v obchode; lebo Pán je pomstiteľom za to za všetko, jako sme vám predpovedali a dosvedčili. 7. Veď Boh nepovolal nás k ne­ čistote, ale k posväteniu. 8. Kto teda toto zapovrhne, nezapovrhuje človeka, ale Boha, ktorý nám dal svojho Ducha svätého.3) 9. O bratskej láske však netreba nám písať vám, lebo vy sami na­ učili ste sa od Boha, aby ste sa vo­ spolok milovali. 10. A veď to i robíte všetkým bratom po celom Macedónsku. No prosíme vás, bratia, aby ste boli ešte dokonalejší, 11. a vynasnažujte sa, aby ste boli pokojní á aby ste konali svoje záležitosti, a vlastnými rukami pra­ covali tak, ako sme vám povedali; a aby ste sa slušne chovali pred tými, ktorí sú vonku4), a nepožiadali nič cudzieho. 12. Nechceme však, bratia, aby ste boli v nevedomosti o zosnu­ lých 5), aby ste sa nezarmucovali, jako i ostatní6), ktorí nemajú ná­ d e je ^

1. Ostatne teda3), bratia! prosíme vás a napomíname pre Pána Ježiša, aby ste podľa nášho naučenia, jako sa vám treba chovať a Bohu zahl­ bovať, tak sa i chovali a boli vždy dokonalejší. 2. Však viete, jaké príkazy 4) som vám dal od Pána Ježiša. 3. To je totižto vôľa Božia, aby ste sa posväcovali, aby ste sa zdr­ 0 O pohanoch, ktorí Boha neznajú, je to po­ žovali od smilstva5), chopiteľné, keď sa žiadostiam až po náruživosť 4. aby každý z vás vedel mať ná­ oddávajú. 2) Drahá požiadavka vôle Božej je: vyhýbať dobu 6) svoju v posvätnej poctivosti, všetkému urazeniu spravedlivosti. Nemravnosť a 1) Osobná prítomnosť apoštola je žiadúcna k vôli objasneniu niektorých článkov viery. 2) Grécky: vás však Pán nech naplní a obohatí láskou vospolok a ku všetkým, tak, jako ju my k vám máme. 3) „Ostatne teda“ vzťahuje sa na posledné dva verše predošlej hlavy. Keď Pavel napomína v Kristu, to je napomenutie samého Pána, lebo pochádza od jeho námestníka. Chovajte sa dTa evanjelia, aby ste v takýchto mravoch mohutneli. 4) Od Pána Ježiša. Apoštol v mene a mocou Spasiteľa dáva príkazy. Grécky: naučenia. 5) Nie vonkajšími darmi a obradmi získame si zaľúbenie Božie, ale Boh žiada, aby sme sa zdržo­ vali každého hriechu nečistoty. 6) Pod nádobou sa tu má, dľa zvláštneho spô­ sobu židovskej reči, rozumieť žena. Apoštol napo­ mína teda, aby radšej do stavu manželského vstu­ povali a v čistote a poctivosti s manželkou naží­ vali, nežli aby sa mali oddať nečistote.

lakomstvo boly hlavné chyby pohanstva. 3)

T ý m ito

n ie

sú

m u

z ja v il

s lo v a m i

p r ík a z y D u ch

ľu d sk é, sv ä tý .

a p o što l a le

d o tv ŕ d z u je ,

zrovn a

b o žsk é,

že

to to k to ré

4) Vonku: mimo Cirkvi, pohani. 5) Zosnulými menuje mŕtvych a poukazuje už týmto slovom na to: že smrť pre kresťana je len spánok, z ktorého sa prebudí k novému a lep­ šiemu životu. 6) Jako ostatní: t. j. neveriaci. Pozdáva sa, že zármutok kresťanov nad ich umrevšími obzvláštne v tom mal svoju príčinu, že si namysleli, že títo už nebudú mať podielu na slávnom druhom prí­ chode Kristovom, lebo ho nedožili. Apoštol od­ straňuje túto myšlienku, keď poukazuje na zmŕt­ vychvstanie. V čas príchodu Krista Pána mŕtvi vstanú, aby účasť brali na sláve jeho kráľovstva. Zmŕtvychvstanie Kristovo je zárukou a zálohom, že Boh vzkriesi aj tých, ktorí vo viere v Ježiša Krista umreli, a ku Kristu privedie, aby s ním večne spojení boli.

104

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TESALONIČANOM

13. Lebo keď veríme, že Ježiš umrel a vstal, tak Boh i tých, ktorí zosnuli v Ježišovi, privedie s ním. 14. To vám totižto povedáme, čo slovo Pánovo ’), že my, ktorí žijeme, ktorí sme pozostalí do príchodu Pánovho, nepredídeme tých, ktorí zosnuli. 15. Lebo sám Pán s rozkazom a s hlasom12) archanjelovým a s trúbou Božou sostúpi s neba, a napred vstanú tí, ktorí umreli v Kristovi. 16. Potom my, ktorí žijeme, ktorí sme pozostalí, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch v ústrety Kristu do povetria, a takto vždycky budeme s Pánom. 17. A tak potešujte sa vospolok týmito slovami. HLAVA 5. Súdny deň prijde nenadále, treba sa chy­ stať naň. Poslušnosť naproti predstave­ ným; modlitba za nich a prosba, aby sa i oni modlili za neho.

1. Avšak o tom čase3) a o tej chvíli, bratia! nepotrebujete, aby sme vám písali; 2. lebo vy sami to dobre viete, že deň45) Pánov tak prijde, jako zlodej v noci. 3. Keď totiž budú6)7hovoriť; Pokoj a bezpečnosť! vtedy náhle prijde na nich zahynutie, tak, ako bolesť na samodruhú, a neujdú. 0 Nie je to moje slovo, čo vám o tom hovo­ rím, ale slovo Kristovo, ktoré mi vo zvláštnom zjavení Pánovom sdelené bolo. Tí, ktorí v čas prí­ chodu Kristovho ešte na žive budú, preto nepredídu mŕtvych. 2) Keď sa ozve hlas na mŕtvych, aby sa z hro­ bov dvíhali, toto oslovenie stane sa hlasom archan­ jelovým, ktorý je tým poverený, a hlasom trúby. Trúba menuje sa trúbou Božou, lebo zavznie v službe a úlohe Božej. Tento slávny (budiaci) hlas vzkriesenia bude sprevádzať príchod Ježišov z neba. Sú toto len obrazy božskej moci. 3) Keď prijde Pán na súdny deň. 4) Na ktorý prijde Pán Ježiš Kristus v sláve na posledný súd. Prijde práve tak náhle a nena­ zdajky, jako zlodej chodieva. 5; Keď svetáci povedia: je pokoj a bezpečnosť, a keďže nebudú prichystaní, večne zahynú. Tento obraz poukazuje na to, jako okamžite, neomylne, bolestne dôjde ten deň.

4. Vy však, bratia! nie ste vo tme % aby vás ten deň, ako zlodej prekvapil: 5. lebo vy všetci ste synmi svetla2) a synmi dňa; nie sme synmi noci, ani tmy. 6. Preto nespime3), jako ostatní, ale bedlime a striezliví buďme. 7. Lebo tí, ktorí spia, spia v noci, a ktorí sa opíjajú, v noci sú opili.4) 8. Kdežto my, ktorí sme (synmi) dňa, striezliví buďme, oblečení do brnenia5) viery a lásky, a do lebky nádeje na spasenie; 9. lebo Boh neustanovil nás na hnev6), ale aby sme si nadobudli spasenie skrze Pána nášho Ježiša Krista, 10. ktorý umrel za nás, aby sme, či bedlíme a či spíme7) spolu s ním žili. 11. Preto tešte sa vospolok a po­ vzbudzujte sa jeden druhého8), tak, ako i robíte. 12. No prosíme vás, bratia! aby ste uznali tých, ktorí pracujú medzi vami a sú vaši predstavení9) v Pánu a vás napomínajú, 13. aby ste mali k nim hojnejšiu 1) Vo tme byť je: viesť hriešny, ľahkomyseľný život. 2) To je hebraizmus, t. j. židovský výraz, a syn svetla znamená človeka vedúceho čistý život, a to isté znamená i syn dňa. Synovia noci a tmy sú, ktorí konajú hanebné skutky. 3) Spať, t. j. bez starosti len pre zemský život žiť a večnosť s očú spustiť. Striezlivý byť: všetky žiadosti krotiť. Bedlivosť sama nestačí, jej sila je striezlivosť. 4) V horúcich krajoch vydržiavali sviatočné hostiny večer a v noci. 5) ÍPrirodzený spánok je obrazom bezstarosti o duševné spasenie; opilstvo je obrazom nedomyselnosti a duchovného omámenia. Apoštol menuje tu zbroj na obranu a rozumie pod ňou základné ctnosti kresťanov: vieru, nádej a lásku. «) Boh nás kresťanov neurčil na to, aby sme na súdny deň prepadli jeho hnevu. 7) Kristus umrel za nás, aby sme s ním krá­ ľovali, či nás najde živých a či mŕtvych (zosnu­ lých) na súdny deň. 8) Totižto pre budúci osud umrelých. 9) Povolanie predstavených obce je: pracovať na duchovnom blahobyte im sverených duší, obci v duchovných záležitostiach predchádzať a karhať. Veriacim sú tri povinnosti uložené: vďačná úcti­ vosť, láskavý pokoj a poddajnosť.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TESALONIČANOM

láskux) pre ich prácu; nažívajte s nimi v pokoji. 14. A prosíme vás, bratia! napo­ mínajte nepokojných, potešujte malo­ myseľných, podporujte nevládnych, buďte naproti všetkým trpeliví. 15. Hlaďte, aby nikto neodplácal druhému zlým za zlé, ale vždy sle­ dujte, čo je dobré vospolok a pre všetkých. 16. Vždycky sa radujte!2) 17. Modlievajte sa bez prestania!3) 18. Ďakujte za všetko, lebo toto je vôľa Božia v Kristu Ježišovi, ohľadom na vás všetkých. 19. Nevyhášajte Ducha!4) 20. Nepohŕdajte proroctvami!5) 1) Grécky: aby ste si ich vysoko ctili v láske. Vyhýbajte každej roztržke s predstavenými obce, aby obec sama neupadla do nesvornosti. 2) K tejto duchovnej radosti, ktorá pochádza zo živej viery, pevnej nádeje a úprimnej lásky, povzbudzuje Pavel vo svojich listoch veľmi často. 3) Stála modlitba v slovách je človeku nemožná, preto takú ani Pavel nemohol predpisovať. Avšak môžeme a musíme na Boha pofahovať všetko, čo robíme, myslíme a chceme, a toto je tiež modlitba. 4) Ťu sa má rozumieť Duch svätý s jeho darmi milosti. Tieto nesvobodno vyhášať, sotierať. T. j. netreba prekážať, aby mohol každý udelený mu dar proroctva alebo dar uzdravovania atď. k do­ brému obce vykonávať. 5) Obzvlášte nepohŕdajte darom Ducha pro-

105

21. Všetko zkusujte1), a čo je dobré, toho sa držte! 22. Varujte sa všetkého druhu zlosti! 23. A sám Boh pokoja nech vás posvätí úplne, aby celý váš duch2), i duša i telo zachovaly sa bez úhony do príchodu Pána nášho Ježiša Krista. 24. Verný je, ktorý vás povolal; on to i vykoná. 25. Bratia! modlite sa za nás! 26. Pozdravte všetkých bratov svätým poľúbením!3) 27. Zaprisahám vás na Pána, aby sa tento list čítal všetkým svätým bratom. 28. Milosť Pána nášho Ježiša Krista s vami! Amen. roctva, keď to, čo proroci jako božské zjavenie predpovedali, málo si všímate a k srdcu neberiete. 1) Nemá sa veriť každému proroctvu, alebo ne­ obyčajnej výpovedi, ale treba ju napred preskúmať, či sa neprotiví kresťanskému učeniu, čo posúdiť patrí cirkevnej vrchnosti. 2) Slovom duch označuje apoštol vyššie sily duše, rozum a svobodnú vôľu. Slovom duša však nižšie sily, ktoré viacej so smyselnosťou súvisia. Teda celý človek podľa duše i tela, v myslení i vo svojich citoch a vzrušeniach, má byť nepoškvrnený. 3) S bratským bozkom. Na Východe bola obyčaj s pozdravom i bozk spojovať. Bozk menuje sa svä­ tým, t. j. znakom nielen lásky, ale i svätosti, svä­ tého obcovania veriacich.

DRUHÝ LIST SV. PAVLA APOŠTOLA TESALONIČANOM. Hneď po odoslaní prvého listu Tesaloničanom dostal Pavel chýr, že Tesaloničania (či už preto, že neporozumeli predošlému listu, a či preto, že ich luhaví vierozvestci oklamali) sú v tom mylnom domnení, že súdny deň je blízko. A preto niektorí z nich oddali sa zahálke, ba i výstupnostiam. Preto sv. Pavel napísal im tento druhý list, hneď po prvom, i poučuje ich v ňom: že napred musí prísť anti­ krist a že len potom bude súdny deň. A preto napomína ich k pracovitosti a ctnost­ nému životu. Možno, že lživierozvestci podstrčili nejaké písmo Solúnčanom, ako list sv. Pavla, lebo Pavel ich vystríha, aby len tie listy prijali za jeho, ktoré sú opatrené jeho vlastnoručným podpisom.

106

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. TESALONIČANOM

HLAVA 1. Vďaky Bohu za vieru a trpelivosť Tesalonieanov v prenasledovaniach, za čo do­ stanú odplatu, protivníci však trest na súdny deň. Modlitba, aby boli hodní po­ volania Božieho.

1. Pavel, Silván a T im otejcirkvi Tesaloničanov v Bohu, Otcu našom a v Pánu Ježišu Kristu. 2. Milosť vám a pokoj od Boha, Otca nášho a Pána Ježiša Krista! 3. Vždy musíme vďaky vzdávať Bohu za vás, bratia! tak, ako sa svedčí, lebo vaša viera nad mieru rastie a láska každého z vás vo­ spolok sa zdokonaľuje; 4. tak, že i my sami chválime sa vami v cirkvách Božích pre vašu trpelivosť a vieru, a to vo všetkých vašich prenasledovaniach a sužova­ niach, ktoré znášate, 5. na dôkaz spravedlivého súdu Božieho12), aby ste boli uznaní za hodných kráľovstva Božieho, za ktoré i trpíte; 6. lebo u Boha spravedlivé je sú­ žením odplácať tým, ktorí vás su­ žujú, 7. kdežto vám, ktorí ste sužovaní, odpočinutím s nami, keď sa zjaví Pán Ježiš Kristus s neba s anjelmi jeho mocnosti, 8. keď v ohnivom plameni 3) uvalí pomstu na tých, ktorí neznajú Boha 4) a ktorí neposlúchajú evanjelium Pána nášho Ježiša Krista, 9. ktorí budú trpieť večné5) po1) 1—4. Srov. L Tes. 1, 1—4; sú si podobné. ) 5 —7. Boh ukazuje na Tesaloničanom svoju spravedlivosť, keď ich tresce na tomto svete za ich predošlé hriechy, jako i za tie, ktorých sa jako kresťania z krehkosti dopúšťajú. Ale z tohoto už vysvitá, jako potresce tých, ktorí sa mu protivia a vás prenasledujú. 3) Súd sa predstavuje jako oheň; kedže jako oheň odlučuje šľachetné kovy od trosiek a spaľuje ich, tak súd oddelí dobrých od zlých a zlých večne zahubí. 4 ) Tí, ktorí neznajú Boha, sú pohani; ktorí ne­ poslúchajú evanjelium, sú Židia. Kristus oboch tresce. 5) Tu je dôkaz, že pekelné muky večne trvajú. 2

kutý v zatratení od tvári Pána a od slávy jeho mocnosti, 10. keď prijde presláviť1) sa vo svojich svätých a ukázať sa predivným vo všetkých, ktorí verili; lebo naše svedectvo uhodnoverní sa medzi vami v ten deň. 11. Preto sa i modlievame2) vždy za vás, aby vás náš Boh uznal za hodných svojho povolania a doplnil všetko zaľúbenie v dobrom a dielo viery v sile, 12. aby sa oslávilo3) meno Pána nášho Ježiša Krista vo vás a vy v ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista. HLAVA 2. 0 dni Pánovom, že najprv prijde syn za­ tratenia, ktorý bude mámiť všelijakými čudami, aby sviedol zlých. Vďaky za vy­ volenie a vernosť Tesaloničanov. Prosba za vytrvalosť veriacich.

1. Prosíme vás však, bratia! pre príchod Pána nášho Ježiša Krista a pre naše pridruženie sa k nemu, 2. aby ste sa nedali prenáhlene odkloniť od svojho presvedčenia a nastrašiť sa ani duchom4), ani rečou, ani listom5), ako by od nás posla­ ným, že nastáva deň Pánov.6) 1) Keď prijde Pán, aby svoju vlastnú slávu ukázal v oslávení svätých a aby bol sám obdivo­ vaný v obdivovaní blaženosti veriacich. 2) Sv. Pavel sa modlí: 1. za milosť Božiu, aby ich Boh uznal za hodných; 2. za milosť pomáha­ júcu, ktorá im dodá chuti k dobrému, aby dobré 1 chceli i konali. 3) Co je cieľ celej Cirkvi, to sa tu označuje jako cieľ Tesaloničanov a predmet modlitby apo­ štolovej. Kristus sa oslavuje stálosťou vo viere* ctnostným životom, vyznaním viery, aj v prena­ sledovaní, nakrátko: kresťanským životom. Oslá­ venie Kristovo v Tesaloničanoch je spolu aj ich oslávením v Kristu, lebo sú vždy užšie s Kristom spojení a v deň zmŕtvychvstania i dľa tela do slávy vojdú. Ale všetko majú ďakovať milosti Božej, ktorú Kristus vydobyl. 4) Duchom: t. j. nie tým, čo nepraví proroci, jako vnuknutie Ducha svätého, mýlne a podvodne ohlasujú. 5) Listom: t. j. mne nepráve pripisovaným. 6) V Tesalonikách sa tá mienka rozšírila, že deň posledného súdu je už predo dvermi. Apoštol týmto listom chce jedných zbaviť strachu, druhých povzbudiť k pracovitosti, keď ich ubezpečuje a do­ kazuje, že deň Pánov ešte nenastane tak skoro, jako si oni myslia.

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. TESALONIČANOM

107

zadržuje, zadržoval, až kým bude preč s cesty. 8. A vtedy objaví sa ten nešľa­ chetník, ktorého Pán Ježiš porazí dychom svojich úst a zničí ho jasno­ sťou svojho príchodu'), 9. ktorý následkom účinkovania satanovho prijde so všemožnou mo­ cou, znakmi a lživými divmi2*), 10. a so všelijakým svádzaním k neprávosti u tých, ktorí zahynú preto, že neprijali milovania pravdy, aby boli spasení.3) Preto dopustí Boh na nich účinkovať blud, aby verili klamstvu, 11. aby boli odsúdení všetci, ktorí 1) Pred zjavením sa Pána k poslednému súdu musí najprv nastúpiť všeobecné odpadnutie od neverili pravde, ale privolili k ne­ kresťanstva po celom svete, a potom prijde ten právosti. človek celkom oddaný hriechu. 2) Dolož: dotiaľ nemôže prijsť, deň Pánov. Dve 12. My však musíme vždy ďakovať tieto udalosti musia dla božského predpovedania predchádzať príchod Spasiteľov, a keďže ešte ani Bohu za vás, bratia Bohu milí! že jedna z nich sa nestala, preto ešte ten posledný vás vyvolil Boh za prvotiny k spa­ deň nemôže byť tak skoro. Jedna z týchto uda­ lostí bude veľké odpadlíctvo medzi veriacimi a seniu v posvätení ducha a vo viere druhá zjavenie sa antikrista. Že veľké odpadlíctvo bude predchádzať koniec sveta, to Spasiteľ zre­ p r a v d y ; teľne predpovedá u sv. Mat. 24, 4. Ale panovala 13. k čomu vás i povolal naším v apoštolských časoch bez pochyby na základe božského zjavenia tá viera, že v posledných časoch evanjeliumom6), aby ste obsiahli obzvlášte veľký protivník Kristov vystúpi a na jeho miesto sa posadí, ktorého preto antikristom slávu Pána nášho Ježiša Krista. (protikristom) menovali. O tejto viere vydáva sve­ 14. A tak, bratia! buďte stáli, a dectvo sv. Ján vo svojom 1. liste (2, 18 a 4, 3). zachovávajte podania, ktoré ste sa 0 tomto istom antikristovi, jako predznaku sko­ rého príchodu Kristovho, hovorí tu apoštol; hoci naučili už či z reči a či z nášho listu. ® ) jeho meno síce nemenuje, ale jeho osobu bližšie 15. A sám náš Pán Ježiš Kristus označuje. Nazýva ho človekom hriechu, v ktorom sa všetko, čo je hriech, takmer stelesnilo; synom a Boh i Otec náš, ktorý zamiloval zatratenia (Ján 17, 12), t. j. večnému zatrateniu prepadnutým protivníkom, ktorý pomocou diabla si nás a dal večné potešenie a dobrú a znalosťou tajných prírodných zákonov bude nádej v milosti7), robiť čudá, zdanlivé zázraky, a preto vydá sa za Boha a svedie mnoho ľudí. Či je tu reč o istej 16. nech potešuje vaše srdcia a osobe a či len o istom vedeckom smere nezna- posilňuje v každom dobrom skutku božskom, to sa nedá určiť. 3) Ešte tento človek hriechu nevystúpil, ale on i reči. 3. Nech vás nikto nesvedie na nijaký spôsob; lebo prv musí prísť odpadnutie a zjaví sa človek hriechu, syn zatratenia *), 4. ktorý sa protiví a povyšuje sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom, alebo čomu sa koná pocta, tak že sa usadí v chráme Božom a bude sa ukazovať, ako by bol Boh.12) 5. Či nepamätáte, že som vám to povedal, ešte ked som bol u vás? 6. A čo ho teraz zdržuje, viete, aby objavil sa o svojom čase.3) 7. Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí *), len aby ten, ktorý ho teraz

sa ukáže a zjaví vo svojom čase. 4) Grécky : Veď neprávosť utajeno už pôsobí, len aby bol preč s cesty ten, ktorý zdržuje až do­ teraz. Ako je príchod Spasiteľov dvojaký, a to: 1. príchod potrestať Židov pri spustošení Jeruza­ lema, 2 . príchod potrestať všetkých ľudí na konci sveta, tak že spustošenie a vyhladenie židovskej dŕžavy je predobrazom spustošenia sveta: takto 1 antikrist vystúpi dva razy, raz pred spustošením Jeruzalema, druhý raz pred súdnym dňom, ale ten prvý bude len predobrazom druhého opravdi­ vého antikrista. Nasledovne tou neprávosťou, ktorá už pôsobila vtedy, keď sv. Pavel písal tento list, bol zúrivý prenasledovateľ kresťanstva cisár Nero. Avšak Nero pôsobil len potajomné, lebo ešte nebol vtedy cisárom. Cisárom vtedy bol Klaudius, a preto tento ho zdržoval a stál mu v ceste. Nero pôsobil až vtedy, keď mu vystúpil z cesty Klaudius, teda po tohoto smrti.

1) Grécky: a znivočí zjavením svojej prítom­ nosti. Týmito slovami vyzdvihuje apoštol moc Kri­ stovu a slabosť antikristovu. 2) Pomocou diabla bude robiť klamlivé zázraky, t. j. ktoré sú len naoko zázrakmi. 3) Tí, ktorí nemajú smyslu pre pravdu, uveria antikristovi — a zahynú. 4) Kto stojí v pravej viere a dľa nej žije, bude spasený. 5) A táto pravá viera nachádza sa v tom evanjeliume, ktoré nám podáva Cirkev apoštolská. 6) Čo Kristus učil a apoštolovia, to je nie všetko vo sv. Písme, je teda i ústné podanie, ktoré tiež treba veriť. 7) Naša nádej na smilovanie Božie je dobrá, preto, že je nie márna.

108

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. TESALONIČANOM

HLAVA 3. Žiadosť, aby sa modlili za neho. Nádej, že zachovajú jeho príkazy. Napomenutie, aby sa odťahovali od kresťanov, ktorí nechcú zachovávať jeho ustanovenia a rukami pracovať. Výstraha, aby takých nedržali za nepriateľov, ale aby ich ako bratov karhali.

1. Ostatne, bratia! modlite sa za nás, aby sa slovo Pánovo rozširo­ valo a preslávilo, jako i u vás, 2. a že by sme sa vysvobodili od ľudí nezbedných a zlých; lebo nie všetci majú vieru.1) 3. Ale verný12) je Boh, ktorý vás posilní a ochráni od zlého. 4. Nuž dúfame o vás v Pánu, že čo sme prikázali, aj činíte, aj budete činiť. 5. A Pán nech vám nakloní srdcia k láske Božej a vytrvalosti Kristovej. 6. Tiež nakladáme vám, bratia! v mene Pána nášho Ježiša Krista, aby ste sa uťahovali od každého brata, ktorý sa neporiadne drží, a nie podľa podania, jaké prijali od nás. 7. Veď sami viete, jako nás treba nasledovať, keďže sme neboli nepo­ kojní medzi vami, 8. ani sme darmo nejedli chlieb od nikoho, ale v robote a ustávaní vo dne a v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás na ťarchu nepadli. 9. Nie jako by sme neboli bývali oprávnení3), ale aby sme vám dali 1) Apoštol rozumie tu Židov, ktorí v Korinte svojím zlomyseľným protivníctvom hamovali jeho účinkovanie. 2) V tom zachováva Boh svoju vernosť, že vo vás, vo vašej viere potvrdil svedectvo o Kristovi, t. j. jeho evanjelium. 3) Apoštol bol oprávnený požadovať výživu od veriacich, ale on vo dne i v noci pracoval rukami, aby si zaopatril chleba, a to robil, aby dal príklad veriacim, že i oni majú pracovať.

seba samých za príklad, aby ste nás nasledovali. 10. Lebo i keď sme boli u vás, to sme vám kázali, že jestli kto nechce pracovať, nech ani nejie.1) 11. Počuli sme totižto, že sa nie­ ktorí medzi vami neporiadne cho­ vajú, nič nerobia, lež daromnice stvárajú.2) 12. Tým, ktorí sú takíto, prika­ zujeme a prosíme ich pre Pána Je­ žiša Krista, aby v tichosti pracovali a jedli svoj chlieb.3) 13. Vy však, bratia! neprestá­ vajte4) dobré skutky činiť. 14. Jestli kto neposlúchne slová nášho listu, toho si zapamätajte a ne­ stýkajte sa s ním, aby sa zahanbil5); 15. avšak nemajte ho za ne­ priateľa, lež pokárajte jako brata.67) 16. A sám Pán pokoja nech vám dá ustavičného pokoja na každom mieste! Pán nech je s vami so vše­ tkými ! 17. Pozdravenie mojou rukou *), Pavlovou: čo je znakom každého môjho listu; takto písavam. 18. Milosť Pána nášho Ježiša Krista s vami so všetkými! Amen. 1) Apoštol hovorí len: kto nechce pracovať: teda nerozpráva o takých, ktorí pracovať nemôžu. 2) Namiesto, aby sa usilovne a poriadne zapo­ dievali záležitosťami svojho povolania, robia da­ romnice a leňošia. 3)

V

p o k o ji

d a r o m n ic e

pracovať

v y str á ja ť.

je

v

p r o tiv e s p r e d o š lý m :

4) To vás nemá mrzieť, keď nehodníci vašej dobrotivosti nadužijú, lebo s tým máte len príle­ žitosť milosrdenstvo preukazovať, čo je tiež len milosť Božia. 5) Toho majú predstavení verejne pred celou obcou poznačiť jako takého, s ktorým veriaci nesmú mať nijakého styku, t. j. má byť vyobcovaný, aby sa spamätal a polepšil. í>) Láska nemá sa nikdy pretrhnúť. 7) Vlastnoručne. Tieto slová predpokladajú, že pod jeho menom bol jeden list podhodený; aby na budúce jeho pravdivý list od podhodeného ľahšie rozoznať mohli, odkazuje ich na vlastno­ ručný podpis ako známku rýdzosti (pravosti).

109

PR V t LIST SV. PAVLA APOŠTOLA TIMOTEJOVI. Timotej, rodák z Lystry, mesta lykaónske] okrajinky v Malej Ázii, bol synom pohanského otca a židovskej matky, menom Euniky, ktorá ho i so svojou matkou Loidou nábožne vychovala. Keď sv. Pavel apoštol na svojej druhej ceste prišiel do Lystry, Timotej bol už kresťanom, a keďže mal od tamejších kresťanov dobré sve­ dectvo, vzal si, ho sv. Pavel za pomocníka kázať sv. evanjelium. Ale ho najprv ešte obrezal, aby Židia od neho nebočili, potom ho i za kňäza i za biskupa posvätil. Timotej vykonával apoštolovi v cirkevných záležitostiach rozličné služby, odkazy a posolstvá, na pr. k Tesaloničanom, Korinťanom. Bol tiež s apoštolom v Ríme vo vä­ zení. S cesty konanej po Španielsku navrátil sa s ním do Malej Ázie a zanechaný bol v Efeze, aby riadil efezskú cirkev, lebo sv. Pavel sa odobral ďalej do Mace­ dónska. Odtiaľ, azda z mesta Filipi, poslal mu apoštol tento prvý list, ktorý obsa­ huje veľmi múdre naučenia a nariadenia pre vedenie pastierskeho úradu, a preto spolu i s dvoma nasledujúcimi listmi podobného obsahu menuje sa listom pastier­ skym.

HLAVA 1.

4. aby sa nezapodievali s bájkami a bezúčelnými rodoslovmi *), ktoré zapríčiňujú viac hádky, nežli po­ vzbudenia k Bohu, ktoré je vo viere. 5. A ciel príkazu je láska2) z či­ stého srdca, a dobrého svedomia, a nepretvárenej viery, 6. od čoho niektorí zablúdili, a prešli do márnych povedačiek, 7. keď chceli byť učiteľmi zákona, nerozumeli sa ani do toho, čo ho­ 1. Pavel, apoštol Ježiša Krista voria, ani do toho, čo dotvrdzujú.3) z nariadenia*) Boha, nášho Spasiteľa 8. Však vieme, že je zákon dobrý 4*1>, a Ježiša Krista, našej nádeje, keď ho kto náležite upotrebí, 2. Timotejovi12), milému synovi vo dobne do časov po vysvobodení sa z rimského viere! Milosť, milosrdenstvo a pokoj väzenia, keď apoštol ázijské cirkve zase navšte­ od Boha Otca a Krista Ježiša, Pána voval. 1) Pod vlivom pohanského bájoslovia (myto­ nášho! lógie) utvorila sa u Židov vo vtedajších časoch 3. Jako som ťa prosil, aby si zo­ náuka, ktorá pod menom gnosis (znalosť) chcela starozákonné náboženské náhľady. Jadrom stal v Efeze, kým som ja išiel do prehĺbiť tejto náuky bolo asi to, že Boh nevlíva bezpro­ Macedónska 3), aby si prikázal ponie­ stredne na svet, ale prostredníctvom anjelov. No i anjelov delili na rozličné sbory, dávali im rôzne ktorým, že by ináč neučili, mená a vymýšľali spôsoby, jako pochádzajú jedni

Ako sa má evanjelium správnym spôso­ bom kázať. Netreba podávať ani bludné, ani neužitočné náuky. Cieľ kázne je láska. Mnohí poblúdia, že nenahliadnu, čo majú kázať, a o zákone, ktorý je dobrý a pre nespravedlivých daný, nesprávne mluvia. Ďakuje Bohu, že ho z prenasledovníka Cirkvi povolal k apoštolskému úradu a udelil mu milosrdenstvo, aby svoju trpelivosť za príklad predložil. Timoteja napo­ mína, aby bol usilovným kazateľom.

1) Vôľa Božia, ktorá je príčinou apoštolského úradu Pavlovho, objavuje sa tu jako nariadenie a rozkaz. Apoštol pozdvihuje i oproti Timotejovi toto božské povolanie pre bludárskych učiteľov, ktorí v Efeze počínali zľahčovať jeho vážnosť. Ježiš Kristus menuje sa našou nádejou, lebo on je nielen príčinou, ale i predmetom našej nádeje. 2) Timotej je synom sv. Pavla vo viere, t. j. sv. Pavel ho obrátil. Grécky: „opravdivému die­ ťaťu“. Timotej je pravý syn sv. Pavla, lebo od neho prijatú náuku čisto a verne zachoval. 3) O tejto ceste sv. Pavla do Macedónska Skutky apoštolské nič nespomínajú; ona padá pravdepo-

od druhých, ba skladali celé rodoslovia a v tom nachádzali múdrosť. Tieto blbstvá prešly aj na niektorých kresťanov, a preto sv. Pavel vystríha ich od týchto hlúpostí, ktoré nemajú nijakého zá­ kladu. 2) Boh na to dal zákon a príkazy, aby sme ho milovali. 3) Keďže gnostické náuky boly len vymysleniny východnej obrazotvornosti, preto nemaly nijakého základu, a bez základu nemožno vec rozumieť. 4) Keď i zákonu Mojžišovmu nepriznávame toho významu a platnosti, ktoré mu títo po židovsky smýšľajúci bludoučitelia pripisujú, preto ho my ne­ odhadzujeme celkom a úplne, ale uznávame, že je

110

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

9. keď toľko zná, že zákon nie je 17. Kráľu však vekov nesmrteľ­ vynesený pre spravedlivého, ale pre nému, neviditeľnému, samému Bohu, nespravedlivých a nepoddajných, česť a sláva na veky vekov. Amen. bezbožných a hriešnych, zločinných, 18. Tento príkaz ti porúčam, synu zvrhlých, otcovrahov a matkovrahov, Timoteju, aby si dľa tých proroctví *), zbojníkov, ktoré o tebe popredku šly, bojoval 10. pre smilníkov, chlapoložníkov, dobrý boj za nich, kupčíkov s ľuďmi, luhárov a krivo­ 19. a mal si vieru, a dobré sve­ prísažníkov, a čo ešte protiví sa domie2), ktoré keď niektorí odho­ zdravej náuke *); dili, rozbila sa im loď viery.3) 11. ktorá zodpovedá slávnemu evan- 20. Medzi ktorými je Hymenej a jeliu blahoslaveného Boha, ktoré sa Alexander, ktorých som odovzdal mne sverilo.*12) ), aby sa naučili nezlo­ 12. Vďaky vzdávam tomu Kristu Satanášovi4 rečiť. Ježišovi, Pánovi nášmu, ktorý ma posilnil, že ma považoval za spoľa­ HLAVA 2. hlivého postaviť do úradu, 13. ktorý som bol predtým ruhač Nakladá, aby sa vykonávaly modlitby a a prenasledovateľ a drzec, ale som poďakovania za vrchnosti. Udáva, jako sa pri modlitbe správne držať. Ko­ obsiahol milosrdenstvo božské, lebo trebanečne naučenie mužom a ženám. som to robil z nevedomosti, v ne­ vere 3); 1. Vyzývam teda, aby sa predo­ 14. avšak rozhojnila45) sa milosť všetkým vykonávaly prosby, mo­ Pána nášho s vierou a láskou, ktorá dlitby, prímluvy a poďakovania za je v Kristu Ježišovi. všetkých ľudí.6) 15. Spoľahlivá a všemožného schvá­ 2. Za kráľov i za všetkých6), ktorí lenia hodná je to reč, že Ježiš Kristus sú vo vysokom postavení, aby sme prišiel na tento svet spasiť hriešnikov, viedli pokojný a tichý život vo vše­ z ktorých prvý som ja.B) tkej pobožnosti a čistote. 16. Ale preto som obsiahol milo­ 3. Lebo to je dobré a vzácne srdenstvo, aby Ježiš Kristus na mne u Spasiteľa, Boha nášho, samom prvom preukázal všetku shovievavosť, na príklad tým, ktorí mu 1) Mužovia, obdarení prorockým duchom, o Ti­ motejovi predpovedali, že bude horlivým bisku­ uveria na večný život. pom, následkom čoho ho sv. Pavel vysvätil, pričom dobrý a potrebný pre tých, ktorí nemajú lásky, a tak varujú sa zlého pod tlakom prikázania, čoho by sa boli mali varovať z lásky k Bohu a bližnému. 1) Zdravá náuka, t. j. mravouka. 2) Tá, ktorá je evanjeliu primeraná. Podlá gré­ ckeho sa majú slová „dľa evanjelia“ vzťahovať na predošlé verse 8 —1 0 , v tom smysle: podľa evan­ jelia mne svereného je zákon dobrý. 3 ) Avšak, čo doteraz predtým činil, nebolo hrie­ chom proti Duchu svätému, lebo jeho nevera po­ chádzala z nedostatku vedomosti. On očakával inakšieho Messiáša, nežli jakým sa Ježiš ukázal, inšie kráľovstvo, nežli jaké on založil. 4 ) Milosť Božia ďaleko prevážila všetko moje previnenie. 5 ) Apoštol netají, že je hriešnikom, ba on je hotový uznať, že je ešte viac než ktorýkoľvek iný človek; ale to je nie príčina, aby pochyboval o svojom terajšom omilostení, lebo to je základná pravda kresťanstva, že Kristus na to prišiel, aby hriešnikov ratoval a hľadal, čo bolo ztratené. (Mat. 9, 13.)

skladali na neho ruky on i kňazi. 2) Dobré svedomie má ten, kto žije bezúhonný život, a takýto človek rád verí. Kdežto človek, ktorý žije zlý život, nerád verí a pomaly ztratá vieru. 3 ) Keď sa loď stroskoce, zahynie celý náklad; u zlých ľudí zahynie viera. 4) Ktorých som zo spoločnosti cirkvi vytvoril, t. j. vyobcoval, skrze čo zase upadli medzi tých ľudí, nad ktorými vládne satan. 5 ) Poťahom na I, 3. v. vlastný predmet môjho písania je tento. Predovšetkým medzi tým, čo je ku kresťanskému životu potrebné, modlitba za­ ujíma prvé miesto, tá je istým štítom proti poku­ šeniam, najlepším prostriedkom k pokroku. Ani ;eden človek nemá byť vyňatý z modlitieb našich, ako to vidíme pri modlitbách na Veľký piatok. 6) Židia sa modlili za nežidovské vrchnosti len v istých okolnostiach (Baruch 1, 10). Sv. Pavel káže, aby sme sa ustavične modlili za ne, bez ohľadu na to, jakého sú náboženstva, nakoľko sú vždy námestníkmi Božími.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

4. ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy. 5. Jeden totiž je Boh12), tiež i je­ den prostredník3) medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš. 6. Ktorý dal seba samého za vše­ tkých 4) na vykúpenie, na svedectvo svojím časom, 7. na čo5) som ja ustanovený za kazateľa a apoštola (pravdu hovo­ rím, nelužem), za učiteľa pohanom vo viere a pravde. 8. Chcem teda, aby sa mužovia modlievali na každom mieste a po­ zdvihovali čisté ruky, bez hnevu a svady. 9. Podobne i ženy, v slušnom rúchu, aby sa ozdobovaly cudnosťou a striezlivosťou, a nie vykučerenými vlasmi, alebo zlatom, alebo perlami, alebo drahými šatami; 10. ale dobrými skutkami, jako sa to svedčí na ženy, ktoré prizná­ vajú sa k bohabojnosti. 11. Žena nech sa potichu učí so všetkou poddanosťou. 12. Ale nedovoľujem žene, aby učila, ani aby panovala nad mužom, lež aby bola ticho. 13. Lebo najprv bol Adam stvo­ rený, potom Eva. 14. A Adam nebol svedený, ale žena bola svedená k priestupku. 1) Modlitba za neveriacich má smerovať na ich obrátenie. 2) Ako je len jeden Boh a Spasiteľ, tak je on Bohom a Spasiteľom všetkým ľuďom a preto chce všetkých spasiť, a naša modlitba má zodpovedať vôli Božej. 3) Kristus sa menuje „prostredníkom“, lebo pokoj a smierenie medzi Bohom a jemu odcudze­ ným a znepriateleným človečenstvom vyprostred­ kovať a nazýva sa človek Ježiš Kristus, lebo to v svojej ľudskej prirodzenosti, skrze svoju smrť na kríži vykonal. 4) Táto pravda, že Boh chce spasiť všetkých a že sa Kristus za všetkých jako výkupný peniaz oddal, bola v starodávnejších časoch skrytá a teraz v čase, ktorý Boh v svojom večnom úmysle na to určil a ustálil, sa zjavila a osvedčila. 5) Ohlasovať svedectvo, že Kristus za všetkých ľudí a nie azda len za Židov umrel, je obzvlášte povolaním sv. Pavla.

111

15. Avšak spasená bude pre ro­ denie dietok, jestliže zotrvá vo viere a láske, a posvätení a striezlivosti. HLAVA 3. O vlastnostiach biskupov, jáhnov a jahyniek. Cirkev je stĺp pravdy. Tajomstvo božského vtelenia.

1. Spoľahlivá reč je: Kto si žiada biskupstvo, dobrú vec si žiada.1) 2. Biskup teda musí byť bez­ úhonný, jednej manželky muž2), striezlivý, opatrný, sporiadaný, stydlivý, pohostinný a spôsobný učiť, 3. nie opilec, nie bitkár, lež vľúdny, nie svadlivý, nie lakomý3), ale 4. ktorý dobre spravuje svoj dom, ktorý má poddané dietky4) so vše­ tkou poctivosťou. 5. Lebo kto nevie byť predstave­ ným vo svojom dome, jako bude mať starosť o Cirkev Božiu?5) 1) Úrad predstaveného je šľachetný úrad, lebo jeho úlohou je cirkev zakladať, Dovzbudzovať a hľadieť, aby si všetci ľudia osvojili pravdu a mi­ losť Ježiša Krista. V tomto smysle je i pekne i dobre za hodnosťou sa vynasnažovať, ale ten pekný úrad i požaduje takých nosičov, ktorí mu svojím životom nebudú na hanbu. 2) Smysel tejto požiadavky nemôže byť ten, aby biskup alebo kňaz musel byť ženatý, lebo prízvuk (dôraz) neleží na tom, že má mať ženu, ale na tom, že nesmie mať viac než jednu ženu. Však sám apoštol Pavel bol neženatý a zre­ teľne hovorí (I. Kor. 7, 7): „Žiadam si, aby ste všetci tak boli, jako ja.“ Ale apoštol dovoľuje, aby biskupmi a kňazmi mohli byť i takí, ktorí mali (vdovci), alebo majú len jednu ženu. Kto mal viac žien, nesmie byť biskupom, ba ani kňa­ zom. Človek mohol by mať viac žien alebo sú­ časne, t. j. naraz, čo však Kristus zakazuje nielen biskupom a kňazom, ale i všetkým kresťanom, alebo jednu po druhej, čo je kresťanom síce dovolené, ale nie biskupom a kňazom, nakoľko sa zdá byť znakom nezdržanlivosti. Neskôr východná Cirkev zakázala mať ženy biskupom a západná i kňazom. 3) Nemá byť oddaný nijakej náruživosti. 4) Keď už dovoľuje môcť byť biskupmi a kňazmi aj ženáčom, ktorí majú alebo aspoň môžu mať rodinu (dietky), tedy od týchto vyžaduje, aby mali dietky dobre vychované. 5) Keď je v úzkom kruhu svojej rodiny nespô­ sobný predstavený, tým menej bude spôsobný vo veľkom okrese cirkevnom. Nech složí teda zkúšku vo svojej vlastnej domácnosti, že mu ani sila, ani horlivosť nechybí, ktorá je predstavenému po­ trebná, aby udržal poddaných v detinskej posluš­ nosti.

112

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

6. Nie novoverec1), aby nadutý pýchou neupadol do diablovho súdu. 7. A musí mať i dobré «vedect vo od tých, ktorí sú vonku, aby ne­ upadol do hanby a do osídla dia­ blovho.12) 8. Podobne jahni3): poctiví, nie dvojjazyční, nie mnohému vínu od­ daní, nie mrzkého zisku žiadostiví, 9. ktorí majú tajomstvo viery v čistom svedomí 4) 10. Ale i títo nech sa najprv vyzkúsia, a len jestli sú bez zločinu5), nech konajú službu. 11. Ženy6) podobne poctivé, nie utŕhačné, striezlivé a verné vo vše­ tkom. 12. Jahni nech sú mužovia jednej manželky, dobrí predstavení svojim dietkam a svojim domom. 13. Tí totižto, ktorí dobre konajú svoju službu, nadobudnú si pekné postavenie7) a veľkú bezpečnosť vo viere, ktorá je v Krista Ježiša. 14. Toto ti píšem v nádeji, že skoro prídem k tebe; 15. ale keby som sa omeškal, aby si vedel, ako sa máš chovať v dome 1) Keby novoobrátenec, sotvaže sa stal údom Cirkvi, už hneď za predstaveného bol postavený, mohlo by ho toto náhle povýšenie sviesť k vysokomyseľnosti. 2) Nielen kresťania, ale ani tí, ktorí sú mimo Cirkvi, teda Židia a pohani, nesmú vedieť o ňom nič zlého. A preto prv, než niekoho povýšia za biskupa, treba sa prezvedieť, ako smýšľajú o ňom inoverci. Lebo jestli vedia o ňom čo zlého, jaknáhle stane sa biskupom, hneď to pustia do ve­ rejnosti, dozvedia sa to kresťania, biskup utratí vážnosť a ľahko odpadne od viery, alebo aspoň od dobrých mravov. 3) Diakoni, jahni, boli poverení opatrovaním nemocných, rozdeľovaním milodarov medzi chu­ dobnými a posluhovaním pri službách Božích. 4) T. j. večná pravda, ktorá prv skrytá bola a teraz zjavením oznámená a vierou do našej vedo­ mosti uvedená má byť v čistej duši. 5) Grécky: jestli sú bez výčitky, t. j. jestli im nik nemôže nič vytýkať. Jáhnov treba podrobiť prís­ nejšej zkúške, lebo oni opatrovali cirkevný majetok. 6) Tu sa majú rozumieť ženy diakonov, aby nevrhaly zlé svetlo na svojich manželov. A preto treba to vyšetriť. 7) Jestli úrad opatrovania chudobných náležite zastáva, tým si nadobudne veľkú vážnosť a vplyvné postavenie, skrze ktoré do takého položenia posta­ vený bude, že bude môcť verejne a úprimne za kresťanskú vieru pracovať, jeho služba otvorí mu srdcia, že i tvrdé slovo od neho ochotne prijmú.

Božom *), čím je Cirkev Boha živého, stĺp a opora pravdy. 16. Áno, zjavne veliké je tajom­ stvo pobožnosti2), ktoré zjavilo sa v tele, ospravedlivelo skrze Ducha3), zjavilo sa anjelom, ohlasovalo sa medzi pohanmi, uverilo sa po svete, vzaté je do slávy. HLAVA 4. Bludné náuky, menovite o manželstvách a o pokrmoch. Napomenutie, aby odmietol márnu náuku a cvičil sa v nábožnosti, hoci je mladý, aby slúžil ostatným za príklad.

1. Duch však zreteľne4) hovorí: že v neskorších časoch niektorí od­ padnú od viery, budú počúvať blud­ ných duchov a diabolské náuky. 2. Takých, ktorí v pokrytstve mluvia lož a majú vypálený znak na svojom svedomí6), 3. ktorí zabraňujú ženiť sa 6), (pri­ kazujú) zdržovať sa od pokrmov7), 1) Cirkev je domom Božím, v nej prebýva Boh s ľuďmi, ako otec s dietkami. Je stĺpom a oporou pravdy, preto, že v rôznom ponímaní kresťanských náuk ona udržuje pravidlo. 2) Toto veliké tajomstvo pobožnosti je Kristus, vtelené slovo Božie. 3) Duch sv Krista ospravedlivil, čiže vyhlásil za spravedlivého, t. j. že to, čo Kristus učil o sebe, je pravda: že totiž vstane z mŕtvych a vstúpi na nebesá a že je Synom Božím. Možno, že tento verš je vzatý z niektorej cirkevnej, nám neznámej piesne. 4) Grécky: výslovne. Diabol snaží sa prekrútiť učenie Kristovo, a preto posiela bludné náuky, a proroci výslovne predpovedali, že ľudia budú im nadŕžať. 5) Otroci mali na tele vypálený znak, aby sa vedelo, ktorému pánovi patria; takto i blud je znakom, že ten, kto je v ňom, patrí diablovi. 6) Už za času sv. Pavla povstali bludoverci, ktorí zabraňovali ženiť sa. To je hrozným bludom, keďže Kristus stav manželský povýšil na sviatosť. Všeobecné nutné bezženstvo protivilo by sa pri­ rodzenému zákonu a viedlo by ku hroznej ne­ mravnosti. Avšak dobrovoľné bezženstvo je lepšie od manželstva. 7) Tu sa má doplniť: prikazujú zdržovať sa po­ krmov. V starom zákone Mojžiš vyhlásil niektoré pokrmy za nečisté zčiastky zo zdravotných príčin, zčiastky politických, aby totižto Židia nesmiešali sa s druhými národami a nevtopili sa do nich. Keďže kresťanstvo je svetovým a nie národným náboženstvom, politické príčiny odpadly, ale od­ padly aj zdravotné, keďže kresťanstvo malo sa rozšíriť i po studených krajoch, a zdravotné ohľady maly byť ponechané zdravovede, a nie nábožen-

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

113

13. Dokiaľ prijdem, buď pilný ktoré Boh stvoril, aby ich s poďa­ kovaním užívali veriaci a tí, ktorí v čítaní, napomínaní a vyučovaní. 14. Nezanedbávaj milosť, ktorá je pravdu uznali. 4. Lebo všetko stvorenie Božie v tebe, ktorá sa ti dostala skrze pro­ je dobré1) a nič sa nemá zavrhnúť, roctvo s vkladaním rúk kňazstva. ’) čo sa prijíma s poďakovaním; 15. O tom rozmýšľaj, na tom stoj, 5. veď posväcuje sa slovom Božím aby tvoj pokrok zjavný bol všetkým. a modlitbou.*12) 16. Daj pozor na seba a na učenie. 6. Keď toto budeš predkladať V tom zotrvaj: lebo ked to učiníš, bratom, budeš dobrým služobníkom i samého seba spasíš, i tých, ktorí Ježiša Krista, ktorý si vychovaný ťa poslúchajú. v slovách viery a dobrej náuke, ku ktorej si sa pripojil. HLAVA 5. 7. Vyhýbaj pošetilým a babským jako sa má zachádzať bájkam3), ale radšej sa cvič v po­ Ďalšie naučenie, s rozličnými údmi Cirkvi. božnosti. 8. Lebo telesné cvičenie máločo 1. Staršieho neokrikuj, ale napo­ je osožné4), ale nábožnosť je uži­ mínaj ho jako otca2), mladších ako točná ku všetkému, poneváč má za­ bratov. sľúbený život prítomný aj budúci. 2. Starenky jako matky, mladšie 9. Spoľahlivá to reč a hodna vše­ (dievčatá) jako sestry3) vo všetkej čistote. tkého schválenia. 10. Veď preto sa ustávame a zná­ 3. Cti4) si vdovy, ktoré sú naozaj šame potupenie, lebo úfame v živom vdovami. Bohu, ktorý je Spasiteľom všetkých 4. A ktorá vdova má synov alebo ľudí, obzvlášte veriacich. vnukov, nech sa učí najprv spra­ 11. Toto prikazuj a vyučuj. vovať svoj dom a preukazovať od12. Nech nikto nepohŕda tvojou menné služby rodičom.5) Lebo toto mladosťou, ba buď za príklad veria­ je vzácne u Boha. cim v reči a v obcovaní, v láske, 1) Milosť posviacky obsahuje nielen milostný vo viere a čistote.5) dar učenia, vysluhovania sviatostí, ale i povýšenie stvu. Preto sv. Pavel bojuje za to, že-kresťania smú požívať všetko, čo Boh stvoril za pokrm a nápoj, nech to len rozumne a slušne požívajú a uznávajú za Božie dary. Týmto sv. Pavel neod­ sudzuje pôsty a zdržovanie sa od istých pokrmov na isté dni, lebo to je sebazaprením, čo Kristus natoľko žiada od nás. 1) Boh je dobrý a preto dobré musí byť i to, čo on učiní, nasledovne každá vec je dobrá pri­ rodzene. 2) To, čo je prirodzene dobré, obráti sa nám na prostriedok milosti a slúži nám k spaseniu skrze modlitbu, a tak sa posväcuje. Preto je po­ trebná stolová modlitba, lebo skrze ňu jedlá pre­ menia sa nám na pomôcky spasenia. 3) Horeuvedené bludy sú sprostosti. 4) Čo tu rozumie sv. Pavel pod telesným cvi­ čením, ťažko si domyslieť. Ak tento verš stojí v súvise s ostatnými, tedy je tu reč o bezženstve a o pôstoch, čo bez vyšších pohnútok má malú cenu ešte i v svete prirodzenom, lebo človeku ne­ zabezpečuje ani len dlhého života. Ináč pobožnosť, ktorá nás zdržuje od výstupkov, nasledovne za­ bezpečuje nám časný i večný život. 5) Tak sa chovaj, aby tvoje držanie sa dodalo ti tej vážnosti, ktorej ti nedodáva tvoj mladý vek.

a rozmnoženie posväcujúcej milosti, lebo celá kňazská práca len vtedy vyvinuje svoje úplné požehnanie, ked vychádza z posväteného smýšľa­ nia. Táto milosť bola Timotejovi udelená skrze proroctvo a vkladanie rúk apoštolových. Už pred­ tým Duch svätý ústami prorokov vyznačil Timo­ teja za povolaného do úradu predstavenstva (I. Tim. 1,18) a pohnutím tohože Ducha svätého pri­ kročil apoštol k skutočnej posviacke, keď ruky na neho vkladal a slová nad ním mluvil, ktoré mu Duch sv. vnuknul, keď ich spolu i za prostriedok svojho udelenia milosti učinil. Shromaždení však najstarší (kňazi) spojili svoje vkladanie rúk s apo­ štolovými. V tom všetkom poznávame praobraz sviatosti posvätenia kňazského. 2) Úctu, ktorú si vek požaduje, nesmie ani cirkevný predstavený uraziť. 3) Oproti mladším ženám nech je kňaz opatrný a zdržanlivý. 4) V úcte sa zahrňuje i podpora z milodarov veriacich. Ktoré vdovy sú naozaj vdovami, o tom píše v nasledujúcich veršoch. 5) Keď niektorá vdova nie je celkom osamelá, ale má deti alebo vnukov, o ktorých sa má starať, tak jej prvou povinnosťou je starať sa o svoj vlastný dom a láskou, ktorú svojim deťom pre­ ukazuje, odplatiť lásku, ktorú ona prijala od svo­ jich rodičov.

114

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

5. A ktorá je naozaj vdova a osa­ melá, nech úfa v Bohu a zotrváva na prosbách a modlitbách vo dne i v noci. 6. Lebo ktorá žije v rozkoši *), za živa umrela. 7. Toto prikazuj, aby boly bez­ úhonné. 8. Lebo kto sa nestará o svojich a zvlášte o domácich, zaprel vieru a je horším od neverca. 9. Vdova12) nech sa volí nie niže šesťdesiat rokov, ktorá bola jed­ nému mužovi manželkou3), 10. a má svedectvo o dobrých skutkoch, že si vychovala dietky, že prijímala pocestných, že umývala nohy4) svätým, že posluhovala tým, ktorí trpia súženie, že sa vynasna­ žovala za každým dobrým skutkom. 11. Mladšie vdovy však odmietaj, lebo jaknáhle, nedbajúc na Krista, zbujnejú, chcú sa vydávať. 12. A priťahujú si odsúdenie, preto, že zrušily prvú vernosť.5) 13. A že sú zároveň i záhalčivé, učia sa behať po domoch, a nielen záhalčivé, ale i klebetné a všetečné6), keď rozprávajú, čo sa nesluší. 14. Preto chcem, aby sa mladšie vydávaly, deti rodily, gazdinami boly a žiadnej príležitosti nedávaly protivníkovi k zlorečeniu. 1) 6 —8 . Ako hreší vdova bezdetná, keď sa od­ dáva smyselným pôžitkom miesto modlitby, tak omnoho väčšmi hreší vdova, ktorá má deti alebo vnúčence, keď sa o ne nestará. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti nielen dľa zákona Božieho, lež i dľa zákona prirodzeného, čo jestli kresťania zanedbávajú, horší sú od pohanov, ktorí sa starajú o svoje deti a tak plnia prirodzený zákon, kdežto kresťania i ten prestupujú. 2) Tu je reč o jahenkách (diakonisách = asi o mníškach), ktoré sa venujú slúžiť Bohu a bliž­ nému, za jaké sa hlásily zväčša chudobné vdovy. 3) Ktorá len raz bola vydatá. 4) Umývanie nôh, ako najnižšiu službu, oby­ čajne otroci obstarávali: preto platilo ono za zvláštny dôkaz pokornej bratskej lásky, keď kto túto službu veriacim sám vykonal. Na Východe, kde ľudia chodili polobosí, sa nohy často umývaly. 5) Vdova, ktorá vstúpila do služby cirkevnej, práve tým složila sľub, že zostane v živote ne­ manželskom. Týmto sľubom sa spolu Kristovi za­ sľúbila a zrušila svojmu sľúbencovi prisahanú ver­ nosť, keď sa znovu s mužom sosobášila. 6) Grécky: darobnice.

15. Lebo už sa poniektoré obrátily zpiatky za Satanášom.1) 16. Jestli niektorý veriaci má vdovy, nech ich podporuje, a nebuď obťažovaná cirkev, aby dostačilo tým, ktoré sú opravdive vdovy.2) 17. Kňazi, ktorí sú dobrí predsta­ vení, nech sa považujú za dvojctihodných3), obzvlášte tí, ktorí sa ustávajú v slove a učení. 18. Lebo povedá písmo: nezaväzuj papule mláťaciemu volovi, a : hoden je robotník svojej mzdy.4) 19. Proti kňazovi neprijímaj ža­ loby, leda pod dvoma alebo troma svedkami.5) 20. Hriešnych pokarhaj pred vše­ tkými6), aby aj ostatní mali strach. 21. Osvedčujem pred Bohom, a Kristom Ježišom, a vyvolenými an­ jelmi, aby si toto zachovával bez predsudku a ničoho nekonal z jedno­ strannej náklonnosti.7) 22. Na nikoho rýchlo nevkladaj ruky a nebuď účastný cudzích hrie­ chov. Seba samého zachovaj v čistote. 23. Nepíjaj už viac vody, ale uží­ vaj trochu vína, pre tvoj žalúdok a pre tvoje časté nemoce.8) 1) Mladé diakonisky, keďže pre svoj sľub ne­ mohly sa v Cirkvi vydať, radšej odpadly od viery a vydaly-sa za pohanov. 2) Len také vdovy, ktoré sú celkom osamelé, majú sa od cirkvi vydržiavať; naproti však tie, ktoré majú ešte príbuzných, od týchto nech do­ stávajú potrebnosti. 3) Úcta neoznačuje tu len púhu vážnosť, ktorá sa má preukazovať dobrému kňazovi, ale obzvlášte i živnosť, ktorú dostáva. Najväčšie zásluhy majú tí, ktorí vynaučujú a spravujú ľud. 4) Príslovie z 5. Mojž. 25, 4 a I. Kor. 9, 9 vzťa­ huje sa na požiadavky kazateľov evanjelia a na ich živnosť obcou podávanú. 5) Kňazi, jako predstavitelia pravdy a karhatelia chýb, majú mnoho nepriateľov a osočovateľov. A preto nesvobodno hneď odsúdiť kňaza, jaknáhle sa na neho niečo prenesie. Na sprosté pomluvy nesvobodno dať nič. Keď žaloba prijde na kňaza, má sa vziať do ohľadu, len jestli sú dvaja-traja hodnoverní svedkovia. 6) Keď sa o kňazovi zločin dokáže, treba ho verejne trestať, aby ľudia videli, že v Cirkvi pa­ nuje spravedlivosť; ináč by sa otriasla v nich viera v spravedlivosť a v božské povolanie Cirkvi. 7) V súdoch cirkevných nemá sa pokračovať dľa priazne a nepriazne, ale dľa spravedlivosti. 3) V horlivosti tvojej za čistotu a miernosť nezanedbávaj potrebnú starosť o zdravie.

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

115

24. Niektorých ľudí hriechy sú známe, predchádzajú sú d 1), niekto­ rých zas až potom vychádzajú na javo. 25. Podobne i dobré skutky sú zjavné, a ktoré sú inakšie, nemôžu sa ukryť.

5. rozopry ľudí na mysli poka­ zených a pravdy zbavených, ktorí sa nazdávajú, že nábožnosť je pro­ striedok k zisku. 6. Áno, veľký zisk *) je nábožnosť so spokojnosťou. 7. Veď nič sme si nedoniesli na tento svet, bez pochyby, že ani ne­ HLAVA 6. môžeme s neho nič odniesť. 8. Ale keď máme pokrm a odev, O povinnostiach sluhov. Výstraha pred buďme s tým spokojní. bludnými učiteľmi a ziskuchtivosťou. Po­ 9. Lebo tí, ktorí chcú zbohatnúť, vzbudenie ku kresťanskej ctnosti a k ver­ nému boju za čistú vieru. Predpis pre upádajú do pokušenia a do sídla boháčov. Zachovanie sverenej náuky. diablovho a do mnohých neužitoč­ 1. Ktoríkoľvek sú jako sluhovia ných12) a škodlivých žiadostí, ktoré pod jarmom2), nech majú svojich zahružujú ľudí do zahynutia a zatra­ pánov za všetkej cti hodných, aby tenia. 10. Koreňom totižto všetkého sa nezlorečil© menu a učeniu Pá­ zlého je lakomosť3), za ktorou keď novmu. niektorí túžili, zablúdili od viery a 2. Ktorí však majú pánov veria­ zamotali4 ) sa do mnohých trápení. cich3), nech ich neznevažujú, preto, 11. Ale ty, ó, človeče Boží, vzďaľuj že sú bratmi, ale nech im slúžia tým sa toho a nasleduj radšej spravedli­ ochotnejšie, preto, že sú veriaci a vosť, pobožnosť, vieru, lásku, trpemilí, ktorí účastní sú dobrodenia. livosť, vľúdnosť. Tomu vyučuj a povzbudzuj. 12. Bojuj dobrý boj viery, do3. Jestli však kto ináč učí a ne­ siahni život večný, ku ktorému si pridŕža sa zdravých rečí nášho Pána povolaný, a vyznal si dobré vyzna­ Ježiša Krista a toho učenia, ktoré nie5 ) pred mnohými svedkami. je dľa nábožnosti, 13. Prikazujem ti pred Bohom, 4. nadutý je, hoci nič nerozumie, ktorý všetko oživuje, a pred Kristom má chorobu hádať sa a škriepiť Ježišom, ktorý osvedčil pred Pont­ o slová, z čoho pochádzajú závisti, ským Pilátom dobré vyznanie, svady, rúhania a zlostné upodozrie­ 14. aby si zachovával príkaz bez vania, poškvrny, bez úhony až do príchodu 1) 24—25. Aby sa v cirkevných pravotách ľahko­ Pána nášho Ježiša Krista, myseľne nesúdilo, sv. Pavel poukazuje na to, že 15. ktorý6) svojím časom ukáže sú nielen také zlé činy i dobré skutky, ktoré sú známe ešte pred vyšetrovaním, ale i také, ktoré ten blahoslavený a sám mocný kráľ vyjdú na svetlo až po vykonanom pilnom vyše­ nad kráľmi a Pán nad pánmi, trovaní, a preto ono je neomylne potrebné pri

súdoch a pri posviackach. 2) Služba a najmä otroctvo vždy tlačí, je jar­ mom. Kresťanskí otroci majú poslúchať svojich pánov, hoci by oni boli aj pohanmi, preto, že to donáša so sebou sám ich stav, ale i aby pohani pre neposlušnosť otrokov neubližovali kresťanstvu a ho nepustošili. Kresťanstvo síce zrušilo otroctvo v pochope, ale uviesť to do skutočnosti nebolo možné bez krviprelievania, a preto bolo treba vyčkať, až sa veci samy tak vyvinú. 3) Rovnosť, ktorú kresťanská bratská láska medzi veriacimi zaviedla, nevyzdvihuje občianske rozdiely medzi ľuďmi. Pri všetkej svobode a rovno­ právnosti spoločnosť ľudská zostane nerovnou spo­ ločnosťou; v nej musia vždy byť predstavení a podriadení, rodičia a deti.

1) Nábožnosť je ziskom, nádobytkom, ale v smysle celkom inom, ako sa bludní učitelia na­ zdávajú; ona je tým, nakoľko je so skrovnosťou spojená, a kto je skrovný, ten je bohatý, nechybí mu nič. 2) Grécky: nerozumných. Kto chce zbohatnúť v sile, moci, ten ľahko upadne do hriechov. 3) Grécky: milovanie peňazí, za čím keď... 4) Grécky: poprevrtovali sa mnohými trápe­ niami, t. j. zapríčinili si mnoho bolestí. 5) Pravdepodobne pri posviacke za biskupa. 6) Ktorý príchod Kristov Boh ukáže a zjavným učiní všetkým ľudom, a to vo svojom čase. T. j. v tom čase, ktorý on dľa svojho večného úmyslu za taký určil.

116

PRVÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

16. ktorý sám má nesmrtelnosť a prebýva v neprístupnom svetle ‘), ktorého žiaden z ludí nevidel, ale ani nemôže vidieť, ktorému česť a večité panovanie. Amen. 17. Boháčom12) tohoto sveta8) pri­ kazuj, aby neboli vysokomyselní *\ ani si nezakladali v neistom bohat1) On jedine má moc a nesmrteľnosť sám zo seba a v dokonalom smysle; všetka moc a nesmrteľnosť tvorov je len slabý odblesk jeho moci a nesmrteľ­ nosti. Jako nemôžeme hľadieť do slnca, lebo naše oko plnosť svetla, ktorou je slnko obkľúčené, zniesť a preniknúť nemôže, tak odťahuje sa bytnosť Božia od ľudského poznania nepochopiteľnou plnosťou a veľkosťou velebnosti, ktorou je obkľúčená. 2) Napomenutie pre bohatých nedalo sa dobre vsuť do výkladu 9. v., preto ho apoštol tu pripo­ mína. 3) Tohoto sveta — v protive s novým, ktorý príchod Kristov pripraví. 4) Dáva výstrahu, aby neboli pyšní a nedô­ verovali vo svojom bohatstve, ktorého neistotu P. Ježiš u Luk. 12, 16—21 dôkladne vyložil. A na­ pomína, aby mali dôveru v Bohu, ktorý všetkým, nielen bohatým, čo potrebujú, hojne udeľuje.

štve, ale v Bohu živom, ktorý nám všetko hojne dáva požívať; 18. aby dobre činili a bohatli v dobrých skutkoch, aby radi ude­ ľovali a boli štedrí1), 19. aby si ukladali poklady, jako dobrý základ pre budúcnosť, aby obsiahli pravý život. 20. ó , Timotej, stráž, čo ti je sve­ rené, vyhýbaj novotným svetáckym slovám2) a námietkam, nepráve tak­ zvanej vedy, 21. ku ktorej sa niektorí priznali a tak odpadli od viery.34*) Milosť s tebou! Amen. 1) Nie zemské, ale nebeské statky si majú shromaždovať skrze štedrotu, čo je základom večného spasenia. 2) Lepšie grécky: svetácke márné reči = tára­ niny. 3) Namiesto toho, aby vedou podporovali vieru, k vôli namyslenej vede vieru opustili.

DRUHÝ LIST SV. PAVLA APOŠTOLA TIMOTEJOVI. Tento druhý list Timotejovi sv. Pavel apoštol napísal, keď bol v Ríme po druhý raz uväznený a keď sa už chýlil ku koncu života. Žiada si vidieť Timoteja, a v rozpomienke na jeho slzy, pri poslednom lúčení ronené, a na jeho pochvalnú vieru, od matky a starej matky zdedenú, povzbudzuje ho k obnoveniu udelenej mu milosti a dáva mu mnohé napomenutia i naučenia k vedeniu úradu, obzvlášte ohľadom odporcov pravdy a nepravých učiteľov i nestálych kresťanov. Konečne predpovedá svoju smrť a prikazuje Timotejovi, aby sa ponáhľal k nemu, takmer od všetkých, mimo Lukáša, opustenému, i s Markom. Tento list vydaný je z Ríma, okolo roku 67 po Kristu, v ktorom sv. Pavel svoj život mučeníckou smrťou do­ konal, a je najposlednejší zo všetkých, ktoré Pavel napísal.

HLAVA 1.

ného života, ktorý je v Kristu Jev * v

•

Vďaky Bohu za vieru Timotejovu. Príkaz, Z1SOV1. 2. Timotejovi, najmilšiemu synovi, aby ju smelo ohlasoval a rozširoval. Kri­ stus zničil smrť. Vyvolil Pavla za učiteľa milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha národov; hojná odplata. Ázijci ho opu­ Otca a Krista Ježiša, Pána nášho I stili. Chvály o rodine Onesiforovej. 3. Ďakujem Bohu, ktorému slúžim

od predkov s čistým svedomím, že 1. Pavel, apoštol Ježiša Kristabez prestania mám ťa v pamäti na z vôle Božejx), ohľadom2) zasľúbe­ svojich modlitbách v noci aj vo dne. 1) Týmito slovami chce sv. Pavel dať listu zvláštnej vážnosti, aby si Timotej všimol jeho slov. pracuje na tom, aby ľudia obsiahli večný život, 2) Apoštolstvo je ohľadom budúceho života, ale ten možno obsiahnuť len v Kristovi.

118

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

táva sa do svetských obchodov, aby sa zaľúbil tomu, komu sa zaviazal.1234) 5. Veď i ten, kto bojuje o závod, nebude korunovaný, jestli len nebo­ joval zákonite.2) 6. Pracujúci roľník *) prvý musí obdržať z úrody. 7. Rozumej, čo hovorím, veď Pán dá ti porozumenia vo všetkom. 8. Pamätaj, že Pán Ježiš Kristus4) vstal z mŕtvych zo semena Dávi­ dovho, podľa môjho evanjelia, 9. za ktoré pracujem až do vä­ zenia, jako zločinec, ale slovo Božie je nie uväznené. 10. Preto znášam všetko pre vy­ volených, aby aj oni obsiahli spa­ senie, ktoré je od Krista Ježiša, s nebeskou slávou.5) 11. Spoľahlivá to reč, že keď sme spolu umreli, spolu i žiť budeme.6) 12. Keď vytrváme, spolu i kra­ ľovať budeme; jestli ho zapreme, i on nás zapre.7) 13. Jestli sme neverní, on zostáva verný8), nemôže sám seba zaprieť. 14. Toto pripomínaj a osvedčuj pred Pánom. Neškriep s a 9), lebo to k ničomu nevedie, leda k zahubeniu poslucháčov. 1)

G réck y : A n i

sv etsk ý ch

je d e n

o b ch o d o v , h o

b o jo v n ík

to m u ,

čo

si

p ú šťa ť

d o

o b c h o d n íc k y c h

z v e r b o v a l.

A k o

2)

b o jo ch

m u sel

k ažd ý

ta k

to i v

je

3) I

p o ž ív a p rv ý

ž iv o te

r o ľ n ík

m á

b u d ú ci zo

tý m a

p red sa

v sta l

G réck y:

6)

K to

8)

v

sa

p rvý

a le

on

k

v y ­

T im o te ja

ň o m

na

u p e v n il

K r is ta ,

te d a

v ie r u

k to rý ,

o p r a v d iv ý

h o ci

č lo v e k ,

v

s lá v o u .

K r is ta , p ráci

k ra ľo v a ť

je z

v ern ý , n eb a ,

s

vážn osť,

a le a le

b u d e za

s

n ím

K r is ta

n ím ;

n e d o v o ľu je ,

v

h á d k e,

ja k o

k le s la

b y

v

m y m y

k to rú

C ir k v i, ta k

on

s lá v u .

a b y

v ečn o u za

v a

p o to m

v ečn e

a le b o

je s tli

h o

v

ž iť . je h o

zap rem e,

z a tr a te n í.

O n T á

n eza ch o v á v a

p racovať,

p o v z b u d il a

k to ré

o d m en y ;

m ŕ tv y c h . s

v y tr v á

n e v y tv o r í 9)

v ečn ú

o d v o lá v a

u m re

b u d e

b u d em e

a le

m u sí

D á v id o v h o ,

z

5)

u č e n í,

n a

k ň az

v ä čšm i

ž iv o t,

7) K to

i

h o r liv o s ti

sem en a

n e d o sta l

s lá v y .

p racovať,

T ak

sa

k ň az

p o v in n o s tí.

p r a v id lá ,

k r e sť a n sk o m : k to

m u sí

n á ro k y

is té

in á č

k o ru n u

a n i

s ta r o stí, k to r é h o le n

b o ly

za ch ovávať,

ú rod u .

4) A b y

b o l

zá v o d

n e d o sta n e

tr v a lo s ti v

o

sa do

n em á

ta k

a h a tia v p ln e n í n á b o ž e n s k ý c h

P ri

zák on y,

v o ja k

z á le ž ito s tí,

n e m á s a z a p le ta ť d o z e m s k ý c h v y r u šu jú

n e z a p le tá

a b y s a p á č il v o js k o b e r c o v i =

b o ji,

sm e sa m i

m á

a b y sa o b e

c ir k e v n á

n e v e r n í; sa

m ať

o n

u č ite ľ s k ý

p ú šťa l d o h á d o k ,

str á n k y

n ás

v y tv o r ím e .

b ý v a jú

n a d v á ž n o s ť .-P r á v e

úrad le b o

ran en é, p r e t o ...

15. Úzkostlive sa vynasnažuj, aby si sa dokázal pred Bohom za vyzkúseného robotníka, ktcrý sa neostýcha a správne narába slovom pravdy. 16. Vyhýbaj svetáckym a márnym rečiam, lebo veľmi dopomáhajú k bez­ božnosti.2) 17. A ich reč rozožiera sa jako rak.3) K týmto prislúcha Hymenej a Filet4), 18. ktorí odpadli od pravdy, lebo povedajú, že sa vzkriesenie už stalo 5>, a prevrátili vieru niektorým. 19. Ale základ Boží stojí pevne6) a má za heslo to to : Pozná Pán tých, ktorí sú jeho, a nech odstúpi od neprávosti každý, kto vzýva meno Pánovo. 20. Vo velikom dome sú však nielen zlaté a strieborné nádoby, ale i drevené a hlinené, a to nie­ ktoré na česť, niektoré zase na nečesť.7) 21. Kto sa teda očistí od tohto8), bude nádobou ku cti posvätenou a 1) Ako dobrý robotník, ktorý sa nemusí hanbiť za svoju robotu, vyhoIovi prácu a potom nedbá na zlomyseľné vtipy a úsudky: tak i ty prednášaj číru-čistú pravdu, a potom nedbaj na zlomyseľné poznámky. 2) Vyhýbaj škriepkam, lebo z nich má vždy viac osohu čert, než Boh. 3) Ako sa rozožiera rak (rakovina) na tele, tak sa šíri bludné učenie a rozožiera sa na tele Cirkvi. 4) O týchto dvoch nemáme nijakej inej zprávy. 5) Zapierajú skutočné zmŕtvychvstanie tela, a to, čo Kristus o ňom povedal, vykladajú v du­ chovnom smysle o ospravedlivený o povstaní z hriechu. 6) Hoci bludoverci a ich prívrženci odpadli od Cirkvi, ona ďalej stojí, tak, ako stojí budova, keď z nej i vypadne niekoľko kameňov. Na verejných budovách obyčajne bývajú nápisy, označujúce ich určenie: takto i Cirkev má asi tieto dve hlavné pravdy za svoj nápis, a to : 1. „Pozná Pán tých, ktorí sú jeho“, t. j. Boh vie, kto patrí do Cirkvi len podľa mena a kto i skutočne, životom. 2. „Nech odstúpi od neprávosti každý, kto vzýva meno Pá­ novo , t. j. pravý kresťan musí sväte žiť, a jestli je hriešny, polepšiť sa. 7) Sv. Pavel pokračuje v podobenstve. Cirkev je jakoby veľká budova; jako vo veľkej a hoci jako nádhernej budove nie je všetko zo zlata, ale mnohé veci sú i z dreva a z hliny, a budova preto neprestala byť nádhernou: tak je to i v Cirkvi, kde sú tiež pomiešaní dobrí zo zlými, a Boh ich vie všetkých použiť k svojmu cieľu. 8) Pán chce, aby všetci ľudia konali dobré a tak slúžili na česť Bohu i sebe; lenže, aby sa to mohlo stať, najprv treba sa im očistiť od hriechov.

DRUH\ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

117

môže zachovať môj záloh až do toho dňa.1) 13. Vzor zdravých slov, ktoré si odo mňa počul, zachovaj vo viere a v láske, (ktoré sú) v Kristu Ježi­ šovi. 14. Chráň si dobrý záloh2) skrze Ducha svätého, ktorý prebýva v nás. 15. O tom vieš, že sa všetci od­ vrátili3) odo mňa, ktorí sú z Ázie, medzi týmito FigeluS a Hermogenes. 16. Milosrdenstvo nech preukáže Pán domu Onesiforovmu, lebo často ma občerstvoval a nehanbil sa za moje okovy. 17. Ale keď prišiel do Ríma, sta­ rostlive ma hľadal i našiel. 18. Nech mu dá Pán, aby obsiahol milosrdenstvo od Pána v ten deň. A jaké veľké služby preukazoval mi v Efeze, ty vieš najlepšie.

4. Túžim ťa vidieť, keď si spo­ mínam na tvoje slzy1), aby som sa naplnil radosťou; 5. v rozpomienke na vieru, ktorá je v tebe, bez pokrytstva, jaká už prv prebývala v tvojej starej matke Loide i v tvojej matke Eunike, a presvedčený som, že i v tebe. 6. Z tej príčiny napomínam ťa, aby si znovu roznietil milosť Božiu, ktorá je v tebe skrze vloženie mo­ jich rúk.12) 7. Veď Boh nedal nám ducha chabosti: ale moci, lásky a striezli­ vosti. 8. Teda nehanbi sa za svedectvo o Pánovi našom, ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu za evanjelium dla moci Boha, 9. ktorý nás zachránil a povolal svojím svätým povolaním, nie ná­ sledkom našich skutkov, ale násled­ kom predurčenia a milosti, ktorá je nám daná skrze Ježiša Krista pred večitými časmi. 10. Uverejnená však je až teraz skrze zjavenie Spasiteľa nášho Je­ žiša Krista, ktorý totižto zničil smrť a objavil život a neporušenosť skrze evanjelium3), 11. pre ktoré som ja ustanovený kazateľom a apoštolom a učiteľom národov. 12. Pre tú príčinu i trpím toto, ale nehanbím sa, lebo viem, komu som uveril, a presvedčený som, že

1. Ty teda, synu môj, posilni sa v milosti, ktorá je v Kristu Ježišovi. 2. A čo si bol odo mňa počul pred mnohými svedkami, to sver na spoľahlivých ľudí, ktorí budú súci aj druhých učiť.4) 3. Pracuj, ako dobrý bojovník Krista Ježiša. 4. Žiaden bojovník Boží nezaple-

1) Na slzy, ktoré si vylieval, keď si sa so mnou lúčil. 2) Pri vysviacaní Timotej dostal milosť od Boha, ktorá ho mala posilňovať, aby horlive plnil povinnosti biskupského úradu. Teraz Pavel napo­ mína ho, aby neochaboval, aby znovu roznietil túto milosť, a či jej následky, jako horlivosť, vy­ trvalosť atď. 3) Toto z božskej vôle od večnosti ustálené a dokonané omilostenie bolo pred anjelmi a luďmi skryté, kým sa zjavením Boha-človeka, Ježiša Krista, neobjavilo a na svetlo neprišlo. On zrušil smrť duše, ktorá za sebou ťahala i smrť tela, to­ tižto hriech, a naproti tomu na svetlo vyviedol priivý život, ktorý už nezná smrti a porušenosti, keď ho ľuďom udelil.

1) Dôvera, s ktorou som učenie prijal, nebola ľahkomyseľná a bezzákladná, ale bola založená qa Kristovi, o ktorom viem, že má moc evanjelium, ktoré mi jako drahý záloh sveril, i pri mojej po­ kore udržať v sile a neporušenosti, až do toho dňa, keď sám zase príde. 2) Záloh: to jest učenie, milosti, ktoré Kristus udelil Cirkvi, aby ich čisté zachovávala a vyslu­ hovala. 3) 15—18. Apoštol žaluje sa, že ho kresťania z Malej Ázie opustili zo strachu, keď ho videli pred súdom. Verný zostal len istý Onesifor, ktorý ho i podporoval, i tešil, i vo väzení mu poslu­ hoval. Vo v. 18. Pavel modlí sa za neho; azda už bol mŕtvy, keď Pavel skladal tento list. 4) Tu sv. Pavel nakladá Timotejovi starať sa o to, aby učiteľský úrad v Cirkvi vždycky jestvoval.

HLAVA 2. Predpisy o správnom vedení úradu. Po­ smelenie v trápení. Poučenie o správnom zadržaní sa ku bludovercom.

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

k potrebe Pánovej, na pohotove ku každému dobrému skutku. 22. Vzďaľuj sa od chúťok mladí­ ckych 4), ale vynasnažuj sa po spra­ vedlivosti, viere, láske a pokoji s tými, ktorí vzývajú Pána z čistého srdca. 23. Otázkam hlúpym a k učeniu nepatriacim vyhýbaj v tom pove­ domí, že plodia svady. 24. Sluha Pánov však nemá sa vadiť, ale prívetivý byť ku všetkým, spôsobný vyučovať, trpelivý, 25. aby s miernosťou karhal tých, ktorí sa protivia pravde. Kiež by im Boh dal premeniť smýšľanie a po­ znať pravdu, 26. aby precitli z osídiel diabla, ktorý ich drží vo väzení na svoju vôľu.1 2) HLAVA 3. Predpovedanie nastávajúcej mravnej zkazy. Výstraha proti ľudom bezbožným a svodcom. Napomínanie k stálosti, trpelivosti a vytrvalosti v tom, čo sa naučil od Pavla a zo zvätých píšem.

1. To však vedz, že v posledných dňoch34567) nastanú nebezpečné časy. 2. Lebo ľudia budú sebeckí, la­ komí, namyslení, pyšní, rúhaví, ro­ dičom neposlušní, nevďační, bez­ božní, 3. neláskaví, nesmierliví, utrhační, nezdržanlivý nemilosrdní, nedobrotiví, 4. zradcovskí, drzí, nadutí, väčší milovníci rozkoší, než Boha. 5. Ktorí naoko4) síce majú pobož­ nosť, avšak zapierajú jej moc. A týchto sa chráň! 1) Chúťky, jaké sa u mladších a nezrelých kre­ sťanov zjavujú najmä v škriepkach. 2) Grécky: ktorý ich za živa chytil na svevofu. Jako chytali otrokov a nútili ich robiť to, čo páni chceli, tak diabol chytá nás, aby sme plnili jeho vôfu. 3) T. j. v dňoch, ktoré budú bezprostredne predchádzať koniec sveta a príchod Kristov k súdu, o ktorých sa apoštol nazdával, že už skoro nastanú. 4) Keby mali pravdivú pobožnosť, ona by v nich iné ovocie prinášala.

119

6. Lebo k týmto patria tí, ktorí sa vkrádajú do domov a podmaňujú si hriechmi obťažené ženičky]), ktoré sa sháňajú za rozmanitými žiado­ sťami ; 7. ktoré sa vždy učia, ale nikdy nemôžu prijsť k poznaniu pravdy.2) 8. A jako Jannes a Mambres3) protivili sa Mojžišovi, tak i títo pro­ tivia sa pravde, ľudia to na mysli pokazení a ktorí sa vo viere nedo­ kázali. 9. Avšak nedovedú to ďaleko, lebo ich nemúdrosť bude zjavná pred vše­ tkými, jako i tamtých bola.4) 10. Ale ty nasledoval si ma v učení, v obcovaní, v úmysle, vo viere, v shovievavosti, v láske, v trpelivosti, 11. v prenasledovaniach, v utrpe­ niach, ktoré na. mňa prišly v Anti­ ochii, v Ikoniume a v Lystre5), jaké prenasledovania som znášal, a zo všetkých vytrhol ma Pán. 12. A všetci, ktorí chcú žiť po­ božne v Kristu Ježišovi, trpieť budú prenasledovanie.6) 13. Zlí ľudia7) však a podvodníci 1) Ženy slabšej telesnej i duševnej sústavy sú náklonnejšie nielen k telesnosti, ale i k nábož­ nosti a íahkovernosti, čo vedie k bludu. Lžiučitelia podmaňovali si takéto ženičky, *lichotili ich telesným chúťkam a ich pomocou rozširovali svoje bludy. Nasledovali v tom len svojho učiteľa, diabla, ktorý sa tiež obrátil na ženu, ked chcel sviesť ľudí. Sv. Jeronym vypočituje mnoho takýchto svodcov, tak Simona čarodejníka, ktorý mal akúsi Helenu, Montan : Prisku atď. 2) Takéto hriechmi obťažené ženičky hľadajú uspokojenie, ale bez odrieknutia sa svojich chúťok. Bludoučitelia im uchankajú svedomie, tak že i ďalej zostávajú v telesnom živote. 3) Tak sa volajú podľa židovského podania tí egyptskí čarodejníci, ktorí utvrdili Faraóna svojím čarodejným umením v odpornosti proti Mojžišovi. (2. Mojž. 7, 1 1 .) 4) Akokoľvek ďaleko pokročia, predsa neprídu k tomu cieľu, ktorý si vytkli, totižto Cirkev Božiu podkopať, lebo ich pokrok je pevnou hrádzou za­ šatený. Ich hlúposť konečne bude odhalená, jako slabosť tamtých čarodejníkov. 5) Apoštol obzvlášte predkladá tieto prenasle­ dovania, lebo ich Timotej na vlastné oči videl. 6) Nábožný život je možný len v obcovaní s Kristom. Všetci kresťania budú trpieť prenasle­ dovanie. 7) Akí sú vo veršoch 1—5. opísaní, a svodcovia, jakí sú vo veršoch 6 —9. poznačení. Utrpenia ná­ božných tým menej prestanú, lebo zlých nie ubývať, ale vždy viac pribývať bude, a ich zlosť vždy viac a viac postúpi.

120

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

postupne budú horší v blúdení a vo svádzaní do bludu. 14. Ale ty zostávaj v tom, čo si sa naučil a čo sa ti sverilo, lebo vieš, od koho si sa to naučil, 15. a poneváč od detinstva znáš sväté písma *), ktoré ťa môžu vyučiť k spaseniu skrze vieru, ktorá je v Krista Ježiša. 16. Každé písmo od Boha vnuk­ nuté užitočné je k učeniu, ku kar­ haniu, k napravovaniu, k vychová­ vaniu v spravedlivosti12), 17. aby človek Boží3) bol doko­ nalý, ku každému dobrému skutku spôsobný. HLAVA 4. Horlivosť v úrade učiteľskom proti odvrátenosti ľudí od pravdy Blízkosť smrti. Volanie Timoteja. Pomocníci v diele apo­ štolskom, ako i protivníci. Zpráva o jeho stave. Pozdrav.

4. A síce odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.1) 5. Ale ty bedli, všemožne pracuj, konaj prácu evanjelistovu, vyplň svoju službu. Buď striedmy.2) 6. Lebo ja už počínam byť obe­ tovaný a čas môjho rozkladu na­ stáva.3) 7. Dobrý boj som bojoval, beh som dokonal, vieru som zachoval.4) 8. Ostatne odložená mi je koruna spravedlivosti, ktorú mi dá Pán v ten deň, ako spravedlivý sudca6), ale nielen mne, lež i tým 6), ktorí milujú jeho príchod. Ponáhľaj sa, aby si čím skorej prišiel ku mne. 9. Lebo Démas7) ma opustil z lásky k tomuto svetu a odišiel do Tesaloník. 10. Krescens8) do Galacska, Titus do Dalmatska. 11. Lukáš9) je so mnou samotný; Marka vezmi a priveď so sebou, lebo je mi potrebný k službe. 12. A Tychika10*) som poslal do Efezu. 13. Plášť, ktorý som nechal v Tro­ ade u Karpa, keď prijdeš, dones so sebou, i knižky11), a obzvlášte písma.

1. Osvedčujem pred Bohom a Je­ žišom Kristom45), ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: 2. ohlasuj slovo, naliehaj príležite i nepríležite % karhaj, pros, zahrakuj so všetkou trpelivosťou a poučením. 3. Lebo prijde čas, že nestrpia 1) K takýmto bájkam ľudia radi sa obrátia, že budú mať náter náboženský, alebo mudrozdravého učenia, ale nashromaždia preto, slovecký, vedecký. si učiteľov po svojej chuti, ktorí 2) Slová: „Buď striedmy“ v gréčtine chýbajú. 3) Zaujmi moje miesto, lebo moja krv čo chvíľa lahodia ušiam.6) mučeníckou smrťou vytečie. 1) Je tu reč o starom zákone, ktorý je tiež uži­ točný pre kresťanov. 2) Tu je reč ako o starom, tak i o novom zákone, čo však nevytvára ústne podanie a učiteľský^úrad. 3) Človek Boží znamená toľko, čo sluha Boží* kňaz-kazateľ. 4) Krista volá za svedka, ktorý raz príde jako sudca súdiť živých i tých, ktorí umreli. Teda ani život, ani smrť nemôže ťa pozbaviť tvojej odplaty, ale ani smrťou trestu neminieš, jestli nebudeš verný. Teda upamätovaním na strašný príchod Krista k súdu a účasť na jeho sláve a moci, ktorá je vernému služobníkovi prisľúbená, hľadí apoštol povzbudiť Timoteja k horlivosti v jeho úrade. 5) Či to budú počúvať radi a či neradi. 6) Doslovne: Lebo bude čas, keď neznesú zdra­ vého učenia; ale keďže ich svrbia uši, nashromažďujú si učiteľov po svojej chuti. T. j. ľudia nebudú chcieť v živote zachovávať prikázania Kri­ stove, a preto budú hľadať učenie, ktorým by sa dalo ospravedliviť ich pokračovanie.

4) V prehľade minulej činnosti vydáva apoštol svedectvo svojmu svedomiu, že svoju úlohu sta­ točne vyplnil: boj, do ktorého sa pustil pre vec Kristovu, mužne vybojoval; v behu o závod, ktorý podujal, neukonal sa, prv než cieľ dosiahol. 5) Z týchto slov vidíme, že blahoslavenstvo večné nie je len darom Božím, ale spolu i odplatou zásluh. 6) Grécky: všetkým. 7) Démas bol už v prvom rímskom väzení u apoštola (I. Kol. 4, 14), no teraz ho z lásky ku svetu a zčiasky zo strachu pred podobným osudom opustil. Ale nemusíme si myslieť, že od viery od­ padol. 8) Krescens sa viac ráz v sv. Písme nespomína; odišiel azda do Gallie (Francúzska). 9) Lukáš sám mu nedostačil. 10) Pravdepodobne Tychik niesol tento list. n) Knihy boly písané zčiastky na rastlinovom papieri egyptskom, zčiastky na pergamente; tieto boly obzvlášte drahocenné. Pergament, blana, nožina, vyrobená koža najmä z nôh zvierat, na ktorú sa písalo.

DRUHÝ LIST SV. PAVLA AP. TIMOTEJOVI

121

14. Alexander, kotlár, preukázal mi mnoho zlého *); odplatí mu Pán podľa jeho skutkov, 15. ktorého*2) sa ty chráň, lebo veľmi sa protivil našim slovám. 16. Pri mojej prvej obrane nikto sa nezastal za m ňa3), ale všetci ma opustili; nech sa im to nepripočíta. 17. Ale Pán zastal sa za mňa a posilnil ma, aby skrze mňa doko­ nalo sa kázanie4) a aby ho počuly všetky národy5): a vysvobodený som bol z tlamy levovej.8)

18. Pán osvobodil ma od každého zlého činu, i zachráni ma pre svoje nebeské kráľovstvo ‘), ktorému sláva na veky vekov! Amen. 19. Pozdravuj Prisku a Akvilu2), i dom Onesiforov. 20. E rast3) zostal v Korinte, Tro­ fima4) však nechal som v Milete nemocného. 21. Ponáhľaj sa prísť pred zimou!5) Pozdravuje ťa Eubul7) a Pudens6) a Linus8) a Klaudia, i všetci bratia. 22. Pán Ježiš Kristus bud s tvo­ jím duchom! Milosť s vami! Amen.

1) Pravdepodobne vystúpil proti apoštolovi jako falošný svedok. 2) Alexander bol teda vtedy v Efeze. 3) Pozvanie odôvodňuje ďalším opisovaním svojej opustenosti pri zodpovedaní, v prítomnom druhom väzení. 4) Sv. Pavla v Ríme postavili pred verejný súd, kde on sám sa zastával pred sudcom a pred Shromaždeným ľudstvom, a tak vlastne ohlasoval Krista, jeho evanjelium i tam, kde ináč nemal prístupu. 5) Rím bol stredišťom sveta; tam boli ustavične ľudia zo všetkých národov, zčiastky jako najatí vojaci, zčiastky jako kupci, zčiastky jako spojenci, zčiastky konečne jako veľkomestská luza. 6) Tak bol vysvobodený z nebezpečenstva, zo zahynutia, jako z levovej tlamy.

t) Ochránil ma Pán svojou milosťou pred ka­ ždým zapieraním jeho mena a pred všetkou sla­ bosťou vo vyznávaní jeho viery, a to mi je rukojemstvom, že ma vysvobodí i od večného zatra­ tenia a privedie do večnej blaženosti. 2) Viď Sk. ap. 18, 2; Rim. 16, 3; I. Kor. 16, 19. 3) Viď Sk. ap. 19. 22. 4) Viď Sk. ap. 20, 4; 21, 29. 5) Plavenie na lodi cez zimu bolo zastavené. Túžba apoštolova po shliadaní pre blízkosť jeho smrti netrpela odkladu. 6) Eubul ináč nie je známy. 7) Pudens a Klaudia boli podľa podania rodičmi dvoch mučeníc: Praxedy a Pudenciány. 8) Linus bol prvý nástupca sv. Petra na biskup­ skej stolici rimskej.

LIST SV. PAVLA APOŠTOLA TITOVI. Titus bol rodom pohan, ktorého akiste sv. Pavel v Antiochii na vieru obrátil. On sprevádzal sv. Pavla na apoštolské shromaždenie do Jeruzalema. Tu kresťania zo židovstva obrátení od sv. Pavla žiadali, aby dal obrezať svojho učeníka. Ale apoštol rozhodne odmietol túto opovážlivosť. Keď bol sv. Pavel v Efeze, nachodil sa v jeho sprievode i Titus. Odtiaľto ho apoštol poslal do Korintu utíšiť a vyrovnať tam povstalé svady, jako i aby ho upovedomil o výsledku listu Korinťanom ne­ dávno písaného. Keď to sv. Pavlovi v Macedónsku vykonal, znovu ho vyslal do Korintu v záležitosti sbierok. Keď sv. Pavel prišiel na ostrov Krétu a založil kre­ sťanskú obec, zanechal tam Tita, aby upevňoval základ. Sám odcestoval do Efezu, odkiaľ azda písal Titovi tento list na Krétu. Listom ho volá, aby prišiel k nemu do Nikopole, kde zamýšľa prezimovať. Pravdepodobne stalo sa to v čase po jeho vysvobodení z prvého rimského väzenia. V čas druhého jeho väzenia nachádzal sa Titus za istý čas pri apoštolovi a bol od neho upotrebený k posolstvu do Dalmát­ ska. — Umrel vekom zošlý v 94. roku života, jako biskup na Kréte. Apoštol začína tento list sviatočným pozdravom a dáva Titovi isté predpisy, na jaké vlastnosti má bedliť pri osádzaní cirkevných predstavených. Obzvlášte aby boli spôsobní vyučovať a vedeli bludom odporovať. Potom nasledujú predpisy ohľadom vnútornej cirkevnej kázne pre starých a mladých, pre mužov a ženy, pre svobodných a sluhov. Ohľadom na vonkajšie obcovanie kresťanov apoštol napo­ mína, aby boli vrchnosti poslušní, opatrní, ku všetkým ľuďom vľúdni, svadám vy­ hýbali a od bludovercov sa odťahovali.

122

LIST SV. PAVLA AP. TITOVI

HLAVA 1. Pozdrav. Aké vlastnosti majú mať biskupi a kňazi, obzvlášte medzi Kréťanmi, ktorí sú zkazených mravov a medzi toľkými nebezpečenstvami, jaké im bludní učitelia nastrájajú. Pevne sa treba pridŕžať pra­ vého učenia.

1. Pavel, sluha Boží a apoštol Je­ žiša Krista, aby vyvolení Boží ve­ rili a poznali pravdu, ktorá vedie k pobožnosti, 2. aby úfali život vecný, čo ho Boh, ktorý neklame, zasľúbil pred starodávnymi časmi 3. a vo svojom čase zjavil svoje slovo skrze kázanie, ktorým som ja poverený na rozkaz nášho Spasiteľa Boha12); 4. Titovi, milému3) synovi podľa spoločnej viery, milosť a pokoj od Boha Otca a Krista Ježiša, Spasiteľa nášho. 5. K vôli tomu som ťa zanechal na Kréte4), aby si zariadil to, čo chybí, a aby si ustanovil kňazov po mestách, ako som ti to ja uložil. 6. Jestli je kto bez úhony5), muž jednej manželky6), majúci synov ve­ riacich7), nie obviňovaných z buj­ nosti, alebo nepoddajných.8) 7. Lebo biskup má byť bez úhony, 1) Boh pred vekmi zasľúbil Vykupiteľa a s ním večné spasenie. 2) A toto spasenie zjavilo sa svojím časom, keď Boh uznal za dobré, a hlása sa skrze Cirkev. 3) Grécky: opravdivému synovi podľa spoločnej viery, t. j. ktorý má opravdive tú istú vieru, jako ja. 4) Kréta, terajšia Kandia, ostrov v Stredozem­ skom mori. Sv. Pavel prišiel sem po svojom prvom rímskom väzení, založil tu kresťanskú cirkev, a keď odchádzal, zanechal tu Tita. B) Má mať dobrý chýr. 6) Má mať len jednu ženu, t. j. smie byť len raz ženatý. 7) Keďže kresťanská obec bola ešte primladá, možné bolo, že vyskytovali sa i také rodiny, v kto­ rých všetci údovia ešte neboli veriacimi. Jako by mohol vynaučovať druhých ten, kto nevyučil vlast­ ných synov. 8 ) Jestli sú synovia predstaveného i bez jeho viny nezdarní, predsa mohol by sa pre nich hanbiť iných karhať. Keď má deti, musia byť veriace, po­ slušné a cvičené.

jako hospodár Boží1), nie pyšný2), nie hnevlivý, nie pijan vína3), nie bitkár, nie mrzkého zisku žiado­ stivý 4), 8. ale pohostinný5), dobrotivý, striezlivý, spravedlivý, svätý, zdr­ žanlivý, 9. pridŕžajúci sa spoľahlivej reči ®), ktorá zodpovedá učeniu, aby vládal napomínať zdravým učením a za­ vracať protivníkov. 10. Lebo sú mnohí nepoddajní, tlčhubovia a svodcovia, obzvlášte tí, ktorí sú z obriezky, 11. ktorým treba zapchať ústa, ktorí podvracajú celé domy, ked učia, čo netreba, k vôli mrzkému zisku. 12. Ktosi z nich7), ich vlastný prorok8), povedal: Kréťania sú vždy lhári, zlé zvery, lenivé bruchá. 13. Toto svedectvo je pravdivé, preto ich ostro karhaj, aby boli zdraví vo viere, 14. a nedbali na židovské bájky a príkazy ľudí, ktorí sa odvracajú od pravdy.9) 15. Čistým je všetko čisté10), kdežto poškvrneným a neveriacim nič nie je čisté, ale poškvrnené sú im i myseľ i svedpmie. 1) Biskup je dozorca. Cirkev je jakoby rodina Božia, úzka spoločnosť, ktorej hlavou je biskup, ako hospodár vo svojej rodine. 2) Pyšný, grécky: do seba zaľúbený, preto i pre seba viac požaduje, než mu patrí. 3) Vlastne: opilec, korheľ. 4) Keď biskup sháňa sa za pozemskými, a to nadvrch nečestnými vecmi, jako povznesie mysle veriacich k nebeským veciam? 5) Keď biskup má viac dôchodkov, než potre­ buje na svoju osobnosť, zvyšok má upotrebiť na podporu chudobných. 6) Biskup má sa pridŕžať pôvodného spoľahli­ vého učenia a nedať sa strhnúť novotám. 7) Totižto z Kréťanov. 8 ) Básnik Epimenides, rodák z Knosu na ostrove Kréte v 6 . storočí pred Kristom, za času 7. mu­ drcov gréckych, ku ktorým ho niektorí počitujú. Práve preto* že Epimenides sám je Kréťan, musí mať jeho 'svedectvo o Kréťanoch tým väčšiu váhu. 9) Keď zakazujú jesť isté pokrmy, jako nečisté. 10) Káždá stvorená vec je dobrá, preto, že Boh mohol stvoriť len dobré, preto každý pokrm je čistý. Šľachetne smýšľajúci človek všetko používa na svoj prospech, kdežto zle smýšľajúci človek všetko zneužíva na zlé.

LIST SV. PAVLA AP. TITOVI

123

16. Rozprávajú, že poznajú Boha x>, 10. aby neokrádali, ale pri vše­ ale zapierajú ho skutkami, lebo sú tkom nech dokazujú pravú vernosť, ohavní a neveriaci a ku každému aby vo všetkom boli na ozdobu1) učeniu Spasitela nášho Boha. dobrému skutku nespôsobní. 11. Lebo milosť Boha, Spasiteľa nášho, zjavila sa všetkým ľuďom2), HLAVA 2. 12. a vyučuje nás, aby sme sa Napomenutia pre rozličné veky, stavy a pohlavia. O podstate a cieli vykupiteľského odriekli bezbožnosti a svetských žia­ dostí, a aby sme striezlivé3) a spra­ diela. vodlive4) a pobožne5) žili na tomto 1. Ty však mluv, ako sa svedčí svete, na zdravé učenie: 13. v očakávaní6) blahoslavenej 2. Starci nech sú striezliví, cti­ nádeje a príchodu slávy velikého hodní, opatrní, zdraví vo viere, Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, v láske, v snášanlivosti; 14. ktorý dal seba samého za nás, 3. tak i stareny svätého držania12), aby nás vykúpil od všetkej neprá­ nie klebetné, nie mnohému vínu od­ vosti a aby očistil si ľud, ktorý by dané, ale dobrému vynaučujúce; za svoj prijal, ktorý je horlivý v do­ 4. aby priúčaly mladuchy k roz­ brých skutkoch. umnosti, že by milovaly svojich mu­ 15. To mluv a napomínaj a do­ žov a rady maly dietky svoje; kazuj so všetkou pravomocnosťou. 5. aby boly opatrné, poctivé, strie­ Nikto nech tebou nepohŕda. zlivé, o dom starostlivé 3), dobrotivé, mužom svojim poddané, aby sa ne­ HLAVA 3. zlorečil© slovu Božiemu. 6. Tak napomínaj i mládencov, Všeobecné napomenutia k poslušnosti aby boli striezliví.4) oproti vrchnostiam, k láske a snášanli­ 7. Vo všetkom na samom sebe vosti s bližnými. Výstraha pred márnymi dávaj príklad6) dobrých skutkov, vo otázkami bludovercov. Závierka. Pozdra­ venie. Apoštolské požehnanie. vyučovaní, v bezúhonnosti, vo váž­ nosti. 1. Napomínaj ich, aby boli knie­ 8. Slovo (tvoje nech je) zdravé, žatám a vrchnostiam poddaní, roz­ bezúhonné, aby protivník6) bol za­ kazu poslušní7), hotoví ku každému hanbený, kedže nemôže o nás nič dobrému skutku; zlého povedať. 9. Sluhovia aby boli svojim pá­ 1) U pohanov otroci nemali ľudských práv, považovaní za ľudí. Sv. Pavel učí, že i oni nom poddaní, vo všetkom po vôli, neboli môžu slúžiť na ozdobu Kristovi a tak zaslúžiť si večné blahoslavenstvo. Teda povyšuje ich na ľud­ nie odmluvační, 1) Chvastajú sa síce, že Boha poznajú, ale žijú tak, ako by nevedeli, že je Boh svätý a sprave­ dlivý a že preto všetko zlé nenávidí a tresce. 2) Majú sa vo všetkom zovňajšom držaní, v ša­ tách, v pohyboch a v reči tak chovať, ako sa na sväté svedčí. Keď i neučia verejne, aspoň v dome nech dávajú dobrú radu mladším dcéram, vnuč­ kám a nevestám. 3) O dom starostlivé, dobré gazdiny. 4) Mladých, či neženatých, či ženatých, uč rozvažitosti, ktorá má náruživosti predchádzať, alebo už rozbúrené krotiť; to je najťažšia, ale i pože­ hnaná a neodpustiteíná povinnosť. 5) Buď vzorom, lebo ludia viac veria očiam, nežli ušiam. 6) Protivník, Žid alebo pohan, bol zahanbený.

skú hodnosť, za svobodných, za bratov. 2) Grécky: Veď spásonosná milosť Božia zjavila sa všetkým ľuďom. Teda nielen svobodným, ale i otrokom. 3) Striezlivé = zaprenie seba, teda asi pôst. 4) Spravedlive naproti bližnému, každému dať, čo mu patrí, teda asi almužna. 5) Pobožne, dať Bohu, čo mu patrí, vinúť sa k nemu, teda asi modlitba. 6) Kým na tomto svete sväte žijeme, naše smý­ šľanie je na druhý svet namerené, ustavične oča­ kávame oblažujúci príchod Kristov. 7) Vrchnosti treba poslúchať, lebo sú namiesto Boha. Ale keď rozkazujú také niečo, čo sa zreteľne protiví príkazom Božím, nesvobodno ich poslúchať, lebo viac treba poslúchať Boha, než ľudí, a v ta­ komto páde nerozkazujú namiesto Boha, ale na­ miesto diabla, ktorého nikdy nesmieme poslúchať.

124

LIST SV. PAVLA AP. TITOVI

2. aby nikomu nezlorečili, aby neboli svadliví, ale prívetiví, aby preukazovali všetku tichosť ku vše­ tkým ľuďom.1) 3. Lebo i my sme boli kedysi ne­ rozumní12), neveriaci, blúdiaci, slú­ žiaci rozličným žiadostiam a rozko­ šiam, v zlosti a v závisti žijúci, ohavní, vospolok sa nenávidiaci. 4. Keď však zjavila sa dobroti­ vosť3) a láskavosť Spasiteľa nášho, Boha, 5. nie pre spravedlivé skutky, ktoré sme my konali, ale z vlast­ ného milosrdenstva spasil nás skrze kúpeľ4) preporoďujúci a obnovujúci v Duchu svätom, 6. ktorého vylial na nás hojne skrze Ježiša Krista, Spasiteľa nášho, 7. aby sme, ospravedlivení jeho milosťou, boli dedičmi v nádeji ži­ vota večného.5) 8. Spoľahlivá je to reč, a chcem, aby si to potvrdzoval, aby tí, ktorí

veria v Boha, usilovali sa predčiť1) v dobrých skutkoch. Toto je dobré a prospešné ľuďom. 9. A hlúpym otázkam a vypočitovaniam rodov, a svadám a hádkam o zákon vyhýbaj, lebo sú neužitočné a márné.2) 10. Človeku kacírovi3) po jednom a druhom napomenutí vyhýbaj, 11. v povedomí, že je prevrá­ tený 4) a hreší jako taký, ktorý je svojím vlastným výrokom zatra­ tený. 12. Keď pošlem k tebe Artemasa alebo Tychika, ponáhľaj sa ku mne prísť do Nikopole, lebo som sa roz­ hodol tam zimovať. 13. V zákone zbehlého Zéna a Apollona odošli napred, a postaraj sa, aby im nič nechýbalo. 14. Ale i naši nech sa učia v do­ brých skutkoch predčiť k zaopatreniu potrieb, aby neboli neužitoční. 15. Pozdravujú ťa všetci, ktorí sú so mnou. Pozdravuj tých, ktorí nás 1) Teda i k nekresťanom. 2) I k hriešnikom a neveriacim, lebo i my sami neboli sme lepší, nežli oni; ale nie našou zásluhou, milujú vo viere. Milosť Božia s vami lež len svobodnou milosťou Božou sme boli za­ so všetkými! Amen.

chránení z tohoto stavu zahynutia. Nerozumní, t. j. bez pravého poznania Boha. 3) Keď dobrotivosť Božia a láska k ľuďom vo vtelení a v diele Vykupiteľovom sa najdokona­ lejšie ukázala a zjavila. 4) Ten kúpeľ, pomocou ktorého nás Boh spasil, je krst. Tento kúpeľ je preporoďujúci, preto, že tí, ktorí sa narodili za hriešnikov, za nepriateľov Božích, v ňom sa preporodia, tak že sa po krste stávajú svätými, priateľmi Božími. Je i obnovu­ júci, lebo obnovuje tú milosť, ktorou nás Boh ozdobil v raji pred pádom do hriechu. A toto pre­ porodenie a obnovenie v krste pôsobí Duch sv. 5) Keď zostávame spravedliví, staneme sa i de­ dičmi života večného, ale dedičmi, ktorí ešte ne­ vstúpili do úžitku svojho dedictva, ale toto ešte len úfajú.

1) Práve preto, že kresťania očakávajú za dobré skutky večnú odmenu, majú v dobrých skutkoch predčiť, t. j. predchádzať, predbehovať pohanov. 2) Pri škriepkach, keď sa bojuje slovami, oby­ čajne dostanú rany obe strany, čo unižuje vážnosť cirkevnej vrchnosti pred ľudom. A zo škriepok pochádzajú beztak len mrzutosti. 3) Bludoverca treba raz-dva napomenúť, vy­ svetliť mu pravé učenie: ale jestli sa ani takto nedá presvedčiť, treba ho vyobcovať z Cirkvi. 4) Že už nemá dobrej vôle, nakoľko neblúdi z nevedomosti, čo ešte nie je hriech, ale pove­ dome, prečo i hreší, keďže vie, že neposlúcha Cirkev.

125

LIST SV. PAVLA APOŠTOLA FILEMONOVI. Filemón bol nábožný a bohatý kresťan v meste Kolosách, ktorý mal sluhu čiže otroka menom Onézima. Onezim bol čosi svojmu pánovi spreneveril, i utiekol od neho. Prišiel do Ríma, keď tam práve sv. Pavel bol po prvý raz uväznený. Tu ho sv. Pavel obrátil na vieru. Taký ubehlík musel byť pánovi navrátený a mohol byť od neho veľmi ťažko, ba i smrťou trestaný. Sv. Pavel by si ho bol rád po­ držal, lebo jeho služby potreboval, predsa však nechcel právo jeho pána naštrbiť, i odoslal ho po Tychikovi s odporúčajúcim listom nazpät k Filomenovi. Cieľ a obsah tohoto listu je prímluva, aby Onézimovi odpustil, aby ho dobrotive prijal, už viac ako brata než sluhu, áno, azda aby ho jako brata v Kristu na svobodu prepustil. Filemón nielen že Onézimovi odpustil, ale i z otroctva na svobodu ho prepustil, a Onezim natoľko vynikal svätosťou a učenosťou, že po Timotejovi vy­ volený bol v Efeze za biskupa. I sv. Ignác vo svojom liste Efezanom veľmi vy­ chvaľuje tohoto Onézima. Je to príklad láskavej prímluvy a spolu pekné naučenie, jako by sme sa mali chovať k svojim podriadeným a s nimi, keby chybili, mierne a dobrotive nakladať. Tento list písaný je naraz s listom Kolosanom, na konci prvého väzenia Pavlovho v Ríme, ku koncu roku 63 po Kristu.

HLAVA JEDNA. Prosba na Filemona za odbehlého sluhu Onézima, ktorého sv. Pavel na vieru obrátil.

1. Pavel, väzeň *> Ježiša Krista, a brat Timotej 123456*> milému Filemonovi3) a nášmu pomocníkovi, 2. a Apii, najmilšej 4> sestre, a Archipovi5), nášmu spolubojovníkovi, i shromaždeniu6), ktoré je v tvojom dome. 1) Len väzňom menuje sa tu sv. Pavel, a nie spolu i apoštolom, ako v ostatných listoch, lebo chce nie mocou apoštolskej právomocnosti rozka­ zovať, ale s prosbou vystúpiť a odvolaním sa na svoje okovy, ktoré nosí pre Krista a k oblaženiu všetkých kresťanov, chce pohnúť srdce Filemonovo. 2) Timotej bol Filemónov známy, preto ho apoštol, ako spoluprosiaceho, uvádza. 3) Filemón bol Kolosan, ako vidno z Kol. 4, 9, 17; vo v. 7. chváli jeho dobrotivosť k chudobným a v 2 2 . dáva sa apoštol k nemu povolať — všetko také okolnosti, ktoré poukazujú na jeho dobrobyt. Podľa apošt. stanov (7, 46) bol neskôr kolosským biskupom. Pod Nerom umrel smrťou mučeníckou. 4) „Najmilšej“ v gréčtine chybí. Apia, pravde­ podobne žena Filemonova, bola kresťanka. Apo­ štol s prosbou obracia sa i na ňu, lebo záležitosť otrokova i jej sa týkala. Jako kresťanka bola Pav­ lovi sestrou v Kristu. 5) Archipus bol počas Epafrasovej vzdialenosti predstaveným obce Kolosy. Spolubojovníkom me­ nuje ho preto, lebo s ním účasť berie v boji proti nepriateľom viery. 6 ) Pozdravuje i tú čiastku obce Kolosy, ktorá sa v dome Filemonovom shromažďovala.

3. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho ^Otca, a Pána Ježiša Krista! 4. Ďakujem svojmu Bohu a vždycky si spomínam na teba pri svojich modlitbách, 5. ked počujem o tvojej láske a viere, ktorú máš ku Kristu Ježišovi a ku všetkým svätým, 6. aby tvoja účasť vo viere bola zrejmá2) v poznaní každého dobrého skutku, ktorý jeu vás pre Ježiša Krista. 7. Radosť totižto velikú i potešenie mal som z tvojej lásky, lebo srdcia svätých občerstvily sa skrze teba, braté. 8. Preto, hoci by som mal veľkú smelosť pre Krista Ježiša rozkázať ti, čo sa patrí 8>, 1) Prv, nežli svoju prosbu vyslovil, aby vzbudil dobroprajnosť Filemonovu, vyzdvihuje jeho ctnosti, obzvlášte jeho lásku a vernosť ku Kristu a ku spolukresťanom. Ale keďže túto chválu v podobe vďaky k Bohu vyslovuje, je v tom i napomenutie pre vychváleného, aby považoval túto vieru a lásku nie za svoju zásluhu, ale za dar Boží. Sv. Pavel predpomína mu lásku, aby ho povzbudil k láske. 2) Za to sa modlím, aby každý, kto vidí u vás kresťanské dobré skutky (ktoré sa konajú pre Krista), nahliadol, že i ty si účastný tej istej viery, keďže si účastný i dobrých skutkov. V gréčtine namiesto „zrejmá“ stojí „účinlivá“, t. j. aby každý poznal, že i tvoja viera je účinlivá. 3) Hoci jako apoštol smel by som ti jako kre­ sťanovi rozkázať to, čo sa patrí na kresťana, predsa ...

126

LIST SV. PAVLA AP. FILEMONOVI

9. radšej prosím *> p: o lásku, keď 18. A jestli ti v niéčom ukrivdil, si taký, jako Pavel, starec a teraz alebo je ti dlžen, to mne zarátaj. i väzeň pre Ježiša Krista, 19. Ja, Pavel, napísal som vlastno­ 10. prosím ťa za svojho syna Oné­ ručne, ja zaplatím, aby som ti ne­ zima, ktorého som splodil vo väzení, povedal, že i seba samého si mi 11. ktorý ti bol kedysi neuži­ dlžen.1) točný12), ale teraz i mne i tebe uži­ 20. Tak, braté, ja ťa využijem točný, v Pánu; občerstvi mi srdce v Pánu. 12. ktorého ti nazpät posielam, 21. Dôverujúc v tvojej poslušnosti, preto ty ho jako moje srdce prijmi. písal som ti, lebo viem, že i vyše 13. Ja som si ho chcel podržať toho2), čo povedám, vykonáš. u seba, aby mi namiesto teba3) po­ 22. Zároveň tiež prichystaj mi ho­ sluhoval vo väzení pre evanjelium, spodu, lebo úfam, že následkom va­ 14. ale bez tvojho usrozumenia šich modlitieb budem vám daro­ nechcel som nič robiť, aby tvoja vaný.3) dobrota nebola jakoby nanútená, ale 23. Pozdravuje ťa Epafras, môj dobrovoľná. spoluväzeň pre Krista Ježiša, 15. Áno, azda preto na čas od­ išiel, aby si ho naveky nazpät do­ 24. Marek, Aristarch, Démas a Lukáš, moji pomocníci. stal.4) 16. Už nie jako sluhu, ale na­ 25. Milosť Pána nášho Ježiša Krista miesto 5) sluhu, jako brata premilého, s duchom vaším! Amen. najmä mne, a o čo viac tebe, i po­ dľa tela, i v Pánovi. ločnosti kresťanskej lásky, dokáž to tým, že Oné­ ktorého milujem, tak prijmeš, ako by si 17. Keď teda mňa máš za súdruha, zima, mňa samého prijal. prijmi ho jako mňa.6) 1) Ešte jedna vec sa musí usporiadať, aby sa 1) Radšej ťa prosím, lebo si takým starcom, ako ja . . . 2) Onezim = Užitočný, Osožný. 3) Viem, ako rád by si mi v mojom väzení po­ sluhoval. Ja som ho prijal ako tvojho námestníka, a služby, ktoré mi konal, som tak považoval, ako by si mi ich ty sám bol preukazoval, a preto rád by som si ho podržal, ale . .. 4) Ja som si ho ani z tej príčiny podržať ne­ chcel, lebo je to azda predsa nie vôľa Božia, aby bol od teba odlúčený; azda to len Boh preto do­ pustil, aby bol útekom na čas od teba odtrhnutý, aby ti potom bol naveky navrátený, lebo on za tento čas došiel k viere, ktorá ho s tebou naveky spojí. 5) Dla gréckeho: Nie viac ako sluhu, ale viac nežli sluhu. Všetci ho jako brata milujú, ale naj­ viac ja. O čo viac ho máš ty uznať za milého brata. 6) Po toľkých odporúčaniach vyslovuje žiadosť, ktorú Filemón má vyplniť. Stojíš so mnou v spo-

Onézimovi priateľské prijatie zaistilo. Onezim to­ tižto svojmu pánovi jakúsi škodu bol zapríčinil, teda bol povinný vynahradiť. Sv. Pavel však prosí Filemona, aby mu túto vynáhradu odpustil a celú dlžobu daroval. Jemne žartuje, keď dlh Onezimov na seba berie a dlžobný úpis o tom vlastnoručne vystavuje: Ja, Pavel, podpisujem vlastnoručne, ja to zaplatím, a nie vlastný dlžník. Túto vetu sám napísal, ostatné napovedal. My sa máme medzi sebou porátať. Ty máš u mňa požiadavku, totiž vynáhradu za Onézima, ale i ty si mi mnoho dlžen, a to seba samého, keďže som ťa získal kre­ sťanstvu a Bohu. Preto keď z tohoto dlhu od­ tiahneš si svoju požiadavku (dlh môj), presvedčíš sa, že si ty mne omnoho viac dlžen, než ja tebe. Ale aby som to viac ráz pripomínať nemusel, že si ty mojím dlžníkom, prijmi Onézima bez vynáhrady, a budeme vyrovnaní. 2) Totižto: že mu hádam svobodu daruješ. 3) Dúfam, že vaše ustavičné modlitby u Boha vymôžu, že budem z väzenia prepustený a vás navštívim.

127

LIST SV. PAVLA APOŠTOLA ŽIDOM. Pod Židmi rozumejú sa tu kresťania zo židovstva na kresťanskú vieru obrá­ tení, ktorí vtedy ešte v židovskej zemi bývali. Títo bývalí Židia, od mladosti na slávné a skvostné služby Božie navykli, obzerali sa ešte vždy po starom obrade á držali ho i za potrebný k spaseniu. A to zčiastky preto, lebo nechápali, že starý obrad ztratil všetku platnosť a jako stín skoro celkom mal zahynúť; zčiastky, že sa im obrad nový, Kristom zariadený, zdal menej nádherným, nakoľko mal na zreteli viacej vnútornú dokonalosť, nežli zovnútorné úkony, a toho času bol sku­ točne bez všetkej vonkajšej slávnosti. Títo kresťania v zemi židovskej boli teda v nebezpečenstve, že vo viere sa sklátia a znovu navrátia sa k obradu starému, obzvlášte keď boli od zatvrdilých neobrátených Židov všemožne utláčaní a vo viere mýlení. Preto teda chcel ich apoštol týmto zvláštnym listom poučiť a vo viere utvrdiť. Dokazuje v ňom najprv a pred oči kladie vyvýšenosť nového, Kristom za­ loženého obradu, nad obrad starý, ktorý bol len predobrazom nového; potom vzbu­ dzuje bývalých Židov príkladom starých otcov k trpelivosti vo všelikom protiven­ stve, a naposledy ukazuje, jako majú žiť po kresťansky bohabojne. Tento list je písaný na konci prvého väzenia Pavlovho v Ríme, dľa niektorých jazykom židov­ ským, dľa iných, istejších výrokov jazykom gréckym, a to rukou sv. Klimenta Rimského, preto, že grécky jazyk Židia palestínski už dobre znali.

HLAVA 1. Prednosti zjavenia Kristovho nad zjave­ niami starého zákona. O vyvýšenosti Kri­ stovej nad anjelov. Dôkazy z Písma.

1. Mnohonásobne a rozmanitým spôsobom mluvieval kedysi Boh otcom skrze prorokov1), 2. najnovšie však za týchto dní mluvil nám skrze Syna, ktorého ustanovil dedičom všetkého, skrze ktorého učinil i svety*2); 3. ktorý, poneváč je odbleskom jeho slávy3) a obrazom jeho podstaty, udržuje všetko slovom svojej moci, 1) Prvé tri verše zahrňujú v sebe obsah celého listu, t. j. že nový zákon je vznešenejší od starého. Boh už v raji zjavil sa našim prvým rodičom a mluvil k nim; potom mnohonásobne, mnohočiastočne, t. j. postupne zjavoval sa patriarchom a prorokom, a to rozmanitým spôsobom, ako vo snách, vo vytrženiach, v nadšeniach atď. A takto dával po čiastkach zjavenia o nadprirodzených pravdách a o svojej vôli. No v novom zákone skrze svojho Syna razom zjavil celý súhrn tých právd, ktoré chcel ľuďom sdeliť. 2) Celý vesmír odovzdal tomu, skrze ktorého ho stvoril a ktorý ho vykúpil. 3) Odblesk slávy (asi jako na slnci) a obraz podstaty (asi jako pri razítku a pečati) označuje, že Kristus je síce rozdielna osoba, ale jedno bož­ stvo s Otcom, a preto jako všemohúci zachováva a riadi svet.

a po dokonanom očistení od hrie­ chov1) sedí na pravici Veličenstva2) na výsostiach, 4. o tolko dôstojnejší od anjelov, o koľko znamenitejšie meno nad nich zdedil. 5. Ved komu kedy z anjelov rie­ kol: „Syn môj si ty. Ja som ťa dnes3) splodil“ ? A zase: „Ja mu budem Otcom a on mi bude Sy­ nom“ ? 4) 6. A keď zase uvádza Prvorode­ ného5) na okršlek zemský6), povedá: í) Očistenie od hriechov sa dokonalo na kríži. 2) Veličenstvo označuje panovníka; na výso­ stiach označuje, kde je panovníkom: v nebi. Teda Kristus sedí na pravici Božej v nebesách. Keď niektorý panovník prijal k sebe spolupanovníka, vtedy si posadil tohto na pravicu. Týmto chce sv. Pavel povedať, že Boh Otec Krista i jako človeka vzal k sebe za spolupanovníka, keďže jako Boh on vždy panuje od večnosti. 3) Tieto slová v prvom rade vzťahujú sa na Dávida, ktorý bol predobrazom Kristovým. Avšak už i Židia ich vzťahovali na Messiáša, jako to činí sv. Pavel. „Dnes“ bolo na „vstúpenie“, vtedy Otec oslávil Bohočloveka. 4) Tieto slová vzťahovaly sa zase na Šalamúna, a platí aj o nich to, čo o predošlých slovách. 5) P. Ježiša, ktorý je viac Synom Božím, než všetky ostatné stvorenia. 6) Na súdny deň.

128

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

„A nech sa mu klaňajú všetci an­ 14. Či nie sú všetci služobní du jeli Boží.“ ‘> chovia l), poslaní ku službe pre tých, 7. A o anjeloch hovorí síce: On ktorí dosiahnu dedictvo spasenia? činí anjelov svojich duchmi a svo­ jich služobníkov ohnivým plame­ HLAVA 2. ňom. Napomenutie k vytrvalosti vo viere. Po­ 8. Kdežto Synovi: „Tvoj trón, výšenie Krista utrpením a smrťou. Po­ Bože, na veky vekov; berla sprave­ treba jeho vtelenia a jeho smrti. dlivosti berla tvojho kráľovstva. 3) 1. Preto treba nám tým viac po­ 9. Miloval si spravedlivosť a ne­ zorovať na to, čo sme počuli, aby návidel si neprávosť, preto pomazal sme azda nestiekli.2) teba, Bože, Boh tvoj olejom radosti 2. Lebo keď slovo, ktoré anjeli nad účastníkov tvojich.“ 4) bolo sväté3), a každý prie­ 10. A: ty, Pane, založil si na za­ mluvili, stupok a každá neposlušnosť dostá­ čiatku zem a dielom rúk tvojich sú vala spravedlivú mzdu odplaty, nebesá5); 3. jako jej my ujdeme, jestli za­ 11. ony zahynú, ty však zostaneš, nedbáme toľké spasenie ? Ktoré, keď a zostarejú sa všetky, jako rúcho, najprv Pán začal ohlasovať, dotvr12. a jako odev zameníš ich, a dzované bolo medzi nami od tých, zamenia sa, ale ty si ten istý, a ktorí ho počuli, roky tvoje sa nepominú. 4. o ktorom Boh svedectvo vy­ 13. A ktorému z anjelov kedy dával znameniami a zázrakmi a vše­ riekol: Seď na pravici mojej, dokiaľ lijakými mocami a udeľovaním Du­ nepoložím nepriateľov tvojich za cha svätého podľa svojej vôle.4) 5. Lebo nepodriadil Boh anjelom5) podnož nohám tvojim?6)*23456 budúci okršlek zemský, o ktorom 0 Tvor môže sa klaňať len svojmu najvyššiemu mluvíme. Pánovi. Teda P. Ježiš je i nad anjelmi pánom, a 6. Kdežto ktosi osvedčil na istom to najvyšším, nasledovne Bohom. mieste a riekol: „Čo je človek, že 2) Ž. 103, 4. Anjeli sú len sluhovia, ale vyko­ návajú svoju službu chytro jako vietor a horlive pamätáš na neho? alebo syn člo­ jako oheň. veka, že ho navštevuješ?6)

3 ) Žalm. 44, 7, 8 . I tento žalm vzťahuje sa naj­ bližšie na Šalamúna a na jeho pieseň k sňatku manželskému, ale len nakoľko je on predobrazom Krista, nebeského ženícha Cirkvi, a len v tomto ohľade majú jeho slová úplný význam a vlastný smysel. Anjeli sú len nízkymi úkolmi poverení sluhovia, Syn Boží nazýva sa večným panovníkom. Berla je palica a je odznakom panovania, teda: vo tvojom kráľovstve panuje len spravedlivosť. 4 ) Židia pri hostinách mazali sa voňavým olejom, a preto smysel týchto slov je: Boh vylial na teba radosť, blaženosť a slávu, a to viac než na kto­ réhokoľvek iného človeka, hoci ti je dľa tela každý bratom. 5 ) 10—12. Žalm 101, 26, 28. Tu je reč o Bohu, a keďže Kristus je Boh, teda i o ňom; že je večný a nezmeniteľný, a že jako Boh vyviedol ľud izra­ elský z Egypta do zasľúbenej zeme, tak i Kristus vyviedol človečenstvo z moci diablovej do zasľú­ beného neba. 6) I tieto slová žalmu hovoria sa najbližšie o Dávidovi, ale len nakoľko je on predobrazom Kristovým, tak že len v tomto majú pravé vypl­ nenie. Nepriatelia, ktorých mu Boh premožených k nohám položí, sú hriechy, smrť, peklo a všetci protivníci kráľovstva Božieho.

1) Syn, ako spolupanovník, sedí na tróne Bo­ žom, anjeli sú len sluhovia. 2) Nezahynuli; obraz v pôvodnej osnove vzatý je od vody, ktorá keď stečie, je u konca, je po nej. 3 ) T. j. právoplatné, pôvodné, pevné, totižto keď starý zákon, ktorý bol skrze anjelov spro­ stredkovaný, prísne zaväzoval, a kto ho neza­ držal, bol trestaný; o koľko viacej zaväzuje nový zákon a budú trestaní tí, ktorí ho prestúpia? 4 ) Kresťanstva sa treba pridŕžať, lebo je vzne­ šenejšie od židovstva, preto, že: 1. Sám Boh ho založil. 2 . Očití svedkovia (apoštolovia) ho dotvrdzovali. 3. Boh ho potvrdil zázrakmi a najmä ude­ lením Ducha svätého. 5 ) Nie anjelom, ale Kristu podriadil Boh budúci svet, t. j. Cirkev. 6) Že Boh budúci svet Synovi svojmu podriadil, dokazuje apoštol zo Žalmu (8 , 5—7), nepomenujúc miesto a pôvodcu, Dávida, lebo obidvoje jako známe predpokladá. Doslovnosť toho miesta zve­ lebuje vysokú hodnosť, ktorú Boh Človeku medzi všetkými stvoreniami svojimi udelil. Avšak naj­ vyššiu hodnosť a vznešenosť dosiahla prirodze­ nosť ľudská v Kr stu, a na neho sa tieto slová žalmistove zvláštnym spôsobom vzťahujú.

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

129

7. Učinil si ho málo menším od 15. a vysvobodil tých, ktorí v stra­ anjelov 4*); slávou a cťou si ho ovenčil chu pred smrťou cez celý život pod­ a ustanovil si ho nad dielami rúk robení boli otroctvu.1) svojich. 16. Lebo nezaujal sa nikde za an­ 8. Všetko si mu poddal pod nohy. “ 2) jelov, ale zaujal sa za semeno Abra­ Lebo v tom, že mu všetko poddal, hámovo.2) 17. A preto musel sa vo všetkom nevynechal ničoho, čo by mu ne­ bolo poddané, hoci teraz ešte nevi­ pripodobniť bratom, aby bol milo­ díme, že mu je všetko poddané.3) srdný a verný veľkňaz u Boha, že 9. Ale v tom, ktorý je učinený by znovu usmieril hriechy ľudu.8) 18. Lebo preto, že sám trpel a trochu menším od anjelov, vidíme Ježiša pre pretrpenú smrť slávou a bol pokúšaný, môže pomáhať i tým, česťou ovenčeného, aby z milosti ktorí bývajú pokúšaní. Božej za všetkých okúsil smrť. 10. Svedčalo sa totižto na toho, HLAVA 3. pre ktorého jé všetko a skrze kto­ Prednosť Kristova pred Mojžišom. Vý­ rého je všetko, ktorý mnohých sy­ straha pred neverou a odpadlíctvom. nov priviedol do slávy, aby skrze umučenie zdokonalil4) pôvodcu ich 1. Preto, bratia svätí, účastníci nebeského povolania4), pozorujte na spasenia. 11. Ved i ten, ktorý posväcuje, Ježiša, posla6) a veľkňaza nášho vy­ i tí, ktorí bývajú posvätení, z jed­ znania, ného sú všetci. Z ktorej príčiny ne­ 2. ktorý je verný6) tomu, ktorý hanbí sa ich volať bratmi, keď po- ho ustanovil, ako i Mojžiš (bol) v celom jeho dome. vedá: 12. Zvestovať budem tvoje meno 3. Lebo tým väčšej slávy tento mojim bratom, uprostred Cirkvi bu­ nad Mojžiša je hoden, čím väčšiu česť, než dom, má ten, ktorý ho vy­ dem ťa chváliť.6) 13. A zase: Ja budem dôverovať stavil.7) v ňom. A zase: Hla, ja a moje deti, 1) Ustavičný strach pred smrťou je zároveň ktoré mi dal Boh.6) tvrdé a neznesiteľné otroctvo ducha, a z tohoto stavu Kristus ľudí vysvobodil, keď 14. Kedže teda dietky vôbec maly otrockého ukázal, že smrť je nie zničením, ba že je vchodom telo a krv, i on podobne zúčastnil do slávy, a že raz i telo vstane z mŕtvych. 2) Spasiteľ musel mať ľudské telo, lebo zaujal sa ich, aby skrze smrť premohol sa nie za beztelesných anjelov, ale za telesných toho, ktorý mal vládu nad smrťou, ľudí. 3) Spasiteľ musel mať telo nielen preto, aby to jest diabla7), v ňom a ním premohol diabla, ale i preto, aby z vlastnej zkúsenosti poznal bôle i trápenia i prud­ kosť pokúšaní, a tak aby bol tým milosrdnejší a tu p n e j s m r ti, a le p o to m h o B o h o s lá v il. tým výdatnejšie primlúval sa za nás u Boha. 2) T e d a i s a m ý c h a n j e lo v . 4) Bratia, v spoločnosti Ježiša Krista posvätený 3) K e d y s i p o d d á s a m u c e l ý s v e t , a v t e d y n a ­ skrze Ducha sv., ktorí ste dostali povolanie s neba s t a n e M e s s iá š o v o b la ž e n é k r á ľ o v s tv o n a z e m i. Ž e a pre nebo. o n o n a s ta n e , to h o z á lo h o m je K r is to v o o s lá v e n ie ; 5) Ježiš Kristus je posol preto, že ho Otec po­ k e ď s p ln il je d n o , s p ln í a j d r u h é . slal na tento svet, a veľkňaz preto, že nás očistil 4) V y k u p i t e ľ s k á h o d n o s ť K r i s t o v a u k á z a l a s a svojou drahocennou krvou od hriechu. d o k o n a le a ž p o je h o o s lá v e n í, a p r e to B o h h o 6) V predošlých slovách sv. Pavel dokazoval, zdokonalil, k e ď h o o s l á v i l . S k r z e k r í ž k s l á v e . že nový zákon je dôstojnejší od starého, preto, 6) T o to p o v e d á D á v id o seb e v ž a lm e 2 1 , 2 3lebo . tento bol uvedený prostredníctvom anjelov, N o u ž K r is tu s P á n v z ť a h o v a l te n to ž a lm n a seb a kdežto nový zákon prostredníctvom Syna Božieho, n a k r í ž i , a t a k P . J e ž i š u z n á v a n á s z a s v o j i c h b r a t o v . ktorý je pánom anjelov. Teraz dokazuje, že Kristus 6) T o to p o v ed á I z a iá š ( 8 , 1 7 — 1 8 ) , a l e a p o š t o l je i nad Mojžiša, teda i jeho zákon je nad starý tie to s lo v á k la d ie S p a s ite ľ o v i d o ú s t, o z n a č u jú c , zákon. A Kristus bol práve taký verný v obci ž e s m e m y n ie le n d ie tk a m i B o ž ím i, a le i K r is to v ý m i. veriacich, ako kedysi Mojžiš. 7) D i a b o l p r e m o h o l v r a j i ľ u d s k ú p r i r o d z e n o s ť , 7) Staviteľ je vždy vznešenejší, nežli dom, ktorý S p a s it e ľ v z a l ľ u d s k ú p r ir o d z e n o s ť n a s e b a , a b y h o on vystavil. Ale už Kristus, ako Boh, založil, vy­ v n e j a ň o u p r e m o h o l n a k r íž i. stavil Cirkev, t. j. spoločnosť tých, ktorí majú 1) K r i s t u s

b o l

m en ší

od

a n je lo v

le n

v

je h o

p o ­

130

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

4. Veď každý dom od niekoho býva vystavený, ale kto stvoril všetko, je Boh. 5. A Mojžiš síce bol verný v ce­ lom jeho dome, jako služobník, aby dosvedčoval to, čo sa malo ohla­ sovať. 6. Ale Kristus, ako syn, vo vlast­ nom dome *), ktorý dom sme my 2), jestliže až do konca zachováme dô­ veru a chválitebná nádej. 7. Preto, jako Duch svätý povedá 3): Dnes, keď počujete jeho hlas 4), 8. nezatvrdzujte svojich sŕdc, ako pri onom roztrpčení, v deň poku­ šenia na púšti, 9. kde ma pokúšali 5) vaši otcovia, zkúsili ma*a videli moje skutky 10. za štyridsať rokov; preto som zanevrel na toto pokolenie a riekol som: Títo vždy blúdia srdcom. Ale oni nepoznali ciest mojich, 11. preto som prisahal v hneve svojom: Že nevojdú do odpočinku môjho.6) 12. Dajte pozor, bratia, aby azda v niekom z vás nebolo srdce zlé (a) neverné, ktoré by odstupovalo od živého Boha7), 13. ale napomínajte sa vospolok po všetky dni, dokiaľ sa ozýva „dnes“ *1235678), aby sa niekto z vás nezatvrdil klamom hriechu. 14. Veď sme sa stali účastnými

Krista, jestliže až do konca pevne zachováme počiatok jeho pozostávania.1) 15. Dokiaľ sa hovorí: Dnes, ked počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc, ako pri onom roztrp­ čení. 16. Lebo niektorí poslucháči roz^ trpčovali ho, ale nie všetci, ktorí za Mojžiša vyšli z Egypta. 17. Ale na ktorých zanevrel za štyridsať rokov? Či nie na tých, ktorí zhrešili, ktorých telá padly na púšti?2) 18. Ktorýmže teda prisahal, že ne­ vojdú do jeho odpočinku, jestli len nie tým, ktorí boli neveriaci?3) 19. A vidíme, že nemohli vojsť pre neveru. HLAVA 4. 0 vchode do zasľúbeného odpočinku. O po­ rovnaní veľkňaza nového zákona s veľ­ kňazmi starého zákona, čo vyvýšenosť Kristovu nad týmito dokazuje.

1. Obávajme sa teda, aby azda, keď nám vždy ešte zostáva zasľú­ benie o vojdení do jeho odpočinku, nesúdilo s a 4) o niekom z vás, že sa opozdil.6) 2. Lebo i nám sa zvestovalo, jako 1 oiiým, ale im neosožila slyšaná reč, lebo nebola spojená s uverením toho, čo slyšali.6) 3. Áno, vojdeme do toho odpo­ činku my, ktorí sme uverili, jako byť spasení jako v starom, tak i v novom zákone. Mojžiš bol len čiastkou, jedným kameňom tejto riekol: Ako som prisahal v svojom Cirkvi, a preto Kristus je omnoho vznešenejší, hneve, že nevojdú do môjho odponež Mojžiš. 1) Grécky: nad svojím domom. 2) Grécky: ktorého domom sme my. 3) Dolož: tak čiňte. 4 Ž. 94, 8—11. 5) Grécky: zkúšali ma a videli. Hoci za 40 rokov videli nepočetné zázraky, predsa ma zkúšali. 6) Tu spomínaný odpočinok mali Židia ob­ siahnuť v zemi chananejskej, ktorú im Boh po dlhom trmácaní mal udeliť. No toto je len pred­ obrazom večného odpočinku vo vlasti nebeskej. 7) Pozor, aby ste neodpadli od Krista k ži­ dovstvu. 8) Dokiaľ oné „dnes“ ešte trvá, o ktorom Duch svätý skrze žalmistu hovorí, dokiaľ totižto sa ešte hlas Boží skrze Ježiša ozýva a k viere a k pokániu povoláva.

1) Počiatok Kristovho pozostávania v nás je viera, nasledovne: jestliže zachováme vieru až do konca. Novšia grécka osnova prekladá sa: jestliže až do konca pevne zachováme jeho počia­ točnú uistenost, t. j. vieru, presvedčenie. 2) Tých, ktorí neverili, Boh tak potrestal, že umreli na púšti a nevošli do zasľúbenej zeme. 3) Teda i vy, jestli nebudete veriť, nevojdete do kráľovstva nebeského. 4) Grécky: nevysvitlo. 3) Opozdí sa človek, ked sa sháňa za zemským vecmi a pre ne ztratí nebeský odpočinok. 8) Mnohí z Izraelcov nevošli do zasľúbene zeme, preto, že to neverili, tomu nedôverovali; aj my tak pochodíme s nebom, jestli nebudeme veriť.

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

131

činku, a to po skončení prác od 13. A niet stvorenia neviditeľného stvorenia sveta.1) pred jeho pohľadom, ba všetko je 4. Lebo (povedal) na ktoromsi holé a odokryté očiam toho, o kto­ mieste o siedmom dni takto: I od­ rom máme reč. počinul Boh na siedmy deň od vše­ 14. Keď teda máme takého veľ­ tkých svojich prác.2) kého veľkňaza, ktorý prenikol ne­ 5. A na tomto zase: Nevojdú do besá, Ježiša, Syna Božieho, držme môjho odpočinku. (to) vyznanie.1) 6. Keďže teda pozostáva, že nie­ 15. Veď nemáme veľkňaza, ktorý ktorí vojdú do neho, a tí, ktorým by nemohol mať útrpnosti s našimi sa najprv zvestovalo, nevošli pre nemocami, ale vo všetkom podobrte neveru: pokúšaného, okrem hriechu.12) 7. ešte raz určuje istý deň, „dnes“, 16. Pristúpmeže teda s dôverou keď po takom dlhom čase skrze Dá­ k trónu milosti, aby sme obsiahli vida hovorí, jako vyššie bolo re­ milosrdenstvo a našli milosť k prí­ čené : Dnes, keď počujete jeho hlas, hodnej pomoci. nezatvrdzujte svojich sŕdc. 8. Lebo keby im Jozue bol udelil HLAVA 5. odpočinok, nikdy by potom nemluvil o inom dni, O požiadavkách kňazského úradu. O bož­ 9. a tak pozostáva ľudu Božiemu skom ustanovení Krista za najvyššieho kňaza. Karhanie pre zpiatocníctvo v kre­ odpočinok sobotný. sťanskom vyznaní. 10. Lebo kto vošiel do jeho od.-, počinku, ten tiež odpočinul od svo­ 1. Lebo každý z ľudí vybraný jich prác, ako Boh od svojich. veľkňaz za ľudí býva postavený8) 11. Ponáhľajme sa teda vojsť do v ich záležitostiach u Boha4), aby toho odpočinku, aby niekto neupadol prednášal dary a obety za hriechy; do toho istého príkladu nevery.3) 2. ktorý by mohol mať útrpnosť6*) 12. Živá je zaiste reč Božia a s tými, ktorí sú v nevedomosti a účinlivá a prenikavejšia nad každý v blude, keďže i on sám je obkľú­ meč, na obe strany ostrý, a siaha čený slabosťou: až do rozdelenia duše i ducha, i 3. a preto musí jako za ľud, tak článkov i mozgov a posudzuje i my­ 1) Keďže bohoslužba židovská a jej kňazstvo šlienky a úmysly srdca.4*) svojou nádherou mohutne účinkovalo na srdcia, 1) Sv. Pavel týmito slovami poukazuje, že Chananejsko bolo vlastne len obrazom neba, a žé Boh hovorí o vecnom odpočinku, o tom, ktorý on po­ žíva od stvorenia sveta a do ktorého mali a majú vojsť všetci ľudia, čo dokazuje v nasledujúcich veršoch 4—10. 2) Apoštol dôvodí takto: Mojžiš napísal, že Boh odpočinul po stvorení sveta; dozaista je tu reč o nebi — teda jeho odpočinkom je nebo. Na púšti vyhráža sa síce Židom, že nevojdú do jeho odpočinku; ale ešte i za Dávida kráľa, keď Židia už dávno bývali v Chananejsku, povedá: Keď dnes počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc, lebo nevojdete do môjho odpočinku, — teda tu už môže byť reč nie o Chananejsku, ale len o nebe­ skom odpočinku. 3) Aby žiaden neupadol do tejže nevery, o ktorej nám oní Izraelci dali taký výstražný príklad. 4) Týmto sv. Pavel chce povedať: chráňme sa nevery, lebo Boh, čo raz povedal, splní; jako vševedomý vie i najtajnejšie myšlienky; jako vše­ mohúci uskutoční to, čo chce a čo sľúbil.

a to i novoobrátených kresťanov, tak že bolo sa čo obávať, že mnohí z nich odpadnú od kresťänstva zpiatky do židovstva, preto sv. Pavel dokazuje, že kresťanstvo má prednosť pred židovstvom, a to preto, lebo: Kristus ako veľkňaz a jeho obeta ďaleko prevyšuje židovského veľkňaza a jeho obetu. Ale z tohto už nasleduje, že sa treba pridŕžať kre­ sťanstva. 2) Hlavný kňaz starého zákona bol vysoký hodnostár, boháč, kdežto Kristus chudobný, v ro­ bote a bolesti už od mladosti, preto on dobre vie, jako je to, keď bolí. 3) Kňaz je prostredníkom mfedzi Bohom a ľuďmi. Boh si vyberie kňaza, ale vždy z ľudí, a to za ľudí, t. j. na ich prospech a namiesto nich. 4) Hlavnou úlohou kňazovou je obetami smierovať Boha hriechom obrazeného. A tak pred Bohom kňaz predstavuje ľudí, pred ľuďmi pred­ stavuje Boha. 5) Grécky: aby mohol byť shovievavý, jako pred­ staviteľ Boha pred ľudom; keď na sebe samom vidí, jako ľahko je zhrešiť, aký slabý je človek,

132

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

i za seba samého obetovať za hrie­ právať velikánske4) veci, ktoré ťažko vyjadriť, ale vy ste sa stali slabými chy.1) 4. A nikto si neosobuje tej hod­ v slyšaní.2) nosti, iba kto je povolaný 12>od Boha, 12. Lebo keď ste ohľadom na čas3) mali byť učiteľmi, znovu po­ jako Áron. 5. Tak i Kristus neoslávil3) sám trebujete, aby ste boli poučení o seba, aby bol veľkňazom,, ale ten, prvých počiatkoch rečí Božích4), a ktorý mu riekol: Syn môj si ty, ja stali ste sa takými, ktorí potrebujú mlieka6), a nie pokrmu tvrdšieho. som ťa dnes splodil. 13. Lebo každý, kto ešte mlieka 6. Ako i na druhom mieste ho­ vorí: Ty si kňazom na veky podlá dostáva, je nezkúsený v reči spra­ vedlivosti; veď je nemluvňa. obradu Melchizedechovho. 7. On, ktorý za dní svojho tela4*) 14. Ale pre dospelých je tvrdý s mohutným krikom6) a so slzami pokrm, pre tých, ktorí následkom prednášal modlitby a pokorné prosby zvyklosti vycvičené majú smysly tomu, ktorý ho mohol vysvobodiť k rozoznávaniu dobrého od zlého.6) od smrti, vyslyšaný bol pre svoju bohabojnosť.6) HLAVA 6. 8. A tak, hoci bol Syn Boží, na­ O dospelosti v duchovnom živote. O vý­ učil sa poslušnosti z toho, čo pre­ strahe pred zpiatočníctvom. O stálosti trpel.7) v kresťanskej nádeji. 9. A kéď zdokonalel8), stal sa pô­ 1. Preto pomiňme počiatky náuky vodcom večného spasenia všetkým, Kristovej a prejdime k veciam do­ ktorí sú mu poslušní, konalejším, aby sme znovu nekládli 10. nazvaný od Boha veľkňazom základ učením o pokání zo skutkov podľa obradu Melchizedechovho. mrtvých7 ) a o viere v Boha, 11. O tom 9) by sme mali roz2. o krstoch8) i o vkladaní rú k 9), 1) Práve preto, lebo kňaz je slabým, krehkým o vzkriesení mŕtvych a o večnom Človekom, je i hriešny, a tak najprv musí obetami súde. smieriť Boha so sebou a len potom s ľudom, ako to 3. A to i učiníme, jestli len Boh robieval hlavný kňaz v starom zákone. 2) Druhé, čo sa požaduje u kňaza, je: aby ho dopustí. Boh povolal za kňaza, jako kedysi Árona a jeho 4. Lebo je nemožné, aby tí, ktorí pokolenie. Že Boh vyznačil Krista za kňaza, to sv. Pavel dokázal už v hl. 2., v. 14—18, a dokazuje sú raz osvietení10) a okúsili nebeský v nasledujúcich veršoch. 3 ) Neosoboval si slávu, ktorá mu nepatrila, ne­ 1) G r é c k y : o č o m b y s m e m a li r o z p r á v a ť m n o h o učinil sa sám kňazom. a ť a ž k o v y ja d r it e ľ n ý c h r e č í. 4) Za dní svojho pozemského života. 2) P a v e l ic h k a r h á . Z o s t a li s la b í v o v ie r e , a ta k 5) Sv. Ambróz myslí, že krik tu znamená úmysel; možno, že horlivosť, ale možno, že z horlivosti n e c h á p a l i b y v z n e š e n ý c h n á u k . 3) Ž id ia v J e r u z a le m e b o li p r v í, k t o r í u v e r ili pochádzajúci bôľny výkrik. To sa stalo na hore Olivovej na Zelený štvrtok a na kríži na Veľký e š t e n a T u r í c e ; o n i t e d a t a k d á v n o s ú k r e s ť a n m i , ž e b y m a li b y ť u č ite ľ m i p r e d r u h ý c h . piatok, kde Spasiteľ skríkol veľkým hlasom. 4) O z á k la d n ý c h h la v n ý c h p ravd ách , a n ie 6) Ktorou sa choval k Otcovi. Niektorí (Itala) prekladajú: a bol vyslyšaný ohľadom bojazlivosti, o v z n e š e n ý c h t a j o m s t v á c h . 6) T . j. d e ť m i. J a k o d e t i n e s tr o v ia tv r d ý c h p o ­ t. j. osvobodený od strachu pred smrťou. 7 ) V trápeniach býva človek ponížený a Bohu k r m o v , t a k a n i Ž i d i a v y š š í c h p r á v d . oddaný. 6) T . j. p r a v é h o o d fa lo š n é h o . F a lo š n é — to sú 3) Latinskú osnovu prekladajú: „keď dokonal ž id o v č ia c e n á u k y . na kríži.* No grécka osnova poukazuje na to, že 7) P o k á n ie z m ŕ tv y c h sk u tk o v je p o k á n ie z a tento preklad je chybný. Má sa brať v trpnom h r i e c h y . V š e t k é h o d u c h o v n é h o ž i v o t a z a č i a t k o m tvare a tak má sa preložiť: zdokonalený = keď j e o b r á t e n i e s a , k t o r é v y p l ý v a z v i e r y v B o h a . sa zdokonalil, keď zdokonalel, t. j. keď bol oslá­ 8) O k r s t o c h . V to m ča se b o lo tr e b a o b ja v iť vený. Kristus vo svojom poníženom tele nemal Ž i d o m , a k ý r o z d i e l j « m e d z i k r s t o m K r i s t o v ý m takej slávy, jaká mu patrila, bol teda v nedoko­ a J á n o v ý m , a k o i m e d z i k r s t o m ž i d o v s k ý c h p r i ­ nalom stave, zdokonalel až po vzkriesení a najmä š e l c o v ( p r o s e l y t o v ) . A n á u k a o k r s t e j e t i e ž p o ­ č ia to č n á . po svojom nanebevstúpení. 3) Ako je Kristus veľkňazom ohľadom obety 9 ) V k l a d a n i e r ú k j e s v i a t o s ť b i r m o v a n i a . na kríži a sv. omše. 10) K t o r í s ú o s v i e t e n í n á u k o u K r i s t o v o u .

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

138

z vás preukazoval tú istú horlivosť, že splní nádej až do konca1): 12. aby ste neboli leniví2), ale na­ sledovníci tých, ktorí skrze vieru a trpelivosť zdedia sluby. 13. Lebo keď Boh činil slub Abra­ hámovi, keďže nemal nikoho väč­ šieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého, 14. a riekol: Veruže hojne pože­ hnám ťa a mnohonásobne rozmno­ žím ťa.3) 15. A keď takto trpelive čakal, obsiahol zasľúbenie. 16. Ľudia totiž prisahávajú na väč­ šieho od seba, a každej rozopre kon­ com je im potvrdzujúca prísaha. 17. Preto Boh, keď chcel dedičom svojho zasľúbenia dostatočne ukázať nepremožiteľnosť svojho úmyslu, složil na to prísahu4), 18. aby sme pre dve nepremeni­ teľné veci, pri ktorých je nemožné, aby Boh lúhal, mali prepevné pote­ šenie, ktorí sme sa utiekali ku pri­ dŕžaniu sa predloženej nádeje5), 1) Nebeský dar označuje dobrodenia kresťan­ 19. ktorú máme, ako kotvu6) duše, ského náboženstva, najmä odpustenie hriechov. i bezpečnú i pevnú, ktorá siaha až 2) Dobré slovo Božie je nebeské dobroty sľubu­ do vnútra za oponu7), júce učenie s jeho útechou.

d a r1) a účastnými sa stali Ducha svätého, 5. okúsili tiež dobré slovo Božie12) a moci budúceho veku3), 6. a predsa odpadli4), zase sa ob­ novili k pokániu6), keďže si znovu križujú6) a na posmech majú Syna Božieho. 7. Veď i zem, ktorá nasiakla da­ žďom, na ňu často padajúcim, a uro­ dila užitočnú bylinu pre tých, ktorí ju obrábajú, dostáva požehnanie od Boha: 8. ale jestli rodí tŕnie a bodľač, je zavržená a blízka zlorečenia a jej koniec býva spálenie.7) 9. Avšak o vás, najmilší, úfame (veci) lepšie a spaseniu primera­ nejšie, keď i takto mluvíme. 10. Lebo Boh nie je nespravedlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku8), ktorú ste preukazovali jeho menu, keď ste posluhovali svätým, i po­ sluhujete. 11. Ale si prajeme, aby každý

3) Pod mocami sa tu majú rozumieť všetky vnútorné milosti a všetky dobroty messiášskeho kráľovstva. 4) Odpadli od Krista; do židovstva alebo po­ hanstva. 5) Nie je možné, aby sa obnovili k pokániu, t. j. k lepšiemu* smýšľaniu. Takmer nie je možné, aby sa obrátil ten, kto raz odpadol od Krista. Alebo jako Kristus Pán hovoril: Kto zhrešil proti Duchu sv., tomu neodpustí sa ani na tomto, ani na druhom svete. Odpadlíctvo je hriech proti Duchu sv. Takýmto Duch sv. len zriedka dáva účinlivú milosť, bez ktorej človek nič záslužného pre nebo nemôže učiniť, a takí ľudia, ktorí po­ znanej pravde odporujú, obyčajne nikdy nezmenia svojho smýšľania, nasledovne ani sa neobnovia v pokání. Ostatne tu je reč vždy o tých, ktorí úplné poznanie kresťanského náboženstva obsiahli a potom od viery odpadli a v odpadnutí vytrvali. 6) Odpadlíci obnovujú jakoby potupu, ktorú Kristus trpel na kríži. 7) Keď roľa i pri práci a polievaní zarástla tŕním, ľudia túto nezdobu spália, aby ju tak zničili; takto Boh tresce Človeka, keď i pri milosti pácha hriechy. Kresťania sú zemou, dažďom sú nadpri­ rodzené dobrodenia Božie. 8) Za naše predošlé skutky Boh nás tak odméňuje na tomto svete, že nám dáva nové mi­ losti a najmä vytrvalosť v dobrom.

1) T. j. že zostane kresťanom. 2) Tak sa zdá, židovskí kresťania ochabli; bolo im dlho čakať na príchod Kristov a na budúcu slávu. Aby ich apoštol obodril, poukazuje na to, že čo Boh sľúbi, to i splní. 3) To sa splnilo duchovne o nás kresťanoch, ktorí sme všetci duchovnými dietkami Abrahámo­ vými. 4) Sľub Boží je sám v sebe istý a nezmeni­ teľný, a to preto, že Boh je všemohúci a verný. No Boh svoj sľub potvrdil ešte i prísahou na spôsob ľudí, aby tým nezvratnejšie očakávali spl­ nenie sľubov Božích. 5) Úmysel Boží bol dvoma rovnako nezmennými vecmi, totižto sľubom a prísahou, dať zá­ ruku, aby sme v nej nachádzali nesklátiteľné uspo­ kojenie my, ktorí v trápeniach a bojoch života pridŕžame sa nádeje na lepšiu budúcnosť v nebi; lebo veď sľuby dané Abrahámovi vzťahujú sa vlastne na Spasiteľa a na jeho dielo: na naše spa­ senie. 6) Ako kotva upevní loď na mori, aby ju vetry sem-tam nehádzaly, netreply o skalu a nestroskotaly, takto i nás nádej upevňuje v búrkach života. 7) Opona bola záclona v chráme medzi svä­ tyňou a najsvätejším, za ňou bolo teda najsvä­ tejšie, čo vypodobňovalo nebo, teda naša nádej siaha až do samého neba.

134

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

20. kam, ako predchodca *) preSynu Božiemu, zostáva kňazom na nás, vošiel Ježiš, ked sa stal dla veky.1) obradu Melchizedechovho veľkňazom 4. Pozrite teda, jaký veľký je ten, ktorému desiatky dal čo z najlep­ na veky.12* šieho ešte i Abrahám, patriarcha.2) HLAVA 7. 5. A kdežto zo synov Leviho tí, ktorí obsiahli kňazstvo3), podľa zá­ Prednosť kňazstva Kristovho pred levikona majú prikázané desiatky vy­ tickým. Jeho večnosť a svätosť. berať od ľudu, to jest od svojich 1. Lebo3)4tento Melchizedech, král bratov, hoci aj oni pošli z ľadví Salémsky *), kňaz Boha najvyššieho5), Abrahámových; ktorý šiel v ústrety Abrahámovi, 6. tento, ktorého rod nie je vy­ navracajúcemu sa z porážky kráľov6), počítaný medzi nimi, dostal desiatky a dal mu požehnanie, od Abraháma a dal požehnanie tomu, 2. a ktorému Abrahám udelil de­ ktorý mal zasľúbenie. siatky zo všetkého, ktorý sa najprv 7. A bez všetkého odporu to, čo vykladá jako kráľ spravedlivosti78), je menšie, požehnáva sa od väčšieho. a potom i kráľ Salem *\ to jest kráľ 8. A tuto síce desiatky berú smr­ pokoja, teľní ľudia, ale tamto ten, o ktorom 3. bez otca, bez matky, bez rodo­ sa dosvedčuje, že žije.4) stromu 9), nemajúci ani začiatku dní, 9. A (tak rečeno) i Lévi, ktorý ani konca života, ale pripodobnený bral desiatky, skrze Abraháma dal 1) Za záclonu do najsvätejšieho len veľkňaz desiatky. 10. Lebo ešte v ľadviach otca bol, smel vstúpiť, a to len raz do roka: takto i Kristus vstúpil do neba, jako náš predchodca pre nás, keď vyšiel proti nemu Melchizedech. aby i nás ta voviedol. 11. Jestliže teda dokonalosť na­ 2) Hlavný kňaz u Židov nevoviedol národ do najsvätejšieho, a preto vrátil sa z najsvätejšieho stala skrze kňazstvo levitické (lebo zpiatky k ľudu; ale Kristus ostane v nebi na veky ľud za neho obdržal zákon), načo spolu s nami. 3) Apoštol dokazuje, že najvyššie kňazstvo Kri­ potreboval ešte druhý kňaz podľa stovo, jako kňazstvo podľa rádu Melchizedechovho, je vyššie od najvyššieho kňazstva levitického sta­ obradu Melchizedechovho povstať a rého zákona. Toto dokazuje tým: 1. že Melchi­ nezvať sa podľa obradu Áronovho?5) zedech bol vznešenejší od Abraháma a od kňazov

levitických, ktorí mu dali desiatky; 2. že kňazstvo 1) Totižto dľa Písma; jako toto ničoho nevie levitické prestalo; 3. že nové kňazstvo Kristovo nastúpilo na jeho miesto a toto už nikdy nepre­ o konci jeho života, tak ani ničoho o konci jeho stane, lebo je večné; 4. že kňazstvo Kristovo nie kňazstva, a v tom nastíňuje obraz Kristov, kto­ rého kňazstvo opravdive večne trvá. je obťažené hriechmi, jako Áronovské. 2) Desatiny dávajú sa len vyšším; ako vysoko 4) Melchizedech bol pravdepodobne kráľom musí teda stáť Melchizedech, keď ho už sám vy­ Jeruzalemským. 5) Medzi pohanmi bol kňazom pravého Boha. výšený praotec Abrahám za vyššieho uznáva, ked 6) Ked Chodorlahomor s troma spojencami pre­ mu najvzácnejšie čiastky válečnej koristi, jako de­ mohol svojich nepriateľov a zajal i Lóta, Abrahám satinu, prednáša? Toto je jeho prvá prednosť tiahol proti víťazom, porazil ich, vysvobodil Lóta pred kňazmi levitskými, že smel Abraháma desa­ a vydobyl veľkú korisť. Ked sa Abrahám navracal tinou odaniť. 3) Nie všetci potomci Leviho boli kňazmi, ale z tejto vojny, Melchizedech mu išiel v ústrety a len potomci Áronovi, no všetci patrili ku kňaz­ požehnal ho. 7) Židovské meno Melchizedech znamená po stvu a žili z desiatkov, nasledovne hodnosťou pre­ slovensky: kráľ spravedlivosti a či spravedlivý kráľ. vyšovali ostatných Židov; ale Melchizedech prevy­ 8) Slovo Salem znamená pokoj. Melchizedech šoval hodnosťou ešte i Abraháma a Levitov, od kto­ je teda označený jako kráľ spravedlivosti a jako rých v ich otcovi, Abrahámovi, dostal desiatky. 4) O Melchizedechovi, nakoľko je predobrazom kráľ pokoja. Už v tom je predobrazom Krista, v ktorého kráľovstve panuje spravedlivosť, ktorá Kristovým, dosvedčuje sa, že žije; preto, že: 1. sv. u Boha platí, a pokoj medzi Bohom a ľuďmi. Písmo nikde nehovorí o jeho smrti; 2. jeho kňaz­ 8) Sväté Písmo nemenuje ani otca, ani matky, stvo menuje večným. (Žalm 109, 4.) Kňazstvo Áro­ ani starých rodičóv Melchizedechových, nerozpráva novské bolo len dočasné, siahalo až po Krista, ani o jeho narodení, ani o jeho smrti, tak že jeho kňazstvo Kristovo je večné a tak prevyšuje tamto. 5) Tretí dôvod: Starý zákon nemohol človeka pôvod a skončenie zostáva v skrytosti; v tom je predobrazom Kristovým, ktorý, jako večný Syn vnútorne ospravedliviť a zdokonaliť; teda musel Boží, nielen dľa vedomosti ľudskej, ale i skutočne uhnúť takému zákonu, ktorý to môže; ale ked starý zákon prestal, muselo prestať i jeho kňazstvo. je bez začiatku a bez konca.

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

12. Už ale, keď sa zamenilo kňaz­ stvo, i zákon musí byť zamenený. 13. Ten totižto, o ktorom sa to hovorí, je z iného pokolenia, z kto­ rého nikto neslúžil oltáru. 14. Lebo známe je, že náš Pán pochádza z Júdy, o ktorom pokolení Mojžiš nič nespomenul ohľadom kňazstva. 15. A ešte viac zjavné je, keďže dľa podobenstva Melchizedechovho povstane druhý kňaz, 16. ktorý sa nestal dľa predpisu telesného ustanovenia ale mocou neporušiteľného života. 17. Veď má svedectvo: Ty si kňaz na veky podľa obradu Melchizede­ chovho. 18. Tak zrušuje sa predošlý zákon pre jeho slabosť a neužitočnosť. 19. Lebo zákon ničoho nepriviedol k dokonalosti, ale úvod (je to) lepšej nádeje2), skrze ktorú sbližujeme sa k Bohu. 20. A nakoľko to nie je bez prí­ sahy123) (lebo iní bez prísahy stávali sa kňazmi, 21. kdežto tento prísahou4) na toho, ktorý mu riekol: Prisahal Pán a neoľutuje: Ty si kňazom na veky), 22. natoľko lepšej smluvy5) ruči­ teľom stal sa Ježiš. 23. A iní totižto viacerí bývali kňazmi, preto, že smrť bránila im zostať, 24. ale tento preto, že zostáva na veky, má večné6) kňazstvo. 25. A preto i večne môže spasiť 1)

S ta ro zá k o n n é

k to rí pre

p o c h á d z a li

sv o j

te le s n ý

p och ád za, 2)

a le

Ú v o d

zák on

N ie k to r í

r o z u m e jú

v ie d o l

k u

b o l

od

sv o je

tr v a ť

4) K

n á d eje a

u d e ľ o v a lo

Á ron a,

n ie od

tý m ,

je k ň a zo m

k to ré h o

n e­

b o ž stv o . je

n o v ý

p r e k la d a jú

ú v o d o m

n a

k

zák on .

S ta rý

n o v ý zák on

v ečn é.

to to le p š e j

m ie s to

ta k to :

n á d e ji,

t.

j.

Á ro n o v sk ém u

p r e to

keď že

B oh

n o v ý

že

je h o

to p r is ľ ú b il p o d p r ís a h o u .

zák on k ň a zstv o

m u sí b yť a

v ek y . G réck y:

n e p r is a h a l,

v ek y .

ň a z s tv u K r is to v m u

5) A

6)

sa

K r is tu s

k r e sťa n stv u . . .

3) K ň a z s tv u

n a

p ô v o d

p re

le p š e j

zák on )

réh o ,

Á rona.

d á v a l z v ä čša č a sn é sľu b y,

(S ta r ý

b u d e

k ň a zstv o

od

n e p o m in u te ľ n é .

ta k

i

le p š í on

od

sám

sta ­ tr v á

135

tých, ktorí pristupujú k Bohu skrze neho, preto, že je vždycky živý, aby sa primlúval za nás. 26. Lebo slušalo sa, aby sme mali takého veľkňaza, ktorý je svätý1), nevinný, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov a vznešenejší od nebies, 27. ’ktorý nepotrebuje každý deň ako kňazi2), najprv za svoje vlastné hriechy, potom za (hriechy) ľudu prinášať obety, lebo to učinil raz, keď obetoval sám seba.3) 28. Lebo zákon ustanovil za kňa­ zov ľudí, majúcich krehkosti, ale slovo prísahy, ktoré je po zákone. Syna dokonalého na veky. HLAVA 8. O nebeskom príbytku Kristovom. O pred­ nosti smluvy.

1. Hlavná vec pri tom, o čom je reč, je: Takého máme veľkňaza, ktorý sa posadil na pravicu trónu Veličenstva ó v nebesách, 2. ako služobník svätyne a pra­ vého stánku5), ktorý postavil Pán, a nie človek. 3. Keďže každý veľkňaz býva ustanovený obetovať dary a obety, a preto je potrebné, aby i tento mal niečo, čo by obetoval6), 4. ale keby bol na zemi, nebol by ani kňazom7), lebo sú (tu takí), ktorí obetujú dary podľa zákona 1) Štvrtý dôvod: Kristus je ozaj svätý, kdežto veľkňazi boli hriešni. 2) Grécky: veľkňazi. 3) T. j. priniesol obetu za ľudské a nie za svoje hriechy, ktorých nemal, ale vzal na seba ľudské hriechy a takto za ne obetoval seba. 4) Veličenstvo označujé svrchovaného panov­ níka v krajine; tu je reč o nebi, teda označuje Boha. Kristus sedí pri ňom zprava a tam vyko­ náva svoj kňazský úrad. O koľko vyššie stojí nebo od pozemskej svätyne židovskej, o toľko je i Pán Ježiš vznešenejší od veľkňaza židovského. 5) Kňaz posluhuje vo svätyni, ktorú ľudia vy­ stavili; Kristus v nebi, ktoré sám Boh vystavil. Toto je pravý stánok, lebo Boh, ktorý je síce všade prítomný, predsa zvláštne v nebi prebýva. 6) Čo obetuje Kristus teraz Otcovi v nebi, o tom sv. Pavel mlčí, ale čosi predsa obetuje. 7) V židovstve by Kristus nemohol byť kňazom, lebo nepochádza od Árona, a tak sú iní, ktorí obetujú obety starozákonné.

136

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

5. a slúžia obrazu a tieňu nebe­ ských vecí. Jako sa povedalo Moj­ žišovi, keď zhotovoval stánok: Hlad (vraj), aby si všetko spravil dľa ná­ kresu, jaký ti bol ukázaný na hore.‘) 6. Ale teraz tým výbornejšiu službu12) dostal, čím výbornejšej smluvy je prostredníkom, poneváč táto je pod lepšími sľubmi3) uza­ vretá. 7. Lebo keby tá prvá bola bývala bez úhony, zaiste by sa nehľadalo miesto pre druhú.4) 8. Už ale, keď ich karhal, hovoril: Ej hľa, prijdú dni, povedá Pán: a s domom Izraelovým a s domom Júdovým uzavrem novú smluvu6), 9. nie podľa smluvy, ktorú som učinil s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal6) za ruku, aby som ich vyviedol zo zeme egyptskej; lebo oni nezostali v tej mojej smluve7), a ja som nedbal o nich, povedá Pán. 10. Toto je totižto Smluva, ktorú uzavrem s domom Izraelovým po tých dňoch, povedá Pán: Vložím svoje zákony do ich smýšľania a do ich sŕdc8) vpíšem ich, a budem ich Bohom, a oni budú mojím ľudom. 11. A nik nebude učiť svojho bližného a nikto svojho brata9) slo1) Šiator Mojžišov a potom chrám jeruzalemský bol len napodobnením stánku nebeského, ktorý Boh ukázal Mojžišovi na hore Sinai. (To bola mienka rabínska.) 2) Je tým výbornejším kňazom, čím výbornejšia je Smluva, ktorú sprostredkoval.

3) Pod prísahou. 4) Boh, ako to čítame u Jeremiáša (31, 31—34), keď karhal Židov, hladal miesto pre druhú smluvu, t. j. činil prípravu k novému zákonu. Keďže činil prípravu k novému zákonu, starý musel byť ne­ dostatočný. 5) Obe židovské kráľovstvá: Izraelsko a Júdsko v novom zákone sa spoja. 6) Boh uzavrel so Židmi smluvu (starý zákon), keď ich akoby za ruku viedol do zasľúbenej zeme. 7) No Židia túto smluvu narušili, a preto i Boh prestal o nich dbať, t. j. ich opatrovať. 8) T. j. mojou milosťou zmením im smýšľanie a cítenie na kresťanské, tak že po kresťansky budú žiť, nie tak preto, že je to prikázané, jako z vnú­ tornej potreby. 9) Kresťanské smýšľanie natoľko presiakne mysle a celú ľudskú spoločnosť, že sa všetci do­ zvedia o ňom, t. j. bude panujúcou ideou, ktorá zachváti ľudstvo.

vami: „Poznaj Pána!“ Lebo všetci ma budú znať od najmenšieho až po najväčšieho z nich. 12. Lebo smilujem sa nad ich neprávosťami a nespomeniem si viac na ich hriechy.1) (Jer. 31, 31—34.) 13. A keď spomína novú (smluvu), prvú vyhlasuje za starú; ale čo je zastaralé a sa zostarieva, blízko je zahynutia. HLAVA 9. Nedokonalosť svätýň starého zákona. Pred­ nosť obety Kristovej nad obetami levitickými. Potreba jeho krvavej smrti. Svr­ chovaná dostatočnosť jeho jedinej obety.

1. Mala síce i prvá (smluva) obra­ dové ospravodlivenia2) a svetskú svätyňu.3) 2. Vystavený bol totiž stánok predný4), v ktorom boly svietniky5) a stôl6), i predkladané chleby, ktorý nazýval sa svätyňou. 3. A za druhou oponou bol stánok, ktorý sa nazýval najsvätejšou7) svä­ tyňou, 4. a m ala. zlatú kaditeľnicu8) a truhlu úmluvy9), pokrytú zlatom so 1) A príčinou tejto premeny bude odpustenie hriechov, t. j. ľudia budú poznať Boha, preto, že ich hriechy nezaslepia. 2) Starý zákon nemal prostriedkov milosti (svia­ tostí), on vlíval na človeka len svojimi obradmi, ktoré pohýňaly k pokániu. 3 ) Svätyňa svetská = svätyňa zemská. 4 ) Apoštol tu opisuje svätyňu Mojžišovu, ktorá slúžila za vzor chrámu jeruzalemskému. 5 ) V Mojžišovom stánku bol svietnik so siedmimi ramenami. V chráme Šalamúnovom bolo 10 zlatých svietnikov, v Zorobábelovom bol zase len jeden. 6) Bol to pozlátený stôl, a na ňom stálo 12 chlebov, ktoré boly ustavičnou obetou 12 pokolení Izraelových a ktoré sa každý týždeň obnovovaly. 7) Svätyňu od najsvätejšieho delila opona. 8) Zlatá kaditeľnica stála vo svätyni bezpro­ stredne pred oponou: za ňou bol zlatý oltár, na ktorom sa pálilo kadidlo, ktorého kad mal napl­ ňovať najsvätejšie, v ktorom sám Boh bydlí. 9 ) Truhla úmluvy = drevená truhla, obitá zlatom. V nej boly kamenné dosky, čo ich Boh dal Mojžišovi, na ktoré bolo vyryté desatoro Božích prikázaní; nádoba s mannou, na pamiatku, jako krmil Boh Izraelcov na púšti za 40 rokov, a prút Áronov. Keď Mojžiš odovzdal kňazstvo svojmu bratovi Áronovi, Židia sa vzbúrili, preto, že videli jako politickú, tak i cirkevnú moc sústrednenú v jednej rodine a nechceli veriť, že to Boh tak chce. Na rozkaz Boží pohlavári: urezali si po jednom

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

všetkých strán, a v nej zlatá nádoba s mannou a prút Áronov, ktorý bol pučal, i dosky zákona, 5. a nad ňou boli cherubíni slávy *), zatieňujúci slutovnicu: o čom teraz netreba hovoriť dopodrobna. 6. A keď toto bolo tak sostavené, do predného stánku síce kňazi vždy vchádzali, keď vykonávali služby pri obetách12), 7. ale do druhého jediný veľkňaz raz do roka, nie bez krvi, ktorú obetoval za hriechy svoje a za (hriechy) ľudu.3) 8. Čím Duch svätý ukazuje to, že cesta k najsvätejšiemu ešte nie je otvorená, dokým prvý stánok stojí4), 9. čo je podobenstvo prítomného času5), podľa ktorého obetujú sa dary a obety, ktoré nemôžu vo sve­ domí učiniť dokonalým toho, kto slúži (Bohu) len pokrmami a ná­ pojmi8), 10. a rozličným umývaním a te­ lesnými ospravedlivovaniami, ktoré prúte a označili ich svojím menom a položili pred truhlu úmluvy. Na druhý deň sa ukázalo, že prút Áronov pučal, kvitol, ba urodil zrelé mandle. Týmto Boh ukázal, že Áronovi on dal kňazstvo. Toto všetko i s truhlou úmluvy prorok Jeremiáš kdesi zakopal zo strachu pred Nabuchodonozorom a viac sa to nemôže nájsť. 1) Cherubíni boli dvaja zo zlata uliati rozkrýdlení anjeli; krýdlami zastierali slutovnicu, t. j. došticu, ktorá sa považovala za trón Boží. Veľ­ kňaz na deň smierenia toto veko pomazal krvou z obety na znak smierenia Fudu s Bohom. A preto toto miesto nazývalo sa smiernicou, sFutovnicou. 2) U Židov konaly sa obety ráno a večer; kňazi vošli do svätyne, nakládli do kaditeFnice kadidla a do svietnika naliali olivového oleja a obnovili svetlo a zákadnú obetu. 3) Do najsvätejšieho kňazi nesmeli vchádzať, vyjmúc veľkňaza, ktorý smel vojsť do neho raz do roka na deň smierenia. 4) Kňazi mali síce prístup do predsvätyne, ale nie do najsvätejšieho, kde len veľkňaz výnimečne ■raz do roka smel vkročiť. Toto všetko znamenalo, že ľud a kňazi v starom zákone ešte nemali voľ­ ného prístupu k Bohu. 5) Pod prítomným časom má sa rozumieť čas, za ktorý židovská bohoslužba ešte trvala, teda do spustošenia Jeruzalema. V židovstve hlavná váha kládla sa na to, ^iby Židia nejedli a nepili nečistých pokrmov a nápojov, a na úmývanie.

137

boly naložené až do času napra­ venia.1) 11. Ale prišiel Kristus, ako naj­ vyšší kňaz budúcich dobrôt2), a cez väčší a dokonalejší stánok3), nie rukou robený, to jest nie tohto stvo­ renia, 12. ani nie s krvou kozľacou alebo teľacou4), ale so svojou vlastnou krvou raz vstúpil do svätyne, preto, že našiel večité vykúpenie.6) 13. Lebo jestliže krv z kozlov a z býkov a pokropenie popolom ja­ lovice posväcuje poškvrnených, aby boli čistí na tele8), 14. o koľko viacej krv Kristova, ktorý skrze Ducha svätého7) obe­ toval sám seba nepoškvrneného Bohu, očistí nám svedomie od skut­ kov mrtvých8), aby sme slúžili ži­ vému Bohu. 15. A preto je prostredníkom no­ vej úmluvy, aby skrze smrť, ktorú podstúpil za vykúpenie od prie­ stupkov počas prvej úmluvy pácha­ 1) U Židov bolo heslo: nepoškvrniť si telo, ani jedlom, ani nemocou, ani dotknutím sa nečistého (mŕtvoly), lebo ináč nesmel vojsť do chrámu. Ne­ čistý musel sa očistiť, teda na tele ospravedlivieť. Čas napravenia je nový zákon. 2) Budúce dobroty sú tie, ktoré nasledujú po starom zákone, ktorý vtedy bol ešte prítomný, a to: večné smierenie, vnútorné posvätenie, večné blahoslavenstvo. 3) Väčší a dokonalejší stánok tu označuje ne­ besá, ktoré nespravili ľudia, jako stánok v starom zákone. 4) Keď židovský veľkňaz mal vstúpiť do naj­ svätejšieho, musel najprv prejsť cez stánok, lebo najsvätejšie bolo až za stánkom, a niesol so sebou krv kozľaciu a teľaciu do najsvätejšieho; P. Ježiš so svojou krvou vstúpil v nebi až do svätyne, t. j. až na trón božského Veličenstva. 5) Obeta Kristova je večná, večne platná a do­ statočná. 3) Dľa predpisu u Mojžiša (4, 19) na smiernu obetu zabíjali a celkom spálili červenú jalovicu. Popol z tejto obety sa posbieral a smiešal s tekúcou vodou, a touto miešaninou bývali kropení tí, ktorí sa boli dotkli mŕtvoly a tak stali sa nečistými. Táto nečistota bola len zovnútorná, nakoľko vy­ tvárala nečistého zo služieb Božích a z obcovania so spoluobčanmi, a takéto telesné, teda zovnútorné očistenie nasledovalo z pokropenia popolom. 7) Grécky: skrze večného Ducha, alebo: mocou večného Ducha. Kristus obetoval túto svoju obetu na kríži v spojení s Duchom svätým, alebo vo svojej oduševnenosti a láske. 8) Mŕtve skutky sú hriechy, preto, že sa pro­ tivia večnému životu, jako smrť časnému.

188

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

ných, dosiahli zasľúbené večné de­ dictvo tí, ktorí sú povolaní.1) 16. Lebo kde je závet12), treba je, aby nastúpila smrť toho, ktorý činí závet. 17. Ved závet až po smrti je právoplatný, ináč ešte nemá moci, dokiaľ žije ten, ktorý závet urobil. 18. Preto ani ten prvý nebol za­ svätený bez krvi. 19. Lebo keď Mojžiš prečítal všetky príkazy zo zákona všetkému ľudu, vzal lcrv z teliat a z kozlov s vodou3) a šarlátovo-červenou vlnou 4> 5 a s čistcom a pokropil i knihu i všetok ľud, 20. a riekol: Toto je krv závetu5), ktorý vám Boh vydal. 21. A podobne i stánok, i všetky bohoslužobné nádoby pokropil krvou. 22. A temer všetko očisťuje sa krvou dľa zákona, a bez vylievania krvi niet odpustenia.6) 23. Potrebné bolo teda, aby sa obrazy nebeských vecí takto očisťovaly, ale nebeské veci samé lep­ šími obetami, než sú tie.7) 1) Touto dobrovoľnou obetnou smrťou bol Kri­ stus prostredníkom novej smluvy, a to lepšej smluvy, ktorú Boh už popredku bol sľúbil, ktorej cieľom bolo, aby zasľúbené dedictvo skutočne tým sa dostalo za podiel, ktorí sú popredku božským rozhodnutím k tomu povolaní. Najprv však musela byť odstránená prekážka, ktorá v ceste stála po­ volaným obsiahnuť toto dedictvo, totižto hriechy, ktoré boly spáchané ešte pred vstúpením do novej smluvy, teda za starej smluvy, a to sa stalo práve smrťou ich prostredníka. 2) Od v. 16—28. odôvodňuje apoštol potrebu smrti Kristovej na sprostredkovanie novej smluvy. Sv. Pavel kráľovstvo nebeské nazýva dedictvom, ktoré patrí jedine Kristovi, jako nepoškvrnenému človeku. Ale Kristus chcel ho odovzdať i nám, a to v podobe závetu (testamentu), teda milostivého daru. Už ale závet je platný až po smrti toho, kto ho robil. Nasledovne, aby bol nový závet platný, musel Kristus najprv umrieť. 3) Vodou rozriedil krv, aby sa ňou mohlo kropiť. 4) Táto vlna, omotaná okolo čistcového stebla, slúžila za kropáč. 5) T. j. obetná krv, ktorej vylievaním Smluva bola uzavretá a zapečatená. Skoro tých istých slov upotrebuje Kristus pri poslednej večeri, lebo jeho krvou uzavretý a potvrdený bol nový zákon. 6) Už v starom zákone panovalo presvedčenie, že Boh môže sa smieriť s ľuďmi len následkom obetnej smrti. 7) Keď šiator starozákonnej ^smluvy takýmito obetami pre svätú potrebu musel byť zasvätený, tak musí byť i jeho vzorný obraz, nebeské naj­ svätejšie, omnoho vyššou a vzácnejšou obetou otvorené a posvätené.

24. Lebo nevošiel Ježiš do svä­ tyne rukou robenej, ktorá bola pred­ obrazom pravej, ale do samého neba, aby sa ukázal teraz pred tvárou Bo­ žou za n ásx), 25. ani nie, aby často obetoval seba samého, jako vchádza veľkňaz do svätyne každý rok s cudzou krvou2); 26. ináč bol by musel často trpieť od počiatku sveta3); ale teraz zjavil sa raz pri skonaní vekov, aby sotrel hriechy obetovaním seba samého. 27. A jako ustanovené je ľuďom raz umrieť a potom je súd, 28. tak i Kristus raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých; po druhý raz ukáže sa bez hriechu4), spasiť tých, ktorí ho očakávajú. HLAVA 10. Mnohonásobné obetovanie obetí židov­ ských a raz vykonaná obeta Kristova. Napomenutie k stálosti. Výstraha pred súdom Božím. Rozpomienka na predošlú horlivosť. Povzbudenie k vytrvalosti.

1. Keďže zákon má len stín bu­ dúcich dobrôt6), a nie sám obraz vecí, tými istými obetami, ktoré každý rok bez prestania obetujú, nikdy nemôže pristupujúcich6) učiniť dokonalými, 2. lebo ináč by sa boly prestaly obetovať7), preto, že by tí, ktorí 1)

Z a

n ás,

t.

j.

ab y

n ás

u s ta v ič n e

p red

B oh om

z a s tá v a l. 2)

K r is tu s

o p u stil ráz i

n e v s tú p il

a n a v r á til

o b e to v a ť,

oh ľad om 3)

a

n e b ie s ,

zem ,

tý m

b ol n a

ic h

za se

že

je h o

o b e ta

je

n ek on ečn á.

K r is to v a

b y

ab y

p r e to n e m u s í s a v ia c

m e n e j,

času

n e b o la do

večn á

b u d ú c n o sti

m u sel

tr p ie ť

a

a

n ek o ­

a d o m i­

u m ie r a ť

od

sv eta .

P rv ý

raz

v za l

ic h ,

d ru h ý

raz

n eb u d e

b ez

h r ie c h u . 5)

do

n a

n e ú č in k o v a la

K r is tu s

s tv o r e n ia

4)

o b e ta

k eb y

n u lo s ti,

to

h o d n o ty

K eb y

n ečn á,

a

sa

B u d ú ce

p r o s tr ie d k y

dob rá

m ilo s ti;

p r o s tr ie d k a m i 6) P r e to

a

či

n aše

h r ie c h y

a le

a

z n ič il

č o v z ia ť n a s e b a ,

d o b ro ty

sú

sta r o zá k o n n é

m ilo s ti,

n e m o h ly

seb a m ať

ic h

p o s v ä tiť

le n

b u d e

n o v o zá k o n n é

o b rad y

n e b o ly

p r e d o b r a z o v a ly .

tý c h ,

k to rí

ic h

u p o­

tr e b o v a li. 7) V

sta r o m

zá k o n e

i

tí,

k to rí

le n

raz

k a ž d o r o č n e p r in á š a li o b e ty z a h r ie c h y . zák on n á

o b e ta

n ič ila

h r ie c h y ,

b o lo

z h r e š ili,

K eb y

b y

to

sta r o ­ b ý v a lo

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

139

14. Lebo jednou obetou naveky obetovali, raz očistení, nemali pove­ zdokonalil *) tých, ktorí sú posvätení. domia hriechu, 15. A svedčí nám to i Duch svätý, 3. ale práve skrze ne deje sa ka­ ždého roku pripomínanie hriechov. ked totižto riekol: 4. Lebo nie je možné, aby krv 16. „Toto je tá úmluva, ktorú uzavrem s nimi po tých dňoch, pobýkov a kozlov odňala hriechy. 5. Preto pri vkročení na svet po- vedá Pán; moje zákony vštepím im vedá: Obety a daru nechcel si, ale do srdca a do ich mysle napíšem ich, 17. a na ich hriechy a neprávosti telo spôsobil si mi.1) 6. V obetách za hriech nemáš za­ už viac nespomeniem.“ 2) 18. Ale kde sa ony3) odpustily, ľúbenia. tam už niet viac obety za hriech. 7. Vtedy som riekol: „Ejhľa, pri­ 19. Ked teda, bratia, máme nádej, chádzam; na začiatku knihy je o mne napísané, aby som plnil, že skrze krv Kristovu vojdeme do Bože, tvoju vôľu.“ 12) svätyne: 8. Ked vyššie povedal, že obetí 20. cestou novou4) a živou, ktorú a darov a zápalných obetí za hriechy nám pripravil cez oponu5), to jest nechcel si, a nemáš zaľúbenia v tom, svoje telo, 21. a (máme) veľkého kňaza nad čo sa ti dľa zákona prináša, domom Božím6); 9. vtedy som riekol: „Hľa, pri­ chádzam, aby som splnil, Bože, 22. pristúpme s pravým srdcom, tvoju vôľu“ ; ruší (teda) prvé, aby s úplnou vierou, očistené majúc srdce od zlého svedomia a umyté ustanovil druhé. 10. V tejto vôli posvätení sme telo čistou vodou7); skrze obetovanie tela Kristovho raz 23. zadržme nezvratne vyznanie svojej nádeje8), (lebo verný je ten, (navždy). 11. Každý síce kňaz stojí napo- ktorý prisľúbil), hotove každý deň slúžiť a často pred­ 24. a upozorňujme sa jeden dru­ nášať tie isté obety, ktoré nikdy hého, aby sme sa podnecovali k láske a dobrým skutkom, nemôžu sňať hriechy, 25. a neopúšťali svojho shroma­ 12. ale tento, ked obetoval jednu obetu za hriechy, na veky sedí na ždenia9), jako niektorí majú obyčaj, pravici Božej: 1) Zdokonalil: priviedol k mravnej dokonalosti 13. a dalej očakáva, dokým jeho a k úplnosti, t. j. k večnej sláve tých, ktorých po­ V tomto verši apoštol vytvára všetky obety nepriatelia nebudú položení za pod­ svätil. starého zákona, ba i jakúkoľvek novú obetu za nož jeho nohám. hriechy. No nevytvára sa tu sv. omša, a to preto, z b y to č n é . h r ý z lo

A

je s tli

to

s v e d o m ie ,

o b e to v a li,

to

ľ u d ia

i

je

za

p red sa

tie

zn ak om ,

r o b ili,

h r ie c h y , že

tie

za

keď

ic h

k to ré

o b e ty

u ž

n e z n ic ily

h r ie c h y . 1) T ú t o tr e b n o sť sa m é

P ísm o

to tiž

v

pri

už

s íc e

o

to h o , čo sv o jo m

n a m ie s to sa

d o

d iv o u 2)

o m n o h o

s lo v á c h ,

n a jp r v zom

n e d o sta to č n o sť

o b e ty

seb e

d o

o b e ty

a

p o­

b o h u ľú b e z n e jše j

p op red k u

p rorok

m lu v il,

o z n a m o v a lo ,

D á v id

(Ž a lm

k to ré v ša k

sú

39,

le n

7)

ob ra­

K r is tu s h o v o r il v č a s s v o jh o p r íc h o d u , v te le n í.

sta r ý c h

tv o jej

T e lo o b e tí

v ô le

V te d y ,

až

keď

k eď

a v y k o n a l n e j,

p ís m a c h

si

som

ú p l n ú ;o c h o t n o s ť , p e n ia

d á vn a

k to ré

a

si a

n a

m i s

d a l,

k to ré

ú p ln ý m

sm rť

—

n a stú p i

o d o v z d a n ím

m á

byť

op rav­

o b e to u .

v te le n ia ,

sa

od

le v itic k e j

v y ššej

ta k ,

m i n a

a b y ch vôľu ak o

te lo sv et

p r ip r a v il, p r iš ie l,

v y p ln il

c ie ľ

B o ž iu

s ú p ln ý m o

p red p o v ed a n é.

m n e

o k a m ih u

sv o jh o

je

to

v

v y s lo v il

v

som

so stú -

o d o v z d a n ím p rorock ých

lebo ona je podstatne jedna a tá istá obeta, jako na kríži. 2) T. j. v novom zákone hriechy sa budú úplne odpúšťať. 3) Ony = hriechy. 4) 19—20. Vlastne: Ked teda máme, bratia, nádej na vchod do svätyne skrze smrť Ježišovu, ktorý (vchod) nám posvätil, ako novú a živú cestu cez záclonu, t. j. svoje telo... Táto nová cesta je Kristus, jeho učenie a príkladný život. 5) Ako v starom zákone hlavný kňaz, ked chcel vojsť do najsvätejšieho, musel najprv odhrnúť oponu, takto i Spasiteľ musel najprv odhrnúť oponu, t. j. svoje telo na kríži, a len potom vstúpil do neba. 6) Tento dom Boží je nebo. Kristus je nad nebom, ako kedysi židovský veľkňaz nad chrámom. 7) Čistá, t. j. očisťujúca voda je krst. 8) Že obsiahneme kráľovstvo nebeské. 9) Tak sa zdá, Že mnohí opúšťali bohoslužby kresťanské a zúčastňovali sa na židovských. Od

140

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

ale posmeľujme sa, a to tým viac, čím viac vidíte približovať sa deň. 0 26. Lebo jestli dobrovoľne hre­ šíme*12) po obdržanom poznaní pravdy, už nám nepozostáva obeta za hrie­ chy 3), 27. ale jakési hrozné očakávanie súdu a prudký oheň, ktorý spáli protivníkov. 28. Keď kto podvracal zákon Moj­ žišov, pod dvoma, alebo troma sved­ kami, bez milosrdenstva umrel4), 29. čo myslíte, o koľko horší trest zasluhuje ten, kto pošliapal5) Syna Božieho a za nečistú považoval krv úmluvy, ktorou bol posvätený, a po­ tupil ducha milosti? 30. Však vieme, kto riekol: „Moja je pomsta“ a: „Ja odplatím.“ A zase: „Pán bude súdiť svoj ľud.“ 8) 31. Hrozné je upadnúť do rúk ži­ vého Boha. 32. Rozpomeňte sa na predošlé dni, za ktorých ste po svojom osvie­ ten í7) znášali veliký boj utrpenia. 33. A to zčiastky boli ste diva­ dlom v potupách a súženiach, zčiastky však stali ste sa spoločníkmi8) tých, ktorí takto pochodili. 34. Lebo s väzňami mali ste útrp­ nosť, i lúpež svojich majetkov trpeli toho ich apoštol vystríha a poukazuje na blízky deň Pánov. 1) Pod týmto dňom pravdepodobne rozumel apoštol spustošenie Jeruzalema, ako predobraz konca sveta. 2) Jestli úmyselne stávame sa Židmi skrze od­ padlíctvo. 3) Židovské obety nám už nepomôžu. 4) Dľa Mojžiša (17, 2—7) odpadlík od Boha k mo­ dlárstvu býva na výpoveď dvoch alebo troch svedkov pred bránu vyvedený a ukameňovaný. 5) Kto od Kristovej viery odpadne, skrze to Synovi Božiemu hanbu učiní, ako by ho nohami šliapal; ten krv Kristovu, ktorou sa nový zákon uzavrel a ktorou i sám bol posvätený, za nečistú krv zločinca považuje a bezočivé a opovážlive po­ tupuje Ducha svätého, prameň všetkých milostí, skrze ktorého sa mu milosť povolania za podiel dostala. 6) Vieme, že to riekol všemohúci Boh. 5. Mojž. 32, 35; Žalm 134, 14. 7) Osvietení vierou Kristovou, t. j. obrátení na kresťanstvo. Tieto prenasledovania zúrily, keď sv. Štefana ukameňovali a sv. Petra väznili. 8) Stali sa spoločníkmi skrze sústrasť a skrze skutky milosrdenstva.

ste s radosťou v povedomí, že vy máte lepší a trvanlivý majetok. 35. Netraťte teda svoju dôveru, ktorá má veľkú odplatu. 36. Lebo trpelivosť je vám po­ trebná, aby ste plnením vôle Božej dosiahli zasľúbenie. 37. Lebo ešte niečo máľučko, a prijde ten, ktorý má prijsť, a nebude meškať.1) 38. Spravedlivý môj však žije z viery2), ale jestli sa utiahne8), ne­ bude sa ľúbiť mojej duši. 39. My však nie sme utiahnuté dietky, ktoré zahynú, ale veriace, ktoré získajú dušu. HLAVA 11. Príklady o sile viery v starom zákone.

1. Nuž viera4) je podstatou5) toho, čo úfame, presvedčenie o tom, čo nevidíme.6) 2. A z nej dostali predkovia vy­ svedčenie.7) 3. Vierou uznávame, že svet bol stvorený slovom Božím, tak že vi­ diteľné povstalo z neviditeľného. 1) Aby vytrvali v dobrom, k tomu povzbudzuje ich tým, že onedlho prijde Pán, či to v čas spusto­ šenia Jeruzalema a či v čas smrti. 2) Spravedlivý z viery čerpá mravný i večný život. 3) Kto sa zbabele utiahne pred prenasledo­ vaním, a zvlášte jestli odpadne od viery, nebude sa ľúbiť Bohu. 4 ) Židia očakávali Messiáša, jako slávneho kráľa, a preto nechceli uznať za Messiáša chudobného a potupeného Ježiša. Apoštolovia im vysvetlili, že Pán Ježiš prvý raz chcel prísť v poníženosti a že až po druhý raz príde v sláve. Zo židovstva obrá­ tení kresťania teda tým túžobnejšie očakávali tento druhý príchod a chceli, aby bol čím skôr. V na­ sledujúcich hlavách apoštol povzbudzuje ich prí­ kladmi, aby vytrvali vo viere a v dôvere, i keď by nevideli na vlastné oči príchodu Spasiteľovho. 5) Vlastne: podstavcom (podstatou, t. j. tým, na čom niečo stojí, teda asi základom) nádejných vecí, alebo dľa sv. Aug. tých, ktoré úfajú, t. j. viera je základom nádeje; len to úfame, o čom veríme, že je, že je pravdepodobné, alebo aspoň možné. O čom človek vie, že je nemožné, to neúfa. Novšie chcú grécke slovo hypostasis prekladať v trpnom stave, a vtedy by znamenalo spoľahli­ vosť toho, čo úfame. 6) Co nepadá pod naše smysly, o čom sa po­ mocou ľudskej vedy nemôžeme dozvedieť a pre­ svedčiť. 7) Od Boha, že ozaj verili.

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

141

času veku, lebo uverila, že je verný ten, ktorý zasľúbil. 12. Preto i z jedného *) (a to z umŕtveného) pošli jako množstvo nebeských hviezd a jako nesčíselný piesok, ktorý je na brehu morskom. 13. Všetci títo umreli vo viere, bez toho, že by boli dosiahli zasľú­ benia, ale len zďaleka videli a vítali ich a vyznávali, že sú pútnikmi a cudzincami na zemi.2) 14. Lebo tí, ktorí tak hovoria, dá­ vajú na javo, že hľadajú vlasť. 15. A keby azda boli mysleli na tú, z ktorej vyšli, mali času vrátiť sa nazpät. 16. Takto však túžia po (vlasti) lepšej, to jest nebeskej. Preto Boh nehanbil sa volať sa ich Bohom, preto, že im pripravil mesto. 17. Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol zkúšaný, a obetoval jednorodeného, ktorý bol obdržal zasľúbenia3), 18. ktorému bolo povedané, že: Tí po Izákovi budú sa volať tvojím potomstvom4), 19. lebo bol presvedčený, že Boh môže i mŕtvych vzkriesiť, preto ha i dostal (nazpät) ako predobraz.6) 20. Vierou aj Izák dal požehnanie Jakubovi a Ezauovi ohľadom na bu­ dúcnosť. 21. Vierou požehnal umierajúci Jakub každého zo synov Jozefových, a poklonil sa vrcholcu jeho prúta.6) 22. Vierou zmienil sa umierajúci 1) Ábel pre svoju väčšiu vieru obetoval, dľa

4. Vierou obetoval Ábel Bohu lepšiu obetu1), než Kain, a pre ňu obdržal svedectvo, že je spravedlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch, a touto ešte i po smrti mluví. 5. Vierou bol Henoch12) unesený, aby neuzrel smrti, a nenašli ho, po­ neváč ho Boh uniesol, lebo ešte pred unesením mal svedectvo, že sa ľúbi Bohu. 6. A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho hladajú, je odplatiteľom.3) 7. Vierou Noe, ked obdržal zvesť o tom, čo ešte nebolo vidieť4), plný strachu staväl koráb, aby zachránil svoj dom, a skrze ňu odsúdil5) svet a ustanovený bol za dediča sprave­ dlivosti, ktorá pochádza z viery. 8. Vierou poslúchol ten, ktorý sa volá Abrahám, aby odišiel na to miesto, ktoré mal dostať za podiel, a odišiel67) bez toho, že by vedel, kam ide. 9. Vierou zdržoval sa v zasľúbenej zemi, jako v cudzej *), ked prebýval v šiatroch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého zasľúbenia. 10. Lebo očakával mesto, majúce základy8), ktorého staviteľom a za­ kladateľom je Boh. 11. Vierou i sama neplodná9) Sára dostala moc počať semeno i mimo

gréckeho, hojnejšiu, plnejšiu obetu a ešte i po 1) Z A b r a h á m a ; n o A b rah ám e š te i p o sm r ti smrti mluví, nakoľko toto o ňom je známe luďom. 2) Henoch žil ešte pred potopou sveta; kde sa S á r i n e j s a o ž e n i l a s p l o d i l v i a c e r o d e t í . ( M o j ž . 2 5 „ 1 -4 .) zdržuje, nevieme. 2) T . j. v C h a n a n e j s k u . 3) Toto sú dve hlavné pravdy každého zjave­ 3) B o h s ľ ú b il A b r a h á m o v i, ž e p o t o m c i I z á k o v i ného náboženstva: že je Boh a že Boh dobré od­ b u d ú v e lk ý m n árod om , a n a p r ie k to m u sľu b u pláca a zlé tresce. 4) Keď na potopu nedalo sa ešte ani myslieť. A b r a h á m n a r o z k a z B o ž í o b e t o v a l I z á k a . 4) P o I z á k o v i d e t i b u d ú s a v o l a ť t v o j í m p o ­ 5) Odsúdil tých, ktorí neverili, že on uveril; keď on veril, mohli aj ostatní veriť; keď ostatní t o m s t v o m . A b r a h á m m a l v i a c d e t í , a l e t i e t o n e p la tily z a je h o d e ti, le b o le n tí s a p o v a ž o v a li za neverili, nemusel ani on, a predsa veril. je h o p o t o m s t v o , k t o r í p o c h á d z a li o d Iz á k a . 8) Abrahám na jedno slovo opustil úrodné 5) I z á k b o l p red ob razom K r ia & a P á n a v z k r ie ­ kraje a šiel do neznámej zeme, o ktorej nevedel, ani kde je, ani jaká je, a predsa poslúchol Boha. s e n é h o , p r e t o , ž e b o l v y r v a n ý z p a ž e r á k a s m r t i . 7) Vtedy Palestína patrila Chananejcom; asi 6) O n p r e u k á z a l b e r le J o z e f o v e j zn ak ú c tiv e j p o d d a n o s ti, a b y sk rze to p a n o v n íc k e j h o d n o sti o 400 rokov neskoršie zaujali ju Židia. s v o jh o s y n a s a p o k lo n il, a le o n to č in il v o v ie r e , 8) Mesto majúce základy... pre nebo. 9) Neplodná a odumretého života, keď už ztratila p o z n a j ú c v s y n o v i s v o j o m l e n p r e d o b r a z b u d ú c e h o , p a n o v n ík a , J e ž iš a K r is ta . čas. (Rim. 4, 5.)

142

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

Jozef o východe synov Izraelových 33. ktorí vierou premohli kráľov­ stvá, konali spravedlivosť ‘), obsiahli a prikázal o svojich kostiach.1) 23. Vierou Mojžiš po svojom na­ zasľúbenia, zapchávali tlamy levom2), rodení bol ukrývaný za tri mesiace 34. uhášali prudkosť ohňa3), vyhli od svojich rodičov, preto, že videli ostriu meča4), mocnými stávali sa krásne nemluvniatko12) a nebáli sa z nemoci5), hrdinovia v boji, zahá­ ňali tábory cudzozemcov. rozkazu kráľovho. 35. Ženy dostávaly svojich mŕt­ 24. Vierou tajil Mojžiš, keď vy­ rástol, že je synom dcéry Faraó­ vych vzkriesených6); iní zase boli ťahaní na škripce7) a neprijímali novej, 25. a volil radšej trpieť s ľudom vysvobodenia, aby obsiahli lepšie Božím, nežli mať časný pôžitok vzkriesenie. 36. Iní zas zakúsili posmechy a z hriechu. 26. Lebo za väčšie bohatstvo od bitky, a k tomu putá a žaláre.8) pokladov egyptských považoval po­ 37. Boli kameňovaní9), boli na hanenie Kristovo, poneváč hľadel na poly pílení10), boli pokúšaní11), umie­ rali usmrcovaní mečom, túlali sa Odplatu.3) 27. Vierou opustil Egypt a nebál v kožiach ovčích a kozích12), trpeli sa hnevu kráľovho, lebo vytrval, ako núdzu, súženie a trýznenie. 38. Ktorých svet nebol hoden; keby bol videl neviditeľného.4) 28. Vierou slávil veľkonočnú ve­ blúdili po pustatinách a po horách, čeru a pokropenie krvou, aby sa po jaskyniach a jamách pozemných. 39. A títo všetci nedosiahli zasľú­ ich nedotkol ten, ktorý hubil prvobenia, hoci svedectvom viery boli rodencov. 29. Vierou prešli cez Červené more, schválení13); jako po suchej zemi, a ked sa o to 40. preto, že Boh s nami čosi lep­ šieho zamýšľal14), aby bez nás ne­ pokúsili Egyptčania, tí utonuli. 30. Vierou padly múry Jericha, prišli k dokonalosti.15) keď ich obchádzali5) za sedem dní. HLAVA 12. 31. Vierou nezahynula smilnica Rahab s neveriacimi, preto, že bola Napomenutie k vytrvalosti v zkúškach prijala vyzvedačov s pokojom.8) viery, k svornosti a posväteniu. Výstraha pred odpadlíctvom. 32. A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačilo času, keby som roz­ 1. A preto i my, keďže máme prával o Gedeonovi, Barákovi, Sam­ pred sebou toľké mračno svedkov, sonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi v a prorokoch, 1) Z a v i e d l i

2) T a k

3) T r a j a

1) Jozef, umierajúc, prikázal, aby Židia, ked pôjdu zEgypta do Palestíny, ta preniesli jeho kosti. 2) Z krásneho vonkajška dieťaťa zatvárali, že ho Boh určil za čosi veľkého, a preto nehodili ho do vody dľa kráľovho úkazu. 3) Mojžiš, hoci u Egyptčanov stál vo veľkej vážnosti, keď sa dozvedel, že pochádza zo Židov a keď počul, že Židia majú prisľúbeného Spasiteľa, pripojil sa k svojmu národu a trpel s ním. 4) Mojžiš tak dôveroval v neviditeľnom Bohu, ako keby ho bol videl. 5) Boh kázal Izraelcom za sedem dní obchádzať Jericho, že sa na siedmy deň srúťa múry. Izraelci to uverili a urobili, a čo Boh sľúbil, splnilo sa. 6) Rahab verila, že Boh dá Izraelcom Chananejsko, a preto ukryla židovských vyzvedačov a potom ich prepustila, za čo jej i Židia darovali život.

m lá d e n c i

4) E liá š

5) Č i b iá š ,

a

a

to či

p o r ia d o k

k r a jin e .

D a n ie l.

v

o h n iv e j

p e c i.

E liz e u s .

u ž

z

ch o ro b y ,

z te le s n e j

ja k o

s la b o s ti,

Jób ,

ja k o

E z e c h iá š ,

S a m so n ,

T o­

D á v id ,

M a c h a b e jc i. e)

S arep ťan k e

v z k r ie s ili

7)

a

S u n a m itk e

E liá š

a

E liz e u s

sy n o v .

E le a z a r .

8) B r a tia

M a c h a b e js k í.

9) Z a c h a r iá š

a

J e r e m iá š .

10) I z a i á š . íl)

A ch ab

p o k ú ša l

12) P r o r o c i

c h o d ili

p rorok ov v

d rsn om

13) T í t o v š e t c i z a c h o v a l i v i e r u n a jv y šší n e s p ln ilo

14) Č o to

m y

u ž

p red m et

o d p a d líc tv u . rú ch u . a ž d o s m r ti,

h oei

z a s ľ ú b e n ie

M e s s iá š a ,

p r o r o c i ú fa li a o č a k á v a li, to tiž to

S p a s ite ľ a ,

sa

za

te jto v ie r y ,

k

ic h

m ám e.

ž iv o ta .

15) Neboli oslávení.

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

složme všetku ťarchu a hriech, náš obkľučujúci, a s trpelivošťou bežme k uloženému sebe bojux): 2. Hladiac na pôvodcu a zdokonavatela viery, Ježiša, ktorý pre nastávajúcu mu radosť*2) znášal kríž, nedbajúc na potupu, a sedí na pra­ vici Bežieho trónu. 3. Áno, myslite si na toho, ktorý znášal také protivenstvo od hrieš­ nikov proti sebe, aby ste neustávali a duchom svojím neklesali. 4. Veď ešte ste neodporovali v boji proti hriechu až do krvi3), 5. a pozabudli ste na privoláva­ nie4), ktoré vám ako synom mluví, keď povedá: „Synu môj, nepohŕdaj cvikom Pánovým, ani netrať srdca, keď od neho bývaš trestaný.“ 6. Lebo koho Pán miluje, karhá ho, a šľahá každého syna, ktorého prijíma. 7. Zotrvajte v cviku: Boh sa k vám ukazuje, jako k synom, lebo kdeže je syn, ktorého by otec nekarhal? 8. Lebo keby ste boli bez cviku, ktorého sú všetci účastní, boli by ste cudzoložňatá, a nie synovia. 9. A potom uiali sme za vycho­ vávateľov svojich telesných otcov, a ctili sme ich: či nemáme omnoho viac poslúchať duchovného otca, aby sme žili?6) 10. A oni vychovávali nás podľa svojho dobrozdania na čas niekoľko dní, ale tento nato, čo nám je uži­ točné, aby sme obsiahli jeho posvä­ tenie.6) 1) Srov. 1. Kor. 9, 24; Gal. 2, 2; Fil. 2, 16. 2) Grécka osnova sa dá preložiť i takto: „ktorý namiesto nastávajúcej mu radosti.“ V prvom páde smysel je: k vôli nebeskej božskej sláve pretrpel smrť; v druhom páde: hoci mohol požívať radosti na svete, namiesto nich volil smrť. Prvý preklad má prednosť v súvise s osnovou. 3) Veď ešte vás nemámia. 4) Ducha sv. Prísl. 3, 11—12. 5) Keď my s úctivosťou prijímame káranie od našich telesných otcov, o koľko viac musíme prijať káranie od Otca nebeského, od ktorého máme duchovný život. e) Oní telesní otcovia kárali nás len pre málo dní nášho dočasného života, a to podľa svojho dobrozdania, ktoré často nerozum a náruživosti

143

11. A každý cvik pre prítomnosť nezdá sa byť síce radostný, ale za­ rmucujúci: ale potom prináša prepokojné ovocie spravedlivosti tým, ktorí ním boli vycvičení.1) 12. Preto pozdvihnite spustené ruky a kleslé kolená 13. a čiňte rovné kroky svojimi nohami, aby nik nekuľhal2) a ne­ blúdil, ale radšej aby vyzdravel. 14. Vynasnažujte sa pokoj mať so všetkými a svätosť3), bez ktorej nikto neuzre Boha. 15. A dajte pozor, aby nikto ne­ odpadol od milosti Božej4), aby ne-, jaký horký koreň5) nevyhnal na pre­ kážku, čím by sa mnohí poškvrnili. 16. Aby nikto nebol smilníkom, alebo pohrdačom, ako Ezau, ktorý za jeden pokrm predal svoje Prvo­ rodenstvo.®) 17. Veď viete, že i potom, keď chcel dediť požehnanie7), bol zavr­ hnutý, lebo nenašiel miesta zmeniť Smýšľanie8), hoci ho so slzami hľadal. 18. Lebo ste nepristúpili k hmot­ nej hore a horiacemu ohňu a k mračnu a tme a k víchru9), 19. a ku zvuku trúby a ohlasu slov, pričom si poslucháči vyprosili, aby sa nepokračovalo v reči k nim.10) obmedzovaly. Otec duchov naproti kára nás pre večné spasenie, ktoré dosiahneme, jestli sme svätí. t) Dokiaľ káranie trvá, ono bolí, čo je na každý spôsob prameňom zármutku a bolesti; neskôr však bude prameňom radosti a spokojného života. 2) Grécky: aby to, čo je krivé, nezblúdilo. Krá­ čajte rovno k vytknutému cieľu a neodbočujte od neho, aby ste nezablúdili. 3) T. j. podľa vždy väčšieho vzrastu vo svätosti 4) T. j. od kresťanstva. 5) Horký koreň, jedovatá zelina, označuje po­ horšenie a bludné učenie, čo by mohlo sviesť mnohých k hriechu. e) Svoje nesväté, celkom nízke a zemské smý­ šľanie prezradil Ezau tým, že za misu šošovice predal Prvorodenstvo. (1. Mojž. 25, 33.) 7) Ezau prosil Izáka, aby jemu dal Prvoro­ denstvo, ale Izák mu ho nedal. 8) Izákovo smýšľanie. Nepodarilo sa mu zmenit smýšľanie Izákovo, aby oľutoval, že Jakubovi dal Prvorodenstvo. 9) Nový zákon nie je smyselný, a preto tým väčšmi treba ho zachovávať. ' io) Tieto znaky staly sa na Sinai, keď Boh dával desať prikázaní, čoho sa ľudia tak zľakli, že sa báli počúvať Boha.

144

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

20. Lebo nezniesli toho, čo sa po­ vedalo : „A keby sa i hovädo dotklo hóry, bude ukameňované.“ 21. A tak hrozné bolo to, čo vi­ deli, že Mojžiš riekol: „Od strachu sa až trasiem!“ 22. Ale pristúpili ste k hore Si­ onu a k mestu živého Boha, k ne­ beskému Jeruzalemu, k zástupu mnoho tisíc anjelov1), 23. a k shromaždeniu prvorode­ ných2), ktorí zapísaní sú v nebe­ sách 3), a k Bohu, sudcovi všetkých, a k duchom dokonalých spravedlivých *), 24. a k Ježišovi, prostredníkovi nového zákona, a k pokropeniu krvou5), ktorá lepšie mluví, než Ábelova.6) 25. Pozor, aby ste neodpierali mluviacemu!7) Ved keď tí neušli, ktorí odporovali tomu8), ktorý mluvil na zemi9), čím menej my, keď sa od­ vrátime od toho10), ktorý k nám mluví s neba. 26. Jeho hlas vtedy111) pohol zem, ale teraz sľubuje a povedá: Ešte raz, a ja pohnem nielen zem, ale i nebo.12) 27. A že povedá: „Ešte raz“13), 1) Hora Sion bola hlavnou čiastkou Jeruzalema, v ktorom stál chrám, kde zase prebýval pravý Boh, a preto Sion a Jeruzalem predstavuje nebo, kde Boh prebýva i s množstvom anjelov. Kre­ sťania pristúpili k tomuto vrchu a k tejto spo­ ločnosti. 2) Prvorodení, t. j. ktorí sa prv obrátili na kresťanstvo, alebo prví umreli jako kresťania. 3) Obraz je vzatý z politického života. Len ten bol mešťanom, koho za mešťana zapísali do me­ štianskej knihy. A týmto sv. Pavel chcel povedať, že kresťania v nebi sú doma, sú jeho oprávne­ nými občanmi. 4) Ku spravedlivým zo starého zákona. 5) Pod pokropením krvou má sa rozumieť: očistenie od hriechov. 6) Krv Ábelova volala do neba o pomstu, Kri­ stova volá o milosť. 7) T. j. Bohu. 8) Mojžišovi. 9) Na hore Sinai. 10) Od Ducha svätého. 11) Keď dával desatoro. 12) Keď dával starý zákon, ako nedokonalý, pohol len zem, keď dával nový, pohol nebehá. 13) ,Ešte raz“, a nie viac, teda tento raz bude posledný krát, a tak nový zákon bude trvať večne.

označuje zamenenie hnuteľnéhox), jako utvoreného, aby zostávalo to, čo je nehnuteľné. 28. Keď sme teda dostali kráľov­ stvo nehnuteľné, zachovajme si mi­ losť,, skrze ktorú slúžme a ľúbme sa Bohu s bázňou a úctivosťou.2) 29. Lebo Boh náš je oheň spaľu­ júci.3) HLAVA 13. Odporúčanie rozmanitých ctností. Vý­ straha, aby nebrali účasti na obradoch židovských. Vyzvanie k duchovným obe­ tám zvelebovania Boha, k dobročinnosti a poslušnosti. Závierka.

1. Bratská láska nech zostáva medzi vami. 2. A nezapomínajte na pohostin­ nosť, lebo takto niektorí nevedomky prijali anjelov do hospody.4) 3. Pamätajte na väzňov, ako by ste boli s nimi väznení5), a na su­ žovaných, ako i sami v tele zotrvá­ vajúci. 4. Manželstvo nech je vo všetkom počestné a posteľ nepoškvrnená, lebo smilníkov a cudzoložníkov súdiť bude Boh. 5. Vaše chovanie sa nech je bez lakomstva, buďte spokojní s tým, čo máte; lebo on sám riekol: „Ne­ zanechám ťa, ani neopustím*; 6. tak že dôverne môžeme po­ vedať: „Boh mi je pomocníkom, ne­ bojím sa, čo mi spraví človek.“ 7. Pamätajte na svojich predsta­ vených, ktorí vám mluvili slovo Božie, a v pozorovaní na ich vy­ kročenie zo života6) nasledujte ich vieru. 1) H n u t e ľ n ý , b u d e 2)

T.

j.

i

b y ú d , im

8

S rov. (a

k to rý

b o h a b o jn ý

z n ič í

ž iv o t.

v šetk o ,

čo

m u

sto jí

v

c e ste ,

1.

P e tr .

4,

9.

(ta k

A b r a h á m ),

1.

M o jž .

L ó t).

5) V ä z n e n ý m p r e u k a z u j t e t a k ú s ú t r p n o s ť , a k o s te s n im i s a m i b o li v ä z n e n í, le b o č o tr p í je d e n to

tr p ia

d n es 6) T u

a

sta r ý z á k o n ,

B oh .

4) 18,

o h eň

je

n o v ý m .

veď m e

3) A k o ta k

p o m in u te ľ n ý

za m en en ý

Jak u b a

v šetk y

p r ih o d í, n aráža

to

ú d y sa

(1 . v á m

a p o što l

a p o š to la ,

k to rí

n a

K or. m ôže sv .

tr p e li

12,

2 6 ),

Š tefa n a v

a

p r ih o d iť

čo

sa

z a jtr a .

m u č e n ík a

J e r u z a le m e .

146

KATOLÍCKY LIST SV. JAKUBA APOŠTOLA. Nasledujúcich sedem listov, ktoré sú položené za listami sv. Pavla, menuje sa katolíckymi, čiže všeobecnými, lebo sú upravené na obšírnejšie okresy, a nie na jednotlivé obce alebo osoby, pričom výnimku činia len posledné dva listy sv. Jána (2. a 3.). Prvý z nich je list sv. Jakuba veriacim zo židovstva, po rozličných kra­ jinách rozídeným. Jeho skladateľ je apoštol Jakub mladší, tak zvaný, aby sa rozo­ znal od apoštola Jakuba staršieho, brata sv. Jána. Bol bratrancom Ježišovým, či už preto, že jeho otec Alfej, čiže Kleofáš, bol bratom Jozefovým, a či preto, že jeho manželka, Maria Kleofášova (žena), bola sestrou Panny Marie. Po nanebe­ vstúpení Pána stal sa biskupom v Jeruzaleme, od samého Krista k tomu ustano­ vený, ktorý sa mu bol po svojom vzkriesení zvlášte ukázal. Pre svoj nábožný život bol ešte i od Židov ctený a spravedlivým nazývaný. Dejepisec Hegesip o ňom zaznačil, že mäsa a vína nepožíval a toľko sa kľačiačky modlieval, že mal stvrdnuté mozole na kolenách. Napísať tento list priviedly ho potreby toho času. Jakub na­ lieha zvlášte na účinlivé kresťanstvo, keď učí, že viera bez skutkov je mŕtva, a nadovšetko povzbudzuje k rozličným ctnostiam. Mnohým sa pozdávalo, jako by učenie jeho bolo v odpore s učením sv. Pavla apoštola, ktorý dokazuje, že človek nie zo skutkov, ale z viery dochádza k ospravedliveniu a spaseniu. Ale Pavel roz­ umie tiež len vieru živú, nakoľko obživuje celého človeka, aby žil už nie podľa tela, ale podľa ducha, a zavrhuje len skutky mŕtve bez viery: a tak sa teda učenie oboch apoštolov dobre srovnáva. — Sv. Jakub dokonal svoj život mučeníckou smrťou. Shodili ho s vrcholca chrámu jeruzalemského a ukameňovali r. 62—63 po Kristu, a keďže ešte žil, zabili ho sochorom. List tento písal koncom roku 61, alebo na začiatku roku 62, pravdepodobne grécky.

HLAVA 1. Úžitok pokúšania. Napomenutie k žiadaniu múdrosti od Boha, ktorý je nie pôvodcom pokušenia, ale darcom všelikého dobrého. Treba vyhýbať hnevu. A slovo Božie nielen poslúchať, ale i plniť.

múdrosti, nech si prosí od Boha, ktorý dáva hojne *) všetkým, a to bez vytýkania, a bude mu daná. 6. Ale nech prosí s vierou2), bez pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa vlne morskej, ktorú vie­ tor ženie a sem-tam hádže; 7. taký človek teda nech sa ne­ domnieva, že dostane niečo od Pána. 8. Muž dvojakej mysle3) je ne­ stály po všetkých svojich cestách. 9. Ale ponížený brat nech sa chlúbi svojím povýšením4), 10. a bohatý svojím uponížením5),12345

1. Jakub, sluha Boha a Pána nášho Ježiša Krista, dvanástoro pokoleniam, ktoré sú roztrúsené4), pozdravenie! 2. Bratia moji, za najväčšiu radosť to pokladajte, keď upadáte do roz­ ličných pokušení2), 3. v povedomí, že to zkúšanie vašej viery pôsobí trpelivosť3), 4. a trpelivosť m á4) dokonalý sku­ tok, aby ste boli dokonalí a celí, 1) Grécky: prosto, zrovna nech prosí od Boha, v ničom nemajúci nedostatku. ktorý všetkým zrovna dáva a nevytýka, a dá sa mu. 2) T. j. s dôverou, že ho Boh môže a chce 5. Jestli však kto z vás potrebuje vyslyšať. 1) V tom čase Židia boli roztrúsení po celom svete. 2) Pokušenie samo v sebe nie je hriechom, a to najmä vonkajšie pokušenie — prenasledovanie, ba dáva príležitosť, aby sa dobrí osvedčili, doká­ zali: preto môžeme sa mu radovať. 3) Po zkúške poznať, kto je dobrý a kto je zlý. 4) Grécky: nech má dokonalý skutok.

3) Ktorý by chcel slúžiť i Bohu i svetu. 4) Apoštol vracia sa k tomu, čo povedal v 2. verši, že sa máme radovať pokušeniam. Tak chu­ dobný, keď ho utláčajú, nech si myslí na svoje budúce povýšenie, alebo i na tú hodnosť, na ktorú ho kresťanstvo povýšilo 5) Keď sa boháč chváli, chváli sa len márnymi vecmi. Alebo boháč nech hľadá chválu v tom, že sa ponižuje.

LIST SV. PAVLA AP. ŽIDOM

145

8. Ježiš Kristus je ten istý včera ovocie rtov, ktoré vyznávajú meno i dnes i na veky.1) jeho.1) 9. Nedajte sa svádzať všelijakými 16. A nezapomínajte na dobro­ a cudzími náukami12); lebo najlepšie činnosť a udeľovanie, lebo takýmito je posilňovať srdce milosťou, nie po­ obetami získa sa Boh.2) krmami 3), ktoré neosožily tým, ktorí 17. Poslúchajte svojich predsta­ si na nich zakladali. vených a buďte im poddaní, lebo 10. Máme oltár, s ktorého jesť ne­ oni bedlia, jako takí, ktorí majú majú práva tí, ktorí slúžia stánku 4>. vydať počet z vašich duší, aby to 11. Lebo ktorých zverov krv vná­ z radosti činili, a nie so vzdychaním, šaná býva za hriechy skrze najvyš­ lebo to vám neosoží. 18. Modlite sa za nás, lebo si dôveru­ šieho kňaza do svätyne, tých telá pálené bývajú von z tábora.5) jeme, že máme dobré svedomie, keď 12. Preto i Ježiš, aby posvätil ľud sa chceme vo všetkom dobre chovať. svojou vlastnou krvou, trpel von za 19. A tým viac vás prosím, aby bránou.6) ste to konali, že by som vám čím 13. Vyjdime teda k nemu von z tá­ skorej bol prinavrátený. bora a znášajme jeho pohanenie.7) 20. A Boh pokoja3), ktorý pre krv 14. Lebo nemáme tu stáleho mesta, večnej smluvy vyviedol z mŕtvych veľkého pastiera4) oviec, Pána nášho ale budúce vyhľadávame.8) 15. Preto skrze neho obetujme Ježiša Krista: vždy Bohu obetu chvály, to jest 21. nech vás prispôsobí ku vše­ 1) Kristus je predmetom našej viery a jako tkému dobrému, aby ste plnili jeho Boh je nepominuteľný, preto i naša viera má byť vôľu. Nech vykonáva vo vás, čo sa nepominuteľná a vždy jednako horlivá. 2) T. j. nie kresťanskými náukami. Rozumie tu mu ľúbi, skrze Ježiša Krista, kto­ židovčíkov, ktorí obety starého zákona držali za rému sláva na veky vekov! Amen. potrebné. 22. A prosím vás, bratia, aby ste 3) Obetami starého zákona, ktoré požívali tí, prijali slovo tohoto napomenutia; ktorí ich obetovali. 4) Máme oltár, a keď oltár, teda i obetu, a z tejto obety nesmú prijímať Židia a odpadlíci. beztak som vám nakrátko písal. 23. Vedzte o našom bratovi Ti­ 5) Apoštol dokazuje, že tí, ktorí sú ešte židov­ skej obetnej službe oddaní, práve predpismi tejto motejovi, že je prepustený6), s kto­ služby sú z kresťanskej obetnej hostiny vytvorení. Lebo podľa týchto predpisov telá tých obetí, kto­ rým (jestli skoro príde) vás navštívim. rých krv na veľký deh smierenia najvyšší kňaz 24. Pozdravte všetkých svojich ako obetu za hriechy do najsvätejšieho vnášal, nesmú byť za obetné jedlo požívané, ale musely predstavených a všetkých svätých. byť von zo šiatrov spálené. (3. Mojž. 16, 27.) Ale co my kresťania s oltára požívame, to je pravé Pozdravujú vás bratia z Talianska. 25. Milosť s vami so všetkými! telo Velikej obety za hriechy, s krvou ktorého opravdivý a večný najvyšší kňaz Ježiš Kristus do Amen. najsvätejšieho neba vošiel. Taká obeta sa teda

nedá sjednotiť s predpismi židovskej obetnej služby. 6) Kristus, opravdivá smierna obeta, krvou ktorej sa duchovný ľud Boží očisťuje a posväcuje, aby sa i ten predpis, týkajúci sa smiernej obety, na ňom vyplnil, obetovaný bol mimo šiatra, totižto von z mesta, ktoré namiesto predošlého šiatra na pustatine nastúpilo. 7) Spasiteľ a jeho dielo spásy stojí teda mimo šiatra, t. j. von z obce židovskej, a my musíme ju opustiť, keď chceme k nemu prísť a s ním v obcovaní zostať, pri potupe, ktorá sa nám do­ stáva od Židov. 8) Keď i vystúpením zo židovstva všetko za­ nechať musíme, čo nám dosiaľ drahé a sväté bolo, tešíme sa tou myšlienkou, že my jako kresťania svoju vlasť máme nie tu, na tejto zemi, ale hore v nebesách, že sme teda tu na zemi len pútnici, ktorí hľadáme zasľúbenú vlasť, večné mesto Božie.

1)

N a m ie s to

n eľú b ezn ých d u ch o v n é

o b e ty ,

v y š š ie h o B o h u ú st,

k ň aza

2) D r u h á 3)

P .

U ž

5) z

n ie

i

o v o c ie

a a

zem e,

h o

zdá,

za v ed en ej čak al

P a v e l,

n a j­ k to ré

o v o c ie

p r o ti

i

že

p r e to

p a n o v a l.

s h r o m a ž d il

T im o te ja

P a v lo v i,

n e v ie m e .

a

p ok oj

sh rom ažd í

že

B o ž ie h o

n ú d zn ym .

p a s tie r o m ; P a v e l h o

p r e to , a

k

n e n á v id í,

G r é c k y : r o z v ia z a n ý , r o z p u tn a n ý ,

p r a v o ty ,

le ž

z a s ľ ú b e n ia

v a m i

n azval seb a

sa

n á šh o

je o v o c ie ,

šte d r o sť

n ep ok oj m n ou

p o h a n o v

T ak

v ia c

z v e le b u jú .

p a s tie r o m ,

Ž id o v

v ä z e n ia .

K d e

J e ž iš

B oh u

sk rze

I to

k to r á te r a z

v šeto k m ed zi

veľk ým

C ir k v i

c h v á ly ,

d o b r o č in n o s ť

K to r ý

4)

a le

a

z á k o n a p r in á š a jm e B o h u

K r is ta .

B o ž ie

o b e ta ,

je

a b y

v o lá

o b e ty

m en o

ch ce,

o d str á n e n ý c h

J e ž iša

o b e tu je m e ,

k to ré

n a d o b ý v a , i

te r a z

o b e tí sta r éh o

a

ic h

d o

do n eb a.

p r e p u ste n ý v tia h li

do

u v ä z n ili

ho.

KATOLÍCKY LIST SV. JAKUBA AP.

147

lebo sa pominie jako senný kvie­ 21. Preto odvrhnite1) všetku ne­ čistotu a zbytočnú zlosť a vľúdne tok. 11. Vyšlo totiž slnce s horúčosťou prijmite vštepené slovo2), ktoré môže a usušilo seno, a jeho kvet spadol spasiť vaše duše. a krása jeho podoby zahynula; tak 22. A buďte plniteľmi slova, a i boháč uvädne na svojich cestách. nielen poslucháčmi, klamajúcimi seba 12. Blahoslavený muž, ktorý znáša samých.3) pokušenie, lebo keď sa dokáže, do­ 23. Lebo kto je len poslucháčom, siahne korunu života, ktorú Boh pri­ a nie i plniteľom slova, ten sa rovná mužovi, ktorý si pozerá svoju pri­ sľúbil tým, ktorí ho milujú. 13. Nikto, keď býva pokúšaný, rodzenú tvár v zrkadle. nech nehovorí, že je pokúšaný od 24. Popozeral sa a odišiel, a hneď Boha1*, lebo Boh nemôže byť po­ i zabudol, aký bol. 25. Ale kto sa rozhliadne v do­ kúšaný od zlého, ani on nikoho ne­ konalom zákone svobody4) a zotrvá pokúša. 14. Ale každý býva pokúšaný, v ňom, nie jako zábudlivý poslucháč, nakoľko ho jeho vlastná náruživosť ale skutočný plniteľ, ten bude blaho­ slavený vo svojom konaní. zachvacuje a vábi. 15. A potom náruživosť, akonáhle 26. Jestli sa komu zdá, že je ná­ počala12), porodí hriech, a hriech, božný a nedrží na úzde svoj jazyk, akonáhle je spáchaný, splodzuje ale svádza svoje srdce: toho nábo­ smrť. ženstvo je márné.5) 16. Nemýľte sa teda, bratia moji 27. Čisté a nepoškvrnené nábo­ najmilší!3) ženstvo u Boha a u Otca je toto: 17. Každý dobrý údel a každý Navštevovať siroty a vdovy v ich dokonalý dar je shora4) a sostupuje súžení a zachovať sa bez poškvrny od Otca svetla5), u ktorého niet žiad­ od tohoto sveta.6) nej premeny, ani tieňa vrtkavosti.6) 18. Lebo dobrovoľne si nás splodil HLAVA 2. slovom pravdy7), aby sme boli jaVyhýbať stranníctvu. Chudobnými nepo­ kosi prví8) zpomedzi jeho tvorov. hŕdať. Všetky prikázania zachovávať. Vieru 19. Viete to, bratia moji najmilšíl skutkami obživovať. A tak každý človek nech je chytrý počúvať, ale váhavý mluviť a ne­ 1. Bratia mojil Pri viere7) v Je­ skorý hnevať sa. žiša Krista, Pána nášho osláveného, 20. Lebo hnev u muža nekoná neberte ohľad na osoby. to, čo je spravedlivé pred Bohom. 1) Boh je natolko svätý, že nemôže byť vysta­ vený pokušeniu a ani sám nemôže pokúšať. 2) Apoštol pripodobňuje náruživosť ženskej, ktorá vábi k hriechu. Dokiaľ jej človek odporuje, nemá hriechu; keď privolí a s ňou spojí svoju vôľu, ona počne, povstane zárodok hriechu a zrodí sa hriech. 3) Teda pokušenie, ktoré vedie k hriechu, ne­ môže pochádzať od Boha. 4) S neba. 5) Svetlo vo sv. Písme označuje blaženosť, slávu, a tak od Boha, jako od Otca deti, pochádza len blaženosť a sláva. 6) Boh je nezmeniteľný, od neho nemôže po­ chádzať zlo. 7) Evanjeliumom si nás splodil za svoje dietky, za kresťanov. 3) Židia boli prví kresťania.

1) Grécky: odložte. 2) Grécky: slovo Božie. 3) Kto slovo Božie len počúva a nežije podľa neho, klame sám seba. 4) Dokonalý zákon svobody je evanjelium. Je zákonom preto, že nám podáva pravidlá, jako máme žiť; je dokonalý preto, že doplnil to, čo staiému chybelo. Je zákonom svobody voči sta­ rému zákonu, ktorý bol zákonom služobníctva, a to preto, ?e v novom zákone povzbudení a uchvá­ tení milosťou Božou dobrovoľne robíme to, čo sa nám prikazuje, kdežto v starom zákone robili to ľudia len z otrockej poslušnosti. 5) Nábožnosť pozostáva z lásky k Bohu a bliž­ nému; kto sa proti tomu prehrešuje, nie je ná­ božný. 3) Teda nedostačuje len zachovávať isté boho­ služobné obrady, ale treba milovať bližného. 7) Pri čisto cirkevných záležitostiach.

148

KATOLÍCKY LIST SV. JAKUBA AP.

2. Lebo keby prišiel do vášho shromaždeniax) muž so zlatým prste­ ňom 12), v skvostnom rúchu, a vošiel by aj chudobný v špinavom odeve, 3. a hladeli by ste na toho, ktorý je oblečený do skvostného rúcha, a riekli by ste mu: Ty si sadni sem pohodlne; ale chudobnému by ste riekli: Ty stoj tam, alebo sadni si dolu na podnožku mojich nôh8): 4. či by ste nerobili rozdielu medzi sebou a neboli by ste sudcami s ne­ pravými zásadami?45) 5. Počujte, bratia moji najmilší! Či Boh nevyvolil chudobných na tomto svete za bohatých vo viere a za dedičov kráľovstva, ktoré pri­ sľúbil Boh tým, ktorí ho milujú?6) 6. Ale vy ste zneuctili chudobného. Či vás neutláčajú boháči násilen­ stvom a nevláčia vás po súdoch?8) 7. Či oni netupia to dobré meno7), po ktorom sa vy nazývate?8) 8. Ovšem jestliže plníte kráľov­ ský9) zákon podľa Písma: „Milovať budeš bližného svojho, jako seba samého“, dobre robíte; 9. ale jestli beriete ohľad na osoby101), páchate hriech, zákonom káraní11), jako priestupníci. 10. Jestli ktokoľvek zachová celý zákon, ale potkne sa v jednom12), všetkými sa previnil. 1) Kde ste sa shromaždili k bohoslužbe. 2) Prstene nosievali prednostní ľudia. 3) V židovských synagogách farizeji a vôbec poprední mali po boku lavice, v ktorých si po­ hodlne sedávali. Ostatní chudobnejší stáli, alebo sedeli na zemi pri nohách boháčom. 4) Nesprávné zásady sú: človeka si vážiť dľa jeho bohatstva a hodnosti. 5) Aby si všímali chudobných, to odôvodňuje tým. že sám Boh dáva prednosť chudobným. 6) Druhý dôvod, aby chudobu nestaväli za bo­ háčov, je, že boháči utiskujú Cirkev. 7) To dobré meno je Kristus. 8) Po ktorom veriaci nazývajú sa kresťanmi. 9) Kráľovský = najhlavnejší zákon. Keď si uctíte boháča z lásky k bližnému, dobre robíte. 10) Ale jestli si uctíte boháča len pre jeho bo­ hatstvo a na úkor chudobnému, páchate hriech. 11) Čo zabraňuje už i starý zákon. (Mojž. 19,15.) 12) Kto prestúpi jeden bod zákona, už tým býva zákon narušený, a preto priestupník vinný je v tom, že narušil zákon. Všetky príkazy sú jednou vôľou Božou; kto teda prestúpi jeden príkaz, pre­ stúpil celú, všetku vôľu Božiu.

11. Lebo ten, ktorý povedal: „Ne­ zosmilníš“, povedal aj: „Nezabiješ“; keď nezosmilníš, ale zabiješ, si prie­ stupníkom zákona. 12. Tak mluvte a tak čiňte, jako takí, ktorí začnú byť súdení dľa zá­ kona svobody.1) 13. Lebo súd bez milosrdenstva tomu, kto nečinil milosrdenstva; milosrdenstvo však prevyšuje súd.2) 14. Čo osoží, bratia moji, keď nie­ kto povie o sebe, že má vieru, a nemá skutkov, či ho tá viera bude môcť spasiť?3) 15. A keby brat a sestra boli nahí a potrebovali by potravy každo­ dennej, 16. a keby im niekto z vás riekol: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa ! — avšak nedali by ste im, čoho telo potrebuje, čo to bude platné ? 4) 17. Tak i viera, keď nemá skut­ kov, je mŕtva sama v sebe.6) 18. Ale niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž ty mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo skutkov.8) 19. Ty veríš, že je jeden Boh; dobre činíš. I zlí duchovia veria a trnú.7)

1) T. j. dľa evanjelia, a preto kresťania musia byť dokonalejší od Židov. 2) Grécky: milosrdenstvo honosí sa na úkor súdu, t. j. víťazí na úkor spravedlivosti. I ten, kto usiloval sa žiť nábožne, potrebuje milosrdenstva, aby bol spasený, ale toto milosrdenstvo dosiahnu len milosrdní. 3) Toto je záporná otázka; odpoveď je: nie. To sa neprotiví učeniu Pavlovmu. (Rim. 1, 17.) Pavel dokazuje, že skutky bez viery sú márné pre krá­ ľovstvo nebeské. Sv. Jakub dokazuje, že i viera bez dobrých skutkov je márna, a preto že viera musí byť spojená s dobrými skutkami. 4) Ako málo pomáha poľutovanie, ktoré sa javí len v slovách a nie i v skutkoch, tak málo po­ môže viera, ktorá pozostáva len v myšlienkach a nevyjavuje sa v skutkoch. 5 ) Ako telo bez duše je mŕtve, a nemôže už účinkovať, tak chybí viere duša, keď je bez lásky, ktorá poháňa k dobrým skutkom. Taká viera sama v sebe je mŕtva, t. j. ona nosí v sebe príčinu smrti, a tak ani nemôže byť len zvonku k životu a k činnosti privedená. ®) Keď máš vieru bez skutkov, tak ani len do­ kázať nemôžeš, že máš vieru, lebo to sa len skut­ kami dokazuje. Naproti tomu, keď mám skutky, tými dokážem, že mám nielen skutky, ale i vieru, lebo bez viery skutky konať nemôžem. 7) Tak grécky; latinsky: trasú sa. Viera be lásky ich neblaží, ba zrovna mučí.

KATOLÍCKY LIST SV. JAKUBA AP.

20. Ale chceš vedieť, ó, človeče m árny1), že viera bez skutkov je mŕtva? 21. Či otec náš Abrahám12) neospravedlivel zo skutkov, keď na oltári obetoval svojho syna Izáka? 22. Vidíš, že viera napomáhala jeho skutky, a skutkami viera bola úplná. 23. A vyplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Uveril Abrahám Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť a nazýval sa priateľom Božím. 24. Vidíte, že človek ospravedlivie zo skutkov, a nie z viery samej? 25. A podobne i Rahab, smilnica, či neospravedlivela zo skutkov, keď prijala poslov a inou cestou ich vy­ pustila ? 3) 26. Lebo jako telo bez ducha je mŕtve, tak i viera bez skutkov je mŕtva. HLAVA 3. O zodpovednosti učiteľského úradu. O ne­ bezpečenstve neskroteného jazyka. Roz­ diel medzi nepravou a pravou múdrosťou.

1. Bratia moji, nebuďte mnohí učiteľmi, vediac, že vezmete na seba väčší súd.45) 2. Lebo v mnohom sa potkýňame všetci. Ale kto sa nepotkne v slove, ten je dokonalý muž a môže na úzde držať celé telo. 3. Keď dávame koňom zubadlo do úst, aby nám boly povoľné, celé ich telo sem i tam obraciame.1) Márny — prázdny, totiž bez ovocia dobrých skutkov. 2) Jakub a Pavel si neprotirečia, ale sa dopl­ ňujú. Abrahám ospravedlivel pred Bohom, že mu uveril a obetoval syna; keby nebol obetoval syna, tým by bol ukázal, že ani naozaj neverí. Pavel tvrdí to prvé, Jakub to druhé. 3 ) I Rahab ospravedlivela následkom toho, že uverila v božské povolanie Izraelcov a primerane tomu i robila, keď nevydala vyzvedačov, ale ich skryla. 4 ) Grécky: v povedomí, že berieme na seba väčší súd. U Židov s dovolením prednostu syna­ gogy mohol hocikto učiť. Tak to bolo zpočiatku i u kresťanov. (1. Kor. 1, 4.) Sv. Jakub poukazuje na nebezpečenstvo, ktoré z toho môže pochádzať práve pre toho, kto chce učiť.

149

4. Hľa, i lode, hoci sú veliké a prudkými vetrami hnané, malým kormidlom bývajú sem i tam obra­ cané, kamkofvek chce úsilie toho, kto ich spravuje. 5. Tak i jazyk je síce malý úd, ale vykonávaJ) veľké veci. Hľa, jaký malý oheň, aký veľký háj zapáli! 6. I jazyk je oheň, vesmír2) ne­ právosti. Medzi našimi údmi je ja­ zyk, ktorý poškvrňuje celé telo a, podpálený peklom, podpaľuje koleso nášho života.3) 7. Veď každá prirodzenosť zverov i vtákov i zemeplazov a iných4) dá sa skrotiť a bola skrotená od priro­ dzenosti ľudskej, 8. ale jazyka žiaden z ľudí nemôže skrotiť6), je nezbedné zlo, plný smrtonosného jedu. 9. Ním dobrorečíme Bohu a Otcu a ním zlorečíme ľuďom, ktorí sú stvorení na obraz Boží. 10. Z tých samých úst pochádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, bratia moji! 11. Či studnica z jedného prúdu vydáva sladkú i horkú vodu? 12. Či môže, bratia moji, fík rodiť hrozna6), alebo vinič fíky? Tak ani slaná studnica nemôže vydávať slad­ kej vody. 13. Kto je múdry a rozumný medzi vam i?7) Nech ukáže svoj skutok dobrým obcovaním v krotkej mú­ drosti.

1) Grécky: veľmi sa pachorí. 2) T. j. celý svet, súhrn. 8) Grécky: latinsky: nášho narodenia. Život predstavuje sa tu jako koleso, ktoré sa kotúľa od narodenia až do smrti. 4 ) A ostatných; dľa gréckeho: a morských zvierat. 5 ) Apoštol povedá: žiaden človek, teda jako človek, bez Božej pomoci. S Božou pomocou mô­ žeme skrotiť jazyk. 6) Grécky: olivy. Z jedného a toho istého pra­ meňa nemôžu pochádzať dve podstatne rozdielne veci, a tak kto zlorečí alebo pomlúva, ten nemôže naozaj chváliť Boha. 7 ) Dosiaľ poukazoval na nebezpečenstvá, ktoré hrozia z jazyčnosti tým, ktorí sa nastrkujú za učiteľov; v nasledujúcom odseku poukazuje na nebezpečenstvá, ktoré im hrozia z namyslenej múdrosti.

150

KATOLÍCKY LIST SV. JAKUBA AP.

14. Ale jestliže máte horkú žiar­ livosť a sú rozopre vo vašich srd­ ciach, nevychvaľujte sa a neluhajte proti pravde.1) 15. Lebo táto múdrosť nesostúpil shora, ale je zemská, smyselná a diabolská. 16. Lebo kde je žiarlivosť a roz­ por, tam je nestálosť12) a všeliký zlý skutok. 17. Ale múdrosť, ktorá je shora3), je najsamprv stydlivá a potom po­ kojná, skromná, povoľná, dobrému náchylná4), plná milosrdenstva a do­ brého ovocia5), neposudzujúca a bez pokrytstva. 18. Ovocie spravedlivosti však roz­ sieva sa v pokoji tým, ktorí udržujú pôkoj.6)

4. Cudzoložníci ‘), či neviete, že priateľstvo s týmto svetom je ne­ priateľom Bohu?2) Ktokoľvek teda chce byť priateľom tohoto sveta, stáva sa nepriateľom Božím. 5. Či sa nazdávate, že Písmo na­ darmo hovorí: So závisťou túži Duch3), ktorý prebýva vo vás? 6. Avšak tým väčšiu milosť dáva.4) Preto hovorí: Boh sa pyšným5) pro­ tiví, ale pokorným6) dáva milosť. 7. Buďte teda poddaní Bohu a odopierajte diablovi, a utečie od vás. 8. Blížte sa 7) k Bohu, a priblíži sa k vám. Umyte si ruky8), hrieš­ nici, a očistite si srdcia vy, ktorí ste dvojakej mysle.9) 9. Za biednych sa poyažujte10), trúchlite a plačte, váš smiech nech sa obráti na žalosť a radosť na zá­ rmutok. HLAVA 4. 10. Uponížte sa pred tvárou Pána, Výstraha pred telesnými chúťkami, pred a povýši vás. posudzovaním bližných a nepravým v sebe 11. Bratia“), neutŕhajte12) jeden dôverovaním. druhému. Kto utŕha bratovi, alebo 1. Odkiaľ sú vojny a rozbroje7) medzi vami? Či nie odtiaľ: z vašich 1) U Židov Smluva medzi Bohom a národom pripodobňovala sa manželstvu. Jako v manželstve náruživostí, ktoré bojujú vo vašich cudzoložníkom bol ten, kto zrušil vernosť, tak údoch? i u Židov nazývali sa cudzoložníkmi tí, ktorí zru­ vernosť Bohu. Tento obraz podržal sv. Jakub, 2. Žiadate si, a nemáte8); vraž­ ašilipreto kresťania, keď sa oddávajú svetu, rušia díte9) a závidíte, a nemôžete dosia­ vernosť Bohu a sú cudzoložníkmi. 2) Svet je nepriateľom Bohu, preto, že nás od­ hnuť; vadíte sa a bojujete, a predsa vádza od Boha. I priateľstvo s týmto svetom od­ vádza nás od Boha,, a tak od jeho priateľstva, nemáte101), preto, že neprosíte. teda je nepriateľom Bohu. 3. Prosíte, a nedostávate“), preto, 3) Doslovne: So závisťou túži... Ako manžel svoju ženu druhému a proti druhým je že zle prosíte, aby ste to márnili nedopraje závistlivý: tak i Boh nedopraje nás svetu, on nás na svoje chúťky. chce mať výlučne. 1) Keď ste miesto tichosti plní horkej rozhor­ čenosti a svady, tak je vaša namyslená múdrosť márna lož a chvastúnstvo. 2) Doslovne: nestálosť, t. j. neponechanie po­ riadku, teda neporiadok. 3) T. j. od Boha. 4) V gréčtine chybí „k dobrému náchylná“. 5) T. j. milosrdných skutkov. 6) T. j. ktorí žijú v pokoji so všetkými ľuďmi. 7) Grécky: srážky. 8) Náruživosť nikdy nemá dosť. 9) Aspoň v srdci, keď niekomu niečo závidíte a za tým túžite, žiadate mu smrť, a tak vraždíte. 10) Všetky ľudské námahy sú bez pomoci Božej márné, a túto dostaneme len skrze modlitbu. 11) Ba i keď sa modlíte, neobsiahnete to, čo prosíte, lebo to chcete na zlé použiť.

4) Ako manžel čím žiarivejšie miluje svoju manželku, čím výlučnejšie je mu oddaná, tým väčšie dary jej dáva: tak robí aj Boh, aby sme necítili ztraty pozemských vecí. 5) Ktorí opovrhujú jeho láskou a oddávajú sa svetu, tým sa protiví. 6) Ktorí sa pripôsobujú jeho vôli. 7) K Bohu sa blížime modlitbou a obetou, a Boh nám pôjde v ústrety, ale len vtedy, keď... 8) Ruky sú hlavným nástrojom konania, teda nech sú vaše skutky čisté. 9) Vy, ktorí chcete slúžiť Bohu i svetu, očistite si srdcia od svetskej lásky. 10) Azda lepšie: pocíťte svoju biedu = ničom­ nosť, ako cudzoložnica, lebo to je prameňom po­ lepšenia. íl) Toto oslovenie má nás upamätať na to, že sme bratia, nasledovne tým horšie* keď si utŕhame na cti. 12) Grécky: nepomlúvajte jeden druhého.

KATOLÍCKY LIST SV. JAKUBA AP.

151

kto súdi svojho brata, utŕha zákonu a súdi zákon.1) Jestli však súdiš zákon, nie si plniteľom zákona, ale sudcom.12) 12. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže zatratiť i vysvobodil3) 13. Ale ty kto si, ktorý súdiš bližného?4) Nože vy, ktorí teraz hovoríte: „Dnes alebo zajtra pô­ jdeme do oného m esta5) a strávime tam rok, a budeme kupčiť a zaro­ bíme“ : 14. veď ani to neviete, čo bude zajtra.6) 15. Lebo čo je váš život? Je para, ktorá sa namálo ukazuje a potom mizne. Miesto toho, čo by ste mali hovoriť: „Ak Pán bude chcieť“, a: „Jestli dožijeme, to a to spravíme“ 7), 16. teraz sa vystatujete vo svojej pýche.8) Každé také vystatovanie sa je zlé. 17. A preto, kto vie dobre činiť, a nečiní, hriech má.

2. Vaše bohatstvo zhnilo a vaše rúcha požraly mole.1) 3. Vaše zlato a striebro zhrdza­ velo2), a ich hrdza bude na svede­ ctvo proti vám 3) a bude vám zožie­ rať telá, jako oheň. Shromaždili ste si hnev na posledné dni.4) 4. Hľa, pláca robotníkov, ktorí žali vaše pole, ktorú ste im zadr­ žali 6), kričí, a ich krik prišiel do ušú Pánovi zástupov. 5. Hodovali ste na zemi a v buj­ nosti vykŕmili ste svoje srdcia na deň zabíjačky.6) 6. Odsúdili, ba zabili ste spravedlivého, a neodporoval vám.7) 7. Nuž trpeliví buďte, bratia8), až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník čaká na drahocennú úrodu zemskú a trpelive sa chová, kým nedostane včasného i pozdného dažďa.9) 8. Tak i vy buďte trpeliví a po­ silňujte svoje srdcia, lebo priblížil sa príchod Pánov.10) 9. Nevzdychajte, bratia, jeden proti

HLAVA 5.

1) Apoštol vidí tu budúce veci, jako čo by boly minulé. 2) Zlato a striebro nezhrdzavie, ale apoštol berie podobenstvo z nešľachetných kovov. Ako železo, keď sa neupotrebuje, zhrdzavie, a keď ho nezoderie potreba, zožerie ho hrdza: takto i zlato a striebro, keď ho neupotrebíme na dobré skutky, nuž neupotrebené vyjde na zmar. 3) Že ste ich neupotrebili k dobrému. 4) Na súdny déň a na večnosť. a 5) Grécky: ktorej ste ich olúpili; latinsky: ktorú ste im strhli. Do očú bijúci obraz. Ženci pracujú namáhavé, a vtedy, keď najväčšmi bohatnú boháči z ich mozoľov, nemajú zárobku. Zadržanie zaslú­ ženej mzdy je do neba volajúci hriech. 6) Grécky: Hýrili ste na zemi a hodovali, kŕmili ste svoje srdcia na deň zabíjačky. Jako ošípaná kŕmi sa na zabíjačku, a čím sa jej viac hovie, tým je bližšie zabíjačka, takto i boháči kŕmia telo bujnosťou peklu, a čím viac si hovejú, tým bližšie je smrť. 7) Boháči svojou nadvážnosťou mocne vlívajú i na sudcov, tak že títo dosť často nespravedlive súdia chudobných, pričom chudobní nemôžu si pomôcť. 8) Bratia, ktorí ste utlačení. Čakajte na odmenu, jako roľník na dážď. 9) V Palestíne málo prší. Obyčajne začne pršať po židovskom Novom roku, teda začiatkom oktobra, a s prestávkami prší až do decembra. Tento dážď menoval sa včasným, a vtedy sa obrobia polia. Druhý raz pršiava od marca do apríla pred kvetom, a tento dážď menuje sa pozdným. Od výdatnosti týchto dvoch dažďov závisí v Palestíne úroda. 10) Pri spustošení Jeruzalema.

Karhanie boháčov pre utískanie chudob­ ných. Povzbudenie k trpelivosti. Zákaz ľahkomyseľne prisahať. Rozprava o po­ slednom pomazaní. Napomenutie k vzá­ jomnej modlitbe a k obracaniu hriešnikov.

1. Nože teda, boháči, plačte kvíľte9) nad svojimi biedami, ktoré prídu na vás. 1) Jadrom zákona je láska k Bohu a k bliž­ nému ; kto hreší proti bližnému pomlúvaním a po­ sudzovaním, ten hreší tým proti zákonu. 2) T. j. stavia sa nad zákon, a nie pod zákon. 3) Grécky: zachrániť a zahubiť. A to je vševedomý, všemohúci Boh. 4) Tieto slová v gréckej reči a i dľa smyslu patria ešte k 12. veršu. 5) Židia zo ziskuchtivosti rozpŕchli sa za kupectvom takmer po celom svete, ale najmä po prímorských mestách (Alexandria, Korint, Efez). 6) Čo bude s vami zajtra, či dožijete? 7) Vykonanie našich zámerov a úmyslov závisí nielen od nás, ale i od Boha. 8) Grécky a latinsky v množnom počte, a tak smysel je: teraz sa vystatujete predmetmi svojej pýchy. 9) Vlastne: zavýjajte, plačte s povykom. Apoštol už predvída blízky pád Jeruzalema.

152

KATOLÍCKY LIST SV. JAKUBA AP.

druhému, aby ste neboli súdení. Hla, sudca stojí predo dvermi. 10. Za príklad trpkého skonania, práce a trpelivostix) vezmite si, bratia, prorokov, ktorí mluvili v mene Pánovom. 11. Hla, za blahoslavených vyhla­ sujeme tých, ktorí trpeli. O trpeli­ vosti Jóbovej ste slýchali, a koniec 12) Pánov ste videli, lebo Pán je milo­ srdný a ľútostivý. 12. Ale predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani' ktoroukoľvek inou prísahou, ale nech je vaša3) reč: áno — áno, nie — nie, aby ste neprepadli súdu. 13. Je kto smutný medzi vami? Nech sa modlí. Je kto dobrej vôle? Nech spieva.4) 14. Onemocnie kto z vás? Nech povolá starších Cirkvi6) a nech sa modlia nad ním, mažúc ho olejom v mene Pánovom, 15. a modlitba viery6) uzdraví ne­ mocného7) a Pán mu poľahčí8), a 1) Grécky: Bratia, vezmite si prorokov za prí­ klad v trpení, v bolesti a v trpelivosti. 2) Ktorý Pán dal, keď sa Jóbovi zjavil a ho poučil. Ani vaša trpelivosf neostane bez odplaty od milosrdenstva Božieho. 3) Grécky: ale nech vám je áno — ánom, a nie — nie, t. j. hovorte pravdu, nech sa vaša reč srovnáva so skutočnosťou. 4) Nech si spieva veselé žalmy, slušné piesne. 5) Starší Cirkvi sú kňazi. Dosť je i jedného. 6) A modlitba, pochádzajúca z viery, či to i kňaza a či len Cirkvi. 7) Uzdraví, pravdepodobne má sa rozumieť na tele. 8) Grécky: pozdvihne ho z nemoci.

jestliže je v hriechoch1), budú mu odpustené. 16. Teda vyznávajte sa jeden dru­ hému zo svojich hriechov2) a mo­ dlite sa jeden za druhého, aby ste boli spasení, lebo mnoho môže vy­ trvalá3) modlitba spravedlivého. 17. Eliáš bol človek v utrpení po­ dobný nám a modlil sa modlitbu, aby nepršalo na zem, a nepršalo za tri roky a šesť mesiacov. 18. A zase sa modlil, a nebo vy­ dalo dážd a zem vydala svoju úrodu. 19. Bratia moji, keby kto z vás poblúdil od pravdy a niekto by ho obrátil: 20. má vedieť, že kto hriešnika odvrátil s jeho bludnej cesty, vysvobodí jeho dušu od sm rti4) a za­ kryje5) množstvo hriechov. 1) Grécky: a jestli spáchal hriechy, odpustia sa mu. Že je tu reč o poslednom pomazaní jako sviatosti, to uzavrela Cirkev na sneme trident­ skom. (Zasadnutie 14., hlava 2.) Že je tu reč o sviatosti, je zrejmé: 1. Máme viditeľný znak, mazanie olivovým sväteným olejom, spojené s kňa­ zovou modlitbou; 2. neviditeľnú milosť, posilnenie na tele i na duši a odpustenie hriechov i ztratenie ich pozostatkov; 3. ustanovenie od Krista Pána, lebo Jakub odvoláva sa, že sa to má činiť v mene Pánovom. 2) Jestli nemocný skrze posledné pomazanie chce dosiahnuť odpustenie hriechov, potrebné je, aby ich oľutoval, jestli možno, z nich sa vyspo­ vedal. 3) Grécky: účinlivá. 4) Od zatratenia. 5) Zakryje ich pred Bohom, aby ich Boh už nevidel, t. j. vykoná to, že mu Boh odpustí hriechy.

—ee*LISTY SV. PETRA APOŠTOLA. Sv. Peter pôvodne menoval sa Šimonom; bol synom istého Jána, alebo Jo­ náša, a i so svojím bratom Ondrejom bol rybárom na mori Genezaretskom a býval so svojou ženou a svokrou v Kafarnaume vo svojom vlastnom dome. Pán Ježiš povolal ho medzi prvými za učeníka a neskoršie vyvolil si ho za apoštola. Pre jeho živú, ohnivú letoru, pre spoľahlivosť Pán Ježiš obľúbil si ho natoľko, že Šimon patril medzi jeho najmilších a najdôvernejších žiakov. Šimon bol prvý, ktorý uznal a verejne vyznal Pána Ježiša za Syna Božieho, čo sa Pánu Ježišovi natoľko zaľúbilo, že mu premenil meno a nazval ho Kefasom, po grécky Petrom, po slovensky Kameňom (skala, bralo), t. j. skalopevným mu­ žom, a prisľúbil mu, že ho spraví za hlavu Cirkvi.

PRVÝ LIST SV. PETRA AP.

153

Od tej doby je Spasiteľovým dôverníkom. Následkom svojej ohnivej letory Peter viac ráz sa prenáhlil a Pán Ježiš ho i zavrátil, ale keďže to pochádzalo z lásky a horlivosti, Pán Ježiš mu to nemal za zlé. No pri umučení Pána Ježiša ťažko sa previnil, keď zaprel svojho učiteľa, čo však naskutku i oľutoval a čo mu Pán Ježiš i odpustil, natoľko, že sa mu prvému zjavil po svojom vzkriesení a ne­ skoršie ustanovil ho za hlavu Cirkvi. Od tohoto času Peter hrá vyvodiaci zástoj v Cirkvi, ba ešte i navštevuje jednotlivé cirkve. Herodes hodil ho do žalára, no na prosbu Cirkvi Boh ho zázračne vysvobodil skrze anjela a Peter ušiel z Jeruzalema. Kam ušiel, nevieme. Mnohí myslia, že ohlasoval evanjelium v Pontsku, Galatskú, Kapadocku, v Ázii a v Bitýnsku a že sa za istý čas zdržoval v Babylone. Isté je, že Peter zdržoval sa v Antiochii, kde ho pre jeho veľkú ústupčivosť oproti židokresťanom Pavel trpko pokarhal. Cirkevné podanie hovorí o ňom, že prišiel do Ríma, že tam založil kvetúcu ■cirkev a v nej svoju pápežskú stolicu, a že tam dľa proroctva Kristovho bol obe­ sený na kríž za panovania Neronovho. Pod Petrovým menom známe sú dva listy. Že prvý list pochádza od sv. Petra, o tom za starodávna nik nepochyboval. List tento písaný je v ťažkom vzletnom slohu, no to sa môže ľahko pripísať na účet jeho tlumocníka. Kde a kedy písalJsv. Peter tento list, nevieme. V liste samom stojí, že v Ba­ bylone; lenže mnohí myslia, že tu pod Babylonom má sa rozumieť Rím. Kedy? Nevieme. Niektorí hádajú, že okolo r. 64—65 po Kristu. A písaný bol pravde­ podobne grécky.

PRVÝ LIST SV. PETRA APOŠTOLA. HLAVA 1. Pozdrav. Kristus naša spása. Nehody zkúšajú vieru. Proroctvá. Draho sme vykú­ pení, treba sväte žiť.

1. Peter, apoštol Ježiša Krista, vysťahovalcom *), roztrúseným po Pontsku, Galatskú, Kapadocku, Ázii n Bitýnsku12), vyvoleným 2. podľa predvídania Boha Otca, skrze posvätenie Ducha, aby boli poslušní8) a pokropení45) krvou Je­ žiša Krista: nech sa vám rozmnoží milosť a pokoj! 3. Požehnaný (buď) Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý ná­ sledkom svojho veľkého milosrden­ stva znovu splodil6*) nás, skrze

zmŕtvychvstanie Ježiša Krista1) živo úfať 4. neporušiteľné a nepoškvrnené a nevädnúce2) dedictvo, zachované v nebesách pre vás, 5. ktorí ste mocou Božou chránení skrze vieru pre spásu, hotovú od­ haliť sa v poslednom čase3), 6. v ktorom budete plesať, hoc i teraz je treba trochu zarmútiť sa v rozličných pokušeniach, 7. aby dokázalosť vašej viery uká­ zala sa omnoho drahocennejšou od zlata4), ktoré sa v ohni zkúša, na chválu a slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista6),

í) To, že Kristus vstal z mŕtvych, dodáva i nám nádeje na vzkriesenie. 2) Kde je večný a svätý život. 1) Tým židokresťanom, ktorí sa vysťahovali 3) Na súdny deň. z Palestíny a bývali v cudzom svete. 4) Grécky: od zlata, čo sa zoderie a ktoré... 2) Okrajinky, ležiace severne od Babylona. 5) Ako zlato v ohni očistí sa od trosky a potom 3) T. j. veriaci. sa robia z neho slávné ozdoby, takto i kresťania 4) T. j. očistení od hriechov. 5) Boh nás znovu splodil pri sv. krste, keď v súženiach očistia sa od hriechov, dokážu sa nás prijal za synov, a tak za dedičov kráľovstva rýdzimi a potom slúžia za ozdobu Božiu, oslávení po súdnom dni. nebeského.

154

PRVÝ LIST SV. PETRA AP.

8. ktorého, hoci nevidíte, milu­ ždého, jako konal, v bázni žite, kým jete ; v ktorého i teraz, hoci ho ne­ tu prebývate1), vidíte, veríte, a jako veriaci budete 18. v povedomí, že ste nie poru­ plesať radosťou nevysloviteľnou a šiteľnými vecmi, zlatom alebo strie­ oslávenou, brom, vykúpení zo svojho márneho 9. keď dosiahnete ciel svojej viery: obcovania v otcovskom podaní2), duševné spasenie. 19. ale drahocennou krvou Krista, 10. Ktoré spasenie vyhľadávali a jako nevinného a nepoškvrneného skúmali proroci, ktorí prorokovali baránka, o vašej budúcej milosti.1) 20. ktorý bol už známy8) pred 11. Keď skúmali : na ktorý alebo ustanovením sveta, ale zjavil sa jaky čas poukáže im Duch Kristov 12>, v posledných časoch4) pre vás, ktorý predpovedal Kristove utrpenia 21. ktorí pre neho veríte v Boha, a budúce oslávenie3); ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal 12. ktorým sa to zjavilo preto, že mu slávu, aby vaša viera a nádej nie sebe samým, ale vám prisluho­ bola v Bohu.5) vali to, čo sa vám teraz zvestovalo 22. Očistite svoje duše skrze po­ skrze tých, ktorí vám hlásali evan­ slušnosť lásky6), skrze milovanie jelium po soslaní Ducha svätého bratstva7), a z úprimného srdca s neba, na ktorého4) anjeli žiadajú vrúcnejšie sa milujte, si hľadieť. 23. jako ktorí ste znovu splodení8), 13. Preto opásaní5) na bedrách nie z porušiteľného semena9), ale svojej mysle, striezliví, dokonale z neporušiteľného10*), skrze slovo ži­ dúfajte tú milosť8), ktorá sa vám vého a na veky11) zostávajúceho Boha. donáša v zjavení Ježiša Krista; 14. jako poslušné dietky, nepri­ 24. Lebo každé telo je jako tráva spôsobujte sa predošlým žiadostiam a všetka jeho sláva jako senný kvet; uschne tráva a jej kvet spŕchne12), svojej nevedomosti7), 15. ale primerane tomu Svätému8), 25. ale slovo Pánovo13) zostáva ktorý vás povolal, i sami buďte svätí na veky, a to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo. v každom obcovaní; 16. lebo je napísané: Buďte svätí, 1) Grécky: v želiarstve; my sme tu v cudzom* preto, že ja som svätý. až v nebi budeme vo svojom. 17. A keď Otcom voláte toho, 2) Votcovskom náboženstve, najmä v pohanstve. ktorý súdi bez ohľadu na osoby ka- Pohanské bohoslužby boly márné, i preto, že sa 1) O kresťanstve s celým jeho obsahom. 2) Duch Kristov je Duch svätý, preto, že nielen od Otca, ale i od Syna pochádza. 3) Proroci predpovedali aj čas, v ktorom sa mal narodiť Spasiteľ, a predpovedali i jeho muky i jeho oslávenie. 4) Grécky: na čo, t. j. ná to tajomstvo vykú­ penia, ktoré sa vám zvestovalo, anjeli žiadajú si hľadieť. 5) Na Východe nosili široké a dlhé podolky, a preto, kto chcel do práce alebo na cestu, musel sa opásať, pritiahnuť si k pásu šatu, aby bola kratšia, a tak opásaní na bedrách znamená: hotoví, napohotove. 6) Večné spasenie. 7) Prví kresťania boli zo Židov a pohanov, teda neznali Boha dokonale, a preto páchali mnoho hriechov z nevedomosti, no to teraz musí prestať. Ako dietky Božie poslúchajte svojho Otca. 8) Bohu, alebo Kristovi.

vzdávaly márnym bohom (diablom), ale i preto, že nespasily človeka. 3) Boh od večnosti vedel a nariadil, aby Boh Syn vykúpil svet. 4) No zjavil sa až nedávno. 5) Že i vás vzkriesi a oslávi. 6) Grécky: skrze poslušnosť naproti pravde. 7) Grécky: aby ste bratstvo bez pokrytstva milovali. 8) Znovu splodení pri krste za synov Božích. 9) Nie jako kedysi Židia, ktorí boli dietkami Božími, preto, že pochádzali z Abrahámovho se­ mena. Ale to už prestalo, to trvalo len do Krista. 10) Kresťania sú splodení z neporušiteľného se­ mena za dietky Božie, preto, že ono nikdy ne­ prestane. A toto neporušiteľné semeno je milosť Božia (krst). íl) V gréčtine chybí: na veky. 12) Takto spŕchne i židovská sláva a vyvolenie. 13) Kresťanstvo zostane na veky.

PRVÝ LIST SV. PETRA AP.

HLAVA 2. Treba odložiť zlosť a žiť na spôsob ma­ lých detí. Dľa príkladu Kristovho treba poslúchať a trpieť.

155

pohoršenia1) pre tých, ktorí sa po­ horšujú na slove2) a neveria, k čomu sú i určení.3) 9. Ale vy ste vyvolené pokolenie4), kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľudstvo nadobudnuté5), aby ste zve­ stovali ctnosti toho, ktorý vás po­ volal z temností do svojho podiv­ ného svetla6); 10. ktorí ste boli kedysi nie ľu­ dom7), teraz však ľudom, ako nie na milosť prijatí, teraz však na mi­ losť prijatí. (Oz. 2, 24.) 11. Premilení, prosím ,vás, ako cudzincov a pútnikov8), aby ste sa zdržovali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši.9) 12. Nech je vaše obcovanie medzi národami dobré, aby za to, za čo vás pomlúvajú jako zločincov, keď uvidia vaše dobré skutky, chválili Boha v deň navštívenia. 13. Buďte teda poddaní každej ľudskej správe10) pre Pána, či to kráľovi jako panovníkovi, 14. či to vladárom, ako od neho poslaným potrestať zločincov a po­ chváliť dobrých11), 15. lebo tak to chce Boh, aby ste

1. Odložte teda všetku zlosť a všetok podvod a pretvarovania, i závisti a všetky pomluvy, 2. a jako novonarodené nemluv­ ňatá túžte za duchovným, nepadelaným 1) mliekom12), aby ste z neho rástli na spasenie 3), 3. jestli ste predsa okúsili, že sladký je Pán. 4. Ku ktorému keďže ste pristú­ pili, jako k živému kameňu4), od ľudí síce zavrhnutému 5), ale od Boha vy­ volenému a uctenému6): 5. i sami nadstavte sa jako živé kamene, aby ste jako duchovný dom7), ako sväté kňazstvo8) obeto­ vali duchovné obety9), ľúbezné Bohu pre Ježiša Krista. 6. Preto Písmo obsahuje: Hla, za­ kladám na Sione hlavný uholný ka­ meň, vybraný, drahocenný, a kto uverí v neho, nebude zahanbený. 7. Vám teda, ktorí veríte, je ce­ stou, kdežto nevercom kameňom, ktorý zavrhli stavitelia: tento sa stal uholným hlavákom101), 1) Kameň urážky je ten, o ktorý sa človek 8. i kameňom urážky a skalou potkne; skalou pohoršenia je tá, o ktorú zavadí, 1) Nefalšovaným, tak grécky. 2) Pod mliekom tu sa má rozumieť kresťanské učenie, ktoré im sv. Peter podal čisté, nefalšované. 3) Jako deti z mlieka rastú na vojnu a potom na odmenu, takto i kresťania rastú na spasenie. 4) Apoštol pripodobňuje Cirkev stavisku, kto­ rého základným kameňom je Kristus, a ostatní kresťania sú na ňom nadstavení. 5) Kristus narodil sa v cirkvi židovskej, ale ludia, telesne smýšľajúci Židia, zavrhli ho a vy­ vrhli z cirkvi. ô) No Boh si ho uctil, nakoľko vyvolil si ho za základný kameň pre novú, lepšiu Cirkev. 7) Duchovný dom je chrám, kresťania sú du­ chovným domom, preto, že v nich prebýva Duch svätý. 8) Všetci kresťania sú kňazmi v širšom smysle slova, a keďže sú i chrámom i kňazmi, môžu obe­ tovať. 9) Duchovné obety sú modlitby a pre Krista znášané utrpenia. Môže sa rozumieť tu i sv. omša, ktorú s kňazom všetci kresťania obetujú. (Viď offertor.) 10) Pre Cirkev katolícku.

pričom sa, pravda, pohoršuje. 2) Grécky: zavadia do slova, t. j. do Kristovho učenia. 3) Určení sú k tomu, aby verili; no môže sa vzťahovať toto slovo i na slovo pohoršujú, a vtedy smysel je celkom iný: Určení sú, aby sa pohor­ šovali na kresťanstve. 4) V starom zákone Židia boli vyvoleným ná­ rodom Božím, ale keď zavrhli Krista, i Boh ich zavrhol. Namiesto Židov teraz sú kresťania vy­ voleným národom Božím. 5) Kristus si nás nadobudol svojou krvou, aby sme ... 6) Podivné svetlo je Kristovo učenie; temnosti: pohanstvo. 7) Pohani pred Kristom neboli ľudom Božím, ani na milosť prijatí, ale teraz sú ľudom Božím a na milosť prijatí. 8) Kresťania sú pútnici na zemi, preto, že sa zriekli sveta a putujú do neba. 9) Telesnosť ubíja ducha. 10) Vrchnosti, doslovne na prvý pohľad: ka­ ždému ľudskému stvoreniu; no jako grécke, tak i latinské slovo znamená to, čo je spravené, teda správu, a len potom stvorenie. 11) Grécky: tých, ktorí dobre robia.

156

PRVÝ LIST SV. PETRA AP.

dané svojim mužom, keby niektorí aj neverili slovu1), aby pre obco­ vanie žien bez slova sa získali2), 2. keď spatria vaše poctivé obco­ vanie v bázni. 3. Ktorým ozdobou nech je nie zvonku spleť3), alebo navešané zlato, alebo oblečené šaty; 4. ale ten skrytý srdca človek, v nenarušiteľhosti tichého a nežného ducha4), čo je pred obličajom Božím drahocenné. 5. Takto totiž kedysi aj sväté ženy nádejou v Bohu ozdobovaly sa a podriadily sa vlastným mužom. 6. Ako Sára poslušná bola Abra­ hámovi a volala ho pánom, ktorej vy ste dcérami5), keď dobre robíte, a neľakáte sa žiadneho strašenia. 7. Mužovia, podobne bývajte s nimi uznanliví; preukazujte úctu ženskému pokoleniu, jako slabšiemu, jako spolu­ dedičkám milosti života, aby sa ne­ robila prekážka vašim modlitbám.®) 8. A naposledy buďte všetci jedno­ myseľní, sútrpní, milujúci bratov, mi­ losrdní, skromní7), ponížení; 9. neodplácajte sa zlým za zlé, alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, dobrorečte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie. 10. Lebo kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech zdržuje svoj jazyk od zlého a jeho rty nech nemluvia lož; 11. nech sa odchýli od zlého a HLAVA 3. nech robí dobré, nech hľadá pokoj Povinnosti manželov. Odporúčanie lásky a nech sa sháňa za ním, dobrým chovaním sa zapchali ústa nevedomým a nerozumným ľuďom; 16. ako svobodní1), a nie takí, ktorí majú svobodu za zásteru zlosti, ale jako sluhovia Boží. 17. Všetkých ctite, bratstvo mi­ lujte, Boha sa bojte, kráľa uctite. 18. Sluhovia, buďte poddaní so všetkou bázňou pánom, nielen do­ brým a povoľným, ale i nevrlým. 19. Veď to je milé, keď niekto pre nábožné12) svedomie znáša proti­ venstvá a trpí nespravodlive. 20. Lebo jaká to sláva, keby ste jako hriešnici pri pohlavkoval3) boli trpeliví? Ale keď za dobré skutky trpelive trpíte, to je Bohu milé. 21. A veď na to ste povolaní4), lebo i Kristus trpel za nás5*) a za­ nechal vám príklad, aby ste nasle­ dovali jeho šlapaje; 22. ktorý nespáchal hriechu, ani nenašla sa mu lož v ústach; 23. ktorý, keď mu zlorečili, ne­ zlorečil; keď trpel, nevyhrážal sa, ale vydal sa tomu, ktorý súdil ne­ spravodlive ; 24. ktorý sám na svojom tele vy­ niesol naše hriechy na drevo •), aby sme umreli hriechom a žili spra­ vedlivosti, ktorého modrinami ste uzdravení. 25. Veď boli ste jako blúdiace ovce, ale teraz ste sa obrátili k pa­ stierovi a biskupovi vašich duší.

k bližnému, skromnosti a trpelivosti. Kri­ stova smrť a vstúpenie dô predpekla. Moc 1) A to keby niektorí aj neboli kresťanmi, ženy krstu. im majú byť poddané. 2) Aby pohanskí manželia stali sa kresťanmi 1. Podobne7) ženy nech sú pod- pre dobrý príklad žien, bez poučovania. 3) Spleť, účes vlasov, frizúra. 4) Ženy smú sa ozdobovať, ale nie preto, aby 1) Kresťania sú osvobodení od zachovávania starého zákona, ale pod touto zámienkou nesmú sa ľúbily druhým, a tým menej, aby druhých podnecovaly k vášni. No najväčšou ozdobou ženy je hrešiť. 2) T. j. ktoré sa riadi dťa Boha, dFa jeho zá­ trpelivá krotkosť a nežnosť. 5) Ako kresťania sú synmi Abrahámovými, konov. Doslovne: pre svedomie Božie. preto, že dostali to vyvolenie, ktoré Boh sľúbil 3) T. j. keď vás trescú. 4) Kresťania vždy musia trpieť, lebo len tak si Abrahámovi, takto i kresťanky sú dcérami Sárinými. vydobyjú nebo. e) V ktorom dome sú svady, tam je po mo­ 5) Grécky: za vás. dlitbe. e) T. j. na kríži za ne zadosť učinil. 7) V gréčtine chybí: skromní. 7) Ako sluhovia pánom, tak ženy mužom.

157

PRVÝ LIST SV. PETRA AP.

12. lebo Pán hľadí na správe dlivých a počúva ich modlitbu, ale po­ zoruje tých, ktorí činia zlé. 13. Nuž kto vám uškodí, ked bu­ dete horliť za dobré? 14. Ale keby ste i trpeli pre spra­ vedlivosť, ste blahoslavení; nebojte sa ich strašenia, ani sa nestrachujte, 15. ale Krista Pána zasväcujte1) vo svojich srdciach, hotoví súc vždycky zadosť učiniť12) každému, kto žiada od vás počet z tej ná­ deje3), ktorú vy máte; 16. no v krotkosti a bázni majte dobré svedomie, aby sa hanbili za to, za čo vás pomlúvajú tí, ktorí potupujú vaše dobré obcovanie v Kristovi. 17. Lepšie je totiž — ak je vôli Božej ľúbo — trpieť pre dobrodenia, než pre zločiny. 18. Lebo i Kristus raz umrel za hriechy, spravedlivý za nespravedlivých, aby nás priviedol k Bohu; usmrtený síce podľa tela, ale oživený podľa ducha45), 19. s ktorým8) prišiel zvestovať i tým duchom, ktorí boli v žalári, 20. ktorí kedysi neverili, ked vyčakávali6) shovievavosť Božiu za dňov Noema, kým sa staval koráb, v kto­ rom málo, to jest osem duší zachrá­ nilo sa od vody. 21. I vás teraz spasí tomu po­ dobný k rst7), ktorý je nie odstrá­ 1) Ako nedeľu zasväcujeme, tak že ju slávime, ctíme, tak i Krista zasvätíme, keď ho nábožne ctíme. 2) Grécky: na obranu pred každým ... 3) Tu nádej označuje celé kresťanstvo. 4) Ztratil zemský, časný život, no žije nadpri­ rodzene. 5) S ktorým duchom; jeho duša išla do pred­ peklia zvestovať, že svet je vykúpený. 6) Grécky: keď shovievavosť Božia vyčakávala. Toto čítanie zastáva sv. Jeronym. Dľa gréckeho smysel je: keď Boh Čakal na pokánie ľudí; dľa latinského: keď sa ľudia spoliehali na shovie­ vavosť Božiu. Ľudia neverili Noemovi, nečinili pokánia, a preto zahynuli v potope sveta, no Kri­ stus im zvestoval vykúpenie, teda spasil ich. 7) Krstiť znamená: vhrúžiť do vody, umyť, oprať, okúpať, teda krst je kúpeľ, no nie takým kúpeľom, ktorý smyje len telesnú špinu, ale do­ máhaním sa na dobré svedomie u Boha, a to pre Krista.

nením telesnej špiny, ale dopyto­ vaním sa dobrého svedomia u Boha pre vzkriesenie Ježiša Krista, 22. ktorý sedí na pravici Božej, ked pohltol smrť, aby sme boli de­ dičmi života večného1), a ked odi­ šiel do neba a podmanil si anjelov2), mocnosti a moci. HLAVA 4. Treba zanechať predošlý život a viesť nový. Treba s radosťou trpieť pre Krista.

1. Keď teda Kristus trpel v tele3), i vy sa ozbrojte tou istou myšlien­ kou, lebo kto trpel v tele, prestal hrešiť4), 2. aby už ostatný čas v tele žil nie ľudským žiadostiam, ale vôli Božej. 3. Dosť je predošlého času na vy­ konávanie pohanských chúťok tým, ktorí obcovali v bujnostiach, náru­ živostiach, korheľstvách, žraniciach, pijatykách a nedovolených modloslužobníctvach.6) 4. Čomu čudujú sa a zlorečia, keď vy nebežíte s nimi k tomu istému hanebnému hýreniu. 5. Títo vydajú počet tomu, ktorý je napohotove súdiť živých i mŕtvych. 6. Veď preto i mŕtvym hlásalo sa evanjelium6), aby boli súdení ľud­ ským spôsobom v tele, ale aby žili božským spôsobom v duchu. 7. A všetkému priblížil sa koniec; buďte teda múdri a bedlite na mo­ dlitbách, 8. no predovšetkým ustavične majte vzájomnú lásku medzi sebou, 0 Toto celé odvetvie v gréčtine chybí. 2) Vlastne: keď sa mu poddali anjeli. 3) Grécky: na tele, telom. 4) Trápenia nielen zkúšajú, ale i očisťujú. 5) Môže vám už dosť byť na tých hriechoch, ktoré ste popáchali jako pohani. 6) Mŕtvym hlásal evanjelium, t. j. dobrú zvesť o vykúpení, sám Pán Ježiš v predpeklí. Aby boli síce ľudským spôsobom trestaní pri potope, v ktorej zahynuli, ale aby predsa boli spasení pre nesmierne milosrdenstvo Božie.

158

PRVÝ LIST SV. PETRA AP.

lebo láska prikrýva množstvo hrie­ spasený, bezbožník a hriešnik kde chov.1) sa ukáže? 9. Buďte pohostinní medzi sebou 19. A tak i tí, ktorí trpia dľ bez šomrania; vôle Božej, nech odporúčajú svoje 10. každý jako dostal milosť, nech duše vernému Bohu v dobročinení. ju vysluhuje druhému, jako dobrí hospodári mnohonásobnej milosti HLAVA 5. Božej. Povinnosti kňazov a mládeže. O posluš­ 11. Keď kto mluví2), jakoby reči nosti. Diablovi treba odporovať. Pozdra­ Božie; keď kto posluhuje3), jakoby venia. so 4) silou, ktorú Boh poskytuje, aby 1. Starejšíchx) teda, ktorí sú medzi sa vo všetkom oslávil Boh pre Je­ žiša Krista, ktorý má slávu a pano­ vami, prosím spolustarejší a svedok utrpení Kristových, ba i účastník vanie na veky vekov. Amen. ktorá sa má zjaviť12), 12. Premilení, nebuďte prekvapení slávy, 2. paste stádo Božie, ktoré je u dopaľovanímB), čo sa vám prihodí vás v opatere, nie nútene, ale dobro­ na zkúšku, jako by sa vám niečo voľne pre Boha; ani nie zo škaredej novotného prihodilo, ziskuchtivosti, ale 13. ale, nakoľko ste účastní utr­ 3. ani nie jako ochotne; páni nad dedipení Kristových, radujte sa, aby ste ctvom3), ale za príklad slúžte stádu sa i pri zjavení jeho slávy natešení zo srdca. radovali. 4. A ked sa zjaví knieža pastierov, 14. Ked vás potupujú pre meno dostanete nevädnúci veniec slávy. Kristovo, blahoslavení ste, lebo čo 5. Podobne mladší buďte poddaní je česti, slávy a moci Božej, i ten starším. No všetci preukazujte s i45) jeho Duch8) spočinie na vás. navzájom poníženosť, lebo Boh sa 15. Ale nikto z vás nech netrpí protiví pyšným, ale poníženým dáva jako vrah, alebo kmín, alebo utrhač7), milosť. alebo jako požiadate! cudzieho8); 6. Ponížte sa teda pod silnou ru­ 16. keď však ako kresťan, nech kou Božou, aby vás povýšil v čas sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha navštívenia. za toto meno. 7. Všetku svoju starosť uvalte na 17. Lebo je čas, aby sa začal súd neho, lebo on má starosť o vás. od domu Božieho; ale ked najprv 8. Buďte striezliví a bedlite, lebo od nás, ako sa skončí s tými, ktorí protivník váš, diabol, ako lev ru­ neveria evanjeliu Božiemu? čiaci obchádza a hľadá, koho by 18. A ked spravedlivý sotva bude zožral, 9. ktorému odporujte silní vo 1) Vlastne: kto má opravdivú lásku, ten nevidí viere, v povedomí, že i vaši bratia, chyby toho, koho miluje, a keby ich druhí videli, zakrýva ich. Keď sa budete milovať, nebudú vám ktorí sú po svete, majú tie isté trá­ klať oči chyby bližných, a tak nenarušíte pokoja. penia. V prenesenom smysle: dokonalá láska vymáha

u Boha odpustenie všetkých hriechov. 1) Židia nazývali starejšími tých vážnych mužov, 2) Dolož: nech tak mluví .. ktorí boli predstavení v obci alebo v synagoge. 3) Dolož: nech tak posluhuje... 4) Dolož: všetkou. Toto pomenovanie podržali kresťania a starejšími 5) Grécke slovo označuje horúčavu, v ktorej nazvali predstavených Cirkvi, teda biskupov a sa prepaľujú kovy a očisťujú od trosky, čo je kňazov. 2) Peter bol účastný tej slávy, ktorá sa má obrazom súženia, bolesti, v ktorej sa duša očistí zjaviť, keď bol pri premenení Krista Pána. od hriechu 3) Grécky: lebo Duch slávy a moci a Boha 3) Nad tými kresťanmi, ktorí sa k vám dostali, ktorí vám pripadli. spočinie na vás 4) Grécky: pripnite si pásku poníženosti. Otroci 7) Grécky: zločinec. 8) Grécky: taký, ktorý slačí za cudzím. nosili bielu pásku, jako odznak otroctva.

PRVÝ LIST SV. PETRA AP.

10. A Boh všetkej milosti, ktorý v Kristu Ježišovi1) povolal nás do svojej večnej slávy, ked trochu po­ trpíme, on sám nás zdokonalí, utvrdí a ustáli. 11. Jemu sláva a panovanie na veky vekov! Amen. 12. Po Silvánovi**2), vernom bra­ tovi3), som vám, ako myslím, na­ krátko písal, prosil a dosvedčoval, 1)

V

žen stv e,

2)

K r is tu

J e ž iš o v i

te d a

k r e s ť a n s t v e .!

M n oh í

S ilv á n o m 3)

B ra t,

m á t.

v

zn a m en á :

p ra v d ep o d o b n e sa j.

r o z u m ie ť k resťa n ,

m y s lia ,

S ila s ,

a le b o

v

je h o

že

n áb o­

tu

p od

P a v lo v s p o lo č n ík .

b is k u p .

159

že táto je opravdivá milosť Božia *), v ktorej stojíte. 13. Pozdravuje vás cirkev, ktorá je spoluvyvolená2) v Babylone3), i Marek4), môj syn.5) 14. Pozdravujte sa vospolok svätým polúbením.6) Milosť7) vám všetkým, ktorí ste v Kristu Ježišovi! Amen. t) Milosť Božia tu znamená: náboženstvo; teda že opravdové náboženstvo je to ... 2) T. j. tak vyvolená, jako vy. 3) Niektorí myslia, že sa tu pod Babylonom má rozumieť Rím. 4) Tento Marek je tuším totožný s evanjelistom Markom. 5) Môj syn duchovný; akiste sv. Peter ho získal kresťanstvu. 3) Grécky: bozkom lásky. 7) Grécky: pokoj.

DRUHÝ LIST SV. PETRA APOŠTOLA. Pôvodcom tohoto listu je sv. Peter. Tak to učí katolícka Cirkev. Podnet mu dala tá okolnosť, že poneváč Spasíte! apoštolom nezjavil, kedy bude koniec sveta, a keďže proroctvo o konci sveta spojil s proroctvom o spustošení Jeruzalema a židovského štátu: preto apoštolovia boli tej mienky, že Pán Ježiš skoro po^srúcaní Jeruzalema dôjde spasiť veriacich. A toto tušenie zmocnilo sa i veriacich. Židia sa im, pravda, smiali a mnohí kresťania začali svobodomyseFne žiť. Proti tomuto obracia sa sv. Peter, ako apoštol a hlava Cirkvi, pri sklonku svojho života. — List je písaný v reči gréckej, pre všetkých kresťanov.

HLAVA 1. Povzbudenie ku ctnostnému životu. Blízka smrť. Svedok premenenia Krista Pána, ktorého Otec i proroci odporúčajú.

1. Šimon Peter, sluha a apoštol Ježiša Krista, tým, ktorým sa do­ stala rovnoplatná7) viera s nami v spravedlivosti2) Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. 2. Milosť a pokoj nech sa vám rozmnoží skrze poznanie Boha a Pána nášho Ježiša Krista;

3. jako i jeho všetka božská moc4), ktorá darovala sa nám na život a pobožnosť skrze poznanie toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou, 4. pre ktorého2) daroval nám preveliké a vzácne zasľúbenia, aby ste skrze ne boli účastní prirodzenosti božskej3) a ušli porušeniu tej náru­ živosti, ktorá je na svete. 5. Preto i sami s v\ naložením všetkej snahy dokážte v svojej viere ctnosť a v ctnosti rozvažitosť, 6. a v rozvažitosti sebaovládanie,

t) Nech sa vám rozmnožia i všetky duchovné 1) Viera je u všetkých rovnoplatná, lebo vše­ dary. tkých ospravedlivuje. Tak grécky; latinsky azda: 2) Grécky: pre ktoré, t. j. pre svoju slávu a moc. rovná. 3) Účastní sme prirodzenosti božskej, ked máme 2) V kresťanskom náboženstve. posväcujúcu milosť.

160

DRUHÝ LIST SV. PETRA AP.

v sebaovládaní však vytrvalosť a vo vytrvalosti pobožnosť, 7. a v pobožnosti bratskú lásku a v bratskej láske milovanie.1) 8. Lebo keď takto budete mať až nazbyt, predstaví vás nie jako záhalčivých, ani jako bezužitočných v poznaní12) Pána nášho Ježiša Krista. 9. Lebo kto to nemá na porúdzi, je slepý a habká rukami3) a za­ búda na očistenie od svojich dáv­ nych hriechov. 10. A preto, bratia, tým viac sa usilujte skrze dobré skutky4) učiniť istým svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to budete robiť, nikdy ne­ zhrešíte, 11. lebo tak hojnejšie56) popraje sa vám prístup do večného kráľov­ stva Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. 12. Preto budem vás vždycky na toto upomínať, keď i to viete a ste utvrdení v prítomnej pravde. 13. Veď za spravedlivé držím, do­ kiaľ som v tomto stánku®), povzbu­ dzovať vás napomínaním, 14. v povedomí, že skoré je slo­ ženie môjho stánku7), jako mi aj Pán náš Ježiš Kristus zjavil.8) 15. Ale pousilujem sa, aby ste sa vy aj po mojej smrti na toto často rozpamätali. 16. Poneváč nie zavedení vtipne vymyslenými bájkami oznamovali sme vám moc a príchod Pána nášho Ježiša Krista, ale jako tí, ktorí svo­ jimi očami dívali sa na jeho veli­ čenstvo.9) 1) Grécke i latinské slovo milovať označuje tú lásku, ktorú máme k tomu, koho si vážime a ctíme. Ľúbiť označuje lásku smyselnú. 2) V kresťanskom náboženstve. 3) Grécky: a zažmuruje oči. 4) Dobré skutky sú kľúčom od neba. 5) Ani v nebi nie sú všetci rovní; kto viac pracoval pre Krista, hojnejšie požíva jeho slávu. 6) V tele. 7) Složenie stánku je smrť. 8) Nie po svojom vzkriesení pri moci, lež teraz nedávno. 9) Veličenstvo je kráľovská hodnosť a sláva. Teda Peter díval sa, na vlastné oči videl kráľov-

17. Lebo keď obdržal od Boha Otca česť a slávu, takýto hlas sa mu doniesol z veľkolepej slávy: Tento je ten môj premilený Syn, v ktorom mám zaľúbenie, poslú­ chajte h o ! *) 18. A tento hlas donesený s neba my sme počuli, keď sme boli s ním na svätej hore.2) 19. Ba máme pevnejšiu prorockú reč8), a dobre urobíte, keď budete na ňu pozorovať, ako na sviecu svieťaciu na tmavom mieste, dokiaľ ne­ svitne deň a zornička nevyjde vo vašich srdciach.4) 20. Predne to vedzte, že žiadne proroctvo Písma nedeje sa vlastným vyložením5), 21. lebo proroctvo nikdy nevynieslo sa z vôle ľudskej, ale Duchom svätým nadchnutí ®) mluvili svätí mužovia Boží. HLAVA 2. Lžiucitelia a ich tresty.

1. Boli však lžiproroci u ľudu, jako i medzi vami budú učitelia lhári, ktorí zavedú zkazné odštepy7), a keďže Pána, ktorý ich vykúpil, zaprú, privedú sa do skorej záhuby. 2. A mnohí budú nasledovať ich bujnosti, pre ktorých cesta pravdy8) bude sa potupovať, skú slávu Kristovu na sv. hore, a tak ako očitý svedok to dosvedčuje. 1) Slová „poslúchajte ho“ v gréčtine chýbajú. 2) Na ktorej hore to bolo, nevieme; myslí sa, že na Tábore. 3) Ohľadom Židov starozákonné proroctvá maly veľkú vážnosť, väčšiu jako svedectvá apoštolov. Preto sv. Peter vraví: že majú pevnejšiu pro­ rockú reč. 4) Z prorokov čerpajte dôvody za Krista, pokým kresťanské smýšľanie neopanuje vaše srdcia, ba i celý svet, lebo potom vám bude všetko jasné. 5) Grécke slovo rôzne sa prekladá. Niektorí myslia, že proroctvo nedeje sa vlastným vtipom, smyslom, rozlúštením; ídí, že ho nesvobodno dľa vlastného dômyslu vykladať. 6) Grécky: unášaní. 7) Bludné náboženstvá zavedú a potom sa odštiepa od Cirkvi; kacírstva, sekty. 8) Pravé náboženstvo je cesta pravdy, preto, že vedie do neba, a to budú ľudia potupovať, keď vidia zločiny u kresťanov.

DRUHÝ LIST SV. PETRA AP.

161

3. a v lakomstve pretvárnymi *) chytené a zahubenél), poneváč rú­ slovami budú s vami kupčiť12), kto­ hajú sa tomu, čomu nerozumejú, za­ rých odsúdenie od dávna nemešká hynú vo svojej zkazenosti, 13. dostanú odplatu za nespravea ich záhuba nedrieme. dlivosť, keďže rozkoš považujú za 4. Keďže Boh neodpustil hriešnym anjelom, ale povrazmi 3) mrákoty veselý deň. Špaty a rozkošiami oplý­ stiahnutých do pekla dal mučiť4) a vajúce špiny vo svojich hostinách s vami hodujú2); podržať na súd. 14. oči majú plné cudzoložstva3) 5. Ani starodávnemu svetu neod­ a neprestajného hriechu; vábia ne­ pustil, ale zachránil samoôsmeho stále duše, majú srdcia vycvičené Noema, jako zvestovateľa spravedli­ v lakomstve, synovia kliatby.4) vosti, keď priviedol potopu na bez­ 15. Keďže opustili rovnú cestu, božný svet. zblúdili. Nasledovali cestu Baláma 6. I mestá Sodomu a Gomorrhu z Bosora6 ), ktorý miloval nespraveobrátil na popol a odsúdil na sbodlivú plácu6 ), renie a položil za príklad tým, ktorí 16. ale bol i pokarhaný pre svoju budú bezbožne žiť; 7. kdežto sprav ediivého Lota strá­ šialenosť7); nemé ujarmené zviera peného vytrhol z krivdy5) a smil­ ozvalo sa ľudským hlasom a zabra­ ňovalo prorokovi nemúdrosť. ného obcovania ošklivcov, 17. Títo sú bezvodné pramene a 8. lebo bol spravedlivý zrakom i sluchom6), keď prebýval u tých, hmly víchrami vzbúrené, pre ktoré ktorí deň po deň mučili nešľachet­ je ponechaná mrákota tmy. nými skutkami spravedlivú dušu.7) 18. Nabubrené totiž daromnosti 9. Vie Pán vyrvať8) pobožných mluvia a vábia k náruživostiam te­ z pokušenia, ale nespravedlivých lesného rozkošníctva tých, ktorí zachovať na súdny deň, aby sa sotvaže ušli tým 8), ktorí v blude obcujú: mučili, 19. svobodu im sľubujú, hoci sami 10. a to najmä tých, ktorí chodia sú otrokmi zahubenia, poneváč kto za telom v špinavej náruživosti a je od koho premožený, tomu je znevažujú panstvá. Opovážlivci a do i sluhom. seba zaľúbení neboja sa uvádzať 20. Lebo keď uhli svetským po­ rúhavé odštepy.9) škvrneniam skrze poznanie Pána a 11. Kdežto anjeli, hoci majú väč­ Spasiteľa nášho Ježiša Krista, a zase šiu moc a silu, nevynášajú proti do nich zamotaní podľahnú, bude sebe u Boha preklínajúci súd, ich posledný spôsob horší od prv12. títo však, jako nerozumné zvery, vyliahnuté na to, aby boly šieho.9) 21. Lebo lepšie by bolo pre nich 1) Pretvárnymi = pretvorenými, vymyslenými, vypuklými. 2) Ako tovarom; budú z vás zarábať. 3) Iné grécke čítanie: ale do tmavých jám pekla stiahnutých. 4) Mučiť v gréčtine chybí. 5) V gréčtine chybí: z krivdy. 6) Nielen že nepáchal sám zlých skutkov, ale nechcel o nich ani počuť. ?) Pre poriadneho človeka je kríž vidieť neprá­ vosti. 8) Yysvobodiť. 9) Česť Božiu umenšujúce kacírstva. Každé ka­ círstvo je rúhavé. Grécky: nestrachujú sa potu­ povať velebnosti.

1) Ľudia chytajú a zabíjajú divú zver, takto diabli bludoverných svodcov. 2) Títo špatní špinavci vdierajú sa do vašich hostín a tam hádžu úklady vašim ženám. 3) Grécky: cudzoložnice. 4) Prekliati ľudia. 5) Grécky: Baláma Bosoroviča. Baláma, Bosorovho syna. 6) Azda odmenu za nespravedlivosť. 7) Grécky: pre svoju bezbožnosť, aby nerobil proti prikázaniu Božiemu. 8) Sotva ušli od pohanov a Židov, teda novopokrstenci. 9) Odpadlík je horší od pohana.

162

DRUHÝ LIST SV. PETRA AP.

nepoznať cesty spravedlivosti, nežli shovieva pre vás, lebo nechce, aby po poznaní odvrátiť sa zpiatky od niektorí zahynuli, ale aby sa všetci toho svätého prikázania, ktoré im obrátili na pokánie. bolo vydané. 10. Ale príde deň Pánov, ako 22. Ale prihodí sa im dľa toho km ín*), na ktorý nebesá s treskom pravdivého príslovia: Pes navrátil sa pominú a prvky2) v horúčosti sa sa k svojmu vývratku, a : Sviňa rozplynú a zem i veci, čo sú na nej, zhoria. umytá vára sa zase v blate. 11. Keď teda toto všetko sa roz­ padne, jakí máte byť vo svätých HLAVA 3. obcovaniach a pobožnostiach vy, Koniec a obnovenie sveta. Súdny deň, 12. ktorí očakávate a túžite po nové nebo a nová zem. Chvála o listoch príchode Pánovho dňa, na ktorý Pavlových. horiace nebesá sa rozpustia a prvky 1. Premilení, toto už druhý list v ohnivej horúčosti sa roztopia! vám píšem, v ktorých povzbudzujem 13. Avšak podľa jeho3) sľubov oča­ skrze napomínanie vaše úprimné kávame nové nebesá a novú zem, smýšlanie, 2. aby ste pamätali na slová, ktoré na ktorých spravedlivosť prebýva. 14. Preto, Premilení, v tomto oča­ som zo svätých prorokov predpo­ kávaní vynasnažuje sa, aby ste sa vedal, a na prikázanie vašich apo­ mu4 ) ukázali jako nevinní a nepo­ štolov Pána a Spasiteľa. škvrnení v pokoji, 3. Predne vedzte, že v posledných dňoch prijdú s klamom posmievači x>, 15. a shovievavosť Pána nášho ktorí obcujú dľa vlastných žiadostí, považujte za spásu, jako i náš pre4. a povedia: Kdeže je sľub, alebo milený brat Pavel písal vám podľa jeho príchod?12) Veď ako otcovia danej mu múdrosti, 16. jako i vo všetkých listoch, usnuli, všetko takto zotrváva od po­ v ktorých rozpráva o tomto; v kto­ čiatku stvorenia. rých sú niektoré veci ťažko sroz­ 5. Samovoľne nevedia, že nebesá umiteľné, ktoré neučení a nestáli preboly od dávna, i zem z vody a skrze krucujú, jako i ostatné písma na vodu povstala na slovo Božie, 6. skrze ktoré3) i ten niekdajší svoju vlastnú zkazu. 17. Vy teda, Premilení, nakoľko svet4) vodou potopený zahynul. to popredku viete, chráňte sa, aby 7. A terajšie nebo a zem udržujú ste bludom bezbožníkov podvedení sa tým istým slovom a zachovávajú nevypadli z vlastnej stálosti; sa ohňu na deň súdu a zahubenia 18. ale rozmáhajte sa milostou a bezbožných ľudí. poznaním Pána a Spasiteľa nášho 8. No to jedno nezabudnite, Pre­ Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz milení, že jeden deň u Pána, jako tisíc rokov, a tisíc rokov, ako jeden i na večný deň.5) Amen. deň. 1) T. j. nevdojak. 9. Neodkladá Pán so svojím sľu­ 2) r Pod prvkami grécki mudrci rozumeli veci nie sú složené z druhých, ale z ktorých sú bom, ako podajedni myslia5), lež ktoré složené druhé. Dľa ich náhľadu sú štyri prvky: nebo, zem, povetrie a voda. Asi to rozumel i sv. Peter pod prvkami. Terajšia veda zná iné prvky. 1) Grécky: s posiíiechom. 3) Kristových. 2) Grécky: kdeže je jeho prisľúbený príchod? 4) Kristovi. 3) T. j. nebo a zem, ktoré lialy vodu. 5) T. j. na ten deň, na ktorý sa začína večnosť* 4 ) T. j. ľudia zahynuli. čiže na súdny deň. 5 ) Grécky: myslia, že odkladá ...

163

LISTY SV. JÁNA APOŠTOLA. Ten istý sv. Ján, ktorý napísal štvrté evanjelium pri sklonku svojho života, napísal i nasledujúce listy. Že všetky tri listy pochádzajú od sv. Jána a najmä že sú písané z vnuknutia Ducha svätého, o tom nás ubezpečuje nadväznosť katolíckej Cirkvi. Prvý list všetkým veriacim z pohanstva Malej Ažie je iakoby predmluvou a sprievodným listom k jeho evanjeliu. Jako evanjelium napísal, aby čitatelia verili, že Ježiš je Messiáš a Syn Boží a že ktorí v neho veria, v jeho mene majú život večný (Ján, 20, 31), tak tento list chce vo veriacich vzbudiť a upevniť to povedomie, že majú život večný, lebo. veria v meno Ježiša Krista (5, 13), a na základe tejto viery roznietiť ich srdcia k úprimnému milovaniu Boha a bližného. Druhý list písaný je ktorejsi obci v Malej Ázii, jako Klement z Alexandrie, Hieronym, Oekumenius a iní myslia, alebo istej kresťanskej vdove, jako iní vy­ kladači udávajú. Obsahuje odporúčanie kresťanskej lásky, výstrahu pred bludným učením a sľub ďalšieho poučenia. Tretí list písaný je istému Gájovi; sv. Ján vyslovuje svoju radosť nad jeho kresťanským životom a zvlášte nad tou jeho pohostinnosťou, ktorú ohlasovateľom evanjelia preukazuje.

PRVÝ LIST SV. JÁNA APOŠTOLA. HLAVA 1. Svedectvo o Kristovi. Boh je svetlo. Krv Kristova očisťuje od hriechov.

1. O slove života1), ktoré bolo od počiatku12), ktoré sme počuli, ktoré sme na svoje oči videli, na ktoré sme hľadeli a (ktorého sa) naše ruky dotýkaly, 2. (lebo život sa zjavil, a my sme videli, a dosvedčujeme a oznamu­ jeme vám ten večný život3), ktorý bol u Otca a nám sa zjavil); 3. čo sme videli a počuli, ozná* mujeme4) vám, aby ste i vy mali spoločenstvo s nami, a naše spolo­ čenstvo je s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. 4. A toto píšeme vám, aby ste sa radovali5) a aby vaša radosť bola úplná.6) 1) V začatej vete pokračuje až v 3. verši. Slovo života je to Slovo Božie, ktoré má život a dáva iným život, teda Syn Boží. 2) T. j. od večnosti.. 3) Večný život je = Slovo života, ktoré má a aj iným dáva večný život. 4) Grécky: aj vám. 6) V gréckom chybí : aby ste sa radovali. «) Nakoľko sú spojení s Bohom a majú večný život, aj ich radosť môže byť úplná.

5. A oznámenie, ktoré sme počuli od neho a oznamujeme vám, jé to, že Boh je svetlo1) a v ňom niet žiadnej tmy. 6. Keby sme povedali, žé máme spoločenstvo s ním a obcujeme vo tme, lužeme a nekonáme sprave­ dlivosti2); 7. ale jestliže vo svetle obcujeme, jako i on je vo svetle, máme spolo­ čenstvo medzi sebou a krv Ježiša Krista, Syna jeho, očistí nás od všetkého hriechu. 8. Keby sme povedali, že nemáme hriechu, klamali by sme seba sa­ mých, a nebolo by v nás pravdy. 9. Keď vyznáme svoje hriechy, verný je a spravedlivý, že nám od­ pustí hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. 1) Prirodzené svetlo je prameňom života a blaha. V nadprirodzenom svete prameňom života a blaha je Boh, preto ho sv. Ján nazýva svetlom. Keďže mudroslovie nevedelo vysvetliť pôvod zlého, jako ono prišlo na tento svet, preto niektorí, jako Per­ žania, predpokládali dvoch bohov, dobrého a zlého; druhí zase mysleli, že tma, nevoľnosť, hriech, bo­ lesti pochádzajú' od Boha. Tento blud zavrhuje tu sv. Ján. 2) Keďže Boh je prameňom len dobra, preta len ten je spojený s Bohom, kto- dobre činí.

m

PRVÝ LIST SV. JÁNA AP.

10. Keby sme povedali, že smei u vás, že tmy sa pominuly a už nezhrešili, jeho by sme robili luhá­ svieti pravé svetlo. rom h a jeho slovo nebolo by v nás. 9. Kto povedá, že je na svetle a nenávidí svojho brata, až dosaváď je vo tme. HLAVA 2. 10. Kto miluje svojho brata, zo­ Ježiš Kristus je smierením za hriechy. stáva na svetle a niet v ňom po­ Kto miluje svet, nemiluje Boha. O proti- horšenia. kristusoch. 11. Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme, a chodí potme a nevie, 1. Dietky moje, toto vám píšem, kam ide, preto, že mu tma zasle­ aby ste nehrešili, ale keby aj kto pila oči. zhrešil, máme za prímluvníka u Otca 12. Píšem vám, Synáčkovia1), že spravedlivého Ježiša Krista, sa vám odpustily hriechy pre jeho 2. a on je smierením za naše meno. hriechy a nielen za naše, lež i za 13. Píšem vám, otcovia, že poznali (hriechy) celého sveta. ste toho, ktorý je od počiatku; píšem 3. A z toho sa dozvieme, že sme vám, mládenci, že ste zvíťazili nad ho poznali 21), keď zachovávame jeho zlým.2) prikázania. 14. Píšem vám, nemluvniatka, že 4. Kto povie, že ho poznal, a ne­ ste poznali Otca; píšem vám, mlá­ zachováva jeho prikázaní, je luhár denci, že ste silní a že slovo Božie a niet v ňom pravdy; zostáva vo vás a že ste zvíťazili nad 5. kto však zachováva jeho slovo, zlým. v tom láska Božia je ozaj dokonalá, 15. Nemilujte svet, ani to, čo je a z toho poznáme, že sme v ňom. na svete. Kto miluje svet, u toho 6. Kto povedá, že zostáva v ňom, nieto lásky k Otcovi. musí aj sám tak pokračovať, ako 16. Lebo všetko, čo je na svete, on pokračoval.3) je: žiadosť tela a žiadosť očú, a 7. Premilení, nepíšem vám no­ pýcha života, čo nie je z Otca, ale vého prikázania, ale staré priká­ je zo sveta.3) zanie, ktoré ste mali od počiatku; 17. A svet sa pominie i jeho žia­ slovo, ktoré ste počuli, je staré pri­ dosť; ale kto plní vôľu Božiu, zo­ kázanie.4) stane na veky. 8. Opäť nové prikázanie6) píšem 18. Dietky, je posledná hodina4), vám, ktoré je pravdivé i u neho a jako ste počuli, že antikristus5) prijde, a teraz mnohí stali sa antií) Celý svet bol pod dedičným hriechom, všetci kristusmi, z čoho poznávame, že je ludia boli hriešni; kto by to tajil, ten by tajil potrebu vykúpenia a musel by povedať, že Boh posledná hodina. lúhal, ked nám dal zprávu o dedičnom hriechu. 19. Z nás vyšli, ale neboli z nás6), 2) T. j. že sme v neho úplne uverili, že sme ho uznali za takého, za jakého sa on vydával. lebo keby boli bývali z nás, boli Tak žiť, ako žil P. Ježiš. 3)

4 ) To slovo: aby sme sa milovali, je staré pri­ 1) G r é c k y : d i e t k y . kázanie, lebo veď už i prirodzený zákon káže: 2) N a d d i a b l o m . aby každý tvor miloval sebe podobného. To isté prikazoval Boh v starom zákone, keď riekol: Miluj 3) G r é c k y : le b o v š e t k o , č o j e n a s v e t e , (ja k o ) svojho bližného jako seba samého. ž ia d o s ť te la a ž ia d o s ť o č ú a p ý c h a ž iv o ta , n ie je 6) Náruživosti ľudské tak zatemnily rozum, zžeO t c a , a l e j e z o s v e t a . Ž i a d o s ť t e l a j e ž i a d o s ť P. Ježiš musel znovu oznámiť toto prikázanie. A t e l e s n á ; ž i a d o s ť o č ú : l a k o m s t v o ; p ý c h a ž i v o t a : toto prikázanie, ktoré Kristus znovu oznámil, je c t i b a ž n o s ť , a l e b o r o z k o š , m a j e t o k , s l á v a . 4) P o s le d n á d o b a . nové i pre svoj hlbší obsah a dosah, a najmä pre nadprirodzené pohnútky, jako sú: že náš 5) A n tik r is t, k to r ý s a p o s ta v í p r o ti K r is to v i. bližný je vykúpený krvou Kristovou, že je dedičom 6) I b l u d á r i s ú d ľ a m e n a k r e s ť a n i a , a l e n i e d ľ a sk u tk o v . večnej slávy, že je Synom. Božím atď.

PRVÝ LIST SV. JÁNA AP.

by ovšem zostali s nami, ale aby sa ukázali, že nie sú všetci z nás. 20. Ale vy máte pomazanie1) od Svätého12), a Všetko viete. 21. Nepísal som vám preto, že neznáte pravdy, ale preto, že ju znáte a poneváč žiadná lož nie je z pravdy. 22. Kto je luhár, jestli nie ten, kto tají, že Ježiš je Kristus? Ten je antikristus, kto zapiera Otca3) i Syna. 23. Každý, kto zapiera Syna, nemá ani Otca; kto vyznáva Syna, má i Otcav 24. Čo ste vy počuli od počiatku, nech zostane u vás; keď zostane u vás, čo ste počuli od počiatku, i vy zostanete u Syna i u Otca. 25. A slub, ktorý nám on pri­ sľúbil je: večný život. 26. Toto som vám písal o tých, ktorí vás svádzajú. 27. A pomazanie, ktoré ste vy dostali od neho, nech zostáva vo vás, a nepotrebujete, aby vás kto učil, ale tak ako jeho pomazanie vás učí o všetkom, je i pravdivé i nie je lžou, a jako vás naučilo, (tak) zostaňte v ňom. 28. I teraz, Synáčkovia, zostaňte v ňom, aby, keď sa zjaví, mali sme dôveru a neboli sme od neho za­ hanbení pri jeho príchode. 29. Keď viete, že je spravedlivý, vedzte, že i každý, kto koná spra­ vedlivosť, zrodil sa z neho. HLAVA 3.

165

dietkami Božími1); svet preto ne­ pozná nás, lebo nepozná jeho. 2. Premilení, teraz sme dietkami Božími, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, preto, že ho uvidíme, jako je.2) 3. A každý, kto má túto nádej v ňom, posväcuje sa, jako i on je svätý. 4. Každý, kto pácha hriech, pácha i neprávosť, a hriech je neprávosť. 5. A viete, že on sa zjavil, aby sňal naše hriechy, a v ňom niet hriechu. 6. Žiaden, kto zostáva v ňom, nehreší3); (ale) každý, kto hreší, nevidel ho, ani ho nepoznal. 7. Synáčkovia, nech vás nikto nesvedie; kto koná spravedlivosť, je spravedlivý, jako je i on spra­ vedlivý. 8. Kto pácha hriech, je z diabla, lebo diabol od prvú hreší. Na to sa zjavil Syn Boží, aby sbúral diela diablove. 9. Každý, kto sa narodil z Boha, nepácha hriechu, preto, že jeho se­ meno45) zostáva v ňom, a nemôže hrešiť, lebo narodil sa z Boha.6) 10. Z toho poznať synov Božích a synov diablových: každý, kto nie je spravedlivý, nie je z Boha, jako i kto nemiluje svojho brata. 11. Poneváč to je to oznámenie, ktoré ste počuli od počiatku: aby ste*) milovali jeden druhého. 12. Nie jako Kain, ktorý bol zo zlého7) a zabil svojho brata. A

1) Najväčšia láska je tá, ktorú má otec k svojim Kresťania sú dietky Božie, preto ich svet deťom; i Boh, aby mohol mať túto lásku k nám, nenávidí; hriešnici sú z diabla. Odporú­ prijal nás za svoje dietky. 2) Boh je prameňom blaha a radosti. Oslávenci čanie lásky. teda v nebi poznávajú Boha tak, ako je skutočne prameňom blaha a radosti, t. j. bude ich večne 1. Viďte, jakú lásku preukázal nám blažiť. Nie je tu teda reč o úplnom poznaní byt­ božstva, ktoré by vyčerpalo celú nekonečnosť Otec, aby sme sa menovali a boli anosti ktoré je nie možné. 3) Dokiaľ je v stave posväcujúcej milosti, ne­ hreší, aspoň nie smrteľne. O Pomazanie je: Duch svätý. 4) Toto semeno Božie je posväcujúca milosť. 2) Svätý je: Boh, teda máte od Boha Ducha 5) Pri krste svätom. svätého. 6) Grécky: aby sme ... 3) Otca zapiera preto, že vysvedčil o Synovi, 7) Z diabla. že je jeho Synom.

166

PRVÝ LIST SV. JÁNA' AP;

23. A to jeho prikázanie jé, aby prečože ho zabil? Preto, že jeho skutky boly zlé, kdežto jeho bratove sme verili v mene jeho Syna Ježiša Krista a aby sme sa milovali vo­ spravedlivé. 13. Nečudujte sa, bratia, že svet spolok, ako nám dal rozkaz. 24. A kto zachováva jeho priká­ vás nenávidí.1) 14. My vieme, že sme prenesení zania, v ňom zostáva, a on v ňom, zo smrti do života, preto, že milu­ a po tom poznávame, že zostáva jeme bratov; kto nemiluje, zostáva v nás, po Duchu, ktorého nám dal. v smrti. HLAVA 4. 15. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrahom, a viete, že žiaden Praví a nepraví duchovia. Treba milovať vrah nemá večného života, v sebe bližného. Dokonalá láska nezná strachu. zostávajúceho. 1. Premilení, neverte každému 16. Z toho sme poznali lásku duchu ‘), ale zkúšajte duchov, či sú Božiui)2), že o n 3) položil svoj život z Boha; lebo mnohí lžiproroci prišli za nás; i my musíme klásť životy ná svet. za bratov. 2. Po tomto poznáte Ducha Bo­ 17. Kto by mal dostatok tohoto žieho: Každý duch, ktorý vyznáva, sveta a videl by svojho brata, že že Ježiš Kristus prišiel v tele2), je má núdzu, a zatvoril by svoje srdce z Boha; pred ním, akože zostáva láska Bo­ 3. a každý duch, ktorý nevyznáva žia45) v ňom? 18. Dietky moje, nemilujme slo­ Ježiša, nie je z Boha, a toto je ten vom ani jazykom, ale skutkom a antikristus8), o ktorom4) ste počuli, že príde, a už teraz je na svete. pravdou. 19. Po tom 6) poznáme, že sme 4. Vy ste z Boha, Synáčkovia, a z pravdy, a voči nemu6) uchlácho­ zvíťazili ste nad ním 6), lebo väčší je ten6), ktorý je vo vás, nežli ten líme svoje srdcia, 20. lebo ked! nás naše srdce od­ vo svete. sudzuje, Boh je väčší od nášho 5. Oni sú zo sveta, preto po svetsky mluvia a svet ich počúva; srdca a vie všetko.7) 21. Premilení, keď naše srdce 6. my sme z Boha; kto zná Boha, nás neodsudzuje, máme dôveru počúva nás; kto je nie z Boha ne­ počúva nás: po. tom poznávame k Bohu, ducha pravdy a ducha bludu. 22. a čokoľvek budeme prosiť, 7. Premilení, milujme sa vospolok, dostaneme od neho, preto, že za­ poneváč láska je z Boha, a každý, chovávame jeho prikázania a robíme kto miluje, zrodil sa z Boha a pozná to, čo sa jemu ľúbi.8) Boha. i) Zlí budú vždy nenávidieť dobrých, preto, 8. Kto nemiluje, nepozná Boha, že dobrí svojím životom odsudzujú zlých. poneváč Boh je láska. *) V gréčtine chybí: Božiu. 9. V tom sa zjavila láska Božia 3) P. Ježiš. 4) Láska k Bohu, alebo láska, ktorá sa riadi k nám, že Boh poslal svojho jedno­ dľa Boha. rodeného Syna na svet, aby sme 5) Keď dávame almužnu, po tom poznáme. 4) Voči Bohu uspokojíme svoje svedomie. žili skrze neho.

7) Lebo keď nás už naše svedomie odsudzuje, tým väčšmi nás bude odsudzovať vševediaci a spravedlivý Boh. 8) Čo žobrákovi dáme, to nám nikdy nechýba, to nám Boh vynahradí už tu na zemi, tak že vy­ slyší naše prosby. Čím štedrejší sme my k núdz­ nym, tým štedrejší je Boh k nám, lebo on sa nedá prevýšiť vo veľkodušnosti.

1)

2)

3)

N e v er te Ž e

je

k ažd ém u

p ravý

G réck y:

v zťa h u je

n a

4)

O

G réck y:

k to ro m

K r is tu s .

u č e n iu . i

č lo v e k .

a n tik r is to v

(d u c h )

v

g r é č tin e

d u ch a.

5)

6)

B oh

(d u c h u ). n ad

n im i,

nad

a n tik r is tm i.

sa

PRVÝ LIST SV. JÁNA AP.

10. V tom je láska, nie že by sme my boli milovali Boha, ale že on p rv 1) miloval nás a poslal svojho Syna, jako smierenie za naše hrie­ chy.12) 11. Premilení, keď Boh takto mi­ loval nás, i my sa musíme milovať vospolok. 12. Boha nikdy nikto nevidel; ked sa milujeme vospolok, Boh zostáva v nás, a jeho láska je v nás doko­ nalá. 13. Po tomto poznáme, že zostá­ vame v ňom a on v nás, že nám dal zo svojho Ducha. 14. A my sme videli3) a dosved­ čujeme, že Otec poslal svojho Syna spasiť svet. 15. Kto vyzná, že Ježiš je Syn Boží, Boh zostáva v ňom a on v Bohu. 16. A my sme poznali a uverili láske, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zo­ stáva v Bohu a Boh v ňom. 17. Na to je dokonalá láska Božia s nami, aby sme mali dôveru na súdny deň, že jako je on, i my sme na tomto svete.45) 18. V láske nieto bázne, lebo do­ konalá láska vyháňa bázeň, preto, že bázeň predpokladá trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.5) 19. My teda milujme Boha, preto, že Boh prv miloval nás. 20. Keby kto povedal, že mi­ luje Boha, a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, jako môže mi­ lovať Boha, ktorého nevidí? 21. A také prikázanie máme od 1) V gréčtine chybí: prv. 2) Boh miloval nás, ako svojich nepriateľov, a poslal svojho Syna, aby nás smieril s Bohom. 3) Pri premenení Krista Pána. 4) Že jako je on plný lásky k nám, takto sme i my k nemu a k bližným. Alebo jako je on oslá­ vený, i my sme oslávení. 5) Dokonalá láska len dobré predpokladá o tom, koho miluje, a najmä predpokladá tiež lásku, a preto sa nebojí.

167

neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval i svojho brata. HLAVA 5. Traja vydávajú svedectvo o Kristovi, že je pravý Boh. Hriech na smrť.

1. Každý, kto verí, že Ježiš je Kri­ stus 4), z Boha sa narodil, a každý, kto miluje toho, ktorý splodil, mi­ luje i toho, ktorý splodený2) je z neho. 2. Po tom poznávame, že milu­ jeme dietky Božie, keď Boha mi­ lujeme a prikázania jeho plníme.3) 3. Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali jeho prikázania, a jeho prikázania nie sú ťažké4). 4. preto, že všetko, čo sa zrodilo z Boha, víťazí nad: svetom; a to víťazstvo, čo víťazí nad svetom, je: naša viera. 5. Kto je, ktorý premáha svet, iestli nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží? 6. To je ten, ktorý prišiel s vodou a krvou6), Ježiš Kristus, nie len s vodou, ale s vodou a krvou, a duch6) je, ktorý dosvedčuje, že Kri­ stus7) je pravda. 7. Lebo traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na nebi: Otec, Slovo8) a Duch svätý, a títo traja sú jedno9); 8: a traja10) sú, ktorí vydávajú svedectvo na zemi: duch, voda a krv, a títo traja sú jedno. 1) T .

j.

Ž id o m

sľú b en ý

M e s s ia s ;

k to

K to

m ilu je

p lo d ite ľ a ,

m ilu je m e

B oh a,

to

to

v e r í,

je

k resťan .

2)

G réck y:

m ilu je

i

s p lo -

d en ca v 3) k

Ž e

b liž n é m u ,

po

lá s k e

k

a že

p ozn ávam e

m ilu je m e b liž n é h o ,

B oh u

a

po

to

po

lá s k e

p ozn ávam e

za ch o v á v a n í

B o ž íc h

p r i­

k á z a n í. 4)

P r ik á z a n ia

op ravd u 5) v o

N ie

vod e, ô)

tý m , 7)

8)

ja k o

Ján

K r is tu s

D u ch za

B o ž ie

sú

ľah k é

tý m ,

k to rí

ho

m ilu jú .

sv.

k o h o

G réck y: S lo v o

=

i

K r s tite ľ , v

d o sv e d č u je , sa

k to rý

u m ý v a l ľu d í le n

k r v i. že

K r is tu s

je s k u to č n e

v y d á v a l.

le b o S y n

d u ch

je

B o ž í,

p ravd a.

d ru h á

b ožsk á

osob a.

9) T u j e v y s lo v e n é t a j o m s t v o n a j s v ä t e j š e j T r o j ic e . 10) A k o stv e tr a ja a

sú

tr a ja ,

K r is to v o m , (tri

vod a,

v e c i) k to ré

ta k

k to rí

s v e d č ia , tie k ly

s v e d č ia

o č lo v e č e n s tv e z

a

s íc e

je h o

je h o

bok u.

n a

neb i

o

b ož­

K r is to v o m

tie ž

d u ša ,

k rv

je h o

168

PRVÝ LIST SV. JÁNA AP.

9. Jestliže prijímame svedectvo ľudské, svedectvo Božie je väčšie; a to je svedectvo Božie, ktoré je väčšie, že dosvedčil o svojom Sy­ novi.1) 10. Kto verí v Syna Božieho, má u seba svedectvo Božie; kto neverí Synovi, robí ho12) luhárom, poneváč neuveril svedectvu, ktoré dosvedčil Boh o svojom Synovi. 11. A to svedectvo je, že Boh nám dal večný život, a tento život je v jeho Synovi. 12. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna3), nemá života. 13. Toto vám píšem4), aby ste vedeli, že máte večný život, ktorí veríte v mene Syna Božieho. 14. A tá dôvera, ktorú máme k nemu, je: že o čokoľvek budeme prosiť podľa jeho vôle, vyslyší nás. 15. A že vieme, že nás vyslyší, o čokoľvek budeme prosiť: vieme, že máme prosby (splnené), ktoré žiadame od neho. 16. Kto vie, že jeho brat spáchal hriech nie na smrť, nech prosí, a

dá sa mu život toho, ktorý zhrešil nie na smrť. Je hriech na smrť; nepovedám, aby sa za ten kto mo­ dlil.1) 17. Každá neprávosť je hriech, a a je (aj) hriech na smrť. 18. Vieme, že každý, kto sa na­ rodil z Boha, nehreší, ale plod2) Boží zachová ho, a zlý sa ho ne­ dotkne. 19. Vieme, že sme z Boha, a celý svet leží v zlom. 20. A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám smysel, aby sme poznali pravého Boha a aby sme boli v jeho pravom Synovi.8) Ten je pravý Boh a večný život. 21. Synáčkovia, chráňte sa modiel! Amen.

1) Hriech na smrť je ten, ktorý zasluhuje smrť. Jedni to vykladajú o telesnej smrti. Keby sa kresťän dopustil takého priestupku, ktorý býva tre­ staný menším trestom, zaujmite sa za neho u svet­ skej vrchnosti; ale keby spáchal zločin, ktorý sa tresce smrťou, za takého sa nezaujímajte. Iní to vykladajú o duchovnej smrti. Keď kresťan spácha malý hriech, ten sa mu odpustí i na vašu prí­ mluvu u Boha; ale keby spáchal veľký hriech, tam už i hriešnik musí činiť pokánie. (Sv. Aug.) Iní myslia, že je tu reč o dušiach v očistci, za 1) Viackrát, tak pri krste, na hore pri preme­ ktoré sa máme modliť, a o zatratencoch, za kto­ rých sa nemáme modliť. Zase iní, že je tu reč o tých není a v chráme pred umučením. 2) Boha robí luhárom. Keby Kristus nebol zatvrdlivcoch, ktorí sú zatvrdliví až do konca, za Synom Božím, Boh by bol lúhal, keď ho vyhlásil ktorých sa netreba modliť. — Grécky: a dá sa mu život, tým, ktorí zhrešili nie na smrť. za svojho Syna. 2) Grécky: ten, kto je splodený z Boha. 3) Grécky: Syna Božieho. 3) Grécky: v pravom Synovi Ježišovi Kristovi. 4) Grécky: Toto som vám písal.

DRUHÝ LIST SV. JÁNA APOŠTOLA. HLAVA JEDNA.

jej dietkam'), ktorých j a 2) v pravde

Pozdrav. Treba vytrvať v láske a strániť milujem, a nielen ja sám, ale i všetci, sa svodcov; nádej na skorú návštevu. ktorí poznali pravdu3),

1. Starejší *) výbornej2) panej a mienky ohľadom osoby, na ktorú bol upravený 1) Aj Irenej užíva tohoto slova pre najvyšších nosičov cirkevnej moci, jako Polykarpa a biskupa rimského. 2) Toto bolo u Grékov bežným oslovením, ako ú Slovákov: slovutný. Latinský prekladateľ z to­ hoto oslovu spravil osobné meno, jako by sa tá osoba, ktorej Ján píše, menovala Elektou (Vyvo­ lenou, Výbornou). Z tohoto povstaly aj rôzné

tento list. Jedni totiž myslia, že bol upravený na istú paniu, ktorá sa menovala Elekta (Výborná), druhí však myslia, že sa menovala Kyria (Pani); zase iní sú tej mienky, že pod výbornou paňou má sa rozumieť niektorá cirkev, a tak že tu niet reči o osobnom mene. 1) Dodaj: posielam pozdravenie. 2) Dôrazne: ja, váš biskup. 3) Pravda tu označuje kresťanstvo.

DRUHÝ LIST SV. JÁNA AP.

2. pre pravdu, ktorá zostáva v nás, a s nami bude na veky. 3. Nech je s vami milosť, milosr­ denstvo, pokoj od Boha Otca a od Ježiša Krista Otcovho Syna v pravde a v láske.1) 4. Velmi som sa potešil, že som našiel zpomedzi tvojich dietok (nie­ ktoré) obcovať v pravde12), tak ako sme dostali rozkaz od Otca. 5. A teraz prosím ťa, pani, nie jako by som ti písal nové prikázanie, ale to, čo sme mali od počiatku, aby sme sa milovali vospolok. 6. A tá láska je, aby sme žili podľa jeho príkazov. To je totiž pri­ kázané, jako ste počuli od počiatku, aby ste v nejs) žili. 7. Lebo mnohí svodcovia prišli na svet, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele.4) Taký je svodca a antikristus.

169

8. Varujte sa, aby ste neztratili, čo ste si zarobili, ale aby ste dostali úplný plat.1) 9. Každý, kto odstupuje a nezo­ stáva v náuke Kristovej, nemá Boha; kto zostáva v náuke, ten má i Otca i Syna. 10. Ked kto prijde k vám a ne­ prináša tejto náuky, neprijmite ho do domu, ani mu nepovedzte: vítaj! 11. Lebo kto mu dá pozdravenie, zúčastní sa jeho zlých skutkov.2) 12. Hoci mnoho vám mám písať, nechcel som na papieri a černidlom, lebo úfam, že budem u vás a z tvári do tvári budem mluviť, aby vaša radosť bola úplná. 13. Pozdravujú ťa dietky3) tvojej výbornej sestry.

1) Kresťania sú robotníci; čo si zarobia, to im vyplatia, ale jestli len neztratia vieru. 2) Kto sa bratríčkuje so svodcom, ten nielen 1) P. Ježiš je Syn Otcov, opravdivý a premilený. že sa Vystavuje nebezpečenstvu, ale už i týmto 2) Po kresťansky žit. obcovaním akoby schvaľuje jeho blud a utvrdzuje 3) V láske. ho v ňom. 3) Dietky obce, v ktorej sa zdržuje; je to iste 4) Mnohí nechcú veriť, že Ježiš Kristus je nie­ len Boh, ale i pravý človek. Efezus, ktorý apoštol tým menom poctil.

TRETÍ LIST SV. JÁNA APOŠTOLA. HLAVA JEDNA.

4. Nemám od toho väčšej milosti,

Chvála o Gájovom pohostinstve. Diotre- jako keď počujem, že moje dietky ‘) fove výčiny. Chvála o Demetriusovi. obcujú v pravde. Nádej na skorú návštevu. 5. Premilený, po veriacky2) robíš,

1. Starejší premilenému Gájovi í\ ktorého ja opravdive milujem. 2. Predovšetkým si žiadam, pre­ milený, aby sa ti dobre vodilo a bol si zdravý, tak, ako sa dobre vodí tvojej duši. 3. Veľmi som sa potešil, keď prišli bratia a vydali svedectvo o tvojej pravde2), jako obcuješ v pravde.

čokoľvek konáš za bratov, a to za prezpoľných.3) 6. Títo vydali svedectvo o tvojej láske pred obličajou cirkvi, ktorých keď odprevádzaš4) tak, ako patrí Bohu, dobre robíš. 7. Veď za jeho meno išli a nič nedostali od pohanov.5)

1) Tí, ktorých som ja priviedol do lona Cirkvi. 2) T. j. tak, ako sa sluší na veriaceho. 3) Z toho vysvitá, že Gáj podporoval pocest­ 1) Kto bol tento Gáj a kde býval, to nevieme. ných kresťanov a dával im hospodu. 4) T. j. zaopatríš potrebnými vecmi. Len to vieme z tohto listu, že bol kresťanom a 5) Pravdepodobne pohani pre P. Ježiša shabali azda jahnom v cirkvi. 2) G tvojom opravdivom kresťänskom živote. im majetky a vyhnali z krajiny.

170

TRETÍ LIST SV. JÁNA AP.

8. My teda musíme prijímať ta­ kýchto, aby sme boli spolupracov­ níkmi na pravde.1) 9. Azda by som bol písal cirkvi, ale ten Diotref12), ktorý chce mať prednosť u nich, nás neprijíma. 10. Preto, ked prijdem, upome­ niem ho na skutky, ktoré koná, keď zlostnými rečami žvachce na nás, a jako by mu ešte nebolo dosť na tom, ani sám neprijíma bratov, a tým, ktorí prijímajú, prekáža a vy­ hadzuje ich z cirkvi. 11. Premilený, nenasleduj zlého,

ale to, čo je dobré: kto dobre robí, je z Boha, kto zle robí, nevidel Boha. 12. O Demetriusovi x) vydáva sa svedectvo2) od všetkých i od pravdy samej, ale i my vydávame sve­ dectvo, a vieš, že naše svedectvo je pravdivé. 13. Mai by som ti mnoho písať, ale nechcem ti písať černidlom a perom, 14. lebo úfam, že ťa naskore na­ vštívim, a poshovárame sa z tvári do tvári. Pokoj tebe. Pozdravujú ťa priatelia. Pozdravuj priateľov meno­ 1) Aby sme mali účasť na ich utrpení a zá­ vite!

sluhách. 2) Kto bol tento Diotref, tiež nevieme, no jakiste 1) O Demetriusovi tiež nič nevieme, iba to, žo bol biskupom a stál na čele tých, ktorí nechceli pritúliť úbohých kresťanov, ba sa zoprel ešte i proti ho tu sv. Ján chváli. 2) Že je dobrý. sv. Jánovi, ktorý ich kázal prijímať.

VŠEOBECNÝ LIST SV. JÚDU APOŠTOLA. Svätý Júda, ináč Tadej, alebo i Labej, brat Jakubov a bratranec Pána Ježiša, napísal nasledujúci list veriacim po celom svete, aby veriacich v pravde viery po­ tvrdil, ku skutkom lásky povzbudil a od bludných učiteľov varoval. Dľa ústneho podania ohlasoval evanjelium v Mezopotámsku a v Peržsku, kdei mučenícku smrť podstúpil, a to tak, že ho pohani zabili kyjom. List bol písaný pravdepodobne po grécky okolo r. 65, teda ešte pred spusto­ šením Jeruzalema, na Východe.

HLAVA JEDNA. Prídu svodcovia dľa proroctva Henochovho. Týmto treba odporovať a zblúdilých uviesť na dobrú cestu.

1. Júda, sluha Ježiša Krista a b ra t1) Jakubov, tým 2), ktorí sú mi­ lovaní od Boha Otca a od Ježiša Krista zachránení a povolaní! 2. Nech sa vám doplní3) milosr­ denstvo, pokoj a láska! 3. Premilení, keďže som vynaložil

všetku snažnosť, aby som vám písal o vašej') spoločnej spáse, musel som vám písať s prosbou, aby ste bojo­ vali za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. 4. Lebo vkradli sa istí ľudia, o kto rých dávno popredku bol napísaný tento úsudok: Bezbožníci, ktorí pre­ nášajú milosť2) nášho Boha na roz­ košníctve a zapierajú nášho jedi­ ného panovníka a pána Ježiša Krista..

1) Nemenuje sa bratom Pánovým zo skromnosti. 0 Grécky : našej. Menuje sa bratom Jakubovým, preto, že tento bol 2) P. Ježiš osvobodil kresťanov od zachová­ veľmi chýrečný. vania starozákonných predpisov, čo bludoverci 2) Dodaj: píše list. vykladali aj o mravných zákonoch, a keďže tu* 3) Grécky: rozmnoží. im stál v ceste P. Ježiš, tak i toho zapierali.

VŠEOBECNÝ LIST SV. JÚDU AP.

171

5. Ale chcem vás upomenút, aby úrodné stromy, dva razy vyschnuté'), ste vedeli raz navždy, že keď Ježiš vykorenené2); 13. divoké vlny morské3), vyšuvysvobodil Tud zo zeme egyptskej, potom tých, ktorí neverili, zahubil. mujúce svoje ohavnosti; blúdiace 6. A tých anjelov, ktorí nezacho­ hviezdy, ktorým je zachovaná mrá­ vali svoje kniežatstvo, ale opustili kota tmy na veky. svoje bydlisko, zachoval na súd veľ­ 14. Ale i o týchto prorokoval kého dňa vo večných povrazoch pod siedmy od Adama Henoch, keď riekol: Ajhľa, prišiel Pán so svo­ mrákotou. jimi svätými tisícami4) 7. Jako Sodoma a Gomorrha a oko­ 15. držať súd nad všetkými a lité mestá, podobným spôsobom smil­ niace a chodiace za druhým telom 12), skárať všetkých bezbožníkov pre slúžia3) za príklad, keďže znášajú ich všetky bezbožné skutky, ktoré bezbožne páchali, a pre všetky dr­ trest večného ohňa, zosti, ktoré pohovorili bezbožní hrieš­ 8. podobne i títo45) nielen že po­ nici proti Bohu.6) škvrňujú telo, ale opovrhujú pan­ 16. Títo sú vždy sťažujúci s i6) stvami a rúhajú sa velebnosti.6) mrmloši, žijúci dľa svojich náruži­ 9. Keď Michal archanjel v rozopre vostí, a ich ústa mluvia nabubres diablom dohadoval sa o telo Moj­ nosti7), obdivujú osobnosti k vôli žišovo, neopovážil sa vyniesť rúhavý zisku. výrok, ale povedal: Nech ti Boh roz­ 17. Ale vy, Premilení, rozpamä­ káže 8); tajte sa na slová, ktoré predpove­ 10. títo však čomukoľvek síce ne­ dali apoštolovia Pána nášho Ježiša rozumejú, rúhajú sa, ale čokoľvek Krista, ako nemé zvieratá prirodzene po­ 18. ktorí vám povedali, že v po­ znajú, tým sa pokazia. slednom čase prídu posmeškári, ži­ 11. Beda im, lebo išli cestou Kai­ júci dľa svojich náruživostí v bez­ novou 7), skydli sa 8) za plat do bludu božnostiach. Balámovho, a v odpore Koreovom9) 19. Toto sú tí, ktorí sa sami8) od­ lučujú, smyselní, nemajúci ducha.9) zahynuli. 12. Títo sú špinami101) na svojich 20. Ale vy, premilení, postavte hostinách, hodujú bez strachu, seba sa na svoju najsvätejšiu vieru, mo­ samých pasú; oblaky bez vody, ktoré dlitbou v Duchu svätom, vetry sem i tam nosia; jasenné11) ne­ 21. zachovajte sa v láske Božej, v očakávaní smilovania Pána nášho 1) Niektorí tu myslia na Jozua, avšak Jozue Ježiša Krista na život večný. nevysvobodil Židov z Egypta. Bol to P. Ježiš, 22. A týchto karhajte odsúdených, ktorý ich vysvobodil a zahubil nevercov. 23. avšak tých10) zachráňte a vy­ 2) Páchali hriech sodomský. 3) Grécky: položené sú. trhnite z ohňa; iných poľutujte 4) Grécky: títo omámení.

5) Grécky: velebnostiam. ) Grécky: Nech ťa Boh zahriakne alebo po­ v y s c1 )h lTy . . j . K oe ď k tvoi dr ýí mc he s va y suc žh n duvt aý rs at rz oy m z, i s et ši ltoe , hž oe karhá, skára. 7) Ako Kain zavraždil brata, tak títo bludári hn eo c hz oá tmn ee ,m eč.i a z d a v y ž e n i e n e s k o r š i e , a a ž p o t o m vraždia duše. 3) Grécky: vysypali sa; ako Balám konal proti 23 )) KB ltuo dr éá r hi ossúp ovdž ád ry vnyeks ot ál čl iu jae ns e skpo or ke ňo jonmí . . prikázaniu Božiemu, tak i títo. 4) N e s m ie r n y m i m n o ž s tv a m i. 9) Jako Kore vzbúril sa proti Mojžišovi a Áro­ 5) G r é c k y : p r o t i n e m u . novi, tak i títo proti vrchnostiam. 6) G r é c k y : n a o s u d s i s ť a ž u j ú c i . 10) Grécky: úskaliny, t. j. také skaly, ktoré sú 7) V z d e l a n é , a l e p r á z d n é reči, a l e b o azda i preskryté vo vode a na ktoré keď narazí plť alebo p i a t e c t v á d ľ a g r é c k e h o . loď, stroskoce sa. Sú teda v prenesenom smysle: 8) D o d a j : o d c i r k v i . pohoršením pre neopatrných. 9) V y š š ie h o s m y s lu . 10) S v e d e n ý c h . 11) Stromy, jako sú v jaseni bez listu a ovocia. 6

172

VŠEOBECNÝ LIST SV. JÚDU AP.

v bázni, a nenávidte ešte i košeľu poškvrny v plesaní — pri príchode od tela poškvrnenú. Pána nášho Ježiša K rista1) — samému Bohu Spasiteľovi náš­ 24. Tomu však, ktorý vás môže 25. mu pre Ježiša Krista, Pána nášho, zachrániť bez hriechu a postaviť sláva i veličenstvo, panovníctvo i pred obličaj svojej velebnosti bez mocnárstvo pred všetkými vekmi i teraz i na všetky veky vekov! Amen.i) i) Šatu, ktorú nosia na holom tele mužskí aj ženské. Tak grécky i latinsky. T. j. varujte sa te­ i) Slová: pri príchode... v gréčtine chýbajú. lesnej poškvrny.

ZJAVENIA SV. JÁNA APOŠTOLA.

ZJAVENIA SV. JÁNA APOŠTOLA. Najtajnostnejšou knihou v Novom Zákone sú jakiste Zjavenia sv. Jána apoštola. Dľa gréckeho nápisu: Zjavenie Jána bohoslovca (teologa). Že túto knihu napísal sv. Ján apoštol a evanjelista, to sa dozvedáme už od sv. Justína mučeníka. To isté svedčia sv. Irén, Klement Alexandrinský a všetky západné cirkve. A preto túto knihu za dielo Jánovo považuje jako cirkev západná, tak i východná. Sv. Ján nazýva svoju knihu Zjavením, a síce Zjavením Ježiša Krista, lebo ho Kristus Pán dostal od Otca a skrze anjela dal na javo apoštolovi, aby ho oznámil svojim sluhom. Zjavenia dostalo sa sv. Jánovi na ostrove Patmosi, kde z rozkazu cisára Domiciána žil vo vyhnanstve. Keďže Zjavenie týka sa budúcnosti, nazýva sa i proroctvom. Co po ohlasovaní evanjelia ešte očakávať máme jako vývin kresťanstva, je len pokonné dokončenie; leii na toto môže sa vzťahovať proroctvo Nového Zákona. Na toto dokončenie vzťa­ hujú sa skutočne i všetky predpovedania Pána i apoštolov, ktoré nám zachováva sv. Písmo. (Mat. 24, 2 a n.; Mark. 13, 1 a n.; Luk. 17, 20—27; 19, .41—44; 21, 5— 36; 2. Tes. 2, 1—12; 2. Tim. 3, 1—9 a iné.) Ako v proroctvách Ezechiela, Daniela, Zachariáša nesdeťujú sä budúce veci obyčajnými slovami, ale zvestujú sa v symbo­ lických videniach a rečiach, tak i toto Zjavenie pozostáva v tajnostných udalostiach, ktorých význam zväčša nevieme pre seba ustáliť, ktorý iste len v splnení sa vyjaví. Ťažkosti výkladu Zjavenia sú veľké; z toho povstalo u katolíkov trojaké vykla­ danie. Jedni hovoria, že Zjavenie obsahuje posledné osudy Cirkvi za času antikrista, tak že predchádzajúce udalosti, nakoľko sa ich týkajú, len zkrátka sú spomínané. Druhí tvrdia, že obsahuje prvé časy Cirkvi a zvláštne jej víťazstvo nad židovstvom a pohanstvom, tak že len v posledných dvoch hlavách podotknuté sú konečné dejiny Cirkvi. Tretí majú za to, že v Zjaveniach sv. Jána vypisujú sa dejiny kresťanskej Cirkvi tak, že ani jedna dôležitejšia udalosť nevystala. Jestli chceme vedieť, aký úmysel mal Boh pri tomto Zjavení, alebo jaký cieľ ono má, to aspoň zčiastky povie nám sama táto kniha. V siedmich listoch totižto, upravených na cirkve v Ázii, kladú sa dve veci na srdce veriacim: aby vieru čisté a neporušene zachovali a všetky pre­ nasledovania a dopustenia, ktoré pre vieru prijdú na nich, vytrvanlive znášali. A preto posilňuje posledný, ešte žijúci apoštol ich zmužilosť vo viere opisovaním posledného víťazstva Cirkvi a sľubuje sedem ráz podiel na jeho ovocí, Jestli vydržia a zvíťazia. Ale i nám je Zjavenie sv. Jána užitočné. I Zjavenie je písmo od Boha vnuknuté, užitočné k učeniu, k trestaniu, napravoväniu, k vychovávaniu v spravedlivosti (2. Tim, 3, 16.) Nie je všetko pre nás zatajené v Zjavení. Keď i nevieme všetko vy­ svetliť, jedno je isté, že predpovedá sa víťazstvo Krista a jeho Cirkvi. A tak môže Zjavenie i nám, ako prvým kresťanom, vo všetkých ťažkostiach a prenasledovaniach poskytovať potechu i silu. Kniha bola písaná v gréckej reči, ale^ kedy, to sa nedá určiť.

HLAVA 1.

sluhom 9, co sa má stať naskore*2); a

Svätý Ján, ako vyhnanec na ostrove Pat­ (on) oznámil ho, keď ho poslal po mosi, oznamuje svoje videnia. 9

1. Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby dal na javo svojim

n ila

K resťa n o m . sa

h n eď

po

Istá ic h

č ia s tk a

tý c h to

u v e r e jn e n í,

p r o r o c tv í s p l­

o sta tn é

s p ln ia

sa

n esk ôr. 2)

C e lá

n ovozák on n á

d ob a

je

d ľa

k resťa n sk éh o

176

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

svojom anjelovi sluhovi svojmu, Já­ ktorý nazýva sa Patmos *), pre slovo novi, Božie a pre svedectvo Ježišovo. 2. ktorý svedectvo vydal slovu 10. Bol som vo vytržení2), v deň Božiemu a svedectvo o Ježišovi Pána3) a počul som za sebou silný Kristovi, čokoľvek videl.1) hlas, akoby trúby, 3. Blahoslavený, kto číta a počúva 11. hovoriť: Čo vidíš, píš ďo knihy slová tohoto proroctva a zachováva 12> a pošli siedmim cirkvám, ktoré sú lo, čo je napísané v ňom, lebo čas v Ázii, v Efeze a Smyrne a Pergame je blízko.3) a Tyatire a v Sardesi a Filadelfii a 4. Ján siedmim cirkvám, ktoré sú Laodicei. v Azii4): Milosť vám a pokoj od 12. Tu obrátil som sa, aby som toho, ktorý je a ktorý bol a ktorý pozoroval hlas, ktorý mluvil ku mne, prijde, a od siedmich duchov, ktorí a keď som sa obrátil, uzrel som sú pred obličajom jeho trónu6), sedem zlatých svietnikov, 5. a od Ježiša Krista, ktorý je 13. a uprostred tých siedmich zla­ svedok verný, prvorodený z mrt­ tých svietnikov podobného Synovi vých6), a knieža nad kráľmi zem­ človeka4), odetého dlhým rúchom5) skými, ktorý si nás zamiloval a umyl a na prsách prepásaného zlatým nás svojou krvou od našich hriechov, pásom.8) 6. a učinil nás kráľovstvom a 14. A jeho hlava a vlasy boly kňazmi Bohu a Otcovi svojmu; jemu biele, jako biela vlna a jako sňah, sláva a panovanie na veky vekov! a jeho oči jako ohnivý plameň7), Amen. 15. a jeho nohy podobné mosadzi, 7. Hľa, prichádza7) s oblakmi a jako by v peci rozpálenej, a jeho uzre ho každé oko, i tí, ktorí ho pre­ hlas ako hukot mnohých vôd; bodli, a budú kvíliť pre neho všetky 16. a mal vo svojej pravici sedem pokolenia zemské. Áno. Amen. hviezd8), a z úst vychádzal mu meč 8. Ja som alfa i omega8), počiatok ostrý na óbe strany9) a jeho tvár a koniec, povedá Pán Boh, ktorý bola jako slnce, keď svieti vo svojej je a ktorý bol a ktorý prijde, vše­ sile. mohúci. 17. A keď som ho uzrel, padol 9. Ja Ján, váš brat a účastník som mu k nohám ako mŕtvy. Tu v súžení a v kráľovstve i trpelivosti v Kristu Ježišu, bol som na ostrove, 1) Teraz Palmosa, skalnatý a neúrodný ostrovček v Egejskom mori; má asi 300 obyvateľov. 2) Vytrženie: stav, v ktorom je zovnútorné oko názoru krátka, je puk, za ktorým prichádza nezatvorené a vnútorné otvorené. Duch apoštolov zadlho kvet. 1) T. j. ktorý slovo zjavenia Kristovho a jeho spolčil sa s duchom proroctva. 3) T. j. v nedeľu. (I. Kor. 16, 2.) príbehy, ktorých bol očitým svedkom, svetu v svo­ 4) T. j. Kristu Pánu (Dan. 7, 13.) jom evanjeliume už oznámil. Ján 1, 14; 20, 30; 21, 5) Dlhé rúcho vykladá sa na kňazstvo Pánovo. 24. I. Ján 1, 1. 6) Pás u veľkňazov starého zákona znamená 2) V gréčtine: ktorí počúvajú a zachovávajú, t. j. ktorí počúvajú, sú kresťania; ale títo majú zdržanlivosť a čistotu. Veľkňaz býval prepásaný slová proroctva (jako čitatelia) nielen počúvať, ale na bedrách, Spasiteľ je prepásaný na prsách, na znak svojej úplnej svobody od každého hnutia i zachovávať v srdci a konať. hriechu. Jeho pás je zlatý, jako králi nosia, čo 3) Lebo sa skoro splní. Viď pozn. v. 1. 4) Celá táto kniha je písaná tým siedmim cir­ znamená, Že je on kráľ. 7) Na znamenie jeho proti všetkému, čo nie je kvám dľa rozkazu Spasiteľovho. 5) Mienená je tu tretia božská osoba, Duch sväté, s hnevom obrátenej vševedomosti. 8) Sedem hviezd znamená sedem biskupov* svätý, s jeho siedmimi dary a účinky. 6) Ktorý samý prvý vstal z mŕtvych; spolu ktorých tých sedem svietnikov predstavuje. Hviezdy znamenajú v st. zákone panovníkov, i uči­ predobraz a príčina zmŕtvychvstania všetkých. V) Každého času sveta prichádza Spasiteľ súdiť telia prirovnávajú sa hviezdam. Biskupi sú nosvet i Cirkev, a toto prichádzanie opísané je v Zja­ sičia cirkevného úradu i majitelia učiteľského vení. Ale že jeho prichádzanie je teraz skryté, len úradu. 9) Meč na obe strany ostrý znamená všemocné málo ľuďom sa zjavuje. slovo Božie, hlboko vnikajúce do sŕdc, aby zaeí8) Alfa je prvé, omega posledné písmeno gréckej tily spravedlivosť jeho súdov. abecedy: teda začiatok a koniec.

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

položil svoju pravicu na mňa a po­ vedal: Neboj sa; ja som prvý a posledný 18. a živý; bol som mŕtvy, a hla, živý som na veky vekov, a mám kľúče od smrti a od pekla. 19. Napíš teda, čo si videl a čo je a čo sa má stať potom. 20. Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov : Sed­ moro tých hviezd sú anjeli12) sied­ mich cirkví a sedmoro svietnikov je sedem cirkví. HLAVA 2. Listy cirkvám; učenie Mikulášovcov. Po­ chvala o tých, ktorí ho neprijali; hrozby zaťatým, sláva víťazom.

1. Anjelovi cirkvi efezskej píš: Toto povedá ten, ktorý drží sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý chodí uprostred siedmich zlatých sviet­ nikov: 2. Znám tvoje skutky a námahy i tvoju trpelivosť, i že nemôžeš trpieť zlých, a zkúšal si tých, ktorí o sebe povedajú, že sú apoštolovia, a nie sú, a našiel si, že sú luhári3), 3. a máš trpelivosť a trpel si pre moje meno, a neustal si. 4. Ale mám proti tebe, že si opu­ stil svoju prvú lásku. 5. Rozpamätaj sa teda, z čoho si vypadol, a čiň pokánie a konaj prvé skutky; lebo keď nie, prijdem na teba a pohnem tvoj svietnik s jeho miesta, jestli len nebudeš činiť po­ kánia.45) 1) Dodaj: rozumej takto:... ) Slovo „anjel" značí tu úrad a je toho istého významu, jako „apoštol", čiže posol, poslanec, a tak rozumej tu námestníkov apoštolských, bisku­ pov. Hviezdy dostávajú oď Pána, ktorý je slnce i dráha, svetlo; tak bývajú predstavení cirkví od Boha a jeho Syna posielaní s ich slovom k cir­ kvám. Cirkve sú svietniky, jako nositeľky Božieho svetla, ktoré Pán zapálil svojím Duchom. 3) IL Pet. 2, 13—15. 4) Toto opätovné napomínanie k pokániu má byť cirkvi na potešenie, že ešte môžu vyhnúť ne­ šťastiu, ktoré im hrozí. 2

177

6. Ale to máš *), že nenávidíš skutky2) Mikulášovcov3), ktoré i ja nenávidím. 7. Kto má ucho, nech počuje, čo Duch povedá cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám jesť so stromu života, ktorý je v raji Boha môjho.4) 8. A anjelovi cirkvi smyrnenskej6) píš: Toto povedá prvý a posledný, ktorý bol mŕtvy a žije: 9. Znám tvoje súženie a tvoju chudobu, ale si bohatý8), a tupený si od tých, ktorí seba menujú Židmi, a nie sú, ale sú sbor satanov. 10. Neboj sa nič toho, čo máš trpieť. Hla, diabol7) uvrhne niekto­ rých z vás do žalára, aby ste boli zkúšaní, a budete mať súženie za desať dní.8) Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života. 11. Kto má ucho, nech počúva, čo Duch povedá cirkvám: Kto zvíťazí, nebude porazený druhou smrťou.9) 12. A anjelovi cirkvi pergamskej píš: Toto povedá ten, ktorý má meč ostrý na obe strany: 13. Viem, kde bydlíš; kde je sto­ lica satanova10), a pridŕžaš sa môjho mena, a nezaprel si mojej viery ani v tých dňoch, v ktorých Antipas, môj verný svedok, zabitý bol u vás, kde bydlí satan. 1) Dolož: u mňa k dobrému. 2) Nenávidíš skutky, teda nie osoby. Lebo len hriech máme nenávidieť, a nie osoby hrešiace. 3) Sú to bludári, ktorých pôvod pripisuje sa jahnovi Mikulášovi (Sk. ap. 6, 5); páchali neči­ stotu a dovoľovali vzájomné užívanie žien. Ale pravdepodobnejšie je, že jahen Mikuláš je v tomto ohľade celkom nevinný. Vo verši 14. menuje sa učením Balámovým, a Nikolaos je len prekladom hebrejského Baláma. 4) T. j. večnú blaženosť v nebi. (I. Mojž. 2, 9; Luk. 23, 43.) 5) Smyrna bolo kupecké mesto v Malej Ázii, asi 15 míľ severne od Efezu, znamenité obchodom i umením. 6) Dolož: v pravom smysle, na ctnosti a dobré skutky. 7) Rozumej skrze svojich náhončích. 8) T. j. za istý čas. Počet desať stojí miesto neurčitého času. (Mat. 25, 4.) 9) T. j. neztratí život večný. (Srov. 21, 8.) Druhá smrť je zatratenie, do ktorého odsúdi hriešnika súd Boží; smrť večná po časnej. 10) V meste Pergamos bolo sídlo najvyššieho súdu rimského; tu bol i chýrečný chrám boha Eskulapa (lekárstva).

178

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

14. Ale mám niečo málo proti tebe: že tam máš tých, ktorí sa držia učenia Balámovho, ktorý učil Baláka klásť pohoršenie pred synov Izraelových, aby jed lil) a smilnili; 15. tak i ty máš niektorých12), ktorí sa držia učenia Mikulášovcov. 16. Podobne čiň pokánie; jestli nie, prijdem na teba skoro a budem bojovať proti nim mečom svojich úst. 17. Kto má ucho, nech počúva, čo Duch povedá cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám skrytej m anny3), a dám mu biely kamienok4) a na kamienku napísané nové meno, ktorého nikto nezná, len ten, kto ho dostane.5) 18. A anjelovi cirkvi tyatirskej8) píš: Toto povedá Syn Boží, ktorý má oči jako ohnivý plameň a kto­ rého nohy sú podobné mosadzi7): 19. Znám tvoje skutky a vieru, i tvoju lásku i úslužnosť, i tvoju trpelivosť i tvoje posledné skutky, ktorých je viac, než prvších. 20. Ale mám niečo málo proti tebe: Že totižto dovoľuješ žene Jezabele8), ktorá sa vydáva za prorokyňu, učiť a svádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli z obetovaného modlám.6)

21. A dal som jej čas, aby činila pokánie, a nechce sa obrátiť od svojho smilstva. 22. Hľa, vložím ju do postele1), a tí, ktorí smilnia s ňou, budú v prevelikom súžení, jestli len neobrátia sa od svojich skutkov. 23. A jej synov zabijem smrťou, a dozvedia sa všetky cirkve, že ja som skúmate! ľadvín a sŕdc, a dám každému z vás podľa jeho skutkov.2) Ale vám 3) povedám 24. a ostatným, čo ste v Tyatire: Ktoríkoľvek nemajú tohto učenia a nepoznali, jako povedajú4), hlbokosti satanovej5), nevložím na vás inej ťarchy8); 25. avšak držte sa toho, čo máte, kým neprijdem; 26. A kto zvíťazí a bude zacho­ vávať moje skutky až do konca, tomu dám moc nad národami, 27. a bude ich spravovať7) želez­ ným prútom, a rozbijú sa jako hrn­ čiarska nádoba, 28. jako i ja som obdržal od môjho Otca.8) A dám mu hviezdu rannú.9) 29. Kto má ucho, nech počúva, čo Duch povedá cirkvám.

1) V gréčtine: aby jedli z obetovaného modlám a smilnili. 2) Z tohto verša vysvitá, že je tu reč o Balámovom učení a že Nikolaos (Mikuláš) je len pre­ kladom Baláma. 3) U Židov držalo sa ústné podanie, že pri do­ bytí Jeruzalema Nabuchodonozorom ukrytá manna (IL Mach. 2, 7) za doby Messiášovej opäf sa najde. Vyplnilo sa to, keď to rozumieme o najsv. olt. Sviatosti. (Ján 6 , 35.) 4) Pri zápasných hrách dostával víťaz kamennú tabuľku, s ktorou sa mal ukázať pred udeľovateľmi odmeny; tu znamená odmenu večného života. Biela farba znamená skvelosť víťazstva a zodpovedá čistej bytnosti blahoslavených v nebi. (4, 4.) 5) Vlastné meno bojovníka. 6) Mestečko v Malej Ázii; bolo asi 10 míľ severo^ východne od Smyrny; asi r. 150 po Kŕ. zaniklo. Teraz Akglissor. 7) Syn Boží. Plamennými očami prenikne všetko a nohami jako mosadz pošliape všetko nečisté a nepriateľské. 8) T. j. žene, ktorá je podobná dávnej Jezabele. (III. Kráľ. 16, 31.) Je to kresťanská lžiprorokyňaj, ktorá zjavenú pravdu s pohanskou lžou mieša. 9) Čo Mikulášovci robili dľa predobrazu Ba­ láma, robí táto žena dľa vzoru Jezabely.

Vzkázanie biskupovi cirkvi sardeskej, fila­ delfskej a laodicejskej.

HLAVA 3.

1. A anjelovi cirkvi sardeskej1 píš: Toto povedá ten, ktorý má se­ 1) Rozumej: bolesti. ) Nakoľko Spasitéľ skúma srdcia, zná prameň skutkov aj ich cenu. 3) Teraz Pán oslovuje nenakazenú časť cirkvi. V gréčtine patria tieto slová k nasledujúcemu veršu. 4) Prívrženci Jezabelini. 5) T. j. nie ste nakazení bludmi, ktoré falošní učitelia tajomstvami nazývajú. Tu sa majú roz­ umieť židovsko-pohanské teozofické náuky. 6) Touto ťarchou môže byť súženie, alebo prí­ kaz: žiadnej inej ťarchy nad tú, ktorú ste v pro­ tive a v boji proti falošným prorokom už znášali. 7) Grécky: pásť. 8) T. j. to, čo som ja obdržal od môjho Otca (verš 26—27), sdelím i jemu. (Žalm 2, 6 ; Ján 5, 4; Mat. 19, 28.) 9) T. j. seba samého. (Srov. 22, 16.) 10) Niekdy bohaté mesto východne od .Smyrny u rieky Paktolu. 2

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

179

dem duchov Božích a sedem hviezdx): 8. Znám tvoje skutky. Hľa, otvoril Znám tvoje skutky, že máš meno, som pred tebou dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť1), lebo máš malú jako by si žil, ale si mŕtvy.12) 2. Bud bedlivý a potvrď ostat­ moc, a zachoval si moje slovo, a ných8), ktorí začali umierať45); lebo nezaprel si moje meno. nenachádzam, že by tvoje skutky 9. Hľa, dám zo sboru satanovho boly dokonalé pred mojím Bohom. (tých), ktorí seba menujú Židmi, 3. Maj teda na pamäti, čo si prijal hoci nie sú, ale klamú.2) Hľa, uro­ a počul6), a zachovávaj a čiň po­ bím to, že prijdú a budú sa klaňať kánie. Lebo jestli nebudeš bedliť, pred tvojimi nohami3), a dozvedia prijdem na teba6) jako kmín, a ne­ sa, že som si ťa zamiloval. 10. Preto, že si zachoval slovo vieš, v ktorú hodinu prijdem na mojej trpelivosti4), i ja zachovám teba.7) teba od hodiny pokušenia6), ktorá 4. Ale máš niekoľko osôb v Sarprijde na celý svet, zkúšať prebýva­ desi, ktoré si nepoškvrnily rúcha8), júcich na zemi. a chodiť budú so mnou v bielych 11. Hľa, prijdem skoro.6) Drž sa šatách9), lebo sú toho hodni. toho, čo máš, aby nikto nevzal tvoju 5. Kto zvíťazí, ten tak oblečie sa do bielych šiat, a nevymažem jeho korunu. 12. Kto zvíťazí, toho učiním stĺpom mena z knihy života a vyznám jeho v chráme Boha, a viac ne­ meno pred svojím Otcom i pred jeho vyjde von, môjho a napíšem naňho meno anjelmi. svojho Boha, a meno mesta svojho 6. Kto má ucho, nech počúva, čo Boha, nového Jeruzalema, ktorý so­ Duch povedá cirkvám. stupuje s neba od môjho Boha, i 7. A anjelovi cirkvi filadelfskej10*) svoje nové meno.7) píš: Toto hovorí Svätý a Pravý, 13. Kto má ucho, nech počúva, ktorý má kľúč Dávidov11), ktorý čo Duch hovorí cirkvám. otvára, a nikto nezatvorí, zatvára, a 14. A anjelovi cirkvi laodicejskej8) nikto neotvorí. píš: Toto hovorí, Amen9), svedok 1) T. j. ktorý je Pánom nad siedmimi duchmi verný a pravdivý, ktorý je počiat­ kom stvorenia Božieho: a siedmimi biskupmi. (1 , 2 0 .) 2) Ako telo bez duše je mŕtve, tak je duša bez 15. Znám tvoje skutky, že nie si Boha mŕtva. 3) Dolož: vo viere tých ostatných údov cirkvi, ani studený, ani vrelý; bár by si ktorí predtým, ako i sám biskup, boli blízko du­ bol studený, alebo vrelý 1 chovnej smrti.

4) Aby od pravej viery neodpadli a večne neza­ hynuli. 5) Rozumej: odo mňa (alebo od apoštolov). [Mat. 24, 43; 25, 1 a 13. I. Tes. 5, 2.] 3) Ako sudca. 7) Spasiteľ hovorí tu skôr o všeobecnom súde, než o osobitnom. 8) Výraz vzatý je ohľadom na svatobné rúcho. Zanečistené šaty bývajú vo sv. Písme často obrazmi hriešneho zanečistenia, ktorým sa človek poškvrnil. 9) Biele šaty sú obrazom mravnej čistoty. Preto nosievali kňazi, preto nosia tak často anjeli biele rúcha. Keďže sa tu zachovali nepoškvrnené, majú výšoznačení byť i na druhom svete u Pána v do­ konalej spravedlivosti a nevinnosti. 10) Filadelfia, dosavád znamenité mesto, asi 8 míľ východne od Sard. íl) Spasiteľ, ktorý nastúpil na miesto Dávida, súc kráľom ľudu a kráľovstva Božieho, má moc ľudí pripustiť do kráľovstva Božieho a neodvola­ teľne vytvoriť z neho.

1) T. j. tvoju slabosť posilnil som svojou mi­ losťou. 2) Židia podľa tela držali seba za pravý ľud izraelský, naproti tomu kresťanov za odpadlíkov od zákona a kráľovstva Božieho, a preto ich na­ pádali. 3) Budú ti hlbokú úctu preukazovať, ako pro­ stredníkovi spasenia. 4) T. j. učenie moje, pre ktoré som trpel, alebo: slovo, ^ktorým som ťa napomenul k trpelivosti. 3) Čas súženia, ktorý nastúpi pred príchodom Pána k súdu. 3) Prijdem pomáhať bojujúcim, osvobodiť zkúŠaných, korunovať víťazov. 7) Ako meno Božie označuje patričnosť k Bohu, tak meno mesta Jeruzalema meštianske práve v ňom. Nové meno je meno Ježiš. 8) Znamenité mesto, asi 10 míľ juho-východne od Filadelfie, ktoré r. 6 6 po Kr. zemetrasením síce mnoho utrpelo, ale opäť sa zotavilo. 9) T. j. Amen, veru, čiže svedok verný a pravdivý.

180

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

16. Ale že si vlažný, a nie si ani studený, ani vrelý, začínam ťa vy­ plávať zo svojich úst.J> 17. Lebo hovoríš: „Som bohatý a mám hojnosť, a ničoho nepotre­ bujem“, a nevieš, že si ty biedny a úbohý a chudobný a slepý a nahý.*12) 18. Radím ti, aby si si kúpil u mňa zlata ohňom zkúseného, aby si bol bohatý; a do bieleho rúcha aby si sa obliekol a aby sa neuka­ zovala tvoja hanebná nahota; a ma­ sťou pomaž si oči, aby si videl.8) 19. Ja, ktorých milujem, karhám a trescem; vstúp teda do seba a čiň pokánie. 20. Hla, stojím u dverí a klopem4); jestli kto počuje môj hlas a otvorí mi: vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so mnou.8) 21. Kto zvíťazí, tomu dám sedieť so mnou na mojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím s mojím Otcom na jeho tróne. 22. Kto má ucho, nech počúva, čo Duch povedá cirkvám.

hlas, ktorý som počul1), ako trúby, hovoriacej so mnou, riekol: Vystúp sem, a ukážem ti, čo sa má stať potom. 2. Tu hneď bol som vo vytržení. A hla, trón stál v nebi a na tróne (ktosi) Sediaci.2) 3. A ten, ktorý sedel, na pohľad podobný bol kameňu, jaspisu a sardisu, a dúha bola vôkol trónu, na pohľad podobná smaragdu.3) 4. A okolo trónu bolo štyriadva­ dsať stolíc a na stoliciach sedelo štyriadvadsať starcov4), odetých do bielych šiat, a na ich hlavách zlaté koruny. 5. A z trónu vychádzaly blesky a hlasy a hromy; a sedem lámp5) ho­ relo pred trónom, ktoré sú sedmoro duchov Božích. 6. A. pred trónom bolo jakoby sklené more, podobné kryštálu, a uprostred trónu a okolo trónu štvoro zvierat plných očí s predku i od zadku.6) 7. A prvé zviera podobné levovi a druhé zviera podobné teľaťu a tretie zviera malo tvár akoby ľudskú HLAVA 4. a štvrté zviera podobné letiacemu Videnie velebnosti Božej uprostred štyriadvadsiatich starcov a uprostred štvoro orlovi.7)

zvierat, ktoré velebily Boha, a za nimi bedliť, s tými, ktorí blahoslavene dokonali, domov starci. vzal do neba, na novú zem. hlas Kristov, ktorý po prvom videní ho­ 1. Potom som mal videnie: A hla,voril1) kNie apoštolovi, ale práve ten najsamprv počutý dvere otvorily sa na nebi, a prvý hlas (v hl. 1 , v. 1 0 ). 2) Srov. 5, 8 —9. 3 ) Jaspis, drahokam priezračný, mnohofarebný, 1) A k o v l a ž n ú v o d u n ezn á ša ž a lú d o k , ta k n ie označuje čistotu a svätosť; sardis, drahokam ohni­ je n a s tr p e n ie v la ž n ý , ľ a h o s ta jn ý č lo v e k . S tu d e n ý , vého lesku, znamená spravedlivosť; dúha, v ktorej k to r ý n e m á n ič o h o , ľ a h š ie u z n á to s v o je n ič a p o ­ t r e b u p o k á n i a a v i e r y , a l e v l a ž n ý c h l á c h o l í s a t y m , zelená farba smaragdová najľúbeznejšie sa obja­ vuje, znamená smilovanie a milosrdenstvo Božie. č o m á , n a d tý m , č o n e m á , a s o tv a u v e r í, ž e m u Svätosť teda a spravedlivosť a milosrdenstvo je n ie č o c h y b í. 2) N a h ý : b e z v š e t k ý c h z á s l u ž n ý c h s k u t k o v , p r e t o ustavične u trónu Božieho. n a z a h a n b e n ie v d e ň s ú d n y . 4) Títo starcovia pravdepodobne predstavujú 3 ) T . j . z l a t o v e r n e j a v t r á p e n í z k ú s e n e j l á s k y ; všetok zástup svätých Božích, nakoľko pod „star­ rú ch o d o b rých sk u tk o v a m ilo s ti B o ž e j; m a s ť šími“ rozumejú sa kňazi a dľa 1. Petr. 2, 9 kre­ p r a v d y , a b y s i v i d e l c e s t u , p o k t o r e j m á š k r á č a ť sťania sú kráľovské kňazstvo; štyriadvadsať ich a k rá ča š. je dľa toho, jako bol Dávid rozdelil všetko kňaz­ 4) T . j. r o z l ič n ý m i p r o t i v e n s t v a m i n e p r e s t á v a m stvo na 24 tried, alebo dľa 12 patriarchov starého n a p o m ín a ť k p o k á n iu . zákona a 12 apoštolov nového zákona (Mat. 19, 5) P r íd e m sk oro. P o č ú v a n ie a o tv á r a n ie s tá v a 28), čím by sa tu rozumely oba zákony. Sedia na s a p r ija tím a u s r d e č n e n ím n a to m to s v e te ; sľu b : stoliciach na znamenie svojho ^panovania a sú odetí „ V o jd e m k n em u a b u d em s n ím večera ť“ s p ln í do bielych šiat na znamenie svojej čistoty a svä­ tosti. s a le n p ri z ja v e n í sa P á n a . O d n a n e b e v s tú p e n ia 5) Grécky: ohnivých lámp. až d o d ru h éh o p r íc h o d u P án a je p om er P á n o v k je h o C ir k v i ja k o sta v za sľú b en co v . S o zom re­ 6) Narážka na Ezechielovo videnie. (Ezech. 1 , 5.) lý m i v P á n u a ž v te d y b u d e S p a s ite ľ s lá v iť s v a tb u , 7) Keď Židia išli z Egypta do zasľúbenej zeme, k e ď n ie k d y z ja v í s a ľu ď o m , a b y tý c h , k to r ý c h n a jd e ich leženie bolo takto usporiadané: V prostriedku

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

181

8. A každé z tých štyroch zvierat malo šestoro krýdel, a vôkol a vnútri boly plné očí. A bez prestania riekaly vo dne, v noci *): Svätý, svätý, svätý Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý má prísť. 9. A keď tie zvieratá vzdávaly slávu a česť a vďaky Sediacemu na tróne, žijúcemu na veky vekov, 10. štyriadvadsať starcov padalo pred Sediacim na tróne a klaňalo sa žijúcemu na veky vekov, a skladalo svoje koruny pred trónom a riekli: 11. Hoden si, Pane, Bože náš, prijať slávu a česť i moc, lebo ty si stvoril všetko a z tvojej vôle bolo a stvorené je.

sa nenašiel, kto by bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. 5. Tedy riekol mi jeden zo star­ cov : „Neplač; hľa, zvíťazil lev z po­ kolenia Júdovho, koreň Dávidov *), aby otvoril knihu a rozlomil sedmoro jej pečatí.“ 6. I mal som videnie, a hľa, upro­ stred trónu a zvierat a uprostred starcov stál Baránok, ako zabitý, majúci sedem rohov a sedem očí, ktoré sú sedmoro duchov Božích, poslaných na všetku zem.2) 7. I prišiel a vzal knihu3) z pra­ vice toho, ktorý sedel na tróne. 8. A keď otvoril knihu, štvoro zvierat a štyriadvadsať starcov padlo pred Baránkom, a každý mal harfu a zlatú čašu, plnú voňaviek, ktorými HLAVA 5. sú modlitby svätých.4*) Knihu so siedmimi pečaťmi mohol otvoriť 9. A spievali novú pieseň a riekli: len Baránok Boží, preto ho oslavuje všetko „Hoden si, Pane, vziať knihu a otvoriť stvorenie. jej pečate, lebo si bol zabitý a vy­ 1. I videl som v pravici Sediaceho kúpil si nás Bohu svojou krvou zo na tróne knihu12), popísanú vnútri i všelikého pokolenia a jazyka a ľudu zvonku, zapečatenú siedmimi pečaťmi. i národa, 2. A videl som anjela mocného3) 10. a učinil si nás6) Bohu nášmu volať silným hlasom: „Kto je hoden kráľovstvom a kňazmi, a budeme otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“ kráľovať6) na zemi.“ 11. I videl a počul som hlas mno­ 8. A nikto ani na nebi, ani nahých anjelov okolo trónu a zvierat zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť a starcov, a ich počet bol na tisíce knihy, ani nazrieť do nej.4) tisícov, 4. Ja som veľmi zaplakal, že nikto 12. volajúcich silným hlasom: Ho­ stál stánok (chrám), v ktorom Boh prebýval; okolo den je Baránok, ktorý bol zabitý,

stánku s každej strany ležaly tri pokolenia pod svojimi odznakmi a zástavami. (4. Mojž. 2, 2—34.) Takýmito odznakmi boly štyri zvieratá, ktoré maly podobu leva, býka, človeka a orla. Toto opisuje Ezechiel vo svojom videní, a tak sa zdá, že to prenáša na nebesá. Sv. Ján prevzal Ezechielov obraz a sv. otcovia pod týmito štyrmi zvieratmi rozumejú šty­ roch evanjelistov, ktorí sa práve z tejto príčiny vyobrazujú alebo v podobe štyroch zvierat, alebo aspoň v spoločnosti s nimi. 1) Zemsky hovoreno, lebo v Bohu niet zmeny. 2) Nie súdnu knihu, ale knihu, v ktorej sú spísané osudy sveta a rady a budúce súdy Božie; kniha je zapečatená, preto, že jej obsah dosial mal zostať neznámym a i zostal: teda kniha tajná. 3) Vykladá sa to o archanjelovi Gabrielovi, kto­ rého meno znamená „Silu Božiu“. 4) T. j. nikomu okrem Boha nie je známa bu­ dúcnosť. A kto rozlomí tie pečate a tak otvorí knihu, bude zároveň ten, skrze ktorého dostane sa jej obsah, v nej opísaná vec, k vyplneniu i zja­ veniu.

1) T. j. Ježiš Kristus z pokolenia Júdovho (I. Mojž. 49, 9—10) a rodu Dávidovho (Mat. 1, 1). 2) T. j. Baránok Boží Ježiš (Iz. 53, 7; Ján 1, 29; Sk. ap. 8, 32) s jazvami svojich päť rán (Luk. 20, 27), všemohúci (Luk. 1, 69) a vševedomý, majúci sedem darov Ducha svätého (Luk. 4,18), ktorými obnovil tvár zeme. (Žalm. 130, 30; Sk. ap. 2, 4.) 3) V gréčtine chybí: knihu. 4) Zlatá čaša, plná voňaviek (kadidla), má obrazný význam, zodpovedajúci harfe. Kadidlo je obraz modlitby už pre jeho vystupovanie do výšky (pobožnosť), už pre ľúbeznú vôňu, ktorá jakoby zaručuje vyslyšanie. Aké to boly modlitby, či pro­ sebné, to sa nepovedá. 6) Grécky: a spravil si ich nášmu Bohu za krá ľov a kňazov, a budú kraľovať na zemi. 6) V kráľovstve Božom ako kňazi a králi. Kráľmi sú dľa vonkajšieho stavu, kňazmi dľa vnútornej dôstojnosti. Na zemi panujú kresťania, víťaziac nad telom, svetom a diablom; na nebi krcľujú s Kristom.

182

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

prijať moc a božstvo, i múdrosť i silu, i česť i slávu, i dobrorečenie. 13. A všetko stvorenie, ktoré je na nebi a na zemi i pod zemou, a čo je na mori i čo je v ňom, všetko som počul volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť i sláva i moc na veky vekov!“ 14. A štvoro zvierat rieklo: „Amen. “ A štyriadvadsať starcov padlo na svoje tváre a klaňali sa žijúcemu na veky vekov. HLAVA 6. Otvorenie šiestich pečatí.

sem a viď!“ A hla, vraný k ôň1), a ten, ktorý sedel na ňom, mal váhu vo svojej ruke. 6 .1 počul som hlas akoby zprostre štyroch zvierat hovoriť: „Mierka2) pšenice za desiatnik3), a tri mierky jačmeňa za desiatnik, no vínu a oleju neuškoď.“ 4) 7. A keď otvoril štvrtú pečať, po­ čul som hlas štvrtého zvieraťa volať: „Poď sem a viď!“ 8. A hla, plavý kôň6), a meno toho, ktorý sedel na ňom, smrť; a peklo šlo za ním, a daná je mu moc nad štyrmi stranami zeme, aby usmr­ coval mečom, hladom a morom a zemskými zvermi. 9. A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedectvo, ktoré m ali8); 10. a kričali silným hlasom a ho­ vorili : Až dokial, Pane (svätý a pravý), nesúdiš a nepomstíš našu krv na tých, ktorí prebývajú na zemi ? 7) 11. Tu daná je každému z nich biela šata8) a rieklo sa im, aby poshoveli ešte za malý čas, až sa na­ plní počet ich spolusluhov a ich

1. I videl som, že Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí1), a počul som jedno zo štyroch zvierat volať hlasom hromovým: „Poď sem a viď!“ 2. A videl som: A hla, biely kôň 12>, a ten, ktorý sedel na ňom, mal lučište a daná mu je koruna, a vyšiel ako víťaz, aby zvíťazil.3) 3. A keď otvoril druhú pečať, po­ čul som druhé zviera volať: „Poď sem a viď!“ 45) 4. Tu vyšiel iný kôň, ryšavý6), a tomu, ktorý sedel na ňom, dané je odňať pokoj so zeme, a aby sa vo­ spolok zabíjali, a daný mu je veliký 1) Čierna farba, že osoba, ktorá sa v nej zjaví, meč. znamená ranu, je sluhom súdu Božieho. Váha 5. A keď otvoril tretiu pečať, po­ na váženie ináč už odmeraného zbožia znamená čul som tretie zviera volať: „Poď drahotu. 2) Mierka, 552 grammy váhy; toľko sa rátalo

denne na jedného človeka na celé zaopatrenie. 1) Poslovia Pánovi: víťazstvo, vojna, drahota, 3) T. j. denár, celá mzda denná, mal byť cenou smrť, predchodcovia najhroznejších súdov Božích jednej mierky pšenice. Teda len s biedou budú (Mat. 24, 8), vychádzajú návštíviť všetok zemský môcť vyžiť i silní mužovia. svet. Symbolická sedmorka označuje postup Času, 4) Víno a olej nechráni od hladu. Znamená v ktorom sa to, na čo ukazuje, vyvinie. O tom, hlad. koľko času potrebuje k svojmu vyplneniu to, čo veľký 5) Plavá farba je bledosť mŕtvoly. Smrť je pá­ sa vo videniach siedmich pečatí predpovedá, nič nom nad všetkými smrteľnými nebezpečenstvami, sa neurčuje. ktoré potom budú vypočítané. A peklo šlo za ňou 2) Kôň je bojovné zviera. Biely kôň je vyzna­ jako sluha, aby sobralo tých, ktorých smrť zabije; čenie víťazovo. preto ani nemá koňa, lebo smrť vykonáva všetko. 3) Už pri svojom východe, zdobený korunou, 6) T. j. mučeníkov, ktorí padli pre vieru a vencom víťazstva, chce ísť od víťazstva k víťazstvu. svätý život. Kto je ten jazdec? Nie Kristus v svojej osobe. Je 7) Nie z pomsty si tak žiadajú, ale aby sa do­ to dľa Matúša (24, 7 a n.) víťazný pochod evan- kázala spravedlivosť božská a ľudia aby sa báli 'elia po svete. (Viktor, Primas.) Preto na bielom Boha a k nemu sa obrátili. Sv. Augustín tu do­ 1 coni prichádza k súdu navracajúci sa Kristus. kladá : „To je spravedlivá i práve ľútostivá pomsta mučeníkov, že prosia, aby prestalo kráľovstvo 4) V gréčtine chybí: a viď! hriechu, ktoré ich prenasledovalo.“ 5) Farba označuje prelievanie krvi, vojnu. Po­ 8) Znamená nevinnosť a blahoslavenstvo, ktoré koj bude zemi odňatý, svet bude sa triasť, príchod majú všetci premožitelia, keď vojdú do neba. Pánov sa pripraví.

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

bratov, ktorí majú byť usmrtení, jako i oni.1) 12. I videl som, keď otvoril šiestu pečať, a hla, nastalo veliké zeme­ trasenie a slnce sčernelo, jako vrece zo srsti12), a mesiac celý bol ako krv, 13. a hviezdy padaly s neba na zem, ako keď fíkový strom shadzuje svoje nezrelé fíky, keď sa otriasa velikým vetrom. 14. A nebo utiahlo sa, jako svi­ nutá kniha, a všetky hóry a ostrovy pohly sa so svojho miesta. 15. A kráľovia zemskí a kniežatá a vojvodovia i boháči, i mocní i každý sluha i svobodný skryli sa do jaskýň a do horských skál, 16. a povedali horám i skalám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou toho, ktorý sedí na tróne, a pred hnevom Baránkovým, 17. lebo prišiel veľký deň ich hnevu, a kto bude môcť obstáť? HLAVA 7. Poznamenanie vyvolených, ktorí nemali podstúpiť záhuby, zo židovstva i z po­ hanstva ; anjeli, starší a štyri zvieratá ve­ lebia Boha; predstavenie svätých v nebi.

1. Potom som videl štyroch an­ jelov stáť na štyroch uhloch zeme a držať štyri vetry zemské, aby neduly3) na zem, ani na more, ani na žiaden strom. 2. Tu videl som iného anjela4) vystupovať od východu slnca, majú­ ceho pečať živého Boha. I zvolal velikým hlasom na štyroch anjelov, ktorým dané bolo, aby škodili zemi a moru, 3. a riekol: Neškoďte zemi, ani moru, ani stromom, kým nepozná1) T. j. kým budúci mučeníci až do ich urči­ tého počtu nepodstúpia smrť. 2) Srstené vrecia a plášte nosievali na znak smútku a pokánia. 3) Dutie vetrov znamená súd, a nakoľko sú štyri, všeobecný súd sveta. 4) Anjela, ktorý prijde vyplniť úlohu, dávajúcu požehnaný večný život; vystupuje s tej strany, s ktorej zemské slnce prináša svetlo i život.

183

číme sluhov Boha nášho na ich če­ lách.1) 4. I počul som počet poznačených, stoštyriaštyridsaťtisíc poznačených z každého pokolenia synov Izraelo­ vých. 5. Z pokolenia Júdovho dvanásť­ tisíc poznačených, z pokolenia Ru­ benovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Gadovho dvanásťtisíc poznačených, 6. z pokolenia Azerovho dvanásť­ tisíc poznačených, z pokolenia Nef­ taliho dvanásťtisíc poznačených, z po­ kolenia Manasovho dvanásťtisíc po­ značených, 7. z pokolenia Simeonovho dva­ násťtisíc poznačených, z pokolenia Leviho2) dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Izacharovho dvanásťtisíc poznačených, 8. z pokolenia Zabulonovho dva­ násťtisíc poznačených3), z pokolenia Jozefovho dvanásťtisíc poznačených, z pokolenia Benjaminovho dvanásť­ tisíc poznačených. 9. Potom som videl zástup veliký, ktorý nikto nemohol spočítať, zo vše­ tkých národov a pokolení a ľudí i jazykov stáť pred trónom a pred obličajom Baránka, oblečený do bie­ lych šiat, a palmy v ich rukách.4) 10. Kričali hlasom velikým a ho­ vorili : Spása Bohu nášmu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi. 11. A všetci anjeli stáli okolo 1) Boh myslí sa jako kráľ, ktorý dľa obyčaje východných zemí nosil pečať so svojím menom. Ako živý Boh dáva život. Služobníkom Božím do­ stane sa uistenia, že pri všetkom prísť majúcom trápení zostanú verní svojmu Pánovi a vo vše­ tkých víchroch budú zachránení až do príchodu Pánovho. 2) Pokolenie Leviho, ktoré obyčajne nebývalo počítané medzi pokoleniami Izraelovými, tu sa spomína, lebo v novom zákone kňazstvo nebolo obmedzené na nijaké pokolenie. 3) Sv. Ján vynechal pokolenie Dánovo a na­ miesto toho započítal syna Jozefovho Manasa. Prečo ? Niektorí, jako sv. Ireneus, myslia, že z tohto pokolenia bude pochádzať antikristus. 4) Stáť pred trónom a Baránkom znamená večné obcovanie s Bohom a s Baránkom, ako sa ne­ beská sláva a blahoslavená radosť i bielymi ša­ tami a palmami v rukách dokonalých označuje.

184

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

trónu a okolo starcov i štyroch zvie­ 5. Tu vzal anjel kaditeľnicu a na­ rat a padali pred trónom na svoje plnil ju ohňom s oltára a hodil na zem *), i nastalo hrmenie a hučanie, tváre, klaňali sa Bohu, 12. a hovorili: Amen. Dobrorečenie a blýskanie i veľké zemetrasenie. a veleba, a múdrosť a vďaka, česť 6. A tých sedem anjelov, ktorí a moc i vláda Bohu nášmu na veky mali sedem trúb, pripravilo sa trú­ vekov! Amen. biť.1 2341) 13. Tu jeden zo starcov preho­ 7. A prvý anjel zatrúbil, i povstalo voril a riekol m i: Kto sú títo, ktorí krupobitie a oheň smiešaný s krvou, sú oblečení do bielych šiat, a odkiaľ a (to) shodené bolo na zem: a tretia prišli? čiastka zeme bola spálená, a tretia 14. I riekol som mu: Pane môj, časť stromovia zhorela, a všetka ze­ ty vieš. I riekol mi: To sú tí, čo lená tráva bola spálená. prišli z veľkého súženia, a oprali si 8. A druhý anjel zatrúbil: tu jakoby rúcha a zbielili v krvi Baránkovej.x) hora veľká, ohňom horiaca, hodená 15. Preto sú pred trónom Božím bola do mora, a tretia časť mora a slúžia mu dňom i nocou v jeho premenila sa na krv, chráme, a ten, ktorý sedí na tróne, 9. i zahynula tretia časť stvorenia, bude ich zatieňovali ktoré žilo v mori, aj tretia časť lodí 16. Nebudú viac lačnieť, ani smäd­ zahynula. núť, a nebude dorážať na nich slnce, 10. A tretí anjel zatrúbil, a padla ani žiadne sparno, s neba veľká hviezda, horiaca jako 17. lebo Baránok, ktorý je upro­ fakľa, a padla na tretiu čiastku riek stred trónu, bude ich riadiť3) a za­ a do prameňov vôd. vedie ich k studni ciam živých vôd, 11. A meno hviezdy je Pelínok; a Boh sotre všelikú slzu s ich očí. i obrátila sa tretia čiastka vôd na pelínok (palinu), a mnoho ľudí umrelo HLAVA 8. Otvorenie siedmej pečate; sedem anjelov od vôd, lebo zhorkly. s trúbami, význam ich trúbenia. 12. A štvrtý anjel zatrúbil, i ude­ rená bola tretia čiastka slnca a tretia 1. A keď otvoril siedmu pečať, čiastka mesiaca a tretia čiastka hviezd, nastalo ticho v nebi asi na pol ho­ tak že sa tretia čiastka z nich za­ diny.4) tmila, tretina dňa nesvietila, po­ 2. I videl som sedem anjelov stáť dobne ai noci. pred obličajom Božím, a bolo im 13. Tu videl a počul som hlas jed­ dané sedem trúb. ného orla, letiaceho po prostriedku 3. Tu prišiel iný anjel a postavil neba a volajúceho velikým hlasom: sa pred oltár, mal zlatú kaditeľnicu, a dané sú mu mnohé zápaly, aby Beda, beda, beda tým, ktorí prebý­ naložil z modlitieb svätých na oltár vajú na zemi, pre ostatné zvuky zlatý, ktorý je pred trónom Božím. troch anjelov, ktorí majú trúbiť. 4. I vystúpil dym zápalov z mo­ 1) Na znamenie, že modlitby svätých o vypl­ dlitieb svätých z anjelovej ruky pred nenie súdov Božích prišly pred Boha a boly vy­ slyšané ; anjel naplnil ohňom s oltára, ktorý spálil Boha.

kadidlo, svoju kaditelhicu a hodil potom toto 1) Teda nielen mučeníci, ale všetci vyvolení, s oltára vzaté žeravé uhlie na zem. Následkom ktorí si oprali rúcha v krvi Baránkovej a vytrvali toho nastalo hrmenie a hučanie atď. 2) T. j. oznámiť trest Boží. V nasledujúcich v stálej vernosti k viere. obrazoch predstavuje sa vyliaty hnev Boží na zem, 2) Svojou božskou prítomnosťou ich oblaží. more, rieky a oblohu, potom na ľudí nepozname­ 3) G r é c k y : p á s ť . 4) T. j. očakávaním toho, čo Boh teraz vo svo­ naných (zo židovstva) a pohanských, konečne na vesmír. jom súde určiť ráči.

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

HLAVA 9. O piatom a šiestom trúbení a jeho vý­ zname.

185

11. A maly nad sebou kráľa, an­ jela priepasti, ktorého meno je po hebrejsky Abaddon a po grécky Apollyon; po latinsky má meno Ex­ terminans.1) 12. Jedna bieda pominula, a hľa, prijdú ešte dve biedy potom. 13. A šiesty anjel zatrúbil: i po­ čul som jeden hlas zo štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred očami Božími, 14. hovoriť šiestemu anjelovi, ktorý mal trúbu: „Odviaž tých štyroch an­ jelov, ktorí sú priviazaní u Velikej rieky Eufratu.“ 15. I odviazal štyroch anjelov, ktorí boli pripravení na hodinu a na deň, a na mesiac a na rok2), aby zabili tretiu čiastku ľudí. 16. A počet vojska jazdeckého: dvadsaťtisíckrát desaťtisícov.3) A po­ čul som ich počet. 17. A takto som videl kone vo videní: a tí, ktorí sedeli na nich, mali panciere ohnivé a modro-červené a sirkové, a hlavy tých koní boly jako hlavy levové, a z úst im vychádza oheň a dym a síra. 18. A od týchto troch rán zahy­ nula tretia čiastka ľudí, od ohňa a od dymu a síry, ktoré sa im valily z úst, 19. lebo kone majú moc vo svo­ jich ústach a vo svojich chvostoch, poneváč ich chvosty sú podobné ha­ dom ; majú hlavy a nimi škodia.4) 20. A ostatní ľudia, ktorí neboli zabití tými ranami, (predsa) neobrá­ tili sa od skutkov svojich rú k 123456), aby sa neklaňali diablom a zlatým a strieborným a medeným a kameň-

1. A piaty anjel zatrúbil: tu videl som hviezdu *> padnúť s neba na zem, a daný jej bol kľúč od hlbokej priepasti.2) 2. I otvorila tú hlbokú priepasť: a z hlbiny vystúpil dym, ako z Ve­ likej pece, a zatmilo sa slnce i po­ vetrie dymom z hlbiny. 3. A z dymiacej sa hlbiny vyšly na zem kobylky, a daná je im moc, akú moc majú zemskí šťúri, 4. a prikázalo sa im, aby neško­ dily s) zemskej tráve, ani žiadnej ze­ lenine, ani žiadnemu stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú znamenia Bo­ žieho na svojich čelách. 5. A dané je im, nie aby ich za­ bíjaly, ale len trápily za päť me­ siacov, a trápenie od nich je, jako trápenie od šťúra, keď uštipne člo­ veka. 6. A v tých dňoch ľudia hľadať budú smrť, a nenajdú jej, a žiadať si budú umrieť, a smrť bude utekať od nich. 7. A podoby kobyliek podobaly sa koňom, prihotoveným do boja, a na ich hlavách akoby koruny, po­ dobné zlatým, a ich tváre jako tváre ľudské. 8. A maly vlasy, jako vlasy žen­ ské, a ich zuby boly jako zuby ľvov. 9. A maly panciere, jakoby pan­ ciere železné, a zvuk ich krýdel jako hrmot mnoho koňských vozov, be­ žiacich do boja. 10. A maly chvosty, jako šťúri, a na ich chvostoch boly žihadlá4), a maly moc ľuďom škodiť za päť me­ 1) V gréckej pôvodine chýbajú slová: po la­ tinsky Exterminans. Voľný slovenský preklad to­ siacov. hoto latinského dodatku je: Zahubiteľ.

2) T. j. na určitý čas, kedy sa vôli Božej zaľúbi Pod touto hviezdou sa rozumie satan, padlý ich zavolať. anjel. 3 ) 20.000X 10.000 = 20,000.000, teda 20 millionov, 2) Od pekla. Smysel: Daná mu je moc (kľúč) t. j. ohromný počet. vypustiť svoju všetku zlosť, aby škodil ľuďom. 4 ) Chvosty pozostávaly z hadov, na tele pri3 ) Kto im dal moc, je Boh. Svoju zlostnú moc rastených, s hlavami dolu obrátenými. 5) Prvý hriech, v ktorom ostatní ľudia zotrvá­ majú síce z pekla, ale nemôžu jej použiť, len nakoľko im Boh dá miesta a priestoru. vali, bola modloslužba. Kto slúži modlám, klania 4) Kobylky znamenajú dobre ozbrojené vojská. sa diablovi, ktorý stojí za pohanskou poverou.

186

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

ným a dreveným modlám, ktoré koná sa tajomstvo Božie **, jako zve­ nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani stoval skrze svojich sluhov prorokov. chodiť. 8. A počul som hlas s neba zase 21. A neobrátili sa od svojich rozprávať sa so mnou a povedať: vrážd, ani od svojho travičstva **, „Iď a vezmi otvorenú knižku z ruky ani od svojho smilstva, ani od svo­ anjela, ktorý stojí na mori i na jich krádeží. zemi.“ 9. I šiel som k anjelovi a povedal HLAVA 10. som mu, aby mi dal knižku. I riekol Anjel s otvorenou knihou prisahá, že ne­ mi: „Vezmi knižku a prežri j u 2*, a bude času; dáva tú knihu Jánovi pre­ hltnúť a rozkaz, aby ďalej prorokoval. spôsobí ti horkosť v bruchu, ale v ústach ti bude sladko jako med.“ 1. I videl som iného silného an­ 10. A vzal som tú knihu z ruky jela s neba sostupovať, odeného anjelovej a prežrel som ju: a bolo oblakom, a dúhu mal nad svojou mi v ústach sladko jako med, ale hlavou, a jeho tvár bola jako slnce, keď som ju prežrel, bolo mi horko a jeho nohy jako ohnivé stĺpy.*2* v bruchu.3* 2. A vo svojej ruke mal otvorenú 11. I riekol mi: „Musíš opäť pro­ knižku, a položil svoju pravú nohu rokovať národom a ľuďom a jazykom na more a ľavú na zem. i mnohým kráľom.“ 3. A volal veľkým hlasom, ako keď lev reve.3* A keď dokričal, mluHLAVA 11. vilo sedem hromov svojimi hlasmi. 4. A keď sedem hromov domlu- Meranie chrámu. O dvoch svedkoch, ktorí vilo svoje hlasy, ja chcel som písať: budú usmrtení, ale ožijú. Zatrúbenie sied­ ale počul som hlas s neba hovoriť meho anjela, otvorenie chrámu nebeského. mi: „Zapečať to 4*, čo mluvilo sedem 1. I daná mi bola trsť, podobná hromov, a nepíš!“ prútu4 *, a povedané mi: Vstaň a 5. Tu anjel, ktorého som videl premeraj chrám Boží i oltár, i tých, stáť na mori a na zemi, pozdvihol ktorí sa klaňajú v ňom: ruku svoju k nebu 6. a prisahal na toho, ktorý žije 2. ale sieň, ktorá je vonku pred na veky vekov, ktorý stvoril nebo chrámom, vyhoď von a nemeraj; i to, čo je v ňom, a zem i to, čo je lebo sa dá pohanom, a budú šliapať na nej, a more i to, čo je v ňom, sväté mesto za štyridsať a dva me­ siace.5* že už viac nebude času, 7. ale za dňov ozvania sa sied­ 3. A dám svojim dvom svedkom6*, meho anjela, keď začne trúbiť, do1) V tom čase bola veľká zkazenosť v rímskej dŕžave a bolo rozšírené najmä tráviť ľudí. 2) Tento druhý silný anjel sostupuje s neba a ide tou cestou, ktorú si Pán vyvolí k svojmu prí­ chodu na súd; prichádza jako jeho predchodca a predobrazuje vo svojom celom objavení Pána, jako príde v oblakoch. Dúha označuje ho za posla mi­ losti, ktorú Boh udelí skrze svojho Syna, ked prijde súdiť; jeho nohy predstavujú jeho rozšliapujúcu a nivočiacu moc, ktorú Pán proti svojim nepriateľom dokazuje. 3) Hrmenie je hlas Boží, v hrmení hovoril Boh so Sinai k svojmu ľudu, v hrmení hovorí i zemi. 4) T. j. zataj a nezjavuj, čo si počul. Boh za dobré uznal poznamenať, že budúcnosť skrýva ta­ jomstvo, a nie dvíhať rúško toho tajomstva.

0 Už sa s tým nebude odkladať, ale stane sa splnenie tajomstva Božieho v čase siedmej trúby. 2) Prežrením knižky má apoštol obsiahnuť obsah svojich prorockých rečí. 3) Ústa znamenajú prijatie, brucho ďalšie skú­ manie a poznanie prijatého zjavenia. Tým činom, že Ján knižku prežrel, stal sa súcim ohlasovať je} obsah. 4) T. j. meradlu. 5) Označenie času dľa mesiacov, ba i dní má znamenať, že udalosti trvajú dlho a nepretržene. V hl. 13, 5. spomínajú sa zase 42 mesiace, za ktoré zver dostala moc vládnuť. Ak je tento čas totožný s týmto tu označeným, vtedy znamená poslednú polovicu svetového týždňa, čas najbližších predznakov Pánovho príchodu. (Srov. Luk. 21, 24.) 6) Tu je reč o Henochovi a Eliášovi.

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

187

aby do vriec oblečení prorokovali za tisícdvesto a šesťdesiat dní.1) 4. Títo sú dve olivy a dva sviet­ niky, ktoré stoja pred obličajom Pána zeme. 5. A keď im bude chcieť kto ublížiť, vybúši im oheň z úst a spáli ich nepriateľov, a keď im bude chcieť kto uškodiť, tak musí byť zabitý. 6. Títo majú moc zavrieť nebo, aby nepršal dážď za dňov ich pro­ rokovania ; a majú moc nad vodami, aby ich obrátili na krv; a bili zem všelikou ranou, koľko ráz budú chcieť. 7. A keď dokonajú svoje svedectvo, zver 12>, ktorá vystúpi z priepasti, po­ vedie vojnu proti nim a zvíťazí nad nimi a zabije ich. 8. A telá ich budú ležať na uli­ ciach3) veľkého mesta, ktoré sa na­ zýva duchovne Sodoma a Egypt, kde aj ich Pán bol ukrižovaný.4) 9. A uzrú (mnohí) z pokolení i z ľudí, a z jazykov i národov ich telá za pol štvrta dna5), a nedajú pochovať ich telá do hrobov. 10. Ba tí, ktorí prebývajú na zemi, radovať sa budú nad nimi a veseliť, a budú posielať dary jedni druhým, lebo tí dvaja proroci trápili tých, ktorí prebývali na zemi. 11. Ale po pol štvrtom dni vošiel do nich duch života od Boha, a stali si na nohy, a Veliká bázeň dopadla na tých, ktorí ich videli. 12. Tu počuli veľký hlas s neba, ktorý im povedal: „Vystúpte sem!“

I vystúpili na nebo v oblaku1), a ich nepriatelia ich videli. 13. A v tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie, a desiata čiastka mesta sborila sa, a v tom zemetrasení za­ hynulo sedemtisíc ľudských osôb, a ostatní boli zostrašení a vzdávali slávu Bohu nebeskému. 14. Druhá bieda pominula: a hľa, tretia bieda prijde skoro. 15. A siedmy anjel zatrúbil: i po­ vstaly veľké hlasy v nebi a hovo­ rily: „Dostalo sa kráľovstvo tohoto sveta nášmu Pánovi a jeho Poma­ zanému, a kraľovať bude na veky vekov. Amen.“ 16. Tedy tých štyriadvadsať star­ cov, ktorí pred obličajom Božím sedia na svojich stoliciach, padli na svoje tváre a klaňali sa Bohu a ho­ vorili: 17. Vďaky vzdávame tebe, Pane Bože všemohúci, ktorý si, a ktorý si bol, a ktorý máš prísť, že si si vzal svoju veľkú moc a kraľuješ. 18. I rozhnevaly sa národy, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕt­ vych, a dať odplatu tvojim sluhom, prorokom a svätým, i tým, ktorí sa boja tvojho mena, malým i veľkým, a vykoreniť tých, ktorí nakazili zem. 19. Tu otvoril sa chrám Boží na nebi a ukázala sa truhla jeho úmluvy v jeho chráme : i nastaly blesky a hlasy, a zemetrasenia i veľké krupo­ bitie.

1) Z obrazného trvania nemožno uzavierať na skutočné. 2) Tá istá zver, o ktorej je reč v 13,1. a 17, 8., pochádzajúca z pekla. 3) Ako tí dvaja svedkovia nesmú byť skôr usmr­ tení, než bude vyplnené ich poslanie, tak dopustí Boh všemohúci ich spotupenie len preto, aby ich potom tým väčšmi oslávil. Nebyť pochovaný, to bola najvyššia potupa. 4) Mesto, v ktorom dvaja svedkovia účinkovali ä v ktorom zver, ktorá v ňom mala svoje sídlo, ich usmrtila. Jeruzalem sa tu významne kladie za stred kresťanstva v polovici posledného svetového týždňa. 5) T. j. za krátky čas.

Žena, odená slnkom a stíhaná drakom, porodila syna, ktorý je vzatý k Bohu; šarkan, shodený s neba, prenasledoval ženu i jej potomstvo.

HLAVA 12.

1. I ukázalo sa veľké znameni na nebi: Žena, odetá slnkom, a me-

i) Vystúpili v oblaku na nebo; všetko sa im tak stane, jako ich Pánovi a Spasiteľovi. Ich ne­ priatelia musia sa na to dívať a budú naplnení hanbou a strachom.

188

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

siac pod jej nohami a na jej hlave koruna z dvanástich hviezd1); 2. a bola v druhom stave, kričala v pracovaní k pôrodu a trápila sa, aby porodila.12) 3. A zjavilo sa iné znamenie na nebi: A hla, drak veľký, ryšavý, majúci sedem hláv a desať rohov, a na svojich hlavách sedem korún.3) 4. A jeho chvost strhol tretinu hviezd s neba a shodil ich na zem.4) A drak stal si pred ženu, ktorá mala porodiť, aby, keď porodí5), zožral jej syna. 5. I porodila dieťa, chlapca, ktoré malo spravovať všetky národy že­ lezným prútom. A vzali6) jej syna k Bohu a jeho trónu,

6. a žena utiekla na púšť, kde mala prihotovené miesto od Boha, aby ju tam živili za tisícdvesto a šesťdesiat dní.1) 7. A strhla sa veľká vojna na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali s drakom, a drak bojoval i jeho anjeli, 8. ale (títo) neprevládli a neušlo sa im miesta viac na nebi. 9. I shodili toho velikého draka2), starého hada, ktorý sa volá diabol a satan, ktorý svádza celý okršlek, a shodený bol na zem, i jeho anjeli s ním boli svrhnutí. 10. Tu počul som veľký hlas3) na nebi volať: Teraz nastalo spasenie a moc i kráľovstvo nášho Boha, a vláda jeho Krista; lebo shodený je Žalobník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred obličajom nášho Boha dňom i nocou.4) 11. A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva, a nemilovali svojich ži­ votov až na smrť.5) 12. Preto veseľte sa, nebesá, a ktorí prebývate v nich. Beda zemi a moru, lebo diabol sostúpil k vám, ktorý má veľký hnev v povedomí, že má krátky čas. 13. A ked drak videl, že je sho­ dený na zem, prenasledoval ženu, ktorá bola porodila chlapca. 14. Tu dostala žena dve krýdla,

1) Žena stojí v slnci, má mesiac pod nohami a na hlave korunu, zdobenú 12. hviezdami. Teleso svetla ju obtáča, na menšom stojí, telesá svetla tvoria jej veniec. Jestli sú tie svetlá nebeské svetlá, to ukazuje na to, že Boh dal jej svetlo ne­ beské. Preto ju i knieža temnosti stíha. Táto žena je protivou veľkej smilnice (17, 4). Koruna, ktorá v zjavení vždy ozdobuje víťaza, je zdobená dva­ nástimi hviezdami. Dvanástka je počet ľudu Bo­ žieho, ktorého vodcami boli niekdy 12. patriar­ chovia a neskôr 12. apoštolovia. Žena je tedy obrazom ľudu Božieho. Nakoľko Maria, súc matkou Pána, bola matka pravého Izraela a v konečných dejinách Cirkvi odzrkadľuje sa počiatok, môže sa toto videnie vzťahovať i na ňu. 2) Ján vidí ženu, Cirkev konečného času (dľa iných židokresťanskú cirkev), akoby v pracovaní k pôrodu, aby ešte raz zo seba porodila Messiáša, aby panoval na zemi. Dieťa prijde na svet, ale moc satanášova je ešte priveľká, než by Kristus mohol panovať na zemi. Dieťa dostane sa pred jeho prenasledovaním a úkladmi k Bohu a Cirkev na zemi ostane ešte vo svete, ktorý leží v zlom. 3) T. j. diabol krvožížnivý, plný ľstí a moci; z dopustenia Božieho vo svojom kráľovstve (v pekle 1) Ako niekdy Eliáš prorok na rozkaz Boží i na zemi) panuje. Sedem korún, vlastne sedem oblemov (diadémov). Diadém bola stuha, ktorou šiel na púšť a tam živený bol od krkavcov, tak bola oblemovaná tiara perských kráľov. Tento stane sa tu v Cirkvi v poslednej dobe súžení. 2) Veliký drak. Nazýva sa starým hadom, ako oblem neskôr bol zo zlata a stal sa znakom krá­ ľovskej hodnosti. Diadémy i tu znamenajú panov­ svodca pokolenia ľudského (1. Mojž. 3, 1—5); diablom a satanom, ako Žalobník a protivník, nícku moc; rohy všetky jej prostriedky. 4) Veliká moc drakova, i nad najvyšším sveta, ktorý svádza celý okršlek, ako hl. 13, v. 14 a hl. a jeho žiadosť všetko shodiť do priepasti sa tým .20, v. 8, 10 ukazujú. 3) Hlas pochádza od ľudí, ktorí sa už dostali znázorňuje, že tretinu hviezd strhne s neba a tak i do stvorenia nad zem povýšeného záhubne za­ do nebeského blahoslavenstva, od bratov ešte na zemi žijúcich veriacich, nie od anjelov. sahuje. 4) Už síce ani teraz ničoho nevykoná žaloba 5) Skôr treba tu myslieť na dozrenie veriacich k dokonalej svätosti a ich úplné odtrhnutie sa od satanova proti pravým údom Cirkvi, lebo Kristus sveta; pred týmto dozrením nezjaví sa Pán ako je naším primlúvačom v nebi, ktorý zahanbí na­ šich žalobníkov, ale kým ešte jesto nevernosti a sudca. 6) Veriaci budú vzatí k trónu Božiemu, nakoľko, odpadúvania v Cirkvi, má satan prečo žalovať. Až vytrhnutí súc z múk a pokušení, jako z tlamy dra­ keď Cirkev pozostávať bude len z dokázaných kovej, ktorý chcel pohltnúť ich duše, zachránení (Efez 4, 13), zbaví sa obžaloby satanovej. 5) Lebo Baránok vylial svoju krv za nich a oni sú v nebi, jako dedičia Boží, jako spoludedičia stáli až na smiť vydávali svedectvo o Kristovi. Kristovi, t. j. ako účastníci tej istej slávy.

189

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

rana zahojila sa. A celá zem divila sa a šla za tou zverou. 4. A klaňali sa drakovi, ktorý dal moc zveri, a klaňali sa zveri a ho­ vorili : „Kto sa vyrovná tej zveri, a kto bude môcť bojovať s ňou?“ 1) 5. A daly sa jej ústa hovoriť veľké veci a rúhania, a dostala sa jej moc vládnuť za štyridsať a dva mesiace.2) 6. Tu. otvorila svoju tlamu rúhať sa Bohu, aby sa rúhala jeho menu i jeho stánku, i tým, ktorí prebý­ vajú na nebi. 7. A dané jej i viesť boj so svä­ tými a premáhať ich. A daná jej moc nad všelikým pokolením a ľud­ stvom a jazykom i národom. 8. A klaňali sa jej všetci, ktorí prebývajú na zemi, ktorých mená HLAVA 13. Jedna zver z mora rúha sa Bohu a pre­ nie sú zapísané do Baránkovej knihy nasleduje veriacich, druhá zo zeme ju života, ktorý je zabitý od počiatku napomáha a núti ľudí, aby sa klaňali jej sveta.8) obrazu. 9. Kto má ucho, nech počúva. 1 .1 videl som vystupovať z mora6) 10. Kto zajíma do väzenia, do vä­ zver, ktorá mala sedem hláv a desať zenia pôjde; kto mečom zabíja, me­ rohov, a na jej rohoch desať korún, čom zabitý byť musí. Tu je trpelivosť a viera svätých. a na jej hlavách mená rúhania.6) 2. A zver, ktorú som videl, bola 11. A videl som inú zver4) vystu­ podobná pardovi, no jej nohy jako povať zo zeme, a mala dva rohy, nohy medvedie, a jej tlama jako podobné Baránkovým, ale mluvila tlama levova.7) A drak dal jej svoju jako drak.6) 12. A vykonávala všetku moc prvej silu a veľkú moc.8) tej zveri, pred jej očami6), a doviedla, 3. A videl som jednu z jej hláv, že zem a tí, ktorí na nej prebývajú, ubitú skoro na smrť, ale jej smrteľná klaňali sa tej prvej zveri, ktorej za­ 0 T. j. za rok. za (dva) roky a pol roka = 3V2 hojila sa smrteľná rana. roka. (Srov. 11, 3.) 13. A robila veľké znamenia, tak 2) Rieka znamená nebezpečenstvo, ktoré zúriaci že i oheň dala padať s neba na satan pripravil žene. 3) Všetko protivenstvo proti Cirkvi pominie, zem navidomoči ľuďom.7) jako voda v piesku.

veľké orličie, aby letela od tvári hadovej do púšte, na svoje miesto, kde ju živia za čas, za časy a za pol času.1) 15. I vypustil had zo svojej tlamy vodu, jako rieku 12), za ženou, aby ju dal odniesť rieke. 16. Ale zem pomohla žene, lebo zem otvorila svoje ústa a pohltia rieku, ktorú vypustil drak zo svojej tlamy.3) 17. I nahneval sa drak na ženu, a odišiel viesť vojnu s ostatnými z jej plemena45), ktorí zachovávajú prikázania Božie a majú svedectvo Ježiša Krista, 18. a stal si na piesok morský.

á) Žena má teda ešte synov na zemi, ktorí sú prenasledovaní. Diabol nemohol prevládať Cirkev, preto obrátil sa proti jednotlivým údom. 5) Tak stojí drak na mori, lebo vie, čo sa teraz stane. Drak zostane pod nasledujúcim bojom na dejišti, jako mimosvetový pôvodca prvého boja. 6) Zver vystupuje z mora (11, 7), ako (17, 8 ) vystupuje zver z priepasti; druhá zver (11, 13) zo zeme. 7) T. j. podobná ľstivému pardalovi, dravému medveďovi a silnému levovi. 8) V gréčtine stojí aj: „svoj trón“. Knieža sveta dáva zveri to pánstvo i moc, ktorú u Luk. 4, 6 darmo ponúkal Pánovi, a tak pripravuje moci svetské za svoje nástroje pre prenasledovanie Cirkvi za posledného času.

1) Vzdávali úctu zveri, jaká prináleží Bohu. 2) 3 V 2 r o k a . V t o m j e p o t e c h a p r e k r e s ť a n a , že od

to

c e lé

P r o tik r e s ť a n s k é

B o ž ie h o

d o k ia ľ

B oh

d o p u s te n ia , ch ce.

c h o v a n ie s a z v e r i z á v is í te d a

le n

ta k

d lh o

tr v á ,

3) Ktorý od večnosti určený bol k tomu, aby bol zabitý za vykúpenie sveta. 4) Táto druhá zver bola pomocnica prvej. 5) Osobovala si tiež moc nebeskú, jako nejaký Kristus, ale hovoril ňou diabol. 6) Ako jej služobkyňa. 7) Že falošní proroci budú činiť zdanlivé divy, to Spasiteľ predpovedal a sv. Pavel preto tak veľmi varuje pred antikristom. Oheň je narážka na zázrak Eliáša proroka. Falošným prorokom

190

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

14. A sviedla tých, ktorí prebý­ vajú na zemi, tými znameniami, ktoré sa jej dostalo činiť pred obli­ čajom zveri, a nahovárala obyvateľov zeme, aby spravili obraz zveri, ktorá mala ranu od meča a ožila.1) 15. A dané je jej, aby dala ducha*12) obrazu tej zveri a aby mluvil obraz tej zveri, a aby spôsobila, ktoríkoľ­ vek by sa neklaňali obrazu zveri, aby boli zabití. 16. A dovedie, aby všetci3), malí i veľkí, bohatí i chudobní, svobodní i sluhovia, mali znamenie na svojej pravej ruke, alebo na svojich če­ lách 4), 17. a aby žiaden nesmel kupovať ani predávať, leda kto má znamenie, alebo meno zveri, alebo počet jej mena.5) 18. Tuto je múdrosť. Kto má roz­ um, nech číta počet zveri8), lebo je to počet človeka, a jej počet je: šesťstošesťdesiatšesť.7) HLAVA 14. Baránok, sprevádzaný zástupom čistých duší; anjel predpovedá pád Babylona a blaženosť spravedlivých; Syn človeka pri­ chádza k súdu.

1. A videl som, a hľa, Baránok8) nejde tak o zničenie nepriateľov, ako o to, aby ľijdí presvedčili, že ich moc je nadprirodzená: „navidomoči ľudom“. 1) Kým kresťanská Cirkev zovnútorne čím ďalej tým viac mizne, vystavuje sa zahojenie rany prvej zveri za príčinu, aby jej prevládajúcu moc po­ klonou oslavovali. Ešte treba poznamenať, že je tu reč o skutočnom obraze. 2) Ducha diabolského. 3) Ten zdanlivý zázrak tak sfanatizuje prívr­ žencov zveri, že začnú zabíjať veriacich kresťanov. 4 ) T. j. vypálené znamenie tej zveri; jako vo­ jaci mali na ruke vypálené znamenie, že sú slu­ žobníkmi štátu, otroci zase mali znamenie pána, ktorému náležali. 5) Kresťanom činia nemožným i občianske obco­ vanie; tak ďaleko ide nesnášanlivosť tých, ktorí sa klaňajú zveri, na čo naráža iste i 1 2 , 6 . 6 ) T. j. počet prvej zveri, čiže istého ukrutného protivníka. 7) Tento počet bol už rozličným spôsobom hľa­ daný a vysvetľovaný alebo o Neronovi, alebo o Diokleciánovi, avšak označuje sa tu nie osob­ nosť, ale dokonalý duch zlého na najvyššom tróne zeme. 8) Srov. 5, 6 .

stál na hore Sion1), a s ním stoštyridsaťaštyritisíc, majúcich jeho meno a meno jeho Otca napísané na svojich čelách.2) 2. Tu počul som hlas s neba, jako hlas mnohých vôd a jako hlas veľ­ kého hromu; a hlas, ktorý som po­ čul, bol jako hudcov, ktorí si hrajú na harfy. 3. A spievali jakoby novú pieseň pred trónom a pred štyrmi zviera­ tami a starcami, a nikto nemohol spievať pieseň, iba tých stoštyridsaťštyritisíc, ktorí sú kúpení so zeme. 4. To sú tí, ktorí sa so ženami nepoškvrnili, lebo sú panenskí.3) Títo nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Títo sú kúpení z ľudí, jako prvotiny Bohu a Baránkovi4), 5. a v ich ústach nenašla sa lož, lebo šú bez poškvrny pred trónom Božím. 6. A videl som iného anjela letieť po prostriedku neba, majúceho večné evanjelium, aby ho zvestoval tým, ktorí sú usadlení na zemi, a všelikému národu i pokoleniu, i jazyku i ľudu, 7. a volal veľkým hlasom: Bojte sa Pána5) a vzdávajte mu česť, lebo prišla hodina jeho súdu; a klaňajte sa tomu, ktorý učinil nebo i zem, a more i pramene vôd. 8. Tu nasledoval iný anjel a volal: Padol, padol Babylon6), ten veľký, 1) Sion, zemský Jeruzalem. Tam videl sv. Ján Pána v podobe baránka, teda ešte nie jako víťaza, nie jako nad svojimi nepriateľmi triumfuje. 2) 144.000 dľa Jeronyma znamenajú z pokolení izraelských poznačených (7, 4), dľa iných veriacich zo všetkých národov shromaždených. 3) Od prvého úpadu do hriechu je prirodzené pohlavné obcovanie, i manželské, niečo znečisťu­ júceho, čo sa len skrze sviatosť vyzdvihuje. Poťahom na to volený je výraz „poškvrniť šaÄ. Pa­ nenstvo, ktoré sa tu chváli, zachovali v prenasle­ dovaní antikristovom tí všetci; ono patrí tak ženám, ako mužom. 4 ) Sú síce všetci blahoslavení vykúpení, ale tieto panenské duše jako prvotiny dokonania, jako kvet, ako zvláštna obeta pre Boha a Baránka. 5 ) Grécky: Boha. 6) Babyloq je obraz ľudí proti Bohu spoločne sa búriacich, ale jako protiobraz podáva sa sv. Jánovi aj Rím, ktorý predstavuje niekdajší Babylon posledných časov.

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

191

ktorý vínom hnevu svojho smilstva kosák a žni, lebo prišla hodina, aby sa žalo, poneváč doschla na zemi napájal všetky národy. 9. A tretí anjel nasledoval ich a žatva.1) 16. Tu ten, ktorý sedel na oblaku, volal veľkým hlasom: Jestli sa kto bude klaňať zveri a jej obrazu a pustil svoj kosák na zem a požal zem. 17. A iný anjel vyšiel z chrámu, prijme jej znamenie na svoje celo, ktorý je na nebi, a mal i on ostrý alebo na svoju ruku, 10. i ten bude piť víno hnevu Bo­ kosák. 18. A iný anjel vyšiel od oltára, žieho, ktoré je smiešané so samosvojím1) v kalichu jeho hnevu, a ktorý mal moc nad ohňom, a volal trápený bude ohňom a sírou pred veľkým hlasom na toho, ktorý mal obličajom svätých anjelov a pred ostrý kosák, a hovoril: Zapusť svoj ostrý kosák a srež strapce vo vinici obličajom Baránka. 11. A dym z ich múk vystupovať na zemi2), lebo zrelé sú jej hrozná. bude na veky vekov, a nebudú mať 19. Tu spustil anjel svoj ostrý odpočinku ani vo dne, ani v noci kosák na zem a srezal hrozná vo tí, ktorí sa klaňali zveri a jej obrazu, vinici na zemi a vsypal do veľkej a kto by prijal znamenie jej mena. kade8) hnevu Božieho; 12. Tu je trpelivosť svätých, ktorí 20. a šliapalo sa v kadi pred me­ zachovávajú prikázania Božie a vieru stom : a vyšla krv z kade až po úzdy koňom, na tisíc a šesťsto ho­ Ježišovu. 13. A počul som hlas s neba, ho­ nov.4) voriť mi: Píš: Blahoslavení mŕtvi, HLAVA 15. ktorí umierajú v Pánovi. Od tejto chvíle už, povedá Duch, nech si od­ Sedem anjelov s poslednými siedmimi počinú od svojich prác, lebo ich ranami; chválospev vyvolencov; sedem skutky nasledujú ich. čiaš hnevu Božieho. 14.1 videl som: a hla, biely oblak, 1. I videl som iné veľké a divné a na oblaku sedel, podobný Synovi znamenie na nebi: sedem anjelov, človeka, majúci na svojej hlave zlatú majúcich sedem posledných rán ; korunu a vo svojej ruke ostrý kosák.*12) lebo nimi dokonáva sa hnev Boží.5) 15. A iný anjel vyšiel z chrámu a volal veľkým hlasom na toho, 2. A videl som akoby sklené more6*), ktorý sedel na oblaku 3): Zapusť svoj miešané s ohňom, a tých, ktorí pre­ 1) Samosvoje, gr. nemiešané, alebo i samorodné, vládali zver a jej obraz a počet jej je víno, do ktorého nie je nič primiešané; značí prísny trest neuprositeľnej božskej spravedlivosti. Tresty opisujú sa vo verši 10. a 11.: Prívrženci zveri trápení budú ohňom a sírou. (srov. trest Boží na Sodome, 1. Mojž. 19, 24); ich trest bude. trvať večne (obraz dymu vzatý je z Izaj. 6 6 , 24); nikdy nebudú mať vnútorného pokoja. A aby ich muka bola ešte väčšia, trpieť budú svoj trest pred anjelmi a pred Baránkom, od ctiteľov zveri opo­ vrhovaným a prenasledovaným, ktorého videnie im ustavične vytýka, že mohli obsiahnuť milosť a blahoslavenstvo. 2) Dľa všetkého predstavuje sa nám tu Kristus, ako prijde. (Tom.) Sám povedal, že prijde na obla­ koch (Mat. 24, 30) a vyššie (1, 13) nazýva sa po­ dobným Synovi človeka. Biela farba znamená, že s objavením Syna človeka sa rozvidnie, zlatá ko­ runa je koruna víťazstva. V hl. 6 ., v. 2 . vyšiel zví­ ťaziť, ako víťaz prichádza teraz, a preto nemá vo svojej ruke, jako tam, lučište, ale ostrý kosák. 3) Účinok príchodu Pánovho predstavuje sa v dvoch obrazoch: v obraze žatvy (v, 14—16) a

v obraze oberačky (vinobrania, v. 17—20). Žatvu vykoná Pán osobne, vinobranie a tlačenie potom tretí anjel (v. 19, 20) na rozkaz zjaviaceho sa dru­ hého anjela. 1) Úroda dozrela na poliach; všetci obyvatelia zeme sú určení k žatve. 2) Celá zem je jako jeden vinič; zlí budú srezaní. 3) Lis, čereň, preš na víno; tu nástroj hnevu Božieho. 4) Počet je tu obraz; znamená, že súd vzťahuje sa na celú zem. 5) Rany nazývajú sa poslednými, lebo nimi do­ koná sa hnev Boží, 6) Sklené more je nebo, v ktorom sa blahosla­ vení zdržujú, ktorí (14, 2—3) tým 144.000 novú pieseň chvály spievali. K tým pridružili sa tí, ktorí boli zabití za antikristovho času a prenasle­ dovania. Nebo je čisté, nie kalné, ale teraz zrkadlí sa v ňom oheň k poslednému súdu chystajúceho sa hnevu Božieho.

192

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

mena, stáť nad skleným morom, 2. Tu šiel prvý a vylial svoju čašu majúcich harfy Božie. na zem, i vyhodil sa ukrutný a pre3. A spievali pieseň Mojžiša, sluhu zlostný vred ‘) na ľuďoch, ktorí mali Božieho, a pieseň Baránkovu l), a odznak zveri, i na tých, ktorí sa hovorili: Veľké a podivné sú tvoje klaňali jej obrazu skutky 12>, Pane Bože všemohúci! 3. A druhý anjel vylial svoju čašu Spravedlivé a pravé sú tvoje cesty, na more, a bolo jako krv z mŕtveho Kráľu večný! a všetko, čo bolo živé v mori, umrelo. 4. Kto sa nebude báť teba, Pane, 4. A tretí vylial svoju čašu na a nebude velebiť tvoje meno ? Lebo rieky a na vodné pramene, a pre­ ty sám si svätý. Áno, všetky národy menily sa na krv. prijdú a klaňať sa budú pred tvojím 5. Tu počul som anjela vôd ho­ obličajom, lebo tvoje súdy sú zjavné. voriť: Spravedlivý si, Pane, ktorý 5. A potom som videl, a hla, si a ktorý si bol svätý, ktorý si to otvoril sa chrám stánku svedectva nasúdil: na nebi.3) 6. lebo vylievali krv svätých a 6. I vyšlo z chrámu sedem anje­ prorokov2): dal si im piť krv, lebo lov, majúcich sedem rán, odetých boli toho hodni. ľanovým, čistým a bielym rúchom 7. A počul som iného od oltára a prepásaných na prsách zlatými hovoriť: Áno, Pane Bože všemohúci, pásmi.4) pravé a spravedlivé sú tvoje súdy. 7. A jedno zo štyroch zvierat dalo 8. A štvrtý anjel vylial svoju čašu siedmim anjelom sedem zlatých na slnce, a dalo sa mu trápiť ľudí čiaš56), plných hnevu Boha živého sparnom a ohňom; na veky vekov. 9. a práhli ľudia veľkým sparnom, 8. Tu naplnil sa chrám dymom a rúhali sa menu Boha, ktorý má z velebnosti Božej a z jeho moci, moc nad týmito ranami, a nečinili a nikto nemohol vojsť do chrámu, pokánia, aby mu vzdali slávu. kým siedmi anjeli nevykonali se­ 10. A piaty anjel vylial svoju čašu dem rán.*) na trón zveri, a jej kráľovstvo stalo sa tmavým, tak že hrýzli si jazyky HLAVA 16. od bolesti, Sedem anjelov vykonáva sedem rán. 11. a rúhali sa Bohu nebeskému pre bolesti a vredy svoje, ale ne­ 1 .1 počul som veľký hlas z chrámu hovoriť siedmim anjelom: „Iďte a činili pokánia za skutky svoje. vylejte sedem čiaš hnevu Božieho 12. A šiesty anjel vylial svoju čašu na tú velikú rieku Eufrat3), i vysušil na zem!“ 1) Spievali skutky Božie, ktoré Boh skrze Moj­ jej vodu, aby sa prihotovila cesta kráľom od východu slnca. žiša a Baránka vykonal. 2) Božie skutky sú Božie cesty; čím bližšie 13. A videl som z tlamy draka a k cieľu, tým zrejmejšie ukazuje sa ich spravedli­ z papule zveri a z úst lžiproroka (vyjsť) vosť a pravdivosť v dejinách sveta. V hl. 11., v. 19. díva sa sv. Ján na celú truhlu úmluvy, ktorá obsahovala zákon i milosť, teraz troch duchov nečistých ako žaby.4) 3)

hľadí obzvlášte na dosky zákona, lebo ide už o od­ 1) Rana morová. Jako šiesta rana egyptská ne­ platu. 4 ) Biele rúcho a zlatý pás (srov. 1 , 13) zna­ škodila Izraelcom, tdk táto neškodila tým 144.000, ale len odpadlíkom, ktorých ovšem všade bolo mená jch kňazskú a kráľovskú dôstojnosť. po zemi. 6) Čaše znamenajú, že hnev, ktorý ich naplňuje 2) Ktorí v tom čase žili. (iste oheň), a jeho účinok, ktorý z trónu Božieho 3 ) U Eufratu leží Babylon, shromaždište proti­ vychádza, je zlatý, jako Čin najvyššej spravedli­ vosti. kresťanských mocností. 4) Nečistí duchovia objavujú sa v podobe žiab, 6 ) Kým nebude zadosťučinené hnevajúcej sa spravedlivosti, nijaká stvorená bytnosť nemôže sa na označenie, že dojem, ktorý slovo robí na krá­ ľov, pochádza z mocí satanských. priblížiť k Božej velebnosti.

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

193

14. Sú totiž duchovia diabolskí, a tí, ktorí prebývajú na zemi, opí­ ktorí robia znamenia, a idú medzi jali sa vínom jej smilstva.1) kráľov celej zeme, aby ich shroma­ 3. I odniesol ma v duchu na púšť. ždili do vojny, na veľký deň vše­ A videl som ženu sedieť na brunátnej mohúceho Boha. zveri, ktorá bola plná rúhavých mien 15. Hľa, prichádzam ako kmín. a mala sedem hláv a desať rohov. Blahoslavený, kto bedlí a stráži si 4. A žena bola odená šarlátom a rúcha1), aby nechodil nahý a aby červcom, a ozdobená zlatom a dra­ mu nevideli hanbu. hým kamením i perlami, a mala vo 16.1 shromaždí ich na miesto, ktoré svojej ruke zlatú čašu, plnú ohav­ hebrejsky volá sa Armagedon.12) nosti a nečistoty svojho smilstva. 17. A siedmy anjel vylial svoju 5. A na jej čele bolo napísané čašu na povetrie: tu vyšiel veľký meno: Tajomstvo, Babylon veliký, hlas z chrámu od trónu a povedal: matka smilstva a ohavností zem­ „Stalo sa.“ ských.2) 18. I nastaly blýskania a hlasy a 6. A videl som ženu opitú krvou hromobitia, i zemetrasenie nastalo svätých a krvou mučeníkov Ježišo­ veliké, j akého nikdy nebolo, čo sú vých.3) A zadivil som sa veľkým po­ ľudia na zemi, zemetrasenie tak ve­ divením, keď som ju spatril. liké. 7. Tu riekol mi anjel: Čo sa di­ 19. I roztrhlo sa veľké mesto na víš? Ja ti poviem tajomstvo ženy tri strany, a mestá národov padly: i zveri4), čo ju nesie, ktorá má se­ a Babylon veliký prišiel Bohu na dem hláv a desať rohov. pamäť3), aby mu dal kalich s vínom 8. Zver, ktorú si videl, bola a už svojho rozhorčeného zanevrenia.4) je nie, a má vystúpiť z priepasti, a 20. A kdejaký ostrov zmizol, a pôjde do zahynutia, a diviť sa budú nenašlo sa hôr. obyvatelia zeme (ktorých mená nie 21. A krúpy jako päsť veliké pa­ sú zapísané do knihy života od usta­ daly s neba na ľudí: a ľudia rúhali novenia sveta), keď uvidia zver, ktorá sa Bohu pre ranu krupobitia, lebo bola a nie je. bola veľmi veľká. 9. A tu je smysel, v ktorom je múdrosť: Sedem hláv je sedem vr­ HLAVA 17. chov, na ktorých žena sedí, aj krá­ Odsúdenie veľkej smilnice, opojenej krvou ľov je sedem.5& ) mučeníkov.

1) Babylon podával celému svetu nápoj oblá1. Tu prišiel jeden zo siedmich znenia, ale kto z neho pil, pil hnev Boží, ktorý anjelov, ktorí mali sedem čiaš, a. biedou zbavuje mysle. Králi sú kráľovia toho času, Babylon nad celou zemou panuje. mluvil so mnou a povedal: Pod, v ktorom 2) Meno je tajnostná. Tajomstvom menuje sa ukážem ti odsúdenie veľkej smilnice, v novom zákone taká tajná vec, ktorú len Boh môže objaviť, tak zvlášte všetko, čo vzťahuje sa ktorá sedí na mnohých vodách, na vykúpenie. V Babylone spojily sa mocnosti 2. s ktorou smilnili kráľovia zeme, zlého sveta a ich najhlbšie úmysly k zmareniu 1) T. j. posväcujúca milosť a ju sprevádzajúce ctnosti. 2) Meno Magedon upamätúva na Mageddo, niekdy chanánejské kráľovské mesto; znamená ,záhuba, porážka“. Tu utrpeli Izraelci dve veľké porážky. Toto miesto, na ktorom sa antikristovskí králi .shromaždia bojovať proti Cirkvi, bude ich Annagedom, t. j. horou, miestom porážky, lebo Pán zjaví sa svojim. 3) Boh pamätá vo sv. Písme, tak, že alebo od­ pláca, alebo tresce. Tu pamätá, aby trestal. 4) T. j. celého hnevu Božieho.

božského spasiteľstva. 3) Opitú nie od vína, ktoré iným podáva, ale od krvi svätých, ktorú s rozkošou prelieva a po ktorej ešte žížni. 4 ) Tajomstvo, čo znamená žena i zver a ich spolupatričnosť. &) V siedmich za sebou nasledujúcich sveto­ vých dŕžavách vyvinuje sa antikristovská svetová mocnosť konca. Ale vo sv. Písme nachádzame pre dŕžavy často i obraz vrchu, a síce nielen pre dŕžavu Božiu, ale i pre svetské mocnosti, ktoré sa jej protivia. Týchto sedem svetových dŕžav má sa teda k mestu vo v. 1, 3, 7, 15 tak, že tvoria

194

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

1Ô. Päť ich padlo, jeden je, a iný ešte neprišiel, a keď prijde, musí krátky čas trvať.1) í l . A zver, ktorá bola a nie je, ona je ôsma, a zo siedmich je, a do zahynutia ide.*12) 12. A desať rohov3)4 ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte4) neob­ siahli kráľovstva, ale jako kráľovia obdržia moc po zveri na jednu ho­ dinu. 13. Títo majú jeden úmysel, a dajú svoju silu a moc zveri. 14. Títo budú bojovať s Baránkom: a Baránok zvíťazí nad nimi, lebo je Pán pánov a Kráľ kráľov, i ktorí s ním sú povolaní, vyvolení a verní. 15. A povedal m i: Vody, ktoré si videl, kde sedí smilnica, sú ľudstvá a národy a jazyky. 16. A desať rohov, ktoré si videl na zveri, tí budú nenávidieť smil­ nicu, a znivočia ju a obnažia, a budú jesť jej telo a spália ju ohňom.56) 17. Lebo Boh im dal do srdca, aby spravili, čo sa jemu ®) ľúbi: aby jeho základy. A tak sedem hláv zveri je to isté, čo sedem vrchov, sedem svetových dŕžav (ríš). 1) Šiesta dŕžava (ríša) je dŕžava rimská, za časov sv. Jána jestvujúca; ostatné predchádzajúce, teda: Macedonia, Medoperzia a Babylonia. Prvá a druhá nemôže sa určite udávať; budú to iste Egypt a Assýria. 2) Protikresťanskú mocnosť, nakoľko vychodí z desatoro kráľovství a tým Činom dejinne spojená je s predošlou dŕžavou, môžeme vriadiť medzi sedem hláv, ale zároveň, ked antikrist z toho po­ chádza, jako osobitnú mocnosť predstaviť pod obrazom zveri. Na všetkých týchto svetových mocnostiach, sem berúc i antikristovu, založené je svetové mesto konca. 3 ) Počet 10 má sa brať obrazne. Desať rokov znametiá mnoho kráľovství, štátov posledných časov. 4 ) Ešte ukazuje na čas, v ktorom ešte nie sú kráľmi, a na čas, v ktorom už sú. 5 ) Protikresťanskú svetová mocnosť, ktorá dosiaľ bezbožné svetové mesto vynášala, bude ho na­ posledy nenávidieť tak veľmi, že neuspokojí sa len unížením svojej dosavádnej metropoly, ale ju celkom rozborí. Príčina takého nepriateľstva sa neudáva. Iste mohutný vliv svetom vládnúceho mesta je antikristovi nepríležitý, on chce byť samovládcom. Opustené a samotné je svetové mesto (v. 3), pusté, svojho lesku zbavené; ba tú ináč bujnú smilnicu pozbavia lúpežne i tela (oby­ vateľov) a napokon znivočia ohňom. 6) Zveri, antikristovi. Tento je už samovládcom a obráti sa proti Cirkvi Božej (Srov. 16, 13—16); ale s pádom Babylona padne i on.

svoje kráľovstvo dali zveri, dokiaľ sa nedokonajú slová Božie.1) 18. A žena, ktorú si videl, je veľk mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme. HLAVA 18. Pád Babylona; zdesenie národov nad tým; potešenie kresťanov.

1. A potom som videl iného an­ jela sostupovať s neba, majúceho veľkú moc, a zem sa osvietila od jeho slávy. 2. A skríkol silno a volal: Padol, padol Babylon veľký, a stal sa prí­ bytkom diablov a žalárom všelikého nečistého ducha, a prebývaním vše­ likého nečistého a ohyzdného vtáctva; 3. lebo z vína hnevu jeho. smil­ stva pily všetky národy, a kráľovia zemskí smilnili s ním, a kupci zeme zbohatli z hojnosti jeho rozkoší. 4. Tu počul som iný hlas s neba hovoriť: Vyjdite z neho, ľudia moji, aby ste neboli účastní2) jeho hrie­ chov a aby ste nedostali z jeho rán. 5. Lebo hriechy jeho dosiahly až k nebu, a rozpamätal sa Pán na jeho neprávosti. 6. Odplaťte sa mu, jako i on od­ plácal sa vám 3), ba odplaťte sa mu dvojnásobne za jeho skutky; do po­ hára, do ktorého nalieval vám, na­ lejte mu dvojnásobne. 7. Koľko sa vychvaľoval a žil v rozkošiach, toľko mu dajte múk a zármutku; lebo vo svojom srdci 1) Slová i predpovedania Božie o jeho ríši a o svete. 2) Celé mesto bolo v hriešnom živote vôbec, preto veriaci majú prestať byť jeho čiastkou prv, než prijde trest. Teda na konci časov budú ešte kresťania žiť v meste. 3) Vyzvanie toto týka sa antikrista a desať kráľov, ktorým Boh dľa 17, 16 dal nenávidieť a trestať smilnicu. Oni protivia sa Bohu, a predsa musia jako nástroje Božie konať: čo Babylon iným zlého urobil, to musia mu dvojnásobne odplatiť. Samochvála mesta má sa premeniť v zármutok, jeho rozkoš v muky.

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

195

povedá: Sedím ako kráľovna, a nie obložené bolo zlatom a drahým ka­ som vdovou a neuzrem zármutku. *) mením a perlami, 8. Preto v jeden deň dostavia sa 17. lebo za jednu hodinu zahyjeho rany: smrť a zármutok a hlad, nuly toľké bohatstvá. A každý správca i spálený bude ohňom, lebo silný lode, a každý po jazere sa plaviaci, je Boh, ktorý ho súdiť bude.12) a veslári, aj tí, ktorí pracujú na mori, 9. A plakať a kvílit budú nad ním stáli zďaleka, kráľovia zemskí, ktorí s ním smilnili 18. a keď videli miesto jeho po­ a v rozkošiach žili, keď uzrú dym žiaru, kričali a volali: Ktoré (bolo) podobné tomuto veľkému mestu? jeho požiaru. 10. Zďaleka budú stáť pre bázeň 19. I sypali si prach na hlavy l) pred jeho mukami a povedia: Beda, a kričali s plačom a kvílením a vo­ beda tomu veľkému mestu, Baby­ lali: Beda, beda: to mesto veliké, lonu, tomu silnému mestu, poneváč v ktorom zbohatli všetci, ktorí mali v jednej hodine prišiel tvoj súd.3) lodí na mori, z jeho drahocenností, 11. A kupci zemskí budú plakať že za jednu hodinu spustlo! a smútiť nad ním, lebo ich tovaru 20. Plesaj nad ním nebo, i svätí nebude nikto viac kupovať. apoštolovia, i proroci, lebo Boh vy­ 12. Tovar zo zlata a striebra, a pomstil sa na ňom za vás.2) drahého kamenia a perál, i kmentu 21. Tu jeden silný anjel zdvihol i šarlátu, i hodvábu i červca, i vše- kameň, ako žernov veľký, a hodil likého voňavého dreva, a všelikých (ho) do mora a riekol: Takou prud­ nádob zo slonovej kosti i všelikých kosťou3) bude svrhnutý Babylon, to nádob z drahého kamenia a z medi mesto veliké, a už sa viac nenájde. a železa i z mramora; 13. i škorice i voňaviek, a mastí 22. A zvuk harfeníkov a spevákov i kadidla, i vína i oleja, i bielej a píšťaľníkov a trubačov nebude sa múky i pšenice, i dobytka i oviec viac ozývať v tebe, a žiaden reme­ i koní, i vozov i otrokov i duší ľud­ selník žiadneho remesla viac sa ne­ nájde v tebe, ani hukotu mlyna ských. 14. I ovocia, túžby tvojej duše, nebude v tebe viac počuť; pominuly sa ti, a všetka tučnota a 23. a svetlo sviece nebude v tebe krása zahynula ti, a toho už viac viac svietiť, a hlasu ženícha a ne­ nenajdú. vesty nebude viac v tebe slýchať, 15. Predavači týchto vecí, ktorí lebo tvoji kupci boli kniežatá zem­ zbohatli, budú stáť zďaleka od neho ské, a tvojimi čarodejníctvami pod­ pre hrôzu jeho múk, s plačom a vedené boly všetky národy. trúchlením, 24. A v ňom sa našla krv pro­ 16. a povedia: Beda, beda tomu rokov a svätých, ba všetkých, ktorí veľkému mestu, ktoré sa odievalo boli usmrtení na zemi.4) kmentom a šarlátom a červcom, a 1) Chváli sa svojím svetovým panstvom; žije ďalej v opovážlivom uistení, že nikdy nezakvíli nad smrťou svojich dietok (obyvateľov). 2) Hoci sa nazývalo mestom silným (18, 10), Boh je ešte silnejší a vyriekol súd nad ním. V jeden deň, t. j. náhle. (Srov. Iz. 47, 9.) 3) Králi, vidiac náhly súd nad mestom, myslia na všetko, Čo im ono dávalo, a smútia z vlastného záujmu. Oheň ich zdržuje, zďaleka volajú: Beda! „V jednej hodine“, vidiac náhlosť biedy, boja sa e seba.

1) Na znak najvyššieho zármutku. ) Na mieste vykonaný súd je zároveň ospravedlivením od Babylona prenasledovaných a teraz na ňom pomstených veriacich. ä) To znamená násilnosť a náhlosť zahynutia. 4) Ako dľa slov Pána (Mat. 25, 25) všetka spravedlivá krv od Ábela má prísť na Jeruzalem, tak tu krv mučeníkov a všetka nevinne vyliata krv na Babylon. Ako Jeruzalem odvrhnutím Spasiteľa naplnil mieru svojich hriechov a teraz za všetku od Izraela nakopenú vinu musí trpieť, tak napokon svetové mesto posledných časov. 2

196

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

HLAVA 19. O svatbe Baránkovej; o konečnom boji Slova Božieho; o záhube zvieraťa Ižiproroka a pohanov.

čeru Baránkovu. A riekol mi: Tieto slová Božie sú pravdivé. 10. A ja padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. I riekol mi: Hľad, aby si to nerobil.') Som tvoj i tvojich bratov, ktorí majú sve­ dectvo Ježišovo2), spolusluha. Bohu sa klaňaj: Svedectvo Ježišovo je to­ tižto duch proroctva. 11. I videl som otvorené nebo, a hľa, biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdo­ mluvný, a so spravedlivosťou súdi a bojuje.3) 12. A jeho oči boly jako ohnivý plameň a na hlave jeho bolo mnoho korún4), a mal napísané meno, kto­ rého nikto nevie, iba on sám. 13. A bol odetý rúchom pokro­ peným krvou5), a jeho meno sa volá Slovo Božie! 14. A vojská, ktoré sú na nebi, šly za ním na bielych koňoch, odeté bielym a čistým kmentom.6) 15. A z úst vychádza mu meč ostrý na obe strany, aby ním po­ rážal národy. A on bude kraľovať nad nimi železnou berlou, a on tlačí čereň vína rozhorčeného zanevrenia všemohúceho Boha.7) 16. A má na rúchu a na svojich bedrách napísané: Kráľ kráľov a Pán pánov. 17. A videl som jedného anjela stáť v slnku, a skríkol veľkým hla­ som, a povedal všetkým vtákom, ktorí lietali prostred nebom8): Podte

1. Potom som počul hlas akoby mnohých zástupov na nebi hovoriť: Alleluja! ‘>Spása a sláva i moc Bohu nášmu, 2. lebo sú pravé a spravedlivé jeho súdy, ktorý odsúdil velkú smil­ nicu, ktorá nakazila zem svojím smil­ stvom, a pomstil krv svojich sluhov z jej rúk. 3. A opäť riekli: Alleluja! A dym jej vystupuje na veky vekov. 4. A štyriadvadsať starcov a štyri zvieratá padli a klaňali sa Bohu, sediacemu na tróne, a riekli: Amen, Alleluja! 5. A z trónu vyšiel hlas, volajúci: Vzdajte chválu Bohu nášmu všetci jeho sluhovia, i ktorí sa ho bojíte, malí i veíkí! 6. A počul som akoby hlas veľ­ kého zástupu, a jako hlas mnohých vôd, a jako zvuk veľkého hrmenia volať: Alleluja, lebo kraľuje Pán Boh náš všemohúci.12) 7. Radujme sa a veseľme sa, a vzdávajme mu chválu, lebo prišla svatba Baránkova a nevesta jeho pripravila sa.3) 8. A dalo sa jej, aby sa obliekla do blýskavého a bieleho kmentu; kmentom totiž sú spravedlivosti svä­ tých.4) 1) Tento doplnok v gréčtine chybí, kde stojí: 9. I riekol mi: Píš: Blahoslavení, Pozor! Nie! Ján nepadá pred hovoriacim, poneváč myslí, že je to Boh, ale obsahom zvestovania pre­ ktorí sú povolaní na svatobnú ve- možený vzdáva anjelovi svoju úctu, nie poklonu. t) Hebrejské slovo; po slovensky: Chváľte Pána. Z chválospevu vysvitá dôležitosť udalosti. 2) T. i. zvíťazilo a utvrdilo sa kráľovstvo Božie (Cirkev Kristova) na zemi. 3) Ježiš Kristus síce spojený bol s nevestou svojou, Cirkvou (Efez. 5, 23—33), ale svatobnú hostinu slávil až po dokonanom boji a dosiahnu­ tom víťazstve. Úplné spojenie bude sláviť v nebi po súdnom dni. 4) V čase súženia zachovala svoju vernosť, oči­ stila sa od hriechov a ozdobila sa ctnosťami. Preto prijíma teraz blýskavo čisté rúcho, protivu skvo­ stu smilnicinho. (17, 4.) Dobré skutky pochádzajú z milosti Božej a spoluúčinkovania nábožných.

) Kresťania. 3) Srov. 3, 14. V ňom splnia sa všetky sľuby i hrozby Božie a on súdi svojich népriateľov so spravedlivosťou, osvobodzujúc a odmieňajúc svoju Cirkev. 4) A k o K r á ľ k r á ľ o v . 5) Krvou svojich nepriateľov, ktorých teraz pre­ môže; tak znázorňuje svoj $úd. (Iz. 63, 1.) 6) Anjeli, súc kňazmi a sluhmi spravedlivosti, musia byť čistí a svätí; ich rúcho nie je pokro­ pené krvou, lebo Pán tlačil kaďu sám; šli za ním, aby boli svedkami jeho slávneho víťazstva. 7) Pán sa tu opisuje jako trestajúci sudca. 8) S l o v á a n j e l o v e V y s l o v u j ú o b r a z n e , ž e n e p r i a ­ 2

te ľo m

B o ž ím

n a stá v a

ú p ln á

záh u b a.

A n tik r is t s íc e

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

a shromaždite sa k veľkej večeri Božej, 18. aby ste jedli telá kráľov a telá vojvodcov, a telá mocných, a telá koní a tých, ktorí sedia na nich, a telá všetkých švobodných, i sluhov, i malých, i veľkých. 19. I videl som zver a kráľov zem­ ských, aj ich vojská shromaždovať sa, aby viedli vojnu s tým, ktorý sedel na koni, a s jeho vojskom. 20. I chytili zver a lžiproroka s ňou, ktorý činieval pred ňou divy, ktorými svádzal tých, čo prijali zna­ menie zveri a ktorí sa klaňali jej obrazu. Hodení boli obidvaja za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou.*12) 21. A ostatní boli pobití3) mečom toho, ktorý sedí na koni, vychádza­ júcim z jeho úst. A všetci vtáci na­ sýtili sa ich telami. HLAVA 20. Uväznenie diabla na tisíc rokov.

1. 1 videl som anjela sostupovať s neba, ktorý mal kľúč od priepasti a veľkú reťaz vo svojej ruke. 2. I chytil draka, starého hada, ktorý je diabol a satan, a poviazal ho na tisíc rokov4); 3. a hodil ho do priepasti5), a za­

197

tvoril, a zapečatil ju nad ním, aby viac nesvádzal národy, kým sa ne­ skončí tisíc rokov, lebo potom má byť odviazaný na malý čas. 4. Tu videl som stolice, a posadali si na ne, a dalo sa im sudcovstvo, a (videl som) duše stínanýchx) pre svedectvo Ježišovo, a pre slovo Božie, a tých, ktorí sa neklaňali zveri, ani jej obrazu, ani neprijali jej odznaku na čelá, alebo na svoje ruky; a ožili2) a kraľovali s Kristom tisíc rokov. 5. Ostatní mŕtvi neožili, dokiaľ3) sa neskončí tých tisíc rokov. Toto je vzkriesenie prvé.4) 6. Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení: nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Božími a Kristovými, a budú s ním kraľovať tisíc rokov. 7. A keď sa skončí tisíc rokov5), vypustený bude satan zo svojho ža­ lára; a vyjde a bude svádzať národy, ktoré sú po štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga *), a shromaždí ich do vojny, ktorých počet je, jako morský piesok. 8. A vykročili na povrch zeme, a obchádzali šíky, svätých a milo­ vané mesto. 9. Ale sostúpil s neba oheň od Boha a spálil ich; a diabol, ktorý

vyvinuje svoju moc, ale je predsa len synom za­ tratenia (2 . Tes. 2 , 3), ktorý vedie do zatratenia. 1) V bláznivej opovážlivosti chce antikrist s 10. kráľmi a ich vojskami začať v 16,12, a 17,14 ozná­ menú vojnu s Kráľom kráľov. Ale nič nehovorí sa o bitke, len o porážke antikristovských zástupov. 1) Vôbec sv. mučeníkov. Po sv. mučeníkoch Samé zjavenie sa Pána dostačí znivočiť moc anti­ menujú sa všetci, ktorí sa zveri neklaňali, čiže kristovu. praví veriaci všetkých vekov. 2) T. j. do pekla. 2) Život, o ktorom je tu reč, je blaženosť duše; 3) Dýchnutím Kristovým, jeho sudcovským slo­ vom boli ostatní pobití. Tak bola súdená svetová jej udelenie menuje sa ďalej „vzkriesenie prvé“. 3) „Dokiaľ“ označuje Čas, pred ktorého nastú­ mocnosť konca, hoci tým ešte neboli odbavení všetci nepriatelia Boží, jako nasledujúce dokazuje. pením títo nepožívali blaženého života, a nie že 4) Poviazanie diabla stalo sa pri prvom prí­ ho budú požívať potom. 4) Ako je dvoje znovunarodení, hovorí sv. Augu­ chode a smrti Kristovej: diabol bol vyhodený (Ján 1 2 , 31), jeho panovanie obmedzené a ľudom bola stín, jedno dľa viery skrze krst, druhé dľa tela moc daná v mene Kristovom ho vyháňať. (Mat. 8 , v jeho nesmrteľnosti a v neporušiteľnosti pri vše­ 29; 12, 28.) Toto jeho poviazanie pozostáva v tom, obecnom súde, tak je i dvoje vzkriesení. Prvé, že svojej celej moci nemôže používať k svádzaniu ktoré sa už teraz stáva, duší,, ktoré nedá prepad­ ľudí. Pod tisíc rokmi videnia rozumie najviac vy­ núť druhej smrti; druhé, ktoré sa len na konci kladačov doby medzi vteleným Kristovým a anti­ vekov stane. Toto je nie vzkriesenie duší, ale tiel, kristovým svedením (v. 7) alebo zmŕtvychvstaním ktoré v poslednom súde jedny druhej smrti, druhé (v. 13), lebo tým počtom dokonalosti označuje1 sa tomu životu budú pridané, ktorý nemá smrti. *>) Určený čas. plnosf vekov. 5) Dľa v. 9. je priepasť len dočasným bydliskom b) Gog a Magog zastupujú najdalší, najnevzdela•diablovým, z ktorého dľa v. 7. ešte môže byt vy­ nejší svet pohanský, ktorý po porazení ostatných ne­ priateľov kráľovstva Božieho naposledy ho napadnú. pustený.

198

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

ich sviedol1), hodený bol do ohni­ vého a sírového jazera, kde i zver 10. i lžiprorok mučení budú vo dne i v noci na veky vekov. 11. I videl som velký biely trón, a sediaceho na ňom, a pred jeho obličajom utiekla zem i nebo, a ne­ našlo sa im miesta. 12. I videl som mŕtvych, veľkých i malých stáť pred obličajom trónu; a otvorily sa knihy, aj iná kniha sa otvorila, ktorá je (knihou) života12); a súdení boli mŕtvi z toho, čo bolo napísané v knihách podľa ich skut­ kov. 13. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť i hroby s) vydaly svojich mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení, každý podľa svojich skutkov. 14. A hrob i smrť boly hodené do ohnivého jazera.4) Toto je smrť druhá. 15. A koho nenašli zapísaného v knihe života, hodený bol do ohni­ vého jazera.5) HLAVA 21. O nebeskom Jeruzaleme.

1. I videl zem. Lebo pominula, a 2. A ja, mesto, nový

som nové nebo a novú prvé nebo a prvá zem mora už nieto. Jánj videl som sväté Jeruzalem *), sostupovať

s neba od Boha, pripravený jako nevestu ozdobenú pre svojho ženícha. 3. A počul som veľký hlas s trónu hovoriť: Hľa, stánok Boží4) s ľuďmi, a prebývať bude s nimi. A oni budú jeho ľudom, a on, sám Boh s nimi bude ich Bohom. 4. A Boh sotre všeliká slzu2) s ich očí, a smrti už viac nebude, ani smútku, ani kriku, ani bolesti ne­ bude viac, lebo prvé3) pominulo. o. Tu riekol ten, ktorý sedel na tróne4): Hľa, všetko činím novým. A riekol mi : Píš, lebo tieto slová sú preverné a pravdivé. 6. A riekol mi: Stalo sa !5) Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Ja dám žížnivému z prameňa živej vody darmo.6) 7. Kto zvíťazí, bude týmto vládnuť, a budem mu Bohom a on mi bude synom. 8. Ale zbabelci a neverci a ohyzd­ níci a vrahovia a smilníci a traviči a modlári a všetci lhári budú mať svoj podiel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou, čo je smrť druhá. 9. Tu prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali čaše naplnené siedmimi ranami najposlednejšími, a shováral sa so mnou a povedal: Poď, ukážem ti sľúbenicu, nevestu Baránkovu.7) 10. A vyniesol ma v duchu na veľkú a vysokú horu a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ktoré sostu­ povalo s neba od Boha,

1) Svádzanie bolo vždycky prácou diablovou. 1) V s t a r o m z á k o n e b o l B o h s k r z e s t á n o k Keď hriešné pokolenie ľudské na zemi prestane, bude i po účinkovaní diablovom na zemi. Tu už u I z r a e l a , v n o v o m z á k o n e u t ý c h , k t o r í b o l i v i e ­ prišiel na neho súd, a síce po porážke jeho po­ r o u a m i l o s ť o u s p o j e n í , v o s l á v e n í b u d e u v š e ­ tk ý c h v y k ú p e n ý c h ľu d í v ô b e c . sledných nástrojov, hneď. 2) K a ž d ú b i e d u a v š e t k y t r e s t y , k t o r é z a p r í č i ­ 2) V knihách zaznačené sú skutky, dľa ktorých budú ľudia súdení. Kniha života je len jedna a ň u j ú s l z y . 3) P r v ý s v e t , v k to r o m h r ie c h , b ie d a a sm r ť p a ­ obsahuje mená všetkých, ktorí budú účastní več­ n o v a ly ; v n o v o m je v e č n á r a d o s ť , ž iv o t a p le s a n ie . ného blaženého života v novom Jeruzaleme. 4) Boh. 3) T. j. peklo. 6) A k o s a to m ô ž e ta k sta ť, a k o s v . J á n v id e l 4) Smrti a jej miestu je koniec na všetky veky. 5) Ľudia, ktorých mená pri súde neboly naj­ L e b o B o h j e A . a O . , s t v o r i t e ľ a d o k o n a t e ľ s v e t a . 6) A k o t o B o h v y k o n á ? S t v o r i l s o m p r a m e ň dená v knihe života, budú oddaní druhej smrti. ž iv e j v o d y a dám z n eh o k ažd ém u d arm o. T ak 3) Pre chrám bol Jeruzalem ctený jako miesto milosti. Ale jako smrť Pánova všetky národy po­ b u d e z k a z a h r i e c h u p r e m o ž e n á A l e l e n t í b u d ú volala spojiť sa v milosti s Bohom a jeho Duch ú č a s t n í s p a s e n i a , k t o r í z t o h t o ž i v é h o p r a m e ň a založil Cirkev, je miesto Božej milostivej prítom­ s p a s e n i a n a č i e r a j ú a , v e r n e v y t r v á v a j ú c , h o d n ý m i nosti tam, kde je vyvýšený Pán. S neba teda po­ s a s t a n ú z ú č a s t n i ť s a n a o b n o v e n í , k d e ž t o o s t a t n í siela Pán svoje slovo a svojho Ducha, aby si shro­ z a h y n ú . maždil ľud'spasenia. 7) S p o j e n ie P á n a s o - s v o j o u C ir k v o u j e d o k o n a n é .

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

199

11. majúce jasnosť Božiu, a jeho v ňom 1), lebo Pán Boh všemohúci svetlosť podobala sa drahému ka­ a Baránok je mu chrámom. 23. A to mesto nepotrebuje slnca, meňu jaspisu, jako kryštál. ani mesiaca, aby svietily v ňom; 12. A malo veľkú a vysokú zed ktorá mala dvanásť brán; a na brá­ preto, že jasnosť Božia osvecovala nach dvanásť anjelov a napísané ho, a jeho svietidlom je Baránok. mená, ktoré sú menami dvanásť 24. A chodiť budú národy v jeho svetle, a kráľovia zemskí prinesú pokolení synov izraelských. 13. Od východu tri brány, a od svoju slávu a česť do neho.12) 25. A jeho brány nebudú sa za­ polnoci tri brány, a od juhu tri tvárať vo dne, lebo noci tam nebude. brány, a od západu tri brány. 26. A donesú do neho slávu a česť 14. A zed mesta mala dvanásť národov. základov, a na nich dvanásť mien 27. Nevojde do neho nič poškvr­ dvanástich apoštolov Baránkových. neného, ani čo pácha ohavnosť a 15. A ten, ktorý sa shováral so lož: ale len tí, ktorí sú zapísaní mnou, mal zlatú trsťovú mieru, aby v Baránkovej knihe života.3) pomeral mesto a jeho brány i zed. 16. A mesto bolo staväné do HLAVA 22. štvorhranu2), a jeho dĺžka je taká O vode a o strome života; o večnom kra­ veľká, jako i šírka. I pomeral mesto ľovaní s Bohom; Kristus potvrdzuje toto zlatou trstinou na dvanásťtisíc honov. proroctvo; výstraha pred jeho padelaním a sľub, že prijde. A jeho dĺžka i výška i šírka sú rovnaké. 1. I ukázal mi potok živej vody4), 17. A pomeral jeho zed na sto- svetlý jako kryštál, ktorý vytekaí štyridsaťštyri lokte, dľa ľudskej miery, z trónu Božieho a Baránkovho. ktorá je (miera) anjela.3) 2. Uprostred jeho ulice a s oboch 18. A stavba jeho zdi bola z ka­ strán potoka (bol) strom života5), meňa jaspisovho, ale mesto samé nesúci dvanásťkrát ovocie, ktorý vy­ bolo čisté zlato, podobné čistému dáva každý mesiac svoje ovocie, a listie stromu je národom na uzdra­ sklu.4) 19. A základy mestskej zdi boly venie.6) ozdobené všelijakým drahým kame­ 3. A ničoho zlorečeného už viac7) ňom. Prvý základ jaspis, druhý safír, 1) Nový Jeruzalem nepotrebuje chrámu, lebo tretí chalcedón, štvrtý smaragd, Boh docela ho naplňuje svojou, svätých blažiacou 20. piaty sardoniks, šiešty sardis, prítomnosťou. Všetky národy, ktoré dostaly sa k viere, pri­ siedmy chrizolit, ôsmy beril, deviaty nesú2) svoju tým činom dosiahnutú slávu do tohoto topaz, desiaty chryzopraz, jedenásty mesta. 3) Len skrze Krista môže kto dosiahnuť, že bude hyacint, dvanásty ametist. do knihy života (2 0 , 1 2 ) zapísaný a dostane sa na 21. A dvanásť brán bolo dvanásť novú zem. Osobná prítomnosť Boha a Baránka dáva perál, (každá) o sebe; a každá brána život blahoslaveným; táto pravda opisuje sa tu pod obrazom zo slávy Božej vytekajúcej, cez sväté bola z jednej perly. A ulica v meste mesto tečúcej, životadajnej vody. bola čisté zlato, jako zračné sklo. 5) Strom života, srov. i. Mojž. 2 , 9; 3, 22. Ale ten jeden strom života stal sa tu množstvom stro­ 22. Ale chrámu nevidel som mov. Čo pokolenie ľudské pádom prvých rodičov 4)

1) Nový Jeruzalem je bezpečný proti svojim nepriateľom; tí sú už odbavení. (19, 20; 20,10,15.) 2) Stvorhran je obraz dokonalosti. Nebeský Je­ ruzalem má najvyššiu dokonalosť, ako i miery 1 2 , 1 0 , 1 0 symbolicky označujú. 3) Vôbec: keď anjeli merajú, čo sa pre ľudí stáva. 4 ) Obraz čistoty a svätosti nebešťanov.

ztratilo, ustavičnú, bezprostrednú prítomnosť Božiu a nepretržený život z Boha a v ňom, to prinavracuje sa tu v Kristu obnovenému človečenstvu. 6) Národy budú tu uzdravené od všetkých bied, ktoré ich v tomto živote navštevovaly. 7) Veď všetko, na čom spočívalo zlorečenie Božie, dostalo sa už na svoje miesto a na veky bolo od obce svätých odlúčené.

200

ZJAVENIA SV. JÁNA AP.

nebude, ale trón Boží a Baránkov bude v ňom, a jeho sluhovia budú mu slúžiť.1) 4. A uvidia jeho tv á r12), a jeho meno bude na ich čelách. 5. A nebude viac noci3), anebudúpotrebovať svetla svietidlového, ani sve­ tla slnečného; lebo PánBohichosvieti, a kraľovať budú na veky vekov. 6. A riekol mi: Tieto slová sú preverné a pravdivé. A Pán Boh duchov prorockých poslal svojho an­ jela, aby ukázal svojim sluhom, čo sa má stať skoro. 7. A hla, prijdem rýchlo. Blaho­ slavený, kto zachováva slová pro­ roctva tejto knihy. 8. A ja, Ján, som toto počul a videl. A keď som to počul a videl, padol som, aby som sa klaňal pred nohami anjela, ktorý mi to ukazoval. 9. Ale riekol mi: Hlaď, abys’ toho nerobil, lebo som spolusluhom tvo­ jím a tvojich bratov, prorokov, i tých, ktorí zachovávajú slová pro­ roctva tejto knihy: Bohu sa klaňaj! 10. A riekol mi: Nezapečať45) slová proroctva tejto knihy, lebo čas je blízko.6) 11. Kto škodí, nech škodí ešte; a kto je v špine, nech sa špiní ešte; a kto je spravedlivý, nech sa ospra­ vodlivuje ešte, a svätý nech sa po­ sväcuje ešte.6) 12. Hľa, prijdem skoro, a moja

odplata je so mnou, aby som od­ platil každému podľa jeho skutkov. ‘) 13. Ja som Alfa a Omega, prvý a posledný, počiatok a koniec. 14. Blahoslavení, ktorí si operú šaty v krvi Baránkovej, aby mali právo k stromu života a vošli brá­ nami do mesta. 15. Vonku sú psi a čarodejníci, a necudníci a vrahovia a modlári, i každý, kto miluje a pácha lož. 16. Ja, Ježiš2), poslal som svojho anjela, aby vám svedčil o tomto v cirkvách. Ja som koreň a plod Dávidov3), hviezda jasná a ranná. 17. A duch i nevesta4) povedajú: Prijď. A kto počúva, nech povie: Prijď. A kto žížni, nech prijde, a kto chce, nech si naberie živej vody zadarmo. 18. Ale osvedčujem každému, kto počúva slová proroctva tejto knihy, že kto priloží k nim, na toho Boh priloží rany zapísané v tejto knihe, 19. a jestli kto odoberie zo slov knihy tohoto proroctva, Boh odo­ berie mu podiel z knihy života a zo svätého mesta a z toho, čo je na­ písané v tejto knihe. 20. Ten, ktorý svedectvo vydáva o tomto, povedá: Áno, prijdem skoro! Amen. Prijď, Pane Ježišu!6) 21. Milosť Pána nášho Ježiša Krista s vami so všetkými! Amen. 1) Odplata čiže odmena a trest. ) Tu po prvé a len tu menuje sa Pán svojím osobným menom Ježiš. Toto meno je jakoby pečať na celé zjavenie, jakoby vlastnoručný podpis Kráľa večných vekov. 3) Ježiš je koreň (Ján 1, 3), plod Dávidov (Mat. 1 , 1 ); hviezda ranná, ktorá predchádza večný deň 2

1)

B o h u

s lú ž iť

B o ž ia je p r a m e ň o p is

2)

sa

d an é N ija k ý

p r ijd e 4)

n a

a

5) L e b o a

V y

v á s

a n i

je

str a ch a le

č ím

P r íto m n o s ť ľ u d í,

k to réh o

M o jž iš o v i

p o d ie l tm y ,

n a

te jto

zem i

a n je lo v .

n ija k á

m o c

sta r o sti

n e-

daj

v ia c

n a

zn ám osť

b líž i s a Č a s,

s p ln ia ,

tý m

v ia c

ľu ď o m .

k to ro m

s a tie to

p o tr e b u jú

k to rí

s i n e v š ím a te v ý s tr a h ,

v y ste

O d p la tite ľ .

n ic h

v e r ia c i

b e z b o ž n í,

a b y

v

v

v šetk ý m

sa

n e p r á v o s ti: n o

(v .

5 ).

Cirkev Duchom svätým obdarená túži usta­ vične po príchode Krista, svojho božského ženícha. Tak majú túžiť i všetci veriaci, ktorí tým spôso­ bom zároveň vyznávajú vieru v dôstojnosť Kri­ stovu, jako sa práve opisuje. 5) Na túto túžbu a nádej bojujúcej Cirkvi vtláča Pán tu jakoby pečať potvrdenia a jakoby na uspo­ kojenie hovorí: „Áno, prijdem zanedlho.“ Veriac a túžiac, odpovedá verný učeník dľä napomenutia Pánovho v. 17: Staň sa, prijď, Pane Ježišu! 4)

k to ré

p o m stite ľ ;

p r ijd e

česť.

p o tie c h ,

s i p á c h a jte le jš ím i,

a

b la h o s la v e n ý c h .

p r e d p o v e d a n ia

6)

čo

čo

N e rá ta j,

v ý str a h

rad osť

z a č ín a .

O b s ia h n u ,

n e b o lo 3)

tu

je

p r e b la h o s la v e n s tv o

o b sa h u jú .

p a m ä ta jte ,

s p r a v e d liv í r o z m n o ž ili

b u ď te sv o je

že e šte

le n

p r ijd e n a dokoná*

z á s lu h y ,

le b o

OBSAH ČASŤ I.: EVANJELIA A SKUTKY APOŠTOLSKÉ. Strana

Sv. Písmo slovenské..................................................................... 3 Predmluva................................................................................ 5 O čítaní sv. P ís m a ..................................................................... 6 Sväté evanjelium JežišaKrista podľa Matúša.......................................11 Sväté evanjelium JežišaKrista podľa M ark a....................................... 65 Sväté evanjelium JežišaKrista podľa Lukáša....................................... 99 Sväté evanjelium JežišaKrista podľa Já n a ..........................................159 Skutky apoštolské............................................................................ 203

Str. Str. Str. Str. Str.

32. 42. 44. 66. 92.

OPRAVY CHÝB TLAČE. Mat. hl. 13., v. 18. Miesto: počujete má byť: počujte... Mat. hl. 19., v. 7. Miesto: Čo teda má byť: Prečo teda... Mat.hl. 20., v. 18. Miesto: kniežacom má byť: kniežatám... Mar. hl. 1., v. 10. Miesto: zostávať na seba má byť: zostávať na sebe. Mar. hl. 14., v. 60. Miesto: vstal si má byť: stal si...

ČASŤ U.: LISTY APOŠTOLSKÉ A ZJAVENIA SV. JÁNA APOŠTOLA. Strana

Listy apoštolské........................................................................ 5 Listy sv. Pavla apoštola............................................................ 7 List sv. Pavla apoštola R im anom ................................................... 8 Prvý list sv. Pavla apoštola Korinťanom.......................................... 32 Druhý list sv. Pavla apoštola Korinťanom...................................... 55 List sv. Pavla apoštola Galaťanom....................................................... 69 List sv. Pavla apoštola Efezanom ....................................................... 79 List sv. Pavla apoštola Filipanom....................................................... 87 List sv. Pavla apoštola Kolosanom . . . ............................................93 Prvý list sv. Pavla apoštola Tesaloničanom...................................... 100 Druhý list sv. Pavla apoštola Tesaloničanom.................................. 105 Prvý list sv. Pavla apoštola Timotejovi.......................................... 109 Druhý list sv. Pavla apoštola Timotejovi ...................................... 116 List sv. Pavla apoštola Titovi..............................................................121 List sv. Pavla apoštola Filemonovi......................................................125 List sv. Pavla apoštola Židom..............................................................127 Katolícky list sv. Jakuba apoštola..................................................... 146 Listy sv. Petra apoštola................................................................ 152 Prvý list sv. Petra apoštola............................................................. 153 Druhý list sv. Petra apoštola......................................................... 159 Listy sv. Jána a p o što la.................................................................163 Prvý list sv. Jána apoštola............................................................. 163 Druhý list sv. Jána apoštola......................................................... 168 Tretí list sv. Jána apoštola.................................................................169 Všeobecný list sv. Júdu a p o što la ..................................................... 170 Zjavenia sv. Jána apoštola................................................................ 175 ^

88^

„Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť i sláva i moc na veky vekov!“ Zo Zjavenia sv. Jána apoštola 5, 13.

Obrรกtenie Pavla.

Kristus a žena cudzoložná,

Ananiáš a Safira