O primerane veku

Prológ

Pár mesiacov dozadu mi napísala moja známa. V zápale konverzácie mi oznámila, že jej ľudia píšu (keďže sa dobre poznáme), nech mi povie, že sa obliekam nevhodne. Že by som sa mala obliekať primerane svojmu veku. Je samozrejmé, že som odpovedala, nech napíšu priamo mne. Lebo jedna pani povedala na mňa nefunguje. No aj tak som sa dnes rozhodla zamyslieť nad tým, čo je to primerane veku.

Časť prvá – Výskum

Ak ma čítate pravidelnejšie isto viete, že podobné poznámky mi hlavou preletia, no nezanechajú stopu. Na margo toho, čo si pomyslia ľudia, som sa už zamyslela predčasom a stále platí môj záver – nech si trhnú nohou. Predsa len som sa rozhodla urobiť o fenoméne primerane veku výskum. Rozumej – položila som v stories na instagrame svojim čitateľom otázku “V tvojom veku sa nehodí …” a nechala ich, nech toto vyjadrenie doplnia tak, ako to cítia.

Podľa mojich očakávaní, či skôr by sa hodilo povedať – ako som dúfala, bola väčšina odpovedí podobná. Že nechať sa obmedzovať vekom je cesta, po ktorej nemáme kráčať. To by však článok skončil v tejto chvíli. Ja však pôjdem vo svojich zamysleniach trochu ďalej a výnimočne sa sústredím na ďalšie názory. Aj keď ich bolo naozaj málo – no práve tie budú pre dnes hlavným motívom.

Časť druhá – Čo je primerane

Určite ste si všimli, že slovné spojenie primerane veku nie je pevne ukotvené v čase. Môže si ho vypočuť rovnako dvadsiatnička, štyridsiatnička i pani so siedmymi krížikmi. A väčšinou sa vzťahuje na dve, celkom odlišné, no zároveň súvisiace veci. Správanie a oblečenie. Alebo, ako latinská múdrosť hovorí, “čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi”.

Kým “slobodnej bezdetnej žene” nikto nevyčíta zabávanie sa s priateľkami, po narodení dieťaťa jej začne okolie, často veľmi netaktne naznačovať, že teraz už nie. Máš sedieť doma a venovať sa len potomkovi (často pridajú aj manželovi/partnerovi). Toto sa deje bez ohľadu na vek a teda táto malá odbočka je len príkladom, že nie všetky primerane veku sú naozaj o rokoch, často sú tieto poznámky len výsledkom predpokladanej projekcie cudzích životov. (Ak by ste chceli rozobrať túto tému podrobnejšie, stačí napísať).

Kto teda určuje, čo je primerané a čo už nie? V drvivej väčšine je to spoločenský úzus. Nepísané pravidlá, postupne sa meniace naprieč generáciami. Za tie zmeny však “môžu” práve tí jedinci, pre ktorých primerane veku nie je zaklínadlom. Kým dve generácie dozadu bolo po 20-tke jasne nalinkované, že je na mieste vydať sa a začať rodiť deti, dnes to nikto neočakáva. Teraz si skôr vypočujete vetu – prečo sa vydáva tak skoro? Musí sa?

Časť tretia – Kedy začína “ten vek”

Predpokladám, že väčšina z Vás vie, koľko mám rokov. Ak by som tento článok písala o mesiac neskôr, s pokojným svedomím, potvrdeným kalendárom, by som tvrdila, že som už skôr päťdesiatnička ako štyridsiatnička. Ktorý dátum mám však považovať za začiatok “toho veku”?

Zopár príkladov z môjho malého výskumu, nech sa nám ľahšie uvažuje. Už by som nemala nosiť krátke sukne. Nebudem namietať. No rada by som si vypočula, nie prečo, ale odkedy. To obyčajné číslo, ktoré vytvorilo hranicu medzi môžeš a dosť. 25? 30? 40? Vedel by ho niekto presne zadefinovať? Alebo je krátka sukňa viazaná nie na vek, ale životnú situáciu? Prestať nosiť po svadbe? Po prvom dieťati? Vo chvíli, keď sa stanem babkou? Áno, moje rovesníčky už majú vnukov starších, ako je moja dcéra 🤫.

Krátka sukňa bol len príklad. Na jej miesto si pokojne doplňte čokoľvek, čo ste si kedy vypočuli ako “dobre mienenú radu” vy. Obtiahnuté nohavice. Veľký výstrih. Hojdanie na hojdačke. Červený rúž. Šmýkanie sa na zamrznutej mláke. Čiapka s brmbolcom. Pokračovať môžem ešte desiatky príkladov a stále by sa našli ďalšie a ďalšie výčitky, čo by sme už nemali.

Znova sa však pýtam? Kedy je ten vek, v ktorom sa to všetko zlomí? Ako 30-ročná ešte môžem mať sukňu do polovice lýtok, ako 31-ročná už len 5 cm nad kolenami? A teda presne na narodeniny ich mám vyradiť zo svojej skrine (ak by som cudzí názor brala ako smerodajný)? V ten deň predsa nezostarnem o rok. Pribudne mi len 24 hodín, ktoré zmenia nulu na jednotku.

Časť štvrtá – Nie je primerane, ako primerane

Áno, aj ja som presvedčená, že človek by sa mal obliekať primerane. Do divadla nie sú správnou voľbou potrhané džínsy. Do telocvične je čudné (a nebezpečné) zvoliť 10 cm ihličky. Pri dresscode white tie si oblečiete večerné šaty. Nič z toho však neurčuje vek, všetky hore uvedené príklady majú súvis len so situáciou a etiketou. Mimochodom, etiketa nie je sprosté slovo, ktorým by sme sa mali cítiť obmedzovaní, skôr ho berme ako návod ukázať svoju kreativitu medzi mantinelmi.

A áno, aj ja občas použijem slovné spojenie primerane veku. Za každých okolností je to však v súvislosti s mojou osobou. A teda ja, na základe svojich vlastných pocitov, vyhodnocujem to, čo je vhodné pre mňa v čísle, svietiacom na počítadle prežitých rokov. Ak si neoblečiem tričko pod prsia s nápisom sexy, bude to len mojim rozhodnutím. Rovnako ako voľba sukne po zem, či červených čižiem. Vlastne, ak sa tak zamýšľam, ani tieto výbery nesúvisia s vekom. Sú o mojich pocitoch. O mojich módnych preferenciách. Sčasti o súčasnej móde či, prepytujem, trendoch.

Ak by ste sa chceli spýtať, či ja posudzujem obliekanie iných, úprimnou odpoveďou je áno. A občas som vo svojej hlave aj kritická, nebudem sa pred vami hrať na prajúcu sväticu. Znova to však nesúvisí s vekom. Obrovský výstrih, v kombinácii s ultra mini a platformami, ktoré by mohlo použiť aj chodúľové divadlo, mi budú evokovať prvoplánový kroj pracovníčok uličky červených lámp u všetkých vekových kategórií. Úplne rovnako, ako sa mi pri kostýme vynorí v hlave nápis biznismanka.

Epilóg

Pamätáte si ešte prvé riadky? Niekto mi povedal, že mu niekto povedal, že sa obliekam atď… Skúsim túto vetu transformovať do iných situácií. Si príliš stará na to, aby si točila videá. Si príliš stará na to, aby si behala s deťmi po ihrisku. Si príliš stará na to, aby si dokázala pochopiť dnešnú mládež. Vždy budem v očiach iných na niečo príliš stará. No bude to len do tej chvíle, kým si aj oni nesiahnu na rovnaké číslo. Až vtedy pochopia, že príliš starí na niečo je prudko relatívny pojem. Aj keď – vtedy už budem príliš stará na to, aby som im to znova vysvetľovala a strácala tým čas.

Vypočuli ste si už niekedy podobnú vetu aj vy? A nezáleží na to, koľko máte rokov, veď vždy sa nájde niekto, kto je mladší. Ako vás zasiahla? Zauvažovali ste, či majú pravdu, alebo ste len imaginárne mávli rukou a ďalej sa ňou nezaoberali (ako ja, ak si odmyslíte tento článok)? Prípadne patríte k tým, ktorí posudzujú iných podľa veku (v dobrom či nie lichotivo)?

A keď sa už pýtam, nedá mi to. Myslíte si, že sa správam, či obliekam neprimerane svojmu veku? A tentokrát nechcem odpovede, že ty si to môžeš dovoliť lebo … Naozaj očakávam konkrétne situácie, činy či oblečenie, kde idem z vášho uhla pohľadu v štýle “chcela stará mladou byť”. Zatiaľ mi to totiž bolo povedané len v tomto jedinom prípade a sprostredkovane (alebo ani nie?).

P. S.

Dnešná obrazová dokumentácia bola nafotená v detskom zábavnom parku Eiffelko. Aby nestačilo, že som príliš stará na lozenie po preliezkach a sedenie v balónikoch, tak som to dorazilo vekovým rozdielom s Peťou , ktorej za ne ďakujem. Je to totiž spolužiačka môjho syna, aké nehorázne 🤣.

Oblečenie je, ako inak zo second handu, lebo štýl nemá cenovku. Mimochodom, tu by sa hodilo ďalšie klišé – v sekáčoch nakupujú len tí, ktorí nemajú peniaze. O tom však možno, ak budete chcieť, niekedy inokedy. Alebo sa o jeho pravdivosti choďte presvedčiť na môj Youtube kanál. Už určite viete, že práve tam vám vždy v piatok ponúkam dávku inšpirácie zo svojho sekáčového šatníka. Aktuálne je to kapsulový šatník, v ktorom som z 30 kusov oblečenia, obuvi a doplnkov vytvorila všetkých 31 januárových outfitov – na každý deň v mesiaci jeden, vždy iný.

Na instagrame a facebooku mám pre vás tiež sériu. Sledujte ma tam a v príbehoch nájdete každý pracovný deň jeden outfit. V rámci hesla, ktoré som si požičala od Pethry5 – Nos a vynos, ich spája vždy jeden kúsok, ktorý sa počas celého mesiaca nemení a kombinácie staviam na ňom. Lebo najlepšie nákupy sú tie, ktoré robíte vo vlastnej skrini 😉.

Užívajte si deň, Erika