Amansan Nhyiamu
Kristo sɛso Pintinnyɛ
Oforisuo 2023 amansan nhyiamu


Kristo sɛso Pintinnyɛ

“Na ɔsɔree, na ɔkaa mframa no anim, na ɔsee ɛpo no sɛ, Mua w’ano, yɛ komm. Na mframa no gyaaeɛ, na kommyɛ kɛseɛ baaeɛ” (Marko 4:39).

Berɛ a ɛtwa toɔ a mekasaa wɔ amansan nhyiamu ase no, meba kunu de nkrasɛm bi kyerɛɛ me a ɛkaa sɛ, “Ampa? Ɔbarima no din de Bragg”—de rekyerɛ “ahohoahoa”—“na ɔnkasa mfa ahobrɛaseɛ ho? Sɛeɛ bɛn nie!” Awerɛhosɛm, hwammɔdie no toa so.

Mfoni
Don Bragg yɛ basketball ɔgodifoɔ

Na m’agya nwanwafoɔ no bɔ All-America basketball ma UCLA wɔ Coach John Wooden a wagye din no ase. Wɔka bɔɔ mu wɔ m’agya nkwa nna nyinaa mu, na ɛtɔ da a Coach ne Mrs. Wooden tumi ba yɛn fie bɛdi awia aduane. Na n’ani gye berɛ nyinaa sɛ ɔne me kasa fa basketball ho anaa biribi foforɔ biara a ɛwɔ m’adwene mu. Berɛ bi me bisaa no afotuo a ɔwɔ ma me berɛ a merekɔ me mpanin mfeɛ sukuu mu no. Berɛ nyinaa kyerɛkyerɛfoɔ no, ɔkaa sɛ, “W’agya kakyerɛɛ me sɛ woakɔka Yesu Kristo Asɔre no ho, ɛno nti menim sɛ wowɔ gyedie wɔ Awurade mu. Saa gyedie no ka wo ho no, gye di sɛ wobɛgyina pintinn wɔ tebea biara mu. Yɛ barima papa wɔ ahum berɛ mu.”

Mfeɛ a atwam no, saa nkɔmmɔdie no aka atim me ho. Saa afotuo sɛ yɛ komm, bɔkɔɔ, na w’ani nna hɔ wɔ tebea nyinaa mu no, nkanka asiane ne nhyɛ berɛ mu no, bɛyɛɛ nkaeɛ titiriw maa me. Metumi hunuu sɛdeɛ Coach Wooden fekuo no de pintinnyɛ dii agorɔ ne nkonimdie kɛseɛ a wɔdiiɛ wɔ ɔman ɔkatakyie agokansie 10 mu.

Nanso wɔnkasa mfa pintinnyɛ ho kɛse nnansa yi na wɔmfa nni dwuma mpo wɔ bagyabagya ne mpaepaemu berɛ yi. Wɔtaa de yɛ ntotoho wɔ agokansie mu—ɔgofoɔ a ɔgyina pintinn yɛ bɔkɔɔ wɔ agorɔ, anaa aba bɛn ho anaa fekuo mu ntoatoaeɛ ɛnam pintinnyɛ a ɛnni hɔ nti. Nanso saa suban nwanwa yi kɔ tra agokansie. Pintinnyɛ wɔ asetena mu nyɔeɛ a ɛtrɛ kɛse na etumi hyira awofoɔ, akannifoɔ, asɛmpatrɛfoɔ, akyerɛkyerɛfoɔ, asuafoɔ, ne obi foforɔ biara a asetena mu ahum di n’anim.

Honhom mu pintinnyɛ hyira yɛn ma yɛyɛ komm na ɛtwe yɛn adwene si nneɛma a ɛhia kɛse so, nkanka berɛ a yɛwɔ nhyɛ ase. Titenani Hugh B. Brown kyerɛkyerɛɛ sɛ, “Gyedie wɔ Onyankopɔn mu ne awieɛ nkonimdie tebea boa ma adwene ne honhom mu pintinnyɛ wɔ ɔhaw mu.”1

Titenani Russell M. Nelson yɛ honhom mu pintinnyɛ nhwɛsoɔ nwanwasoɔ. Berɛ bi, berɛ a ɛhɔ na ɔyaresafoɔ Nelson berɛ a na ɔreyɛ akoma kwan nan asisie no, ɔyarefoɔ no mogya aforosianedie kɔɔ fam mpofirimu. Ɔyaresafoɔ. Nelson de koomyɛ buu tebea no ho akonta na ɔkyerɛɛ sɛ fekuo mma no mu baako ani nna, ayi nkatwom bi. Wɔde hyɛɛ hɔ ntɛm so, na Ɔyaresafoɔ. Nelson kyekyee fekuo ba no werɛ, kaa sɛ, “Mekɔ so ara dɔ wo,” de aseresɛm kaa ho sɛ, “Ɛtɔ da a medɔ wo pii kyɛn mmerɛ foforɔ binom!” Ɔkyerɛɛ sɛdeɛ ɛwɔ sɛ wɔsi sɔ asiane tebea mu—fa pintinnyɛ, de w’ani si deɛ ɛhia kɛse pa ara nko ara so—sɛ wobɛsiesie asiane tebea no. Titenani Nelson kaa sɛ: “Ɛyɛ woredi w’ankasa ho so boro so asɛm. Wo bɔbea nyɛɛeɛ yɛ, ‘Yi me firi mu, coach! Mepɛ sɛ mekɔ fie.’ Nanso nokorɛ mu worentumi. Nkwa bi gyina aduruyɛfoɔ kuo no nyinaa so korakora. Ɛno nti ɛwɔ sɛ wodwodwo wo ho tena mu komm na woyɛ nnam sɛdeɛ ɛwɔ sɛ woyɛ.”2

Nokorɛ mu, Agyenkwa no ne pintinnyɛ nhwɛsoɔ a ɛsene biribiara.

Wɔ Getsemane Turom hɔ no, wɔ yea a ɛyɛ den sɛ wobɛte aseɛ mu, berɛ a “ɔtee mfifire a ɛbaae te sɛ mogya ntoa akɛseɛ no,”3 Ɔde animuonyam asɛm tiawa yɛɛ pintinnyɛ kronkron ho nhwɛsoɔ “Ɛnyɛ me pɛ, mmom wo deɛ, ɛnyɛ hɔ.”4 Wɔ nhyɛ kɛseɛ pa ara ase, sɛ ɛbɛboa adasamma nyinaa nkwagyeɛ no, Yesu kyerɛɛ tebea a ɛhia mmiɛnsa sɛ ɛbɛboa yɛn ama yɛate Ne pintinnyɛ kɛseɛ no ase. Ɛdi kan, na Ɔnim onipa korɔ a ɔyɛ na ɔdii nokorɛ maa Ne dwuma kronkron no. Ɛdi hɔ, na Ɔnim sɛ anigyeɛ ho nhyehyɛeɛ kɛseɛ bi wɔ hɔ. Ɛtwa toɔ, na Ɔnim sɛ ɛnam Ne Mpata a ɛnni ano no so, obiara a kondua no bɛka no abɔ Ne ho nokorɛ mu, agye nam asɔfodie ayɛyɛdeɛ so ayɛ na wakora apam kronkron no, wɔbɛgye no nkwa, sɛdeɛ Elder Dale G. Renlund akyerɛkyerɛ no fɛɛfɛ ɛnnɛ da yi.

Wode retoto ho anya nsonsonoeɛ a ɛda worehwere na worekora pintinnyɛ ntam no, dwene fa deɛ ɛsiiɛ berɛ a Kristo ne N’Asomafoɔ no firii Getsemane Turo mu hɔ. Berɛ a asraafoɔ de bɔɔ ani hwehwɛɛ sɛ wɔrebɛkyere Yesu no, Petro nneyɛɛe ne sɛ ɔbɛgyae ne pintinnyɛ ato hɔ na ɔbɔɔ no denden so nam so twaa ɔsɔfo panin somfoɔ Malchus aso. Yesu Kristo nneyɛɛ wɔ ɔfa baako so no, yɛ sɛ ɔsa Malchus yareɛ de kora Ne pintinnyɛ ne sɛ ɛde kommyɛ ba tebea a ayɛ den no so.5

Na yɛn a yɛpere sɛ yɛkora yɛn pintinnyɛ na ebia abambuo aba yɛn so no, susu Petro abasɛm a aka no ho. Berɛ tiawa bi wɔ saa abasɛm yi akyiri, ne akoma mu yea sɛ wapo ɔne Kristo afekubɔ no,6 Petro gyinaa nyamefɛrefoɔ akannifoɔ korɔ no ara anim, wɔn a wɔbuu Agyenkwa no fɔ, na ɔde pintinnyɛ kɛseɛ wɔ nsɛmmisa a ano yɛ den ase, dii ɔnotefoɔ adanseɛ faa Yesu Kristo Kronkronyɛ ho.7

Hunu Oniiko a Woyɛ na Di Nokorɛ ma Wo Su Kronkron no

Momma yɛnsusu Kristo sɛso pintinnyɛ ankomadeɛ no ho. Rehyɛ aseɛ no, yɛnim oniiko a yɛyɛ na yɛreyɛ nokwafoɔ ama yɛn su kronkron no, de kommyɛ ba. Kristo sɛso pintinnyɛ hia sɛ yɛkwati sɛ yɛde yɛn ho bɛtoto afoforɔ ho anaa yɛpatu sɛ yɛyɛ obi a ɛnte saa.8 Joseph Smith kyerɛkyerɛɛ sɛ, “Sɛ nnipa nnte Onyankopɔn suban ase a, na wɔnte wɔn ankasa ho ase.”9 Ɛrentumi ɛnyɛ nokorɛ sɛ wowɔ pintinnyɛ kronkron a wonnim sɛ yɛyɛ mma mmarima ne mma mmaa kronkron ma Ɔsoro Agya dɔfoɔ bi.

Wɔne kasa mu “Choices for Eternity” no, Titenani Nelson kyerɛkyerɛɛ saa ɛnni awieɛ nokorɛ yi faa oniiko a yɛyɛ ho: yɛyɛ Onyankopɔn mma, yɛyɛ apam mma, na yɛyɛ Kristo asuafoɔ. Afei Ɔhyɛɛ bɔ, “Berɛ a wogye saa nokwasɛm yi, Yɛn Soro Agya bɛboa wo ama woaduru w’awieɛ botaeɛ so na wobɛtena ase kronkron mu wɔ n’anim.”10 Nokorɛ mu yɛyɛ honhom mu nnipa kronkron a yɛwɔ honam a ɛwuo suahunu. Yɛnim oniiko a yɛyɛ na yɛreyɛ nokwafoɔ ama yɛn su kronkron no yɛ fapem ma Kristo sɛso pintinnyɛ no nkɔsoɔ.

Hunu Sɛ Nhyehyɛeɛ Kronkron bi Wɔ Hɔ

Ɛtɔ so, rekae sɛ nhyehyɛeɛ kunini bi wɔ hɔ no ma akokoɔduro ne pintinnyɛ pagya wɔ ɔhaw tebea mu. Nephi tumi “kɔɔe na ɔkɔyɛɛe”11 sɛdeɛ Awurade hyɛɛe no “a menni kan nnim”12 nneɛma a ɛwɔ sɛ ɔyɛ ɛfiri sɛ ɔnim sɛ Honhom no bɛdi n’anim, ɛfa sɛ Ɔsoro Agya dɔfoɔ bi nhyehyɛeɛ a ɛnni awieɛ bɛba mu. Pintinnyɛ ba berɛ a yɛhunu nneɛma firi ɛnni awieɛ nhumu mu. Awurade atu N’asuafoɔ fo sɛ “momma mo ani so”13 na “momma ɛnniawieeɛ duruyɛ ntena mo adwene mu.”14 Reyɛ ɔhaw mmerɛ wɔ ɛnni awieeɛ nhyehyɛeɛ mu no, nhyɛ ba bɛyɛ akwanya sɛ wɔdɔ, wɔsom, kyerɛkyerɛ na wɔhyira. Ɛnni awieeɛ ahwɛmu boa Kristo sɛso pintinnyɛ.

Hunu Yesu Kristo Mmoa Tumi ne Ne Mpata no

Ɛtwa toɔ, Kristo tumi mmoa no, a ɛmaa Ne mpata afɔrebɔ tumi baa mu no, ma yɛn ahoɔden sɛ yɛbɛgyina mu na yɛadi so. Ɛnam Yesu Kristo nti, yɛbɛtumi ne Onyankopɔn akɔ apam na wɔahyɛ yɛn den wɔ saa apam no kora mu. Yɛbɛtumi de yɛn ho akyekyere Agyenkwa no wɔ anigyeɛ ne kommyɛ mu, ɛmfa ho ne yɛn tebea wɔ honam fa mu.15 Alma ti 7 kyerɛkyerɛ no fɛ so fa Kristo tumi mmoa no ho. Ɛka ho sɛ ɔgyee yɛn firii yɛn bɔne mu no, Agyenkwa no bɛtumi ahyɛ yɛn den wɔ yɛn mmerɛyɛ, ehu, ne ɔhaw mu wɔ saa asetena yi mu.

Berɛ a yɛtwe yɛn adwene si Kristo so no, yɛbɛtumi ama yɛn hu ayɛ dinn, sɛdeɛ Alma nkorɔfoɔ yɛɛe wɔ Helam no.16 Berɛ a ahunahuna asraafoɔ bi boaa wɔn ho ano no, saa Kristo asuafoɔ nokwafoɔ no kyerɛɛ pintinnyɛ. Elder David A. Bednar akyerɛkyerɛ sɛ: “Alma tuu agyidifoɔ no fo sɛ wɔnkae Awurade no na ɔgyeɛ no nko ara deɛ Ɔbɛtumi de ama (hwɛ 2 Nephi 2:8). Na nimdeɛ fa Agyenkwa no nsamhyɛ banbɔ no boaa nkorɔfoɔ no maa wɔ ankasa hu yɛɛ dinn.”17 Yei yɛ pintinnyɛ ho nhwɛsoɔ.

Ɔbarima Kɛseɛ no wɔ Ahum mu

Noah kyerɛkyerɛɛ yɛn pii faa aboterɛ ho wɔ ahum mu, nanso Agyenkwa no yɛɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ kɛseɛ pa ara sɛdeɛ yɛbɛnya nkwa wɔ ahum mu. Ɔne ɔbarima kɛseɛ wɔ ahum mu no. Ɛda no nyinaa a ɔne N’Asomafoɔ no akyerɛkyerɛ akyire yi no, na Agyenkwa no hia sɛ ɔhome na ɔsusuu sɛ wɔmfa ahyɛmma ntwa Sea of Galilee no nkɔ ne fa foforɔ hɔ. Berɛ a Agyenkwa no rehome no, ahum gyampatrudu bi sɔreeɛ. Berɛ a mframa ne asorɔkye no hunahunaae sɛ ahyɛmma no mem no, Asomafoɔ no suroo wɔn nkwa ho. Na kae, na Asomafoɔ no mu dodoɔ yɛ apofofoɔ a wɔnim ahum yie pa ara wɔ saa ɔpo no so! Nanso, ɔhaw nti,18 wɔnyanee Awurade na wɔbisaa sɛ, “[Awurade], womfa ho sɛ yɛbɛwuwu?” Afei, pintinnyɛ nhwɛso pa mu, Agyenkwa no “sɔree, na ɔkaa mframa no anim, na ɔsee ɛpo no sɛ, asomdwoeɛ, yɛ komm. Na mframa no gyaee, na kommyɛ kɛseɛ baa hɔ.”19

Na afei, asuadeɛ kɛseɛ wɔ pintinnyɛ mu ma N’Asomafoɔ no. Ɔbisaa sɛ, “Adɛn na moabɔ ehu saa? adɛn na aba sɛ monni gyedie yi?”20 Na Ɔrekae wɔn sɛ Ɔne wiase Agyenkwa no na Agya no asoma no sɛ ɔbɛma Onyankopɔn mma anya ɔnnwuo tebea ne nkwa a ɛnni awieɛ. Nokorɛ mu Onyankopɔn Ba no renwu wɔ ahyɛmma bi mu. Ɔyɛɛ pintinnyɛ kronkron ho nhwɛsoɔ, ɛfiri sɛ na Ɔnim Ne kronkronyɛ, na Ɔnim sɛ nkwagyeɛ ne mmasoɔ nhyehyɛeɛ bi wɔ hɔ ne sɛdeɛ Ne Mpata no ho bɛhia ama saa ɛnniawieɛ nhyehyɛeɛ no nkonimdie.

Ɛnam Kristo ne Ne Mpata no so na nneɛma papa nyinaa ba yɛn asetena mu. Berɛ a yɛrekae oniiko a yɛyɛ, na yɛnim sɛ mmɔborɔhunu nhyehyɛeɛ kronkron bi wɔ hɔ na yɛretwe akokoɔduro afiri Awurade ahoɔden mu no, yɛbɛtumi ayɛ nneɛma nyinaa. Yɛbɛnya kommyɛ. Yɛbɛyɛ mmaa ne mmarima papa wɔ ahum biara mu.

Momma yɛnhwehwɛ Kristo sɛso pintinnyɛ mu nhyira, ɛnyɛ sɛ yɛde bɛboa yɛn ho wɔ ɔhaw mmerɛ mu nko ara, mmom sɛ ɛbɛhyira afoforɔ na aboa wɔn ma wɔafa wɔn asetena mu ahum mu. Wɔ saa Mmerɛnkɛnsono Kwasiada anwummerɛ yi, mede ahurisidie di Yesu Kristo ho adanseɛ. Wasɔre. Medi asomdwoeɛ, komm, ne ɔsoro pintinnyɛ a Ɔno nko ara na ɔde ba yɛn asetena mu ho adanseɛ na meyɛ yei wɔ Ne din kronkron no mu, Yesu Kristo, amen.

Atwerɛ.

  1. Hugh B. Brown, wɔ Nhyiamu Amanneɛbɔ mu, Ahinime 1969, 105.

  2. Hwɛ Sheri Dew, Insights from a Prophet’s Life: Russell M. Nelson (2019), 66–67.

  3. Joseph Smith Nkyerɛaseɛ, Luka 22:44 (wɔ Luka 22:44, aseɛ atwerɛ b).

  4. Luka 22:42.

  5. Hwɛ Luka 22:50–51; Yohane 18:10–11

  6. Hwɛ Mateo 26:34–35, 69–75.

  7. Hwɛ Asomafoɔ 4:8–10; Neal A. Maxwell, “Content with the Things Allotted unto Us,” Ensign, Kɔtɔnimma 2000, 74; Liahona, Kitawonsa 2000, 89: 2000: “Sɛ yɛwɔ honhom mu akyitae a, pintinnyɛ bɛtumi aba, mpo berɛ a yɛnnim ‘nneɛma nyinaa nkyerɛaseɛ’ [1 Nephi 11:17].”

  8. Hwɛ John R. Wooden, Wooden on Leadership (2005), 50: “Mekyerɛ pintinnyɛ mu sɛ woredi nokorɛ ama wo ho, mma biribi nha wo, ntu wo ngu, anaa nhinhim ɛmfa ho ne tebea anaa gyinabea a wowɔ mu. Yei bɛyɛ tesɛ ɛyɛ mmerɛ, nanso Pintinnyɛ bɛtumi ayɛ adeɛ a ɛsombo na ne nya yɛ den kɛse wɔ ɔhaw mmerɛ mu. Akannifoɔ a wɔnni Pintinnyɛ bɔ ehu wɔ nhyɛ ase.

    “Pintinnyɛ kyerɛ sɛ wokuta deɛ wogye die mu den na wo nneyɛɛ a ɛne no yɛ baako, ɛmfa ho ne sɛdeɛ tebea bɛtumi ayɛ, papa anaa bɔne. Pintinnyɛ kyerɛ sɛ wo kwati yɛ mame nhwɛ anaa sɛ wopatu, de w’ankasa ho toto afoforɔ ho, na wokyerɛ sɛ woyɛ obi a ɛnte saa. Pintinnyɛ kyerɛ sɛ wowɔ akokoɔduro akoma wɔ tebea biara mu.”

  9. Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith (2007), 40.

  10. Russell M. Nelson, “Choices for Eternity” (worldwide devotional for young adults, Kɔtɔnimma 15, 2022), broadcasts.ChurchofJesusChrist.org

  11. 1 Nephi 3:7.

  12. 1 Nephi 4:6.

  13. Yohane 4:35.

  14. Doctrine and Covenants 43:34; hwɛ nso James E. Faust, “The Dignity of Self,” Ensign, Kɔtɔnimma 1981, 10: “Anidie ma me ho mu trɛ kɛse pa ara berɛ a mehwɛ soro hwehwɛ kronkronyɛ. Te sɛ nnua akɛseɛ no, ɛwɔ sɛ yɛduru soro nya hann no. Hann fibea a ɛho hia kɛse pa ara a yɛbɛtumi abɛhunu yɛ Sunsum Kronkron akyɛdeɛ no. Ɛyɛ onipa mu ahoɔden ne asomdwoeɛ fibea.

  15. Hwɛ Russell M. Nelson, “Joy and Spiritual Survival,” Liahona, Obubuo 2016, 82: “Menuanom mmarima ne mmaa pa, anigyeɛ a yɛte nka no ne yɛn asetena mu tebea ne biribiara a ɛde ma yɛn twe yɛn adwene si yɛn asetena so no wɔ ketewa bi yɛ.”

  16. Hwɛ Mosiah 23:27–28.

  17. David A. Bednar, “Therefore They Hushed Their Fears,” Liahona, Kɔtɔnimma 2015, 46–47.

  18. Hwɛ Jeffrey R. Holland, Our Day Star Rising: Exploring the New Testament with Jeffrey R. Holland (2022), 61–62: “Bio nso, yeinom yɛ mmarima a wɔnim de na wɔne No te mu—dumienu no mu dubaako yɛ Galileafoɔ kann (Judas Iscariot nko ara na ɔyɛ Judeani). Na dubaako no mu nsia yɛ apofofoɔ. Wɔatena saa tadeɛ yi so. Wɔnam namyie so abɔ wɔn bra wɔ so. Wɔatena hɔ firi wɔn mmɔfraase. Wɔn agyanom maa wɔn tuatuaa asau na wɔsiesiee nhyɛma berɛ a na wɔsusua koraa. Wɔnim saa ɔpo yi; wɔnim mframa no ne asorɔkye no. Wɔyɛ mmarima a wɔnim de—nanso wɔabɔ ehu kɛse. Na sɛ suro a, yei yɛ ahum kann.”

  19. Hwɛ Marko 4:35–39.

  20. Marko 4:40.