Čo predchádzalo výrobe?

Moji rodičia prišli na Kysuce z Považia koncom 50-tých rokov budovať fabriku na výrobu ložísk. Otec dostal umiestnenku a celý život pracoval na technickom úseku a vývoji. Zavádzal rad nových technológií v procese výroby. Bol špecialista na rýchlobežné kovanie ktoré zmenilo fabriku v produktivite a kvalite. Bol nositeľom rady patentov, štátnych vyznamenaní vrátane Radu práce. Myslím si, že asi jediný na Kysuciach.

My sme sa už narodili na Kysuciach a bývali sme v štvorbytovke na ulici Štátnych pracovných záloh. Táto ulica bola špeciálne postavená pre “cudzárov”, odborníkov ktorí prišli budovať fabriku z Čiech a celého Slovenska. Bola to kultúrna zmes odborníkov, ktorí sa pohybovali po celom svete. Boli mimoriadne progresívni a dali nám tvorivý základ. Pre nás to bolo mimoriadne dôležité a z tejto ulice pochádzajú aj naši dlhoroční partneri. Tu sme začínali aj s úpravou a výrobou motocyklov Penta. V pivnici, ako je uvedené v článku Smena z 1984.

Ale cesta začala Šesťdňovou v Považskej Bystrici v 1977. Ako chalan som bol divák a okamžite som prepadol túžbe byť motocyklový pretekár na vlastnej motorke. Odvtedy som mal jasný cieľ a obetoval som mu desaťtisíce hodín.

Ako víťaz matematickej olympiády som šiel experimentálne z osmičky na gymnázium. S vedomím, že budem študovať na vysokej škole motory. Doma som v pivnici vyrábal motocykle Penta a zúčastňoval sa pretekov Trial (šlapačky), v športe ktorého som bol priekopníkom. Prvý motocykel mal motor Pionier 50 a vyhral som s ním okresnú súťaž Zenit 1978, ktorá sa uskutočnila v Palárikovom dome v Čadci. To bolo prvé verejné predstavenie motocykla Penta. Žiaľ nezachovala sa mi fotka, ale verím že niekde existuje. Ostal mi iba diplom. Potom nasledovalo obdobie, kde som upravoval Jawa 90, mali sme v tej dobe vodné chladenie, membránové sanie a radu technických noviniek. Po ukončení gymnázia som šiel na vysokú školu odbor konštrukcia motorov. Toto bolo krásne obdobie, kde už vznikali skutočné motocykle Penta. Zúčastňovali sme sa s nimi technických súťaží aj pretekov. S projektom použitia ľahkých kovov a plastov som vyhral medzinárodnú ŠVOČ 1984 v rámci RVHP v Drážďanoch NDR. Penta bola už známa v zahraničí. Päť rokov pred revolúciou.

Do konštrukcie motocyklov sme priniesli jedinečné technológie tej doby. Hliníkové vidlice, plastové rozety, centrálne pérovanie, vodné chladenie a nakoniec v roku 1985 vlastný štvortaktný motor. Stále som pretekal, poriadal preteky a išiel dopredu.

Ako štipendista koncernu ZVL som po skončení vysokej školy išiel do Považských strojárni do motocyklovej výroby. Ako diplomovku som robil motor 80 ccm.

Tam mi oznámili, že bolo rozhodnuté o ukončení motocyklovej výroby. Sklamanie bolo obrovské. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Šiel som na vojnu, kde som sa dostal do systému vrcholového športu v Čechách. Po návrate z vojny som po krátkej dobe v ZVL nastúpil do Strediska vrcholového športu vo Sverepci. Tam som bol už manager a otvorila sa mi cesta do sveta. Bolo to úžasná doba a veľa som sa naučil. V motocykloch,poriadaní pretekov, ale aj zahraničnom obchode. Usporiadali sme tu majstrovstvá sveta v motokrose 1988, 1989, MS Enduro 1990 a Šesťdňovú 1991.

Ale ihneď po revolúcii som už začal aj podnikať.

Počas revolúcie v 1989 som mal 28 rokov, obrovskú energiu ,chuť a víziu. Rozhodol som sa vyrábať vlastné motocykle!

Projekt výroby motocyklov Penta 1991-1996

V roku 1990 bolo už jasné, vrcholový šport neprežije transformáciu a činnosť bola ukončená. Tým, že vždy rozmýšľam dlhé roky dopredu, rozhodol som sa rozbehnúť podnikanie. Naplno!

V roku 1991 sme s bratmi a priateľmi kúpili bývalý autoservis v Kysuckom Novom Meste a prvotný zámer bol výroba ložiskových domcov UA v kooperácii s ZVL. Ale fabrika v rámci svojho poklesu zrušila projekt spolupráce. Opäť všetko zlé je na niečo dobré!

V auguste padlo rozhodnutie, že ideme vyrábať motocykle Penta. Mal som 29 rokov. Mladší brat 23…

Nasledovalo najkrajšie a zároveň najťažšie obdobie môjho života. Za tri mesiace sme urobili prototyp Penta 125 Torete a v októbri 1991 sme sa zúčastnili výstavy v Prahe. Motocykel zaujal verejnosť, všetci zákazníci čakali na niečo nové. Jawa a CZ nepriniesli nič nové, Penta bol zázrak.

Ale aby to nebolo tak jednoduché, pavilón Pražského výstaviska postihol požiar. Keď sme doma pozerali televíziu a videli dym nad Prahou, tak som si myslel, že jediný prototyp a sen je preč. Na noc sme cestovali do Prahy. Nechceli nás pustiť do zhoreniska výstavišťa. Keď sme sa tam nakoniec dostali, v zrútenej konštrukcii stála v rohu nepoškodená Penta po kolesá vo vode...To bol zázrak, o to väčší, že za týždeň bola celosvetová výstava EICMA 1991 v Miláne.

Aj sme tam cestovali a tam začala skutočná cesta výroby motocykla Penta 125 Torete. Prišli kontrakty, dohody, PZO Motokov aj CZ Strakonice sa rozhodli, že ideme na to. Nastalo hektické obdobie testov, prípravy výroby a stratégie. Motocykel, ako motorové vozidlo je neskutočne komplikované na schválenia. Rozsah tohto obdobia presahuje možnosti článku. V máji 1992 sme zobrali spoločníka CSAEF. Bol to projekt Americkej vlády na rozbeh podnikania. Tento aspekt tiež presahuje možnosť článku. A vôbec všetko bolo mimoriadné. Za rok sme postavili najmodernejšiu súkromnú fabriku na Slovensku, moderné technológie, vývoj, projektovanie AutoCad...a za rok uviedli do výroby a na trh motocykel, čo všetci považovali za nemožné. Na výstave IFMA 1992 v Kolíne sme predstavili finálnu Penta 125 Torete a prototyp štvortaktu 125 KEA. Rozbehla sa sériová výroba a všetko bolo veselšie. V roku 1993 sme predstavili prototyp Penta 50 Dakarino a Enduro pre mladú generáciu a začali sme spoluprácu s Babettou Kolárovo. Pracovali sme na myšlienke mať ucelený sortiment moped-moto 50 a motocykel 125 dvojtakt aj štvortakt. Mal som 31 rokov…

Obrovským nasadením sme to dokázali. Ale…

Prišlo rozdelenie republiky, takmer všetci dodávatelia ostali v Čechách, rozbehla sa ich privatizácia a do procesu vstúpila rada faktorov. Nastala zmena takmer vo všetkom. Výrobu začali ukončovať všetky motocyklové fabriky (Jawa, CZ, Simson, MZ…) a nášho dodávateľa motorov CZ Strakonice kúpila talianska Cagiva, ktorá nás zobrala ako konkurenciu a zastavila dodávky motorov. Urýchlene sme presedlali na výrobu Penta 50, ktorá sa dobre predávala v Nemecku. Ale v roku 1995 sme už vedeli o novej európskej legislatíve ohľadne emisií, homologácii. Tieto pravidlá boli pre európskych výrobcov nesplniteľné a ukončili výrobu takmer všetci. Ostala len náročná výroba športových motocyklov a výrobcovia pri automobilových fabrikách (BMW, Honda, Suzuki…) a nehomologovaná výroba v Ázii.

Prvú ranu od konkurencie sme prežili, ale homologácie a emisie boli pre nás neprekonateľná prekážka. V roku 1996 bola definitívne ukončená výroba motocyklov. Bolo to náročné obdobie, prepustiť dobrých odborníkov, splatiť úvery a postarať sa o budúcnosť. Siahnúť na dno, spadnúť z výšky na zem. Tam sa ukáže sila jednotlivca a tímu.

Toto bolo moje najkrajšie zistenie v živote, že sme to ako rodina aj spoločníci prežili a že viera v ich schopnosti bola správna.

Obdobie po výrobe.

Aj keď ukončenie výroby bolo kruté, nezlomilo nás to a na základoch DNA Penty vznikla rada podnikateľských subjektov našich a aj našich zamestnancov. Firmy ako Pentatech, Techberg a ďalšie zdedili neskutočnú pracovitosť a technickú zdatnosť. Dodnes tieto firmy vyrábajú vynikajúce výrobky, zamestnávajú mnoho pracovníkov a majú svoje miesto v spoločnosti.

Spája ich spomienka na najzložitejší projekt a výrobok tej doby, ktorý rozsahom predbehol dobu a dodnes nebol prekonaný. Spája ich slobodné podnikanie, jasná filozofia. A zároveň majú niečo spoločné. Pracujú pre skutočných zákazníkov po celom svete a nie sú prisatí na štátne, mestské zákazky.

Prínos v podobe daní, zamestnanosti a práce pre región je tiež veľmi dôležitý. Ja som pracoval v období 1991-1996 aj ako predseda podnikateľov, poriadali výstavy, pripomienkovali zákony. Podieľali sme sa na stovkách kultúrnych, športových aj spoločenských akciách. V roku 2007 som obdržal ocenenie Osobnosť Kysúc za hospodársky prínos.

Dnes pracujeme na projekte nástupníctva rodinných firiem, aktivite na urýchlenie výstavby diaľnice D3pre Európu a desiatke prínosných aktivít pre región Kysúc. Usporiadali sme Majstrovstvá sveta v cyklotriale Kysuce 1998, 2004, 2007...

Nie som priaznivec korporátnych podnikov. Aj keď si uvedomujem ich prínos, vymenil by som jednu veľkú fabriku za stovku menších. To bola moja myšlienka v 1990 a je aj teraz!

Chce to opäť víziu, odvahu, silu a pracovitosť.
Budem novej generácii držať palce. Sny si človek musí plniť

Autor: Ľubomír Jánoška