Všetko začalo v roku 1895, ešte pre vypuknutím 1. čínsko-japonskej vojny, kedy japonská vláda vykonala niekoľko prieskumov týkajúcich sa tohto územia, označila ho za „terra nullis“ (zem bez pána) a následne si ju v medziach medzinárodného práva privlastnila. Ostrovy sa stali súčasťou Nausai Shoto Islands, ktoré sú súčasťou Japonska. Čína stratila svoje postavenie prvej ázijskej veľmoci a prišla o vplyv v Kórei a na Taiwane. Nakoľko rozhodnutie začleniť Senkaku ku Japonsku prišlo ešte pred tým, ako bol podpísaný Shimonoseki mier, ktorý ukončil 1. čínsko-japonskú vojnu, tvrdenia, že Japonsko získalo spomínané územia na základe tohto mieru, sú zavádzajúce.
V súvislosti so samotným sporom je vhodné spomenúť aj San Franciský mier medzi USA a Japonskom, ktorý sa uzavrel po druhej svetovej vojne. Čína opiera svoje tvrdenia práve o výsledky tohto mieru, konkrétne o jeho druhý článok, na základe ktorého jej toto územie bolo vrátené a súostrovie tak má prináležať Číne. Zároveň argumentuje tým že Japonsko nerešpektuje výsledky vojny a dodáva, že súostrovie Senkaku bolo na základe „Cairo Declaration“ a „Potsdam Declaration“ vrátené do vlastníctva Číny
Na druhej strane Japonsko zakladá svoje nároky na tom, že jeho suverenita nad danou oblasťou nemá nič spoločné s Druhou svetovou vojnou. Súostrovie Senkaku patria k Nansei ostrovom a preto sú zaradené až do tretieho článku San Franciského mieru, čo znamená, že tento mier nikdy nespochybňoval vlastníctvo ostrovov. Na Nansai ostrovoch, ku ktorým podľa tohto mieru patria aj Senkaku, bola nariadená administratívna správa Spojených štátov a v roku 1972 boli tieto územia vrátené pod administratívnu kontrolu japonskej vlády. Na základe týchto argumentov Japonsko nevidí žiadne problémy v otázke zaradenia ostrovov do časti kontrolovanej Spojenými štátmi a ich neskoršieho vrátenia Japonsku.
Jedným z dôkazov, ktoré by mohli svedčiť v neprospech Číny sú dokumenty ako články v magazíne People’s, či dobové atlasy „World Atlas“ a „The Republic of China New Atlas“, z ktorých je zrejmé, že v spornej dobe boli ostrovy považované za japonské.
V roku 2008 prišlo k provokácii zo strany Číny, keď jej vládne plavidlá prenikli do teritoriálnych vôd Japonska a obkľúčili súostrovie Senkaku. Tento čin sa opakoval počas nasledujúcich rokov niekoľkokrát, pričom sa vždy predlžoval čas, ktorý vojenské lode strávili v japonských teritoriálnych vodách, čím sa situácia stále viac vyhrocovala. V decembri 2012 čínske prúdové lietadlá prenikli do vzdušného priestoru Japonska v okolí Senkaku bez jeho povolenia. Protiopatrením Japonska bolo vyslanie lietadiel domácej protilietadlovej obrany. Vo februári 2013 Čína prenikla do japonských teritoriálnych vôd na dosiaľ najdlhší čas viac ako 14 hodín.
V medzinárodných politických ako aj právnych kruhoch sa tak do popredia stále viac vynára otázka, prečo sa Japonsko neobráti na Medzinárodný súdny dvor. Japonsko však nevidí žiadnu potrebu pristúpiť k takémuto kroku, nakoľko je podľa nej práve Čína tá strana, ktorá vidí problém vo vlastníctve súostrovia.
VYTVORENÉ AKO SPOLUPRÁCA AUTOROV
Zuzana Holičová a Lukáš Steiniger
