2. Rozvoj antibiotickej rezistencie
• Rezistencia sprevádza antibiotiká od začiatku klinického využitia. Gény
podmieňujúce vznik rezistencie voči prírodným antibiotikám sú prirodzene
prítomné v subpopuláciách baktérii, rezistencia proti chemoterapeutikám
sa relatívne rýchlo vyvinula mutačnými zmenami
Antibiotikum Objav Uvedenie do Objav
klinickej praxe rezistencie
Penicilín 1928 1943 1940
Streptomycín 1944 1947 1959
Tetracyklín 1948 1952 1953
Erytromycín 1952 1955 1956
Vankomycín 1956 1972 1987
Gentamycín 1963 1967 1970
Linezolid 1996 2000 2001
Evolúcia antibiotickej rezistencie (Walsh, 2003)
3. Súčasný stav
• Rezistencia je považovaná za významný problém v oblasti
verejného zdravotníctva
• Nastal zvrat vo vývoji mortality pri infekčných ochoreniach,
počet úmrtí sa začal zvyšovať
• Nízka produktivita výskumu nových antimikróbnych látok
• Autority v oblasti verejného zdravotníctva začali klásť
dôraz na potlačenie rastu rezistencie najmä opatreniami
smerujúcimi k racionálnej utilizácii antibiotík
• Multirezistencia
• “Postantibiotická éra”
4. Rozsah rezistencie
• V rozsahu rezistencie sú medzi jednotlivými bakteriálnymi
kmeňmi a geografickými oblasťami veľké rozdiely
• Vo všeobecnosti čím je antibiotikum častejšie a menej
racionálne používané, tým vyššia je voči nemu rezistencia
Rezistencia v %
Výskyt ERSP v %, štúdia PROTEKT
100
90
80
70
60
50
40
30
20
10
0
Austrália Čína Fínsko Nemecko Slovensko Taiw an Kanada Južná Kórea
Výskyt ERSP (Erytromycín rezistentný Streptococcus
pneumoniae) v rôznych krajinách (Canton, Unal, Farell; 2007)
5. Situácia v SR
• Spotreba antibiotík mierne nad Európskym priemerom,
dominujú penicilíny
• Podobne ako v susedných krajinách trend nárastu
rezistencie
• Zber údajov o rezistencii (surveillance) zabezpečuje
Národné referenčné centrum pre antibiotickú rezistenciu v
rámci Úradu verejného zdravotníctva SR
S% I% R% MIC 50 MIC 90
Penicilín 62 27 8 0.625 2.0
Ampicilín 78 6 16 0.250 4.0
Erythromycín 80 3 17 0.625 8.0
Clindamycín 81 2 17 0.625 8.0
Meropeném 58 3 39 0.250 4.0
Tetracyclín 57 7 35 1.000 32.0
Cholamfenikol 90 6 3 1.000 4.0
Citlivosť, intermediárna citlivosť, rezistencia (v %) a minimálne inhibičné
koncentrácie (v mg/L) pri Streptococcus spp.,
6. Situácia v SR
Trendy rezistencie K. pneumoniae
70
60
R% 50
Cefuroxime
40 Tetracycline
Amikacin
30
Ciprofloxacin
20
10
0
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
7. Racionálne používanie antibiotík
• Indikácia na základe vyšetrenia citlivosti (pokiaľ je to možné), pri
empirickej liečbe by mal mať lekár prehľad o miere rezistencie
jednotlivých kmeňov v jeho regióne
• Na úrovni oddelení nemocníc písomne formulované pravidlá používania
antibiotík, viazanie výdaja niektorých antibiotík na základe odporúčania
terapeutickej komisie, konzultácie s klinickým farmaceutom alebo
odborníkom na infekčné ochorenia, vyhodnotenie spotreby za oddelenie,
vzdelávanie lekárov
• Regulácia farmaceutického marketingu
• Spotrebovanie celého balenia, zabránenie poddávkovania, kombinácie
antibiotík, oboznámenie pacientov s problémom rezistencie, očkovanie
8. Spotreba antibiotík v Európe
J01C J01F J01M J01A
Rakúsko 5.997 3.433 1.423 1.475
Fínsko 5.669 1.858 0.834 3.953
Írsko 10.213 3.117 0.845 3.262
Polsko 7.571 3.612 1.144 2.908
Slovensko 13.037 3.939 1.675 2.292
Veľká Británia 7.156 2.294 0.520 3.337
Spotreba antibiotík ako definované denné dávky
(DDD)/1000 obyv.
J01C – Betalaktámové antibiotiká
J01F – Makrolidy, linkosamidy a streptogramíny
J01M – Chinolóny
J01A - Tetracyklíny
10. Sledovanie rezistencie (surveillance)
• European Surveillance of Antimicrobial Consumption
(ESAC)
• European Antimicrobial Resistance Surveillance System
(EARSS)
• Global Advisory on Antibiotic Resistance Data (GAARD)
• National Healthcare Safety Network (NHSN)
• Viacere rozvojové krajiny nemajú dostatočné zdroje na
vytvorenie systému sledovania spotreby a antibiotickej
rezistencie, pričom rozsah rezistencie je práve v týchto
krajinách často kritický
11. Možné zdroje chýb pri spracovaní údajov o
antibiotickej rezistencii
• Potreba zabezpečiť štandardizované údaje
• Primárnym zdrojov údajov sú najmä laboratória klinickej
mikrobiológie
• Medzi lekármi sú značné individuálne rozdiely, kedy
požadujú vyšetrenie citlivosti
• Niektoré ochorenia sú relatívne častejším zdrojom izolátov
• V niektorých vekových skupinách (najmä u starších
pacientov) sa vyšetrenie citlivosti vykonáva relatívne
častejšie
• Laboratórne metódy alebo metodológia stanovenia
citlivosti sa môžu medzi laboratóriami odlišovať
• Geografické oblasti a časové obdobia majú byť jasne
definované, presné určenie pôvodu izolátu, presné určenie
mikroorganizmu a antibiotika
