Pre pôdu je charakteristický výskyt pôdnych koloidov, ktoré majú významnú úlohu pri iónovýmenných reakciách. Nositeľmi iónovýmenných reakcií sú koloidné častice, ktoré majú veľkosť v rozmedzí 0,1 μm až 1 nm. Je pre ne charakteristický veľký merný povrch a veľká povrchová energia, a preto sa u nich najsilnejšie uplatňujú povrchové javy. Sú podstatou sorpčných vlastností pôdy.
Koloidné systémy v pôdach môžu byť tvorené kremičitanmi a hlinitokremičitanmi (čiastočky sekundárnych minerálov – kaolinit, montmorillonit a illit), hydratovanými oxidmi, fosforečnanmi alebo organickými koloidmi – môže ísť o čiastočky bielkovín, enzýmov, pektínov, celulózy, chitínu, škrobu.
Povrch koloidných častíc môže byť polárny, nepolárny alebo heterogénny. Miesta s polárnymi skupinami na heterogénnom povrchu sa nazývajú aktívne centrá.
Koloidná micela je tvorená pevným jadrom a polárnym povrchom. Polárne skupiny sa orientujú do kvapalnej fázy a tvoria tzv. konštitučnú nabíjaciu vrstvu. Elektrický náboj na povrchu micely môže byť kladný alebo záporný a je kompenzovaný opačne nabitými iónmi v kompenzačnej vrstve. Posledné dve tvoria elektrickú dvojvrstvu. Veľkosť povrchu a náboja určuje sorpčnú schopnosť micely.