Organická Chémia

Organická chémia &
biochémia
Maturitné témy 19. – 23.
© 2012
Michaela Montilla
Obsah
19. Charakteristika a rozdelenie organických zlúčenín, úvod do organickej chémie .................................................................. 2
20. Uhľovodíky ........................................................................................................................................................................... 8
21. Deriváty uhľovodíkov ......................................................................................................................................................... 29
21.1 Halogenderiváty .......................................................................................................................................................... 31
21.2 Dusíkaté deriváty ......................................................................................................................................................... 34
21.2.1 Nitrozlúčeniny ...................................................................................................................................................... 35
21.2.2 Amíny ................................................................................................................................................................... 38
21.3 Kyslíkaté deriváty......................................................................................................................................................... 44
21.3.1 Hydoxyderiváty .................................................................................................................................................... 44
21.3.2 Étery..................................................................................................................................................................... 52
21.4 Karbonylové zlúčeniny – aldehydy a ketóny ................................................................................................................ 54
21.5 Karboxylové kyseliny ................................................................................................................................................... 59
21.6 Deriváty karboxylových kyselín ................................................................................................................................... 71
21.6.1 Funkčné deriváty karboxylových kyselín .............................................................................................................. 71
21.6.2 Substitučné deriváty karboxylových kyselín ........................................................................................................ 74
22. Prírodné cykly ..................................................................................................................................................................... 80
22.1 Alkaloidy, heterocyklické zlúčeniny ............................................................................................................................. 80
22.2 Makromolekulové látky ............................................................................................................................................... 96
22.3 Lipidy ........................................................................................................................................................................... 96
JEDNODUCHÉ LIPIDY ........................................................................................................................................................... 97
ZLOŽENÉ LIPIDY ................................................................................................................................................................. 101
IZOPRENOIDNÉ LIPIDY ....................................................................................................................................................... 101
22.4 Sacharidy ................................................................................................................................................................... 105
22.5 Bielkoviny .................................................................................................................................................................. 117
22.6 Nukleové kyseliny, ATP, proteosyntéza ..................................................................................................................... 124
23. Základy biochémie ............................................................................................................................................................ 128
23.1 Chemické zloženie a znaky živých sústav ................................................................................................................... 128
23.2 Vitamíny .................................................................................................................................................................... 131
23.3 Enzýmy, hormóny ...................................................................................................................................................... 135
23.4 Fyzikálnochemické deje v živých sústavách ............................................................................................................... 140
23.5 Biosyntéza a metabolizmus sacharidov ..................................................................................................................... 141
23.6 Biosyntéza a metabolizmus lipidov ........................................................................................................................... 145
23.7 Biosyntéza a metabolizmus proteínov....................................................................................................................... 148
1
Organická chémia a biochémia © Michaela Montilla
19. Charakteristika a rozdelenie organických zlúčenín, úvod do organickej
chémie
Organická chémia: Časť chémie, ktorá sa prirodzene oddelila metodicky a vedecky od

anorganickej chémie v 2. polovici 19. storočia. Študuje chemické správanie sa zlúčenín,
ktorých podstatnou časťou je uhlík, preto sa nazýva aj chémia uhlíka, ktorý sa v týchto
zlúčeninách nachádza v excitovanom stave, je teda 4 väzbový.
Základy organickej chémie položil v roku 1807 švédsky chemik Jöns Jakob Berzelius.
Komplikovaná stavba organických zlúčenín ho priviedla k názoru, že medzi minerálnymi
a organickými látkami je podstatný rozdiel a že organické látky môžu vznikať len pôsobením
životnej sily (vis vitalis).
V roku 1828 nemecký chemik Friedrich Wöhler získal zahrievaním minerálnej látky,
kyanatanu amónneho, organickú látku. Taktiež aj iné podobné úspešné reakcie umožnili
prípravu organických látok z anorganických, čo rozbilo vitalistickú teóriu.
NH4OCN → CO(NH2)2
Štruktúra – zloženie organickej molekuly je dané:

a.) Poradím atómov
b.) Polohou atómov
c.) Poradím a polohou väzieb
d.) Priestorovým usporiadaním atómov a väzieb
Konštitúcia: poradie atómov v molekulách
Konfigurácia: spôsob usporiadania väzieb
Konformácia: usporiadanie molekuly v priestore
Organická látka: Látka typická pre živú prírodu, predmet organickej chémie. Má typické
vlastnosti = horľavosť, nestálosť, biologická aktivita. Organickú látku tvoria organické
zlúčeniny.
Indukčný efekt: Účinkom polarity väzieb dochádza ku posunu Ϭ elektrónov na väzbách alebo
v molekule. Záporný IE spôsobuje elektronegatívnejší atóm ako C. Kladný IE spôsobuje atóm,
ktorý má menšiu elektronegativitu ako C.
Mezomérny efekt: Posun π elektrónov v konjugovaných systémoch alebo v aromatických
zlúčeninách. Záporný ME je ak atóm alebo skupina atómov spôsobí zníženie elektrónovej
hustoty medzi uhlíkmi aromatického systému. Kladný ME je vtedy, ak dôjde ku zvýšeniu
elektrónovej hustoty medzi uhlíkmi a násobnou väzbou.
2
IZOMÉRIA:
- Zlúčeniny s rovnakým molekulovým vzorcom, ktoré sa líšia konštitúciou alebo
priestorovým usporiadaním
- Rozlišujeme základné typy:
A: konštitučná izoméria (rovinná)
B: konfiguračná izoméria (priestorová)
A: konštitučná izoméria
- Jednotlivé izoméry sa v štruktúre odlišujú poradím atómov alebo spôsobom
vzájomnej väzby, t.j. konštitúciou
I. Izoméria uhlíkového reťazca

(C5H12) CH3 – CH2 – CH2 – CH2 – CH3 - pentán
(C5H12) CH3
CH – CH2 – CH3 - izopentán
CH3
II. Polohová izoméria

- Pri derivátoch uhľovodíkov, ktorých substituenty sa môžu viazať na rozličné uhlíky
reťazca
(C3H8O) CH3 – CH2 – CH2 – OH - propán – 1 – ol
(C3H8O) CH3 – CH – CH3 - propán – 2 – ol
OH
III. Skupinová izoméria

- Závisí od rozdielnosti skupín, ktoré sa viažu s viacväzbovými atómami
(CH4 – H10 – O) CH3 – CH3 – O – CH2 – CH3 - dietyléter
(CH4H10O) CH3 – CH2 – CH2 – O – CH3 - metylpopyléter
IV. Izoméria polohy nasýtených väzieb

(C4H8) CH2 = CH – CH2 –CH3 - but – 1 – én
(C4H8) CH3 – CH = CH – CH3 - but – 2 – én
3
V. Tautoméria
- Štruktúrne sa odlišujú polohou vodíka, ktorý určuje aj polohu dvojitej väzby
- Medzi týmito izomérmi sa udržuje dynamická chemická rovnováha
- Tautoméry nemožno od seba oddeliť ako chemické indivíduá, dá sa len posúvať
rovnováha medzi nimi a to zmenou pH
O
CH2 = CH – OH CH3 – C
H
Vinylalkohol Acetaldehyd (etanal)
OH – enolforma Keto (oxo) forma
B: konfiguračná izoméria
- Jednotlivé izoméry sa odlišujú usporiadaním atómov v priestory
- Poradie a spôsob väzby atómov sa nemení, hovoríme o konfigurácii
I. Geometrická izoméria /cis, trans/

- Je podmienená prítomnosťou dvojitej väzby medzi atómami uhlíka
Kyselina maleínová
Cis- keď sú skupiny COOH v 1 polrovine
Kyselina fumarová
Trans- keď sú supiny COOH v 2 polrovinách
II. Optická izoméria
- Je podmienená prítomnosťou chyrálneho uhlíka (= opticky aktívneho uhlíka; je to

uhlík, na ktorom sú naviazané 4 rôzne skupiny) C*
H – C – OH = zlúčenina otáčajúca rovinu
polarizovaného svetla(= rovina, kde kmitá
svetlo):
Doprava – pravotočivá +
Doľava – ľavotočivá –
(optický izomér – enantiomér – optické antipódy)
4
III. Konformačná izoméria
- Konformácia molekuly je daná možnosťouretácie atómovej skupiny okolo osi
/prechádza dvoma atómami uhlíka, ktoré sú spojené jednou väzbou/
Etán: zákrytová (zaclonená)/ nezákrytová (zošikmená)
Cyklo zlúčeniny: stolička/ vanička
VÄZBY V ORGANICKEJ CHÉMII:
A: Kovalentná väzba
- Vzniká prekrytím orbitálov a utvorením spoločného elektrónového páru, ktorý
nazývame väzbový elektrónový pár
- Je to najčastejší typ väzby
- Zabezpečuje jedinečnosť elektrónovej štruktúry atómov uhlíka, ktoré tvoria:
- Jednoduché Ϭ väzby
ΔX ≤ 0,4 nepolárna
- Dvojité Ϭ+π väzby 0,4 ˂ ΔX ≤ 1,7 polárna
ΔX ˃1,7 iónová
- Trojité 1Ϭ + 2π väzby
- H – jednoväzbový
- S, O – dvojväzbové
- N – trojväzbový
- C – štvorväzbový
B: Iónová
- Je spôsobená elektrostatickou príťažlivosťou medzi + a – časticami
- V organických molekulách náboj zväčša nie je v atóme C
- Vznikajú tak anióny a katióny
C: Medzimolekulové sily – vodíková väzba

- Vzniká medzi molekulami, ktoré majú atóm vodíka viazaný s veľmi
elektronegatívnym atómom
- Je slabšia ako kovalentná
- Pri prechode do plynného skupenstva im treba dodať energiu
- Molekuly vytvárajú diméry
- Uhlík má mimoriadnu schopnosť reťazenia
5
REAKCIE:
- V organickej chémii nebývajú zachované pravidlá pre chemické rovnice
- Typickými reakciami sú:
I. Adície
- Premena násobných väzieb na väzby jednoduché (uplatňuje sa Markovníkovo
pravidlo)
CH2 =CH2 → CH3 – CH3
II. Eliminácie
- Opak adície
- Rozpadá sa jedna zlúčenina na dve alebo viac, vzniká násobná väzba
CH3 – CH3 → CH2=CH2 + H2
III. Substitúcie
- Nahradzovanie
CH3Cl + OH – → CH3OH + Cl –
IV. Prešmyky
- Výmena jednej zlúčeniny za druhú a to preskupením atómov v molekule bez
toho, aby sa zmenil sumárny vzorec
- Výsledok = izomérny produkt s východzou zlúčeninou
O
CH2 = CH – OH → CH3 – C
Vinylalkohol Acetaldehyd H
- Tam, kde sa atómy viažu kovalentnými väzbami, môže prebiehať:

- Oxidácia (látka získava kyslík alebo stráca vodík)
- Redukcia (látka stráca kyslík alebo získava vodík)
Oxygenácia
- Oxidácia v ktorej dochádza k adícii molekulového kyslíka, O2
- Kyslík sa naviaže na násobnú väzbu a násobná väzba sa mení na jednoduchú
CH3 – CH = CH – CH3 + O2 → CH3 – C – C – CH3 + H2
O O
- Spätný dej s nazýva deoxygnácia
Hydrogenácia
- Adícia molekulového H2 na násobnú väzbu

CH3 – CH = CH – CH3 + H2 → CH3 – CH – CH – CH3
H H
- Spätný dej sa nazýva dehydrogenácia
6
ČINIDLÁ V ORGANICKEJ CHÉMII:
Činidlo: východisková anorganická látka, ktorá má malú relatívnu molekulovú hmotnosť
Homolýza: Štiepenie chemickej väzby, pri ktorej si každý z atómov spojených kovalentnou
väzbou ponechá 1 elektrón
A B→A + B /vznikajú radikály/
Heterolýza: Štiepenie kovalentnej väzby, pri ktorej elektrónový väzbový pár zostane pri 1
z atómov. Vzniká elektrický náboj.
A B → A+ + B –
Činidlá preto delíme na:
 Homolytické
 Heterolytické
- Nukleofilné
- Elektrofilné
Homolytické /radikálové/: Zložené z radikálov (obsahujú 1 alebo viac nespárovaných

elektrónov). Radikály vznikajú zo stálych častíc účinkom UV, ich životnosť je len zlomok
sekundy.
Heterolytické: Sú predstavované iónmi alebo polárnymi molekulami.
I. Nukleofilné (-)
- Anióny alebo molekuly s voľným elektrónovým párom
- OH –, Cl –, I–, NH3, H2O
- Donor elektrónov
II. Elektrofilné (+)
- Katióny
- H+, NO2+, H3O+, Br+
- Dochádza ku zriedeniu elektrónov
- Akceptor elektrónov
7
20. Uhľovodíky
Podľa typu reťazca delíme uhľovodíky na:
A: acyklické (alifatické)
reťazec nie je uzavretý
 Nasýtené:
o ALKÁNY (parafíny)
 Rozvetvené
 Nerozvetvené
 Nenasýtené:
o ALKÉNY (olefíny)
o ALKÍNY (acetylény)
o ALKADIÉNY
B: cyklické
reťazec je uzavretý
 Alicyklické:
o CYKLOALKÁNY
o CYKLOALKÉNY
o CYKLOALKÍNY
 Aromatické
8
ALKÁNY
- Uhľovodíky, ktoré majú v molekulách atómy uhlíka viazané jednoduchými väzbami
- Možno ich usporiadať do homologického radu:
Nasledujúci člen sa od predchádzajúceho líši o homologický prírastok CH2
Všeobecný vzorec: CnH2n+2
- Metán: CH4 Triviálne názvy

- Etán: CH3 – CH3
- Propán: CH3 – CH2 – CH3
- Bután: CH3 – CH2 – CH2 – CH3
- Pentán: CH3 – CH2 – CH2 – CH2 – CH3
- Hexán: CH3 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH3
- Heptán: CH3 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH3
- Oktán: CH3 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH3
- Odobratím jedného H z molekuly dostaneme 1 – väzbovú alkylovú skupinu

Alkyl – R
- Pri uhľovodíkoch určujeme:
Nulový C – metán
Primárny C – viaže sa s 1 ďalším atómom uhlíka
Sekundárny C – viaže sa s 2 ďalšími atómami uhlíka
Terciárny C – viaže sa s 3 ďalšími atómami uhlíka
Kvartérny C – viaže sa so 4 ďalšími atómami uhlíka
Fyzikálne vlastnosti:
- Menia sa vzhľadom na zvyšujúcu relatívnu molekulovú hmotnosť
- So zvyšujúcou RMH sa zvyšuje teplota varu a teplota topenia
- Najväčšie odchýlky pozorujeme u prvých 3 členoch
C1 – C4 = plyny
C5 – C17 = kvapaliny
nad C17 = tuhé látky
Chemické vlastnosti:
- ΔX H a C je malý =˃ nepolárna väzba
- Väzby C – C a H – H sa štiepia homolyticky (potrebná je teplota vyššia ako 300°C
alebo UV žiarenie alebo prítomnosť radikálového činidla)
- Bezfarebné, nerozpustné vo H2O, rozpustné v organických zlúčeninách, slúžia ako
rozpúšťadlá, majú menšiu hustotu ako H2O
Izoméria:
- Do 3 atómu uhlíka neprejavujú alkány reťazovú izomériu
- Bután = 2 = izomér + bután
CH3 – CH2 – CH2 – CH3 Pentán = 3
CH3 Hexán = 5
CH – CH3 Dekán = 75
CH3
Ikozán = 366 319
9
Priestorové usporiadanie:
- Metán: tvar štvorstena (resp. 3 – bokého ihlanu)
- Etán: okolo väzby C – C môže

vzniknúť rotácia, ktorá spôsobuje
rozdielne priestorové usporiadanie
(izoméry sa líšia vzájomnou polohou H)
Reakcie:
I. SUBSTITUČNÉ RADIKÁLOVÉ REAKCIE
a.) halogenácia alkánov

- chlorácia metánu
CH4 + Cl2 → CH3Cl + HCl (metylchlorid)
CH3Cl + Cl2 → CH2Cl2 + HCl (dichlórmetán)
CH2Cl2 + Cl2 → CHCl3 + HCl (trichlórmetán)
CHCl3 + Cl2 → CCl4 + HCl (tetrachlórmetán)
Radikálová reakcia CH4 + Cl2 → CH3Cl + HCl pozostáva z:

1. iniciácia -˃ vznik radikálov Cl
Cl – Cl → Cl + Cl
2. propagácia -˃ šírenie reakcie
CH4 + Cl -˃ CH3 + HCl
CH3 + Cl – Cl -˃ CH3Cl + Cl
3. terminácia -˃ ukončenie, spájanie radikálov
Cl + Cl -˃ Cl2
Cl + CH3 -˃ CH3Cl
CH3 + CH3 -˃ CH3 – CH3
b.) sulfochlorácia
CH4 + Cl2 + SO2 -˃ CH3 – SO2 – Cl + HCl (metánsulfonyl chlorid)
II. OXIDAČNÉ REAKCIE (HORENIE)

- uvoľňuje sa pri nich teplo a svetlo
- tiež majú radikálový mechanizmus
- na začiatku treba dodať určitú energiu
10
- majú veľký význam pri vykurovaní a ako palivá motorov
 úplná
CH3 – CH2 – CH3 + 5O2 → 3CO2 + 4H2O + E
(pri nedostatku O2 vzniká CO)
 katalyzovaná
O O
CH3 – CH3 → CH3 – CH2 – OH → CH3 – C → CH3 – C
H OH
etylalkohol acetaldehyd kyselina octová
III. ELIMINAČNÉ REAKCIE

- vznik násobnej väzby
- prebiehajú za prítomnosti katalyzátora (Ni, Pt...)
= dehydrogenácia
CH3 – CH3 → H2 + CH2 = CH2
IV. REAKCIE CYKLOALKÁNOV
CH
CH2 CH2 → Br – CH2 – CH2 – CH2 – Br (1,3 – dibróm propán)
- cyklopropán a cyklobután neposkytujú radikálové substitúcie, ale troj alebo štvor

členný kruh sa otvára
- cyklopentán poskytuje radikálové substitúcie
Vlastnosti a použitie:
Metán
- bezfarebný, bez zápachu
- hlavná zložka zemného plynu, bioplynu, bahenného plynu
- zložka atmosféry niektorých planét
- v domácnostiach: varenie, vykurovanie
- horí modrastým plameňom
- surovina pre priemysel
- výroba: H2, CH CH, uhlík pre gumárenský priemysel, surovina na výrobu
syntetických polimérov
Propán, bután
- bezfarebné plyny, bez zápachu
- vyššia hustota ako vzduch
- horľavé, zmes v určitom pomere so vzduchom je výbušná
- využitie: palivo v domácnosti, do lámp a varičov
- v poslednej dobe sa využíva ako výhodné palivo do motorov (málo znečisťuje)
11
LNG (liquefied natural gas)
- skvapalnený zemný plyn
- 87 – 99% metán, etán, propán
- bez zápachu a farby
- nejedovatý, nevýbušný
CNG (compressed natural gas)
- stlačený zemný plyn
- rovnaké zloženie ako LNG, ale iné skupenstvo
LPG (liquefied petroleum gas)
- propán – butánová zmes
- veľmi ľahko sa vznieti
12
ALKÉNY
- uhľovodíky, ktoré v molekule obsahujú jednu dvojitú väzbu
- atómy uhlíka spojené dvojitou väzbou sú v hybridizácii sp2
- H a C ležia v jednej rovine
- Homologický vzorec je: CnH2n

- C=C väzba je kratšia (0,134 nm)
- C – C väzba je dlhšia (0,154 nm)
- Príklady:
CH2 = CH2 – CH3 (propén)
CH2 = CH – CH2 – CH3 (but – 1 – én)
CH3 – CH=CH – CH3 (but – 2 – én)
Štruktúra molekuly:
- Nie je možná rotácia ako pri alkánoch
- π elektróny sú delokalizované
- Dvojitá väzba (Ϭ + π) bráni voľnej rotácii, čo umožňuje vznik stereoizomérov
- Sú reaktívnejšie ako alkány
- Rekčným centrom je dvojitá väzba
Reakcie:
I. ELEKTROFILNÉ ADÍCIE
- Ako prvá sa naväzuje elektrofilná časť činidla
a.) Adícia Br na etylén

CH2 = CH2 + Br2 → CH2 – CH2 (1,2 – dibrómetán)
Br Br
+ –
Br – Br → Br + Br
AlBr3 + Br2 → Br+ + AlBr4 –
13
b.) Adícia halogenvodíka na etylén
CH2=CH2 + HCl → CH2 – CH2 → CH3 – CH2Cl (etylchlorid)
H Cl
CH2=CH – CH3 + HBr→ CH2 – CH – CH3 → CH3 – CHBr – CH3 (2 – brómpropán)
H Br
c.) Adícia vody na propén
CH2= CH – CH3 + H2O → CH2 – CH – CH3 → CH3 – CH – CH3 (propán – 2 – ol)
H OH OH
Pre adície polárnych činidiel:
Pre nesúmerné molekuly platí Markovnikovo pravidlo.: najprv sa aduje kladná časť činidla na
uhlík dvojitej väzby s väčším počtom H
II. RADIKÁLOVÁ ADÍCIA

- Adícia brómovodíka na propén
CH2 = CH – CH3 + HBr → CH2 – CH2 – CH3 (1 – brómpropán)
Br
III. OXIDÁCIE
- Použitím oxidovadiel KMnO4, O3, OsO4 vznikajú kyslíkaté deriváty dioly, aldehydy,
ketóny, karboxylové kyseliny
IV. KATALYTICKÁ HYDROGENÁCIA

- Katalyzátory: Pt, Ni, Pd...
CH2 = CH2 + H2 → CH3 – CH3
V. POLYMERIZÁCIA
- Mnoho krát opakovaná adícia
- Z monoméru (základná štruktúrna jednotka) sa tvorí makromolekula polymér
- n – polymerizačný stupeň – počet monomérnych jednotievnek v polyméri
- polyméry majú veľké relatívne molekulové hmotnosti
n CH2 = CH2 → [CH2 – CH2]n (polyetylén: výroba PET fliaš, tašiek, dozrievanie ovocia)
Etén
- ľahký bezfarebný plyn so sladkou vôňou
- horľavý, v určitom pomere so vzduchom výbušný
14
- vzniká pri chemickom spracovaní ropy
- slúži na výrobu: polyetylénu, etanolu, vinylchloridu a chlórových rozpúšťadiel
- urýchľuje dozrievanie ovocia, ktoré sa dováža surové
Propén
- plynná látka
- vyrába sa z ropy
- slúži na výrobu acetónu, kuménu a polypropylénu
Dôkazy alkénov:
Pôvodne fialový roztok sa odfarbí:
CH3 – CH= CH – CH3 → CH3 – CH – CH – CH3 + MnO2 (but 2,3 – diol)
OH OH
CH2= CH – CH3 → CH2 – CH – CH3 (1,2 dibrómpropán)
Br Br
15
ALKADIÉNY
- obsahujú v reťazci uhlíka dve dvojité väzby
- rozdeľujeme ich:
konjugované = – =
kumulované = =
izolované = – – =
- Konjugované: π elektróny väzieb sa ovplyvňujú, z toho vyplývajú vlastnosti,

s ktorými sa u iných nestretneme
- Príklad:
CH2 = CH – CH = CH2 (buta – 1,3 – dién)
Reakcie:
I. ADÍCIE
CH2 = CH – CH = CH2 + HCl → CH3 – CH – CH = CH2 (3 – chlór – but – 1 – én)
Cl
→ CH3 – CH = CH – CH2 (1 – chlór – but – 2 – én)
Cl
- Prebieha 1,4 alebo 1,2 adícia (1,4 je častejšia a produkt je veľmi stabilný)
II. POLYMERIZÁCIA
nCH2 = C – CH = CH2 → [ CH2 – C = CH – CH2]n (izoprén, prírodný kaučuk)
CH3 CH3
nCH2 = C – CH = CH2 → [ CH2 – C = CH – CH2]n (chloroprén, umelý kaučuk)
Cl Cl
Vulkanizácia kaučuku: fyzikálno – chemický proces, pri ktorom pôsobením vulkanizačného

činidla prebiehajú štruktúrne zmeny = menia kaučuk s plastickým charakterom, na gumu
s elastickým charakterom. V molekule sa nachádza disulfidová väzba-
Prevulkanizovanie: prekročenie optima vulkanizácie, guma má potom horšie mechanické

vlastnosti-
Podvulkanizovanie: proces sa zastaví pred dosiahnutím optima. Gum sa vyznačuje tvrdou

deformáciou a zvýšeným napučiavaním
16
ALKÍNY
- Obsahujú jednu trojitú väzbu

- Ich homologický vzorec je: CnH2n-2
- Fyzikálnymi vlastnosťami sa podobajú alkánom a alkénom
- Ich väzbu tvoria 2 elektróny ϭ a 4 elektróny π
- Trojitá väzba je najkratšia
Stavba etínu:
- Atómy sú na jednej priamke

- Väzba ϭ sa nachádza na spojnici jadier
- Elektróny väzby π splývajú a tvoria prstenec okolo väzby ϭ
- Väzbový uhol je 180°C
Reakcie:
I. ELEKTROFILNÉ ADÍCIE
- Trojité väzby sa štiepia na dvojité a tie na jednoduché
a) Adícia HCl na acetylén

H – C C – H + HCl → CH2 = CHCl (vinylchlorid)
b) Adícia Br na acetylén
H – C C – H +Br2 → CHBr = CHBr (1,2 – dibrómetylén)
CHBr = CHBr +Br2 → CHBr – CHBr (1,1,2,2 – tetrabrómetylén)
c) Adícia vody na acetylén – Kučerova reakcia

H O
H–C C – H + H2O → CH2 = CH → [CH2 = CH - OH] → CH2 = C → CH3 – C
OH H
OH
vinylalkohol enolforma ketoforma
Erlenmayerovo pravidlo:
Zlúčenina, v ktorej sa viaže OH skupina na C, ktorý je spojený s iným C dvojitou
väzbou je nestála.
- Vinylalkohol a acetaldehyd sú tautoméry (tvoria rovnovážnu zmes, pre malú

stálosť vinylalkoholu je rovnováha posunutá v prospech acetaldehydu)
17
Dôkazy alkínov:
- Zlúčeniny sa ľahko oxidujú (napr. vodou, roztokom KMnO4 alebo brómovou vodou)
→ prejaví sa to vymiznutím sfarbenia
- Odtrhnutím H z alkínov vznikajú acetylidy, mierne kyslý H sa môže nahradiť kovom
Napr.: acetylid sodný H – C C – Na
Karbid (acetylid vápenatý): C C → (C C) Ca + H2O
Ca
Vlastnosti:
Acetylén
- V čistom stave je to bezfarebný plyn bez zápachu

- Je horľavý, v zmesi s kyslíkom až výbušný
- + O2 sa používa na zváranie kovov (teplota plameňa O2 + CH CH je 3000°C), preto
sa zmes mieša až v ústí horáka
- Výroba: CH3 = CHCl a kyseliny octovej
- Pripravuje sa v labáku
- Získame ho reakciou acetylidu s vodou
- Dnes sa získava z ropy
- (C C) Ca + 2 H2O → CH=CH + Ca(OH)2
˗ V minulosti slúžila táto reakcia baníkom ako zdroj svetla (tzv. karbidové
lampy), lebo CH CH horí jasným čadivým plameňom
18
ARÉNY
- Majú cyklickú stavbu

- Nazývajú sa aj „aromatické“ = pôvodné
pomenovanie pre voňavé prírodné látky
v rôznych rastlinách a koreniach
- Hlavným predstaviteľom je benzén
- V 6 – uholníkovom kruhu sú všetky atómy uhlíka sp2

hybridizované (väzbový uhol = 120°) =˃ nastáva dokonalá
konjugácia (zanikne rozdiel medzi jednoduchými a dvojitými
väzbami)
- Dĺžka väzby je: 0,139 nm /dĺžka medzi jednoduchou
a dvojitou väzbou/
- Dôsledok tejto konjugácie je stálosť benzénu.

- Nestriedajú sa teda jednoduché a dvojité väzby, ale elektróny π väzieb sú
DELOKALIZOVANÉ nad a pod rovinou, v ktorej sa nachádzajú atómy uhlíka tvoriace
kruh
E zlúčeniny s delokalizovanými elektrónmi (2) ˂ E zlúčeniny, kde sa dvojité väzby striedajú (1)
E(1) – E(2) = delokalizačná E
(čím je väčšia, tým je zlúčenina stabilnejšia)
- Molekula benzénu sa svojimi vlastnosťami líši od zlúčenín a izolovanými alebo

konjugovanými väzbami =˃ benzén sa nespráva ako nenasýtená zlúčenina:
- Neoxiduje KMnO4
(neodfarbí sa, lebo tam nie je dvojitá väzba, na ktorú by sa viazala)
- Počet π elektrónov v zlúčenine vypočítame ako 4n + 2
- Molekula benzénu je rovinná
19
Rozdelenie aromatických uhľovodíkov:
I. MONOCYKLICKÉ
- Majú len jeden cyklus (jedno benzénové jadro)
- Zlúčeniny získame nahradením jedného alebo viacerých H
- Názov odvodzujeme od pôvodného názvu benzénu: fén
(pokiaľ odtrhneme dva H = fenylén)

- Väzba vychádzajúca z kruhu znamená možnosť polohovej izomérie:
Orto (o) – 1,2
Meta (m) – 1,3
Para (p) – 1,4
Toulén O – xylén M – xylén P – xylén Styrén Kumén

metylbenzén etylbenzén 1,2 dimetylbenzén 1,2 dimetylbenzén 1,2 dimetylbenzén vinylbenzén izopropylbenzén
(keď obsahuje dve skupiny CH3 = xylén)
II. POLYCYKLICKÉ
a.) Izolované: keď benzénu odtrhneme H a vznikne väzba, získame fenyl
20
b.) Kondenzované: benzénové jadrá sú spojené stranami (n strán = 2n spoločných C)
c.) S oddelenými jadrami:
CH2
difenylmetán
CH
trifenylmetán
A.ELEKTROFILNÉ SUBSTITÚCIE
- H+ aromatického uhľovodíka sa nahrádza kladnou časticou
- Sú energeticky výhodnejšie ako adície (dochádza pri nich k zániku aromatického
systému)
1. Nitrácia benzénu
HNO3: H – O – NO2
H2SO4: HO – SO2 – OH
H – O – NO2 + HO – SO2 – OH → H – O – NO2 + O – SO2 – OH → H – OH + HO – SO2 – OH
H H2O sa odštiepi
21
2. Halogenácia benzénu
Napríklad bromácia
(kat. = AlBr3)
Br2 → AlBr4 – + Br +
- Medzi uhlíkom benzénového jadra a Br+ dôjde ku vzniku Ϭ komplexu
- Kladný náboj je delokalizovaný na piatom uhlíku
˃ Br + → Br
+
H
- AlBr4 je nestále a H sa odštiepuje
+ Br
H + AlBr4 → Br + AlBr3 + HBr
- Energia je najvyššia keď sa poruší aromatický kruh, energia sa znižuje

odštiepením H+
3. Sulfonácia
+ H2O
H2SO4: SO3H + + OH –
4. Alkylácia
- Etylácia benzénu (Friedelova – Craftsova reakcia)
+ HCl
R: CH3 CH2 Cl: Cl – + CH3CH2
22
AlCl3+ Cl – → AlCl4
- Ak pri F-C alkylácii použijeme dlhší ako dvojuhlíkový alkylhalogenid, v štádiu

karbkatiónu dôjde k izomerácii a výsledným produktom bude rozvetvený
alkylbenzén.
5. Acylácia
- Acyl vzniká z karboxylovej kyseliny, odtrhnutím skupiny –OH
- (Friedelova – Craftsova reakcia)
- Zavádza sa acyl na aromatickú zlúčeninu
+ HCl
Acetylbenzén
- V tomto prípade k izomerácii nedochádza, ani keď použijeme chlorid kyseliny

s dlhším uhlíkovým reťazcom.
- Ak sa na benzénovom kruhu už nachádza substituent, elektrofilná substitúcia môže

prebiehať :
 Rýchlejšie – lepšie
 Pomalšie – horšie
- Ak je substituent elektróndonorný (má + I alebo + M efekt) = sa elektrónová
hustota π elektrónov v benzéne =˃ rýchlejšie
- Ak je substituent elektrónakceptorný (má - I alebo - M efekt) = sa elektrónová
hustota π elektrónov v benzéne =˃ pomalšie
- Ak sa na benzénovom kruhu už nachádza substituent, ďalší sa viaže na C s

elektrónovou hustotou
- Substitúcie do I. stupňa: je jedno, ktorý H sa nahradí /vždy vzniká rovnaký produkt/
- Substitúcie do II. stupňa: závisia od prvého stupňa
I. triedy:
- Elektróndonorné substituenty (+I, +M)
- Elektrofil sa viaže do polohy o alebo p
- Substituenty s +M majú voľný elektrónový pár, ktorý sa zapája do konjugácie
s π elektrónmi
- V polohách o a p je vyššia elektrónová hustota
23
- Substituenty I. triedy podľa klesajúceho dirigujúceho účinku: NR2 > NHR >
NH2 > NHCOR > OH > OR > SH > SR > alkyl > fenyl > halogen
II. triedy:
- Elektrónakceptorné subsituenty
- V polohách o a p dochádza ku elektronovému zriedeniu =˃ kladná elektrofylná
častica sa viaže hlavne do polohy meta
- Substituenty II. triedy podľa klesajúceho dirigujúceho účinku: R3N(+) > R2S(+) >
NO2 > CN > CH=O > SO2R > SO3(-) > COOR > CONH2
B. RADIKÁLOVÉ ADÍCIE
- Arény sa nesprávajú ako ennasýtené uhľovodíky
- Bežne adícii nepodliehajú – iba pôsobením tepl, katalyzátora alebo UV (Cl)
1. Hydrogenácia
“ násobné väzby zanikajú“

Katalyzátor: napr. Pt
2. Chlorácia benzénu
- Analogicky
- Produktom je 1,2,3,4,5,6 – hexachlórcyklohexán
24
C. OXIDÁCIE
- Rozlišujeme oxidácie arénov a oxidácie postranných reťazcov
1. Oxidácia benzénu
2. Oxidácia toulénu
D. REAKCIE POSTRANNÉHO REŤAZCA
 Adícia
Br
CH – CH
→
(1 – brómetylbenzén)
 Oxidácia
(dimetylketón) – acetón
 Substitúcia Br
CH2 – CH3 CH – CH
(1 – brómetylbenzén)
 Dehydrogenácia
CH2 – CH3
→ CH = CH2 (vinylbenzén)
25
E. POLYMERIZÁCIA
Styrén Polystyrén
Význam a využitie arénov:
- Zdrojom sú ropa a zemný plyn
Benzén:
- Získava sa dehydrogenáciou cyklohexánu z ropy
- Používa sa na výrobu liečív, plastov a výbušnín
- Je to nepolárne rozpúšťadlo
- Vyrábajú sa z neho etylbenzén a vinylbenzén
Toulén:
- Toxická kvaalina charakteristického zápachu
- Používa sa na výrobu sacharínu, kyseliny benzoovej, TNT, frieb, lakov, lepidiel ...
Kumén:
- Používa sa na výrobu acetónu a fenolu
Naftalén:
- Biela kryštalická látka
- Výrazný zápach
- Používa sa proti moliam a na výrobu farbív
Benzopyrén:
- Súčasť cigaretového dymu
- Silný karcinogén
26
ROPA:
- Vznikla rozpadom rastlinných a živočíšnych zvyškov

- Pod povrchom
- Bez prístupu kyslíka
- Pôsobením baktérií
- Za zvýšeného tlaku
- Počas miliónov rokov
- Viskózna kvapalina
- Svetložltej až tmavohnedej farby
- Charakteristického zápachu
- Má menšiu hustotu ako voda
- Zkladá sa z: alkány, cykloalkány, arény, kyslíkaté, dusíkaté a sírne organické zlúčeniny
- Výskyt: Blízky a Stredný východ, Sahara, Guinejský záliv...
- Spracováva sa v procese frakčnej destilácie
- Vznikajú tak frakcie:
 Plynné produkty  Nafta
 Benzínová frakcia  Ťažkéoleje
 Petrolejová frakcia
a.) Plynné produkty

- tvaru = 20°C
- uhlíkový reťazec: C1 – C4
- používajú sa na vykurovanie
b.) Benzínová frakcia

- tvaru = 20 – 200°C
- Použitie: výroba rozpúšťadiel
- Zlepšuje sa refomovaním (premena nerozvetvených reťazcov na rozvetvené;
premena acyklických na cyklické)
- Čím oktánové číslo má, tým lepšie (heptán: 0; izooktán: 100)
c.) Petrolejová frakcia

- tvaru = 220 – 275°C
- Použitie: palivo so turbínových motorov, svietenie, rozpúšťadlo
- Krakovanie: štiepenie väzieb medzi uhlíkmi ( teploty, bez O2, prítomnosť
katalyzátorov)
27
d.) Nafta
- tvaru = 200 – 400°C
- Použitie: palivo pre dieslové motory, mazacie oleje, vykurovanie)
e.) Ťažké oleje

- tvaru = nad 400°C
- uhlíkový reťazec: nad C18
- Použitie: mazút – vykurovanie, zvyšok o destilácii mazútu – asfalt
Zemný plyn:
- Zo 70 – 90% ju tvorí metán

- Ďalej: etán, propán, bután, CO2, N2, He
- Použitie: vykurovanie, palivo, výroba H2 (amoniak), C, sírouhlíka a kyanovodíka
- Výroba syntézneho plynu: H2 + CO2
28
21. Deriváty uhľovodíkov
- Získame ich od uhľovodíkov nahradením jedného alebo viacerých H charakteristickou

skupinou
- Táto skupina určuje vlastnosti derivátov vo veľkej miere, ale vplyv má aj uhľovodíkový
zvyšok
1.) Halogenidy R – X
CH3Cl (metylchlorid/ chlórmetán)
2.) Dusíkaté deriváty

a.) Nitroderiváty R – NO2
CH3NO2 (nitrometán)
b.) Amíny
I. Primárne R – NH2
CH3NH2 (trimetylamín)
II. Sekundárne (R)2 – NH
(CH3)2NH (dimetylamín)
III. Terciárne (R)3 – N
(CH3)3N (metylamín)
3.) Kyslíkaté deriváty

a.) Hydroxideriváty R – OH
CH3OH (metylalkohol/metanol)
b.) Étery R1 – O – R2
CH3 – O – CH3 (dimetyléter)
R1 = R2 v R1 R2
4.) Karbonylové zlúčeniny C=O

a.) Aldehydy – na jednej väzbe je H, na druhej uhľovodíkový zvyšok (výnimka =
formaldehyd)
29
b.) Ketóny – dva rôzne (alebo rovnaké) uhľovodíkové zvyšky
Napr. dimetylketón
5.) Karboxylové kyseliny R – COOH
Výnimka: k. mravčia (namiesto R = H)
30
21.1 Halogenderiváty
- Ich všeobecný vzorec je R –X

Jednoduchá väzba
Určuje základné vlastnosti
δ+ δ–
a
-˃
- Väzba je polarizovaná smerom k elektronegatívnejšiemu halogénu =˃ vznikajú

parciálne náboje (elektrónová hustota je vyššia v okolí halogénu)
- Polárna väzba má svoj diploidný moment µ= Q . l
Vzdialenosť jadier (ťažísk elektrónových centier)

- Pri viacatómových molekulách sa dipolový moment rovná vektorovému súčtu
momentov jednotlivých väzieb.
- Väzba C – X je polárna
- Okrem nej nájdeme v organickej chémii aj iné polárne molekuly (napr. C – N, C – O ...)
- Polarita väzby C – X stúpa priamoúmerne so zvyšovaním elektronegativity (od I –˃ F)
- Pri reakciách väzba zaniká heterolyticky – významnú úlohu má polarizácia
(= spôsobuje posun väzbových elektrónov účinkom náboja reaktantov; stúpa od F–˃I)
- Polarizácia ovplyvňuje reaktivitu viac ako polarita
(väzba C – I je najreaktívnejšia)
- Substitučné názvoslovie
- Predpona halogén – + názov uhľovodíka
- Názov uhľovodíka + prípona – id
- Triviálne názvoslovie
Chloroform CHCl3 Chloroprén C4H5Cl
Bromoform CHBr3 Teflón CF2= CF2
Jodoform CHI3 Freóny 12(CCl2F2
31
- V prírode sa nevyskytujú
- Nižšie halogénderiváty sú látky plynného skupenstva, ostatné halogénderiváty sú kvapalné
látky, ktoré majú charakteristický zápach (príklad: chloroform) alebo látky pevného
skupenstva (príklad: jodoform)
- Čím viac obsahuje derivát halogénov, tým sú tuhšie
- Najlepšie sa nahrádza halogén viazaný na uhlíku sp3, málo reaktívne sú zlúčeniny s halogénmi
na C sp2
- Alkylhalogenidy majú vyššie teploty varu ako príslušné uhľovodíky
- Vo vode nerozpustné
- Rozpustné v éteroch alebo alkoholoch
Chemické reakcie:
I. NUKLEOFILNÉ SUBSTITÚCIE
CH3 – CH2 – I + OH – → CH3 – CH2 – OH + I –

Etanol
II. ELIMINÁCIE
CH3 – CH2 – I + OH – → H2O + I – + CH2 = CH2

Etylén
- Eliminácia a nukleofilná substitúcia sú konkurenčné reakcie

- Možno ich ovplyvniť výberom činidla (roztok KOH v etanole, teplota ....)
III. POLYMERIZÁCIA
nCH2 = CHCl → [CH2 – CHCl] n
polyvinylchlorid (PVC)
INDUKČNÝ EFEKT:
- Prebieha na jednoduchých väzbách
- Polárny charakter väzby C – X sa prenáša na susedné väzby (dochádza ku zníženiu
elektrónovej hustoty na ďalších elektrónoch)
→ → → →
| |=| |
- Posun väzbových elektrónov v dôsledku rôznej elektronegativity uhlíka a halogénu sa
prejavuje maximálne do 3 uhlíka
32
- V nižších alifatických halogénderivátoch sa so zvyšujúcim počtom halogénov zvyšuje

narkotický účinok (CH3Cl, CH2Cl2, CHCl3, CCl4)
Jódderiváty:
- Dezinfekcia, antiseptiká, anestetitká
Chloroform (CHCl3):
- Prchavá kvapalina sladkého zápachu
- Na svetle sa rozkladá na toxický fosgén (COCl2) a HCl
- Používa sa ako inhalačné anestetikum (spôsobuje dočasný útlm CNS a mozgovej kôry)
Freóny:
- Látky obsahujúce aspoň 2 halogény ( a jeden z nich je F)
- Freón – 12 (CCl2F2) je nepolárne rozpúšťadlo, využíva sa v chladiarenskom priemysle
a v automatoch chemických čistiarní
- Má nepriaznivý vplyv na ozónovú vrstvu (spôsobuje úbytok O3 – pôsobením kozmického
žiarenia sa rozkladá na Cl a zvyšok; 1 atóm Cl rozloží 100 000 molekúl O3)
Cl + O3 → O2 + ClO
ClO + 1/2 O2 → ClO2
Brómderiváty:
- Používajú sa ako dezinfekcia, antiseptiká, anestetitká
- Brómderiváty metánu (CH3Br, CH2Br2)
- Spolu s argónom sa používajú do halogénových žiaroviek – predlžujú životnosť
Tetrafluóretén:
- CF2 = CF2
- Používa sa na výrobu plastov a teflónu
Vinylchlorid:
- Karcinogén
- Polymerizuje sa na PVC
- Nemäkčený sa nazýva novodur
- Mäkčený sa nazýba novoplast
Chlórbenzén:
- Surovina na prípravu aromatických zlúčenín
DDT (1,1 – bis – (4 – chlórfenyl) – 2,2,2 – trichlóretán):

- Kontaktný insekticíd
- Rozpúšťa sa v lipidoch
33
- Pôsobí na nervové tkanivo
- Karcinogénne, mutagénne a toxické účinky
- Čím viac F v molekule je, tým menej je toxická

- Karcinogénne a mutagénne účinky: dichlóretán, hexachlórcakloexán, chloroform,
tetrachlórmetán, chlórbenzín
- Dôkaz halogénu v organickej látke (Beilsteinova reakcia):

- Jednoduchý kvalitatívny chemický test, používaný v chémii na dôkaz halogenderivátov
- Bol vynájdený Friedrichom Beilsteinom
- Medený drôt je zahrievaný nad plameňom kahanu, pokým sa na ňom nevytvorí vrstva oxidu
meďnatého. Potom sa ponorí do preparátu a ešte raz je zahriaty nad kahanom. Pokým sa plameň
vplyvom halogenidu meďnatého sfarbí do zelena, tým sme dokázali prítomnosť halogenderivátov.
- V dnešnej dobe sa tento test bežne nevyužíva. Jedným z dôvodov je možnosť uvoľnenia vysoko
jedovatého dioxínu chlórneho pri spaľovaní polychlorarénov
- Alternatívnym testom je test pomocou tavenia sodíku. Tento test mení organické materiály na
anorganické soli vrátane halogenidu sodného
- Pridaním roztoku dusičnanu strieborného sa zabráni zrazeniu halogenidu, rovnako ako
príslušného halogenidu strieborného.
34
21.2 Dusíkaté deriváty
21.2.1 Nitrozlúčeniny
- Deriváty uhľovodíkov, ktoré majú namiesto H na C naviazanú skupinu - NO2
Nevystihuje skutočnosť – obe väzby medzi C – O sú

rovnocenné, rovnako dlhé a jeden a polté.
Elektróny sú delokalizované =˃ NO2, majú náboj, patria medzi

najpolárnejšie zlúčeniny.
- Substitučné názvoslovie:
- Predpona nitro - + názov uhľovodíka
CH3NO2 nitrometán
- Triviálne názvoslovie:
- Napríklad pyridín
Chemické reakcie:
ELEKTROFILNÉ SUBSTITÚCIE
CH3CH2CH3 → CH2 – CH2 – CH2
NO2 NO2 (1,3 – dinitropropán)
CH3
CH3CH2CH3 → CH3 – C – CH3
NO2 (2 – metyl – 2- nitropropán)
35
OH OH
NO2 NO2
→
NO2 (2,4,6 – trinitrofenol)
CH3 CH3
NO2 NO2
→
NO2 (2,4,6 – trinitrotoulén)
CH3 CH3
NO2 (3 – nitrotoulén)
(m – dinitrobenzén)
- Na elektrofilné substitúcie prítomné na aréne pôsobia:

- Substituenty orientujúce do polohy o,p = urýchľujú
- Substituenty orientujúce do polohy m = sťažujú
- Ľahkosť elektrofilnej subsitúcie klesá v takomto rade:
CH3
˃ ˃
36
- Nitrozlúčeniny sú schopné redukovať sa NO2+ → NH2 – (aminoskupina)
(fenylamín/anilín)
- Musí byť prítomný katalyzátor:

- Kov: Fe, Cu + kyselina
- H+ + Pt, Ni
Vlastnosti:
Nitrobenzén:
- Jedovatá žltá kvapalina
- Mandľového zápachu
- Používa sa na výrobu anilínu
Trinitrotoulén:
- /tritol/
- Používa sa na výrobu výbušnín, náplň ômb
- Jed
- Účinok jadrových zbraní sa prepočítáva na jeho účinok
37
21.2.2 Amíny
- Získame ich nahradením H v NH3 charakteristickou skupinou

- Primárne R – NH2 s 1 atómom C
- Sekundárne R2 – NH s 2 atómami C
- Terciárne R3 – N s 3 atómami C
- Substitučné názvoslovie
- Názov uhľovodíka + prípona - amín
- CH3NH2 – metylamín
- (CH3)2NH – dimetylamín
- (CH3)3N – trimetylamín
- 1,4 – benzéndiamín
- Triviálne názvoslovie
- Napr. pyrol
- Amíny s najnižším počtom uhlíkov sú plyny, amoniakovitého zápachu, rozpustné vo vode

- Stredné anímy sú kvapaliny, nepríjemného zápachu
- Amíny s vyšším počtom uhlíkových atómov sú pevné látky, bez zápachu
- So zvyšujúcim počtom uhlíkov v reťazci amínu klesá jeho rozpustnosť vo vode
- Vlastnosti určuje predovšetkým aminoskupina svojim voľným elektrónovým párom na dusíku

/zásadité vlastnosti/
- Vlastnosti sa menia aj vplyvom uhľovodíkových zvyškov
- Metylamín je zásaditejší ako amoniak
- Hoci je amoniak dostatočne zásaditý, v rade anilín, amoniak, amíny je najmenej zásaditý
38
+ IE
- ME
MEZOMÉRNY EFEKT (M – EFEKT)

- voľný elektrónový pár na dusíku je vťahovaný do benzénového jadra
- v dôsledku mezomérneho efektu dochádza ku zvýšeniu elektrónovej hustoty v polohách orto
a para
- vyskytuje sa len pri dvojitých väzbách, pretože je to posun π elektrónov
+ ME = skupina elektrónov sa uvoľňuje
- ME = skupina elektrónov je priťahovaná
Chemické reakcie:
- vďaka voľnému elektrónovému páru poskytujú najmä:
NUKLEOFILNÉ SUBSTITÚCIE
CH3
CH3CH2NH2 + CH3I → CH3CH2 – N+ – H I –

etylamín jódmetán
H etylmetylamóniumjodid
- aromatické sú menej reaktívne ako alifatické amíny

- ako zásady reagujú s kyselinami za vzniku amóniových solí (organická podoba amónnych
solí)
+ H2SO4→ NH3 + OSO3H –
(anilíniumhydrogén sulfát)
+ HCl→ NH3 + Cl –
(anilíniumhydrogén chlorid)
- v alkalickom prostredí sa rozkladajú na amíny
39
Diazotácia:
- aminoskupina v amínoch sa nedá priamo substituovať

- amíny reagujú s kyselinou dusitou, ktorá vzniká z NaNO2 v prostredí HCl
- produktom tejto reakcie sú diazóniové soli
Primárne amíny:
- reagujú s alkalickými dusitanmi v prostredí minerálnej kyseliny za vzniku diazóniových solí
- sú to nestále zlúčeniny
- ľahko odštiepujú N2 za vzniku karbokatiónu
CH3CH2 – N NI → CH3CH2+
môže sa naviazať prítomný nukleofil:

- H2O =˃CH3CH2OH
- Cl – =˃ CH3CH2Cl
- Alebo: CH2 = CH2
Sekundárne amíny:
- S HNO3 reagujú za vzniku N – nitrózoamínu
̅=O
CH3CH2 – ̅ H – CH2CH3 → CH3CH2 – N – CH2CH3
Aromatické amíny:
- Reagujú za vzniku diazóniových solí
- Na rozdiel od alifatických diazóniových solí, kde sa N2 hneď odštiepi, sú aromatické stálejšie

(N2 je vťahované do benzénového jadra)
- Diazotácia prebieha pri 0-5°C
Diazóniové soli:
- sú užitočným medziproduktom v organickej syntéze – N sa dá substituovať /nukleofilná
substitúcia inak neprebieha/
- sú nestále, reaktívne a slabé
40
- môžu reagovať s aromatickými zlúčeninami, ktoré majú benzénové jadro aktivované silným
elektróndonorným substituentom
- diazóniový elektrofil sa viaže do polohy para vzhľadom k donoru = vznikajú diazény
- Kopulácia: reakcia diazóniových solí s aromatickými amínmi alebo fenolmi vznikajú

priemyselné azofarbivá
- Najjednoduchší: azobenzén - N= N –
- Metyloranž: v kyslom prostredí oranžová, v zásaditom žltá
- Farebnosť spôsobujú tzv. chromofóry (z bezfarebného svetla absorbujú niektorú zložku –

odrazené svetlo potom už nie je bezfarebné)
- Ako chromofór u azofarbív slúži – N = N –
- Oxidáciou aromatických amínov vzniká napríklad anilín, jeho oxidáciou získame anilínovú
čerň
Vlastnosti:
1,6 –hexametyléndiamín:
- Surovina na výrobu nylonu 6,6
Anilín:
- Jedovatá kvapalina
- Používa sa na výrobu farbív a liečív
2 – naftylamín:
- Výroba azofarbív (kedysi)
- Veľmi silný karcinogén
P – fenyléndiamín:
- Zložka fotografických vývojok
Pyrol:
- Odvodzuje sa od neho chlorofyl a hemoglobín
Pyridín:
- Nachádza sa v čiernouhoľnom dechte
- Odvodzuje sa od neho štruktúra niektorých alkaloidov ( jedovaté dusíkaté látky v rastlinách)
41
Metylamín:
- Vzniká rozkladom proteínov
- Uvoľňuje sa pri tepelnej úprave rýb /spôsobuje zápach – citrónom alebo octom sa mení na
amóniovú soľ, ktorá nezapácha a neodparuje sa/
N – nitrozoamíny:
- Karcinogénne účinky
Prírodné amíny:
- Sú zložkou živých organizmov
- Ovplyvňujú biologicko – chemické reakcie
- Vznikajú v organizmoch pri metabolizme aminokyselín
Adrenalín:
- Sekundárny amín
- Má hormonálnu funkciu
Acetylcholín:
- Neurotransmiter – prenáša nervové impulzy
- Obsahujú kvartérny amóniový dusík
Alkaloidy:
- Obsahujú amínový dusík
- Nájdeme ich v rastlinách
- Využívajú sa v medicíne
Chinín:
- Účinný proti malárii
- Obsahuje terciárny amínový dusík
Nikotín:
- Toxický
- Hlavný alkaloid v tabakových listoch
Kokain:
- V minulosti sa využíval ako lokálne anestetikum
- Je návykový, toxický
- Je to terciárny amín
Morfín:
- Prvý izolovaný alkaloid (z ópia)
- Je to terciárny amín
- Má analgetické účinky
42
- Je silno návykový
- Znižuje krvný tlak, podporuje nechutenstvo, poškodzuje CNS
Heroín:
- Nebezpečná modifikácia morfínu (diacetylderivát)
- Je návykový
- Poškodzuje CNS
43
21.3 Kyslíkaté deriváty
- Majú naviazaný dvojväzbový kyslík
C – O – alebo C = O
Tautoméria :
- Štruktúrne sa odlišujú polohou vodíka, ktorý určuje aj polohu dvojitej väzby
- Medzi týmito izomérmi sa udržuje dynamická chemická rovnováha
- Tautoméry nemožno od seba oddeliť ako chemické indivíduá, dá sa len posúvať rovnováha
medzi nimi a to zmenou pH
O
CH2 = CH – OH CH3 – C
H
Vinylalkohol Acetaldehyd (etanal)
OH – enolforma Keto (oxo) forma
21.3.1 Hydoxyderiváty
- Na uhlíku majú skupinu O – H
- Všeobecný vzorec: R – OH
- Podľa uhľovodíkového zvyšku ich delíme na:
 Alkoholy = OH je na nasýtenom uhlíku
 Fenoly = OH je na aromatickom uhlíku
- K názvu uhľovodíka pridáme príponu – ol
(Napr. etanol: CH3CH2OH)
- K názvu
jednoväzbovej skupiny
pridáme príponu – alkohol
(Napr. vinylalkohol: CH2=
CH – OH)
44
- Delíme ich na:
 Primárne: majú OH na primárnom uhlíku
CH3CH2CH2CH2OH (1 – butanol)
 Sekundárne: majú OH na sekundárnom uhlíku
CH3CHCH2CH3 (2 – butanol)
OH
 Terciárne: majú OH na terciárnom uhlíku
CH3
CH3 – C – CH3
OH (2 – metyl etanol)
- Podľa počtu OH skupín.

 Jednosýtne: obsahujú 1 OH skupinu
 Viacsýtne: obsahujú viac OH skupín
- Sú nestále, odštiepujú molekuly H2O za vzniku karbonylových skupín alebo
karboxylových derivátov
OH
C → C = O + H2 O
OH
OH O
C – OH → C – OH + H2O
OH
Vlastnosti:
- Alkoholy a fenoly sú rozšírené v prírode

- OH skupinu majú všetky sacharidy, terpenoidy, steroidy, alkaloidy
- Vlastnosti určuje prítomnosť 1 alebo viacerých OH skupín
- Z rozdielu elektronegativít O a H vyplýva polarita OH väzby
- H je slabo kyslý ako vo vode
- Prítomnosť voľných elektrónových párov na kyslíku spôsobuje mierne zásaditý charakter
- Zásaditosť hydroxyzlúčenín je väčšia ako zásaditosť vody
- Alkoholy majú teda amfotérny charakter
45
Voči kyselinám:
- Sa správajú ako zásady
- Tvoria alkoxóniové soli:

R – O – H + HCl R – O – H+ Cl – (alkoxónium chlorid)
H
H
CH3 – CH2 – O – H → CH3 – CH2 – O+ HSO4 –
H
Voči zásadám:
- Sa správajú ako kyseliny
- Tvoria alkoholáty (alkoxidy), t.j. soli alkoholov :
R – O – H +NaOH R – O Na+ + H2O (nátrium alkoxid/ alkoholát sodný)
CH3 – CH2 – OH + NaNH2 CH3 – CH2 – O – Na+ + NH3
Kyslý charakter H+ v OH:

- Zásaditosť kyslosť hydroxyderivátov ovplyvňuje uhľovodíkový zvyšok
- Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy – pri odštiepení protónu sa vzniknutý anión stabilizuje
delokalizáciou záporného náboja na benzénové jadro
- To zvyšuje stabilitu s akou sa nestretávame u alkoholov – odštiepenie H z OH alkoholov je
ťažšie
21.3.1.1 Alkoholy
- Nižšie alkoholy sú kvapaliny s vyššími teplotami varu (kvôli vodíkovým väzbám)
- S vodou reagujú neobmedzene = rozpúšťajú sa
- Majú omamné účinky a príjemnú vôňu
I. NUKLEOFILNÉ SUBSTITÚCIE
- Parciálny kladný náboj na uhlíku umožňuje jeho reakciu s nukleofilnými časticami.
- Problém je v tom, že skupina OH sa ťažko nahrádza, patrí k tzv. zle odstupujúcim skupinám.
- Použitím rôznych činidiel sa odstupujúca schopnosť OH dá zlepšiť. Jedna možnosť je
uskutočniť nukleofilné substitúcie alkoholov v kyslom prostredí.
- V prvom stupni sa na kyslík viaže H+ a skupinou, ktorá sa nahrádza, je voda, ktorá patrí medzi
veľmi dobre odstupujúce skupiny pri nukleofilných substitúciach:
46
CH3 – CH2-OH → CH3 – CH2 – O – H → CH3 – CH2 – Nu
H
- Takto reagujú s alkoholmi napr. halogénvodíkové kyseliny ( HCl, HBr, HI):
- Táto reakcia dobre prebieha s HBr a HI, ktoré sú silnejšími kyselinami a Br – aj I – sú dobré
nukleofily. Reakcia s HCl prebieha tiež so sekundárnymi a terciárnymi alkoholmi, s
primárnymi alkoholmi, kvôli nižšej nukleofilite Cl – sú výťažky chlóralkánov malé.
- Preto sa používa zmes koncentrovanej HCl a ZnCl2 a reakčnú zmes musíme zahrievať (ZnCl2
ako Lewisova kyselina slúži na lepšie odštiepenie –OH):
II. OXIDÁCIE
- Primárne: Z primárnych alkoholov vznikajú karboxylové kyseliny, pričom medziprodukt
aldehyd sa nedá zachytiť:
- Sekundárne: Sekundárne alkoholy poskytujú ketóny:
- Terciárne: Terciárne sa neoxidujú:
- Používajú sa silné oxidačné činidlá: KMnO4, K2Cr2O7, CrO3 + H2SO4 (Jonesov reagent).
- Oxidácie zlúčeninami Cr6+, pri ktorých vznikne Cr3+ sa prejavujú aj farebnou zmenou z
oranžovej na modrú.
- Dychová skúška na dôkaz etanolu, ktorej sa podrobujú vodiči áut je tiež založená na oxidácii
etanolu dichromanom draselným v kyseline sírovej.
- Ak je skúška pozitívna, oranžová farba dichromanu sa zmení na zeleno-modrú farbu Cr3+.
47
III. ELIMINÁCIE
- Pri alkoholoch sú omnoho energeticky náročnejšie ako substitúcie. Na ďalšej schéme vidíme reakciu
etanolu s konc. H2SO4 pri rôznych teplotách:
- Prvé dve reakcie sú nukleofilné substitúcie, pri nižšej teplote vznikne dietylsulfát, pri vyššej
dietyléter. Eliminácia vyžaduje najvyššiu teplotu, vzniká etén.
- Keďže eliminácia alkoholov je vlastne dehydratácia, vyžadujú sa činidlá odoberajúce vodu:
koncentrovaná H2SO4, konc. H3PO4. Najlepšie reagujú terciárne alkoholy, najhoršie primárne.
- Eliminácie alkoholov sa riadia pravidlom Zajceva za vzniku maximálne alkylovanej dvojitej
väzby. Pri niektorých alkoholoch dochádza k prešmyku, ak je možnosť vzniku stabilnejšieho
katiónu a stabilnejšieho alkénu:
Alkoholáty:
- Zásady a nukleofilné činidlá
- Na vnášanie alkoxyskupín do zúčenín
CH3CH2CH2δ+ - Brδ- + CH3CH2CH2O – Na+ CH3CH2CH2 – O – CH2CH2CH3 + Na –Br+

1 – brómpropán 1 – propanolát sodný dipropyléter
Vlastnosti:
Metanol:
- Bezfarebná kvapalina
- Teplota varu = 65°C
- Vyrába sa zo syntézneho plynu: 2H2 + CO → CH3OH
48
- Použitie: rozpúšťadlo, kvapalné palivo, výroba formaldehydu
- Jedovatý – po požití hrozí oslepnutie (5 – 10 ml) až smrť (20 – 50 ml)
- Otrava nastáva aj cez kožu
Etanol:
- Bezfarebná, príjemne voňajúca kvapalina
- Nazýva sa ak „alkohol“ alebo „lieh“
- Získame ho adíciou vody na CH2 = CH2 alebo kvasením cukrov
- Vyrába sa z neho 1,3 butadién
- Na technické použitie sa denaturuje (benzénom, benzínom, pyridínom)
- Použitie: dezinfekcia, rozpúšťadlo, alkohol (smrť detí pri požití 7 – 17 g)
Účinky alkoholu:
Pivo 0,33l 4 obj.%
Brandy 0,04l 38 obj.%
Biele víno 0,125l 10 obj.%
Likér 0,04l 30 obj.%
Sekt 0,10l 12 obj.%
1 ‰ = 1 ml etanolu v 1000 ml krvi
0,3 ‰ = zhovorčivosť, bezstarostnosť, sebauspokojenie

0,4 ‰ = merateľné poruchy v činnosti mozgu
0,5 ‰ = neschopnosť viesť motorové vozidlo, nesústredenosť
0,8 ‰ = zlyhanie koordinácie pohybov
1,0 ‰ = podnapitosť, strata zábran, motorické poruchy
1,5 ‰ = strata sebakontroly, poruchy zraku
2,0 ‰ = opilosť, problémy s orientáciou, stavy strachu
3,0 ‰ = vynechávanie pamäti, poruchy dýchania a srdcovej činnosti
4,0 – 5,0 ‰ = bezvedomie, zástava dýchania
Etándiol – etylénglykol:
- Olejovitá kvapalina
- Použitie: nemrznúca zmes, výroba plastov
- Je jedovatý
- Sladkej chuti
Glycerol –1,2,3 propántriol:

- Vysokovrúca, sirupovitá, bezfarebná, sladká kvapalina
- Vyrába sa hydrolýzou tukov alebo z propénu
- Použitie: kozmetika, výroba plastov, celofánu a glyceroltrinitrátu
Glyceroltrinitrát – trinitroglycerín:
49
- Príklad esteru alkoholu s anorganickou kyselinou
- Pri náraze je výbušný (v hline pomocou rozbušky tvorí základ dynamitu)
- Je jedovatý
- V nižších množstvách sa používa pri liečbe srdcových chorôb
H2C – OH H 2C – O – NO2
H2C – OH + 3HNO3 H2C – O – NO2 + 3H2O
H2C – OH H 2C – O – NO2
21.3.1.2 Fenoly
- OH sa ťažko odštiepuje
- Fenoly sú silnejšie kyseliny ako alkoholy (pKa fenolu je 10, metanolu 15), vzniknutý anión je
menej bázický ako alkoxidový anión a je stabilizovaný delokalizáciou záporného náboja
v benzénovom kruhu:
I. ELEKTROFILNÉ SUBSITÚCIE
- Fenoly neposkytujú nukleofilné substitúcie.
- Veľmi dobre na nich prebiehajú elektrofilné substitúcie, vďaka +M efektu –OH skupiny je
jadro aktivované a elektrofil vstupuje do polôh o- a p-.
- Reakcie často prebiehajú až do 3. stupňa:
II. OXIDÁCIE
- Veľmi ľahko sa oxidujú 1,2- a 1,4-benzéndiol. Produktom je o-, resp. p-chinón.
- Roztok FeCl3 sfarbujú rôzne do modrej, zelenej alebo ružovej
50
III. PRÍPRAVA FENOLU
- Oxidáciou kuménu:
Vlastnosti:
Fenol:
- Bezfarebná kryštalická látka

- Na vzduchu a svetle tmavne = červenie
- Leptá pokožku
- Izoluje sa z čiernouhoľného dechtu
- Spolu sa acetónom sa vyrábajú v Slovnafte oxidáciou kuménu
- Použitie: výroba plastov (bakelit), liečiv, farbív, pesticídov
- Katalyzovanou hydrogenáciou dostaneme cyklohexanol – surovinu na výrobu umelých vláken
Hydrochinón:
- Zložka fotografických vývojok
- Prírodné farbivo
K. pikrová – 2,4,6 – trinitrofenol:

- Jedovaté, žlté, horké kryštáliky
- Zvýšením teploty alebo nárazom kyseliny alebo soli exploduje
- Prítomnosť troch NO2 skupín na benzénovom jadre dodáva OH skupine veľmi silné kyslé
vlastnosti
Tioly:
- Všeobecný vzorec: R – SH
- Obsahujú jednoväzbovú skupinu SH
- Nižšie tioly sú zapáchajúce kvapaliny, ktoré sa používajú na odorizáciu ZP
- Ľahko sa oxidujú na disulfidy, čo je dôležité pri tiolových skupinách v bielkovinách –
ovplyvňuje to priestorové usporiadanie
2CH3CH2 – SH CH3CH2 –S – S – CH2CH3
- Tiofenol:
51
21.3.2 Étery
- Zlúčeniny, v molekulách ktorých sú ku O naviazané 2 jednoväzbové skupiny uhľovodíkov
R1δ+ Oδ – R2δ+
- Použijeme predponu alkoxy –
(Napr. CH3O – metoxy)
CH3CH2 – O – CH2CH3 – dietyléter/ etoxyetán
- Alebo použijeme názov jednoväzbového uhľovodíka + príponu – éter
(Napr. CH3 – metyléter)
- Napr: dioxán, anizol (fenylmetyléter), oxirán (etylénoxid)
- Majú nižšie teploty varu ako s nimi izomérne alkoholy (netvoria vodíkové väzby)
- CH3OCH3 = -24°C; CH3CH2OH = 78°C
- Sú prchavé, ich pary so vzduchom po zapálení = výbušné
- Sú to výborné rozpúšťadlá
- S O2 tvoria explozívne peroxidy (najmä pri katalýze Slnkom) =˃ uchovávajú sa v tme –
v tmavých nádobách
- Peroxidy pri destilácii éteru spôsobujú výbuch
CH3CH2 – O – CH2CH3 + O2 CH3CH – O – CH2CH3
O–O–H (peroxid dietyléteru)
Vlastnosti:
Dietyléter (éter):
- Veľmi prchavá kvapalina
- Má menšiu hustotu ako voda
- Výborné rozpúšťadlo a extrahovadlo
- So vzduchom tvorí výbušné zmesi
- Vo vode sa rozpúšťa obmedzene
- Má narkotické účinky
- Získavame ho z CH3CH2OH pôsobením H2SO4
52
Etylénoxid:
- Plyn
- Pripravuje sa katalyzovanou oxygenáciou CH2 =CH2 so vzdušným kyslíkom (u nás v Novákoch)
- Je veľmi reaktívny – dochádza ku zníženej pevnosti jeho väzieb v trojčlennom kruhu
- Z etylénoxidu sa pripravujú rôzne organickú zlúčeniny, napríklad:
Dioxán:
- Výborné, jedovaté laboratórne rozpúšťadlo
53
21.4 Karbonylové zlúčeniny – aldehydy a ketóny
- Vo svojej molekule majú naviazanú karbonylovú skupinu
Aldehydy: okrem kyslíka obsahujú na uhlíku naviazaný aj H

a uhľovodíkový zvyšok
(výnimka: formaldehyd = obsahuje iba 2 H)
Ketóny: okrem kyslíka obsahujú na uhlíku naviazané dva rôzne alebo rovnaké
uhľovodíkové zvyšky
Aldehydy:
- Názov uhľovodíka + prípona – al
(Napr.: metanal)
- Ak sa uhlík karbonylovej skupiny nepočíta do reťazca (cyklické):
prípona – karbaldehyd
(Napr.: cyklohexánkarbaldehyd)
- Napr: formaldehyd
Ketóny:
- Názov uhľovodíka + prípona – ón
(Napr.: propanón)
- Ak sa uhlík karbonylovej skupiny nepočíta do reťazca (cyklické):
Prípona – ketón
(Napr.: fenylmeylketón)
54
Štruktúra molekuly:
- Chemické vlastnosti určuje prítomnosť karbonylovej skupiny C = O

- Väzba kyslík – uhlík je polárna
- Dochádza ku posunu π elektrónov ku kyslíku (M)

- Karbonylová skupina je veľmi reaktívna =˃ väčšina
chemických reakcií prebieha v nej
- Aldehydy sú reaktívnejšie ako ketóny, pretože alkylové skupiny svojimi +I znižujú δ+ na uhlíku
karbonylovej skupiny
+I +I
+I
- Alkyly sú objemnejšie, zabraňujú prístupu ku uhlíku
- Najnižšie aldehydy a ketóny: kvapaliny, rozpustné vo vode

- Vyššie aldehydy a ketóny: kvapaliny alebo tuhé látky, nerozpustné vo vode
- Formaldehyd: plyn
- Teploty varu majú nižšie ako príslušné alkoholy, pretože jednotlivé molekuly sa neviažu
vodíkovími väzbami:
1 – propanol = 97°C
1 – propanál = 49°C
propanón = 56°C
- Tvoria H – väzby s molekulami vody – rozpustnosť vo vode klesá s rastúcim reťazcom
55
Príprava aldehydov a ketónov:
I. KUČEROVA REAKCIA
- Adícia vody na acetylén:
[ H O
[
CH CH + H2O → CH2 = CH
OH
→ CH2 = CH – OH → CH2 = C
OH
enolforma
→ CH3 – C
H
ketoforma
II. DEHYDROGENÁCIA ALKOHOLOV
H H
CH3 – C – OH → CH3 – C
H O
(aldehyd)
CH3 CH3
CH3 – C – OH → CH3 – C
H O
(ketón)
Chemické reakcie:
I. NUKLEOFILNÁ ADÍCIA
- Najčastejší typ reakcie
- Dochádza k rozpadu násobnej väzby
- Vznikajú acetály
- Karbonylová zlúčenina sa zlučuje s alkoholom v kyslom prostredí
- Podobne ako s alkoholmi reagujú aj s inými nukleofilnými činidlami
56
II. ALDOLOVÁ KONDENZÁCIA
- Na tejto reakcii sa zúčastňuje atóm α-uhlíka, t.j. atóm uhlíka vedľa karbonylovej skupiny.
- Reagujú pri nej 2 molekuly karbonylovej zlúčeniny (aldehydy aj ketóny). Podmienkou je, aby
aspoň jedna z nich mala na atóme α-uhlíka atómy vodíka.
- Tieto sa vplyvom karbonylovej skupiny dajú odštiepiť zásadami vo forme H+
(karbonylová skupina svojím –I efektom zväčšuje polaritu susednej väzby C-H). Takéto vodíky
viazané polárnou väzbou nazývame „kyslé“:
- Je to reakcia, pri ktorej sa 2 častice spájajú do jednej (uvoľní sa jednoduchá molekula – X,

H2O, jednoduchý alkén...)
- Umožňuje ju aktivačný vplyv C = O na H susednej väzby
57
III. OXIDÁCIA A REDUKCIA
Oxidácia:
H OH
C=O→ C=O
(kyselina benzoová)
Redukcia:
CH3 – CH2 – CH2 CH3 – CH2 – CH2
C=O→ C – OH
H H2
(butanol)
CH3 CH3
C=O→ CH – OH
CH3 CH3
(1 – metyletanol)
IV. DÔKAZY ALDEHYDOV

- Schiffové činidlo – roztok červeného farbiva furchínu odfarbeného SO2
- Tollensovo činidlo - (amoniakálny roztok AgNO3) obsahuje jednomocné striebro. Pri reakcii s
aldehydom sa vyredukuje kovové striebro vo forme strieborného zrkadla na stenách
skúmavky. Aldehyd sa oxiduje na kyselinu.
- Na podobnom princípe je založený dôkaz Fehlingovým činidlom (vodný roztok vínanu
meďnatého) a Benediktovým činidlom (vodný roztok citranu meďnatého) . Tu sa dvojmocná
meď (jej komplex s vodou má modrú farbu) redukuje na červenú zrazeninu Cu2O.
- Tieto reakcie sa používajú pri lekárskych vyšetreniach na zistenie sacharidov v biologických
materiáloch. Niektoré sacharidy obsahujú aldehydickú skupinu.
Aminoplasty
- Výroba: polykondenzáciou močoviny a formaldehydu.

- Charakteristika: bezfarebné alebo biele sfarbenie, je možnosť ich ľubovoľne farbiť.
Aminoplasty sa používajú na výrobu náterových hmôt, tmelov, spotrebného tovaru, obkladov
a elektrotechnického materiálu.
58
Fenoplasty
- Fenolformaldehydové živice – fenoplasty alebo bakelity – vznikajú polykondenzáciou fenolu a

formladehydu.
- Táto polykondenzácia môže prebehnúť:
a.) v kyslom prostredí – vznikajú lineárne reťazce – Novolak.

Použitie novolaku – na výrobu lakov
b.) v zásaditom prostredí vzniká rezit s priestorovo sieťovanou štruktúrou. Rezit je nerozpustný a
netaviteľný. Použitie: elektrotechnické potreby a materiály (vypínače, zásuvky, kľučky na dvere a
okná)
21.5 Karboxylové kyseliny
- Deriváty uhľovodíkov, ktoré získame nahradením jedného alebo viacerých vodíkov skupinou
COOH
- Karboxylovú skupinu získame zlúčením karbonylovej a hydroxydovej skupiny
Delíme ich na:

- Jednosýtne (monokarboxylové)
- Dvojsýtne (dikarboxylové)
- n – sýtne (polykarboxylové)
- V prírode sú veľmi rozšírené → ako prvé sa izolovali z prírody (preto majú tak veľa triviálnych
názvov)
- Niektoré sú súčasťou biochemických dejov – slúžia ako substráty metabolických dejov, tvoria
aminokyseliny
- Kyselina + názov uhľovodíka + prípona – ová
(Napr.: kyselina etánová)
- V prípade, že sa nepočíta uhlík karboxylovej skupiny do reťazca, pridávame ku názvu
uhľovodíka príponu – karboxylová
(Napr.: kyselina benzénkarboxylová)
59
- väčšinou vyjadrujú pôvod ich prírodného výskytu
(Napr.: kyselina maslová)
- Väzby medzi atómom uhlíka a atómami kyslíka v karboxylovej skupine nie sú rovnocenné
- Karboxylové kyseliny môžu vytvárať vodíkové väzby. Kvapalné karboxylové kyseliny, napríklad
kyselina octová, môžu vytvárať pevné diméry viazané dvoma vodíkovými väzbami.
- Dôsledkom osobitej štruktúry karboxylových kyselín sú vysoké hodnoty teploty varu

v porovnaní s príslušnými karbonylovými zlúčeninami a alkoholmi (rastú s dĺžkou reťazca;
kyseliny s párnym reťazcom majú vyššie teploty topenia ako najbližšie nižšie a vyššie
karboxylové kyseliny)
60
- Polarita skupiny –COOH a schopnosť tvoriť vodíkové väzby spôsobuje rozpustnosť kyseliny vo
vode. Nepolárna skupina R– naopak rozpustnosť vo vode potláča, najmä ak obsahuje väčší
počet uhlíkov.
- Preto sú prvé štyri karboxylové kyseliny vo vode neobmedzene rozpustné, s rastúcim počtom
uhlíkov rozpustnosť vo vode klesá. Ak R– má viac ako desať atómov uhlíka, kyseliny sú vo
vode prakticky nerozpustné – majú lipofilný charakter
- Podobný vplyv má veľkosť alifatického reťazca aj na skupenstvo karboxylových kyselín.

- Karboxylové kyseliny s alifatickým R–, ktorý má menší počet atómov uhlíka ako 10, sú
kvapaliny štipľavého zápachu.
- Kyseliny s dlhším reťazcom sú zapáchajúce olejovité kvapaliny
- Kyseliny s aromatickým R–, ako aj dikarboxylové kyseliny majú tuhé skupenstvo.
- Vzhľadom k nukleofilným činidlám je karboxylový uhlík menej reaktívny ako karbonylový

uhlík.
- V prítomnosti silnejších kyselín sa karboxylová kyselina správa ako zásada, t. j. prijíma H+ zo
silnejšej kyseliny:
- Vo všeobecnosti majú karboxylové kyseliny kyslý charakter: Polarita väzby – O – H umožňuje,

že atóm vodíka sa v prítomnosti zásad môže odštiepiť z –OH skupiny ako katión H+ pričom
vznikajú soli karboxylových kyselín:
- Na rozdiel od karboxylovej skupiny sú v anióne –COO – obidva kyslíky rovnocenné a záporný

náboj je rovnomerne rozložený na oba kyslíky.
61
- Taktiež dĺžka oboch C–O väzieb je rovnaká a všetky tri σ-väzby na karboxylovom uhlíku sú
usporiadané v rovine:
- Mierou kyslosti karboxylových kyselín je hodnota ionizačnej konštanty Ka alebo pKa , ktorá
vyplýva z rovnováhy:
- V porovnaní s anorganickými kyselinami sú slabšie:

pKa kyseliny mravčej = 3,75
pKa kyseliny sírovej = - 3,0
- Čím je hodnota pKa menšia, tým je kyselina silnejšia. Hodnoty pKa pre nesubstituované
karboxylové kyseliny sú približne v intervale 3,5 - 5,2.
- Hodnoty pKa vyjadrujú elektrónové efekty atómov a skupín:
- Kyselina mravčia je desaťkrát kyslejšia ako kyselina octová. Skupina –CH3 pôsobí +I efektom a
zmenšuje polaritu väzby O–H. Keď v bočnom reťazci pribúdajú na α-uhlíku alkylové skupiny,
ich +I efekt znižuje polaritu O–H väzby, a kyslosť sa zmenšuje.
- Kyselina propánová je slabšia kyselina ako kyselina octová, najslabšou kyselinou je kyselina
2,2-dimetylpropánová. Z nesubstituovaných je to kyselina maslová.
- Skupiny alebo atómy, ktoré sa vyznačujú -I efektom, naopak silu karboxylových kyselín
zvyšujú.
62
- V prípade aromatických karboxylových kyselín sa podobným spôsobom sa prejavuje
mezomérny efekt.
- Skupina –NO2 silným záporným mezomérnym efektom (–M) zvýši polaritu O–H väzby
- Kyselina p-nitrobenzoová je kyslejšia ako kyselina benzoová
- Skupina –O–CH3 svojím kladným mezomérnym efektom (+M) zmenší polaritu O–H väzby
- Kyselina p-metoxybenzoová je slabšou kyselinou ako kyselina benzoová:
Chemické reakcie:
I. NEUTRALIZÁCIA
- Karboxylové kyseliny + OH → soli karboxylových kyselín
CH3 – COOH + NaOH CH3 – COO – Na + H2O
octan sodný
63
neutralizácia
hydrolýza
CH3 – COOH + Na2CO3 CH3 – COO – Na + H2O + CO2
II. DEKARBOXYLÁCIA
HOOC – CH2 – COOH CH3 – COOH + CO2
III. OXIDÁCIA
- Prebieha len u kyseliny mravčej
H – COOH → HO – COOH H2O + CO2
IV. ESTERIFIKÁCIA
- Karboxylová kyselina + OH /silno katalyzovaná reakcia – napríklad zriedenou H2SO4/
- Esterifikácia je vratná, ale nie úplne (zahrievaním esteru s kyselinou získavame stav, kde sú
všetky zložky
- Odobratím H2O posunieme rovnováhu v prospech produktov

- Hydrolýza esterov: ester + nadbytok H2O =˃ R – COOH a R – OH
- Alkalická hydrolýza:
sodná soľ karboxylovej kyseliny
Disociácia karboxylových kyselín vo vodnom prostredí:
R – COOH + H2O R – COO – + H3O+

- Je možné ju potlačiť zvýšením koncentrácie H3O + (pridáme vodný roztok silnej kyseliny)
HCl + H2O Cl – + H3O+
- Karboxylátový anión:
64
- Je súmerný
- Záporný náboj nie je lokalizovaný na 1, ale na dvoch kyslíkoch
- Sila karboxylových kyselín sa posudzuje podľa disociačnej konštanty Ka, ktorá závisí od
jednoväzbovej skupiny /čím je vyššia, tým je kyselina silnejšia/
- Čím viac je kyselina disociovaná, tým je silnejšia
- Pre väčšinu platí, že rovnováha je posunutá na stranu nedisociovaných
Príprava karboxylových kyselín:
I. OXIDÁCIOU PRIMÁRNYCH ALKOHOLOV silnými oxidačnými činidlami
O
CH3CH2OH → CH3C + H2O + 4KMnO2 + KOH
– +
O K
O O
CH3C → CH3C +KCl
– +
O K OH
II. OXIDÁCIOU ALDEHYDOV/ KETÓNOV
O O
C C
H → + Ag
OH
benzaldehyd kyselina benzoová
III. OXIDÁCIOU ALKÉNOV s KMnO4 v kyslom prostredí
O
O H C
H
→ Mn → O
C
H
O O
cyklohexén mangánový stav

O
C
→ OH
C – OH
kyselina adipová
O
65
IV. OXIDÁCIOU α – UHLÍKA alkyl – aromatických reťazcov
O
CH3 C
– +
O K
→ + H2O + 2KMnO2 + KOH

O
C
CH3 OH
→
O
CH3 C
OH
O
C
OH
+H2O + CO2
→ C
O
OH
66
k. metánová (k. mravčia)
H – COOH
k. etánová (k. octová)

CH3 – COOH
k. propánová (k. propiónová)

CH3 – CH2 – COOH
k. butánová (k. maslová)

CH3 – CH2 – CH2 – COOH
k. hexadekánová (k. palmitová)

CH3 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – COOH
CH3 – (CH2)14 – COOH
k. oktadekánová (k. stearová)
CH3 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2 – CH2
– COOH
k. propénová (k. akrylová)

CH2 = CH – COOH
k. cyklohexánkarboxylová
COOH
k. benzénkarboxylová (k. benzoová)
k. etándiová /dikrboxylová/ (k. šťavelová)

HOOC – COOH
k. propándiová (k. malónová)

HOOC – CH2 – COOH
k. butándiová (k. jantárová)

HOOC – CH2 – CH2– COOH
k. hexándiová (k. adipová)

HOOC – CH2 – CH2– CH2 – CH2 – COOH
67
k. cis – buténdiová (k. maleínová)
HOOC COOH
C=C
H H
k. trans – buténdiová (k. furmarová)

HOOC H
C=C
H COOH
k. 1,2 – benzéndikarboxylová (k. ftalová)
k. 1,4 – benzéndikarboxylová (k. tereftalová)
k. cis – oktadek – 9 – enová (k. olejová)

CH3(CH2)7 (CH2)7COOH
C=C
H H
k. cis, cis – oktadeka – 9, 12 – diénová (k. linolová)

CH3(CH2)4 CH2 (CH2)7COOH
C=C C=C
H H H H
k. cis, cis, cis – 9, 12, 15 – oktadekatriénová (k. linolenová)

CH3(CH2)4 CH2 CH2 (CH2)7COOH
C=C C=C C=C
H H H H H H
68
Významné karboxylové kyseliny:
k. mravčia:
- Bezfarebná, leptavá, ostropáchnuca látka
- Vyrába sa tlakovou syntézou CO + NaOH
CO + NaOH → HCOONa → H – COOH + NaCl
mravčan sodný
- Redukčné vlastnosti pochádzajúce z aldehydovej skupiny
- Využíva sa pri konzervácii potravín
- Má baktericídne vlastnosti
- Vyrábajú sa z nej estery dôležité v potravinárstve
k. octová:
- Leptavé účinky
- Štipľavý zápach
- 7 – 8 – 9% roztoky sa používajú v potravinárstve
- Vyrába sa kvasením z etanolu
CH3CH2OH + O2 → CH3 – COOH + H2O
k. maslová:
- Olejovitá kvapalina
- Odporne zapáchajúca
- V podobe esteru s glycerolom sa nachádza v masle
k. palmitová a stearová:
- V podobe esterov s glycerolom sa nachádzajú v tukoch a olejoch
- Ich zmydlením vznikajú mydlá
k. šťavelová:
- Najjednoduchšia dikarboxylová kyselina
- Kryštalická, jedovatá
- Používa sa ako štandard v odmernej analýze
- Vo forme solí sa nachádza v rastlinách
- Šťavelan vápenatý – základ jedného obličkového kameňa
k. adipová:
- Používa sa pri výrobe syntetických vláken
- Pri zvýšenej teplote sa mení na cyklohexán
k. maleínová:
- Vyrába sa hydrolýzou (oxidáciou benzénu) ánhydridu /maleínanhydrid/
69
- Vyrábajú sa z nej nenasýtené polyesterové živice
- Je to cis izomér kyseliny buténdiovej
- Trans izomér sa nazýva kyselina fumarová
k. benzoová:
- Najjednoduchšia aromatická kyselina
- Pripravuje sa oxidáciou toulénu
- V potravinárskom priemysle má antioxidačné a konzervačné vlastnosti
- Vzniká pri syntézach arénov
k. ftalová:
- Kryštalická kyselina
- Pripravuje sa hydrolýzou ánhydridu – ftalanhydridu
- Používa sa na výrobu syntetickej živice
- Jej estery zmäkčujú PVC
k. tereftalová:
- Kryštalická látka
- Vyrába sa oxidáciou p – xylénu
- Vyrába sa z nej polyetylénglykoltereftalátu = výroba textilných polyesterových vláken
70
21.6 Deriváty karboxylových kyselín
Rozlišujeme dva druhy derivátov:
1.) Funkčné deriváty
2.) Substitučné deriváty
21.6.1 Funkčné deriváty karboxylových kyselín

- Získame ich nahradením skupiny „OH“ (výnimočne iba „H“) vo funkčnej skupine
karboxylových kyselín iným prvkom alebo zlúčeninou
Acyl – zostávajúci zvyšok vzniknutý

=˃ funkčná skupina odštiepením „OH“ skupiny
z karboxylových kyselín
1.) „H“ je nahradený kovom a vznikajú SOLI
2.) Skupina „OH“ je nahradená:
a.) Skupinou – OR` a vzniká ESTER c.) Skupinou – NH2 a vzniká AMID
- Ester: rozsiahle použitie v organickej - Amid je medziproduktom rozličných
syntéze aj ako rozpúšťadlo; príjemná organických syntéz; ich dehydratáciou
vôňa -˃ potravinársky priemysel vznikajú jedovaté nitrily R – C N
CH3 – CO – NH2 → CH3 - C N
b.) Halogénom – X a vzniká HALOGENID d.) vzniká ÁNHYDRID

- veľmi reaktívne, používajú sa namiesto - najvýznamnejšie sú acetánhydrid a
karboxylových kyselín na esterifikáciu vnútorné ánhydridy (ftalanhydrid,
alkoholov /vnášanie acylu do organických maleínanhydrid)
molekúl/
CH3 – CO – Cl + CH3CH2OH → HCl + CH3 – CO – OCH2CH3
71
(benzoan sodný)
- Názvoslovie opisom:
O
CH3 – C
O – CH2 – CH3 (etylový ester kyseliny octovej)
O
H–C
NH2 (formamid)
Polyestery:
- Látky, v ktorých makromolekulách sa v pravidelnom poradí opakuje zoskupenie:
– CO – O –
- Polyamidy majú:
– CO – NH –
- Mnohé polyestery aj polyamidy sú vynikajúce plasty a materiály pre výrobu syntetických
vláken
- Polyamidový charakter majú aj bielkoviny
Reakcie prípravy funkčných derivátov:
I. OXIDÁCIA BENZÉNU
(maleínánhydrid) (kyselina maleínová)
72
II. OXIDÁCIA NAFTALÉNU
III. DEHYDRATÁCIA KYSELINY OCTOVEJ
IV. ESTERIFIKÁCIA
- Reakcia karboxylových kyselín a alkoholu
- Hydrolýza esterov /kapitola karboxylové kyseliny/
V. NEUTRALIZÁCIA
- Karboxylové kyseliny + OH → soli karboxylových kyselín
CH3 – COOH + NaOH CH3 – COO – Na + H2O
octan sodný
neutralizácia
hydrolýza
73
21.6.2 Substitučné deriváty karboxylových kyselín
γ β α
1. 2. 3. O
CH3 – CH2 – CH2 – C
OH
- Nahrádzame vodík mimo funkčnej skupiny
- Systematické názvoslovie:
- Používame očíslovanie uhlíkov, na ktorom bol pôvodne naviazaný H a kam sa
naviazala nová skupina/prvok: 1., 2., 3...+ systémové pomenovanie
(Napr.: CH3 – CH2 – CH – COOH: kyselina 2 – brómbutánová)
Br
- Používame označenie uhlíkov písmenami gréckej abecedy: α, β, γ + triviálny názov
(Napr.: CH3 – CH2 – CH – COOH: kyselina α – brómmaslová)
Br
- Delíme ich na:

 Halogénkyseliny
 Aminokyseliny
 Hydroxykyseliny
 Ketokyseliny (oxokyseliny)
1.Halogénkyseliny:
Napr.:
Cl
O
Cl – C – C
OH
Cl
(kyselina trichlóretánová/ trichlóroctová)
O
CH3 – CH – CH2 – C
OH
(kyselina 3 – chlórbutánová/ β – chlórmaslová)
74
2.Aminokyseliny:
Napr.:
O
CH2 – CH2 – CH2 – C
OH
NH2
(kyselina 4 – aminobutánová/ γ – aminomaslová)
O
CH2 – C
OH
NH2
(kyselina aminooctová/ glycín)
O
CH3 – CH – C
OH
NH2
(kyselina 2 – aminopropánová/ α – aminopropiónová/alanín)
3.Hydroxykyseliny:
Napr.:
O
CH2 – CH2 – C
OH
OH
(kyselina 3 – hydroxypropánová/ β – hydroxypropiónová)
O
CH3 – CH – C
OH
OH
(kyselina 2 – hydroxypropánová/ mliečna)
O O
C – CH – CH2 – C
OH OH
OH
(kyselina hydroxybutándiová/ jablčná)
O O
C – CH – CH – CH2 – C
OH OH
OH OH
75
(kyselina 2,3 – dihydroxyl – butándiová/ vínna)
OH
O O
C – CH2 – C – CH2 – C
OH O OH
C
OH
(kyselina 2 – hydroxypropán – 1,2,3 – trikarboxylová/ citrónová)
OH O
C
O OH
(kyselina 2 - hydroxybenzoová/ salicylová)
4.Oxo(keto)kyseliny:
Napr.:
O
CH3 – C – O – C
OH
(kyselina 2 – oxopropánová/ pyrohroznová)
O
CH3 – C – O – CH2 – C
OH
(kyselina 3 – oxobutánová/ acetoctová)
Chemické vlastnosti hydroxykyselín

- Ich oxidáciou získame ketokyseliny
CH3 – CH – COOH → CH3 – C – COOH
OH O
k. mliečna k. pyrohroznová
CH3 – CH – CH2 – COOH → CH3 – C – CH2 – COOH
OH O
k. β – hydroxymaslová k. acetoctová
76
Chemické vlastnosti halogénkyseliny
- charakteristické skupiny substitučných derivátov karboxylových kyselín sa navzájom
ovplyvňujú
H
Oδ –
H–C C
Cl OH +
Chemické vlastnosti aminokyselín

- COOH skupina je prejavom kyslosti
- NH2 skupina je prejavom zásaditosti (voľný elektrónový pár na dusíku)
O
R – CH – C
O–
NH3 +
Donorakceptorová väzba – iónová forma/ bataínová forma/ vnútorná soľ
- V skutočnosti sú len v iónovej forme
- Vďaka kyslím aj zásaditým skupinám sú to amfotérne zlúčeniny
- Môžu sa pohybovať v prostredí rozličného pH, pôsobením jednosmerného elektrického
prúdu idú ku katóde alebo ku anóde
R – CH – COO – ← R – CH – COO – → R – CH – COOH
NH2 (H+ + OH – = H2O) NH3+ NH3+

Anión = ku anóde Katión = ku katóde
- Pri istom pH, ktoré je pre každú aminokyselinu charakteristické, majú štruktúru vnútorných
solí (aminokyselina neputuje nikam) =˃ tzv. izoelektrický bod
- Niektoré z proteínogénnych aminokyselín si človek vie nasyntetizovať, napr. transamináciou
O NH2 O O O O O
C – CH – CH2 – CH2 – C + CH3 – C – C → C – C – CH2 – CH2 – C +
HO OH O OH HO OH
kyselina glutánová kyselina pyrohroznová kyselina oxo – glutánová
O
CH3 – CH – C
NH2 OH alanín
77
- COOH skupina a iná prítomná sa navzájom ovplyvňujú a súčasne si zachovávajú pôvodné
vlastnosti:
CH2 – COOH → CH2 – COOH + Cl – → CH – COOH
Cl OH O
kyselina oxoetánová
Optická izoméria:
- Molekuly majú rovnakú konštitúciu a líšia sa len priestorovým usporiadaním
- Medzi uhlíkmi je tzv. chirálny vzťah
- Chirálny uhlík C* =˃ uhlík, ktorý na seba viaže 4 rôzne skupiny
Napr. v kyseline mliečnej:
Rovnaké: teploty topenia a varu, rozpustnosť vo vode, v etanole a Ka

Rôzne: správanie voči rovine polarizovaného svetla
- Veľkosť optickej rotácie (uhlu) je rovnaká, líšia sa smerom

- Delíme ich na:
 Ľavotočivé (resp. +)
 Pravotočivé (resp. -)
- Alebo:
 D – rad
 L – rad
- Za opticky aktívne považujeme zlúčeniny, ktoré otáčajú rovinu polarizovaného svetla
- Dvojicu optických izomérov nazývame aj optické antipódy alebo enantioméry
- Racemická zmes: 1:1, opticky neaktívna
- Jedna molekula môže obsahovať aj viacero chirálnych uhlíkov, celkový počet izomérov
zlúčeniny potom narastá a vypočítame ich: 2n (n = počet C*)
78
Vlastnosti substitučných derivátov karboxylových kyselín:
- Mnoho substitučných derivátov karboxylových kyselín sa zúčastňuje na chemických dejoch,
ktoré prebiehajú v živých organizmoch
Kyselina chlóroctová:
- Kryštalická látka
- Používa sa ako surovina v organickej syntéze
Kyselina trichlóroctová:
- Tvorí bezfarebné kryštáliky
- Patrí k najsilnejším organickým kyselinám
Kyselina aminooctová:
- Najjednoduchšia aminokyselina
- Nemá chirálny uhlík
Kyselina 2 – aminopropánová (alanín):

- Dajú sa od nej odvodiť všetky aminokyseliny okrem glycínu
- Obsahuje chirálny uhlík, v prírode sa vyskytuje v pravotočivej forme
Kyselina 2 – hydroxypropánová (mliečna):

- Ako ľavotočivá vzniká kvasením sacharidov
- Ako pravotočivá vzniká pri svalovej činnosti ako produkt metabolizmu sacharidov
Kyselina vínna:
- Nachádza sa v ovocí
- Obsahuje 2 chirálne uhlíky
Kyselina citrónová:
- Nachádza sa v citrusových plodoch
- Vyrába sa kvasením z melasy
- Zabraňuje zrážaniu krvi, lebo viaže Ca2+
- U cicavcov je jedným z medziproduktov metabolizmu sacharidov
Kyselina salicylová:
- Využíva sa v lekárstve (acetylsalicylová – aspirín)
Kyselina pyrohroznová:
- Kľúčový medziprodukt metabolizmu sacharidov u cicavcov
Kyselina acetoctová:
- Je nestála
- Dekarboxyluje sa na acetón
- Jej ester – acetoctan etylový sa používa v organickej syntéze
79
22. Prírodné cykly
22.1 Alkaloidy, heterocyklické zlúčeniny
Heterocyklická zlúčenina: pomenovanie organickej zlúčeniny, ktorej molekula je tvorená aspoň

jedným uhlíkovým cyklom, v ktorom sa však priamo v cykle okrem uhlíka nachádza aj iný prvok,
napríklad kyslík, síra, dusík (najčastejšie), vzácnejšie aj fosfor, selén, telúr a iné. Takýto cyklus sa
nazýva heterocyklus.
Heteroatóm: neuhlíkový atóm v heterocykle.
- Najmenší počet atómov v kruhu sú 3, najväčší je neobmedzený.

- Chémia heterocyklických zlúčenín je obsiahla a dôležitá oblasť organickej chémie.
- Heterocykly sa vyskytujú v prírode, napr. v nukleových kyselinách, v alkaloidoch, vitamínoch.
- Prírodné aj synteticky pripravené heterocyklické zlúčeniny majú rozsiahle použitie napr. ako
herbicídy (prípravky proti burinám), fungicídy (prípravky proti škodlivým hubám a plesniam),
insekticídy (prípravky proti škodlivému hmyzu), farbivá a, samozrejme, mnohé farmaceutické
prípravky. Predpokladá sa, že asi 85% používaných liekov obsahuje v svojej štruktúre
heterocykly.
Podľa charakteru cyklu heterocyklické zlúčeniny delíme na:
- nasýtené a nenasýtené
- aromatické
Podľa veľkosti cyklu a počtu heteroatómov v cykle, najdôležitejšie sú:
- päťčlánkové heterocykly s jedným alebo dvomi heteroatómami,

- šesťčlánkové heterocykly s jedným alebo dvomi heteroatómami.
80
Fyzikálne a chemické vlastnosti heterocyklických zlúčenín:
NASÝTENÉ A NENASÝTENÉ HETEROCYKLI

- Nasýtené a nenasýtené heterocykly s päť- a viacčlánkovým cyklom sa podobajú príslušným
necyklickým zlúčeninám s rovnakým heteroatómom.
- Medzi nasýtené heterocykly (obsahujú len jednoduché väzby) zaraďujeme napríklad:
- Heterocykly obsahujúce dusík majú vlastnosti amínov, heterocykly s kyslíkom sú vlastne

cyklické étery a pod. Cyklické amíny sa používajú v organickej syntéze ako nukleofilné
činidlá:
- Tiež sa využívajú ako dobré organické zásady, naviazaním H+ na dusík vznikajú amóniové
soli:
- V heterocykloch s troj- a štvorčlenným cyklom je tento cyklus nestabilný a ľahko sa

otvára:
- Niektoré nasýtené heterocykly sa používajú ako veľmi dobré rozpúšťadlá organických

zlúčenín:
81
- Oxiránový cyklus sa vyskytuje v zlúčenine disparlur, ktorá pôsobí ako feromón na motýľa
druhu Mníška veľkohlavá:
- Je to nebezpečný škodca listnatých lesov. Pri jeho premnožení môžu húsenice zlikvidovať
listy na stromoch, až dôjde k ich vyschnutiu.
- Feromóny sú zlúčeniny rôznej štruktúry, ktoré dokáže syntetizovať jedno pohlavie
určitého živočíšneho druhu.
- V tomto prípade zlúčenina vzniká v posledných dvoch článkoch tela samičiek mníšky.
- Samčeky mníšky dokážu registrovať veľmi malé množstvo látky na veľkú vzdialenosť a
priletia za ním.
- Po izolácii uvedenej látky z motýľov bola určená jej štruktúra, k čomu bolo potrebné
izolovať zlúčeninu zo 78-tisíc tiel samičiek mníšky.
- Po zistení štruktúry sa látku podarilo pripraviť v laboratóriu.

- Používa sa tak, že sa natrie na feromónové lapače a motýle sa zlietnu na jedno miesto,
kde ich možno postrekom zlikvidovať.
- Ďalšou zlúčeninou, ktorá obsahuje nasýtený heterocyklus je fentanyl:
- Fentanyl sa používa ako veľmi účinné anestetikum (zlúčenina, ktorá sa v medicíne používa
na miestne alebo celkové znecitlivenie organizmu, hlavne pri chirurgických zákrokoch).
- Látka je tak účinná, že je dôležité jej veľmi presné dávkovanie.
- Pri teroristickej akcii a zadržaní rukojemníkov v moskovskom divadle v r. 2002 ruské
špeciálne jednotky použili fentanyl na omámenie útočníkov. Výsledkom bolo vyše 100
mŕtvych aj z radov rukojemníkov.
82
AROMATICKÉ HETEROCYKLI
- Aromatické heterocykly s päť- alebo šesťčlánkovým cyklom sú najdôležitejšími

heterocyklickými zlúčeninami.
- Rozdeliť ich môžeme podľa počtu heteroatómov v cykle a podľa veľkosti cyklov.
- Zaradenie medzi aromatické zlúčeniny predpokladá splnenie štruktúrnych podmienok:
a) zlúčenina je cyklická
b) zlúčenina je planárna
c) zlúčenina je konjugovaná
d) v konjugácii je 4n+2 π –elektrónov
Aromatické heterocykly s päťčlánkovým cyklom

Elektrónová štruktúra
- Do tejto skupiny heterocyklov patria látky s triviálnym názvom pyrol, furán a tiofén.
- Svojimi vlastnosťami sa podobajú benzénu, majú aromatický charakter.
- Päťčlánkový cyklus je rovinný, konjugovaný.

- Na každom atóme uhlíka sa nachádza jeden nespárený elektrón v pz-orbitále.
- Heteroatóm v cykle je v hybridizácii sp2 , jeho voľný elektrónový pár je v pz-orbitále a tiež je
zapojený do konjugácie.
- Tým je splnená podmienka, že molekula má aromatické vlastnosti, lebo v konjugácii je 6 π-
elektrónov v päťčlánkovom kruhu.
- Druhý voľný elektrónový pár na kyslíku, resp. síre je orientovaný v rovine cyklu a do
konjugácie sa nezapája. Podobne je v rovine kruhu orientovaná väzba N-H v pyrole.
- Kvantitatívnym kritériom stability aromatických systémov je delokalizačná energia. Jej
hodnoty pre päťčlánkové heterocykly sú nasledovné:
furán (88 kJ/mol) < pyrol (96) < tiofén (122) < benzén (151)
- Podobnosť s benzénom závisí od heteroatómu. Atóm kyslíka je veľmi elektronegatívny a
nezapája svoj voľný elektrónový pár do konjugácie príliš ochotne.
- Elektrónový pár atómu dusíka a najmä atómu síry je lepšie konjugovaný.
83
Chemické reakcie:
I. ELEKTROFILNÉ SUBSTITÚCIE
- Sú typickými reakciami 5-článkových heterocyklov. Najväčšia elektrónová hustota je v

polohách 2 a 5.
- V dôsledku delokalizácie 6 π-elektrónov v 5-článkovom kruhu je elektrónová hustota v

heterocykle väčšia ako v benzéne, elektrofilné substitúcie prebiehajú v 5-článkových
heterocykloch lepšie ako v benzéne.
- Poradie reaktivity pri elektrofilných substitúciach je: pyrol > furán > tiofén > benzén.
- Na rozdiel od benzénu je na heteroatóme voľný elektrónový pár, ktorý môže reagovať s
kyselinami (H+ alebo Lewisovými). Toto môže v prípade furánu a pyrolu viesť až k otvoreniu
kruhu:
- Preto sa elektrofilné substitúcie musia uskutočniť za miernych podmienok.

- Nitráciu nerobíme nitračnou zmesou ale acetylnitrátom, ktorý vznikne z acetanhydridu a
kyseliny dusičnej:
- Mierne sulfonačné činidlo pyridínium sulfotrioxid vznikne z z pyridínu a SO3:
84
- Bromačným činidlom je dioxándibromid:
- Friedel-Craftsova reakcia sa dá uskutočniť len s tiofénom:
- Elektrofilná substitúcia prebieha aj so slabšími elektrofilmi:
- Ak sa Reimer-Tiemanova reakcia s pyrolom uskutočňuje v nepolárnom prostredí,

dichlórkarbén sa aduje na dvojitú väzbu (cyklopropanácia), päťčlánkový pyrolový kruh sa
rozšíri, produktom je 3- chlórpyridín:
II. ADÍCIE
- Najmenej aromatický furán poskytuje aj Diels-Alderove reakcie (pyrol a tiofén nie). Furán v
nich vystupuje ako dién:
- Adícia vodíka sa môže uskutočniť vodíkom na hydrogenačnom katalyzátore, alebo kovmi v

kyslom prostredí. Vznikajú nasýtené heterocykly:
85
III. REAKCIE NA HETEROATÓME
- furán je cyklický éter a v prítomnosti minerálnych kyselín sa kruh otvára:
- pyrol sa líši od furánu a tiofénu v tom, že na dusíku je viazaný vodík, ktorý je slabo kyslý (pKa
= 17,5). Silnými bázami sa dá odštiepiť dusík sa dá alkylovať:
DERIVÁTY HETEROCYKLOV
- Karbaldehydy päťčlánkových heterocyklov poskytujú v alkalickom prostredí Canizarrovu

reakciu:
- Deriváty obsahujúce pyrolový kruh sa vyskytujú v prírode. Konjugovaný porfín môže

komplexne viazať kovové katióny. Tieto zlúčeniny sú dôležitou súčasťou živých
organizmov:
- Benzokondenzované deriváty päťčlánkových heterocyklov sú izoelektronické s

naftalénom, obsahujú 10 π-elektrónov a sú aromatické. Elektrofilné substitúcie
prebiehajú v elektrónovo „hustejšom“ päťčlánkovom heterocykle. Väčšia delokalizácia
spôsobí, že najväčšia elektrónová hustota v indole a benzotioféne je v polohe 3-:
86
- Najvýznamnejší z nich je indol, ktorého deriváty boli ľuďom známe už 2500 rokov pred
naším letopočtom. Z Číny sa uchovali zmienky o modrom farbive, ktoré získavali z
rastlín. Dodnes sa modré indigo používa na farbenie látok:
- Indolový kruh sa nachádza v aminokyseline tryptofán:
Aromatické heterocykly s päťčlánkovým cyklom

- Hlavným predstaviteľom je pyridín:
- Šesťčlánkový cyklus pyridínu obsahuje šesť pz-orbitálov, ktoré vytvárajú konjugovaný

systém. Päť pz-orbitálov z atómov uhlíka, ktoré sú v hybridizácii sp2 , a pz-orbitál atómu
dusíka sú obsadené jedným π-elektrónom. Systém má teda podobne ako benzén šesť π-
elektrónov.
- Voľný elektrónový pár na dusíku sa do konjugácie nezapája a je umiestnený v rovine
molekuly.
- Medzi dvomi typmi dusíka, pyridínovým a pyrolovým je rozdiel Hlavný rozdiel medzi nimi
spočíva v tom, že pyridínový atóm dusíka zapája do konjugácie p-orbitál obsadený jedným
π -elektrónom, zatiaľ čo pyrolový atóm dusíka zapája do konjugácie p-orbitál obsadený
dvoma elektrónmi - voľným elektrónovým párom.
87
- Prítomnosť voľného elektrónového páru na atóme dusíka v molekule pyridínu je
príčinou jeho zásaditosti.
- V pyridíne sa prejaví elektronegativita dusíkového atómu tým, že dusík priťahuje

väzbové elektróny a celý cyklus má zníženú hustotu elektrónov, t. j. elektrónová
hustota v pyridíne je nižšia ako v benzéne.
- V pyrole sa p-orbitál obsadený dvoma elektrónmi zapája do konjugácie, dusík má
+M efekt, systém je aktivovaný, t. j. elektrónová hustota v pyrole je vyššia ako v
benzéne:
- Z toho vyplýva poradie reaktivity pri elektrofilných substitúciách:

pyrol > benzén > pyridín
Chemické reakcie pyridínu:
I. ELEKTROFILNÉ SUBSTITÚCIE
- V súvislosti so zníženou hustotou elektrónov v cykle nie sú pre pyridín typické elektrofilné
- substitučné reakcie.
- S veľkými problémami sa pyridín nitruje. Nitroskupina sa viaže do polohy 3, výťažok reakcie
je malý:
- Aj ďalšie elektrofilné substitúcie vyžadujú náročné podmienky (koncentrované činidlá,

vysoká teplota):
88
II. NUKLEOFILNÉ SUBSTITÚCIE
- Znížená elektrónová hustota v pyridínovom cykle naopak umožňuje nukleofilné substitučné

reakcie.
- Nukleofilná častica vstupuje do polohy 2:
III. REAKCIE NA DUSÍKU
- Dusík v pyridíne má voľný elektrónový pár, na ktorý sa môžu viazať elektrofilné častice:
- Reakciou na dusíku môžeme ovplyvniť elektrónové pomery v pyridíne. Jeho

transformáciou na pyridín-N-oxid sa značne zväčší elektrónová hustota v kruhu, najmä v
polohe 4-. Dajú sa bez problémov uskutočniť elektrofilné substitúcie. Po uskutočnení
reakcií sa dá kyslík z molekuly odobrať pomocou PCl3:
Výskyt pyridínu a jeho derivátov:
- Nikotín je alkaloid obsiahnutý v tabaku a v jeho štruktúre nájdeme aromatický pyridínový

cyklus aj nasýtený päťčlenný cyklus s dusíkom. Je to zlúčenina veľmi toxická. Oxidáciou
nikotínu vzniká kyselina nikotínová. Známy je jej amid, ktorý je súčasťou biologického
koenzýmu zodpovedného za odbúravanie etanolu v živých organizmoch:
89
DERIVÁTY PYRIDÍNU
- Prikondenzovaním ďalšieho benzénového kruhu k pyridínu môžeme odvodiť iné

dôležité heterocykly:
- Pretože obe zlúčeniny obsahujú pyridínový dusík, budú elektrofilné substitúcie

prebiehať na jadre, kde nie je dusík:
Heterocykly s viacerými heteroatómami:
- Patrí sem napríklad imidazol, ktorý je súčasťou aminokyseliny histidínu.
- Dôležité heterocykly sa nachádzajú v nukleových kyselinách. Heterocyklickú časť

nukleovej kyseliny predstavujú dva štruktúrne typy dusíkových heterocyklov:
a.) Pyrimidínové
- Dva dusíky pyridínového typu spôsobujú značnú dezaktiváciu heterocyklu.
Dôležité sú jeho substitučné deriváty, pyrimidínové zásady (bázy), uracil, cytozín
a tymín.
90
- Ak je substituentom hydroxylová skupina alebo aminoskupina, je možná existencia
tautomérnych foriem:
- Pri biologických podmienkach (pH blízke 7) sa hydroxyderiváty vyskytujú v ketoforme,

aminoderiváty v amino forme (stredná štruktúra na schéme).
b.) Purínové
- Nesubstituovaný purín obsahuje tri dusíky pyridínového typu a jeden pyrolového
typu.
- V nukleových kyselinách sa môžu vyskytovať purínové zásady adenín a guanín:
- Tautomérne formy umožňujú vytvárať medzi niektorými dvojicami nukleových zásad

pevné vodíkové väzby. Viažu sa vždy len určité dvojice: adenín-tymín ( A-T)
dvojnásobnou vodíkovou väzbou, guanín-cytozín ( G-C) trojnásobnou vodíkovou
väzbou:
91
- Tento typ väzby určuje a stabilizuje priestorovú štruktúru nukleových kyselín.
ALAKALOIDY
Alakaloidy: sú homogénnou skupinou dusíkatých zlúčenín zásaditého charakteru, ktoré majú
fyziologický efekt na ľudí alebo iné živočíchy.
- Vznikajú ako sekundárne metabolity niektorých húb, rastlín alebo živočíchov.

- Majú rôznorodé účinky, mnohé z nich sa tradične používali alebo používajú
ako liečivá, omamné látky alebo sú dokonca toxické.
- obsahujú dusíkatú heterocyklickú zlúčeninu
- Vyrábajú sa aj syntetickou cestou
Vlastnosti:
- Slabo zásaditý charakter
- Viažu sa na karboxylové kyseliny
- Väčšina z nich je prudko jedovatá
- Tuhé, kryštalické
- Opticky aktívne
- Málo rozpustné vo vode
- Horká chuť
Účinky:
- Povzbudzujúce
- Narkotické
- Farmakologické
- (jedy, lieky, psychoaktívne látky)
- Môžu vyvolať závislosť, otravu, smrť
Delenie:
- Ópiové alkaloidy
- Tropanové alkaloidy
- Námeľové alkaloidy
- Iné
I. ÓPIOVÉ ALKALOIDY (opiáty):

- Izolujú sa z nezrelého maku siateho
- Ich zmes sa nazýva ópium
- Tlmia bolesť a sú návykové
- Spôsobujú tzv. “ letargický stav slastného zabudnutia“
- Spôsobujú depresie a úzkosť
- Závislosť: strata fyzickej kondičky, záchvaty úzkosti, strata vôle, poruchy pamäte
92
Morfín:
- Názov: grécky boh spánku Morfea
- Použitie: analgetiká
- Spôsobuje: zúženie zreníc, zníženie krvného tlaku, nechutenstvo
- Pri dlhodobom užívaní- poškodenie CNS
Heroín:
- Derivát morfínu
- Silnejšie účinky
- Predávkovanie neznámou kocentráciou
- Nákaza ihlami
Papaverín:
- uvoľňuje kŕče zažívacieho traktu, pôsobí na
hladké
Kodeín:
- tlmí dráždivý kašeľ
- nemá nepriaznivé vedľajšie účinky
II. TROPÁNOVÉ ALKALOIDY:

- Izolujú sa z rastlín: Ľuľkovec zlomocný, Durman obyčajný, Blen čierny
Antropín:
- Jeho zriedený roztok rozširuje zrenice
- Zmierňuje kŕče a bolesť pri obličkovej a žlčníkovej
kolike
- Prudko toxický
Kokaín:
- V listoch Erytroxylon coca
- Anestetikum
- Spôsobuje: psychickú eufóriu, zvyšuje výkon, tep, krvný
tlak
- Toxický
- Aplikuje sa cez nosné dierky
- Vyššie dávky: nepokoj, poruchy spánku, precitlivenosť, tras, depresie, samovraždy,
kŕče, poruchy svalovej koordinácie, smrť
93
Krak:
- Forma kokaínu
- Človek nepociťuje smäd ani únavu, čo vedie k srdcovocievnemu zlyhaniu
a vyčerpaniu
III. NÁMEĽOVÉ ALKALOIDY:

- Námeľ: produkt parazitujúcej huby kyjaničky purpurovej na obilí
- Pôsobia:
- na kontrakcie maternice
- znižujú tlak krvi
- pôsobia proti migréne
- urýchľujú pôrod
- zastavujú krvácanie
LSD:
- Dietylamid kyseliny lysergovej
- Syntetická príprava
- Najsilnejší zo skupiny halucinogénov
- Optické ilúzie, halucinácie
- Tzv. „flashback“- spätný záblesk po dlhšej dobe od užitia (vyjde na
neexistujúci balkón, nevidí zákrutu)
IV. INÉ:
- Chinín
- Kurare
- Kofeín
- Teobromín
- Teofylín
- Nikotín
Chinín:
- Zdroj: kôra chinínovníka
- Horká chuť
- Pridáva sa do nápojov
- Prostriedok proti malárii
- Protihorúčkové účinky
- Zvyšuje kontrakčnú činnosť maternice
Kurare:
94
- Šípový jed juhoamericých indiánov
- Extrémne jedovatý
- Ochrnutie dýchacieho svalstva pri plnom vedomí
Kofeín:
- Zdroj: kávové zrnká, čajové lístky, kakaové bôby, guarana, nealko
nápoje, analgetiká
- Legálna droga
- Spôsobuje: krátkodobé povzbudenie organizmu , zlepšenie
vnímania, odstraňuje pocit únavy, ospalosť, stimuluje srdcovú
činnosť, povzbudzuje CNS, močopudný, urýchľuje metabolizmus, uvoľňuje
priedušky
- Veľké dávky: nespavosť, nervozita, podráždeňosť, úzkosť, triaška, búšenie srdca
Teobromín:
- V kakaových bôboch a čajových lístkoch
- Diuretikum
- Proti kašľu
- V čokoláde (kakaový prášok)
- Povzbudzujúce účinky, pomáhajú uvoľňovať endorfíny
- Smrteľný pre psov, mačky, zajacov, škrečky, potkany....
Teofylín:
- Hlavná zložka čaju
- V medicíne na liečbu prieduškovej astmy
Nikotín:
- Hlavná zložka čaju
- V medicíne na liečbu prieduškovej astmy
95
22.2 Makromolekulové látky
Chémia makromolekulových látok: študuje štruktúru a vlastnosti prírodných a syntetických

makromolekúl
MAKROMOLEKULA: veľká molekula, ktorá pozostáva z veľkého počtu jednoduchých molekúl

– monomérov ( základná štruktúrna jednotka polyméru )
Polymerizačný stupeň – udáva počet monomérov ( označuje sa n )

Stavebná jednotka – monomér, je pravidelne sa opakujúca časť makromolekuly s rovnakým
chemickým zložením
Štruktúrna jednotka - najjednoduchšie usporiadanie stavebných jednotiek, ktoré sa
v makromolekule opakuje
- Najvýznamnejšie postavenie v skupine prírodných látok majú:

- Lipidy
- Proteíny sú súčasťou živých organizmov, zložkou potravy
- Sacharidy a surovinami pre priemysel
- Nukleové kyseliny
22.3 Lipidy
- Delíme ich na: rastlinné a živočíšne

- Sú súčasťou bunkových membrán (napr. dvojitá vrstva fosfolipidov) a súčasťou
nervových tkanív
- Sú zdrojom energie
- Funkcia:
- Tepelná izolácia
- Mechanická ochrana orgánov
- Sú nerozpustné vo vode
- Ukladajú sa do tukových tkanív
- Majú hydrofóbne vlastnosti (odpudzujú vodu)
- Vytvárajú prostredie pre rozpúšťanie nepolárnych látok (hormóny, liečivá, farbivá,
vitamíny)
- Z chemického hľadiska sú to: estery vyšších (mastných) karboxylových kyselín
- Podľa štruktúry ich delíme na:

A.) jednoduché /alkohol + KK/
1. acylglyceroly - glycerol (tuky – nasýtené KK, oleje – nenasýtené KK)
2. vosky – vyššie jednosýtne KK
B.) zložené /alkohol + KK + iná zložka/
96
JEDNODUCHÉ LIPIDY
- V molekule obsahujú len kyselinu a alkohol
- Karboxylová kyselina:
- Má párny počet uhlíkov
- Je to kyselina s priamym nerozvetveným reťazcom
- Jedná sa o nasýtené i nenasýtené kyseliny
- Typickými sú napr.:
Kyselina palmitová/hexadekánová
Kyselina stearová /oktadekánová

Kyselina olejová /cis – 9 – oktadecénová

CH3 – (CH2)7 – CH=CH – (CH2)7 – COOH
Kyselina linolová/cis,cis – 9,12 – oktadeka – diénová

CH3 – (CH2)4 – CH=CH – CH2 CH = CH – (CH2)7 – COOH
Kyselina linolénová/cis, cis, cis – 9,12,15 – oktadekatriénová

CH3 – CH2 – CH=CH – CH2 – CH=CH – CH2 – CH=CH – (CH2)7 – COOH
- Podľa alkoholovej zložky delíme jednoduché lipidy na:

- Acylglyceroly – obsahujú glycerol
– delíme ich na:
- Tuky
- Oleje
- Vosky – obsahujú vyššie jednosýtne alkoholy
Acylglyceroly:
- V molekule majú 3 – sýtny alkohol 1,2,3 propán – triol

CH2 – OH
CH – OH
CH2 – OH
97
- Esterifikovať sa môže jedna, dve alebo všetky tri skupiny OH, a tak vznikajú:
1. monoacylglyceroly
2. diacylglyceroly
3. triacylglyceroly
- Ak sú kyseliny R1, R2, R3 rovnaké =˃ jednoduché acylglyceroly

- Ak sú kyseliny R1, R2, R3 rôzne =˃ zmiešané acylglyceroly
- Acylglyceroly, ktoré obsahujú prevažne nasýtené KK =˃ pevné tuky

- Acylglyceroly, ktoré obsahujú prevažne nenasýtené KK =˃ tekuté oleje
Vlastnosti a význam tukov a olejov:
- Čisté tuky sú bezfarebné látky, bez chuti a zápachu. Ich negatívnou vlastnosťou je
žltnutie účinkom baktérií alebo tepla a vo vlhkom prostredí
→ dochádza ku oxidácii vzdušným O2 na dvojitých väzbách nenasýtených
karboxylových kyselín, reťazec sa štiepa, vznikajú aldehydy, ketóny a nižšie KK, ktoré
nepríjemne zapáchajú a znehodnocujú vitamíny
- Katalytickou hydrogenáciou sa z olejov môžu pripraviť tuky = stužovanie tukov

- Katalyzátorom je kov = práškový nikel
- Hydrogenácia = je to adícia H2 na dvojité väzby
- Stužené tuky v porovnaní s olejmi majú výhodnejšie vlastnosti:
- Nemajú zápach
- Sú stálejšie proti žltnutiu
- Nenasýtené (esenciálne), tzv. „nepostrádateľné“ kyseliny – ich odporúčaná denná

dávka je 1 g denne, pri zvýšenom množstve spôsobujú poruchy metabolizmu a kožné
ochorenia
- Obsah nenasýtených KK je meradlom biologickej hodnoty potravín
- Oleje, ktoré obsahujú nenasýtené KK s viacerými dvojitými väzbami /ľanový, makový/
sa na vzduchu menia na pevné a pružné látky– proces sa nazýva vysychanie olejov (je
spôsobené polymerizáciou a oxidáciou molekúl)
98
- Takto znehodnotené oleje sa používajú sa výrobu fermeží. Tie sa používajú na výrobu
náterov na drevo. Pridaním katalyzátorov (oxid mangánu, oxid chrómu) môžeme
vysychanie urýchliť
Hydrolýza tukov a olejov
O
O
CH2 – OH + COOH – (CH2)16 – CH3 CH2 – O – C – (CH2)16 – CH3 CH2 – O – C – (CH2)16 – CH3
O
CH2 – OH → CH – OH → CH2 – O – C – (CH2)16 – CH3
O
CH2 – OH CH 2 – OH CH2 – O – C – (CH2)16 – CH3
tristeatylglycerol
KYSLÁ
→ + 3 CH3(CH2)16COOH
ZÁSADITÁ
→ + 3 CH3(CH2)16COONa
Sodné mydlo/ sodná soľ kyseliny

stearovej
- Pri hydrolýze tukov dochádza k štiepeniu esterovej väzby a uvoľňuje sa glycerol a

kyselina karboxylová. Uskutočňuje s pomocou alkalických hydroxidov. Pôsobením
NaOH alebo KOH na acylglyceroly vznikajú mydlá. Ak pôsobíme hydroxidom sodným
vznikajú sodné mydlá (sú pevné, používajú sa na čistenie a pranie) a pôsobením
hydroxidu draselného vznikajú draselné mydlá (mazľavé mydlá, pripravujú s z nich
99
dezinfekčné prostriedky). Keďže pri hydrolýze vznikajú mydlá nazývame ju aj
zmydelňovanie.
- Pri hydrolýze vzniká sodná soľ vyššej karboxylovej kyseliny napríklad stearan sodný.
- Ak na hydrolýzu použijeme silnú minerálnu kyselinu dôjde ku kyslej hydrolýze
a vzniká glycerol a karboxylová kyselina.
Pracie účinky mydla

- Voda sama o sebe je zlý mycí prostriedok, lebo jej molekuly sú natoľko polárne, že
ľahko navzájom asociujú a ťažko prenikajú do nepolárnych vrstiev, tvorených
tukovou vrstvou nečistôt.
- Keď sú vo vode prítomné molekuly mydla alebo mycieho prostriedku zmenšuje sa
povrchové napätie tukových vrstiev. Pri mytí sa uhľovodíkové nepolárne skupiny
molekúl mydiel alebo mycích prostriedkov usilujú rozpustiť v tukovej vrstve.
- Polárne skupiny rozpustené vo vode tomu bránia, pretože už samy o sebe sú obalené
polárnymi molekulami vody. Takéto napätie v súčinnosti s varom a inými
mechanickými vplyvmi rozrušuje tukovú vrstvu a nečistota sa emulguje a odplavuje.
- Pracie účinky mydla sú založené na emulgačných schopnostiach teda na vzájomnom
vzťahu nepolárnych látok k nepolárnym (hydrofóbnym) a polárnych látok k polárnym
(hydrofilným).
- Čistiaci účinok mydla je v tom, že nepolárny reťazec karboxylovej kyseliny sa
orientuje do vnútra nečistoty a polárna časť – karboxylová skupina je orientovaná do
vodnej fázy (vody). Týmto procesom je umožnené rozptýlenie nečistôt vo vode
(polárne prostredie) – emulgácia.
- Jeho maximálna mycia a pracia účinnosť sa dosahuje práve v alkalickom prostredí
(pH = 9 – 11), takže ho nemožno použiť na pranie väčšiny syntetických vlákien.
Mydlo + tvrdá voda:

- Hlavnou príčinou tvrdosti vody sú Ca2+ ióny. Mydlo obsahuje soli ako palmitan
a stearan sodný. Keď sa zmieša mydlo a tvrdá voda, vápenaté ióny v tvrdej vode
reagujú s palmitanovými a steatanovými iónmi v mydle a vytvárajú nerozpustnú
vločkovitú usadeninu stearanu a plamitanu vápenatého. Táto usadenina je pena.
Niektoré mydlá môžu mať na pokožku aj negatívny vplyv - zvyšujú jej prirodzené pH,
odmasťujú ju a vysušujú. Následkom toho je potom vznik vrások
Saponáty
- Saponáty sú veľmi účinné povrchovo aktívne látky, používané ako namáčacie, pracie
a čistiace prostriedky.
- Získavajú sa z ropy
- Na rozdiel od mydiel sa ťažšie rozkladajú a tak znečisťujú prírodu. Mydlá sa v prírode
rozkladajú prirodzeným spôsobom, zatiaľ čo saponáty sa rozkladajú len čiastočne
a ich odstraňovanie z vody je náročné. Preto ich treba používať v predpísaných
množstvách a dbať na to, aby sme nimi neznečisťovali vodné toky, rieky a jazerá
100
Vosky:
- Skupina jednoduchých lipidov

- Skladajú sa z esterov vyšších KK a esterov vyšších, jednosýtnych alkoholov:
Cetylalkohol
CH3 – (CH2)14 – CH2 – OH
Stearylalkohol
CH3 – (CH2)16 – CH2 – OH
Myricylalkohol
CH3 – (CH2)14 – CH2 – OH
- Poznáme vosky:
- Rastlinné – tvoria ochranné povrchy na listoch a stonke
- Živočíšne – nachádzajú sa vo vlasoch, vlne, kožušine, vorvaňovine (mozog
vorvaňa), lanolíne (ovčia vlna), najznámejší je včelý vosk
- Využitie: zdravotníctvo, kozmetika (výroba kozmetiky, mastí a krémov)
ZLOŽENÉ LIPIDY
- Okrem KK a alkoholu obsahujú aj inú zložku
- Najznámejšie sú:
- Fosfolipidy – obsahujú estericky viazanú kyselinu fosforečnú
- Glykolipidy – obsahujú sacharidovú zložku (glukózu, galaktózu)
- Ďalšie známe: serín, kolamín (bielkovinová zložka prírodného hodvábu), cholín

(zásaditá kryštalická látka, súčasť lecitínov, zaraďuje sa medzi vitamíny B, octan
cholínu sa používa na úpravu krvného obehu)
IZOPRENOIDNÉ LIPIDY
- Sú to prírodné zlúčeniny lipidovej povahy, vznikajúce v rastlinách a živočíchoch, ako aj
v mikroorganizmoch, ich štruktúrnou jednotkou je izoprén (2 – metyl – buta – 1,3,-
dién)
H2C = C – CH – CH2
CH3
Terpény:
101
- Prírodné zlúčeniny, hojne rozšírene v rastlinách ako ich sekundárne metabolity. Ich
molekuly sú vybudované z dvoch alebo viacerých, reťazovito spojených
molekúl izoprénu (C5H8).
- Sú podstatnou zložkou rastlinných silíc (éterických olejov), živíc a balzamov
- Sú dôležité pre vznik karotenoidov, spôsobujúcich sfarbenie koreňov, plodov a listov
rastlín (β – karotén v mrkve, lykopén (Ψ – karotén) v paradajkách (spôsobuje
Alzheimerovu chorobu, choroby srdca, ciev, reumu, cukrovku a rakovinu) )
- Patria sem napríklad limonén (hlavná zložka citrusových éterických olejov), mentol
(zložka silice mäty priepornej) a vitamín A
- Gáfor (alebo kamfor, hlavne vo farmácii) je biela kryštalická látka so silným štipľavým
charakteristickým zápachom. Gáfor je terpenoid so sumárnym vzorcom C10H16O. V
prírode sa nachádza v dreve gáfrovníka lekárskeho (Cinnamonum camphora),
veľkého vždyzeleného stromu rastúceho v Ázii (hlavne na Borneu a Taiwane) a iných
stromoch z čeľade gáfrovníkovitých. Gáfor sa vyrába aj synteticky z terpentínového
oleja. Vďaka svojej vôni sa používa pri varení (hlavne v Indii), ako balzamovacie
médium, ďalej v medicíne, v niektorých náboženských obradoch, ale dokonca aj ako
prísada do pleťových vôd. Pri normálnom tlaku sublimuje (t. j. mení skupenstvo z
pevného na plynné teleso)
- Ružový olej – používa sa v kozmetike, jedná s o jeden z najluxusnejších i najdrahších
prírodných olejov používaných v kozmetike, pretože k jeho výrobe je treba veľké
množstvo biomasy – zo 4 ton okvetných lístkov je možné vyrobiť približne
1 kilogram ružového oleja.
- Z polyterpénov je to napríklad prírodný kaučuk – latex a jeho stereoizomér –
gutaperča (je zaschnutá mliečna šťava zo stromov rodu Palaquium, chemicky je
podobná latexu, teda prírodnému kaučuku. Na rozdiel od kaučuku (cis-) má
gutaperča transpolyizoprénový reťazec. Pri teplote okolo 20 °C je tuhá, málo elastická
a krehká. Po zahriatí na 50 °C sa stáva mäkkou a tvarovateľnou. Kvôli svojim dobrým
izolačným vlastnostiam bola v minulosti používaná na izoláciu elektrických káblov.
Taktiež z nej boli vyrábané golfové loptičky. Jej zmes s oxidom zinočnatým sa používa
v zubnom lekárstve pri ošetrení koreňových kanálikov.)
Steroidy:
- Tvoria najdôležitejšiu a najrozšírenejšiu skupinu izoprenoidov

- Zvyčajne sú fyziologicky veľmi účinné
- Ich základnou štruktúrnou jednotkou je tetracyklický uhľovodík – sterán
- Podľa výskytu, fyziologického účinku a štruktúry ich delíme na:
1.) STEROLY
- Vyskytujú sa v živočíchoch (zoosteroly), rastlinách (fytosteroly) a hubách
(mykosteroly)
- Najrozšírenejším zoosterolom je cholesterol
102
- Podobnú štruktúru má ergosterol v kvasniciach (pôsobením UV sa premieňa na
ergokalciferol – vitamín D2)
Cholesterol:
- Nachádza sa v živočíšnych tkanivách voľný alebo estericky viazaný s vyššou
karboxylovou kyselinou
- Zúčastňuje sa na tvorbe plazmatickej membrány živočíchov a moduluje jej tekutosť
a priepustnosť
- Je to východisková látka pre biosyntézu ďalších dôležitých látok steroidnej povahy –
žlčových kyselín a steroidných hormónov
- Organizmus dospelého človeka obsahuje až 100 g cholesterolu (časť prijíma potravou,
časť si sám syntetizuje v pečeni)
- Pre organizmus je nevyhnutný, ale zároveň musí byť prísne regulovaný
- Cholesterol sa patologicky ukladá v stenách ciev →vyvolávy ich kôrnatenie –
aterosklerózu
- Je pôvodcom vzniku niektorých typov žlčových kameňov
- Výrazne zvýšená hladina cholesterolu v krvi je nebezpečná, no necítiť ju a v mladom
veku sa nijako výrazne neprejavuje
- Cholesterol + fajčenie + vysoký krvný tlak = najzávažnejšie rizikové faktory ochorenia
srdca a ciev človeka
- V organizme sa transportuje lipoproteínovými časticami
- Je hlavnou zložkou HDL (High Density Lipoprotein) a LDL (Low Density Lipoprotein)
lipoproteínov – ich funkciou je prenos lipidov krvou
- HDL viazaný cholerterol – tzv. dobrý cholesterol – prenos z tkanív do pečene
- LDL viazaný prenáša z pečene do tkanív – jeho nadmerný prísun je škodlivý –
označuje sa aj zlý cholesterol
- Hladina celkového cholesterolu sa počíta z HDL a LDL
- Hladina LDL – presnejší indikátor ochorenia vencovitých tepien ako celková hladina
- Vyššia hladina HDL je dobrá – znak dobrej schopnosti vylúčiť nadbytočný cholesterol
- Hyperlipidémia – zvýšená hladina lipidov, vrátane triacylglycerolov a cholesterolu
v krvi
- Hypercholesterolémia – zvýšená hladina cholesterolu v krvi
- Zásady nízkocholesterolovej diéty: menej stresu, viac pohybu, dodržiavanie pitného
režimu, tuky obsahujúce omega 3 a 6 mastné kyseliny, ovocie, zelenina, surový
cesnak, vláknina, strukoviny, lecitín, menej soli, menej nasýtených tukov, menej
vyprážaných jedál – ak nič nezaberá, lieči sa to statínmi – blokujú jeho tvorbu
v pečeni
103
2.) ŽLČOVÉ KYSELINY
- Hlavná súčasť žlče, tvoria sa v pečeni
- Vďaka svojim emulgačným vlastnostiam sa zúčastňujú na trávení a vstrebávaní tukov
v organizme
- Najznámejšou žlčovou kyselinou sú kyselina cholová a kyselina deoxycholová
3.) STEROIDNÉ HORMÓNY

- Predstavujú skupinu pohlavných hormónov /testosterón, estrogény, gestagény/
a hormónov kôry nadobličiek (kortikoidy)
104
22.4 Sacharidy
- Sú to najrozšírenejšie prírodné látky

- Tvoria trvalú súčasť rastlinných a živočíšnych buniek v prírode
- V zelených rastlinách:
- Vznikajú fotosyntézou zo vzdušného CO2, H2O a pôsobením slnečného
žiarenia, za účasti katalyzátora: chlorofylu
- Zjednodušená rovnica:
6CO2 + 12H2O → C6H12O6 + 6O2 + 6H2O
vzniká jednoduchý sacharid – glukóza
- Molekuly jednoduchých sacharidov sa kondenzačne spájajú do
polysacharidov:
nC6H12O6 (C6H10O5)n + (n-1) H2O
polysacharid
- Živočíšny organizmus:
- Prijíma sacharidy najmä z potravy
- Pokiaľ ich neprijme dostatok, dochádza ku tzv. glukoneogenéze, kedy sa
sacharidy syntetizujú z tukov (glycerol) a bielkovín (aminokyselín)
- Funkcie a biologický význam sacharidov

1) stavebná funkcia – napr. celulóza tvorí podstatnú súčasť stien rastlinných buniek
(tzv. fibrilárnu kostru)
2) dodáva energiu – sacharidy sú hlavným zdrojom pre živé organizmy, energia sa
uvoľňuje pri ich dýchaní – oxidácii zložitými biochemickými postupmi, konečným
produktom dýchaní sú CO2 a voda (tie isté látky, ktoré sa pri fotosyntéze
spotrebúvajú), E uvoľnená pri dýchaní sa rovná E spotrebovanej pri fotosyntéze
3) zásobná funkcia – sacharidy sa používajú nie len na uvoľnenie energie, ale aj na syntézu
ďalších biologicky významných látok (karboxylových kyselín, aminokyselín, lipidov, proteínov)
Rozdelenie podľa zloženia a molekúl:
a.) jednoduché – monosacharidy

- obsahujú len jednu monomérnu jednotku sacharidov, nedajú sa hydrolýzov
rozložiť na jednoduchšie častice
b.) zložité
- pri hydrolýze sa rozložia na dve alebo viac molekúl monosacharidov
1. oligosacharidy (2 – 10 jednotiek) disacharidy, trisacharidy...
2. polysacharidy (vyššia relatívna molekulová hmotnosť, 100 000 – 1000 000
monomérov)
105
Monosacharidy:
- Sú to hydroxyaldehydy alebo hydroxyketóny
A.) aldózy (polyhydroxyaldehydy)

- Okrem hydroxylových skupín obsahujú aj aldehydovú
O
–C
H
B.) ketózy (polyhydroxyketóny)
- Okrem hydroxylových skupín obsahujú aj ketónovú
C=O
- Podľa počtu uhlíkov sa tvoria názvy nasledovne:

aldo/ keto
- Triózy
- Tetrózy
- Pentózy
- Hexózy
- Heptózy
- Najjednoduchšiu štruktúru majú:

Glyceraldehyd – aldorióza
(obsahuje chirálny uhlík =˃ optická izoméria =˃ 2 stereoizoméry)
Dihydroxyacetón – ketotrióza
106
Aldopentózy:
- Fischerove vzorce = necyklické
- 8 optických izomérov
Aldohexózy:
- 16 optických izomérov
Ketózy:
- Najvýznamnejšia je ketohexóza D – fruktóza
- Počet stereoizomérov vypočítame ako 2n; n = počet C*
Cyklické formy monosacharidov:
- Molekuly pentóz a hexóz utvárajú cyklické formy

107
- Pri tvorení tejto štruktúry reaguje aldehydová alebo ketónová akuina s hydroxylovou
skupinou na 4 alebo 5 atóme uhlíka tej istej molekuly sacharidu
O δ- O–H poloacetálový hydroxyl
R – Cδ+ + R – O δ- H δ+ → R–C–O–R
H H
Tollensove vzorce:
β [α]= +112° [β] = + 18,7°

Howorthove vzorce:
108
Chemické vlastnosti monosacharidov:
- Reaktivita je spôsobená prítomnosťou niekoľkých funkčných skupín
I. OXIDÁCIE
- Miernou oxidáciou aldóz sa karbonylová skupina oxiduje na karboxylovú skupinu
→ aldónové kyseliny (najznámejšia je D – glukónová, vzniká oxidáciou D – glukózy)
- Glukóza poskytuje oxidácie Fehlingovým alebo Tollensovým oxidačným činidlom
- FEHLINGOVO činidlo je zložené z: NaOH a KOOC–COONa + CuSO4; pri reakcii vzniká
zrazenina Cu2O. Takto sa dokazuje cukrovka
- TOLLENSOVO činidlo je amónny komplex striebra, činidlo sa počas reakcie redukuje,

aby poskytlo optickú zmenu farby
- Oxidáciou primárnej OH skupiny sa karbonylová skupina zachová → urónové kyseliny

(z D – glukózy → kyselina D – glukurónová)
- Pokiaľ sa oxiduje aj primárna OH skupina aj karbonylová skupina → aldárové kyseliny
(z D – glukózy → kyselina D – glukárová)
- Kyseliny vznikajúce oxidáciou funkčných skupín sacharidov → cukrové kyseliny
II. REDUKCIE
- Redukciou karbonylovej skupiny → sacharidové alkoholy
- Mnohé sa používajú ako náhradné sladidlá
- Redukciou glukózy vzniká glucitol = sorbit
- Redukcia najčastejšie prebieha hydrogenáciou
109
- Monosacharidy obsahujúce karbonylovú skupinu môžu reagovať so skupinou
alkoholov → glykozidy
- Vznikajú plnohodnotné poloacetálové hydroxylové skupiny
- Názvoslovie: prípona – óza → ozid
Dôkazy:
Pozitívna reakcia skúmanej vzorky s Molischovým činidlom (10% roztok 1-naftolu v etanole)
je dôkazom toho, že či sa vo vzorke sacharid vôbec nachádza. Podobne môžeme
použiť antrónovo činidlo (konc. kys. sírová), ktoré vytvorí modrozelený prstenec.
Prítomnosť redukujúcich sacharidov dokážame Fehlingovým (1. roztok CuSO4 + 2. roztok 9%

NaOH, 2
Významné deriváty:
Aminosacharidy:
- Nahradením jednej OH v molekule monosacharidu NH2
- Najvýznamnejší: D – glukozamín (v chrupavkách)
Estery:
- Monosacharid + kyselina
- Biologicky najvýznamnejšie sú: estery kyseliny trihydrogenfosforečnej
110
α – D – glukóza – 1 – fosfát
111
D – glukóza
- Hroznový/ škrobový cukor

- Jeden z najvýznamnejších a najrozšírenejších
- Nachádza sa v ovocí, v mede...
- V bunke sa vyskytuje vo forme esteru kyseliny trihydrogenfosforečnej
- Hladina glukózy v krvi sa nazýva glykémia a je regulovaná hormonálne
(normálna: 4,4 – 5,6 mmol.dm-3)
- Zvýšená hladina sa nazýva hyperglykémia, ochorenie sa nazýva cukrovka =
diabetes
- Zníženie hladiny na polovicu spôsobuje mozgovú disfunkciu
- Ďalšie znižovanie spôsobuje kómu, poškodenie mozgu až smrť
- Je ľahko stráviteľná
- Podáva sa intravenózne
- Zahriatím glukózy získame tmavohnedý karamel, ktorý sa používa ako farbivo
- Alkoholové kvasenie:
- Prebieha na roztoku glukózy účinkom kvasiniek za neprítomnosti O2
(fermentáciou) – súčasť výroby piva
C6H12O6 → 2 C2H5OH + 2CO2
- Mliečne kvasenie:
- Účinkom príslušných baktérií sa glukóza mení na kyselinu mliečnu
- Technicky sa vyrába hydrolýzou škrobu

- Je to východisková látka pre etanol, vitamín C, kyselinu mliečnu, kyselinu citrónovú,
antibiotiká
- Výroba pomocou mikroorganizmov = biotechnológie
D – fruktóza
- Ovocný cukor
- Nachádza sa v ovocí a mede
- Je to najsladší sacharid
- Je súčasťou sacharózy
- Zloženie medu: D – glukóza: D – fruktóza (1:1)
(30 – 38% fruktóza; 26 – 33% glukóza; 1 – 10% sacharóza; 17 – 20% H2O)
D – galaktóza
- Zložka disacharidu laktózy (v mlieku)
- Súčasť niektorých lipidov, polysacharidov, oligosacharidových reťazcov
glykoproteínov
112
Zložené sacharidy:
- Obsahujú 2 a viac molekúl monosacharidov, ktoré sú vzájomne viazané glykozidovou

väzbou
- Oligosacharidy – najvýznamnejšie z nich sú disacharidy
- Polysacharidy
Disacharidy:
- Tvoria ich 2 molekuly monosacharidov viazené glykozidovou väzbou
- Najznámejšie disacharidy: sacharóza, laktóza, maltóza
Sacharóza
- Repný/ trstinový cukor
- Nachádza sa v cukrovej trstine (cukrovník)
a cukrovej repe
- Bezfarebná kryštalická látka
- Sladká chuť
- Rozpustná vo vode
- Zahriatím vzniká karamel (najbežnejšie sladidlo, pri
nadmernej konzumácii: obezita, zubný kaz)
- Je to neredukujúci sacharid
- Tvorí ju α – D – glukóza a β – D – fruktóza
- Hydrolýzou sacharózy kyselinou alebo enzýmom
získame voľnú glukózu a fruktózu
(enzýmová hydrolýza prebieha v tráviacom
ústrojenstve včiel =˃ med)
Laktóza
- Mliečny cukor
- Súčasť mlieka cicavcov
- Materské mlieko obsahuje 6 – 7% laktózy
- Kravské mlieko obsahuje 4 – 5% laktózy
- Podieľa sa na celkovej chuti mlieka
- Mnoho dospelých ľudí nevie stráviť laktózu
- Tvorí ju α – D – glukóza a β – D – galaktóza
- Redukujúci sacharid
113
Maltóza
- Sladový cukor
- Vzniká enzýmovou hydrolýzou škrobu
- Tvoria ju 2 molekuly α – D – glukózy
- V sladovom jačmeni sa nachádza enzým maltáza, ktorá štiepi maltózu na glukózu a tá
ďalej kvasí =˃ princíp výroby piva
- Redukujúci sacharid
Polysacharidy:
- Najrozšírenejšie sacharidy v prírode
- Vznikajú glykozidovým spojením 10 – 1000(ov) monosacharidov
- Tvoria rôzne dlhé a rôzne vetvené reťazce
- Sú to vysokomolekulové látky
- Majú vysoké relatívne molekulové hmotnosti =˃ vo vode sú nerozpustné (zvyčajne
len napučiavajú)
- Nemajú sladkú chuť
- Funkcia:
- Stavebná
- Zásobáreň energie a organického uhlíka
- Ich hydrolýzou získame oligo, až monosacharidy
- Z D – glukánov vzniká výlučne D – glukóza
- Najvýznamnejšie polysacharidy: škrob, glykogén, celulóza
Škrob
- Najvýznamnejší zásobný polysacharid rastlín (nachádza sa v rôznych rastlinných
orgánoch)
- Vzniká z 2 samostatných polysacharidov (Sú podobné oba tvorí α – D –
glukóza):
- Amylóza /cca 30%/
= reťazec sa stáča do jednoduchej závitnice
= vo vode rozpustná
= s jódom dáva intenzívne modré sfarbenie (molekuly I2 sa dostávajú do
vnútornej dutiny závitnice =˃ mení sa schopnosť absorbovať svetlo)
114
= väzba α 1 – 4
- Amylopektín
= zložitejšia štruktúra, sieťovito rozvetvená závitnica
= vo vode nerozpustný
= väzba α 1 – 4 a α 1 – 6
- Je to základná zložka výživy živočíchov

- Zdrojom škrobu sú: zemiakové hľuzy a obilniny
Zvýšením teploty alebo čiastočnou hydrolýzou kyselinou alebo enzýmom sa rozkladá
na dextríny (použitie ako technické lepidlá)
Tie sa ďalej rozkladajú na polysacharidy s nižšou relatívnou molekulovou hmotnosťou
Ďalšou hydrolýzou vzniká maltóza
Napokon vzniká D – glukóza
=˃ podstata trávenia škrobu, ktoré sa začína už v ústnej dutine
115
Gykogén
- Najvýznamnejší zásobný polysacharid živočíchov, tzv. „živočíšny škrob“
- Tvorí ho len glukóza
- Má podobnú štruktúru ako amylopektín, len je viac rozvetvená glykozidovými
väzbami α 1 – 6
- Ukladá sa v pečeni a vo svaloch
- V prípade hladovania sa enzymatickým štiepením z neho uvoľňuje krvou
transportovaná D – glukóza a to vo forme fosforečného esteru β – D – glukóza – 1 –
fosfátu
- Rýchlu mobilizáciu molekúl D – glukózy umožňuje práve rozvetvená štruktúra
glykogénu
Celulóza
- Najvýznamnejší stavebný sacharid rastlín
- Skladá len z β – D – glukózy (väzba β 1 – 4), tá má však odlišné usporiadanie
- Vo vode je nerozpustná
- Pre človeka je nestráviteľná (v potrave a výžive má však významné miesto ako zložka
vlákniny, podporuje peristaltiku čriev)
- Rastlinné pletivá obsahujú celulózu vo forme vlákien (sú tvorené lineárnymi
reťacami)
- Vo veľmi čistej forme sa vyskytuje ako bavlna
- Spolu s ďalšími látkami (lignín, hemicelulóza, živica) je dôležitou súčasťou dreva
=˃ získava sa z neho sulfátovým a sulfitovým spracovaním
- Surová celulóza, tzv. „buničina“ je surovinou pre papierenský a textilný priemysel
- Celulóza v sebe ukrýva viac ako polovicu všetkého organického uhlíka prítomného
v biosfére
- Reťazec má v prírodnom materiály charakter vlákna
116
22.5 Bielkoviny
- Sú tvorené α – aminokyselinami, ktoré sú vzájomne spojené peptidovou väzbou do

polypeptidových reťazcov
- Sú stavebnou látkou všetkých živých organizmov
- Tvoria viac než 80% všetkých organických látok
- V rastlinách sa ich nachádza menej ako v živočíchoch
- Rastliny: schopnosť tvoriť si ich z jednoduchších anorganických zlúčenín
- Živočíchy: prijímajú ich potravou, prijaté proteíny rozkladajú na aminokyseliny
a z nich si syntetizujú potrebné proteíny
- Funkcia:
- Stavebná
- Katalyzátory (enzýmy)
- Regulačná (hormóny)
- Obranná (protilátky)
- Transportná (napr: transferín, hemoglobín)
- Majú pomerne vysoké relatívne molekulové hmotnosti
- Veľkosť ich molekúl spôsobuje, že majú vlastnosti koloidov
- Základnou stvebnou látkou sú aminokyseliny (substitučné deriváty karboxylových

kyselín)
R – CH – COOH
NH2
- Pokiaľ obsahujú jednu aminoskupinu a jednu karboxylovú skupinu sú neutrálne

- Pokiaľ obsahujú viac aminoskupín sú zásadité
- Pokiaľ obsahujú viac karboxylových skupín sú kyslé
- Pre proteíny sú dôležité tie aminokyseliny, ktoré majú NH2 skupinu na α uhlíku
→ tento je potom chirálny a dochádza ku optickej izomérii (výnimka = glycín)
- Príslušnosť ku D alebo L radu sa odvodzuje od serínu
CH2 – CH – COOH
OH NH2
Kyselina 2 – amino – 3 – hydoxypropánová
COOH
H – C* – NH2 Ak je NH2 skupina vpravo =˃ D rad
Ak je NH2 skupina vľavo =˃ L rad

117
CH2OH
- Dnes poznáme viac ako 300 aminokyselín
- V proteínoch sa však vyskytuje len 20 (23) z nich, tzv. proteinogénne (len L –
konfigurácie)
- Niektoré aminokyseliny obsahujú okrem základných skupín (COOH, NH2) aj iné, a to:
- SH /tiolová/
- OH /hydroxylová/
- CO – NH2 /amidová/
- V biochémii sa vyskytuje často triviálne názvoslovie, od ktorého sú potom odvodené

skratky aminokyselín
- Aminokyseliny, ktoré si organizmus nevie sám nasyntetizovať → tzv. esenciálne alebo

nepostrádateľné aminokyseliny
- Neesenciálne sa môžu vyrábať z oxokyselín tzv. transamináciou
R1 – CH – COOH + R2 – C – COOH → R2 – CH – COOH + R1 – C – COOH
NH2 O NH2 O
- Obsah esenciálnych aminokyselín v proteínoch rozhoduje o ich biologickej hodnote
Vlastnosti aminokyselín
R – CH – COOH R – CH – COO –
INH2 NH3+
- aminokyseliny sa bežne vyskytujú vo forme obojakého iónu – amfiónu
R – CH – COO – ← R – CH – COO – → R – CH – COOH
NH2 (H+ + OH – = H2O) NH3+ NH3+

Anión = ku anóde Katión = ku katóde
- Pri istom pH, ktoré je pre každú aminokyselinu charakteristické, majú štruktúru
vnútorných solí (aminokyselina neputuje nikam) =˃ tzv. izoelektrický bod
118
Vznik peptidov
- Peptidy obsahujú peptidovú väzbu:

–C–N–
O H
- Aminokyseliny takýmto spôsobom kondenzujú do väčších celkov

- Reaguje karboxylová skupina jednej aminokyseliny a aminoskupina nasledujúcej
→ vzniká dipeptid (→ tripeptit → polypeptid)
R1 R2 R1 R2
CH + CH CH CH
O H
H2N C N COOH H 2N C–N COOH
OH H O H
peptidová väzba
- Rozlišujeme N koniec a COOH koniec
- Alanín + glycín = alanylglycín

- Glycín + alanín = glycylalanín
Dôkazy proteínov:
- Prítomnosť peptidovej väzby v bielkovinách možno dokázať biuretovou reakciou

- Biuret získame zahriatím močoviny, ktorá obsahuje peptidovú väzbu
- Použijeme 0,1% roztok CuSO4 a 10% roztok NaOH
- Peptidová väzba sa sfarbí modrofialovo
Močovina:
H2N
C=O
H2N
Vznik biuretu:
NH2 H2N
O=C H H C = O → NH3 + NH2 – C – N – C – NH2
N N
H H O H O
119
- Pozitívnu ninhydrínovovú reakciu (0,1% ninhydrín) dávajú aminokyseliny a bielkoviny
s voľnou NH2 a COOH skupinou. Reakcia prebieha pri zahriatí, a to v niekoľkých
stupňoch a jej výsledkom je modré až fialové zafarbenie roztoku.
- Xantoproteínová reakcia sa používa na dôkaz fenolovej skupiny. Po pridaní konc.
HNO3 a povarení vzniká biela až žltá zrazenina, ktorá po pridaní 20% NaOH prejde na
oranžovú. Špeciálne tryptofán môžeme dokázať Adamkiewiczovou reakciou.
- Hydroxyfenylovú skupinu možno dokázať Millonovým činidlom (roztok Hg v HNO3),
po zahriatí vzniká červenohnedé sfarbenie.
- Tiolovú skupinu dokazujeme nitroprusidom sodným v amoniakálnom prostredí -
červené zafarbenie.
- Síru v cysteíne môžeme dokázať pridaním octanu olovnatého a NaOH a povarením -
vzniká čierna zrazenina PbS.
Štruktúra bielkovín
- Vlastnosti proteínov vyplývajú z ich štruktúry, závisia od presného usporiadania
aminokyselín v polypeptidovom reťazci a od ich počtu
 Primárna
 Sekundárna
 Terciárna
 Kvartérna
Primárna
- Zahŕňa postupnosť a poradie aminokyselín v polypeptidovom reťazci. Podmieňuje
vlastnosti bielkovín aj ich biologickú funkciu. Určuje vyšší stupeň usporiadania, t.j.
sekundárnu, terciárnu a kvartérnu štruktúru.
Sekundárna
- Zahŕňa geometrické usporiadanie polypeptiového reťazca
a.) skladaný list
b.) pravotočivá skrutkovnica (α – helix)
- Stabilizáciu štruktúr umožňujú vodíkové väzby vznikajúce medzi polárnymi funkčnými

skupinami (C = Oδ – ..... Hδ + – N)
- Bočné reťazce aminokyselín sa v prípade α – helixu orientujú smerom von zo
závitnice, v prípade skladaného listu spravidla striedavo nad a pod rovinu skladného
listu
Terciárna
- Dáva molekule bielkoviny definitívny tvar α – helixu alebo skladaného listu
- Môže byť:
a.) fibrilárny /vláknitý/
b.) globulárny /klbko/
120
- Podieľa sa tu vodíková väzba, ale aj iónové väzby, disulfidové väzby a nepolárne van
der Waalsove sily.
- Fibrilárne: ak sa vodíkové väzby utvoria medzi rôznymi polypeptidovými reťazcami
- Globulárne: ak sa vodíkové väzby utvoria medzi časťami toho istého reťazca
Kvartérna
- Bielkoviny sa skladajú z podjednotiek, t.j. viacerých polipeptidových reťazcov
- Táto štruktúra sa nevyskytuje u všetkých proteínov, majú ju napríklad enzýmy,
hemoglobín...
- Sily, ktoré udržiavajú kvartérnu štruktúru –˃ majú zvyčajne nekovalentný charakter
- Podjednotky môžu ľahko disociovať, alebo sa spájať do iných príslušných kvartérnych
štruktúr
- Existuje vratnosť a rovnováha tejto disociácie
Denaturácia proteínov
- Natívny stav: bielkovina môže vykonávať svoju biochemickú funkciu iba v určitom
priestorovom usporiadaní
- Denaturácia: porušenie slabých interakcií, ktoré udržiavali pôvodnú štruktúru
(primárna štruktúra ostáva zachovaná)
- Prebieha napríklad zahriatím, zmenou pH alebo pôsobením ťažkých kovov
- Môže byť:
 Vratná – reverzibilná:
- Vrátením podmienok získame opäť natívnu štruktúru (ľahké kovy)
 Nevratná – ireverzibilná:
- Nezískame štruktúru späť ani zmenou podmienok (ťažké kovy, etanol)
Prehľad bielkovín
- Bielkoviny obsahujú aminokyseliny a nebielkovinovú (prostetickú) zložku

(lipid, sacharid, hém...)
Podľa tvaru molekuly:

a.) fibrilárne
- Skleroproteíny
- Majú jednoduchšiu priestorovú štruktúru
- Polypeptidové reťazce sú zvyčajne usporiadané v jednom smere
- Sú vo vode nerozpustné
- Majú stavebnú funkciu
Kolagén
121
- Nachádza sa v častiach, ktoré si vyžadujú veľkú pevnosť (kosti, zuby, chrupavky,
šľachy, steny ciev...)
- Jeho pevnosť (najmä v ťahu) vyplýva z usporiadania polypeptidových reťazcov, ktoré
pripomína lano
- Varením kolagénu v mierne zásaditom prostredí (denaturáciou) získame glej, až
želatínu
- Na správnu syntézu kolagénu je nevyhnutný dostatočný príjem vitamínu C
Keratín
- Nachádza sa najmä v koži a kožných derivátoch (nechty, vlasy, perie, rohovina,
šupiny, pazúre, rohy...)
- Pevnosť mu dodáva veľké množstvo disulfidových väzieb medzi zvyškami cysteínu
Disulfidové väzby udržujú aj tvar vlasov. Možno ich redukčne štiepiť a potom na takto upravených
vlasoch vytvoriť použitím oxidačného činidla kučery, tento proces sa využíva pri tzv. trvalej ondulácii.
Elastín
- Proteín s elastickými vlastnosťami podobnými gume
- Súčasť elastického spojivového tkaniva v pľúcach, stenách veľkých ciev (aorta)
a elastických väzov v krku
b.) globulárne
- Sféroproteíny
- Majú veľmi zložitú štruktúru
- Tvoria ich kompaktné molekuly guľovitého (sféroidného) tvaru, pričom na povrchu sú
polárne molekuly, nepolárne reťazce sú ukryté vo vnútri
- Väčšina je rozpustná vo vode
Podľa rozpustnosti:
a.) albumíny
- Rozpustné vo vode
- Výskyt: mlieko, krvné sérum, vaječný bielok...
- Dobrý zdroj aminokyselín pre organizmus
b.) globulíny
- Nie sú rozpustné v čistej vode
- Rozpúšťajú sa v zriedených roztokoch solí
- Možno ich izolovať z mlieka, krvného séra, vaječného bielka, svalového tkaniva,
pečene..
- Krvné globulíny možno rozdeliť na niekoľko frakcií
- V γ – globulínovej frakcii sa nachádzajú tzv. protilátky – bielkoviny zúčastňujúce sa na
imunologických reakciách
122
Podľa nebielkovinovej zložky:
a.) lipoproteíny
- Nebielkovinová zložka je lipid
- Podieľajú sa na stavbe bunkovej membrány
- Lipid + proteín → umožnený transport
b.) fosfoproteíny
- Obsahujú väčšie množstvo estericky viazanej kyseliny trihydrogenfosforečnej
- Nachádzajú sa v mlieku, vaječnom bielku...
- Patrí sem napríklad kazeín, čo je vápenatá soľ nachádzajúca sa v mlieku
c.) glykoproteíny
- Nebielkovinovou zložkou je polysacharid
- Sú rozpustné vo vode ako viskózny roztok
- Niektoré z nich sú veľmi chemicky odolné
- Výskyt: sliny, žalúdok - mucín
d.) hemoproteíny
- Obsahujú hem
- Hemoglobín – funkcia = transport O2 z pľúc
- Myoglobín – zásobuje O2 pri svalovej práci
- Cytochrómy – katalyzujú oxidačné procesy v bunkách
e.) metaloproteíny
- Obsahujú nekovovo viazaný kovový prvok
- Feritín – 20% Fe
- Transferín – transport Fe
- Metaloenzýmy – Zn2+, Mn2+, Fe2+, Fe3+, Cu2+, Se4+
f.) nukleoproteíny
- Sú to s DNA viazané, špecializované proteíny históny
- Sú súčasťou chromozómov
g.) flavoproteíny
- Deriváty vitamínu B2 (riboflavín)
- Zúčastňujú sa na mnohých metabolických dejoch
- S cytochrómami sú dôležitými pri oxidačných procesoch prebiehajúcich v dýchacom
procese a fotosyntéze
123
22.6 Nukleové kyseliny, ATP, proteosyntéza
- V roku 1869 ich v jadrách živočíšnych buniek (jadro = nucleus) objavil švajčiarsky lekár
a prírodovedec Johannes Friedrich Miescher
- Sú to bio – makromolekulové látky, zložené zo základných jednotiek nukleotidov
- Spolu s proteínmi tvoria najvýznamnejšie zložky živých sústav
- Vo svojich molekulách obsahujú dedičnú genetickú informáciu
- Nachádzajú sa nie len v jadre, ale aj mimo jadra – v semiautonómnych organelách
(napr.: chloroplasty alebo mitochondrie)
Zloženie:
Kyslá zložka: zvyšok kyseliny trihydrogen fosforečnej H3PO4
Zásaditá zložka: purínové (adenín, guanín) alebo pyrimidínové (cytozín, tymín, uracil)
Cukornatá zložka: ribóza alebo deoxyribóza
jednotlivé zložky sa uvoľňujú hydrolýzou silných kyselín
124
nukleotid (deoxyribonukleotid)
Nukleotid bez P = nukleozid

/adenozín, guanozín, cytozín, uridín, tymidín/
Nukleotidy:
- Jednotky nukleových kyselín
- Spolu s nukleozidmi sa vyskytujú v bunkách aj voľné
- Funkcie:
- Zúčastňujú sa na prenose H ako koenzýmy (NAD, FAD)
- Zúčastňujú sa na prenose charakteristických skupín (NH2 – transaminácia)
- Zúčastňujú sa na prenose voľnej (Gibbsovej) energie
- V ATP sa nachádzajú 2 makroergické väzby (značíme vlnovkou = 50 kJ), čo sú

kovalentné väzby bohaté na energiu, ľahko sa štiepia a tým sa energia uvoľňuje
- ATP sa v procese defosforilácie mení na ADP až AMP
- Okrem ATP existuje aj GTP
Druhy NK
- Poznáme viac druhov RNA:

- Mediátorová (informačná)
- Jediná, ktorá nesie informáciu o tom, aký typ proteínu sa má vytvoriť
- Informácia na nej je prepísaná z DNA, ku transkripcii dochádza v jadre
- DNA → mRNA
- Tvorí 5 – 10% z bunky
- Transférová
- Prináša na miesto syntézy proteínov príslušné aminokyseliny
- Ribozómová
- Je súčasťou ribozómov, na ktorých prebieha syntéza proteínov
- Nukleónová
- Je málo preskúmaná
- Tvorí komplexy s proteínmi
- Vírusová
- Nachádza sa vo vírusoch
- Jediný prípad kedy je nositeľom genetickej informácie RNA
125
Štruktúra NK
- Pri nukleových kyselinách rozlišujeme štruktúru:

 Primárnu
 Sekundárnu
 Terciárnu
 Kvartérnu
Primárna
- Určuje sled nukleotidov
Sekundárna
- Určuje tvar pravotočivej skrutkovnice, pričom bázy sa vzájomne viažu vodíkovými
väzbami
- Uplatňuje sa tu princíp komplementarity
V DNA: C G; T = A
V RNA: C G; U = A
- RNA má inú sekundárnu štruktúru ako DNA
- Tvorí ju len jedno vlákno (miestami môžu byť úseky reťazca aj zdvojené, tam,
kde sa ku sebe priblížia nukleotidy obsahujúce doplnkové bázy; zdvojenie
môže nastať u rRNA a tRNA, ale nie u mRNA)
Terciárna
- Dvojitá skrutkovnica α – helixu je priestorovo stočená do superhelixu
Proteosyntéza
Expresia (realizácia) štruktúrneho génu
DNA→ DNA → mRNA → proteín
126
Ústredná dogma molekulovej biológie
Organická chémia/1958 F. Crick/ © Michaela Montilla
a biochémia
ATP:
- Adenozínový nukleotid je multifunkčný nukleotid. Najvýznamnejší je pre prenos

chemickej energie v rámci bunky v metabolizme.
- ATP predstavuje primárny zdroj energie pre bunku. Energia sa uvoľňuje pri
hydrolytickom štiepení molekuly kyseliny trihydrogénfosforečnej z nukleotidu ATP.
- Takto získaná energia je väčšia ako pri hydrolýze iných typov zlúčenín, preto sa ATP
nazýva makroergickou zlúčeninou a makroergická väzba sa označuje vlnovkou
(nie je to špeciálny typ väzby, je to obyčajná kovalentná väzba a vlnovkou sa zdôrazňuje len jej energetický význam)
Zloženie ATP:
- Zásaditá zložka - heterocyklické dusíkaté
purínové alebo pyrimidínové bázy,
- neutrálna zložka - pentózy D-ribóza alebo
2-deoxy-D-ribóza,
- kyslá zložka - kyselina
trihydrogénfosforečná H3PO4.
127
23. Základy biochémie
23.1 Chemické zloženie a znaky živých sústav
- V živých sústavách nájdeme tie isté prvky ako v neživých chemické deje prebiehajúce v
organizmoch, môžu prebiehať aj mimo nich, ale musia byť zachované chemické
zákony.
- Rozdiel medzi živou a neživou prírodou je v organizovanosti hmoty v priestore a čase v
živých organizmoch prebieha množstvo chemických dejov a fyzikálnych premien, napr.
Látkový metabolizmus – t.j. premena látok v organizme týmto sa zaoberá biochémia a
preto ju radíme ako hraničnú disciplínu medzi biológiou a chémiou.
- Biochémia študuje deje prebiehajúce v organizme a na základe toho objasňuje stav
hmoty
Chemické znaky živých sústav

- živé sústavy sa odlišujú svojimi vlastnosťami, napr. fotosyntéza prebieha len u
autotrofných organizmoch
- Existujú však všeobecné znaky pre všetky organizmy :
Jednotný chemický základ

- Tvoria ho najmä prírodné chemické látky – sacharidy, lipidy, bielkoviny, nukleové
kyseliny, voda a pod. . Každá z týchto látok má v organizme svoje špecifické poslanie
Metabolizmus látok
- Uvoľňuje sa pri ňom energia a nastáva biosyntéza bielkovín, nukleových kyselín a
iných zlúčenín.
Výmena látok a energie s okolitým prostredím

- Živý organizmus prijíma, transformuje a využíva energiu z okolitého prostredia, zo
slnečného žiarenia. Túto energiu organizmus potrebuje na biosyntézu látok, ale aj na
rast, pohyb a pod. a zvyšok sa uvoľňuje do prostredia v podobe tepla. Organizmy
uskladňujú energiu do makroergických zlúčenín ATP. Živý organizmus je veľmi zložitým
otvoreným systémom – medzi organizmom a prostredím sa udržuje dynamická
rovnováha.
Enzýmový charakter chemických dejov

- Chemické deje prebiehajúce v organizmoch môžu prebiehať aj v laboratórnych
podmienkach, ale musia byť špecifické podmienky – nízka teplota 37°C, konštantný
tlak, žiadne objemové zmeny. Rýchlosť chemických dejov závisí od enzýmov, ktoré
fungujú ako biokatalizátory. Reakcie v organizmoch sú navzájom prepojené, t.j.
produkt jednej je východisková látka druhej. Látky, ktoré vstupujú do chemických
reakcií nazývame substráty.
Chemické zloženie živých sústav

- Rastliny a živočíchy sa skladajú z tých istých prvkov, ktoré sa nachádzajú v zemskej
kôre, živé organizmy si z prostredia vyberajú potrebné prvky v takom množstve, aké
128
potrebujú
biogénne prvky = prvky, vyskytujúce sa v biosfére, ktoré sú potrebné pre život. (C, O,
N, H, S)
Rozdeľujeme ich na :
Makroprvky – sú základné biogénne prvky (98% hmotnosti organizmu)
Mikroprvky – vyskytujú sa v organizme len v stopových množstvách (0,005 % organizmu).
Viažu sa zvyčajne v bielkovinách.
- biogénne prvky sa vyskytujú v organizmoch iba v zlúčeninách – anorganických (voda,

CO2, …), alebo bioorganických
Voda, oxid uhličitý a amoniak sú základné biogénne zlúčeniny

- autotrofné organizmy sú schopné z týchto látok syntetizovať zložité štruktúry
sacharidov, aminokyselín, heterocyklov a pod. . Tie potom využívajú jako stavebné
jednotky makromolekúl, alebo ako zdroj energie
v kolobehu chemických premien sa voda, amoniak a CO2 vracajú naspäť do pôvodnej
anorganickej formy a to spaľovaním, kvasením, hnitím a pod.
VODA
- najviac zastúpená zložka všetkých organizmov – 60 – 90 % hmotnosti organizmu
- najväčšiu časť vody získavajú organizmy z vonkajšieho prostredia – 90%, zvyšná časť -
10 % sa tvorí v samotnom organizme pri rôznych reakciách
- príjem a výdaj vody musí byť v rovnováhe
- voda sa priamo zúčastňuje na niektorých biochemických reakciách (hydrolýza, adičné
reakcie) alebo vzniká ako vedľajší produkt
- veľký význam má biosyntéza vody z atómov vodíka (dehydrogenácia) a z kyslíka
(dýchanie).
- Týmto získava organizmus najviac energie, ktorá sa ukladá v ATP alebo sa premieňa na
teplo – voda je významný činiteľ tepelnej regulácie, dobrý vodič tepla, čo má význam
pri termoregulácií
CO2
- je spolu s vodou východiskovou látkou pri fotosyntéze sacharidov
- je živinou pre autotrofné organozmy
- je konečným produktom biologickej oxidácie organických zlúčenín
AMONIAK
- východisková látka fotosyntézy – konečný produkt látkových premien dusíkatých
organických zlúčenín
- má významné postavenie v procese premeny vzdušného dusíka na organickú formu
autotrofné organizmy ho využívajú na syntézu aminokyselín, bielkovín a nukleových
kyselín
129
Základnou vlastnosťou živých sústav je ustavičná premena látok – prebieha premena
v bunkách viacerými na seba postupne naväzujúcimi chemickými reakciami. Celý tento dej
nazývame intermediárny metabolizmus.
=˃ chemické reakcie intermediárneho metabolizmu sa seba nadväzujú tak, že

produkt jednej reakcie je substrátom nasledujúcej
→ takto sa tvoria rôzne dlhé metabolické dráhy, ktorými sa východzia látka

mení cez medziprodukty až na produkt
Rozlišujeme 2 základné metabolické dráhy:
1.) anabolické (syntetické, asimilačné)

- Z jednoduchých látok sa tvoria zložitejšie molekuly (glukóza → škrob; H2O + CO2 →
glukóza)
2.) katabolické (rozkladné, disimilačné)

- Zo zložitejších substrátov nimi vznikajú jednoduché látky
Okrem metabolických dráh existujú aj anfibolické reakcie

- Molekuly substrátov sa čiastočne menia (napr. vzájomné premeny monosacharidov,
transaminácia...), energetická zmena je však minimálna
- Medzi najdôležitejšie redoxné reakcie patria tie, ktoré bunka využije na získanie
energie a tvorbu ATP
Charakteristika redoxných reakcií:
- Podstata redoxných reakcií v živých aj neživých systémoch je rovnaká

- Oxidácia: prijímanie O2, odovzdávanie H+, strata elektrónov (=dehydrogenácia)
- Redukcia: prijímanie H+, prijímanie elektrónov (= hydrogenácia)
Energetika biochemických dejov:
- V živej aj neživej sústave sa uplatňujú I. a II. termodynamický zákon

I. = Zákon zachovanie energie
II. = pri premenách sa časť energie uvoľní vo forme tepla, Gibbsova voľná využiteľná
energia
- Spoločný znak všetkých reakcií v organizme je Energetický efekt:

- Exergonické:
- Katabolické
- Nevyžadujú Gibbsovu energiu
- Energia sa pri ich priebehu uvoľňuje
130
- Endergonické:
- Anabolické
- Vyžadujú Gibbsovu energiu
- Energia sa spotrebúva
- Energiu získavajú z ATP štiepením makroergických väzieb (AcetylCo A)
- Anfibolické:
- Vznikajú pri nich izoméry
- Energetický efekt je malý
- Pre bunku sú dôležité zlúčeniny s makroergickými väzbami = bunka si do nich dokáže

ukladať energiu, ktorú spotrebuje postupne
23.2 Vitamíny
- Organizmy si biochemickou premenou látok prítomných v živinách syntetizujú aj

potrebné zlúčeniny (za sprievodu uvoľnenia energie)
- Niektoré zlúčeniny si však nie sú schopné tvoriť pri metabolických premenách, musia
ich preto prijať v potrave ==˃ tzv. esenciálne látky
(mikroorganizmy sú schopné syntetizovať si všetko potrebné, vyššie organizmy
prijímajú niektoré zlúčeniny v potrave – napr. kyselinu linolovú alebo esenciálne
aminokyseliny =˃ tzv. esenciálne faktory)
→ Pri ich nedostatku dochádza ku poruchám intermediárneho metabolizmu
(ochorenie organizmu)
Vitamíny:
- esenciálne látky, chemicky nejednotné, dôležité pre činnosť enzýmov človeka
- nízkomolekulové organické zlúčeniny
- v organizme ich je pomerne málo
- funkcia: koenzýmy, regulačné faktory, mnohé majú funkciu antioxidantov
(neutralizujú voľné radikály a zabraňujú ich tvorbe)
- nižšie autotrofné organizmy si ich syntetizujú
(prítomnosť niektorých vitamínov zabezpečujú nechoroboplodné mikroorganizmy
v črevách)
Hypovitaminóza: nedostatok vitamínov (môže nastať až avitaminóza)
Hypervitaminóza: nadmerný príjem vitamínov
I. VITAMÍNY ROZPUSTNÉ V TUKOCH

Retinol – Vitamín A
- terpentický alkohol (4 izoprénové jednotky)
131
- tvorí sa v pečeni z provitamínu – β – karoténu
- nevyhnutný na neporušenú funkciu epitelov, rast kostí a syntézu očného purpuru
/rodopsínu/
- Zdroj: mlieko, vajcia, pečeň
- Β – karotén: červené ovocie a zelenina
- ODD: 1,5 – 2,0 mg
- Hypovitaminóza: šeroslepota, poruchy rastu, rohovatenie epitelov
- Hypervitaminóza: hnačky, vracanie, nechutenstvo, olupovanie kože
- Dokazuje sa a.) roztokom FeCl3 a K3[Fe(CN)6] na rozkrojený citrón, miesto kvapnutia
sa zmení na berlínsku modrú: FeCl3 + K3[Fe(CN)6] → Fe4[Fe(CN)6]3 + 3KCl; b.) roztok
metyloranžu v liehu zmiešať so šťavou z citrónu, vzniká kyslé prostredie, preto
pozorujeme svetlooranžové sfarbenie:
Kalciferoly – Vitamíny D1 – 7
- Steroidy
- Vznikajú napríklad z erdosterolu (steroid kvasiniek) UV lúčmi
- Zvyšuje vstrebávanie Ca a P, ukladanie vápnika v kostiach
- Zdroj: ryby, najmä tuk, pečeň
- Hypovitaminóza
(u detí): krivica (rachitis)
(u dospelých): mäknutie kostí (osteomalácia), rednutie kostí (osteoporóza)
Tokoferoly – Vitamíny E
- Keďže sú antioxidanty, sú dôležité pri redoxných dejoch (zabraňujú oxidácii viacerých
látok – tým aj poruchám činnosti buniek)
- Zdroj: rastlinné oleje, chudé mäso, ovsené vločky, vajcia
- Hypovitaminóza: poruchy rastu, nervovej sústavy, sterilita
- ODD: 25 – 30 mg
Fylochinóny – Vitamíny K
- Deriváty naftochinónu
- Syntetizujú ich rastliny a mikroorganizmy
- Funkcia: pri zástave krvácanie (syntéza zrážacích faktorov)
- Zdroj: kapusta, špenát, obilniny
- Hypovitaminóza: krvácavosť
- ODD: 1 mg
132
II. VITAMÍNY ROZPUSTNÉ VO VODE
Thiamín (aneurín) – Vitamín B1
- Obsahuje pyrimidínové a tiazolové jadro
- Tvoria sa z neho koenzýmy
- Zdroj: droždie, obilné klíčky, strukoviny
- Hypovitaminóza: nervové poruchy, únava, bolesti svalov, znížená chuť, nervozita,
podráždenosť
- Avitaminóza: choroba Beri – beri (smrteľná), z jedenia veľkého množstva ryže
- ODD: 1,5 mg
Riboflavín – Vitamín B2
- Základ koenzýmu oxidoreduktáz
FMN flavínmononukleotid
FAD flavínadeníndinukleotid
- Hypovitaminóza: poruchy metabolizmu
Niacín – Vitamín PP
- Kyselina nikotínová
- Odvodzuje sa z neho derivát – nikotínamid, je základom koenzýmu oxidoreduktáz
NAD+ nikotínamidadeníndinukleotid
Fosforový ester: NADP+
- Podieľa sa na metabolizme sacharidov
- Zdroj: kvasnice, ryby, mäso, mlieko
- Avitaminóza: = pelagra, poruchy kože, trávenia, nervovej sústavy, pomätenosť, ťažká
psychóza, halucinácie (napr. zo zvýšenej konzumácie kukurice)
- ODD: 0,5 mg
Kyselina pantolénová – Vitamín B5

- Derivát kyseliny maslovej a β – alanínu
- Základ CoA, ktorý aktivuje karboxylové kyseliny v metabolizme, je medziproduktom
metabolizmu sacharidov, proteínov, lipidov a vstupuje do Krebsovho cyklu
- Hypovitaminóza: poruchy metabolizmu
- Avitaminóza: nezaznamenaná
- Zdroj: rastlinné a živočíšne bunky, žĺtok, vnútornosti hovädzieho dobytka
- ODD: 5 – 10 mg
Pyridoxín – Vitamín B6
- Derivát pyridínu
- Koenzým pri premene aminokyselín (transaminácia, dekarboxylácia)
- Zvyšuje hladinu dopamínu v mozgu, čím predchádza stresu a podporuje spánok
- Zdroj: obilie, mäso, mlieko, strukoviny
- Hypovitaminóza: zápaly kože, nervov, u detí kŕče, poruchy metabolizmu
- ODD: 2 mg
133
Kobalamín – Vitamín B12
- Súčasť enzýmov
- Podporuje tvorbu krvi
- Zdroj: pečeň, mlieko, kyslé mliečne výrobky, vajcia mäso
- Avitaminóza: perniciózna anémia
- ODD: 0,005 – 0,01 mg
Kyselina listová (kyselina folová, folát)

- Obsahuje kyselinu glutámovú, p – aminobenzoovú a heterocyklickú zložku – pteridín
- Slúži ako koenzým pri tvorbe nukleotidov
- Hypovitaminóza: poruchy tvorby krvných buniek
Biotín – Vitamín H
- Heterocyklická štruktúra
- Koenzým pri vzniku karboxylových kyselín a premene sacharidov
- Syntetizujú ho mikroorganizmy v čreve
- Nedostatok sa nevyskytuje
- Zdroj: vaječný žĺtok, sója, pečeň, obličky
- ODD: 0,2 mg
Kyselina askorbová – Vitamín C

- Sacharidový derivát
- Má dôležitú antioxidačnú úlohu pri oxidačno – redukčných dejoch
- Oxidáciou vzniká kyselina L – dehydroaskorbovú
- Dôležitá úloha pri tvorbe hormónov nadobličiek, väziva, regenerácii kostí, hojení rán
a vstrebávaní Fe
- Zdroj: zelenina, ovocie, šípky, čierne ríbezle
- Hypovitaminóza: prejavuje sa na jar, zvýšená únava, krvácanie ďasien, znížená
odolnosť voči infekciám
- Avitaminóza: spôsobuje skorbut (krvácanie pod kožou, zápal ďasien až smrť)
- ODD: 75 mg
- V tele sa z neho neukladajú zásoby
134
23.3 Enzýmy, hormóny
- Väčšina chemických reakcií v živých organizmoch neprebieha pri zníženej teplote, na

ich uskutočnenie a priebeh teda potrebujeme katalyzátory -˃ enzýmy, ktoré v živých
organizmoch nazývame biokatalyzátory
- Biokatalyzátory urýchľujú priebeh chemických reakcií už pri veľmi nízkych množstvách
- Enzýmy majú proteínovú povahu
- Chemicky sa viažu na látky vstupujúce do reakcie, ktoré nazývame substráty
- Podstatou účinku enzýmy je znižovanie aktivačnej energie danej reakcie
Aktivačná energia: energia, ktorú molekuly reagujúcich látok potrebujú na uskutočnenie

a priebeh reakcie
- Oslabuje väzby a približuje reagujúce molekuly
A + B → AB
AE ˃ AE1 + AE2 =˃ REAKCIA PREBEHNE RÝCHLEJŠIE

AB + K → AK + B
AK + B → AB + K
- Katalytické účinky si enzýmy zachovávajú aj po uvoľnení z buniek

- V podmienkach in vitro (neživé prostredie) môže katalyzovať enzýmy tie isté reakcie
- Zároveň ich aj regulujú
135
Mechanizmus katalytického pôsobenia enzýmov
- Miesto v molekule enzýmu, kde sa naviaže substrát =˃ aktívne miesto enzýmu
- V aktívnom mieste enzýmu

sa najčastejšie vyskytujú
voľné amínové a karboxylové
skupiny zásaditých a kyslých
aminokyselín, tiolová skupina
cysteínu alebo hydoxylová
skupina serínu.
- Po prebehnutí chemickej
reakcie sa komplex rozpadne
a z aktívneho miesta enzýmu
sa uvoľnia produkty reakcie
→ zníži sa AE reagujúcej
molekuly substrátu
Koenzýmy a ich funkcie
- Enzýmy majú proteínovú povahu, no niektoré na svoju činnosť potrebujú aj

neproteínovú zložku =˃ APOENZÝM
- Enzýmy delíme podľa zloženia:
- jednozložkové = iba bielkoviny
- dvojzložkové = komplex
apoenzým + koenzým (proteínová časť) → holoenzým
=˃ funkčná forma enzýmu
Koenzým:
- Pevne sa naviaže na molekulu enzýmu alebo sa v bunke nachádza voľný
- Ak je voľný, naviaže sa na aktívne miesto enzýmu spolu so substrátom a stáva sa
zložkou enzým – substrátového komplexu
- Funkčnou zložkou koenzýmu je niektorí z vitamínov, zväčša vo forme esteru s H3PO4
alebo sa viaže na nukleotid
Nikotínamidadeníndinukleotid (NAD) NAD + NADH + H+

Nikotínamidadeníndinukleotidfosfát (NADP) NADP + NADPH + H+
Flavínadeníndinukleotid (FAD) FAD FADH 2
Enzým:
136
1.) funkčnú špecifikáciu: daný enzým katalyzuje len jeden typ reakcie
2.) substrátovú špecifikáciu: daný typ enzýmu katalyzuje reakcie len na určitom substráte
(napr. enzým: dehydrogenáza kyseliny mliečnej: funkčná špecifikácia – dehydrogenácia; substrátová špecifikácia: na
kyseline mliečnej)
Jeden enzým môže katalyzovať len 1 typ chemickej reakcie.

Jeden koenzým môže byť rovnaký pre viaceré reakcie.
Rýchlosť enzýmových reakcií
- Na rýchlosť vplývajú viaceré faktory:
A) koncentrácia alebo množstvo substrátu

- Rýchlosť stúpa so zvyšovaním koncentrácie dovtedy, kým sa neobsadia všetky aktívne
miesta enzýmu =˃ tzv. saturačný bod
B) koncentrácia enzýmu
- Rýchlosť sa zvyšuje priamoúmerne so zvyšovaním množstva enzýmu, za predpokladu,
e je dostatok substrátu
C) pH prostredia
- Enzýmy majú optimálnu oblasť pH, kedy sú najúčinnejšie
D) teplota prostredia
- Rýchlosť sa pri určitej teplote zastaví (t = 45 – 50°C), pri ďalšom zvyšovaní teploty sa
rýchlosť zníži (denaturácia)
- Pri teplote 0°C a menej je aktivita tak nízka, že účinnosť sa stopne
Inhibícia a aktivácia enzýmov
- Môže nastať:
a.) zníženie katalytického účinku = inhibícia
b.) zvýšenie katalytického účinku = aktivácia
Inhibícia:
- Rozlišujeme 2 typy inhibícií:
1.) Inhibítor sa naviaže na aktívne miesta enzýmu, čím zabráni substrátu vo vytvorení
enzým – substrátového komplexu. Nastane vtedy, keď majú molekuly inhibítora
analogickú štruktúru s molekulami substrátu. Inhibítor a substrát zápasia o miesto
=˃ kompetitívna (konkurenčná) inhibícia.
- Účinok inhibítora možno tlmiť zvýšením koncentrácie substrátu
–˃ VRATNÝ TYP INHIBÍCIE
137
2.) Inhibítor sa pevne naviaže na reaktívne skupiny aktívneho miesta enzýmu. Takto sa
viažu ióny ťažkých kovov – tzv. katalytické jedy. =˃ nekompetitívna (nekonkurenčná)
inhibícia, jedná sa o NEVRATNÝ TYP INHIBÍCIE
Aktivácia:
- Neúčinná forma enzýmu, tzv. proenzým alebo zimogén sa mení na účinnú formu
- Katalytickú účinnosť zvyšujú niektoré kovové prvky, napr. Mg2+
Alosterická inhibícia/ akivácia:

- Niektoré enzýmy sa skladajú z viacerých podjednotiek, ktoré tvoria polypeptidové
reťazce
- Na určité miesto v štruktúre podjednotiek – mimo aktívneho miesta – sa môže
naviazať ión alebo malá molekula, čím sa enzým inhibuje alebo aktivuje (na základe
zmeny konformácie svojich molekúl – t.j. zmena 3 a 4 štruktúry)
- Časť molekuly, kde sa naviaže – alosterické miesto
- Príslušný typ zmeny (aktivity enzýmu) sa potom volá alosterická inhibícia / aktivácia
- Bunka takto prirodzenou cestou reguluje činnosť enzýmov a tým aj vlastný
metabolizmus
Klasifikácia a názvoslovie enzýmov
- V súčasnosti je známych viac než 1000 enzýmov

- Muselo preto dôjsť ku systematizácii a klasifikácii, základom ktorej je typ chemickej
reakcie, ktorú katalyzujú
- Máme 6 hlavných tried, pričom každá z nich má ďalšie podtriedy:
1. oxidoreduktázy
- katalyzujú oxidačné a redukčné reakcie, prenášajú e – a H+
2. transferázy
- prenášajú charakteristické skupiny medzi substrátmi (napr. prenos fosforečnej skupiny
z ATP na glukózu)
3. hydrolázy
- hydrolytické štiepenie substrátov
4. lyázy
- nehydrolytické štiepenie, najčastejšie C – C
5. izomerázy
- katalyzujú vzájomné premeny izomérov
6. ligázy/ syntetázy
- katalyzujú zlučovanie molekúl substrátov
Názvoslovie:
138
 Systémové (systematické)
- Prvú časť názvu tvorí názov substrátu, ktorý vchádza do chemických reakcií
- Druhú časť tvorí typ katalyzovanej reakcie s koncovkou – áza
Glycylglycénhydroláza
 Triviálne
- Napr. pepsín, lipáza, tripsín, amyláza
Hormóny:
- Hormóny sú látky s regulačným vplyvom na činnosť niektorých tkanív a orgánov v
organizmoch. Tvoria ich a do krvi vylučujú endokrinné žľazy – žľazy s vnútorným
vylučovaním. Z chemického hľadiska sú hormóny deriváty aminokyselín, peptidy a
bielkoviny.
- Rozdeľujú sa na:
 fenolitické – adrenalín, tyroxín, trijódtyranín
 steroidné – produkované kôrovou nadobličiek a pohlavnými žľazami
 bielkovinové – produkované pankreásom a hypofýzou
- Najdôležitejšou žľazou s vnútorným vylučovaním je hypofýza – podmozgová žľaza.

Produkuje 9 hormónov, ktoré regulujú a kontrolujú činnosť periférnych endokrinných
žliaz. Hypofýza funkčne súvisí s tkanivom mozgu. Mozog je cez endokrinné žľazy
spojený s bunkami všetkých tkanív a orgánov.
Štítna žľaza
Produkuje hormóny:
 tyroxín a trijódtyranín – zvyšujú tvorenie enzýmov
 kalitanín – reguluje obsah Ca v krvi – kosti
Prištítne telieska
Tvoria parathormón – vyplavuje Ca a P z kostí.
Podžalúdková žľaza– pankreas

Tvorí 2 hormóny:
 inzulín – reguluje hladinu glukózy v krvi
 glukagón – antagonistom (opakom) inzulínu
Kôra nadobličiek
Produkuje steroidné hormóny, ktoré regulujú metabolizmus sacharidov a bielkovín.
Dreň obličiek
Tvorí hormón adrenalín, ktorý zvyšuje rozklad glykogénu v pečeni a vo svaloch, čím
zvyšuje hladinu v glukózi v krvi.
139
Pohlavné žľazy
- Produkujú pohlavné hormóny (steroidy), ktoré regulujú vývoj pohlavných orgánov, ich
normálnu funkciu a vývoj druhotných pohlavných znakov.
- Samičie pohlavné žľazy produkujú – estrogény (vaječníky) a gesagény (žlté teliesko) –
regulujú proces menštruácie a prípravu maternice v gravidite.
- Samčie pohlavné žľazy produkujú androgény, z ktorých je dôležitý testosterón,
androsterón a dehydroepiandrostesrón. Tvoria sa v semenníkoch. Majú aj všeobecne
metabolický účinok, zúčasťnujú sa na biosyntéze bielkovín – podporujú proteosyntézu.
- Vyrovnaná hladina hormónov v ľudskom tele je podmienkou normálnej fyzickej a
duševnej činnosti. Nedostatok alebo nadbytok hromnónov v organizme vyvoláva
charakteristické klinické prejavy.
K hormónom nižších živočíchov, najmä hmyzu, patria:

 ekdyzóm ("vyzliekací" hormón) – kontroluje metamorfózu lariev
 ferohormóny – silne voňaju, rozmnožovanie – ničenie hmyzu.
Rast rastlín ovplyvňujú fytohormóny.
23.4 Fyzikálnochemické deje v živých sústavách

difúzia:
- Vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom po koncentračnom spáde
- Pohyb molekúl, atómov alebo iónov z miesta vyššej koncentrácie na meista s nižšou
koncentráciou
- Jej rýchlosť závisí od rozdielu koncentrácií (koncentračného spádu)
- Zastaví sa, keď dôjde k vyrovnaniu koncentrácií látky na oboch stranách membrány
- Uľahčená difúzia – pohyb molekúl cez biomembránu pomocou špecifických
proteínových prenášačov zabudovaných v membráne. Takto sa prenáša glukóza – lebo
je veľká a nerozpustná v tukoch, aby sa dostala cez membránové póry
osmóza:
- samovoľný prechod molekúl rozpúšťadla cez polopriepustnú (semipermeabilnú)
membránu (táto membrána prepúšťa iba molekuly rozpúšťadla)
- pri prechode molekúl rozpúšťadla do roztoku, zníži sa koncentrácia roztoku a zväčší sa
jeho objem
- Prostredie môžeme rozdeliť:
(C1 – bunka; C2 – prostredie)
a. Izotonické C1=C2
b. Hypertonické C1<C2
c. Hypotonické C1 >C2
140
osmotický tlak:
- tlak, pod ktorým prebiehajú molekuly rozpúšťadla do roztoku
- je priamo úmerný koncentrácii roztoku a teplote
- je kvantitatívnou mierou osmózy
- možno ho vyjadriť aj výškou stĺpca vytlačenej kvapaliny alebo tlakom, ktorým musíme
pôsobiť na povrch roztoku, aby sa zabránilo zväčšovaniu jeho objemu, t.j. aby sa
zabránilo osmóze
aktívny transport:
- Je to prenos molekúl proti koncentračnému spádu, čiže z miest s nižšou
koncentráciou na miesta s vyššou koncentráciou
- Na jeho uskutočnenie sa využíva energia, ktorá pochádza z hydrolytického
enzymatického štiepenia ATP
- Umožňuje vychytávať určité ióny alebo molekuly z vonkajšieho prostredia, aj keď sa
tam vyskytujú v nižších koncentráciách
- Uskutočňujú sa pomocou prenášačov – membránových bielkovín
1. Prenášač rozpozná a zachytí molekulu na povrchu membrány
2. Zmenou štruktúry prenášača nastáva prenos (translokácia) molekuly na druhú
stranu biomembrány
3. Uvoľnením molekuly z prenášača na druhej strane biomembrány sa obnovuje
pôvodná štruktúra prenášača
- je ako „pumpa“
23.5 Biosyntéza a metabolizmus sacharidov
- Energiu zo sacharidov bunky získavajú ich oxidáciou za aeróbnych alebo anaeróbnych

podmienok
- Rastliny si sacharidy syntetizujú v procese fotosyntézy (zo 6 molekúl CO2)
- Fotosyntéza:
6 CO2 + 12 H2O → C6H12O6 + 6O2 + 6H2O

- Glukóza (základný sacharid)
– jej polykondenzáciou vzniká polysacharid – škrob
- Fotóny slnečného žiarenia dopadajú na chlorofyl

- Elektróny excitované fotónmi slnečného žiarenia sa prenášajú z chlorofylu na
koenzýmy a strácajú excitovanú energiu, ktorá sa využíva na tvorbu ATP
- Svetelná fáza: úbytok elektrónov chlorofylu, aby mohol plniť svoju funkciu ďalej, sa
vyrovnáva oxidáciou kyslíku v molekule H2O a vzniká elementárny kyslík 1/2 O2
141
- Tmavá fáza: redukované koenzýmy redukujú C v CO2 (už nie je potrebná svetelná
energia)
- Živočíchy prijímajú sacharidy v potrave

- Zelené rastliny poskytujú vyšším organizmom základné sacharidy (škrob, maltózu,
sacharózu, glukózu)
- Do organizmu sa sacharidy dostávajú vo forme di, oligo a polysacharidov

→ tie sa v tráviacej sústave štiepia vplyvom enzýmov na resorbovateľné
monosacharidy, ktoré transportuje portálny krvný obeh do pečene
→ menia sa na glykogén (najväčšia rezerva cukrov – 10% vo svaloch, 90% v pečeni)
- Sacharidy sa štiepia v procesoch:

 Glykolýza
 Pentózový cyklus
 Citrátový cyklus
- Regulácia metabolického cyklu:

 Hormonálna: pankreas (inzulín, glukagón); nadobličky (adrenalín, noradrenalín)
 Nervová: sympaticus, parasympaticus
Glykolýza
- Glukóza je dôležitým zdrojom energie pre väčšinu organizmov
- Pre niektoré bunky je výhradný zdroj energie (červené krvinky, mozog)
- Glykolýza je prvou časťou rozkladu glukózy, je rovnaká takmer pre všetky organizmy
a nevyžaduje prítomnosť kyslíka (môže teda prebiehať za anaeróbnych podmienok).
1) C6H12O6 sa fosforyluje na glukózu – 6 fosfát

2) mení sa na fosforylovanú fruktózu =˃ jej rozštiepením vznikajú trojuholníkové
sacharidy (fosforylované fruktózy)
3) oxidáciou sa menia na trojuholníkové fosforylované karboxylové kyseliny
4) vzniká kyseliny pyrohroznová
5) odštiepi sa CO2 a vzniká acetaldehyd
6) prebieha redukcia na etanol
- Pri anaeróbnych podmienkach dochádza ku ALKOHOLOVÉMU KVASENIU

- Pokiaľ mikrobiálne bunky získavajú potrebnú energiu vo forme ATP, pri niektorých
mikroorganizmoch ale i pri vyšších organizmoch sa netvorí etanol, ale kyselina mliečna
= aeróbne podmienky – GLYKOLÝZA
- Uvoľnená energia sa ukladá do ATP
142
- Aeróbne podmienky = kyselina pyrohroznová
k. pyrohroznová → k. octová (AcetylCo A) – celkom sa oxiduje v Krebsovom cykle
cca 20x viac energie
143
144
23.6 Biosyntéza a metabolizmus lipidov
Lipidy:
- Pri ich oxidácii sa získava energia, energia získaná z lipidov je väčšia ako z oxidácie
sacharidov
- Z energetického aspektu sú dôležitejšie ako sacharidy (oxidáciou 1g tuku = 38 kJ;
oxidáciou 1g sacharidov = 17kJ)
- Ako zdroj energie ich využívajú najmä bunky srdcového svalu a tukových tkanív
- V porovnaní so sachridami sú aj vhodnejšie na dlhodobejšie uskladňovanie energie
(neviažu totiž takmer žiadnu vodu – sú hydrofóbne, sacharidy sú hydrofylné – viažu
vodu /glykogén viaže na každý gram sacharidovej hmoty až 2 g vody/)
- Význam: stavebné zložky bunkových štruktúr, najmä membrán
- Živočíchy prijímajú jednoduché a zložité sacharidy, ktoré si rozkladajú na stavebné
zložky – hydolyticky štiepené enzýmami – lipázami:
1. hydrolýza esterickej väzby na koncových atómoch uhlíkov glycerolu
2. až potom prebieha hydrolýza na strednom uhlíku
- Triacylglyceroly ako zdroj energie nie sú bunkami využívané priamo, ale až po

rozložení na ich jednotlivé zložky, glycerol a mastné kyseliny.
- Lipidy sa hydrolyticky štiepia pôsobením enzýmov – tzv. lipáz
(najprv sa štiepia esterové väzby na koncových atómoch uhlíka glycerolu a až potom
sa štiepi väzba na strednom atóme uhlíka)
lipáza
- V bunkách existujú špeciálne metabolické dráhy, ktorými sa uvoľnené mastné kyseliny

a glycerol oxidujú až na CO2 a H2O, pričom sa uvoľňuje energia (ATP)
Mastné kyseliny sa štiepia metabolickou dráhou, ktorá sa nazýva β – oxidácia

- Názov je odvodený od toho, že k oxidácii karboxylovej kyseliny dochádza na jej β –
uhlíku, na atóme uhlíka č.3.
145
- Molekuly vyšších karboxylových kyselín sa musia pred vstupom do β – oxidácie najprv
aktivovať, znamená to, že sa naviažu na molekulu koenzýmu A a vznikne acylkoenzým
A (pri aktivácii sa spotrebuje energia dvoch makroergických väzieb molekuly ATP)
Poznámka: Acyl – zvyšok akejkoľvek karboxylovej kyseliny , ktorý získame odstránením hydroxylu (-OH) z jej funkčnej
skupiny. Acetyl – acyl kyseliny octovej.
1) Oxidácia začína dehydrogenáciou (oxidáciou) acylkoenzýmu A, ktorej výsledkom je

vznik dvojitej väzby medzi druhým (α) a tretím (β) uhlíkom.
Oxidovadlo = koenzým FAD
2) Ďalej sa aduje H2O na vzniknutú dvojitú väzbu, vznikne hydroxyacylkoenzým A s
– OH skupinou naviazanou na β – uhlík
3) Následne sa oxiduje táto hydroxylová skupina na oxoskupinu.
Oxidovadlo = koenzým NAD+
4) Zo vzniknutej oxozlúčeniny sa pôsobením ďalšej molekuly koenzýmu A odštiepi
dvojuhlíkový zvyšok vo forme acetylkoenzýmu A. Z pôvodnej karboxylovej kyseliny
tak zostane zvyšok, tiež acyl, ktorý má však reťazec o 2 atómy uhlíka kratší ako
pôvodná mastná kyselina.
5)Skrátený acyl mastnej kyseliny znovu vstupuje n začiatok oxidácie a metabolizuje
sa rovnakým postupom. Jeho výsledkom je skrátenie reťazca o ďalšie 2 atómy, ktoré
sa opäť odštiepia vo forme acetylkoenzýmu A. Celý proces sa opakuje až do úplného
rozkladu pôvodnej kyseliny.
- Konečný produkt β – oxidácie: acetylkoenzým A
(ich počet závisí od dĺžky pôvodnej mastnej kyseliny)
- Molekuly acetylkoenzýmu A môžu ďalej vstúpiť do citrátového cyklu, kde sa rozložia
(oxidujú) až na CO2
- V procese β – oxidácie nevzniká žiadna molekula ATP priamo, vznikajú tu však
redukované koenzými FADH a NADH, ktoré sa opäť regenerujú na oxidované formy
prostredníctvom dýchacieho reťazca, pričom sa uvoľňuje energia vo forme ATP
- β – oxidácia mastných karboxylových kyselín je predovšetkým zdrojom energie, má

však aj iný význam, pretože regeneráciou redukovaných koenzýmov, vznikajúcich
počas oxidácie mastných kyselín sa uvoľňuje veľké množstvo vody, ktorá je vedľajším
produktom. Niektorým živočíchom to umožňuje prežiť aj v extrémnych podmienkach.
- Bunky potrebujú vyššie karboxylové kyseliny a alkalickú zložku na tvorbu vlastných

lipidov
- Metabolickou dráhou si z acetylkoenzýmu A syntetizuje potrebné mnohouhlíkové
karboxylové kyseliny (s párnym počtom C)
- Na prvý pohľad je to vratný dej (namiesto oxidácie – redukcia), v skutočnosti ale
katalyzuje dej iný enzýmový systém
146
- Keďže bunky vyšších organizmov nemajú schopnosť tvoriť nenasýtené karboxylové
kyseliny s viac ako jednou dvojitou väzbou , prijímajú ich z rastlinných olejov (tzv.
esenciálne karboxylové kyseliny)
- Z acetylkoenzýmu A sa syntetizujú aj steroidné látky (cholesterol) je to východzia
látka pre žlčové kyseliny a steroidné hormóny
147
23.7 Biosyntéza a metabolizmus proteínov
- Na rozdiel od lipidov a sacharidov ich nie je možné ukladať do zásoby, preto

podliehajú neustálemu rozkladu
- Trávenie proteínov je katalyzované enzýmami, ktoré sa nazývajú proteázy
/proteinázy/
Bielkovina → Vyššie polypep. reťazce → Nižšie polypep. reťazce

→ Aminokyseliny
- AK sa vstrebávajú do krvi
- V bunkách sa syntetizujú špecifické telesné bielkoviny, potrebné na rast, tvorbu
enzýmov a obnovu buniek, najmä bielkoviny, ale aj ostatné dusíkaté látky (puríny,
pyrimidíny..)
- Nepotrebné aminokyseliny sa uplatňujú ako zdroj energie alebo ako substrát pre
syntézu sacharidov
- Keďže poznáme viac než 20 základných proteinogénnych aminokyselín, každá má
vlastnú metabolickú dráhu – spoločným znakom všetkých je odstránenie
aminoskupín, pričom vznikajú 2 – oxokyseliny
- Dusík pochádzajúci z rozkladu aminokyselín je z organizmu vylučovaný
- Odbúravanie aminokyselín sa deje v pečeni, v procese desaminácie
CH3 – CH2 – COOH + 1/2 O2 → NH3 + CH3 – C – COOH
INH2 O kyselina pyrohroznová – AcetylCo A
NH3 vylúčený pri desaminácii je v nižšej koncentrácii toxický pre organizmus, u človeka sa
mení na netoxickú močovinu – neutrálna, vo vode rozpustná /močovinový – ornithinový
cyklus/
148
23.8 Citrátový cyklus a koncový oxidačný reťazec
- Citrátový cyklus predstavuje najvýznamnejšiu metabolickú dráhu, pomocou ktorej

bunky oxidáciou látok získavajú veľké množstvo energie.
- Pri eukaryotoch prebieha v mitochondriách
- Názov je odvodený od citrátu /kyseliny citrónovej/, ktorý v ňom vzniká.
- Podľa prvých dvoch medziproduktov cyklu, obsahujúcich 3 funkčné karboxylové
skupiny, sa táto metabolická dráha niekedy nazýva aj cyklom trikarboxylových kyselín
- Krebsov – podľa objaviteľa Hansa Adolfa Krebsa (1953 Nobelova cena)
- Má centrálne postavenie v metabolizme bunky
- Je spoločnou metabolickou dráhou rozkladu všetkých živín – sacharidov, lipidov aj
proteínov
- Základnou katabolickou úlohou citrátového cyklu je rozložiť acetylkoenzým A až na
CO2 a získať pri tom redukované koenzými NADH a FADH2
- Do Krebsovho cyklu prichádzajú molekuly Acetylkoenzýmu A, pochádzajúce

z rôznych metabolických dráh:
1) Acetylový zvyšok uvoľnený z acetylkoenzýmu A kondenzuje s oxalacetálom
(kyselinou oxaloctovou) za vzniku trikarboxylovej kyseliny – citrátu
2) Tá sa mení na svoj izomér – izocitrát (líšia sa len polohou OH skupiny)
3) Následne sa odštiepia 2 COOH skupiny vo forme 2 molekúl CO2. Prvá z izocitrátu,
druhá zo vzniknutého 2 – oxoglutarátu (kyseliny 2 – oxoglutarátovej). Obe reakcie
majú oxidačný charakter, vyžadujú prítomnosť oxidovadla, ktorým je oxidovaný
koenzým NAD+. V každej reakcii vzniká jeden redukovaný koenzým NADH
4) Ďalšie reakcie súžia na obnovenie počiatočnej zlúčeniny cyklu – oxalacetálu.
5) Premenou sukcinylkoenzýmu A na sukcinát (kyselinu jantárovú) vzniká pomocou
GTP ATP.
6) Následne postupnou oxidáciou vzniká zo sukcinátu oxalacetál
7) Sukcinát sa najprv dehydrogenuje na fumarát (kyselinu fumárovú), pričom vzniká
dvojitá väzba, teda je to náročná oxidácia a používa sa účinnejšie oxidovadlo –
koenzým FAD.
8) Následne sa aduje voda na dvojitú väzbu, vzniká malát (kyselina jablčná)
9) OH skupina malátu sa oxiduje na oxoskupinu oxalacetálu, oxidovadlom je
koenzým NAD+
- V každom cykle vznikne 1 molekula ATP, 1 molekula redukovaného koenzýmu

FADH2, 3 molekuly redukovaného koenzýmu NADH
- Opätovnou regeneráciou 1 molekuly FADH2 v dýchacom reťazci môže vzniknúť 1,5
molekuly ATP
- Regeneráciou 1 molekuly NADH dokonca 2,5 molekuly ATP
- Úplnou oxidáciou 1 molekuly acetylkoenzýmu A možno v cykle celkovo získať 10 ATP
149
150
151

Organická Chémia

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Organická Chémia

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Organická chémia &

Organická chémia: Časť chémie, ktorá sa prirodzene oddelila metodicky a vedecky od

Štruktúra – zloženie organickej molekuly je dané:

I. Izoméria uhlíkového reťazca

II. Polohová izoméria

III. Skupinová izoméria

IV. Izoméria polohy nasýtených väzieb

I. Geometrická izoméria /cis, trans/

Cis- keď sú skupiny COOH v 1 polrovine

Trans- keď sú supiny COOH v 2 polrovinách

II. Optická izoméria

- Je podmienená prítomnosťou chyrálneho uhlíka (= opticky aktívneho uhlíka; je to

VÄZBY V ORGANICKEJ CHÉMII:

C: Medzimolekulové sily – vodíková väzba

- Tam, kde sa atómy viažu kovalentnými väzbami, môže prebiehať:

- Adícia molekulového H2 na násobnú väzbu

Činidlo: východisková anorganická látka, ktorá má malú relatívnu molekulovú hmotnosť

A B→A + B /vznikajú radikály/

Činidlá preto delíme na:

Homolytické /radikálové/: Zložené z radikálov (obsahujú 1 alebo viac nespárovaných

Heterolytické: Sú predstavované iónmi alebo polárnymi molekulami.

Podľa typu reťazca delíme uhľovodíky na:

- Metán: CH4 Triviálne názvy

- Odobratím jedného H z molekuly dostaneme 1 – väzbovú alkylovú skupinu

- Metán: tvar štvorstena (resp. 3 – bokého ihlanu)

- Etán: okolo väzby C – C môže

I. SUBSTITUČNÉ RADIKÁLOVÉ REAKCIE

a.) halogenácia alkánov

Radikálová reakcia CH4 + Cl2 → CH3Cl + HCl pozostáva z:

II. OXIDAČNÉ REAKCIE (HORENIE)

III. ELIMINAČNÉ REAKCIE

IV. REAKCIE CYKLOALKÁNOV

CH2 CH2 → Br – CH2 – CH2 – CH2 – Br (1,3 – dibróm propán)

- cyklopropán a cyklobután neposkytujú radikálové substitúcie, ale troj alebo štvor

- Homologický vzorec je: CnH2n

a.) Adícia Br na etylén

Pre adície polárnych činidiel:

II. RADIKÁLOVÁ ADÍCIA

IV. KATALYTICKÁ HYDROGENÁCIA

- Konjugované: π elektróny väzieb sa ovplyvňujú, z toho vyplývajú vlastnosti,

Vulkanizácia kaučuku: fyzikálno – chemický proces, pri ktorom pôsobením vulkanizačného

Prevulkanizovanie: prekročenie optima vulkanizácie, guma má potom horšie mechanické

Podvulkanizovanie: proces sa zastaví pred dosiahnutím optima. Gum sa vyznačuje tvrdou

- Obsahujú jednu trojitú väzbu

- Atómy sú na jednej priamke

a) Adícia HCl na acetylén

c) Adícia vody na acetylén – Kučerova reakcia

- Vinylalkohol a acetaldehyd sú tautoméry (tvoria rovnovážnu zmes, pre malú

- V čistom stave je to bezfarebný plyn bez zápachu

- Majú cyklickú stavbu

- V 6 – uholníkovom kruhu sú všetky atómy uhlíka sp2

- Dôsledok tejto konjugácie je stálosť benzénu.

- Molekula benzénu sa svojimi vlastnosťami líši od zlúčenín a izolovanými alebo

(pokiaľ odtrhneme dva H = fenylén)

Toulén O – xylén M – xylén P – xylén Styrén Kumén

(keď obsahuje dve skupiny CH3 = xylén)

a.) Izolované: keď benzénu odtrhneme H a vznikne väzba, získame fenyl

c.) S oddelenými jadrami:

H – O – NO2 + HO – SO2 – OH → H – O – NO2 + O – SO2 – OH → H – OH + HO – SO2 – OH

- AlBr4 je nestále a H sa odštiepuje

- Energia je najvyššia keď sa poruší aromatický kruh, energia sa znižuje

R: CH3 CH2 Cl: Cl – + CH3CH2

- Ak pri F-C alkylácii použijeme dlhší ako dvojuhlíkový alkylhalogenid, v štádiu